Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja len k tej časti o prezidentskej kancelárii a o milostiach. Tak keď som sa snažil logicky získať čo najviac informácií o takto aktuálnej kauze, tak som narazil na publikovaný článok jedného z odborníkov na ústavné právo, ktorý sa s týmto zaoberal a ktorý hovoril o tom teda, že počet milostí pána prezidenta sa blíži pomaly k stovke, s tým, že teda keďže ide o individuálny akt, tak v takom prípade na dotaz autora článku na prezidentskú kanceláriu, že teda či by nemohli dostať, kde sa dá k nim dostať, k tým milostiam a podobne, tak prezidentská kancelária odpovedala, že sú skartované, nie sú k dispozícii atď. Tento článok bol publikovaný pred ôsmimi, siedmimi možno, rokmi, pokiaľ si pamätám. Nie je problém ho vyhľadať a dať vám ho k dispozícii.
Takže pre mňa je veľmi prekvapivé, že vy zrazu máte takéto informácie. A nikto proti tým informáciám verejne publikovaným v odbornej tlači neprotestoval, no. Takže je to trošku divné a pravdepodobne naznačuje, že naozaj ide o mimoriadne zvláštny problém.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. No hlásim sa s faktickou len preto, lebo pán poslanec prvý, zatiaľ prvý z opozície sa venoval aj právnym otázkam, ktoré súvisia s problémom, ktorý práve teraz riešime.
Len ste nespomínali jednu vec, že už v roku ’99 vzniknutá vláda sa situáciou zaoberala. Rozhodovali Ústavný súd, ústavné súdy v tom období a je celý cajch rozhodnutí, ktoré majú nejaký priestor v ústavnom poriadku Slovenskej republiky aj nejaký dopad. Na základe toho sa vtedy zmenila ústava a vytvoril sa predpoklad, aby sa akékoľvek subjektívne zneužívanie amnestií už v našom ústavnom poriadku nedalo realizovať.
Verejná mienka, o ktorej ste hovorili, no akože si želajú občania a podobne, no tak mení sa, pán poslanec. Sledujem dokonca aj v takých novinách, ako SME, ako vyzerajú sociálne siete a reakcie občanov, a situácia je dramaticky iná. Takže uvidíme ešte, aký bude ďalší vývoj, ale pravdepodobne už tá jednostranná vec o tej verejnej mienke sa celkom spomínať nedá, zvlášť keď aj prieskum verejnej mienky bol urobený veľmi nekorektne. Veď zásadný problém, ktorý máme zrušením amnestií, je problém ústavný a snáď nechcete ústavné problémy riešiť zisťovaním verejnej mienky cez telefón nejakou agentúrou. To pevne verím, že vaše právne vedomie je dostatočne silné.
A 26 sudcov, ktorí podpísali? Citoval som niekoľkokrát verejne v rozhlase a tak ďalej z článku jedného zo signatárov tých 26, ktorý písal a citoval som, prevažujúca časť publikovaných prác ústavných teoretikov hovorí o tom, že ústava sa, že teda amnestie sa zrušiť nedajú. Článok vyšiel v Právnom obzore, nech sa páči pozrieť, v januári tohto roku. Je to jeden zo signatárov, ktorý to napísal. Prevažná väčšina publikovaných prác hovorí o tom, že sa nedajú. O čom to hovoríme? A nebudem tu deklasovať tých 26 sudcov, nemám o tom hovoriť, mnohí sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, no len tak niekoľko poznámok. Pán Osuský, ďakujem za vcelku serióznu diskusiu, len ten pomer Walesa a ten komunista, čo sa vám teda celkom asi nehodilo, Kwaśnievski bol dramaticky iný ako u pána Kováča, keď sme už pri tom, to bol drastický prepad, aby sme na to nezabudli, len lebo to je autentický pohľad na to, ako vnímala spoločnosť vtedajšia, po tom všetkom, čo tu počúvame, tú skutočnosť reálne. Práve to, že sme mali obrovský ohľad aj k prezidentovi aj k celýmu, k celému, k celému tomu portfóliu tých problémov, sme k týmto veciam nevyjadrovali. To, že sa to otvorilo v čase smrti pána prezidenta, bolo pre mňa nesmierne trápne, pretože mi bolo jasné, že sa nedá nehovoriť o tej skutočnej autentickej situácii.
Viete, a, pán Osuský, jednu vec, ja som tu na týchto chodbách sedel, počúval a rozprával som sa v dobových reáliách v tom čase s aktérmi z jednej, druhej, tretej strany a aj tak netvrdím, že viem všetko. Len tu títo čitatelia novín a dievčatá a dámy, teda, pardon, ktoré mali vtedy 15 rokov, prídu sem a z nás všetkých robia úplných idiotov, nechápem tomu. Predsa múdrosť má aj pochybovanie, múdrosť má predsa aj zdržanlivosť, múdrosť predsa má aj rešpekt k súperovi, múdrosť v sebe musí obsahovať aj to, že teda predsa aj to moje videnie, pravdepodobne zvlášť keď ten súper to viní úplne inak, musím trošku inak modifikovať. To tu absolútne nie je, to je tá totálna konfrontácia, pani Blahová a podobne, nemá význam o tom rozprávať, čo to má spoločné s demokratickou diskusiou.
Pán Heger, jedna otázka, to je rešpekt len, keď je teda toto konštruktívne, tak ja beriem vystúpenie pani podpredsedníčky, ktorá reprezentuje celú opozíciu, ako dôležité, že by ste mi povedali v tejto súvislosti, ako je teda to nekonštruktívne, keďže toto všetko je konštruktívne. Ako to vyzerá? Aby som teda vedel, no.
Pán Krajniak, je, viete, no s Kočnerom, no tak pravdepodobne kolegovia SaS to vidia trošku zložitejšie, pretože teda pozerali sme všetci nesmierne vážne diskusie o poste generálneho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážení kolegovia, teda pravdepodobne aj opoziční, aj keď teda, pravdupovediac, k vám hovoriť nechcem. Nemá to význam, tu pani poslankyňa zo SaS-u podľa mňa bezočivo sa navážala do pani primátorky z Humenného, že teda ako sú všetci smeráci v bufete a neviem kde. Je tu sedem, ak som dobre rátal, možno osem kompletne príslušníkov tej opozície, ktorí tak pozorne počúvajú. Ale však charakter a svedomie a elementárnu slušnosť netreba! Vám to teda nehovorím, hovorím to divákom a, pravdupovediac, ma nezaujíma vaša reakcia, lebo sledujem spôsob diskusie.
Učil som desať rokov, čo je to demokracia. Jednou esenciálnou súčasťou demokracie je pluralita. Vychádza sa z toho, že spoločnosť absolútne chápe, že nemá ani zďaleka jeden morálny hodnotový systém, ktorý uplatní pre všetkých. To je, to sú rezíduá minulosti. Máme liberálov, máme konzervatívcov, máme, máme ľavičiarov, máme pravičiarov, máme ľudí, ktorí absolutizujú ľudské práva, iné ich nezaujíma, máme absolútnych ekologi..., ekologistických aktivistov, ktorí sú schopní ísť až do ekologického terorizmu. Spoločnosť a pluralita a demo... je základnou, teda pluralita je základnou hodnotou demokracie.
Je úplne normálne v normálnych parlamentoch sveta a tam, kde vedia poslanci aspoň niečo o politickej kultúre a nepotrebujú sa predvádzať ale totálnou neznalosťou elementárnych vecí, napríklad ústavného práva. A to, čo vedia vo všetkých parlamentoch, že ten, ten abstraktná predstava, že každý z nás reprezentuje nejakú časť obyvateľstva a názorov tejto krajiny. Ja mám tú česť reprezentovať 27 % poslancov, esenesáci majú svoje, MOST svoje, ľudia zo SIETE majú svoje a opozícia svoje.
Viete, v roku 1950 dostal v Cannes Nobelovu cenu, teda Nobelovu cenu, hlavnú cenu na filmovom festivale film Rašomon. Nebol o ničom inom, o tom, že tú istú udalosť sledovali štyria ľudia a každý z nich videl niečo iné. Takže pluralita ako hodnota a to, čo tu predvádzate, s tým nemá absolútne nič spoločného, lebo pravda je len to, čo ste nositeľom toho vy. Čítate predsa noviny, takže viete, ako to je, veď o čom sa tu baviť. Ja mám jednu obrovskú smolu. Lebo ideálne by bolo naozaj sedieť hore a sledovať, nech toto divadlo tu prejde a nech je svätý pokoj, nech sa robí čokoľvek, a ideme ďalej. Len ja som tu bol, ja som tu sedel, pani poslankyňa. Ja som nečítal noviny ani som sa nepohyboval v úzko uzavretých skupinách názorových, ale poznám v tomto smere kompletne celé Slovensko. Tie nehanebnosti, ktoré tu spomínate, vedomé a účelové klamstvá sú strašné a provokujú ma. A naozaj ja strácam nervy a chodím tu vystupovať, hoci som si povedal, že netreba.
Len taká jednoduchá vec, teda to hrozné odsúdenie občanov. Spomína si niekto, pán prezident Kováč, ako teda tá vzorná a žiarivá ikona Slovenska kandidoval opätovne vo voľbách? Koľko dostal opätovne vo voľbách od občanov Slovenskej republiky? Tak hanebnú prehru si nepamätám a podľa mňa nemá v dejinách Európy posledných 50 rokov, aby zvolený prezident, ktorý opätovne kandiduje, takto hanebne dopadne. Ako to videli teda ľudia, ktorí žili v tom období a ktorí vnímali tú situáciu, vtedy nie ako vy z novín a nemali tú nezmyselnú politickú nenávisť a principiálne zbavenie sa elementárneho rozumu a rešpektu k politickým súperom? Ja som, pani kolegyne všetky aj pani Kaščáková, ak dovolí v tomto parlamente od roku 2002. Mám svoju česť a nejako tu žijem a s pokorou prijímam hrdých občanov, ako, akým spôsobom naložia s mojou účasťou tu.
Na základe čoho si dovoľujete tie surové, tupé a nezmyslené útoky a urážky, ktoré tu dennodenne zaznievajú? Jak vyzerá podpredsedníčka parlamentu, pričom pán Heger sem príde, a že dohodnime sa a že, že teda konsenzuálne, a vy, opozícia, kde tupé, agresívne a len konfrontačné prejavy. Jak tá elementárna vec, ktorá súvisí s tou pluralitou, že teda reprezentujete v plnom rozsahu názory občanov, tak aj my reprezentujeme vo svojom a pravdepodobne asi je našou úlohou, aby sme začali v zmysluplnom dialógu hľadať, ako teda nájsť nejaký konsenzus, ktorý bude mať nadpolovičnú podobu, ktorý, ktorý my ponúkneme Slovensku. A je úplne jasné, že všetci nikdy nebudú spokojní, že deficit budú cítiť konzervatívci, liberáli, všetci, že sa veci nepodarilo spraviť. To je esencia demokracie. Miesto toho úplne nezmyselný tupý politický boj a k tomu celému, čo je ďalšia tragédia Slovenska, schopnosť médií manipulovať tak totálne verejnou mienkou. Dneska naozaj už pravda neexistuje. Pravda je len to, čo sa vmangľuje ľuďom.
Ja v tom parlamente som bol a sledoval som to a videl som obrovskú diskusiu, keď pán prezident Kováč, ktorý bol predtým zásadným podporovateľom myšlienky samostatného Slovenska, nie Mečiar, teraz sa stal ikonou všetkých tých, ktorí doteraz trpia, že už nemajú spoločnú česko-slovenskú vlasť a že už je tu iba samostatné Slovensko. A ten Mečiar, ktorý sa pozerá, preukázateľne nechcel samostatné Slovensko, ale prispôsobil sa náhodám, atmosfére a hlavne politickému, politickému rozdeleniu síl vo väzbe na, v kontakte s Českou republikou. Bol tu zúfalý boj, zúrivý boj celé 90. roky, presne tak ako v Maďarsku, v Poľsku, v Česku. Vznikali mafie, mafiánske boje v Poľsku, v Česku, v Maďarsku aj na Slovensku. Zúfalý boj a používali sa zbrane rôzneho kalibru. O čo išlo? Kto bude privatizovať.
Je tu obrovský zločin, ktorý urobil Mečiar, len potom nastúpila tá dobrá vláda KDH a SDKÚ a rozpredala bez akýchkoľvek podmienok kompletne celé, celý národohospodársky potenciál Slovenskej republiky. Pre mňa je to niečo hrozné. Je to pre mňa vlastizrada. Ale nechodím sem, netáram, že poďme rušiť, a neplatí princíp retroaktivity. V doterajšom vstúpení nezaznel jeden jediný ústavnoprávny aspoň trošku hodnotný prejav. Veľmi rád budem o tom diskutovať. Nepochybne je tam celý rad otázok, o ktorých hovoriť môžme, kde zvažujeme z jednej strany argumenty tie a oné, kde teda porovnáme alebo komparujeme, čo sa deje vo svete a podobne.
Máme už ale dneska, vážené kolegyne, kolegovia, už sú publikované, znenie milostí pána prezidenta Kováča. Znenie, kde sú hanebné rozkradnutie nielen 2,6 mil., ale ukradnutie, objednám, dostanem, zoberiem tovar a nikdy nezaplatím. Hanebné ukradnutie. Títo veľkí bojovníci proti korupcii, čo tu dorábajú, omdlievajú atď., nevidia, dúfam, že pokiaľ tu nebudete, nezískate z tlače, ja vám to veľmi rád v druhom čítaní prečítam, ako vyzerajú tie, tie milosti pána prezidenta. Prečo dostal pán Kočner ďalšiu milosť za ďalších 120 mil. korún? Čo viedlo toho vynikajúceho pána prezidenta, ktorému sa krivdilo, k tomu, že túto milosť dal? (Reakcie z pléna.)
Otázka zavlečenia, aj pani ministerka mi odpustí, ale všetkým sa nám to stáva, že hovoríme o únose, nešlo o žiadny únos, išlo o zavlečenie, ale kto sa hlbšie pozrie na inštitút zavlečenia, zistí, že on má ešte ďalší atribút okrem toho, že niekoho vynesieme do zahraničia. A to je ten, že ho v zahraničí na niečo využívame, na nútenú prácu ženy, že ukradnem dieťa, tam už aj únosové rozmery, že ho nútim na..., pracovať buď a nezaplatím mu poriadne mzdu a podobne. Vždy máte, že načo by som niekoho zavliekal do cudziny. V danom prípade ale tu bola obrovská diskusia vo vnútri krajiny, pretože bolo, začalo byť známe zhruba tak, predpokladám, okolo marca roku ’95, že teda voči synovi pána prezidenta je vydaný medzinárodný zatykač v Mníchove. Pán prezident 5 mesiacov zatĺkal, že jeho syn, jeho syn nemá s tým medzinárodným zatykačom nič spoločné. Koľko rečí, že Mečiar dal sám sebe nejakú amnestiu. Čo urobil pán Kováč, koľkým ľuďom dal na to, aby chránil svojho syna, ktorý kradol s veľkou pravdepodobnosťou? Lebo na rozdiel od vás uznávam prezumciu, že je to iba indícia, podozrenie, lebo rozhodnutie súdu nie je. Ale bolo preukázateľne ukradnuté obrovské množstvo peňazí, na tie časy určite.
Amnestie, teda milosti jedna za druhou bez akýchkoľvek problémov a nezaujíma nás to. Bola obrovská diskusia v médiách v tom období a házedesáci logicky atakovali prezidenta, jak môže prezident dať milosť svojmu synovi a všetkým ostatným ľuďom. Dnešný guru v SME pán Schutz uverejnil, čo je veľmi smiešne, v Lidových novinách v roku ’95 a je to dostupné, čo môže niekto spochybňovať právo prezidenta udeliť milosť vlastnému synovi, je to jeho právo, nikto mu ho nemôže zobrať, je univerzálne a podobne. Je k dispozícii, vážení kolegovia, ten článok pána Schutza, choďte sa pozrieť, čo vypisuje teraz po novinách.
Veď tu, vy, my, my znásilňujeme pravdu, my, ani nás nikoho pravda nezaujíma. Tupý, bez akýchkoľvek etických zásad vedený politický zápas, nič, ideme všetci, však teraz budeme všetci, smeráci budú sedieť a čučať, lebo sa im do toho nezapoja, a ideme. Hlava-nehlava. Jeden jediný ústavnoprávny argumentujúci s našimi argumentmi prejav sme tu nepočuli ani v náznaku. Emočné prejavy čiste pôsobiace na ľudí, ktorí majú čisté srdce, a nepochybne ani ja nesúhlasím so zavlečením Michala Kováča. Tisíckrát sme sa vyjadrili, že je to suterén v tom zmysle, že nemožno zaťahovať deti do politického zápasu, a ja mám, ak mi dovolíte, syna a tiež nechcem, aby ho niekto zavliekal nikde.
Ale nemôžem stratiť schopnosť vnímať veci v kontextoch, v ktorých to bolo, v právnom myslení, v ktorých to bolo vtedy, všímať si, čo ohrozujem, ohrozujeme elementárnu stabilitu právneho poriadku Slovenskej republiky, narúšame základnú zásadu práva, bez ktorej právo prestane existovať, a to je základom, a to je právo, teda povinnosť zákazu retroaktivity. Sú tri funkcie, čo sme učili desať rokov, práva: organizačná, sankčná a funkcia právnej istoty, ktorá je esenciálnou súčasťou, to je základ práva. V Anglicku, keď už nič iné, lex posterior derogat legi priori, zákon neskorší ruší zákon skorší. Zákon principiálne môže ukladať veci až do budúcnosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ďakujem.

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Na všetko kašleme! Je to hrozné, pre mňa je toto veľmi nepekný deň. Je to tragická diskusia a pevne verím, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Budaj, no ste skúsený politik, tak sme tak všetci trošku čakali, že či by nezaznel aj hlas, ktorý pracuje s reáliami, ktorý pozná stav, pozná inštitúcie, pozná právnu charakteristiku týchto inštitúcií a nebude rozprávať tie obrovské stohy nezmyslov, ktoré sme tu počúvali.
Pán poslanec, iste vám neušlo, že privatizačné procesy pravicových vlád, ktorí sú všetci tu na tej druhej strane dodneska veľmi silnými podporovateľmi, o SAS-e ani nehovorím, sa predal komplet, celé takzvané to národné striebro. To striebro, čo povedal teda ten britský konzervatívec Lord Stockton, kedysi ešte veľmi dávno. Rozpredali to na padrť s tým, že peniaze sú chránené medzinárodnými zmluvami. To znamená, akýkoľvek zákrok štátu v tomto smere vo vzťahu k limitovaniu užívania vlastníctva, ktoré sme im takto nehanebne predali, je výrazne komplikovaný.
Táto vláda ide do tých rizík. A donedávna ste, SAS a podobne, vyrevovali, ako zasahuje do vlastníctva, ako čo všetko Fico robí. Stačil malý obrat, tri mesiace a je tu plná sála ľavičiarov, ktorí teda nesmierne bojujú za elektrickú energiu a za niečo.
Táto vláda je jediná v histórii Slovenska a za ten čas stihla naozaj urobiť a vrátiť Slovensku Transpetrol, vrátiť aspoň Gabčíkovo a teraz aspoň zásadným spôsobom, na rozdiel od SAS-u, ktorý hanebne okamžite vrátil vlastníkom právo navrhovať ceny a výrazne obmedzil možnosť štátu, tak SMER vrátil naspäť. Tí istí ľudia sa tu postavia bezočivo, hanebne a klamajú celé Slovensko, vyprávajú toto, čo vyprávajú.
Kam sa takto dostaneme a čomu ste pomohli?! Jeden štrukturálnejší pohľad na veci, pomenovanie inštitútov, navrhovanie teda vašich vecí, ktoré to vyriešia. Čítanie tu všelijakých listov zo sociálnych sietí a podobne, na to tu nie sme. Máte ponúkať riešenia. Máte chodiť za odborníkmi, máte sa na veci pýtať, máte prísť s kvalifikovanými pohľadmi. Tento prázdny smiešny smer, ktorý smeruje len k politickej kompromitácii... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, vážený pán podpredseda.
Kolegyne, kolegovia, podľa toho doterajšieho priebehu si dovolím pripomenúť, že sme v prvom čítaní a v zmysle rokovacieho poriadku pravdepodobne je úplne samozrejmé, že posudzujeme širšie okolnosti predloženého návrhu. Nepochybne posudzujeme aj predpoklady predkladateľov tieto návrhy zákona predložiť, skúmame ich odbornú spôsobilosť, skúmame širšie pozadie takéhoto zásadného návrhu zákona. A ešte konáme v blokoch a, samozrejme, nemôžme si nevšimnúť súvislosť všetkých týchto návrhov jednotlivých vo vzťahu k ústavnému zákonu, ktorý navrhuje navrhovateľ a ktorý je elementárnym predpokladom pre to, aby sa o tých ďalších zákonoch mohlo hovoriť a podľa môjho názoru aj hlasovať. Takže dovoľte mi niekoľko k tým všeobecným okolnostiam, ktoré súvisia aj s týmto súborom zákonov, ktoré sa tu predkladajú.
Predkladateľ práve zademonštroval, že netuší, čo je to európska charta regionálnej samosprávy, čím ďalej o vašej odbornej spôsobilosti, pán poslanec, hovoriť netreba, pokúsim sa o tom napísať odborný článok a posunúť ho odbornej verejnosti.
No, medzi nami dvomi je drobný rozdiel. Viete, okrem toho, že som teda učil desať rokov teóriu verejnej správy, že som na inštitúte pre národné výbory zhodou okolností, že som bol dvanásť rokov tajomníkom výboru a bol som členom všetkých, všetkých komisií, ktoré vznikali zhruba do roku ´98 na Slovensku. Dokonca u pána Nižňanského ma ako tajomníka výboru požiadal o odborné konzultácie a urobil zo mňa oficiálneho poradcu a radil som mu dovtedy, kým sa mu radiť dalo, potom som už odišiel z rôznych dôvodov, okrem iného, že som vstúpil aj do SMER-u. To bolo v roku ´98 a niečo nato. Mám tú česť absolvovať desiatky pobytov v zahraničí niekde, dvojtýždňový pobyt vo Švajčiarsku pri štúdiu verejnej správy, študoval som regionálnu samosprávu v Anglicku, vo Walese, v Nemecku, Írsku a v Nemecku opäť, v Bavorsku konkrétne a, samozrejme, celý rad študijných pobytov, napríklad v Portugalsku a podobne.
Takže ďakujem vám, pán poslanec, ako džentlmen, že ste nemali tú odvahu vystúpiť v rozprave, aby ste sa vyjadrili k mojej spôsobilosti, aby som mohol aspoň dvomi minútami zareagovať. Ani to by som nespomínal, keby ste takto isto nevyrevovali na každého tu v tejto sále, že teda prečo nevystúpil v rozprave a tak ďalej. Takže dourážať ste urážali vy.
Bol som veľmi zdržanlivý práve pri tom, lebo, kolegyne, kolegovia, takéto návrhy naozaj sú zásadne a principiálne škodlivé. Ak prijmeme spôsob vládnutia taký, že nezaradení malí poslanci, ktorí vlastne nereprezentujú nikoho, lebo netuším, koho reprezentuje pán poslanec, a že úplne ignorujú hlasy najväčších a jedných z najdôležitejších spoločenských organizácií, ako je združenie miest a obcí, ako je združenie šéfov regiónov, ako je združenie šéfov krajských miest, organizácia, ktorej členom je pomaly, ja neviem, dvetisíc a niečo členov obcí a miest, na ktorých stretnutí a s ktorými rokovanie s vládou je jeden z elementárnych princípov a ktorý je zakotvený v európskej charte miest a obcí, ktorú asi pravdepodobne pán poslanec videl len podľa názvu a podľa čísla, ktorý táto charta má.
Pre politickú stranu, ktorú reprezentujem, je konzultácia s obcami o všetkých okolnostiach, ktoré sa dotýkajú ich činnosti, principiálna a zásadná. Principiálna a zásadná. Naša vláda principiálne rokovanie so reprezentantami rozhodujúcich zložiek našej spoločnosti opäť považuje za principiálne.
Vláda, ktorú reprezentoval pán poslanec, ktorý predkladá tieto návrhy zákonov, zrušila tripartitu. Nepotrebuje hovoriť ani so zamestnávateľmi, nepotrebuje hovoriť ani s odborármi, ani inými dotknutými.
Táto vláda pripravila dokonca ešte aj ďalšie inštitúty, na základe ktorých, aj so širšími reprezentantami spoločnosti, ako sú napríklad cirkvi, ako sú napríklad spoločenské organizácie v treťom sektore. Má vytvorený mechanizmus, stretáva sa s nimi pravidelne a konzultuje s nimi všetky zásadné veci. Samozrejme, veľmi dôsledne a veľmi podrobne, napríklad programové vyhlásenie vlády.
Tento typ politiky, pán poslanec, že sa rozhodnete a vyspíte a prídete a budete rušiť jeden zo stupňov, jeden zo stupňov orgánov, systému orgánov verejnej moci na Slovensku týmto bez akejkoľvek prípravy, akýchkoľvek konzultácií, vrátane ústavného zákona, to podľa mňa hraničí už so širšími otázkami spôsobilosti alebo potom vedomým urážaním parlamentu, pán poslanec. Toto je typ politiky, ktorý Slovensko potrebuje, že sa niekto rozhodne a ideme rušiť? Čo tam po nejakých, po štyristo zamestnancoch, po ôsmich krajoch? Čo tam po zastupiteľoch, ktorí tam sú, ktorých je teda značný počet rovnako? Čo po ich skúsenostiach? Čo po ich názoroch? Čo potom, aké budú vzťahy medzi štátnou správou a samosprávou, aký má význam samosprávny regionálny stupeň? Akým spôsobom budeme zastupovať záujmy, ktoré, na diferencovanom Slovensku? Ako sa vyrovnáme vôbec s princípom decentralizácie ako jednou zo základných princípov Európskej únie? To je neznalosť ani problematiky, ani stavu diskusie, ani diapazónu názorov, ktoré sa objavujú, lebo tento typ sa prakticky neobjavuje a nepozná štát, ktorý by rušil regionálny celok.
Naopak, mal som tú česť práve v Anglicku a vo Walese študovať, ako vzniká regionálny celok v Anglicku, teda v danom prípade vo Walese, kde sme sa boli pozrieť a videli sme, ako zložito a komplikovane tento región vzniká. A tam sa mi naposledy stalo, a to si dovolím povedať túto pikantnú historku, kde som, ako keď sme prišli na anglické ministerstvo pre, zhodou okolností pre životné prostredie, miestne orgány a dopravu sa volalo. A tam sme teda od šéfa medzinárodného oddelenia počúvali stanovisko k tomu. Samozrejme, vtedy iniciatívne vo vzťahu k nám, že decentralizácia je nevyhnutná, že teda miestna decentralizácia je zásadný moment demokracie a musíme to urobiť. No a vtedy úplne náhodou som sa pýtal toho pána riaditeľa, že čo teda s európskou chartou regionálnej samosprávy. A zhodou okolností, ale prosím, to bol rok ´99, mi povedal teda, že celkom mu to, nevie, ktorá to je, že teda veď je regionálna, teda je Európska charta miestnej samosprávy. Až potom dva dni nato nás naháňal po Anglicku, keďže sme medzitým išli teda po Walese, sme išli sa pozrieť aj na nižšie stupne, ako to tam vyzerá, nás naháňal ten kuriér so stanoviskom, že sa ospravedlňuje, že celkom nerozumel v preklade, že o čo mi išlo, ale že, samozrejme, európska charta regionálnej samosprávy (povedané s pobavením) je jeden zo základných dokumentov, s ktorým Anglicko intenzívne pracuje a, samozrejme, nesmierne nám odporúčajú, aby sme pracovali aj my.
Čiže už toto naznačuje, pán, vážený pán kolega, že absolútne nemáte, nemáte potenciál, ani expertný, ale, bohužiaľ, ani politické znalosti na to, aby ste tak úplne ignorovali tak expertné veci, nevyhnutnosť spolupráce, nevyhnutnosť konzultácie s dotknutými celkami, nevyhnutnosť pri takýchto zákonoch tvrdého pripomienkového konania, keď sme už pri tom, a to hovorím iba o niektorých. V tom považujem toto konanie za veľmi nepekné, pán poslanec. A jediný cieľ, ktorý tam môžem čítať, keďže, veď, rešpektujem, veď ste nepochybne inteligentný človek, je predvádzať sa tu a vtláčať seba samého a 150 poslancov, ačkoliv možno niektorých pánov z opozície to teší, ale v každom prípade väčšinu poslancov tohto parlamentu nezmyselne zdržovať diskusiami, ktoré v tejto atmosfére a v tejto kvalite do parlamentu nepatria. To si, o tom som absolútne presvedčený, pán kolega, a ak po tom vašom fiasku s európskou regionálnou chartou, keďže chcete rušiť tie regionálne celky, tak keby ste boli džentlmen, tak sa postavíte, stiahnete predložené návrhy zákona a prestanete nás, prestanete parlament kontaminovať s týmito problémami.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
No svojrázny výklad rokovacieho poriadku, pán Dostál, a aj zákonov nakoniec volebných ste práve predviedli. Ja len teda pre ostatných pripomeniem, že k spôsobu prerokovania veci a k tomu, že vy ste v rozprave začali tu prezentovať stanovisko OKS, som zaujal stanovisko. Nikdy by som to nerobil, keby ste neurobili túto – podľa mňa nehoráznosť – vy. A je to politické posúdenie veci pre pána Svobodu, že by mohol vysvetliť potom parlamentu, na čo je päťpercentná hranica vstupu do parlamentu. Ak to vysvetlí; a teda ide o hrubé, samozrejme, o hrubé obchádzanie zákona, zneužitie zákona, podľa mňa aj protizákonnosť. Ale je na príslušných orgánoch, ak zaregistrujú túto výzvu, aby sa na to pozreli, SMER sa s takýmito vecami zaoberať nebude. A problém skôr je naozaj, treba sa koncentrovať na vecné veci a tu moja zásadná výhrada odznela, ktorá tu je, a týmto spôsobom proste ani parlament a ani reforma verejnej správy na Slovensku absolútne nemôže prebiehať.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
Kolegyne, kolegovia, opäť sa priznám, že som nechcel vystúpiť v rozprave, ale vyprovokovalo ma k tomu vystúpenie pána kolegu Dostála. No, každý z nás pozná volebné zákony Slovenskej republiky a ja som teda tu bol zvolený za stranu SMER a tým strana SMER získala právo oznamovať verejnosti na pôde parlamentu svoje stanoviská a svoje vystupovanie.
Samozrejme, naše volebné zákony a do istej miery aj ústava dokonca pracuje aj s tým, že teda môžu sa dve strany dohodnúť, že chcú ísť do parlamentu, len vtedy je taký drobný problém, že päťpercentný prah vstupu do parlamentu sa zvyšuje na sedem. A dokonca aj tri strany môžu, a vtedy sa ten prah zvyšuje na 10 percent. Samozrejme, pred voľbami vždycky tie prieskumy kolíšu, neistota je veľká. No, takže teraz pán poslanec Dostál expressis verbis, že on tu ani nevystupuje za nikoho iného, on tu prezentuje stanoviská strany OKS.
Takže, pán kolega, mne to indikuje zásadný volebný podvod a nechcem sa s tým ja tu zaoberať, ani sme sa s tým nikdy nezaoberali, lebo sa nám to bridí, tento spôsob politiky, ktorý tu vediete. Ale predsa len, ak to už chcete takto robiť, jak to robíte, že vy tu prezentujete nie stanoviská tej a onej strany, ale OKS, v ktorej ste zhodou okolností predsedom, teda z môjho pohľadu ste sa dostali do parlamentu na základe volebného podvodu, niečo tu nie je v poriadku. Takže len apel, máme predsa príslušné orgány, aby zareagovali, ak je to v poriadku, je to v poriadku a keď nie, aby konali.
A potom druhá vec. Teda nechcel som vystúpiť, pán kolega, lebo po tom včerajšom divadle pre mňa, ktoré sa tu dialo, a tom cirkuse velikom nechcem tu chodiť sa rozčuľovať a niečo vyprávať, len predsa len jednu zásadnú vetu. Toto, čo ste urobili, je bezprecedentné. To sa tu nestalo 26 rokov a je to bezpríkladné zneužitie poslaneckého práva na podanie, práva na legislatívnu iniciatívu. Ja len prosím, aby kolegovia z ľudovej strany ich teraz nenapadlo, že oni sú proti Európskej únii, tak teraz nám sem dajú 50 zákonov o vystúpení z Európskej únie, potom možno tu budú nejakí pacifisti a tí sa zase rozhodnú, že treba zrušiť armádu, a tiež nám dajú 50 zákonov, že ich treba zrušiť.
Mal som tú česť od roku ´90 byť tajomníkom výboru pre verejnú správu, ešte chvíľu aj pre národné výbory a štyri roky podpredsedom tohto výboru. Sledoval som všetky reformné procesy v oblasti verejnej správy zblízka, poznal som dosť osobne aktérov. Nikdy v živote som nezaregistroval pána kolegu v prostredí verejnej správy, ani v expertných, ani v iných vystupovaniach, a keď tak v okrajových povedzme si, ktoré sa týkali odvetví možno školstva, možno niečoho iného.
Problém je ten, že vyššie územné celky sa u nás zaviedli a schválil sa zákon o vyšších územných celkoch za vlády Mikuláša Dzurindu. Za splnomocnenca vlády, v ktorom bol na takýto zásadný vstup do vertikálnej štruktúry štátu určený, pána poslanca, teda pána Nižňanského, ktorý teda bol veľmi dlho potom aj poradcom a tak ďalej aj vlády pani Radičovej.
Čiže je to absolútny tlak strany, v ktorej teda pán predseda veľmi úspešne, teda pán navrhovateľ veľmi úspešne v tomto parlamente pôsobil.
Samozrejme ale, že nikto nespochybňoval samotnú iniciatívu, pretože decentralizácia bola jeden zo zásadných aktov alebo zásadných inštitútov, alebo zásadných nástrojov, o ktorých hovorila Európska únia celý čas. Pri integračných procesoch Európskej únie decentralizačné procesy boli najdôležitejšie, desať až pätnásť rokov sme nič iné nepočúvali: decentralizovať, decentralizovať, decentralizovať. Takže sme vytvorili, samozrejme, aj regionálny stupeň samosprávy, čo má absolútne zásadnú logiku, pretože ten fenomén takzvaného bratislavocentrizmu a toho, že ak niekto zruší vyššie územné celky, to znamená, ľuďom v regiónoch nedáte absolútne žiadnu možnosť, aby svojimi volebnými zástupcami tak a onak regulovali procesy v danom území. Absolútne nie. Za takýchto okolností zostanú orgány štátnej správy, ktoré sú klasicky v režime priamej nadriadenosti a podriadenosti, bez akéhokoľvek vstupu regionálneho prvku do výkonných právomocí. To je zrúdne, obludné a naznačuje ale hlbokú neznalosť, neznalosť problematiky a s takýmto návrhom sa podľa mňa ako výrazne niekto kompromituje, pán poslanec.
Okrem toho Slovensko nežije vo vákuu, Slovensko je signatárom viacerých medzinárodných zmlúv, možno viete, možno nie, existuje zmluva, medzinárodná zmluva, ktorá sa volá európska charta miest a obcí, potom existuje ďalšia charta, ktorá je európska charta, poviem to možno trošku nepresne, regionálnej samosprávy a Slovensko je jeden zo štvrtých signátorov tejto zmluvy. Jeden zo základných atribútov týchto zmlúv je, že nesmiete vstupovať do regionálnej samosprávy ani do miestnej samosprávy, iba s ich súhlasom. Preto máme také veľké problémy, aby sme mohli akokoľvek zrušiť napríklad hranice obce a zmeniť jej veľkosť a podobne, pretože dá sa to urobiť iba so súhlasom obce, a vznikajú nám, samozrejme, potom problémy, pokiaľ dve obce si majú, nejakým spôsobom majú voči sebe nároky, lebo ten súhlas sa získava veľmi ťažko. Nezaregistroval som pri tom, s kým ste rokoval z vyšších územných celkov ako reprezentantov územnej samosprávy, ako ste ďaleko v tomto smere, pán poslanec.
No takže naozaj túžba predvádzať sa a zneužívať parlament na takéto veci sa nepatrí a nerobme to. Máme schválené programové vyhlásenie vlády, ktoré je programovým dokumentom našej krajiny. V normálnom parlamente, kto rešpektuje elementárne znaky parlamentnej demokracie, vie, že teda získala tá väčšina a to programové vyhlásenie právo, aby sa v tejto krajine realizovalo. Môžte ho kritizovať, môžte ho sa snažiť dopĺňať, môžte urobiť čokoľvek, ale toto je záväzný dokument.
Čítal ste ho, pán poslanec, predpokladám, neni tam ani slovo o rušení žiadnych vyšších územných celkov a už vôbec nie týmto spôsobom. Viem si predstaviť, že máte pocit, že treba začať diskusiu na túto tému a rozumiem tomu, nech sa páči. Každá diskusia má zmysel, ale urobiť toto, že zaviazať parlament na neviem, koľko dní tu budeme, deň, dva?, s dvadsiatimi či neviem koľkými zákonmi v absolútne nepripravenom prostredí so zásadnými rozpormi, s záväzkami medzinárodnými Slovenskej republiky, to svedčí len o tom, že odhliadnuc od toho, že ste nám nepredstavili čo len jednu trošku reprezentovanú verejnú osobnosť, ktorá by mala aj nejaký odborný kredit a že by niečo takéto navrhovala a dokonca týmto spôsobom. Takže aj vecne, aj spôsobom, aj inštitucionálne je to hlboký nezmysel. Preto nikto z nás k tomu vystupovať zásadne nebude, pán poslanec. A či by nebolo dobré, aby sme začali rešpektovať, že máme parlamentnú demokraciu, že máme schválene programové vyhlásenie vlády, že vláda funguje, že je relatívne stabilná, a týmto nezmyselným spôsobom ste nevydierali vlastne, no, nech dobrú väčšinu poslancov tejto sály.
Ďakujem vám za pozornosť.

Bohužiaľ, usúdil som, že nemá význam vôbec uvádzať fakty, lebo sú všeobecne známe. Každý, kto chce zaujať seriózne stanovisko k tomu, tak si len pozrie. Nie je problém si pozrieť všetky výsledky kontrol, ktoré sa tam uskutočnili.
Pani poslankyňa, keď sme už teda pri tom, len to potom neplatí, to sú podplatení, to sú, ja neviem, čo ste tu všetko navyprávali. A čiže je pravda to, čo vyprávate vy, nespochybniteľná. Vy ste jedinou nositeľkou pravdy, OĽANO, a ešte aj tie aktivity, ktoré smerovali voči Tomanovej. Že tam sú také veci, že niekde je aj právo na súkromie, že niekde sú súrodenecké väzby, že niekde sú štyri, štyri deti, nie je žiadny problém ich rozhádzať hore-dole a tak ďalej. Ale to ja považujem za necitlivé k tým deťom, absolútnym spôsobom. Že sú tam ľudia, ktorí sú už dávno v tých, v tých pozíciách, že budú za chvíľu osvojené, ale napriek tomu ich surovo pani ombudsmanka uvádza tam, akože sa nachádzajú ešte na príkaz v tomto detskom domove. Ako je to možné? V tom je ten zásadný problém. Keby som videl, že je tu úprimná snaha alebo pochybnosť, tak nech pani ombudsmanka povie, že to je pochybnosť, a budeme hľadať, pozerať a budeme pokorne posudzovať fakty, čo sa to tu stalo.
Kydanie na jednu ženu, ktorá je naozaj, ak niečo, tak si zaslúži, ale absolútne vážny spoločenský obdiv. V tom je môj problém, a preto vystupujem takto.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, iste neni rozumné, že sa, zúčastňovať sa na tom predstavení, to, tí desiati poslanci z OĽANO, ktorí sa tu točia a vyprávajú o kdečom, ale a ísť s nimi do rozpravy a slušným spôsobom sa nedá, lebo napriek tomu tu začne opäť ten kolotoč surových urážok a tak ďalej, ale, pani Jurinová, to, čo ste povedali aj s kolegyňami ďalšími, je bezočivá lož.
Pod masku jemnej, krehkej ženy, ktorá, ktorej ide iba o najlepší záujem detí, sa skrýva, no, niečo veľmi nepekné, niečo veľmi nepekné. Ja, mňa poprosila svojho času pani Tomanová, keďže nie je v parlamente, a zistila, že sa stala predmetom záujmu časti poslaneckého klubu SaS a OĽANO, že, ak treba niekoho hľadať, koho sa dá diskreditovať v SMER-e, tak Tomanovú, Tomanovú, kde sú desiatky detí, ktorých tá žena vypiplala, vychovala, o ktoré sa príkladne stará. Kde som sa tu, aj v tej diskusii som sa snažil vysvetliť, kde, kde tie ataky sú bezprecedentné, a najmenej sedem orgánov štátnych vrátane prokuratúry, ministerstva práce a neviem koho ešte všetkého, sa zúčastnili na tejto, na kontrole vrátane zásahu pani ombudsmanky, ktoré boli hlboko mimo zákona a veľmi nekorektné, som to aj pani ombudsmanke povedal. Napriek tomu, že by pridala jeden, jediný fakt, opakuje znovu to isté a po ňom, pravda, celý rad tých ľudí, tieto nehanebnosti. Považujem to za hlboko bezcharakterné. A hovorím to tu verejne, a pokiaľ som pripravený zúčastniť sa akejkoľvek verejnej diskusii, a veľmi rád ukážem verejnosti, čo sa vo vás v skutočnosti skrýva. Toto bezočivé, články nemôžem ukázať, v Denníku N, kde s veľkou chuťou "kontrola v Tomanovej domove odhalila závažné pochybenia".
Môžte, pani ombudsmanka, predložiť tejto snemovni aspoň jeden revelentný záver skutočne príslušného štátneho orgánu a iného, aby sa vyjadrili, že aká kontrola v Tomanovej domove odhalila závažné pochybenia? Je to hanba, toto a viacej ani netreba k tomuto nič povedať. Ten príklad denníka, toho, toho, teho Čistého dňa, je absolútne typický. Že tu sedí štyridsať ľudí, rodičov v situácii, keď naozaj ide veľmi ťažko. Sú tam ľudia, ktorí sú už dospelí, polodospelí, ešte mladí, ktorí sa resocializujú, ktorí majú za sebou závažné pochybenia a tak ďalej, kopu drog a iných vecí protispoločenskej činnosti, kde je nesmierne ťažko zohnať ľudí, ktorí tam 24 hodín budú sedieť v trojsmenných prevádzkach a za tie peniaze, ktoré tam sú, tam budeme, budú viesť dokonalú, dokonalú resocializáciu bez akýchkoľvek problémov s tým, že chovanci sú absolútne disciplinovaní, že rodičia do istej miery asi tiež možno pochybili, keďže tie deti sa dostali na túto cestu. Takže situácia je veľmi zložitá. Jak môže niekto predpokladať, že ktokoľvek v SMER-e, minister a neviem kto, po ničom inom netúži, len teda, aby tie deti zničil, vytváral priestor pre znásilňovanie a podobné neuveriteľné hlúposti. Ale dobre, páni poslanci OĽANO zvolili tento spôsob boja, nech sa páči.
Len, pani ombudsmanka, my sme spolu sedeli v jednom výbore, si pamätám, jeden čas, kde ste z poslaneckých lavíc ako SDKÚ, ako SDKÚ členka na poslednej schôdzi Národnej rady bola zvolená za ombudsmanku. Dobre, nikdy som nespochybňoval vaše právnické kvality, rešpektoval som, že ste sudkyňa, čiže som predpokladal, že máte vysoký vzťah k spravodlivosti a hlavne viete, že ak chceme tento úrad, ktorý ste začala zastávať, urobiť, aby bol spoločensky uznávaný, tak musí mať elementárnu a základnú vlastnosť, politickú neutralitu, nesmie byť využívaný na akékoľvek politické šarvátky a podobne.
Vy ste nezmenila ani o centimeter pozíciu opozičnej poslankyne, prípadne ešte aj aktivistky. Toto, čo tu robíte, kde ani nemáte právo vstupovať a organizovať veci, zvlášť tam, kde nejde o štátne orgány, že máte zo zákona povinnosť prestať konať vo veci, pokiaľ je tam rozhodnutie prokuratúry, je vám to úplne jedno, lebo tieto vyhlásenia nikto nemôže kontrolovať, veď predsa ombudsman je nedotknuteľný. Človek, ktorý sa dostane do spárov tohto typu, nemá šancu v spoločnosti, kto ho obháji. Môže, jedine štátne orgány, tie vyhlásia bez problémov, bez akýchkoľvek problémov za neviem aké, že je to podplatené, neviem čo. Päť orgánov, každý z nich je podplatený, každý, kde je nejaký vplyv a podobne! Nehanebnosť!
Takže, pani..., tak Čistý deň, kde zhodou okolností je vo vlastníckych vzťahoch, som zaregistroval meno vášho poslaneckého kolegu z SDKÚ, pani ombudsmanka, čo ste tu nikdy nespomenula, ale, samozrejme, vešiate celý problém Čistého dňa na SMER, pričom ukazuje, že situácia je dramaticky iná.
Takže ja považujem, pani, a chcel som byť zdržanlivý, nechcem zbytočným spôsobom, každá funkcia tohto typu má mať primeranú mieru vážnosti, lebo keď sa spochybňujú, potom oslabuje sa ďalší možnosť potenciálnej spoločenskej kontroly, a o to tragickejšie je, keď to niekto politicky zneužíva. Iba preto som vystúpil, lebo naozaj do týchto vecí sa ja už v budúcnosti, budem sa im snažiť vyhýbať, ale toto nevydržím. Považujem to za hanebné a musel som to tu takto povedať.
Ďakujem všetkým za pozornosť. (Potlesk.)