Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážení kolegovia, teda pravdepodobne aj opoziční, aj keď teda, pravdupovediac, k vám hovoriť nechcem. Nemá to význam, tu pani poslankyňa zo SaS-u podľa mňa bezočivo sa navážala do pani primátorky z Humenného, že teda ako sú všetci smeráci v bufete a neviem kde. Je tu sedem, ak som dobre rátal, možno osem kompletne príslušníkov tej opozície, ktorí tak pozorne počúvajú. Ale však charakter a svedomie a elementárnu slušnosť netreba! Vám to teda nehovorím, hovorím to divákom a, pravdupovediac, ma nezaujíma vaša reakcia, lebo sledujem spôsob diskusie.
Učil som desať rokov, čo je to demokracia. Jednou esenciálnou súčasťou demokracie je pluralita. Vychádza sa z toho, že spoločnosť absolútne chápe, že nemá ani zďaleka jeden morálny hodnotový systém, ktorý uplatní pre všetkých. To je, to sú rezíduá minulosti. Máme liberálov, máme konzervatívcov, máme, máme ľavičiarov, máme pravičiarov, máme ľudí, ktorí absolutizujú ľudské práva, iné ich nezaujíma, máme absolútnych ekologi..., ekologistických aktivistov, ktorí sú schopní ísť až do ekologického terorizmu. Spoločnosť a pluralita a demo... je základnou, teda pluralita je základnou hodnotou demokracie.
Je úplne normálne v normálnych parlamentoch sveta a tam, kde vedia poslanci aspoň niečo o politickej kultúre a nepotrebujú sa predvádzať ale totálnou neznalosťou elementárnych vecí, napríklad ústavného práva. A to, čo vedia vo všetkých parlamentoch, že ten, ten abstraktná predstava, že každý z nás reprezentuje nejakú časť obyvateľstva a názorov tejto krajiny. Ja mám tú česť reprezentovať 27 % poslancov, esenesáci majú svoje, MOST svoje, ľudia zo SIETE majú svoje a opozícia svoje.
Viete, v roku 1950 dostal v Cannes Nobelovu cenu, teda Nobelovu cenu, hlavnú cenu na filmovom festivale film Rašomon. Nebol o ničom inom, o tom, že tú istú udalosť sledovali štyria ľudia a každý z nich videl niečo iné. Takže pluralita ako hodnota a to, čo tu predvádzate, s tým nemá absolútne nič spoločného, lebo pravda je len to, čo ste nositeľom toho vy. Čítate predsa noviny, takže viete, ako to je, veď o čom sa tu baviť. Ja mám jednu obrovskú smolu. Lebo ideálne by bolo naozaj sedieť hore a sledovať, nech toto divadlo tu prejde a nech je svätý pokoj, nech sa robí čokoľvek, a ideme ďalej. Len ja som tu bol, ja som tu sedel, pani poslankyňa. Ja som nečítal noviny ani som sa nepohyboval v úzko uzavretých skupinách názorových, ale poznám v tomto smere kompletne celé Slovensko. Tie nehanebnosti, ktoré tu spomínate, vedomé a účelové klamstvá sú strašné a provokujú ma. A naozaj ja strácam nervy a chodím tu vystupovať, hoci som si povedal, že netreba.
Len taká jednoduchá vec, teda to hrozné odsúdenie občanov. Spomína si niekto, pán prezident Kováč, ako teda tá vzorná a žiarivá ikona Slovenska kandidoval opätovne vo voľbách? Koľko dostal opätovne vo voľbách od občanov Slovenskej republiky? Tak hanebnú prehru si nepamätám a podľa mňa nemá v dejinách Európy posledných 50 rokov, aby zvolený prezident, ktorý opätovne kandiduje, takto hanebne dopadne. Ako to videli teda ľudia, ktorí žili v tom období a ktorí vnímali tú situáciu, vtedy nie ako vy z novín a nemali tú nezmyselnú politickú nenávisť a principiálne zbavenie sa elementárneho rozumu a rešpektu k politickým súperom? Ja som, pani kolegyne všetky aj pani Kaščáková, ak dovolí v tomto parlamente od roku 2002. Mám svoju česť a nejako tu žijem a s pokorou prijímam hrdých občanov, ako, akým spôsobom naložia s mojou účasťou tu.
Na základe čoho si dovoľujete tie surové, tupé a nezmyslené útoky a urážky, ktoré tu dennodenne zaznievajú? Jak vyzerá podpredsedníčka parlamentu, pričom pán Heger sem príde, a že dohodnime sa a že, že teda konsenzuálne, a vy, opozícia, kde tupé, agresívne a len konfrontačné prejavy. Jak tá elementárna vec, ktorá súvisí s tou pluralitou, že teda reprezentujete v plnom rozsahu názory občanov, tak aj my reprezentujeme vo svojom a pravdepodobne asi je našou úlohou, aby sme začali v zmysluplnom dialógu hľadať, ako teda nájsť nejaký konsenzus, ktorý bude mať nadpolovičnú podobu, ktorý, ktorý my ponúkneme Slovensku. A je úplne jasné, že všetci nikdy nebudú spokojní, že deficit budú cítiť konzervatívci, liberáli, všetci, že sa veci nepodarilo spraviť. To je esencia demokracie. Miesto toho úplne nezmyselný tupý politický boj a k tomu celému, čo je ďalšia tragédia Slovenska, schopnosť médií manipulovať tak totálne verejnou mienkou. Dneska naozaj už pravda neexistuje. Pravda je len to, čo sa vmangľuje ľuďom.
Ja v tom parlamente som bol a sledoval som to a videl som obrovskú diskusiu, keď pán prezident Kováč, ktorý bol predtým zásadným podporovateľom myšlienky samostatného Slovenska, nie Mečiar, teraz sa stal ikonou všetkých tých, ktorí doteraz trpia, že už nemajú spoločnú česko-slovenskú vlasť a že už je tu iba samostatné Slovensko. A ten Mečiar, ktorý sa pozerá, preukázateľne nechcel samostatné Slovensko, ale prispôsobil sa náhodám, atmosfére a hlavne politickému, politickému rozdeleniu síl vo väzbe na, v kontakte s Českou republikou. Bol tu zúfalý boj, zúrivý boj celé 90. roky, presne tak ako v Maďarsku, v Poľsku, v Česku. Vznikali mafie, mafiánske boje v Poľsku, v Česku, v Maďarsku aj na Slovensku. Zúfalý boj a používali sa zbrane rôzneho kalibru. O čo išlo? Kto bude privatizovať.
Je tu obrovský zločin, ktorý urobil Mečiar, len potom nastúpila tá dobrá vláda KDH a SDKÚ a rozpredala bez akýchkoľvek podmienok kompletne celé, celý národohospodársky potenciál Slovenskej republiky. Pre mňa je to niečo hrozné. Je to pre mňa vlastizrada. Ale nechodím sem, netáram, že poďme rušiť, a neplatí princíp retroaktivity. V doterajšom vstúpení nezaznel jeden jediný ústavnoprávny aspoň trošku hodnotný prejav. Veľmi rád budem o tom diskutovať. Nepochybne je tam celý rad otázok, o ktorých hovoriť môžme, kde zvažujeme z jednej strany argumenty tie a oné, kde teda porovnáme alebo komparujeme, čo sa deje vo svete a podobne.
Máme už ale dneska, vážené kolegyne, kolegovia, už sú publikované, znenie milostí pána prezidenta Kováča. Znenie, kde sú hanebné rozkradnutie nielen 2,6 mil., ale ukradnutie, objednám, dostanem, zoberiem tovar a nikdy nezaplatím. Hanebné ukradnutie. Títo veľkí bojovníci proti korupcii, čo tu dorábajú, omdlievajú atď., nevidia, dúfam, že pokiaľ tu nebudete, nezískate z tlače, ja vám to veľmi rád v druhom čítaní prečítam, ako vyzerajú tie, tie milosti pána prezidenta. Prečo dostal pán Kočner ďalšiu milosť za ďalších 120 mil. korún? Čo viedlo toho vynikajúceho pána prezidenta, ktorému sa krivdilo, k tomu, že túto milosť dal? (Reakcie z pléna.)
Otázka zavlečenia, aj pani ministerka mi odpustí, ale všetkým sa nám to stáva, že hovoríme o únose, nešlo o žiadny únos, išlo o zavlečenie, ale kto sa hlbšie pozrie na inštitút zavlečenia, zistí, že on má ešte ďalší atribút okrem toho, že niekoho vynesieme do zahraničia. A to je ten, že ho v zahraničí na niečo využívame, na nútenú prácu ženy, že ukradnem dieťa, tam už aj únosové rozmery, že ho nútim na..., pracovať buď a nezaplatím mu poriadne mzdu a podobne. Vždy máte, že načo by som niekoho zavliekal do cudziny. V danom prípade ale tu bola obrovská diskusia vo vnútri krajiny, pretože bolo, začalo byť známe zhruba tak, predpokladám, okolo marca roku ’95, že teda voči synovi pána prezidenta je vydaný medzinárodný zatykač v Mníchove. Pán prezident 5 mesiacov zatĺkal, že jeho syn, jeho syn nemá s tým medzinárodným zatykačom nič spoločné. Koľko rečí, že Mečiar dal sám sebe nejakú amnestiu. Čo urobil pán Kováč, koľkým ľuďom dal na to, aby chránil svojho syna, ktorý kradol s veľkou pravdepodobnosťou? Lebo na rozdiel od vás uznávam prezumciu, že je to iba indícia, podozrenie, lebo rozhodnutie súdu nie je. Ale bolo preukázateľne ukradnuté obrovské množstvo peňazí, na tie časy určite.
Amnestie, teda milosti jedna za druhou bez akýchkoľvek problémov a nezaujíma nás to. Bola obrovská diskusia v médiách v tom období a házedesáci logicky atakovali prezidenta, jak môže prezident dať milosť svojmu synovi a všetkým ostatným ľuďom. Dnešný guru v SME pán Schutz uverejnil, čo je veľmi smiešne, v Lidových novinách v roku ’95 a je to dostupné, čo môže niekto spochybňovať právo prezidenta udeliť milosť vlastnému synovi, je to jeho právo, nikto mu ho nemôže zobrať, je univerzálne a podobne. Je k dispozícii, vážení kolegovia, ten článok pána Schutza, choďte sa pozrieť, čo vypisuje teraz po novinách.
Veď tu, vy, my, my znásilňujeme pravdu, my, ani nás nikoho pravda nezaujíma. Tupý, bez akýchkoľvek etických zásad vedený politický zápas, nič, ideme všetci, však teraz budeme všetci, smeráci budú sedieť a čučať, lebo sa im do toho nezapoja, a ideme. Hlava-nehlava. Jeden jediný ústavnoprávny argumentujúci s našimi argumentmi prejav sme tu nepočuli ani v náznaku. Emočné prejavy čiste pôsobiace na ľudí, ktorí majú čisté srdce, a nepochybne ani ja nesúhlasím so zavlečením Michala Kováča. Tisíckrát sme sa vyjadrili, že je to suterén v tom zmysle, že nemožno zaťahovať deti do politického zápasu, a ja mám, ak mi dovolíte, syna a tiež nechcem, aby ho niekto zavliekal nikde.
Ale nemôžem stratiť schopnosť vnímať veci v kontextoch, v ktorých to bolo, v právnom myslení, v ktorých to bolo vtedy, všímať si, čo ohrozujem, ohrozujeme elementárnu stabilitu právneho poriadku Slovenskej republiky, narúšame základnú zásadu práva, bez ktorej právo prestane existovať, a to je základom, a to je právo, teda povinnosť zákazu retroaktivity. Sú tri funkcie, čo sme učili desať rokov, práva: organizačná, sankčná a funkcia právnej istoty, ktorá je esenciálnou súčasťou, to je základ práva. V Anglicku, keď už nič iné, lex posterior derogat legi priori, zákon neskorší ruší zákon skorší. Zákon principiálne môže ukladať veci až do budúcnosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ďakujem.
Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Na všetko kašleme! Je to hrozné, pre mňa je toto veľmi nepekný deň. Je to tragická diskusia a pevne verím, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
