Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. No, je elementárnou slušnosťou, keď vystúpim a sú faktické poznámky, že pán poslanec si ich vypočuje. No, tak o slušnosti asi naozaj význam nemá hovoriť. Len, pán poslanec, jak vám je nesmierne vzdialená normálna pracovná atmosféra, ktorú potrebuje tento parlament. Normálne, vecné a zmysluplne diskutovanie problémov, ktoré sú rozporné, ktoré majú celý rad súvislostí a o ktorých prospešnosti sa dá hovoriť úplne racionálne a zmysluplne. Deväťdesiat percent času z vystúpenia bolo hrubé a vedomé porušovanie rokovacieho poriadku. To predsa s nastolenou témou nemalo absolútne nič spoločné.
A škoda, že odišiel aj pán Budaj, lebo v tejto súvislosti, by som, pán Matovič, jak môžu tí kolegovia podporovať tento stav?!
Je zásadným problémom riešiť otázky zdravotníctva. Sú nesmierne ťažké. Očakávame stav a charakter zdravotníctva, povedzme, že rovnocenný rakúskemu, a zabúdame veľmi výrazne, aké máme materiálne možnosti v štáte reálne. Ako je veľmi ťažké hľadať zhodu medzi potrebou pacientov, medzi stavovskými záležitosťami lekárov a medzi štátnym rozpočtom. Ako je veľmi ťažké nájsť vyrovnanú pozíciu na to, či potrebujem budovať infraštruktúru, zlepšovať pracovné pomery učiteľov a koľko si môžme dať v akom rozsahu zdravotníctvu.
Táto diskusia čo mu pomôže? Tupá, nezmyselná konfrontácia, urážanie ako princíp, ako jediný zmysel. Na čo iné to poukazuje ako, ak nie na to, že sú tam zásadné programové deficity?! Nie je čo ponúknuť. Tie reči o tom, že niečo potrebujeme brať od pána Matoviča, aby sme to v parlamente dali potom ako naším zákonom, snáď nežartujete, páni kolegovia? A o tom ani možno nemá význam hovoriť, ale naozaj ten apel, a to používanie bezočivých lží bez akéhokoľvek obmedzenia, to je neuveriteľné.

Ale nie. No, inak ďakujem, samozrejme, za faktické poznámky.
Pán Budaj, zrejme som nebol dostatočne zrozumiteľný a z toho, čo ste povedali, ste mi nerozumeli. Ale nevzdávam sa a skúsim nabudúce ešte sa uchádzať o pozornosť.
K pánovi Klusovi, ak dovolíte. Pán Klus, verte mi, že ak akúkoľvek takúto nomináciu zaregistrujem z poslancov a politikov vašej strany, budem vám tlieskať a gratulovať, aj keď nebude úspešná vzhľadom na tú obrovskú konkurenciu a možnosti Slovenska.
Viete, my máme ešte veľmi zvláštnu schopnosť vyvážať naše vnútorné problémy von. A politický zápas má spočívať v tom, že idem von, veľmi nekriticky hovorím o svojom videní reality a s veľkou chuťou provokujem aktivity voči nám. A takéto vnútorné rozpoloženie krajine nikdy nepomáha pri takýchto nomináciách. Pokiaľ je krajina jednotná a stabilná vnútorne a nemá to, čo tu má, tak má šance väčšie vždycky.
Viete, Del Ferguson, a vy mi rozumiete, kedysi písal o tom, že akým obrovským rizikom pre krajinu je rozdelená spoločnosť. Uvedomujem si to veľmi dlho, a preto nechodíme do konfliktov a snažíme sa čo možno najviac vychádzať v ústrety, podľa vášho názoru nedostatočne, atď. s tým, že na druhej strane už aj zápasíme o našich priaznivcov, že sme nekonzistentní, pretože prijímame nekriticky tvrdenia, ktoré sú nepravdivé.
Pán Budaj vie veľmi dobre, že hlavne sme boli zvedaví na to zdôvodnenie a tie dôvodné podozrenia, sa dá povedať, vyjadriť, že sú nedôvodné. No ako? Ja ich nevnímam ako nedôvodné a som kedykoľvek aj na hlbšiu diskusiu pripravený, pán Budaj.
No a, pán Galko, odpustite mi, ale u vás som sa o konštruktívnu spoluprácu neuchádzal. (Smiech v sále a potlesk.)

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, predsa len ešte pár slov na záver, aby sme doplnili ten, tú galériu tých vystupujúcich, pretože zo SMER-u, ak ste si všimli, z poslaneckého klubu vystúpil za poslanecký klub pán poslanec a teraz si dovolím povedať niečo ja. A povedali sme, samozrejme, niekoľko faktických poznámok, na čo sme napríklad od pána Budaja počuli reakciu, jak sme tu si osvojovali to a ono atď. Ale naozaj už tie prekáračky na záver nepotrebujeme. Len dovoľte mi niekoľko pocitov, predsa už len dosť dlho brázdim schody tohto parlamentu, možno je nás tu pár, ktorí sme zažívali v parlamente aj november ´89 a nedávno sme rozprávali s pánom Budajom kdesi aj v televízii o tom odkaze. Pán Budaj, čo to teda ten odkaz toho novembra naozaj je?
Možno mnohí z nás si uvedomujú jednu vec, že Slovensko potrebuje dôveryhodných ľudí, potrebuje verejné osobnosti, potrebuje ľudí, ktorí majú tradíciu, ktorí majú za sebou nejaký zástoj vo verejnej politike a ktorí ju dokážu udržať, ten zástoj, dlhé roky. V súčasnosti teda máme takú malú ukážku súčasného stavu našej krajiny, ako vyzerajú národné elity, ako dokážu diskutovať, ako vidia priority.
V politike, samozrejme, som sa snažil učiť všeličomu, ale jeden z tých základných faktov, ktorý som sa naučil za tie roky, je, že problémy, rozprávať o problémoch dokážeme všetci od rána do večera, v každej krčme nájdete desiatky veľkých odborníkov na svetovú a domácu politiku a nesmierne rozprávajú o tom, koľko máme len obrovských problémov, ale dramaticky málo máme ľudí, ktorí hovoria o riešeniach. O riešeniach. Som presvedčený, že potrebujeme osobnosti, ktoré pochopia, že spravovať krajinu je nesmierne ťažký proces. Nesmierne ťažký proces zvlášť v situácii, keď u nás, keď zobereme tú štruktúru názorov, pohľadov na to, čo sa deje, už tento parlament ukazuje, že máme 10-percentnú stranu, 10-percentnú takú a onakú.
Zjednocovať, vytvárať pocit každému, aby sa cítil v krajine dobre, aby mal pocit, že teda tá aktuálna vláda spĺňa jeho pocity, je ťažké. A múdry politik musí vedieť tieto veci dostať aj do svojho videnia reality, aj do svojich analýz, je to nevyhnutné. Lebo som presvedčený, že základom našej činnosti predsa musí byť blaho krajiny. Blaho krajiny, ktoré treba vnímať vo všetkých kontroverznostiach, ktoré sa dejú, k zložitostiam dosahovania spoločného, spoločného názoru v zložitosti našej krajiny vo vzťahu k okolitým krajinám, k susedom, k Európskej únii, možno k svetovej politike. A v danom prípade aspoň minimálnu schopnosť vnímať problémy tých, ktorí to spravujú.
Viete, mám tú česť byť v strane, ktorá po štvorročnom vládnutí, ak si pamätáte, pán Budaj, ešte v januári 2016 Agentúra Áno nám namerala 40-percentnú podporu. Každému z vás z opozičných želám, aby ste si toto mohli povedzmeže na záver svojej politickej kariéry povedať.
Tí ľudia, ktorí spravujú krajinu, ako je Kaliňák, podľa viem, za posledné dva roky prešiel okolo 800 dedín minimálne so všetkým. Viete si predstaviť, jak to vyzerá s jeho rodinným životom, so všetkým, čo k tomu patrí? Je prvý na každom stretnutí, keď sa čokoľvek na Slovensku niečo stane, povodeň, požiar, čokoľvek. Robí to, ako to vie najlepšie. A ja som presvedčený, a nemám problém tu povedať, že som presvedčený, že lepšieho ministra od vzniku samostatnej Slovenskej republiky Slovensko nemalo.
Nepochybne zápasí s problémami. Rezort polície všade na svete je nesmierne ťažký, to šibrinkovanie s tými percentami, nech sa páči, môžte to rozprávať kdekade, len mnohí tí nositelia nepovedali, že aká bola podpora verejnosti počas, v období, keď oni boli vo výkonnej funkcii. Pán Grendel mi rozumie, čo rozprávam, a možno aj niektorí ďalší páni poslanci.
V každom prípade ale tie pútky, by som použil český termín, je možno nevhodne, možno do politiky patria a máme pre to, aj ja mám, samozrejme, pre to istú mieru pochopenia. Ale na druhej strane sú isté hranice pre robenie politiky.
Pán Budaj, a napríklad, keď už teda sa takto pomyslene bavím s vami, to, že ste sa nedištancovali od predsedu vašej strany, len tak ste ľahko, tak rytiersky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Viskupič, poprosím, aby ste nerobili záznam v sále, poznáte rokovací poriadok. Pán poslanec Viskupič! (Reakcia poslanca.) Robíte záznam. Pán poslanec Viskupič... (Reakcia poslanca.) Pán poslanec Viskupič, choďte si robiť záznam mimo.
Nech sa páči, pán poslanec Číž.

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Diskusia ukázala na to, že Slovensko je absolútne zrelé a potrebuje vážnu diskusiu na tému, aké je miesto Slovenska v našom prostredí, v akom sme, sme krajina, ktorá neplní základné vývojové potreby, aké je naše skutočné miesto.
Vážení páni zo SMER-u momentálne zasiahli s nomináciami, minimálne štyria ľudia, do svetových funkcií istým spôsobom. Nehovorím o predsedovi Valného zhromaždenia, ale viete, že aj meno Fico sa objavilo v súvislosti s európskym komisárom, že teraz bol vážnym kandidátom na funkciu šéfa ministrov financií, regionálnym, minister náš financií.
Máme rokovať o rozpočte, Slovensko má alternatívu, u vás hovoríte, áno, len obávam sa, že Slovensko sa neteší na koaličnú radu typu pán Matovič, pán europoslanec Sulík, prípadne pán Kollár, odpustite mi, a možno ešte pán Hlina, keď príde, ktorý je známy tiež jemnými a veľmi intelektuálnymi spôsobmi vedenia politiky.
Potrebujeme inú atmosféru a ja len chcem ešte raz povedať, ja cítim, že mnohí si už uvedomujeme, že tento typ diskusie nemá zmysel, že smeruje len k tomu, že diskretizujeme sa všetci a hlavne dostávame obyvateľstvo do situácie, že je nespokojné so všetkým a s ničím. A tam je obrovské riziko potom iracionálnych konaní aj širších, že potrebujeme politikov, ktorí, keď rozprávajú o politike, cítia aj zodpovednosť za existenciu a fungovanie krajiny, že potrebujeme politikov, ktorí chápu, že, dobre, nadrapujme sa pol roka pred voľbami, ale potom uznajme voľby, lebo je to nevyhnutné, výsledky volieb. Ja budem rešpektovať, že pán Kollár má 10 %, že vy máte 10 %, pán Budaj, alebo 12, ale ja mám 25 % a mám tú zodpovednosť za správu krajiny. Že existoval pojem konštruktívna kritika, konštruktívna opozícia. Pán Budaj, ja som tu také nevidel, a keď, tak minimálne.
A to sú veci, ktoré môžu pomôcť tejto krajine. Potrebujeme čo najširšiu národnú zmluvu, potrebujeme podporu obyvateľov vláde existujúcej, že aj spôsoby vedenia politiky potrebujeme dramaticky iné. Viete, keď počúvam o stave Slovenska, o zdravotníctve a neviem o čom, mnohí z vás tušíte vôbec napríklad, aký je rozpočet Rakúska? Možno som o tom hovoril. Rakúsky rozpočet je 117 mld. eur ročne. A pokiaľ sa týka verejných fondov, ako je zdravotníctvo, sociálne veci a podobne, 170 mld. euro. Na Slovensku máme koľko? 15 plus s 2 miliardami 17-miliardový rozpočet a vo verejných fondoch máme 32 mld. V Rakúsku je 8,5 milióna a u nás je 5 miliónov ľudí. Čo s tým chceme robiť?
Po ďalšie. Aké sú elementárne východiská pre národohospodársku politiku, predovšetkým dispozícia s národnými monopolmi, s užívaním ich atď.? Čo sme urobili s národnými monopolmi, čo sme urobili s bankami ako nevyhnutný predpoklad pre dobré fungovanie hospodárstva krajiny?
Takže máme, sme v situácii, keď 80 % HDP robí, ja neviem, od 12 do 40 alebo 60 nadnárodných spoločností. Ako, akým spôsobom môžu fungovať reálne v našej krajine v týchto podmienkach? Nepochybne potrebujeme búrlivý intelektuálny kvas, potrebovali sme vážne podnety nakoniec aj z vedy, z ľudí, z verejne aktívnych ľudí - čo máme k dispozícii, aké možnosti? Takže reálne hodnotiť daný stav má obrovský význam pre krajinu, lebo ten indikuje možnosti stav zlepšiť.
Takže, kolegovia, s malým takým záverečným apelom, naozaj skúsme sa navzájom vážiť, rešpektovať naozaj to ústavné právo, že máme právo na istú mieru dôstojnosti, a skúsme sa prezentovať ako osobnosti, nie, ktoré vedia tu naurážať všetkých bez akýchkoľvek problémov, ale ktorí budú ponúkať rie-še-nia. A vtedy uvidia, keď budeme oponovať ich riešenia, ako to bude vyzerať. Ale vtedy krajine pomôžeme, inak nie.
Želám vám všetkým pekný večer. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Chcem zareagovať, lebo v zásade s tým, čo hovoril pán Kollár, súhlasím, len, pán Kollár, trošičku objektívnejší pohľad. Tento typ aktivít voči ministrovi Kaliňákovi je tu tuším tretí- alebo štvrtýkrát. Predtým sme to riešili, a povedal to aj premiér Fico, tým, že nebudeme sa púšťať do takéhoto typu debát, že vám necháme priestor, aby ste to všetko vysvetlili ako opozícia, teraz hovorím, verejnosti svoje pohľady a my to budeme riešiť prácou a riešením tých bezprostredných problémov.
A dneska sme to urobili trošku inak. Dneska sme sa teda do tej diskusie, po ktorej ste toľko volali a že teda tu sedíme a tak, sme sa pustili. A niektorí aj používali tie metódy, ktoré to sú. Pán poslanec Kollár na premiéra Fica, ktorý je v nesmierne dôležitej funkcii v tejto krajine už viac ako desať rokov, to neboli vedrá špiny, to boli galóny. To boli galóny.
Čiže ak chceme naozaj vážne rozmýšľať nad tým celým a je aj toto naše stretnutie istým poučením a ja s radosťou konštatujem, že viacerí ľudia vidia, že toto nevedie absolútne k ničomu. Bezuzdná, nezmyselná konfrontácia s cieľom zničiť politického protivníka. O tom to všetko je.
Samozrejme, potom pokiaľ tá atmosféra príde, potom dochádza ku konfrontáciám na oboch stranách a celý parlament je zdiskreditovaný a zásadne zdiskreditovaný. Takže ten pohľad trošičku iný.
Ale som vďačný aj za to, že zaznievajú tu hlasy aj o tom, že tento typ politiky ani zďaleka, teda ten agresívny typ politiky, ani zďaleka nevyhovuje väčšine spoločnosti a možno ani celej opozícii. A to je podľa môjho názoru pozitívna vec.

Ja len veľmi krátko, pán kolega, lebo som v absolútnom úžase. Tá veta, že iba prokurátor a sudca môže povedať, že sa správate korupčne, že to tu poviete bez problémov po tom všetkom, čo tu robíte ako opozícia, celých, ja neviem, koľko je to hodín už ako dnes. Každé vystúpenie opozičného poslanca z vášho klubu končí kšeftami, neviem čím, bez akýchkoľvek dôkazov. Absolútne nerozlišujete podozrenie, že si vymyslíte osobne, že niečo, ale hovoríte o veciach ako úplne hotových a jasných.
Ale potom, keď sa to dotýka vás, sa tam postavíte a v rozpore s tým všetkým začnete rozprávať to, čo rozprávate, pán kolega. Nevšímate si to? Ste akademicky vzdelaný človek, ako veď tie rozpory sú očividné. Veď tento spôsob politickej komunikácie je smiešny až.
Tak teda naozaj ten ústavný princíp, páni kolegovia, tu je po tom všetkom, čo ste navyprávali, máme v čl. 19 ústavy: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe."
A nie je tu napísané, že na politika to neplatí, pán kolega. Hľadal som to v celej tej ústave. 90 % vystúpení, ktorých tu bolo, bezuzdné a surové osočovanie, bez akéhokoľvek etického ohľadu na to, na rodinu atď., veď o tom tu už bolo aj povedané hrozne veľa.
Takže ten obrovský rozdiel medzi tým, čo je určené iným a čo je určené vám ako ľuďom, ten, preboha, je tak očividný, že to nerobte. Tá nevyhnutná univerzalizácia bude raz hodnota a platí pre všetkých, že rešpektujeme ústavu, aspoň principiálne. Nie v záujme politického zápasu robiť čokoľvek, stratiť akékoľvek hranice a ochotu aspoň trošku sa zamýšľať nad tým, že niektorí tí iní ľudia majú svoju dôstojnosť. A to celé, to paušálne obviňovanie zo zlodejstiev, bánd a neviem čoho celého, to je atmosféra marseillskej námorníckej krčmy, čo tu je 90 %... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, pán kolega o tom hovoril, sledujeme dennodenne ako hekeri napadnú dokonca takéto systémy v tajných službách v Spojených štátoch, v NSA napríklad, Facebook je napadnutý dneska, pani kolegyňa, plus ešte ten drobný problém tých obstarávaní, kde jednoducho musíte obstarať zo strany ten systém, aj keď zadáte základné parametre.
A ja si vás vážim a rešpektujem to v tom vašom prejave, škandál ste použili tuším 4-krát a podobne, pričom naozaj zavádzanie takýchto veľkých systémov je mimoriadne náročné. To takáto kritika k čomu pomáha? Za to má minister odstúpiť? Počúvam posledné tri vystúpenia vrátane toho vášho. Jedna kolegyňa na nás kričí, že máme reagovať na ňu, neviem ako vzhľadom na možnosti parlamentnej diskusie, ďalší kolega Marosz tu rozpráva o údajoch vo väzbe na rozsah byrokracie a povedzmeže rozsah toho, do akej miery náklady na verejnú službu v tom našom štáte možno porovnávať s inými krajinami, a keďže uvádza čísla, ktoré, ja hovorím, že sú hlboko nepresné, ale zato práve, že teda existujú, tak má minister odstúpiť. To odstúpi aj Marosz, odstúpite aj vy, kto urobí lepšie?
Viete, pani kolegyňa, a najhoršie na tom je, že najväčší škandál pri zavádzaní čohosi, čo sa dotýka elektronických služieb, bol práve onen finančný úrad, ak si pamätáte, za vás. Pán Mikloš, kde ste boli súčasťou vlády, pán Mikloš spôsobil, že prestal fungovať a došlo k miliardovým škodám. Jak môžte takto necítiť tie hodnoty, takúto vec, ktorá potrebuje pokojnú, vecnú a zmysluplnú diskusiu. Toto je len bezuzdná konfrontácia a to asi akože plníme úlohy, že vy teda máte všetko kritizovať.
A pevne verím, že vy mi rozumiete, keď hovorím, že očakávame zmysluplné veci a postaviť ich tak, ako ich treba postaviť. Ako vecné, korektné hľadanie pravdy a hľadanie východísk.

Ďakujem pekne. No, ja by som sa ani nevyjadril k tomu vystúpeniu, len predsa mám len podpis na tom, na tom návrhu. Pán poslanec, je známe teda, že je veľkým obdivovateľom pána prezidenta a predsa si nemohol odpustiť príležitosť, aby teda nám vyložil svoje podľa môjho názoru, odpustite, pán kolega, insitné predstavy o tom, ako to vyzerá v sfére oceňovania ľudí, kolektívov. prípadne iných subjektov v tejto sfére. Je neuveriteľné. jak vážne sa tam postavíte a verejne rozprávate o tom, že predsa nemôže byť cena iného, že musí dať povolenie prezident, keď predsa boli donedávna štyri roky udeľované ceny predsedu Národnej rady. Dokonca boli priame prenosy na STV2 vo verejnoprávnej televízii z týchto, z udeľovania týchto cien a mali spoločenskú hodnotu a boli ocenené dramaticky významnejšie osobnosti ako tie, ktoré možno oceňuje pán prezident.
Takže rovnako máme cenu ministra kultúry, na ktorý dostávame všetci, všetci pozvánky, to znamená, neviem, ako pán kolega teda hovorí, že môžu byť obecné a neviem aké vyznamenania, keď v danom prípade je jednoducho cena.
U nás v Štiavnici sme teraz odovzdávali geológom, odovzdával minister hospodárstva ceny so všetkým. No tak toto vystúpenie má akú hodnotu, pán kolega? Čo to tu vyprávate tej verejnosti nezmyselne. Keď teda, veď podporujte prezidenta, ak chcete, nech sa páči, ale nie takýmito veľmi, veľmi nekorektnými údajmi, ktoré úplne sú v rozpore s realitou.

Ďakujem pekne.
No, pán poslanec, ja keď možno trošku naduto poviem, že konečne diskusný príspevok, ktorý stojí za to a ktorý má význam diskutovať. No, ja, samozrejme, k celému radu návrhov, o ktorých ste hovorili, stanovisko zaujímať nebudem. To bude vec navrhovateľov, prípadne aj ďalších politických rokovaní, ak by tieto veci mali umožniť teda zmysluplnejšie konanie, ale je jasné, že viete, o čom rokujeme, a že hovoríte o podstate problému, ktorý tu máme.
Ono, netreba pripomínať kolegom, že inštitút dlhovej brzdy sme zaviedli my, samozrejme, v spolupráci s ďalšími. Takže otázka rozpočtovej disciplíny tejto vlády a rozpočtovej politiky vôbec, slovenský rozpočet patrí medzi piatych najlepšie vyhodnotených v rámci Európskej únie, čo uniká váženým kolegom z opozície. A, naopak, cítiť len ten obrovský dešpekt a neochotu objektívne posúdiť situáciu, takže pravdepodobne pokiaľ vláda pristupuje k tomuto kroku, asi vidí reálne ekonomické výhody. Ja som veľmi rád, že ste si všimli veľmi racionálne momenty, ktoré tu sú.
Nepochybne je problém určovať priority rozpočtovej politiky, o čom hovoríte vy. Či to bude napríklad otázka zvyšovania obranyschopnosti, alebo to budú sociálne programy, alebo to bude čokoľvek iné. Vláda v danom prípade jasne za takúto strategickú prioritu určila teda predovšetkým cesty a dopravnú infraštruktúru. Nepochybne je to, je možné o tomto diskutovať, len teda treba nezabudnúť aj na to, vo väzbe na váš návrh, že určovať programové priority v rámci rozpočtovej politiky predsa len obvykle prináleží väčšine parlamentu. Vo väzbe na ten váš návrh predseda z opozície s tým, že teda predseda asi nie je viazaný programovým vyhlásením vlády, ktorý má obrovský význam aj pri dlhovej brzde. Takže nepochybne ale oceňujem veľmi konštruktívny duch... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

Ďakujem pekne.
No, pán poslanec, dvadsať minút ste teda svoje, nám predstavovali svoje ekonomické videnie tohto sveta. Viete, poviem vám, že dokonca ste hovorili o tom teda, že potrebujeme odbornú diskusiu, čiže teda tá vaša mala byť teda odborná diskusia. Nikdy by som si nemyslel, že so smútkom v nej bude chýbať a budem spomínať na pána Mikloša a na odborné diskusie, ktoré v tomto parlamente fungovali, keď tu ešte bývali aj profesori ekonómie a podobne.
Viete, 4 % SMER-u a netreba a vydávať toto, o čom ste tu rozprávali, za kvalifikovanú analýzu politikov v oblasti dlhovej služby, v oblasti dlhov štátu, v oblasti investičných potrieb štátu, že by ste niečo povedali o probléme peňazí, ktoré sú dneska mimoriadne lacné, donedávna so záporným úrokom a čo všetko sa v rámci ekonómie štátu dá s takým niečím robiť, sú desiatky odborných článkov, ktoré ste pravdepodobne obišli, lebo ste ich ani nespomenuli. Nepovedali ste o potrebe dostavby diaľnic, intenzite a tak ďalej.
Viete, ale tu čo je hlavné, čo mne chýba? SMER má 4,6-percentný rast alebo neviem koľko, no ale to je napriek SMER-u a keby bolo OĽANO, tak by bolo 10 % a už keby desať rokov vládlo OĽANO, už máme Švajčiarsko, máme cesty druhej, prvej triedy a všetko. Viete, či by nebolo dobré, že by ste nám tú tieňovú vládu predstavili niekedy, že by ste nám ukázali, kto je minister financií, kto je minister hospodárstva, kto sa zaoberá reálne a čo ponúka verejnosti v oblasti povedzme že organizácie verejnej správy a podobne.
Ale zatiaľ čo počúvam, to sú čisto politické reči, bohužiaľ, nedosahujúce niekedy ani úroveň predvolebných mítingových rečí. Ekonomický jazyk, ekonomická analýza, ekonomické otázky, ktoré súvisia so správovaním štátu a zvlášť s tak zásadnou otázkou, si vyžadujú dramaticky odlišný prístup. Dramaticky. A desiati alebo dvadsiati, neviem koľkí členovia OĽANA, ktorí budú opakovať toto isté... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
No, pán poslanec, ja chcem oceniť, že nakoniec predsa len po tom celom exkurze sme zistili, že ten Dubček je človek, ktorý je významnou postavou Slovenska. Na túto tému už hovorili viacerí, že ten problém, že každý žijeme ten svoj život z mäsa a kostí a že neexistuje velikán prakticky, o ktorom sa nevedú spory. Je tam jeden zásadný moment. Historické reálie sú predmetom častokrát politického zápasu a objavujú sa dramaticky odlišné pohľady na veci. Problém je, či sme skutoční demokrati a vieme vnímať tento rozmer, že teda ten pluralizmus ako esencia demokracie predstavuje, že musím rešpektovať tých pohľadov na veci viac. A to, o čom sa bavíme, je, že napriek tomu, že tie pohľady na historické osobnosti sú diferencované, sa vieme kdesi zhodnotiť, lebo jednoducho ten jedinec prečnieva. A stáva sa, stáva sa ikonou presne, osobitne, keď si zoberieme, tak kontroverznejšiu osobu, ako bol pán britský premiér Churchill s jeho mladosťou, s jeho rasistickými výrokmi, s všetkým tým, búrskymi vojnami a podobne, napriek tomu ten historický rozmer, druhá svetová vojna.
Evidentne vrcholom ľudským bytia Dubčekovho bol práve rok ´68. V čase toho obrovského zápasu, ktorý sa tu viedol o slobodu myslenia, na druhej strane ale aj o to udržať sociálne spravodlivý štát a fungujúci štát. Viete, dneska aj 50. roky, veď predsa sa nedajú posudzovať inak ako v dobových reáliách po vojne a zápasy o budúce fungovanie, kde každá zo strán nadužívala častokrát také a onaké mocenské prostriedky. Tie dejiny sú naše, musíme s nimi žiť a môžme hľadať esenciu týchto dejín spoločne, ale v konečnom dôsledku nesmieme stratiť schopnosť dohodnúť sa na niečom, čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)