Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Priznám sa, že som už aj oľutoval, že som sa prihlásil do tejto rozpravy, kde som teda sa vôbec prihlásiť nechcel, len ja neviem, či to je vekom, alebo tým, že naozaj že existujú tie paralelné svety a že všetci žijeme v rozdielnych svetoch. Napríklad ja registrujem, že toto je druhé čítanie o návrhu zákona, ktorý sa dotýka veľmi špecifických problémov zamestnanosti, má, samozrejme, svoje kontexty a tak.
Mali sme prvé čítanie, kde si viem predstaviť všetko to, čo tu prišli ste a rozprávate a tak ďalej. To znamená, naozaj nemá opozícia možnosť ponúknuť niečo zmysluplné k spravovacím procesom krajiny? Lebo toto si nehajte na mítingy, tam to môžte všetkým vyprávať. Pán kolega, máte už, viete, ja neviem, ktorý to, tuším, Platón hovoril, že to poznanie má tri také základné zložky: rozum, intuíciu a skúsenosť. A už máte dvoch ľudí, ktorí majú skúsenosť so spravovaním krajiny. Viete, že tam je štruktúra a vedia už, čo to je prázdne mlátenie slamy. Alebo aj úprimná snaha vecí ľuďom; ľudí, ktorí chcú veci pomôcť, len netušia rámce, v ktorých sa majú pohybovať, a nepracujú so základnými kategóriami.
Na Slovensku ja napríklad vnímam jednu z takých kategórií, je Ústava Slovenskej republiky. Máte tam okrem iného, že sociálne práva. Už nemáme, bohužiaľ, napríklad právo na byt, ktorý sme tam kedysi mali, ale furt máme právo na prácu v tej ústave. Už len to je dôvod, aby tú prácu tá vláda hľadala. A každá zo strán, je úplne logicky, si musí vytvoriť stratégiu zamestnanosti a musí hľadať a musí teda vytvoriť, čo považuje za najlepšie, ponúkne verejnosti. A, samozrejme, ostatné strany, pokiaľ majú inú, urobia to isté.
To, čo tu hovoríte, pani kolegyňa, vy nemáte ani náznak nieže stratégie, vy nemáte nič, ani nepracujete ešte v rámcoch, v ktorých je nevyhnutné pracovať.
Problém je, že my na Slovensku žijeme ako členovia Európskej únie v istom kontexte medzinárodných zmlúv. Máme tu Lisabonskú zmluvu, ktorá je neoliberálna. Všetky strany v tejto našej drahej snemovni sa deklarujú ako pravicové okrem nás. Všetci, čiže musíme vychádzať systémovo z pravicovosti. Napríklad je otázka sociálnych práv, o čom hovoríte, podpora rodiny. Pozrite si ústavu, čo tam máme napísané. Máme veľmi, veľmi málo úspornú. A ja ako ľavičiar skutočne nemám žiadny problém na tom pracovať, len na to musím nájsť nejaké zdroje a musím nájsť aj, samozrejme, právny rámec pre poskytovanie tej povinnosti, aby to bolo v súlade so zákonom. Čiže hovoriť tu a teraz v tejto súvislosti v druhom čítaní o tom, že máme podporovať pôrodnosť, samozrejme, som hlboko za. Ale dajte na stôl zmysluplný, zmysluplnú stratégiu podpory rodičovstva s tým, že ale aj že ako sa uplatní, v rámci toho zistíte, ako rozmýšľajú iní, ako je presaditeľná. To sú elementárne štruktúrne otázky, ktoré súvisia so spravovaním štátu.
Ďalšia vec. Tento neoliberálny koncept, ktorý tu je a ktorý ako pravičiari všetci podporujete, predsa stojí na tom, že teda zmyslom ekonomiky nie je to všetko, o čom tu rozprávate, že šťastný život občanov a niečo, je vytvoriť trh, v rámci ktorého sa môže každý realizovať, ako chce, a štát teda len vytvára nejaký rámec pomimo. Tak ako to je? V danom prípade saskári, pokiaľ viem, tak ich predseda bez problémov vypráva, že vlastne akékoľvek poskytovanie dotácií, ktoré dostávame ako eurofondy, je vlastne nezmyselné, že to nie je potrebné a že aj vyrovnávanie medziregionálnych rozdielov je v konečnom dôsledku čosi, čo ničí trh, že je to obyčajné regulačné opatrenie, ktoré má v konečnom dôsledku negatívne dopady. Ale jeho poslankyňa bez problémov vystúpi a rozpráva ako naša členka ešte aj vrátane, že ešte aj životné prostredie a aby všetci žili šťastne a mali veľké peniaze. Ale dane prípadne, ak ste chceli, pravičiari, na 15 % a z čoho to chcete robiť?
Máme obrovské problémy dobudovať, áno, infraštruktúru. Nemáme diaľnice na východ, ale každý, kto sa trošku zaoberá regionalistikou minimálnou, tak vidí ten západo-východný rozmer. Zoberte si v Čechách, jak to funguje a pozrite si vnútorné diskusie. Samozrejme, prvé Plzensko, všetko pri západnej hranici, lebo investori vychádzali odtiaľ. U nás sme urobili všetko preto, aby sme našich investorov vlastne ani nemali. Predali sme kompletne všetky banky, rozpredali sme im všetko to tzv. zlaté striebro v rokoch 1998 až 2006, ale to má dopady.
Aké sú vaše východiská národnohospodárskej politiky, vážení poslanci, napríklad, tak razantne vystupujúci? Zoznámte nás s nimi! S čím, ako chcete pracovať? Ako pracujete s faktom, že 80 % HDP robí 20 až 30 nadnárodných spoločností s veľmi výrazným rozmerom tzv. tých daňových optimalizácií a tak ďalej a tak ďalej. Skúste nám tu presne povedať, ako vyzerajú domáce pokusy podpory domácich podnikateľov, aká bola stabilita vytvorených pracovných miest, ako dlho vydržali a aká bola priemerná mzda v tých vytvorených pracovných miestach domácimi podnikateľmi. Keby ste nám urobili takú ako nejakú malú len prechádzku týmito problémami a my predsa si všimneme také hlboké poznanie, ktoré ponúknete.
Ale ani slovo v druhom čítaní o návrhu zákona. Ale počúvame, ako chodia policajti po Nitre. A rovnako by chodili, pán kolega, pravdepodobne aj po Prešove, lebo skôr či neskôr sa ukáže, že na tak veľký investičný projekt pravdepodobne nemáme dostatok kvalifikovaných odborníkov na tú konkrétnu prácu a bude treba doplnkové služby. Že tá mobilita istým spôsobom je realitou našich krajín, jak naši doktori, proste ich nikto neudrží, niektorých mladých, lebo pôjdu s veľkou chuťou do Írska, lebo dostanú 5-tisíc euro ako pomaly nástupný plat s domom, so všetkým. A zase potom, samozrejme, s veľkou chuťou sem prídu bulharskí, možno ukrajinskí a tak ďalej.
Čiže v danom prípade musíme veľmi seriózne identifikovať národné záujmy, legitímne národné záujmy identifikovať a hľadať nástroje a mechanizmy, ako ich, ako ich realizovať. Ale v rámci kontextov, v ktorých sa krajina spravovať dá. Pretože nikto to nerobí na zelenej lúke. Existuje, hovorím, celý rad obmedzujúcich faktorov, ktoré treba dostať do súladu. A to je umenie spravovať krajinu, ktoré sa pravdepodobne treba naučiť. Možno je normálne v politike, že teraz prídete v tejto fáze a budete hlava-nehlava tu čokoľvek kritizovať, upovedať; upozorňovať na prirodzené aj negatívne momenty činnosti, lebo, bohužiaľ, ten život je usporiadaný tak, že je všetko čierne alebo biele. Všetko má okrem pozitív aj negatívne veci. A že má istý význam aj konštruktívna spolupráca, že tu a teraz v tomto parlamente má význam, ukážte a poďte sa rozprávať o konkrétnych mechanizmoch, nástrojoch spravovania krajiny. Ak to bude len prvoplánová ideologická konfrontácia typu, ako to býva na námestiach pred voľbami, je to obrovská škoda, je to strata času pre nás všetkých.
Ďakujem vám za pozornosť.
