Videokanál poslanca

Ja vlastne chcem len vyjadriť úžas nad obrovským diapazónom pána poslanca, že dokáže so zaujatím a hlboko rozprávať o tak rozporných a odťažitých témach, že sa to nedá neokomentovať. No a samozrejme aj teda pripomenúť ten nový fenomén, ktorý tu máme. Už tu nemáme len NOVU, už tu nemáme len OKS, už tu máme Progresívne Slovensko, už tu máme KDH. Zo dňa na deň máme krásne rozstratifikovaný parlament. Je to obrovský prínos demokracii a parlamentarizmu u nás. Sú to skutočne potešiteľné veci. A na jednu otázku sa pýtal respondent, že ešte ten dom horí, že horí, len aby horelo, pán kolega. Takže to je všetko.
Ďakujem.

Bude to nenáležité, ale zdá sa mi to, trošku zneužijem túto poslavňu, pán kolega, keď sa pýtate na tie zahraničné investície. Vidím to zhruba, bol to známy tým Stalin, keď povedal, že je dôležité ošklbať sliepku a potom ste vďačný za každé zrno, čo vám podhodia. Problém je naozaj, ale, samozrejme, tak zlé to nebude. Faktom je, že niekto absolútne rezignoval na domácu národohospodársku politiku totálnym rozpredajom všetkého, čo sa tu rozpredať dalo, tak, a má to svoje dôsledky. A v týchto dôsledkoch ja musím pracovať a rozmýšľať a hľadať riešenia. To je ten zásadný rozmer. Čiže asi, pravdepodobne v tom absolútnom vyjadrení dobré – zlé je neni korektné dať mi tú otázku, lebo tu bude ten pes zakopaný.
Ale pánovi Uhríkovi. Veď, pán Uhrík, to je o tom. Tak buď teda každý máme svoje prejavy, vy aj my, my aj hovoríme, že je to parlament prejavov podľa charakteristiky rokovacieho poriadku, ale tak potom teda nerozprávajme potom, je to parlament prejavov, každý si robíme svoje. Ten, ktorý vládne, má väčšinu, má jednoducho, je hegemónom v tom parlamente a má povinnosť za správu štátu a tí ostatní to rešpektujú. A v takom prípade má potom zmysel konštruktívna spolupráca. Lebo hovoriť o tom, čo je dobré a zlé, je vždy veľmi hypotetické v parlamente. Nemáme pravdepodobne úplne rovnaký hodnotový systém a ani nie rovnaké poradie toho hodnotového systému, takže je úplne prirodzené, že sú tam trošku disproporcie.
No a potom k tomu rokovaciemu poriadku, pán Dostál ešte. No tak, ale za tých okolností potom nepotrebujeme druhé čítanie ani prvé. Potom rovno povedzme, že budú dvakrát, budeme sa rozprávať o tom zákone. Ale ten rokovací poriadok má obsah a má dôvodovú správu, kde zákonodarca aj napísal, čo má byť obsahom prvého a druhého čítania. Nejaká nevyhnutná miera legitimity. No púšťame to voľnejšie, ale racionalita rokovania parlamentu je tiež opomíjená, aby som použil český termín, teda neberieme to na vedomie dostatočne a je to chyba. Lebo k racionalite konania a rokovania parlamentu a potom v konečnom dôsledku aj k jeho dôstojnosti a rešpektu to ne-pri-spie-va.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Priznám sa, že som už aj oľutoval, že som sa prihlásil do tejto rozpravy, kde som teda sa vôbec prihlásiť nechcel, len ja neviem, či to je vekom, alebo tým, že naozaj že existujú tie paralelné svety a že všetci žijeme v rozdielnych svetoch. Napríklad ja registrujem, že toto je druhé čítanie o návrhu zákona, ktorý sa dotýka veľmi špecifických problémov zamestnanosti, má, samozrejme, svoje kontexty a tak.
Mali sme prvé čítanie, kde si viem predstaviť všetko to, čo tu prišli ste a rozprávate a tak ďalej. To znamená, naozaj nemá opozícia možnosť ponúknuť niečo zmysluplné k spravovacím procesom krajiny? Lebo toto si nehajte na mítingy, tam to môžte všetkým vyprávať. Pán kolega, máte už, viete, ja neviem, ktorý to, tuším, Platón hovoril, že to poznanie má tri také základné zložky: rozum, intuíciu a skúsenosť. A už máte dvoch ľudí, ktorí majú skúsenosť so spravovaním krajiny. Viete, že tam je štruktúra a vedia už, čo to je prázdne mlátenie slamy. Alebo aj úprimná snaha vecí ľuďom; ľudí, ktorí chcú veci pomôcť, len netušia rámce, v ktorých sa majú pohybovať, a nepracujú so základnými kategóriami.
Na Slovensku ja napríklad vnímam jednu z takých kategórií, je Ústava Slovenskej republiky. Máte tam okrem iného, že sociálne práva. Už nemáme, bohužiaľ, napríklad právo na byt, ktorý sme tam kedysi mali, ale furt máme právo na prácu v tej ústave. Už len to je dôvod, aby tú prácu tá vláda hľadala. A každá zo strán, je úplne logicky, si musí vytvoriť stratégiu zamestnanosti a musí hľadať a musí teda vytvoriť, čo považuje za najlepšie, ponúkne verejnosti. A, samozrejme, ostatné strany, pokiaľ majú inú, urobia to isté.
To, čo tu hovoríte, pani kolegyňa, vy nemáte ani náznak nieže stratégie, vy nemáte nič, ani nepracujete ešte v rámcoch, v ktorých je nevyhnutné pracovať.
Problém je, že my na Slovensku žijeme ako členovia Európskej únie v istom kontexte medzinárodných zmlúv. Máme tu Lisabonskú zmluvu, ktorá je neoliberálna. Všetky strany v tejto našej drahej snemovni sa deklarujú ako pravicové okrem nás. Všetci, čiže musíme vychádzať systémovo z pravicovosti. Napríklad je otázka sociálnych práv, o čom hovoríte, podpora rodiny. Pozrite si ústavu, čo tam máme napísané. Máme veľmi, veľmi málo úspornú. A ja ako ľavičiar skutočne nemám žiadny problém na tom pracovať, len na to musím nájsť nejaké zdroje a musím nájsť aj, samozrejme, právny rámec pre poskytovanie tej povinnosti, aby to bolo v súlade so zákonom. Čiže hovoriť tu a teraz v tejto súvislosti v druhom čítaní o tom, že máme podporovať pôrodnosť, samozrejme, som hlboko za. Ale dajte na stôl zmysluplný, zmysluplnú stratégiu podpory rodičovstva s tým, že ale aj že ako sa uplatní, v rámci toho zistíte, ako rozmýšľajú iní, ako je presaditeľná. To sú elementárne štruktúrne otázky, ktoré súvisia so spravovaním štátu.
Ďalšia vec. Tento neoliberálny koncept, ktorý tu je a ktorý ako pravičiari všetci podporujete, predsa stojí na tom, že teda zmyslom ekonomiky nie je to všetko, o čom tu rozprávate, že šťastný život občanov a niečo, je vytvoriť trh, v rámci ktorého sa môže každý realizovať, ako chce, a štát teda len vytvára nejaký rámec pomimo. Tak ako to je? V danom prípade saskári, pokiaľ viem, tak ich predseda bez problémov vypráva, že vlastne akékoľvek poskytovanie dotácií, ktoré dostávame ako eurofondy, je vlastne nezmyselné, že to nie je potrebné a že aj vyrovnávanie medziregionálnych rozdielov je v konečnom dôsledku čosi, čo ničí trh, že je to obyčajné regulačné opatrenie, ktoré má v konečnom dôsledku negatívne dopady. Ale jeho poslankyňa bez problémov vystúpi a rozpráva ako naša členka ešte aj vrátane, že ešte aj životné prostredie a aby všetci žili šťastne a mali veľké peniaze. Ale dane prípadne, ak ste chceli, pravičiari, na 15 % a z čoho to chcete robiť?
Máme obrovské problémy dobudovať, áno, infraštruktúru. Nemáme diaľnice na východ, ale každý, kto sa trošku zaoberá regionalistikou minimálnou, tak vidí ten západo-východný rozmer. Zoberte si v Čechách, jak to funguje a pozrite si vnútorné diskusie. Samozrejme, prvé Plzensko, všetko pri západnej hranici, lebo investori vychádzali odtiaľ. U nás sme urobili všetko preto, aby sme našich investorov vlastne ani nemali. Predali sme kompletne všetky banky, rozpredali sme im všetko to tzv. zlaté striebro v rokoch 1998 až 2006, ale to má dopady.
Aké sú vaše východiská národnohospodárskej politiky, vážení poslanci, napríklad, tak razantne vystupujúci? Zoznámte nás s nimi! S čím, ako chcete pracovať? Ako pracujete s faktom, že 80 % HDP robí 20 až 30 nadnárodných spoločností s veľmi výrazným rozmerom tzv. tých daňových optimalizácií a tak ďalej a tak ďalej. Skúste nám tu presne povedať, ako vyzerajú domáce pokusy podpory domácich podnikateľov, aká bola stabilita vytvorených pracovných miest, ako dlho vydržali a aká bola priemerná mzda v tých vytvorených pracovných miestach domácimi podnikateľmi. Keby ste nám urobili takú ako nejakú malú len prechádzku týmito problémami a my predsa si všimneme také hlboké poznanie, ktoré ponúknete.
Ale ani slovo v druhom čítaní o návrhu zákona. Ale počúvame, ako chodia policajti po Nitre. A rovnako by chodili, pán kolega, pravdepodobne aj po Prešove, lebo skôr či neskôr sa ukáže, že na tak veľký investičný projekt pravdepodobne nemáme dostatok kvalifikovaných odborníkov na tú konkrétnu prácu a bude treba doplnkové služby. Že tá mobilita istým spôsobom je realitou našich krajín, jak naši doktori, proste ich nikto neudrží, niektorých mladých, lebo pôjdu s veľkou chuťou do Írska, lebo dostanú 5-tisíc euro ako pomaly nástupný plat s domom, so všetkým. A zase potom, samozrejme, s veľkou chuťou sem prídu bulharskí, možno ukrajinskí a tak ďalej.
Čiže v danom prípade musíme veľmi seriózne identifikovať národné záujmy, legitímne národné záujmy identifikovať a hľadať nástroje a mechanizmy, ako ich, ako ich realizovať. Ale v rámci kontextov, v ktorých sa krajina spravovať dá. Pretože nikto to nerobí na zelenej lúke. Existuje, hovorím, celý rad obmedzujúcich faktorov, ktoré treba dostať do súladu. A to je umenie spravovať krajinu, ktoré sa pravdepodobne treba naučiť. Možno je normálne v politike, že teraz prídete v tejto fáze a budete hlava-nehlava tu čokoľvek kritizovať, upovedať; upozorňovať na prirodzené aj negatívne momenty činnosti, lebo, bohužiaľ, ten život je usporiadaný tak, že je všetko čierne alebo biele. Všetko má okrem pozitív aj negatívne veci. A že má istý význam aj konštruktívna spolupráca, že tu a teraz v tomto parlamente má význam, ukážte a poďte sa rozprávať o konkrétnych mechanizmoch, nástrojoch spravovania krajiny. Ak to bude len prvoplánová ideologická konfrontácia typu, ako to býva na námestiach pred voľbami, je to obrovská škoda, je to strata času pre nás všetkých.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja mám pocit, že sa dostávame do štádia, že 90 % ľudí, ktorí vystupuje, ako si pre istotu ani nepozrie zákon, len teraz sa rozhodne, že tuná tá téma mu evokuje nejaké niečo, dokonca pôrodnosť a čo ja viem čo všetko.
Pani kolegyňa Kaščáková, no, veľmi pekný socialistický prejav, presne takto si ja predstavujem socialistický prejav, že nás trápi, ako majú ľudia, aké majú mzdy, aká je kvalita života, ako starí rodičia dostávajú peniaze, a do toho tie vaše neoliberálne mantry, ktoré tu od rána do večera a chránite to celé desiatky rokov s ďalšou pravicou, ktorá je v tomto parlamente, privatizácia, liberalizácia, deregulácia. Principiálne štát nemá do ničoho zasahovať, spoločnosť neexistuje. Existujú len jedinci a každý sa musí postarať sám o seba, štát spraví len minimálnu sieť. To je vaša mantra. A potom sa postavíte a začnete vyprávať socialisticky, čo všetko treba urobiť, minimálne dane a tak ďalej. Ešte jedine, s čím môžem súhlasiť, že môžme sa pomôcť, aby sme trošku uľahčili živnostníkom, to si viem predstaviť. Ale principiálne nehovoríte o tom, čo tá vláda rieši, aká je vaša stratégia zamestnanosti. Teraz ste vysvetlila, že pre vás zamestnanosť neznamená nič, pre mňa zásadne všetko. Zásadne aj vonku, keď som kedykoľvek, kdekoľvek bol, doteraz si pamätám v Nemecku, raz sme prišli a o pol percenta sme znížili zamestnanosť ešte v 90. rokoch, to bolo prvé, čím nám gratulovali Nemci, keď sme tam prišli.
To vážne zamestnanosť pre vás neznamená nič, aby ľudia mali kde pracovať? A, samozrejme, aj s inými stranami predložte verejnosti vaše stratégie zamestnanosti, ako chcete riešiť tieto problémy. Ale toto, čo tu vyprávate bez, a dokonca veci, ktoré sa navzájom vy-lu-ču-jú a principiálne, a to dokonca na prvý pohľad. Jak to môžte robiť? Prečo tak nízko klesá ten politický život a to, ako vieme reálne prispieť k spravovaniu kra-ji-ny?

Ďakujem pekne.
No, pán poslanec, ja mám k vám rešpekt a možnože naozaj tá politika je dneska taká, že ten účel, ten absolútne svätí prostriedky a jednoducho si určím adresáta, komu z tej našej komunity chcem niečo povedať a potom hlava-nehlava teda idem a smerujem tie svoje ataky na tú svoju časť a za tých svojich 10 % a tak ďalej. Len my naozaj teraz sa máme ešte do volieb ďaleko a teraz sa máme technicky baviť o vážnom probléme, ktorý v tejto krajine je. To prísť a postaviť sa sem, že teda vy donesiete 300-tisíc ľudí zvonku a budú pracovať tu, lebo vy zvýšite platy? A nemohli by ste niekde napísať, kde si pozrieme tento úplne supergeniálny nápad a že by sme ho hneď prebrali? Ja garantujem za SMER, jak tu sedíme, hneď ho všetci preberieme, ako vy zvýšite platy, jak tí všetci sem prídu pracovať z Rakúska! Však to sú nezmysly, ktoré inteligentný človek nemôže podľa mňa tu vypustiť z úst. Rovnako celý rad tých ďalších vecí, ktoré tu sú, veď to znamená, že veľký, veľká fabrika, ktorá je funkčná, niekde sa zamysleli, aký máme zdroj príjmov? Ako vzniká štátny rozpočet, ako získava štát peniaze? Aký je prínos, keď obrovská fabrika niekde funguje, a koľko to prinesie peňazí?
Po tretie, ešte taký malý, drobný problém, sme to tisíckrát hovorili pre, hlavne pre Ľudovú stranu, tak boli sme v tom, v tom Srbsku. 10-tisíc Slovákov, ktorí žijú tam, majú preukaz zahraničného Slováka, prišli pracovať na Slovensko. Ten zúfalý a zúrivý boj proti týmto ľuďom, ktorí sem prídu, čo tým chcete dosiahnuť a jak je to v kope s tým, čo teda hlásate? O čom to je, keď si pozriete, že z celého Srbska tu má byť 12-tisíc ľudí, z toho 10-tisíc sú Slováci s knižkou zahraničného Slováka? Jak vám to tam sedí do toho? A jak to tu môžte takto dokopy vyprávať s tým, že predovšetkým riešime zásadný problém, aby investície, ktoré na Slovensku sú, aby boli čo najefektívnejšie. A problém mobility má dramatický iné dimenzie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. V zásade rozumiem váženému kolegovi a rešpektujem aj právne a aj politické argumenty, ktoré hovoril. Len teda predsa len bol to trošku advokátsky prístup, že ono to má aj druhú stranu tento problém. A ten spočíva jednak v tom, že malú politickú poznámku, nech ten totáč máme alebo nemáme radi, ale to osobné vlastníctvo sa chránilo tiež a do istej miery aj súkromné, ale chránilo sa, samozrejme, najmenej a povedzmeže nedostatočne.
Čo je ale dôležitejšie, čo chcem povedať. Ak hovoríme o tých chodníkoch, to nieže nie sú vlastníkom a tak ďalej. Veď sú verejným vlastníctvom, sú vlastníctvom nás všetkých a slúžia zásadnému verejnému záujmu. To znamená, aby sa po tých chodníkoch chodilo. A, samozrejme, to riešenie je možné aj v tom, a sám cítim tam ten problém, ktorý je, že zvlášť tá objektívna zodpovednosť, tá je príliš silná vo väzbe na tých vlastníkov. Ale môže sa potom riešiť tým, že jednoducho musíme vyzbierať, obce, viac peňazí a potom vytvoriť mechanizmus na čistenie týchto chodníkov, kde tieto návrhy, a možno trošku aj vláda, ak mi odpustí, by bolo treba trošičku hlbšie aj v dôvodovej správe aj inak popísať, odkiaľ sa tie peniaze zoberú, že je to príležitosť pre verejnoprospešné práce a tak ďalej. To všetko sa dá. Ale viete, že toto sú sezónne práce. Nevie nikto, kedy napadá sneh. Musí sa to riešiť ani nie ťažko pevným pracovným pomerom. Čiže je tam celý rad problémov.
Takže a po ďalšie, predsa len ten zákon má účinnosť predsa veľmi dohľadnú a dneska sú už predsa rozpočtové prostriedky na rok uzavreté v obciach. Takže celkom takto to nemôžeme urobiť. A myslím si, že riešenie toho problému by predsa len zaslúžilo trošku širšiu diskusiu. A trošičku možno na druhej strane aj zvyšovať ten vzťah k verejnému vlastníctvu. A keď teda tí vlastníci nehnuteľností, takže nejaký ten rozmer istú logiku mal. Ale myslím si, že naozaj, ak zistíme vlastnícke vzťahy, užívateľské vzťahy a zabezpečovanie verej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, čo ešte povedať k tejto situácii.
Pán Vašečka, máme tu čosi, čo sa volá rokovací poriadok. Skúste to zaregistrovať! Tam je napísané, o čom rokujeme, ako sa schvaľuje bod programu a čo patrí do toho bodu programu. Sme veľmi veľkorysí, kľudne dvaja-traja poslanci vystúpte, poďakujte a čokoľvek atď., ale vystúpiť celý klub tu s tými politickými rečami je nekorektné a v priamom rozpore s rokovacím poriadkom. My ho dodržiavať chceme a úplne prirodzene žiadame, aby ste ho dodržiavali aj vy. O nič iné nejde.
A pánovi Viskupičovi, ktorému naozaj želám všetko dobré, prvýkrát v živote sa ocitne v situácii, že bude riadiť verejnoprávnu inštitúciu a jedine, keďže je adventný čas, úprimne mu neželám takých politikov s takým vzťahom k pravidlám politického zápasu, ako tu prezentuje OĽANO. Úprimne mu to neželám (potlesk) a želám mu úprimne mimoriadne veľa úspechov v jeho politickej práci, veď tá práca môže, ak bude dobrá, môže priniesť len prospech. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne, veľmi pekne ďakujem za slovo a všetkým kolegom sľubujem, že budem maximálne stručný. Len pán navrhovateľ teda neodpovedal vo faktickej v dvoch minútach, a teda chce odpovedať na problémy dlhšie, tak predsa len ešte dopoviem aj ja tú svoju faktickú poznámku. Dve také poznámky, pán poslanec Klus.
Pán poslanec Klus, nepochybne, keďže je ten adventný čas a vás považujem za nádej v slovenskej politike, mám k vám veľký rešpekt, ale napriek tomu tá vecnosť trošku a rešpekt k tomu, že mnohí tu sedíme už dlhé roky a že teda ak chceme riešiť tento problém a nemá to byť len populistický výkrik, tak trošičku vecnosti do toho. No a k tomu, o čom sme rozprávali tu a teraz, že tu nikto nespochybňuje dvojkolovú voľbu u županov v situácii, keď je, dokonca bola menej ako 20-percentná účasť a podobne, že jednoducho rozprávať tu o nejakej legitimite v druhom kole, kde v prvom 19 a v druhom 14. Čiže medzi tými štrnástimi percentami, ktoré sú, potom zistíte, že ktorý má viac a tak, tak že to je racionálne, zvlášť vo väzbe na to, že sa vytvárajú nerovnofarebné potom zastupiteľstvá vo väzbe na župana, takže pravdepodobne tieto veci treba tu povedať. Takže, a to bol jediný moment, do ktorého sme zasiahli.
Samozrejme, dá sa diskutovať aj o tom, čo s tými mestami a obcami, ale rozhodne nie z 2 000 obcí do 1 000 obyvateľov, ktoré tu máme, alebo, ja neviem, z 500 obcí do 500 obyvateľov, ktoré na Slovensku máme a podobne, kde vytvárať takúto atmosféru v dvoch kolách je nepochybne mrhanie vecami. A tie poznámky typu, že teda na to vždy peniaze a tak ďalej, je to nekorektné, ale o všetkom sa dá diskutovať.
Potom ešte ďalší, ktorý je veľmi dôležitý, moment, lebo vám to neušlo ako mnohým kolegom možno áno. Napríklad v anglickej a inej tradícii ústavnej máme také, že máte presadzovať počas volebného obdobia to, čo máte vo volebnom programe. Vy to presadzujete, len pokiaľ pozriete do nášho a do našich koaličných partnerov, pravdepodobne tam nenájdete tento variant. Čiže začať politickú diskusiu na túto tému možno, ale nie týmto spôsobom. Možno trošku nejako inak. Lebo nepochybne ten politický mechanizmus vždycky do istej miery zodpovedá aj aktuálnym situačným podmienkam v tej danej krajine a taký malý, drobný problém, čo všetko sa dá vo veľkých voľbách urobiť mediálne v podmienkach Slovenska, si vieme predstaviť. A nepochybne vám to vyhovuje, pretože pravica v tomto smere ako svojho výrazného aktivistického pomocníka v našich médiách nepochybne má. Ale v danom prípade dochádza z nášho pohľadu – a, prosím, zobrať do úvahy – k manipuláciám a dosť silným manipuláciám, takže výrazne to oslabuje tie momenty, o ktorých hovoríte a zvlášť v týchto podmienkach. Toľko k tomu.
No a po tretie, vážené kolegyne, kolegovia, trošku mi dovoľte, pán predseda, aj trošku protestovať. Viete, to, čo ste tu urobili, OĽANO, vy pohŕdate jako okolím. Ak ste si všimli, nám napríklad odchádza pani poslankyňa Laššáková. Je to poslankyňa, ktorá má za sebou štvorročné volebné obdobie podpredsedu Národnej rady a veľmi aktívne pôsobenie vo výboroch a pôsobila tu 17 rokov. To teraz máme my ako náš celý klub, 50 ľudí jej začať dve minúty počas hociktorého programu, čo s tým nesúvisí, ďakovať? (Potlesk.) Čo je na tom korektné? Hrubo a úmyselne porušujete rokovací poriadok! Niektorým to, samozrejme, nedôjde, ale niektorým, aj vám (rečník sa obrátil na navrhovateľa), odpustite mi, že som osobný, to ujsť nemôže, že to jednoducho sem nepatrí. V danom prípade rovnako môžme ďakovať našim županom, ktorí majú za sebou dvojnásobné volebné obdobie. Iste, neboli zvolení, v čestnom súboji prehrali. Opäť má celý 50-členný klub im ďakovať za ich prácu? Buďte trošku kolegiálni a správajme sa normálne, ľudsky. Je adventný čas, my chceme spolupracovať, chceme byť korektní, chceme hľadať zhodu na závažných politických otázkach, ktoré sa dotýkajú života našej krajiny. Takto to chcete robiť?
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No, možno som už trošku netrpezlivý, sa ospravedlňujem, ale predpokladáte zrejme veľmi neinformované publikum, keď ste teda tak dlho hovorili o veciach, ktoré ale bezprostredne s týmto nesúvisia, pretože dosť veľa vecí na túto tému sme povedali prednedávnom, keď sa bavili o tej jednokolovej voľbe. A pre mňa neni celkom dobré, pán poslanec, že o tých veciach, ktoré sú problémové, práve v tej veci, kde je medzi tým dvojkolovým a jednokolovým, treba pomenovať tie zásadné problémy. Viete, rozprávať o dramatickej legitimite napríklad v župách, ktorá sa zmení a tak ďalej pri 20-percentnej účasti, asi to znamená, že by sme nerešpektovali na to, že existuje matematika a že to funguje, že pri opakovanom 14-percentnom druhokolovom, že chcete, teda neviem ako dramaticky, zvyšovať legitimitu. Medzi tými dvadsiatimi percentami áno, ale to je všetko. A niekedy tá racionalita v tomto smere má tiež svoj význam podľa miery toho, o čo vlastne ide, viete?
Nepochybne jednokolové voľby, ste zabudli spomenúť Spojené štáty napríklad, keď ste hovorili o tom všetkom. A čo tak anglická najstaršia demokracia, ako to tam vyzerá s tými dvojkolovými voľbami? Ja rozumiem tomu a dvojkolovú voľbu tiež podporujem, aby ste mi rozumeli, ale podporujem ju tam, kde to má racionálny zmysel. Ak sa bavíme o voľbe prezidenta, nie je o čom. Dokonca všade tam, kde je predpoklad nad 50, nad 45-percentnej účasti sa viem baviť, lebo v takom prípade potom miera legitimity rastie volebnej, ale pri 20-percentnej určite nie.
Ďalej, obce a mestá, máme dvetisíc obcí do tisíc obyvateľov. No dvojkolové voľby, ďakujem vám veľmi pekne. Tak je to aj iracionálne, ako výrazne zvyšujete náklady a nevyriešite podľa mňa nič. Ale viem si predstaviť, že u krajských miest, tej známej K8, o tom diskutovať do istej miery sa dá. Do istej miery sa dá možno aj u niektorých iných miest, ale treba nad tým rozmýšľať veľmi racionálne, pretože všade sú brzdy. Nie je celkom korektné povedať, že primátor rozhoduje o neviem koľko miliónoch, keď je tam zastupiteľstvo s veľmi širokými oprávneniami, že v podstate ten primátor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán kolega, dovoľte mi oceniť vaše vystúpenie, jednak plné konkrétnych faktov, vecných faktov a viditeľnú znalosť problematiky v dostatočnej šírke.
Ale len jednu malú poznámku k tomu, k tomu takzvanému problému pracovníkov z tretích krajín. U nás si všímam, že je istý odpor v časti verejnosti a opozícia to s veľkou chuťou nadužíva. Boli sme na návšteve našich krajanov v Srbsku a v tých diskusiách, ktorých sme sa zúčastnili, okrem iného sme sa dozvedeli, že a skôr nariekali naši krajania tam, že teda je veľmi výrazný odklon a množstvo ľudí so Srbska, kde je málo pracovných miest, odchádzajú na Slovensko. A hovorili zhodou okolností aj o počte ľudí, koľko to je. Je to okolo desaťtisíc ľudí a hovoria, že im chýbajú, a, naopak, že by mali záujem keby expandovali naše firmy do Srbska a vytvárali priestor tam. Ale pokiaľ vytvárame podmienky a chceme z našich krajanov, aby sem k nám prišli, to je naozaj pre nás, pre našu krajinu problém, aby sme ich možnosťou pracovať u nás, aby sme im to neumožnili? Aby sme v tomto smere nevytvorili primerané podmienky a dokonca hľadali aj nejaké cesty na to, ako im ako krajanom s preukazom krajanstva, aby sme vytvorili možno ešte aj osobitný status? Takže prosím, v tej kritike potom pomoci a to, že vôbec k nám musia prichádzať ľudia z tretích krajín, nezabúdame aj na tento moment.
Ďakujem za pozornosť.