Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. No, nepochybne zaujímavý vejár faktických poznámok. Ja len k tej pani, tuším Zimanová sa volá, ktorá teda tak jak ja agresívne a podobne a osobne, a nie vecne, že jak jej kolega Galko, a tie ďalšie prejavy, ktoré tu boli, jak to vidí. Viete, už v detstve, si pamätám, že najviac sme odsudzovali a až za chrapúnstvo sme považovali, čo sa občas stalo, že niekto prišiel k niekomu, dal mu zaucho a začal vykrikovať, že je napadnutý. Minimálne v 4 vystúpeniach, a preto som aj vystúpil, pre nič iné, lebo s vecnou diskusiou tu nemá význam vystupovať, bohužiaľ. Je tu tragická situácia, len som jediný, ktorý som vystupoval zo SMER-u. Počuli ste všetci, páni kolegovia, čo tu navyprávali títo, kde som reagoval na tie nehanebnosti, ktoré vyvstali v sále.
To znamená, naozaj vystúpenie pána Galka, ktorý sa aj teraz prezentoval, to je ten vzor politického zápasu, viete všetko na svete a tak ďalej, je, pán Osuský, no tak ten prejav neúspešnosti, tá vaša strana, pán Dostál, dneska v parlamente, ak dovolíte, vystupuje najčastejšie zo všetkých. Predseda strany, ktorá do parlamentu nikdy volená nebola. To sú hlboko neetické veci a netárame o tom od rána do večera. Už je to raz, tento fakt, taký a snažíme a zúfalo čakáme na vecnú diskusiu. Na ktorý z tých vystúpení, ktoré sme tu počuli, a na vecný a odborný rozbor situácie, mám reagovať? Škoda, že ste to nepovedali, ale na váš nápad, Dostálov, sa to nedalo, lebo nič nepovedali. Sú tu celý rad znôžok, ktoré z mediálnych, a jediný zmysel je ich, že donekonečna opakujete a točíte. Predsa toto bolo treba, povedal minister a nikto z nás do týchto nezmyselných potýčok nechodí. Ale tam už, kde urážate surovo, bezohľadne, a nám, no, tak vtedy už jednoducho aspoň niečo povedať treba. To je všetko.
Nabudúce tiež sa asi na to vykašlem. Verím jednému, že ľudia si všímajú a vidia a ide im to pomaly, že čo vo vás sa ponúka tejto krajine.

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, samozrejme, člen nášho klubu má vždy dilemu, či vystúpiť v tejto rozprave, pretože toto je proste šou opozície, a vstúpiť do tej diskusie znamená... (reakcie z pléna), znamená častokrát veľmi vážne ohrozenie psychiky, pretože napriek tomu, že mnohí ľudia na prvý pohľad vyzerajú ako úplne slušní, bežní, takí istí ako my, tak to, čo (smiech v sále) tu predvádzajú, je dramaticky zložitejšie. Žijeme vo veľmi... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia rečníkom a obrátenie sa k predsedajúcej, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, počujete, že som dala najavo, že nie som spokojná s poriadkom v rokovacej sále?! Správajte sa slušne ku mne a správajte sa slušne ku kolegom a nebude tu ruch!

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Toto je typický prejav pani kolegyne, ako to vyzerá. (Povedané súbežne s predsedajúcou.)
Ani tú elementárnu schopnosť si vypočuť kolegu, kde pri vašich otrasných prejavoch mlčím, dívam sa, čudujem sa, ale nevykrikujem a nerobím tieto prejavy. Ale ak si teda sám si musím vydobyť trošku zmysluplné prostredie na to, aby som čosi povedal, chcem hlavne mojim kolegom - nie vám, lebo to nemá zmysel - mnohým, prípadne tým, ktorí majú záujem, budem vďačný, ak si to vypočujú, chcem povedať si iba to, že... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa Cigániková, chcem vás poprosiť, aby ste nevykrikovali.

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
... žijeme vo veľmi zvláštnych dobách. Sme v tejto slušnej strane, ktorá tu aj teraz sa prejavuje, tú hĺbku intelektu a prejavov, ktoré spravidla s múdrosťou nemajú ale absolútne nič spoločné, tak ten človek vykrikuje predsedovi strany, súperovi a bývalému premiérovi trojnásobnému a štvornásobnému, ako patrí do basy. Ďalší, pán kolega Galko vykrikuje, že všetci, ja a všetci ostatní sme zločinecká skupina. Teraz dokonca pán Budaj rovnakým spôsobom zistil veľmi investigatívne, že tu sedí zločinecká skupina. Síce potom začal vyprávať, ako treba s nimi rokovať a podobne.
Pán Budaj, vy ste podľa môjho názoru mali veľkú šancu byť symbolom nových moderných dejín Slovenska a pravdepodobne vám nič nebránilo od roku ’90 povedzme že, aby ste predložili tejto spoločnosti zmysluplný program, ktorá nepochybne ten váš čistý, slušný, etický a jemný charakter ocení, a mohli ste to Slovensko viesť s pánom Osuským a tak ďalej. A sledoval som vaše pokusy a napriek teda tomu vášmu charakterovi, charakteru, ktorý sám tak značne oceňujete, ste sa dostali do parlamentu teraz na šnúrkach nohavíc pána Matoviča s jeho štvorčlennou stranou. Nenapadlo vás, že urážate aj 17-tisíc členov našej strany a že urážate 27 % ľudí, ktorí nás volili? Toto má byť ten váš odkaz novembra, o ktorom toľko rozprávate? Vy ste tou etickou ikonou, ako má vyzerať politický život, etika politického života? Akým spôsobom máme teda dobýjať tú kvalitu, ktorú potrebujeme pre tú krajinu, v tejto atmosfére? Podarilo sa vám rozdeliť spoločnosť, nepochybne, Sulík vykrikuje, že my sme ju rozdelili. Máme za sebou to, čo sme o sebe, o našej strane počúvali po tragickej udalosti smrti novinára, a doteraz čo robíte tie neuveriteľné hyenistické prejavy neustále s tým, že absolútne nie ste ochotní vstúpiť do slušného, korektného, demokratického, pán Osuský, demokratického boja, programového, hodnotového. Teraz tu aj spolu s pánom Dostálom máte neuveriteľné veci o verejnej a neverejnej voľbe.
Čo ste, preboha, čítali? Veď to sú tak insitné hlúposti, čo vyprávate, pán kolega, že to sa ozýva až v nebi! Ktorú, ktorú literatúru mám doporučiť, aby ste si pozreli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Číž, ako predsedajúca tejto schôdze vás v zmysle § 32 žiadam, aby ste sa neodchyľovali od prerokúvanej veci, som predsedajúca a vyzývam vás v zmysle rokovacieho poriadku, ktorý ste si vy schválili a ktorého obhajca ste v prvom rade vy, aby ste sa neodchyľovali vo svojej reči od prerokúvanej veci. A tým je voľba ústavných sudcov. Keď ešte chvíľu budete urážať rad radom každého v tejto rokovacej sále, tak vám zoberiem slovo.
Nech sa páči.

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Ďalší typický príklad politickej etiky, ktorú reprezentuje táto skvelá opozícia ako budúcnosť Slovenska. Bavíme sa teda o ústavných sudcoch a o pravdepodobne, obvykle - to nepatrí pani predsedníčke, lebo nebudem komentovať jej slová -, že býva úplne, úplnou samozrejmosťou, v jednotlivých prejavoch komentujú vystúpenia predchádzajúcich rečníkov. Zaujímavé, že predtým si to nemal kto všimnúť, ale, prosím, nebudem sa tomu ďalej venovať.
Tak teža, tak teda ideme voliť ústavných sudcov v situácii, keď sme mali 3 roky, odkedy je konštruovaný tento parlament, a čosi tisíc možností, takisto ako my, ktorí sme museli pripraviť programové vyhlásenie vlády, museli sme urobiť plán vecných úloh a museli sme urobiť plán legislatívnych úloh, vláda ich má a plníme ich a riešime, riešime úlohy, pretože sú záväzné pre správu krajiny, lebo sme ich v tomto parlamente odhlasovali. V rámci aj toho celého mala vláda pripravený na tretí rok aj prípadnú úpravu voľby ústavných sudov. Samozrejme, v istom čase ste sa spamätali, že teda asi sa bude voliť 9 sudcov SMER, a to je niečo hrozné, lebo veď zafixuje, ja neviem, na koľko rokov svojich sudcov, tak musíme začať niečo robiť. A štandardným spôsobom ako vždy: zločinecká skupina, neviem čo všetko dookola a tak ďalej miesto aspoň základnej, základnej etickej diskusie.
Pán minister, mám trošičku drobné výhrady k tomu naozaj. Akým spôsobom, ako má vyzerať tá predstava toho, toho ideálneho sudcu, ktorého máme voliť? To konštruovanie tých idealistických predstáv, jak to má byť špičkový teoretik, nesmierne čestný. Kde mali tú čestnosť prejaviť, ako? Mali to prejaviť nejak dlhým životom predtým, a tak ďalej, nie, musíme skracovať na 40 rokov, lebo nesmieme dovoliť tým sudcom, ktorí končili po tom roku a podobne. No tak ako, teda vlastne čo chceme? Akým spôsobom chceme prejaviť, že tí ľudia sú naozaj dlhobo, dlhodobo čestní, lebo tá čestnosť sa spravidla prejaví tým, že nejaký čas pôsobím vo verejnom živote a svojimi činmi preukazujem, že teda nejakým spôsobom konám a že mám nejaký kredit. Ďalšie kritériá aké? Majú to byť veci, ľudia z akadémie? Sudcovia nie, lebo to pán prezident, ktorý dostal predtým v predchádzajúcom období štyroch predsedov krajských súdov, neboli, neboli vhodní, lebo to neboli teoretici, neviem akí vhodní ľudia na Ústavný súd. To znamená, jedine kto dokáže formulovať kritériá, ste vy. Tu pán Dostál, pani Remišová a podobne. Tí ich stanovujú.
Keby sme diskutovali čo len chvíľu o tom, aké tie kritéria majú byť, čo s tými zásadnými protirečeniami, ktoré tam sú, pretože zvlášť Spojené štáty, ktoré sú takým tým vzorovým príkladom, aký zúrivý a ohnivý politický boj o toho ústavného sudcu prebieha, a nie s týmito hlúposťami, ktoré tu počúvam, hoci tie nástroje sa používajú rovnaké. Či ústavný sudca, keď bol na gymnáziu alebo na strednej škole, pil alebo nepil a podobne, alebo diskreditovať súpera zásadným spôsobom. Načo, veď tú diskusiu, veď tú si nikto nevšíma. Tak treba zásadným spôsobom nabehnúť a diskreditovať, ako sa len dá, o dušu spasenú. Ja si neviem predstaviť, ľudia s touto výbavou potom chcú vážne niečo v spoločnosti urobiť.
Veď demokracia je plná protirečení. Veď predsa v demokracií súperia dramaticky odlišné pohľady na správu, na život v spoločnosti, častokrát aj na základné hodnoty, ktorými tá spoločnosť disponuje. Aké prostredie potrebujete na to, aby vôbec v demokratickom prostredí mohla tá politika vôbec fungovať? Ja si viem predstaviť naozaj veľmi vážnu diskusiu o tom, akým spôsobom aj s opozíciou, ako budeme konštruovať Ústavný súd, a v podmienkach, so zločineckou skupinou do basy kto patrí a podobne? Akú atmosféru vytvárate a čo sľubujete vlastne vy verejnosti? Ak sa niekto bude k vám rovnakým spôsobom správať, keby ste náhodou vládli, kam ten štát pôjde? Už teraz je tá spoločnosť rozdelená, už teraz sú sa tí ľudia schopní biť pomaly v krčmách, kto je za jednu alebo za druhú stranu. Že vytvárať sociálny zmier, spoločenský zmier je základnou a nevyhnutnou, nevyhnutnou podmienkou pre to, aby demokracia fungovala, to si naozaj nevie nikto z vás uvedomiť?
V danom prípade, ak chceme vytvárať ústavných sudov, predovšetkým naozaj potrebujeme, aby boli hodnotovo vyvážení, pretože u nás v našej spoločnosti že je veľmi silný liberálny živel, ale ešte silnejší konzervatívny živel. Existujú ľavičiari, existujú pravičiari, každý chcú, majú svoj výraz, aby ten sudca hodnotovo zodpovedal pri riešení častokrát aj zásadných rozporov v tomto smere, aby teda konal nejakým spôsobom, a ako inak chceme získať legitimitu pre voľbu takýchto sudcov ako tým spôsobom, že zohľadním pomery, ktoré v parlamente sú. Že platí logika vládnej väčšiny a opozície. A ak máme vytvárať konsenzuálny a pracovný charakter parlamentu, netreba na to vytvoriť aspoň minimálnu atmosféru? Atmosféra totálnej konfrontácii ešte aj teraz v druhom čítaní, ktorú počúvam, zločinecké skupiny a podobne, čisté charaktery a neviem, ktoré opozícia predstavuje.
K čomu to speje? Výsledok je, že za týchto okolností vyzerá veľmi, veľmi vážnym spôsobom možnosť, že ústavných sudcov jednoducho nezvolíme. Tie rozpory sú rozdielne a tak ďalej a hrozí problém. Možno to mnohým vyhovuje, lebo však viete, SMER za to môže, lebo... A tak ďalej a tak ďalej. Nepochybne, SMER bude záujmy svojich 27 % ľudí, ktorí ich volili, bude ich, bude ich hájiť, bude rešpektovať a budú chcieť a bude chcieť, aby sa uplatnili v tejto spoločnosti. Pri všetkej úcte, vážené kolegyne, kolegovia.
Viete, pán Budaj, ešte poslednú vec. Ja som mal tú česť, že som išiel do politiky v roku 2002 a fungoval som v stranách, ktoré každým rokom získali väčší počet hlasov ako, ako v predchádzajúcom volebnom období. To naozaj tí ľudia podľa vás všetci stratili rozum, a že si nevšimli, teda aký obrovský potenciál krajine ponúka táto opozícia? Ešte aj v čase, keď sme vládli 4 roky sami, sme mali priemer v prieskume verejnej mienky (reakcie z pléna) 37,4 %. (Reakcie z pléna.)
Takže, kolegyne, kolegovia, posledná veta.

Ide o príliš vážnu vec, ale niektoré sú úsmevné. Pán minister, takže vidíte, sám poslanecký klub SaS-u je absolútne stotožnený s vaším návrhom, pretože tu má jedného zástupcu, ako to tu počúvam, ale to nie je dôležité.
Ja v zásade rozumiem, pán minister, to, čo mu hovoríte, a žiadne zásadné výhrady asi by nemali byť, len trošičku malú, takú drobnú pripomienku. Ten, tá predstava, že my teda nemáme voliť ľavého, pravého, koaličného, nekoaličného, ale odborníka, či to neni trošku idealistická predstava v tom zmysle, že nech rozmýšľam akokoľvek, som 100 % presvedčený, že moja predstava ideálneho ústavného sudcu je dramaticky odlišná od predstavy pani Remišovej alebo pána Matoviča, alebo aj pána Dostála. Dramaticky odlišná. A je to aj dané tým, že reprezentujeme tu dosť rozdielne pohľady, ktoré sa v spoločnosti objavujú, a rovnako hodnotovú výbavu a vrátane aj politickej majú aj ústavní sudcovia alebo potencionálni kandidáti, či ich chceme, alebo nechceme. Takže v danom prípade ide skôr o otázku práva navrhovať kandidátov, a potom, samozrejme, rozmýšľať aj o tom, kto má akú legitimitu, akú mieru legitimity. To, čo tu predvádza opozícia, nie je žiadny hodnotový zápas, že to teda niečo zlepšiť na Ústavnom súde, to by sa spamätali oveľa skôr, predsa vedia od začiatku volebného obdobia, že teraz nastúpi situácia, kde sa bude voliť 9 ústavných sudcov. To je čisto politický účelový zápas so snahou vydobyť si nejakú možnosť, aby mohli teda využiť teda svoju politickú váhu na to, aby si presadili svojich kandidátov.
Naozaj skôr treba hovoriť o práve navrhovať, lebo, samozrejme, každá politická strana bude tvrdiť a ja sa teda budem snažiť v našej strane určite o to, aby sme vybrali takých kandidátov, za ktorých sa hanbiť nebudeme a ktorí budú zodpovedať našej predstave, spravodlivého, objektívneho výkonu funkcie. Že to bude diferencované, áno, a bude to zároveň diferencované tým, že je rozdielna politická váha, veď predsa máme nejakú legitimitu. Viete, otázka toho, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, len, len teda veľmi krátku poznámku k tomu vášmu chápaniu solidarity ako princípu. Viete, niekto má nepochybne v spoločnosti viac a niekto menej. Ale princíp spočíva v tom, že ak má niekto viac, má preto, lebo funguje spoločnosť. Lebo spoločnosť má dostatok peňazí na to, aby vzdelala jeho potenciálnych spolupracovníkov, že budú zdraví, že spoločnosť bude mať infraštruktúru a podobne. To znamená, že nepochybne základné mechanizmy toho, akým spôsobom ako jednotlivci dobývajú, povedzme, že majetok, keď chcete, spočíva v štandardoch, povedzme, daňovým systémom, inými poplatkami. Ale v tejto súvislosti potom aj solidarita stojí na celkom iných princípoch, ako na takých, že či niekto dáva viac a niekto menej, alebo mu berieme. To je problém, že ten spoločenský stroj proste musí hľadať vyvážený rozmer. A spravidla práve vo veciach, ktoré majú charakter sociálnej dávky alebo majú charakter sociálneho peňažného plnenia, práve vtedy ide o silný prvok solidarity, ktorý ani z ďaleka nemôže v sebe subsumovať aj ten princíp pravdaže, akým spôsobom je, niekto zarobí viac, záslužne, a menej. Solidarita má dramaticky inú vnútornú podstatu. A len preto som si teda dovolil ponúknuť voči vášmu názoru aj tento môj názor.
Ďakujem vám.

No ďakujem za slovo, no rovnaký súdok jak predtým. Nepochybne dejiny možno interpretovať rôznym spôsobom. Napriek všetkému treba zároveň všímať na, sa na a pozerať sa na účel a motiváciu. Vážení páni dvaja, ktorí poslední vystupovali, nerád hovorím, ale bolo to tak, že patrí k najzúrivejším odporcom vzniku Slovenskej republiky, už viac aktívnejšie sa asi byť proti tomu nedalo, teda podľa môjho názoru, vážení páni poslanci, a celé ich politické pôsobenie za 25 rokov smeruje v tomto, v tomto duchu.
Ten problém, ten závan, pán poslanec Osuský, o ktorom tu hovoríte, toho, toho práve toho čechoslovakizmu, ktorý bol príčinou toho, že ten, ten spoločný zväzok sa rozpadol. Ten závan je tam zásadný proste, vy vlastne neuznávate ako štátotvornosť Slovákov, pretože, zato, že Šrobár a podobne hľadáte tu legitimizačné znaky, neviem, aké sú legitimizačné znaky, nakoniec v Prahe v konečnom dôsledku, ako je to pri novoznikajúcich štátoch, však to sú očividné nezmysly. Účelové, ktorý chcete vtlačiť ten už dávno prežitý a odsúdený pohľad, pohľad na naše dejiny. Rešpektovať štátotvornosť Slovenska, jeden zo zásadných momentov rímskeho práva je tres sunt facionat - aspoň traja robia kolektív. (Pozn. red.: správne: „Tres faciunt collegium.“) Zrejme ten jeden, ktorý tam bol a tak ďalej, čo má obrovské konštitutívne účinky napríklad v mnohých ústavných inštitútoch. To, to proste nejde ide o ten, o ten, o ten ťažký a rešpektujem ho, veď máte právo na ten názor, ale že ako politik neviete vnímať, že Slovensko potrebuje dramatický typ iných úvah a že potrebuje aj tú toľko zosmiešňovanú integráciu, normálny pokoj, vecný tón diskusie, netárať furt o tom, že niekto iný je hlupák a nevie, čo robí, a robí paškvily a podobné veci.
Načo je to dobré? Čo to a toto v konečnom dôsledku prispeje slovensko-českému priateľstvu? Naopak, bude neustále vytvárať rozpory rôzneho typu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. A, pán, pán poslanec, ja len teda by som pár slov povedal k tomu, že, že aká je vlastne motivácia pre toto vystúpenie. To horí len, aby horelo alebo o čo ide?
Veď ako nepochybne rozumiem situácii, predsa všetci vieme, že je veľký vejár a diapazón názorov na tie, na tieto veci. Nepochodne, nepochybne pre mňa osobne súžitie Čechov a Slovákov je vážnou hodnotou a má obrovský význam pre Slovákov, všetko je v poriadku, ale v danom prípade, keďže predsa len ide o veci, ktoré by mali byť skôr sústom historikov, a vláda práve týmto, týmto, týmto legislatívnym návrhom sa snaží vyjsť v ústrety čo najväčšiemu počtu ľudí ako názorov a potrieb, ktoré v tej krajine sú, a smeruje k tomu, aby, naopak, tá spoločnosť sa integrovala, aby bola schopná vecne diskutovať o veciach hodnotových, ktoré sú zásadné.
A nepochybne možno diskutovať o tom, či bola prvá republika demokratická povedzme že vo väzbe na iné štáty a aký bol zástoj Slovákov. Ale to predsa tu nie, nie je dôležité. Ide o to, aký to malo význam štátoprávny, to naše spolužitie konečne pre samostatnosť v súčasnosti a tak ďalej a tak ďalej. Tých pohľadov je veľa.
Pán kolega, nemohli by ste už zobrať do úvahy, že jednoducho sme, nedávno sme 25. výročie toho Slovenska, zmieriť sa s existenciou Slovenska, ste jeho plnoprávny občan takisto ako ja a skúste neprovokovať, či neni je rozumnejšie a inteligentnejšie hľadať integračné veci, a nie neustále tú spoločnosť dezintegrovať.
Predsa k ničomu to nevedie a podľa môjho názoru to musíte cítiť.

Ďakujem pekne. Chcem oceniť, pán kolega, prejav a v tej súvislosti len chcem zdôrazniť tú vec, ktorú si spomenul, a to je, že tá obrovská snaha delekrimizovať legitímnych predstaviteľov štátu. Ten klasický neoliberálny koncept menej štátu. Pani Kaščáková tu o tom hovorila. Menej štátu. Veď Schumpeter už v medzivojnovom období, významný sociálny filozof, veľmi jednoznačne povedal: "Tam, kde nie je štát, ktorý má najväčšie predpoklady pre zabezpečovanie verejného záujmu, nastupujú iné sily, iné moci." Zrazu tie, ktoré majú silnú ekonomickú moc, tie, ktoré disponujú mediálnou mocou a podobne. Veľmi ľahko sa dá prečítať, o čo tu vlastne ide, prečo chceme absolútne favorizovať skupinové záujmy a reprezentantov skupinových záujmov a zvlášť takých, ktorí nemajú žiadnu zodpovednosť, ktoré sa dajú práve vecami, o ktorých hovorím, mediálne inak ovplyvňovať a nenechať ten klasický, štandardný, politický, ktorý nepochybne má aj svoje negatíva. Ale ako to už povedal kedysi veľmi dávno bývalý britský premiér: "demokracia je veľmi zlý spôsob na spravovanie verejných vecí, len lepší proste nemáme". A toto je naozaj zásadné posolstvo, že verejný záujem musí organizovať štát, ktorý koná transparentne, ktorý je kritizovateľný, ktorý je overovateľný a má hlavne legitimitu. Pokusy týmto spôsobom vysúvať z politického prostredia akože do neutrálneho prostredia sú veľmi ľahko čitateľné. Je tam čisto politický záujem, čisto politický záujem ovládať televíziu a nechcem čakať na voľby a nechcem to robiť nejako inak, chcem to robiť všetkými možnými prostriedkami, sekundárnymi, a čo na tom, že to s demokraciou nemá nič spoločné? (Potlesk.)

Ďakujem. No nepochybne si uvedomujem potrebu pokory a rešpektu k politickým súperom a podobne, len niekedy normálne sa mi z hlavy parí, keď čo počúvam, aké veci sú schopné tu povedať. Veď, pani poslankyňa Dubačová, ste zabudli, že bol zvolený ústavnou väčšinou riaditeľ verejnoprávnej televízie? Ústavnou väčšinou. O čom to tu pre Kristove rany?
A pán Poliačik, no že vy robíte analýzu činnosti vlády, na to nemá význam reagovať.
Ale pánovi kolegovi z klubu by som rád povedal, že ja mám tú česť byť podpredsedom klubu. Nie som členom vlády a som zvyknutý, že ak príde legitímny materiál z vlády, príde do klubu a v klube sa o ňom diskutuje. A teda mám pocit, že som veľmi častým návštevníkom zasadnutí nášho klubu, dokonca si myslím, že som veľmi dlho žiadny nevymeškal a nepamätám si na to, aby sme diskutovali čestne a korektne o tom, akým spôsobom má náš klub si postaviť svoj vzťah k tomu, ako budeme vnímať verejnoprávnosť a jej možné zabezpečenie.
Vážení páni z opozície, jediné, čo vám poviem, pretože aj pani Kaščáková, aj pán poslanec Poliačik, že teda keď už príde ich vláda k moci, potom to už bude vyzerať dobre. Toto urobte, páni poslanci. Naučte sa rešpektovať, že politická moc sa získava vo voľbách, nie diskretizáciou, nie permanentnými atakmi nezmyselnými, nie neustále roztváraním celého radu diskusií, nefixovať nič, neustále destabilizovať spoločnosť a skutočnosť, s ktorou pracujeme, že to nie je cesta k ničomu. A naznačuje to, že keby náhodou, nedajbože, ste sa k tej moci dostali, tak presne vieme, jak to bude vyzerať. Lebo problém politickej moci je získavať zhodu, schopnosť vedieť sa dohodnúť, schopnosť vytvárať čo možno najširší základ pre prijaté, pre prijaté rozhodnutia. Tento typ škriepny, konfrontačný nevedie k ničomu a obávam sa, že aj tieto typy návrhov patria len k tým, ktoré cítime tu, ktoré nemajú reálny záujem veci pomôcť.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte niekoľko slov k predloženému návrhu zákona. Ja faktom som zvažoval, či treba niečo povedať k tomuto zákonu, lebo tým vystúpením zbytočne zvýznamňujeme tento zákon. Nie samozrejme témou, ale spôsobom, ako sa predpokladá, veď politika má nejaké zákony, tak ctí nejakú logiku.
Už druhý deň sledujeme festival návrhov zákonov poslancov, ktorí nepatria do poslaneckých klubov. Pán Beblavý a tak ďalej a tak ďalej, s tým, že je úplne jasné, že tie zákony, keďže nie sú rokované s klubmi politických strán, nemajú žiadny, žiadnu šancu na to, aby prešli a teda veľmi ťažko sa dá povedať, ako prispejú k aktuálnemu spravovaniu štátu. K čomu slúžia, sa dá vidieť na prvý pohľad. No potrebujú robiť kampaň pre odídených poslancov, pre ich pôsobenie v iných stranách, zvýznamňovať tie nové strany, využívať výhodu, hoci sú nezvolení v parlamente, voči iným stranám, ktoré sa do parlamentu nedostali a ktoré nemajú právo v parlamente pôsobiť. A samozrejme, tá teória, keby išlo o nejaké závažné, strany sa dostávajú niekedy do zásadných rozporov, ale literatúra hovorí, tak aspoň jedna tretina, pokiaľ členov, poslancov odíde, tak v takom prípade je tam istá miera legitimity, ale individuálne odchody znamenajú len to, že pán poslanec sa nenašiel, častokrát sú za tým osobné dôvody, nenaplnené ambície a všetkého možného. Čo ale podstatné nie je, podstatné je, že zahlcuje to parlamenty, návrhov je možno dvadsať v tomto parlamente, a teraz o nich tu rokujeme, oni si skladajú témy, ktoré sú častokrát v rozpore so schváleným programovým vyhlásením vlády, častokrát sú tam jasné a viditeľné finančné náklady, ktoré nie sú rozpočtované v rozpočte Slovenskej republiky, a takto sa to deje.
Je tam aj iná logika, chcem zdôrazniť, že hovorím za seba, nie za náš klub. Napríklad je tam návrh aj poslanca nášho klubu, ktorý teda v spolupráci s nezaradeným poslancom ako abdikovaný minister predkladá návrh zákona. Jednak si nepamätám, že by sme o tom na klube hovorili, že by tam niekto žiadal o podporu klubu, jednak si neviem dosť dobre predstaviť, čo má teda nová ministerka, ktorá nastúpila, ktorá nesie tú zodpovednosť, ktorú nesie za sféru kultúry, vládla, ktorá tam funguje. Asi ako by bolo, ako by sa asi tvárila, keby sme teda akože hlasovali za tento návrh zákona.
Sú to alogičnosti a je tu celý rad vecí, ktoré si možno ten analytický jazyk a vecný, vecnú diskusiu, ktorú predniesol pán poslanec Farkašovský, nezaslúžia. Napriek tomu niektorým tým veciam, o ktorých sme tu hovorili, lebo si myslím, že majú širšiu platnosť a v našej republike sa o nich diskutuje, a pritom sú politicky účelové.
Pozrite sa, politický zápas o verejnoprávnu televíziu a hľadanie mechanizmu vytvorenia nezávislosti.
Pán Poliačik, to, čo robíte, je čisto politický záujem, robili ste ho celý čas, keď ste fungovali ešte v klube SaS. Čo ste urobili, keď ste získali v roku 2010 moc? Prvé ste rozbili existujúci systém televízie, dokonca ste zlúčili, aby ste mohli vytvoriť úplne novú radu, kde ste kompletne navolili vašich politických zástupcov. A úplne ako s úsmevom, ako nesmierne charakterný človek to tu teraz predkladáte ako nepolitický návrh a pod. Číro politicky ste konali celý čas, veď tak to fungovalo.
SMER v celej svojej histórii nenarušil platný poriadok. My sme sa snažili napríklad v radách vytvoriť stabilitu tým, že sa vytvorí dvoj-, štvorročné a šesťročné volebné obdobie a že postupne vždy tam budú presahy a že aktuálna politická moc bude mať relatívne oslabenú možnosť v takýchto, v takýchto radách presadzovať čisto politické záujmy. No prvé, čo bolo, to okamžite zrušili, a to boli dva roky pri vláde. Za dva roky kompletne prerušili celý systém, začínajúcu kontinuitu, ktorá sa vytvárala a pod.
Ďalšia vec je, viete, slovenská RTVS, verejnoprávnosť, boj. Na jednej strane počúvam na výbore, ale však jak môžme teda to spravodajstvo, ktoré je neobjektívne, maximalizovať. Veď to neni ani podstatné, tam je predovšetkým otázka domácej tvorby, tam je otázka animovaných filmov, teda dostatočne širokého spektra, umeleckých aktivít, číro odborné stanoviská sú tam dôležité. Čuduj sa svete, dneska už to nie je dôležité, politický mobil je najdôležitejší, lebo prečo iné by sme mali takéto spektrum voliteľov? Aby posudzovali, aký má byť rozsah domácej tvorby, koľko má byť športu, koľko má byť animov, detských programov, ako má vyzerať spravodajstvo, to všetko má tento široký zbor.
Pamätám si naposledy, v Albánsku ešte v 60. rokoch bola tzv. komunistická samospráva, tam vždy pracujúci prišli z roboty večer a posadili sa, stali sa sudcami a súdili. Na čo odbornosť? Na čo nejaké veci, ktoré sú úzko odborné, na čo je špecifickosť televízie?
Takže pravdepodobne sú tu dve veci. Po prvé, každý politický záujem, a to je jeho vlastnosť, bohužiaľ, politické dejiny o tom svedčia, vždy potrebuje nejaký humánny, čistý, nezávislý záujem. Na druhej strane znalci hovoria, že za každým takýmto, takýmito snahami hľadaj účel, o čo vlastne ide.
Kolegyne, kolegovia, počúval som tu už dehonestácie na tému riaditeľa súčasnej televízie, ktorý sedemnásť rokov pôsobí v mediálnom prostredí ako hlavný manažér. Pán Poliačik, vy ste v živote nikoho neriadili, pokiaľ viem, riadili ste SaS nejaký čas, z nejakej pozície a odtiaľ ste aj odišli z rôznych dôvodov. Hovoriť tu o súčasnom riaditeľovi ako pomaly o amatérovi v riadení verejnoprávneho subjektu je podľa môjho názoru nehorázne z vášho pohľadu. Takže mi odpustite, že to tu pripomeniem. (Reakcia z pléna.)
Kolegyne, kolegovia, v tejto veci ja by som ešte povedal niekoľko vecí. V súčasnosti, a to je súčasťou nášho transformačného procesu, keďže nemáme zažité niektoré inštitúcie, máme furt tú verejnoprávnosť veľmi radi pretláčať a predkladať verejnosti názor, že akonáhle zvolíme nejaký verejnoprávny orgán, napríklad radu, tak už tá bude nezávislá, a tá už bude všetko dobre robiť. Nikoho nezaujíma, že by sa pozrel na históriu rád. Pozrel si, aký tento typ správy vecí verejných prináša riziká, aké prináša konflikty. Len malý, drobný problém je od týchto ľudí, že akonáhle ich zvolíte, sú absolútne nezávislí, však tam sú v podstate, sú neodolateľní a ak neprijmeme predpoklad, že každý člen rady dokonale pracoval a napriek tomu sme nikoho neodvolali, tak asi pravdepodobne ten mechanizmus, orto typu kontrolu, je neefektívny. To znamená, ak vytvorím ľudí, ktorých teraz zvolím aj do rady, oni sú neni zodpovední nikomu. Ten mechanizmus, ktorý máme, zas je nedokonalý. Oni v podstate predkladajú správu výboru, ale naša politická prax nevytvorila, aké sú vlastne oprávnenia výboru, čo ten výbor s tou správou robiť má. Do akej miery môže zasahovať, pretože ak by zasahoval ten výbor vecne, potom je tá verejnoprávnosť vlastne zbytočná. Ak si rozumieme dobre.
Takže to znamená, že ten mechanizmus politickej kontroly treba nejakým spôsobom špecifikovať. Na druhej strane treba špecifikovať nezávislosť ľudí v tých komisiách, v ktorých fungujú, v tých radách, v ktorých tam sú. Takže tam súhlasím s pánom kolegom z opozície, ktorý hovoril o tom, že tá devalvácia nás politikov, akože politici o niečom rozhodujú, že a priori je to zlé. Však veď my v parlamentnej republike nie sme nič iné, my sme slobodne a demokraticky zvolených stopäťdesiat ľudí v zastupiteľskej demokracii, ktorí máme garantovať občanom dobrú správu vecí verejných.
Ako ukazuje história, nikto neni dokonalý, vždy je tam celý rad chýb, existujú číro, čisto účelové politické konania, ale aký iný typ organizácie garantuje nepolitické riadenie, nezáujmové, neúčelové konanie? Veď to sú nezmysly. A politické riadenie má ten jeden obrovský význam, že keď ten minister vnútra je raz zodpovedný za voľbu riaditeľa v tej a onej podobe, povedzme, že vytvorením legislatívnych podmienok, že chce zmluvu so štátom, diskutuje o rozsahu verejnoprávnosti a o charaktere verejnoprávnosti a oznamuje verejnosti, ako vníma charakter verejnoprávnosti, čiže za to svoje konanie nesie zodpovednosť minimálne v ďalších voľbách. Kto iný z tých rád bude niesť zodpovednosť, ako tu už aj niekto naznačil, za voľbu a za to celé? To sú naivné veci ľudí, ktorí, ak im teda nechcem pripisovať zlé úmysly a účel, pripustime aspoň na chvíľu, potom ale úplne nepracujú s dosiahnutým stavom technického vnímania, realizácie demokracie v týchto veciach.
A pokiaľ nebudeme o týchto veciach diskutovať naozaj odborne, pokiaľ predovšetkým nezadefinujeme ciele, ktoré chceme dosiahnuť, ciele, a potom budeme hovoriť o prostriedkoch, ktoré chceme k tomu využiť a korektne a objektívne o nich diskutovať, v takom prípade môžme vytvoriť nejaký mechanizmus, ktorý bude treba ešte aj tak cizelovať následne.
To, čo sme urobili vo verejnoprávnosti, má nepochybne aj isté pozitíva, ako je Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia. Na druhej strane je tam celý rad vecí, ktoré sú minimálne pochybné. A aký máme mechanizmus vstúpiť do toho a realizovať to? Aký je vzťah štátu, lebo za kultúrnu politiku štátu ako takú nesieme zodpovednosť, kolegyne, kolegovia. Vláda má ustanovenia v tomto smere a sú v programovom vyhlásení vlády. Akú mám ja ako člen výboru pre kultúru v tejto situácii možnosť ovplyvniť čokoľvek pri rozdeľovaní 33 miliónov eur, ktoré ide na podporu neštátnej kultúry, ako člen výboru? Jak to zariadil pán minister? A ja som za to hlasoval, samozrejme, ani tento typ zodpovednosti zo seba neberiem. Ale vyskúšali sme ho a ukazuje sa, že ten mechanizmus potrebuje korekcie. A bude veľmi dôležité, ak sa aj v našom výbore podarí vytvoriť aspoň smer a kooperácie, a spolupracuje, hlavne vecné diskusie. Že naozaj budeme aspoň na chvíľu vedieť dať tie politické tričká zo seba dole a budeme mať objektívny záujem vytvoriť naozaj čosi, čo má najväčšiu šancu, čo má najväčšiu šancu zabezpečiť verejnoprávny charakter takýchto, takýchto inštitúcií.
Ale inštitucionálne vytvorenie nikdy nestačí. Vždycky je dôležité, čo robia ľudia, ktorých do funkcií dáme a hlavne, aký je mechanizmus kontroly.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ja len veľmi krátko. Samozrejme, ďakujem za faktické poznámky. Rešpektujem, chcem len teda to, čo naznačuje Anton, hoci neni to jednoduché, ale mali by sme naozaj porozmýšľať, aby nejaký mechanizmus opravného konania, aby ešte nejaký, možno rozkladu alebo niečoho, že pokiaľ má niekto zo žiadateľov o fond a je absolútne presvedčený, že transparentne povedzme, že spĺňa také, onaké požiadavky, a ten, ktorý dostal tie peniaze, nespĺňa, aby povedzme, že aj v rámci fondu bola nejaká takáto možnosť, že sa to nejako nezávislejšie posúdi, tieto veci, s cieľom vytvoriť tlak. Samozrejme, nedá sa to robiť úplne. Možno sa dá vytvoriť nejaký rezervný, časť tých peňazí celkove, ktoré sa odloží na prípadne, ak by naozaj okaté, do neba volajúce nespravodlivosti, a zase tiež nie to absolutizovať. Čiže nájsť nejaký ten primeraný, čo myslím si, že je hľadanie toho, takéhoto mechanizmu, ako hovorí aj pán poslanec, že môžeme skúsiť a aj v spolupráci jednak s fondom, jednak s nezávislou, nezávislou obcou, jednak kultúrnou, jednak ale aj právnickou, takýto mechanizmus nájsť.