Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, samozrejme, člen nášho klubu má vždy dilemu, či vystúpiť v tejto rozprave, pretože toto je proste šou opozície, a vstúpiť do tej diskusie znamená... (reakcie z pléna), znamená častokrát veľmi vážne ohrozenie psychiky, pretože napriek tomu, že mnohí ľudia na prvý pohľad vyzerajú ako úplne slušní, bežní, takí istí ako my, tak to, čo (smiech v sále) tu predvádzajú, je dramaticky...
Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, samozrejme, člen nášho klubu má vždy dilemu, či vystúpiť v tejto rozprave, pretože toto je proste šou opozície, a vstúpiť do tej diskusie znamená... (reakcie z pléna), znamená častokrát veľmi vážne ohrozenie psychiky, pretože napriek tomu, že mnohí ľudia na prvý pohľad vyzerajú ako úplne slušní, bežní, takí istí ako my, tak to, čo (smiech v sále) tu predvádzajú, je dramaticky zložitejšie. Žijeme vo veľmi... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia rečníkom a obrátenie sa k predsedajúcej, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, počujete, že som dala najavo, že nie som spokojná s poriadkom v rokovacej sále?! Správajte sa slušne ku mne a správajte sa slušne ku kolegom a nebude tu ruch!
Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Toto je typický prejav pani kolegyne, ako to vyzerá. (Povedané súbežne s predsedajúcou.)
Ani tú elementárnu schopnosť si vypočuť kolegu, kde pri vašich otrasných prejavoch mlčím, dívam sa, čudujem sa, ale nevykrikujem a nerobím tieto prejavy. Ale ak si teda sám si musím vydobyť trošku zmysluplné prostredie na to, aby som čosi povedal, chcem hlavne mojim kolegom - nie vám, lebo to nemá zmysel - mnohým, prípadne tým, ktorí majú záujem, budem vďačný, ak si to vypočujú, chcem povedať si iba to, že... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa Cigániková, chcem vás poprosiť, aby ste nevykrikovali.
Číž, Miroslav, poslanec NR SR
... žijeme vo veľmi zvláštnych dobách. Sme v tejto slušnej strane, ktorá tu aj teraz sa prejavuje, tú hĺbku intelektu a prejavov, ktoré spravidla s múdrosťou nemajú ale absolútne nič spoločné, tak ten človek vykrikuje predsedovi strany, súperovi a bývalému premiérovi trojnásobnému a štvornásobnému, ako patrí do basy. Ďalší, pán kolega Galko vykrikuje, že všetci, ja a všetci ostatní sme zločinecká skupina. Teraz dokonca pán Budaj rovnakým spôsobom zistil veľmi investigatívne, že tu sedí zločinecká skupina. Síce potom začal vyprávať, ako treba s nimi rokovať a podobne.
Pán Budaj, vy ste podľa môjho názoru mali veľkú šancu byť symbolom nových moderných dejín Slovenska a pravdepodobne vám nič nebránilo od roku ’90 povedzme že, aby ste predložili tejto spoločnosti zmysluplný program, ktorá nepochybne ten váš čistý, slušný, etický a jemný charakter ocení, a mohli ste to Slovensko viesť s pánom Osuským a tak ďalej. A sledoval som vaše pokusy a napriek teda tomu vášmu charakterovi, charakteru, ktorý sám tak značne oceňujete, ste sa dostali do parlamentu teraz na šnúrkach nohavíc pána Matoviča s jeho štvorčlennou stranou. Nenapadlo vás, že urážate aj 17-tisíc členov našej strany a že urážate 27 % ľudí, ktorí nás volili? Toto má byť ten váš odkaz novembra, o ktorom toľko rozprávate? Vy ste tou etickou ikonou, ako má vyzerať politický život, etika politického života? Akým spôsobom máme teda dobýjať tú kvalitu, ktorú potrebujeme pre tú krajinu, v tejto atmosfére? Podarilo sa vám rozdeliť spoločnosť, nepochybne, Sulík vykrikuje, že my sme ju rozdelili. Máme za sebou to, čo sme o sebe, o našej strane počúvali po tragickej udalosti smrti novinára, a doteraz čo robíte tie neuveriteľné hyenistické prejavy neustále s tým, že absolútne nie ste ochotní vstúpiť do slušného, korektného, demokratického, pán Osuský, demokratického boja, programového, hodnotového. Teraz tu aj spolu s pánom Dostálom máte neuveriteľné veci o verejnej a neverejnej voľbe.
Čo ste, preboha, čítali? Veď to sú tak insitné hlúposti, čo vyprávate, pán kolega, že to sa ozýva až v nebi! Ktorú, ktorú literatúru mám doporučiť, aby ste si pozreli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Číž, ako predsedajúca tejto schôdze vás v zmysle § 32 žiadam, aby ste sa neodchyľovali od prerokúvanej veci, som predsedajúca a vyzývam vás v zmysle rokovacieho poriadku, ktorý ste si vy schválili a ktorého obhajca ste v prvom rade vy, aby ste sa neodchyľovali vo svojej reči od prerokúvanej veci. A tým je voľba ústavných sudcov. Keď ešte chvíľu budete urážať rad radom každého v tejto rokovacej sále, tak vám zoberiem slovo.
Nech sa páči.
Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Ďalší typický príklad politickej etiky, ktorú reprezentuje táto skvelá opozícia ako budúcnosť Slovenska. Bavíme sa teda o ústavných sudcoch a o pravdepodobne, obvykle - to nepatrí pani predsedníčke, lebo nebudem komentovať jej slová -, že býva úplne, úplnou samozrejmosťou, v jednotlivých prejavoch komentujú vystúpenia predchádzajúcich rečníkov. Zaujímavé, že predtým si to nemal kto všimnúť, ale, prosím, nebudem sa tomu ďalej venovať.
Tak teža, tak teda ideme voliť ústavných sudcov v situácii, keď sme mali 3 roky, odkedy je konštruovaný tento parlament, a čosi tisíc možností, takisto ako my, ktorí sme museli pripraviť programové vyhlásenie vlády, museli sme urobiť plán vecných úloh a museli sme urobiť plán legislatívnych úloh, vláda ich má a plníme ich a riešime, riešime úlohy, pretože sú záväzné pre správu krajiny, lebo sme ich v tomto parlamente odhlasovali. V rámci aj toho celého mala vláda pripravený na tretí rok aj prípadnú úpravu voľby ústavných sudov. Samozrejme, v istom čase ste sa spamätali, že teda asi sa bude voliť 9 sudcov SMER, a to je niečo hrozné, lebo veď zafixuje, ja neviem, na koľko rokov svojich sudcov, tak musíme začať niečo robiť. A štandardným spôsobom ako vždy: zločinecká skupina, neviem čo všetko dookola a tak ďalej miesto aspoň základnej, základnej etickej diskusie.
Pán minister, mám trošičku drobné výhrady k tomu naozaj. Akým spôsobom, ako má vyzerať tá predstava toho, toho ideálneho sudcu, ktorého máme voliť? To konštruovanie tých idealistických predstáv, jak to má byť špičkový teoretik, nesmierne čestný. Kde mali tú čestnosť prejaviť, ako? Mali to prejaviť nejak dlhým životom predtým, a tak ďalej, nie, musíme skracovať na 40 rokov, lebo nesmieme dovoliť tým sudcom, ktorí končili po tom roku a podobne. No tak ako, teda vlastne čo chceme? Akým spôsobom chceme prejaviť, že tí ľudia sú naozaj dlhobo, dlhodobo čestní, lebo tá čestnosť sa spravidla prejaví tým, že nejaký čas pôsobím vo verejnom živote a svojimi činmi preukazujem, že teda nejakým spôsobom konám a že mám nejaký kredit. Ďalšie kritériá aké? Majú to byť veci, ľudia z akadémie? Sudcovia nie, lebo to pán prezident, ktorý dostal predtým v predchádzajúcom období štyroch predsedov krajských súdov, neboli, neboli vhodní, lebo to neboli teoretici, neviem akí vhodní ľudia na Ústavný súd. To znamená, jedine kto dokáže formulovať kritériá, ste vy. Tu pán Dostál, pani Remišová a podobne. Tí ich stanovujú.
Keby sme diskutovali čo len chvíľu o tom, aké tie kritéria majú byť, čo s tými zásadnými protirečeniami, ktoré tam sú, pretože zvlášť Spojené štáty, ktoré sú takým tým vzorovým príkladom, aký zúrivý a ohnivý politický boj o toho ústavného sudcu prebieha, a nie s týmito hlúposťami, ktoré tu počúvam, hoci tie nástroje sa používajú rovnaké. Či ústavný sudca, keď bol na gymnáziu alebo na strednej škole, pil alebo nepil a podobne, alebo diskreditovať súpera zásadným spôsobom. Načo, veď tú diskusiu, veď tú si nikto nevšíma. Tak treba zásadným spôsobom nabehnúť a diskreditovať, ako sa len dá, o dušu spasenú. Ja si neviem predstaviť, ľudia s touto výbavou potom chcú vážne niečo v spoločnosti urobiť.
Veď demokracia je plná protirečení. Veď predsa v demokracií súperia dramaticky odlišné pohľady na správu, na život v spoločnosti, častokrát aj na základné hodnoty, ktorými tá spoločnosť disponuje. Aké prostredie potrebujete na to, aby vôbec v demokratickom prostredí mohla tá politika vôbec fungovať? Ja si viem predstaviť naozaj veľmi vážnu diskusiu o tom, akým spôsobom aj s opozíciou, ako budeme konštruovať Ústavný súd, a v podmienkach, so zločineckou skupinou do basy kto patrí a podobne? Akú atmosféru vytvárate a čo sľubujete vlastne vy verejnosti? Ak sa niekto bude k vám rovnakým spôsobom správať, keby ste náhodou vládli, kam ten štát pôjde? Už teraz je tá spoločnosť rozdelená, už teraz sú sa tí ľudia schopní biť pomaly v krčmách, kto je za jednu alebo za druhú stranu. Že vytvárať sociálny zmier, spoločenský zmier je základnou a nevyhnutnou, nevyhnutnou podmienkou pre to, aby demokracia fungovala, to si naozaj nevie nikto z vás uvedomiť?
V danom prípade, ak chceme vytvárať ústavných sudov, predovšetkým naozaj potrebujeme, aby boli hodnotovo vyvážení, pretože u nás v našej spoločnosti že je veľmi silný liberálny živel, ale ešte silnejší konzervatívny živel. Existujú ľavičiari, existujú pravičiari, každý chcú, majú svoj výraz, aby ten sudca hodnotovo zodpovedal pri riešení častokrát aj zásadných rozporov v tomto smere, aby teda konal nejakým spôsobom, a ako inak chceme získať legitimitu pre voľbu takýchto sudcov ako tým spôsobom, že zohľadním pomery, ktoré v parlamente sú. Že platí logika vládnej väčšiny a opozície. A ak máme vytvárať konsenzuálny a pracovný charakter parlamentu, netreba na to vytvoriť aspoň minimálnu atmosféru? Atmosféra totálnej konfrontácii ešte aj teraz v druhom čítaní, ktorú počúvam, zločinecké skupiny a podobne, čisté charaktery a neviem, ktoré opozícia predstavuje.
K čomu to speje? Výsledok je, že za týchto okolností vyzerá veľmi, veľmi vážnym spôsobom možnosť, že ústavných sudcov jednoducho nezvolíme. Tie rozpory sú rozdielne a tak ďalej a hrozí problém. Možno to mnohým vyhovuje, lebo však viete, SMER za to môže, lebo... A tak ďalej a tak ďalej. Nepochybne, SMER bude záujmy svojich 27 % ľudí, ktorí ich volili, bude ich, bude ich hájiť, bude rešpektovať a budú chcieť a bude chcieť, aby sa uplatnili v tejto spoločnosti. Pri všetkej úcte, vážené kolegyne, kolegovia.
Viete, pán Budaj, ešte poslednú vec. Ja som mal tú česť, že som išiel do politiky v roku 2002 a fungoval som v stranách, ktoré každým rokom získali väčší počet hlasov ako, ako v predchádzajúcom volebnom období. To naozaj tí ľudia podľa vás všetci stratili rozum, a že si nevšimli, teda aký obrovský potenciál krajine ponúka táto opozícia? Ešte aj v čase, keď sme vládli 4 roky sami, sme mali priemer v prieskume verejnej mienky (reakcie z pléna) 37,4 %. (Reakcie z pléna.)
Takže, kolegyne, kolegovia, posledná veta.
Skryt prepis