Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.2.2017 o 18:59 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 10.2.2017 11:09 - 11:30 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda Národnej rady, dovoľujem si vás opraviť, nie som prihlásený za politickú stranu Sloboda a Solidarita, ale za poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita, keďže som členom Občianskej konzervatívnej strany a aj v tejto debate reprezentujem predovšetkým názory a postoje Občianskej konzervatívnej strany, keďže túto tému vnímame ako dôležitú.
A keďže na programe teraz máme aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, tak by som sa vrátil k tomu, čo povedal pán poslanec Beblavý v tej predchádzajúcej rozprave, keď pripomenul, ako, myslím, v roku 2013, keď bol predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, tak upozornil VÚC-ky, že si neplnia povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona, a nezverejňujú alebo zverejňujú iba veľmi v neúplnej forme oznámenia verejných funkcionárov, čo im zákon ukladá.
Bola to chvályhodná aktivita a myslím, že aj v dôsledku tejto jeho iniciatívy prišlo aj na úrovni VÚC-iek k zverejňovaniu, k zlepšeniu toho, čo sa zverejňuje u verejných funkcionárov. Len by som v tejto súvislosti si nijako nedovolil idealizovať úroveň štátu, ktorú má na starosti výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, a už vôbec nie úroveň obcí. Myslím, že si povedal niečo také, že ako by to bolo, že keby si to výbor pre nezlučiteľnosť funkcií alebo mesto Bratislava nedovolili takto nerešpektovať zákon.
No, k tomu ja nielen v teoretickej vedomosti a štúdia toho, ale aj z praktickej skúsenosti môžem povedať, že keďže som poslancom aj na župnej, aj na komunálnej, aj na parlamentnej úrovni, že podľa mojej skúsenosti k tomu práve župa pristupuje najzodpovednejšie z hľadiska rozsahu zverejňovaných údajov, pretože napríklad bratislavská župa teraz zverejňuje úplne kópie tých oznámení. Národná rada o verejných funkcionároch zverejňuje iba niektoré údaje, čiže nezverejňuje kompletné oznámenia, a tak to to vždy bolo, aj v časoch, keď bol pán Beblavý predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Samozrejme, že má na starosti toho oveľa viac. Ale napríklad z môjho oznámenia verejného funkcionára, ktoré je zverejnené na webstránke Bratislavského samosprávneho kraja, sa môže každý dozvedieť, aká je napríklad nesplatená časť môjho hypotekárneho úveru k tomu termínu, keď podávam to oznámenie, vyčíslená až do úrovne centov, a z oznámenia verejného funkcionára ministra vnútra Kaliňáka sa dozvieme, že vlastní nejaké akcie a podiely, bodka, nič viac, nič viac nemusí uvádzať a nič viac tam nie je zverejnené.
Ale ešte viac ma zaujalo to porovnanie s Bratislavou, pretože Bratislava ako mesto nemá povinnosť zverejňovať oznámenia verejných funkcionárov, hoci primátor aj poslanci podávajú oznámenia verejných funkcionárov, ale zákon neukladá Bratislave povinnosť zverejňovať tieto oznámenia. A nieže by Bratislava išla napred z hľadiska nejakej transparentnosti, že by si poslanci povedali, že dobrovoľne zverejnia tie oznámenia, v Bratislave sa na komisii na ochranu verejného záujmu kontroluje akurát tak to, či došla obálka. Tie obálky sa ani neotvárajú. V komisii na ochranu verejného záujmu v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava sme nedokázali presadiť, ja som za to hlasoval, ani takú elementárnu a samozrejmú vec, aby sa skontrolovalo, či poslanci zastupiteľstva naozaj podali tie oznámenia alebo tam dali nejaké prázdne obálky. Čiže ak porovnám svoju skúsenosť z Bratislavského samosprávneho kraja a z mesta Bratislava v tomto konkrétnom bode, tak tá skúsenosť z Bratislavy je úplne tristná a hovorí v prospech Bratislavského samosprávneho kraja. To len aby sme si neidealizovali. A tá miera kontroly na úrovni Bratislavy a záujmu verejnosti je, samozrejme, väčšia ako vo vzťahu k župe. A keď si toto dovolí hlavné mesto, tak už ani nechcem vidieť, že akým spôsobom k tomuto pristupujú v menších mestách.
Systémovo by som sa ešte, teda keď hovoríme o Bratislave, vrátil k tomu, čo sme riešili, teda či program SIET-e už na toto upozorňoval. Opakujem, že návrh zrušiť, zlúčiť mesto Bratislava s Bratislavským samosprávnym krajom nie je ani prvým krokom k rušeniu VÚC-iek, pretože môže to byť tak, že Bratislava sa vyčlení a bude samosprávny kraj, a to by Bratislava, keď sa o polnoci zobudí, tak okamžite by sa mohla stať samosprávnym krajom a má na to kapacitu a zvládla by to. Ale tých 2 900 obcí, ktorých tu máme, vyše 2 900 obcí, z ktorých mnohé sú pár sto alebo pár desiatok obyvateľov veľké, tak porovnávať to, že ak by to išlo v Bratislave, tak by to zároveň išlo aj inde, tak to sa mi nezdá úplne primerané a je to, samozrejme, že nereálne. Čiže dôsledkom tej zmeny, ktorá bola v programe SIET-e by mohlo byť, že by jeden kraj pribudol, alebo že by sme Pezinok, Senec a Malacky pričlenili teda buď k Trnavskému kraju, kde by oni asi nechceli ísť, alebo by sme ich spravili súčasťou mesta Bratislavy, čo by asi tiež nechceli.
Veľmi správne tu pán poslanec Faič poukázal na to, že tu doteraz nemáme audit verejnej správy. Opakovane som o tom hovoril, parlament v decembri 2011 zaviazal vládu Slovenskej republiky, aby spravila kompletný audit verejnej správy, teda aj štátnej správy, aj samosprávy. V decembri 2011, tri mesiace pred parlamentnými voľbami, keď končila Radičovej vláda. Zvyšok toho obdobia, päť rokov, nedávno sme mali výročie päť rokov, tu nepretržite vládne vláda vedená Robertom Ficom, ktorej ste vy, ktorého ste vy poradcom. Toto je jednoznačne maslo na vašej hlave, s týmto Iveta Radičová nemá nič spoločné. Vy ste si ten audit vypýtali, to je na tom to paradoxné, že parlament v čase, keď ste boli opozičná strana, tak v podstate z iniciatívy smerákov to tam bolo dodané, že áno, treba urobiť audit, a potom sa Ficova vláda na to vykašlala. A keď som jej to pripomínal, keď som kládol otázku, tak nedostal som odpoveď, prečo dosiaľ – po piatich rokoch – vláda Roberta Fica ignoruje uznesenie parlamentu, ktoré odhlasovali a dokonca iniciovali jej poslanci.
Pár poznámok by som si dovolil k tým ekonomickým aspektom. Keď sa bavíme o rozpočtovej zodpovednosti, a opäť sa tu vrátim k tomu predchádzajúcemu vystúpeniu kolegu Beblavého, ktorý na moju kritiku, ktorá zaznela včera, že porovnával som, ako rástli výdavky štátu, ako rástli výdavky VÚC, povedal, že to nemožno porovnávať, pretože výdavky štátu alebo štátny rozpočet má aj inú funkciu, konkrétne proticyklickú, čiže má reagovať na nejaké krízy. Teraz sa odosobním od toho, že sa nepovažujem za keynesiána a nemyslím si, že je dobrý nápad štartovať ekonomiku tým, že štát bude rozhadzovať viacej peňazí, ale aj keby sme prebrali túto logiku, však je to uznávaná teória, tak to znamená, že štát v čase krízy má zväčšiť svoje výdavky, aby naštartoval ekonomiku, ale v čase, keď nie je kríza, v čase, keď hospodárstvo rastie, keď sa ekonomike a krajine darí, tak štát má šetriť, nemá hospodáriť deficitne, má mať vyrovnaný rozpočet alebo – ešte lepšie – prebytkový rozpočet. Takto to bolo zadefinované v teórii, bohužiaľ, politici vrátane tých slovenských, si z toho zobrali iba tú prvú polovicu, že keď je kríza, tak máme viacej míňať. Ale to, že keď sa ekonomike darí, tak máme viacej šetriť a máme hospodáriť s prebytkom, na to si nikto ani nespomenie. A u nás na Slovensku sa nezvyšovali výdavky alebo nehospodárili sme deficitne iba v tých časoch krízových rokov, keď bol pokles hrubého domáceho produktu alebo keď to rástlo mierne. Deficitne hospodári táto krajina stále, či sa jej darí, či sa jej nedarí. Čiže zvaľovať to iba na to, že plní si štátny rozpočet nejakú proticyklickú funkciu, je podľa môjho názoru nie celkom dobrý a vec vysvetľujúci spôsob argumentácie.
Potom sme debatovali, a tiež to súvisí s financiami a s hospodárením, zvýšenie počtu úradníkov, a teda porovnali sme to s nejakým obdobím, keď VÚC-ky už mali ustálené kompetencie, a teda zvýšil sa o pár stoviek, čo v relatívnom vyjadrení znamená, že skoro zdvojnásobil, myslím, ten počet pracovníkov... Koľko? (Reakcia navrhovateľa.) O 57 % sa zvýšil počet pracovníkov teda úradov samosprávnych krajov za ten čas, čo prešli kompetencie. Ale v absolútnom vyjadrení je to pár stoviek, v absolútnom vyjadrení nárast počtu zamestnancov ústrednej štátnej správy bol o 26 %, čiže menej, ale 42-tisíc ľudí z hľadiska dopadov na daňovníka, na rozpočet je to ďaleko, ďaleko väčšie číslo. Samozrejme, že treba to porovnať s tým, čo reálne robí štát a čo robia VÚC-ky, ale štát sa nijako zodpovednejšie nespráva ako VÚC-ky.
K tomu vyrovnaniu regionálnych rozdielov. Je pravda, že toto bolo použité ako jeden z argumentov, že keď tu budeme mať regionálnu samosprávu, tak sa budú zmenšovať regionálne rozdiely, a toto sa nenaplnilo. To je pravda, ale nie je to celá pravda, lebo včera som opäť na to upozornil, VÚC-ky nemajú žiadne reálne kompetencie na to, aby robili regionálny rozvoj alebo aby zmenšovali tie regionálne rozdiely, okrem takých smiešnych vecí, ako je schvaľovanie programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, čo sú v podstate iba koncepčné materiály.
Ale tu si dovolím opraviť, čo dnes pán poslanec Beblavý hovoril. Ja som netvrdil, že nefunguje to, tak dajme VÚC-kam viacej kompetencií a kompetencie a potom ony budú vyrovnávať regionálne rozdiely. Takto som to nepovedal. Ja som, jednak si nemyslím, že tá mantra vyrovnávania regionálnych rozdielov je postavená na realite. Medzi regiónmi existujú rozdiely a či sa budeme snažiť cez eurofondy, regionálnu samosprávu alebo akčné plány tejto vlády, tak tie regionálne rozdiely budú existovať aj naďalej, či zrušíme VÚC-ky, alebo nezrušíme. Ja som reagoval iba na ten argument, že dôvodom na zrušenie VÚC-iek je, že sa nepodarilo naplniť očakávania, že sa zmenšia regionálne rozdiely. VÚC-ky nemajú reálne kompetencie na to, aby nejakým spôsobom tie regionálne rozdiely znižovali, nehovoriac už o tom, že by ich vyrovnávali.
Ďalšia vec sa týka toho, že aké kompetencie sa budú decentralizovať na obce, to je jedna otázka, a aké sa budú recentralizovať späť na štát a na štátnu správu. Keby sme vychádzali z toho, že základné pravidlo je, že všetko sa decentralizuje a recentralizujú sa iba cesty a dopravcovia a nejaké drobnosti, tak vyzerá to ako decentralizácia. Ale v realite je tam nastavené pravidlo – a bez toho by to asi nešlo, že obce a mestá samé môžu zvážiť, že či majú na to, aby tú kompetenciu prijali, alebo nie.
A okrem toho argumentu, ktorý som povedal už včera, že mnohé z obcí by to zrejme odmietli, lebo objektívne na to nemajú napríklad svojou veľkosťou, keď je v obci Malinovo stredná škola, ktorá má nadobecný význam a pokrýva potreby regiónu, nejakých pár okresov, tak asi tá obec, nie som si istý, že by mala záujem byť zriaďovateľom takejto školy, ale môže sa stať.
Ale druhý dôležitý dôvod nie sú len objektívne možnosti najmä malých obcí. Nepochybujem, že Bratislava by kedykoľvek mohla prevziať všetky stredné školy na jej území a zrejme aj väčšina krajských miest a zrejme aj okresné mestá by s tým nemuseli mať problém, ale tá ochota samospráv, miestnych samospráv, prebrať na seba ďalšie kompetencie môže byť výrazne zmenšená tým, ako sa štát správa k obciam a mestám. Že štát hádže na obce a mestá nové a nové kompetencie, ale nedá im náležité finančné krytie a samosprávy sa tomu už začínajú brániť. Čerstvá správa zo včera hovorí na túto tému napríklad, že šéf školských odborov Pavel Ondek vyzval mestá a obce, aby upravili svoje rozpočty tak, aby v nich našli navýšenie na platy pre pracovníkov v školstve a že nech škrtajú v iných položkách rozpočtu a nájdu peniaze. Čiže dali sme obciam školstvo, ja si myslím, že celkom správne, ale nemajú na to dostatočné zdroje. Hovoríme, zvyšujme platy učiteľov, zvyšujme platy ďalších školských pracovníkov, tiež správne, ale štát povie, že tak sa to má urobiť a nevyfinancuje to. Takže ak by sa v takejto situácii obce rozhodli, že nemajú záujem prebrať tie kompetencie, tak mňa by to teda rozhodne neprekvapilo.
A snáď už poslednú vec, ktorá súvisí asi aj s tou ochranou verejného záujmu, je, že kde je aká kontrola. A tam plne súhlasím s pánom poslancom Beblavým, že na úrovni štátu máme médiá, mimovládky, opozíciu, čiže vládu kontrolujeme, ona si z toho veľa nerobí, ale aspoň sa o tom vie. Na úrovni obcí je zase, funguje to tak bezprostrednejšie a aj tam fungujú nejaké miestne aktivity, občianske iniciatívy, aktivisti, komunálni poslanci. Médiá by som veľmi nebral, lebo väčšina tých médií sú buď hlasné trúby radníc, ktoré si vydávajú samotné samosprávy, alebo a keď sú to komerčné plátky, tak tie zase majú záujem o reklamu, tak tie z iných dôvodov si to nechcú rozhádzať. Čiže neexistuje úloha tlače na miestnej úrovni porovnateľná s tou, ktorá je povedzme na celoštátnej úrovni, ale, samozrejme, že ten kontakt je intenzívnejší. Na úrovni vyšších územných celkov nie je ani toto, ale zase by som si to neidealizoval.
Hovoriť, že v obciach si povedzme starostovia nemôžu dovoliť to čo župani, lebo sú pod väčším drobnohľadom svojich spoluobčanov, je, teoreticky to tak funguje, ale opäť, prakticky, ja by som doprial Mirovi Beblavému, že, nejaký rozhovor s Vladimírom Špánikom, predsedom Združenia občanov miest a obcí Slovenska, s ktorým občas chodíme po Slovensku a práve po tých menších obciach, kde síce sú tí starostovia pod drobnohľadom a všetci ich obyvatelia ich malých obcí vedia o tom, ako tam kradnú a porušujú zákony, a napriek tomu to tam robia úplne na drzovku. Čiže obyvatelia týchto obcí, ktorí sa zaujímajú o veci verejné, sú často so stavom, ktorý je v nich, nespokojnejší alebo viac sa chytajú za hlavu ako pri čomkoľvek, o čom sme sa doteraz bavili na úrovni žúp.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.2.2017 10:36 - 10:38 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Včera som v rozprave upozornil, že zrušenie vyšších územných celkov nemala v programe ani strana SIEŤ a na príprave programu sa podieľal aj pán poslanec Beblavý. A on vtedy z postu alebo teda z kresla navrhovateľa povedal, že ale mala, tak som tak zneistel. Dnes upresnil, že mala v programe zrušenie jednej VÚC-ky, tej bratislavskej. Zacitujme z programu: "SIEŤ posilní úlohu obcí a regiónov pri rozhodovaní o verejných službách ich ďalšou decentralizáciou. To však vyžaduje reorganizáciu samosprávy tak, aby bola schopná tieto úlohy plniť. SIEŤ zlúči bratislavské VÚC a hlavné mesto Bratislava podľa vzoru Prahy a Viedne."
No, len toto nie je žiadne rušenie VÚC-iek. Práve naopak, toto môže byť buď model 8+1, ktorý by bol logický, ja by som s ním nemal problém, alebo by sme museli teda Pezinok, Malacky a Senec pričleniť do mesta Bratislava, čo asi nebol zámer, alebo ich dať do trnavskej VÚC-ky. Ani jedno z týchto riešení neznamená rušenie VÚC-ky. A teda zacitujem ešte raz: "SIEŤ posilní úlohu obcí a regiónov."
Už si videl, Miro, aby niekto posilnil úlohu regiónov ich zrušením?
Po druhé, opakovane si tu spomínal Bavorsko ako príklad regionálnej samosprávy. Chcel by som poopraviť, Bavorsko nie je regionálna samospráva. Spolková republika Nemecko je federáciou, Bavorsko je jednou zo spolkových krajín a samotné Bavorsko sa člení na sedem regionálnych celkov.
Posledná vec, to zverejňovanie verejných, oznámení verejných funkcionárov, kde si ako predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií upozornil VÚC-ky, že to nezverejňujú v dostatočnej miere, to je v poriadku, ale idealizovať si štát alebo idealizovať si obce, napríklad mesto Bratislavu, v tejto súvislosti nie je namieste. Bratislava nemusí zverejňovať, lebo nie je VÚC-kou... a už to nestihnem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.2.2017 9:07 - 9:07 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ja by som chcel len oceniť včerajšie vystúpenie pána poslanca Beblavého, pretože spočiatku to vyzeralo tak, že vystupuje z taktických dôvodov, aby rozprava k jeho balíku zákonov o VÚC sa nerozbehla medzi hlasovaním o jedenástej a obednou pauzou o dvanástej. Ale v rámci tohoto možno spočiatku taktického vystúpenia upozornil na dôležitý problém v návrhu zákona a v priebehu noci a ranného zasadania výboru sa podarilo tento problém vyriešiť spôsobom, ktorý je teda nielen k jeho spokojnosti, ale nepochybne zmenší možnosť, aby sa pod hlavičkou, že opravujeme prípadné problémy v zákone, vytvoril priestor pre jeho širšie obchádzanie.
Takže ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2017 18:59 - 19:00 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie. Predpokladám, že tá debata ešte bude pokračovať, príležitostí bude ešte dosť. Nepovažujem svoju argumentáciu za nekorektnú. Naozaj tam ide o recentralizáciu, pretože obce majú možnosť odmietnuť tie kompetencie podľa toho návrhu. Čiže nie všetko, čo papierovo sa navrhuje decentralizovať, ak by ten návrh schválený, by sa reálne aj decentralizovalo. Veľká časť tých kompetencií by sa, naopak, preniesla naspäť na štátnu správu. To by som považoval za veľmi nešťastné. Ale však ešte sa k tomu určite dostaneme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.2.2017 18:30 - 18:54 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážená pani predkladateľka, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, kým začnem, tak rád by som oznámil, že som poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja, a nie je vylúčené, že v tohtoročných voľbách budem znovu kandidovať, aj keď ešte nie som rozhodnutý, ale aby mi pán predkladateľ ako, myslím, kolegovi Klusovi včera nevytýkal, že som neoznámil možný osobný záujem na veci, aj keď to, čo budem hovoriť, nesúvisí s tým, či som, alebo nie som poslanec zastupiteľstva, a či budem, alebo nebudem kandidovať.
Na úvod by som chcel by trochu osobný, pretože budem vystupovať kriticky a podobne kriticky vystúpil, keď sa dozvedel o návrhu pána poslanca Beblavého a pani poslankyne Macháčkovej premiér Fico, ktorý znosil pod čiernu zem tento návrh a znížil sa k osobným útokom a nazval pána poslanca Beblavého bezvýznamným poslancom, tak ja chcem povedať, že napriek tomu, že budem v nasledujúcich minútach veľmi kritický k návrhu, tak ja si pána poslanca Beblavého vážim a väčšinu, drvivú väčšinu jeho poslaneckých aktivít považujem za užitočných a zmysluplných a v žiadnom prípade ho nepovažujem za bezvýznamného poslanca. Čiže moja kritika bude takpovediac priateľská.
Pán poslanec Beblavý v snahe hľadať podporu pre balík 28 návrhov, ktorý spoločne, ktoré spoločne s pani poslankyňou Katarínou Macháčkovou predkladá, s cieľom presadiť úplne zrušenie územnej samosprávy na úrovni krajov, uviedol v jednom zo svojich výstupov sedem dôvodov, prečo treba zrušiť vyššie územné celky. Preberme si ich teda.
Dôvod prvý. Zrušením krajskej samosprávy by sme vraj ušetrili, a to na tom, že by sa nemuseli organizovať a konať voľby, ušetrili by sme na tom, že by neexistovalo osem úradov, osem predsedov samosprávnych krajov, osem zastupiteľstiev, naďalej by však existovali kompetencie, ktoré dnes vykonávajú samosprávne kraje. Časť z nich by mala byť presunutá na našu dosiaľ stále ešte nemunicipilizovanú miestnu samosprávu, časť by mala byť recentralizovaná na štátnu správu nedávno posilnenú tzv. reformou ESO. V rámci tohto argumentu sa ráta s tým, že správu kompetencií budú efektívnejšie než krajská samospráva vykonávať miestne samosprávy, resp. štátna správa. Nie celkom sa s tým dá súhlasiť, a to ani pokiaľ ide o úroveň miestnej samosprávy, keďže tá je naďalej mimoriadne rozdrobená, a už vôbec nie v prípade prenosu kompetencií späť na štát. Nie. Centrálna vláda, štátna správa, či už tá centrálna, alebo tá miestna, nie sú efektívnejším hospodárom ako naše samosprávy bez ohľadu na to, čo si o kvalite a úrovni krajskej samosprávy myslíme. A potvrdzujú to aj čísla. Pán poslanec Beblavý uvádza, citujem, že ročné náklady za rok 2015 všetkých VÚC na správu ciest sú 99 640 000 a nejaké drobné eur, čo je za 5 rokov 498 202 000 eur. Ak by si starostlivosť o krajské cesty rozdelili obce a štát, úsporu odhadujeme na 10 % za 5 rokov, čiže zhruba 50 mil. eur.
Naozaj úprimne nerozumiem, kde pramení tá viera, že ak takúto kompetenciu presunieme na štát, ušetríme. Skúsenosti s tým, ako prebieha a s akým výsledkom pričasto končí verejné obstarávanie centrálnej vlády nielen, ale aj a možno najmä v oblasti dopravnej infraštruktúry - pozdravujem pána Širokého - nám vôbec nedáva žiadnu nádej, že by sme recentralizáciou niečo ušetrili. Skôr naopak. Ale keď už sme pri tých regionálnych cestách, sú dobrým príkladom pre poukázanie aj na niečo iné. Stav regionálnych ciest je naozaj často zúfalý a je neraz dôvodom, pre ktorý sa na samosprávne kraje pozeráme ako na neschopných správcov, ktorí ani za 15 rokov nedokázali s cestami urobiť to, čo by sme si ako užívatelia predstavovali, že by s nimi urobiť mali. Pýtajme sa však, či krajské samosprávy dostali na správu svojich kompetencií od centrálnej vlády dostatok zdrojov na to, aby mohli zmazať ten modernizačný dlh, ktorý pred sebou tlačíme v tejto krajine ešte z čias minulého režimu na úrovni krajskej samosprávy, miestnych samospráv aj štátu. Neviňme samosprávy za dôsledky vládnutia, v posledných rokoch najmä Ficových vlád.
Ak by sme sa pozreli na rozpočty samospráv, nijako dramaticky sa od zavedenia fiškálnej decentralizácie, počnúc rokom 2005, nenafúkli. Mám tu zaujímavé grafy, ktoré to ukazujú. Pozrime sa na ne. Pozerať sa môžem iba ja, vy sa nemôžete pozerať, pretože nový rokovací poriadok zakázal používať vizuálne pomôcky, ale môžete mi veriť, tie grafy sú naozaj zaujímavé, pozdravujem pána predsedu Národnej rady Danka. (Reakcia z pléna.) Môžem ich poslať mailom, ale odporúčam vám rovno web stránku cenastatu.sk, kde nielen tieto grafy pravidelne aktualizuje INESS v rámci projektu Cena štátu. (Reakcia z pléna.) Cena štátu sk. Čo z týchto grafov ale nevidieť, je to, že ten tzv. modernizačný dlh sa logicky v niektorých našich obciach a mestách ďalej len nabaľuje, v iných sa odbúrava veľmi pomaly. Za tento stav napríklad aj stav našich ciest nemožno však viniť samosprávy. Ak si porovnáme výdavky centrálnej vlády za posledný predkrízový rok 2008 a aktuálne rozpočtované výdavky na rok 2016, stúpli zhruba o tretinu. (Rečnícky pult obstúpila skupina opozičných poslancov, prezerajúc si papiere s grafmi na rečníckom pulte. Prerušenie vystúpenia rečníkom.) Ja by som vás poprosil, aby ste, aby ste, aby ste si to išli odfotiť vedľa. (Povedané so smiechom.)
A ešte raz. Ak si porovnáme výdavky centrálnej vlády za posledný predkrízový rok 2008 a aktuálne rozpočtované výdavky na minulý rok 2016, stúpli o tretinu. Ak si porovnáme výdavky územných samospráv miestnych a krajských, za totožné obdobie stúpli zhruba o desatinu. Jedna tretina, jedna desatina, jedna tretina centrálna vláda, jedna desatina samosprávy. Centrálna vláda a jej výdavky rastie a navyše nabaľuje dlh a samosprávy sú priškrtené. Pritom len skutočný audit verejnej správy môže pomôcť pri zodpovedaní otázok, kde a prečo zlyháva verejná správa pri poskytovaní služieb občanov a pri plnení si zákonných kompetencií. Rád pri tejto príležitosti pripomínam, že takýto audit si parlament aj z iniciatívy poslancov SMER-u už vyžiadal koncom roku 2011. Medzičasom sa zo SMER-u ako opozičnej strany stala vládna strana a vláda SMER-u si túto úlohu vyplývajúcu z uznesenia z decembra 2011 dosiaľ nesplnila, opakovane na to upozorňujem, vláda to stále ignoruje.
Druhý dôvod, prečo podľa pána poslanca Beblavého treba zrušiť krajskú samosprávu, je, že zrušením samosprávy by vraj došlo k posilneniu decentralizácie v prospech prirodzených miestnych jednotiek, ktorými sú na Slovensku už stovky rokov mestá a obce. Krajská úroveň samosprávy však bola u nás zavedená nie najmä preto, že to od nás v prístupovom procese chcela Európska únia, ako sa to často hovorí, bola zavedená najmä preto, že v rámci decentralizácie verejnej správy nebolo dosť dobre možné presunúť niektoré kompetencie na miestnu úroveň, na ktorej sme vtedy mali a ešte stále máme vyše 2 900 obcí miest a mestských častí. Pripomínam, že podľa zákona o obecnom zriadení sú si všetky obce a mestá na Slovensku rovné, ku všetkým, tak k malým, k niekoľkoobyvateľovým obciam, ako i k niekoľkodesaťtisícovým mestám sa pristupuje rovnako a zákon ich vníma ako rovnocenné jednotky. Zároveň pripomínam, že to, čo platilo o miestnej úrovni pred 15 rokmi, rovnako platí i dnes. Tak ako vtedy neboli obce a mestá, teda celky v počte vyše 2 900 vhodnou úrovňou pre výkon nadobecných kompetencií, nie sú ňou ani dnes. Za 15 rokov sme sa totiž na ceste k municipalizácii nepohli ani o piaď, to, pochopiteľne, nie je chyba predkladateľov tohto návrhu. A napokon to si uvedomujú aj predkladatelia, časť kompetencií totiž navrhujú recentralizovať, teda vrátiť štátu, lebo miestna úroveň, úroveň miestnej samosprávy jednoducho nie je vhodná na ich správu. A dokonca pri inej časti kompetencií sa navrhuje decentralizovať, ale iba ako možnosť. Samospráve sa ponechá možnosť, že ak sa takpovediac necítia na prevzatie tej-ktorej kompetencie, ak s tým tá-ktorá obec nevyjadrí súhlas, napr. prevziať zariadenie sociálnych služieb na svojom území, tak k prechodu kompetencie na obec nepríde a pôsobnosť prejde na príslušné ministerstvo. Zbytočne sa otvára možnosť nie decentralizácie, ale recentralizácie kompetencií, ktorých správa na centrálnu úroveň a do rúk štátnej správy nepatrí.
Dôvod tretí podľa predkladateľov. Počet zamestnancov VÚC neustále rastie. V roku 2003 mali VÚC 937 zamestnancov a v roku 2015 ich už bolo 1 631. A preto treba tento rast zastaviť a časť kompetencií decentralizovať, časť recentralizovať. Snažili sme s kolegami z Konzervatívneho inštitútu dať do porovnania, ako sa za dané obdobie zmenil počet zamestnancov štátnej správy, keďže aj na ňu chcú predkladatelia recentralizovať časť kompetencie. Išlo však o neľahkú úlohu vzhľadom na, na metodické zmeny, pokiaľ ide o to, akí zamestnanci akých organizácií sa do tejto kategórie zahŕňali, ale možno povedať, že nielen počet zamestnancov v krajskej samospráve za dané obdobie sa zvýši o desiatky percent, ale aj počet zamestnancov v štátnej správe sa zvýši o desiatky percent vzhľadom na tie komplikácie a zmeny metodiky, nebudem uvádzať konkrétne číslo. Podstatné však je, že kým na krajskej úrovni hovoríme o náraste o pár stoviek miest v rámci novovzniknutých štruktúr verejnej správy, tak v štátnej správe za čas rokov 2003 až 2015 pribudli desiatky tisíc miest. Patríme k európskej špičke, čo sa byrokracie týka. Nemali by sme sa teda v prvom rade pozrieť na to, aké sú možnosti rušenia organizácie v pôsobnosti centrálnej vlády a štátnej správy? Otázka je čisto rečnícka.
Dôvod štvrtý, prečo vraj treba zrušiť VÚC, je, že vyrobili dlhy, začínali podľa údajov ministerstva financií s nulovým dlhom, ktorý sa v roku 2015 vyšplhal na 369 159 eur. Nebudem tu opakovať argumenty o tom, že samosprávy, a nielen tie krajské, pochopiteľne, nikdy nedostali na svoje kompetencie zdroje podľa toho, aké sú skutočné náklady na ich správu, ale podľa toho, aký objem financií na ne vynakladal predtým štát, keď ich spravoval. Samosprávy tak prevzali nielen starý, v minulosti nabaľovaný modernizačný dlh, ale aj nejasné krytie na plnenie ich kompetencií. O tom, že tu dodnes chýba komplexný audit, ktorý parlament od vlády požadoval, som už hovoril. Ale nielen v tomto kontexte je dlh, ktorý vyrobili krajské samosprávy, takmer zanedbateľný. On je úplne zanedbateľný v porovnaní s tým, aký dlh za ten istý čas vyrobila centrálna vlády, ku ktorej sa časť kompetencií má vrátiť. Tých 369 mil. eur dlhu za obdobie 2002 až 2015, ktoré vyčítame krajským samosprávam, totiž predstavuje nárast dlhu VÚC v pomere k hrubému domácemu produktu z ich počiatočnej nuly na 0,5 %, pričom za rovnaké obdobie narástol dlh, ktorý vyrobila centrálna vláda, astronomicky z 38 % na 51 %, čo predstavuje zvýšenie dlhu ústrednej správy až o približne 25 mld. eur. 0,5 % - 13 %. 0,5 % krajské samosprávy - 13 % centrálna vláda. Alebo inak, za obdobie rokov 2002 až 2015 nás VÚC zadlžili v prepočte na obyvateľa o necelých 70 eur a za to isté obdobie nás centrálna vláda zadlžila v prepočte na obyvateľa viac ako 4 500 eur, 70 : 4,5 tisíca, nehovoriac o neustálom hospodárení centrálnej vlády v štátnom sektore na sekeru v porovnaní s hospodárením VÚC rok čo rok, buď s miernymi deficitmi, v ostatných rokoch dokonca s miernymi prebytkami. Vyčítať v tomto kontexte dlh krajským samosprávam a zároveň navrhovať recentralizáciu ich kompetencií na štát, ktorý kopí dlhy v oveľa vyššej miere, je úplne nepatričné, je to snaha urobiť capa záhradníkom.
Dôvod piaty. Ani VÚC sa nepodarilo znížiť regionálne rozdiely pri nezamestnanosti, v priemernej mzde, v hrubom domácom produkte vidíme medzi krajinami rovnaké alebo väčšie rozdiely ako predtým. To by som chcel poprosiť pána poslanca Beblavého alebo pani poslankyňu Macháčkovú, aby nám ukázali, aké reálne kompetencie v oblasti politiky zamestnanosti naše krajské samosprávy majú k dispozícii. Rovnako, nech to znie zvláštne, nech nám ukážu, aké reálne kompetencie majú naše samosprávy v rámci regionálnej politiky. Lebo faktom je, že v podstate reálne nástroje nemajú žiadne. Ponechal si ich totiž štát. Centrálna vláda. V rámci regionálneho rozvoja majú samosprávy kompetenciu pripravovať programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja, teda koncepčné dokumenty. Nemajú skutočné kompetencie a ani financie na rozvoj. Ba nerozhodujú ani o eurofondoch, ktoré sú v tejto krajine vyhlasované premiérom za hlavný zdroj verejných investícií. Napríklad v Českej republike už roky fungujú na krajskej úrovni samostatné regionálne operačné programy a riadiace orgány. U nás sa krajské samosprávy horko-ťažko dostali do pozície tzv. sprostredkovateľských orgánov ministerstiev. Neviňme teraz samosprávy za niečo, za čo nemôžu, a na riešenie čoho nemajú žiadne reálne nástroje.
Dôvod šiesty, občania si k VÚC nevytvorili vzťah a na voľbách do VÚC sa zúčastňuje každý piaty volič. Účasť na prvom kole navyše kontinuálne klesá. Pri tak nízkej volebnej účasti stačilo na získanie mandátu poslanca mnohokrát aj šesťsto hlasov. Zvolení poslanci a župani tak majú nízku legitimitu. Argument volebnej účasti občanov na voľbách do umelých, mečiarovských krajov, ktoré nik nechcel, nik ich neplánoval, no nakoniec sa v tomto parlamente zrodil ako špinavý kompromis, sa javí byť tým, čo je hlavným tŕňom v oku. Ono to nie je ani tak, krajská úroveň ako taká, ako skôr voľby do nej, ale tento problém sa dá vyriešiť aj inak, než rušením krajskej úrovne samosprávy. Možno predsa zrušiť napríklad priame voľby a nezrušiť samosprávy. Možno hľadať a nájsť spôsob, ako delegovať starostov a primátorov, ktorí by plnili úlohy dnešných krajských zastupiteľstiev a volili by si spomedzi seba predsedu kraja. Mohol by to byť jeden z krokov na ceste municipalizácii. Pre inšpiráciu, strana MOST - HÍD v minulom, vo svojom poslednom volebnom programe o niečom takomto hovorila a myslím, že by to bol lepší nápad, ako úplne zrušiť VÚC.
Dôvod siedmy, ktorý už asi nestihnem rozobrať, opäť pozdravujem pána predsedu... (Reakcia z pléna.) Aha, ja som, no dobre, tak dobre. Dôvod siedmy je, že na zrušení VÚC je mimo volieb, mimo obdobia volieb široká politická zhoda, no keď príde na lámanie chleba, do riešenia sa nechce najmä tým politickým stranám, ktoré z VÚC profitujú. Podľa pána poslanca Beblavého je v tejto snemovni dostatok hlasov na to, aby sa VÚC zrušili, lebo v tej či onej strane sa nejaký predstaviteľ, prípadne dokonca ich predseda niekedy vyjadril, že je v prospech zrušenia VÚC. Chce pán poslanec, ráta napríklad SMER alebo našiel také vyjadrenie Roberta Kaliňáka, jeho hlas však nikdy nebol a po kauze Baštrnák už nikdy ani nebude podstatným. Mimochodom, mali by sme sa vrátiť k tej dobrej tradícii, že pri každom vystúpení vyzývame pána Kaliňáka k tomu, aby odstúpil z funkcie ministra vnútra, lebo kým bude v tej funkcii, akékoľvek naše rokovanie bude zatienené skutočnosťou, že v takej vysokej funkcií je človek podozrivý z kontaktov a stykov s organizovaným zločincom, zločinom, to je tradícia, ktorú tiež začal kolega Beblavý, a rád sa ku nej hlásim.
Ak sa ale pozrieme napríklad na vyjadrenia Roberta Fica, ktorý hovorí o návrate k trom krajom alebo tri plus jedna, to je úroveň, na ktorej u nás samospráva nikdy v histórii zavedená nebola, lebo krajské národné výbory v období totality žiadnou samosprávou nikdy neboli. A vo volebnom programe strany SMER z toho posledného obdobia, teda z posledných volieb, na tej povestnej A4 nenájdeme na túto tému ani mäkké f.
Ale keď sme pri tých programoch a vyhláseniach predstaviteľov strán, treba povedať, že ani strana SIEŤ, ktorej program pán Beblavý spoluvytváral nie nepodstatnou mierou, síce na rozdiel od SMER-u mala precízne vypracovaný program, ale rovnako v ňom o rušení VÚC nenájdeme, nenájdeme ani zmienku v tejto podobe. A takže pán poslanec nám tu predkladá tému, v rámci ktorej aj on nejako postupne, postupne dozrel. Rovnakú zhodu alebo teda zhodu vo vyjadreniach sme tu mali, mali sme ju tu v rokoch 2002 až 2006 v období druhej vlády Mikuláša Dzurindu, kde pán poslanec Beblavý robil štátneho tajomníka na ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny, a v tejto vláde sa zišli štyri politické strany, SDKÚ, SMK, KDH a ANO, ktoré pred voľbami v dojemnej zhode deklarovali zámer zmeniť územné členenie, zrušiť osem umelých, neprirodzených, mečiarovských krajov a vrátiť sa k prirodzeným regiónom. V rokoch 2002 až 2006 teda bola vláda, mala prienik volebných programov návrat k prirodzeným regiónom a nespravila so zmenou územného členenia vôbec nič. Čo je škoda, lebo možno aj tá dnešná diskusia by bolo trochu iná.
Summa summarum sedem dôvodov, ktoré uvádza pán poslanec Beblavý, a z môjho pohľadu ani jeden z týchto 7 dôvodov nesedí.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2017 17:47 - 17:49 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie. Pani poslankyňa Zimenová, ja tiež to chápem ako signál zo strany pána ministra, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Richtera, že tu teraz nesedí, že tak ako laxne k tomu pristupoval na začiatku a snažil sa vec bagatelizovať, tak teraz, keď na pôde parlamentu, kde už inde ako v pléne parlamentu, rokujúc o zisteniach mimoriadnej správy verejnej ochrankyne práv, by sa o takejto veci mohlo a malo diskutovať. Už to v tejto chvíli nie je iba v polohe, že niekoľko opozičných poslankýň upozorňuje na nejaký problém, že druhá strana sa to snaží spochybniť a tváriť sa, že ide iba o nejakú politiku, že nejde, nejde o reálne existujúci problém.
Dnes tu máme na stole správu, mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv, ktoré podozrenia, ktorá podozrenia potvrdzuje, podkladá, a opäť, miesto toho, aby sme tu diskutovali o tých zisteniach a hlavne aby sme hľadali spôsoby ako problémy, na ktoré mimoriadna správa verejnej ochrankyne správ upozorňuje, vyriešili, odstránili a zjednali nápravu, tak miesto toho opäť tu diskutuje skoro výlučne opozícia medzi sebou. Vláda tu zastúpená nie je, a keď sa ozvú nejakí poslanci vládnej koalície, tak iba v tej rovine, že sa snažia vec spolitizovať, vykrikovať a spochybňovať tých, ktorí, ktorí kritizujú, miesto toho, aby sa vyjadrili k obsahu tej správy, k tým zisteniam a spoločne s nami sa snažili hľadať nejaké riešenie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.2.2017 17:34 - 17:42 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, včera sme v tuto v parlamente volili novú verejnú ochrankyňu práv. Viacerí z nás sa pri tejto príležitosti poďakovali pani Jane Dubovcovej za jej pôsobenie v pozícií ombudsmanky. Tomuto úradu nepochybne vniesla novú dušu a nový život a mysleli sme si, že si to zopakujeme aj dnes, a ja som myslel, že vám tu dnes budem ďakovať, ale ráno som sa dozvedel, že ešte nás navštívite, ešte jedna správa bude, takže nechám si to poďakovanie naozaj na vašu poslednú návštevu parlamentu.
Včera, keď sme hovorili o voľbe verejnej ochrankyne práv, tak sme viacerí pozitívne kvitovali, že napriek tomu, že záujem zo strany koaličných poslancov ako tradične nebol veľmi veľký, bola tu pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a aj vystúpila. Povedala svoj názor, prezentovala svoju kandidátku. Považujem to za pozitívne, že člen, členka vlády pridá vážnosti k voľbe novej verejnej ochrankyne práv svojou osobnou účasťou a dokonca svojím vystúpením. S o to väčším sklamaním konštatujem, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny, o ktorého rezorte tu dnes skoro celý deň s prestávkami hovoríme, tu teraz nie je. Pritom bol tu na hodine otázok, bol tu na interpelácii. Pani ministerka spravodlivosti Žitňanská sem včera prišla iba kvôli tomu, teda v tom čase, aby, aby prerokovala alebo aby bola prítomná. Pán minister, možno by stačilo, keby tu ešte chvíľu ostal a bol tu prítomný aspoň na časti rozpravy, ktorá sa týka jeho rezortu.
A keď sme hovorili o tom, že koalícia si pravdepodobne zvolí svoju kandidátku, tak viacerí z nás vtedy vyjadrili nádej, že vládna koalícia bude mať v úrade verejnej ochrankyne práv kandidátku, ktorú navrhla jedna z koaličných strán, bude brať verejnú ochrankyňu práv vážnejšie a pristupovať k nej zodpovednejšie a viac sa zaoberať tým, čo verejná ochrankyňa práv zistí, ako to bolo vo vašom funkčnom období.
Ale keďže nechceme iba čakať na to, čo, čo bude, tak niektorí poslanci tohto parlamentu považujú za dôležité dať vám najavo, že my berieme vážne to, čo hovoríte, to, na čo nás upozorňujete, a preto sme na tej predchádzajúcej schôdzi v trojici s pani poslankyňou Dubačovou a pani poslankyňou Zimenovou predložili doplňujúce návrhy k návrhu uznesenia, ktorými sme žiadali, aby parlament nielen zobral na vedomie mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv, ktorá sa týkala ciel policajného zaistenia, resp. činnosti polície na policajných útvaroch, ale aby aj vyjadril znepokojenie nad zisteniami a aby zaviazal vládu, aby prijala opatrenia, ktoré by smerovali k náprave. Samozrejme, že tieto doplňujúce návrhy neprešli, rovnako, rovnako neprešiel na tejto schôdzi náš návrh, ktorý sme s pani poslankyňou Dubačovou, Zimenovou a pánom poslancom Osuským predložili, kde sme premietli odporúčania z predchádzajúcej mimoriadnej správy verejnej ochrankyne práv.
A rovnako vážne berieme aj zistenia týkajúce sa tejto mimoriadnej správy, a preto opäť predkladáme doplňujúce návrhy k návrhu uznesenia Národnej rady k mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí, postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (parlamentná tlač č. 366). To nie je, nie je pozmeňujúci návrh, takže neviem, či sa to na to vzťahuje, a navrhujeme doplniť návrh uznesenia o nasledovné body.
Doplňujúci návrh č. 1. Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje znepokojenie nad informáciami o závažnom porušovaní základných práv a slobôd obsiahnutých v mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Doplňujúci návrh č. 2. Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby prijal opatrenia na odstránenie porušovania základných práv a slobôd postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a aby Národnú radu Slovenskej republiky o prijatých opatreniach informoval. Termín: 13. 3. 2017.
Doplňujúci návrh č. 3. Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky... (Ruch v sále.) Poprosil by som ticho tam vzadu. Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložil správu o zabezpečení dodržiavania základných práv a slobôd detí pri postupe orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Termín: 21. apríla 2017.
O každom z doplňujúcich návrhov žiadame hlasovať samostatne.
Odôvodnenie: Navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky nielen zobrala na vedomie mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ale aby k zisteniam obsiahnutým v mimoriadnej správe zaujala stanovisko a požiadala ministra práce, sociálnych vecí a rodiny o prijatie opatrení na odstránenie porušovania základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Tie termíny sú navrhnuté tak, aby sme sa už na marcovej schôdzi mohli zaoberať informáciou ministra práce o prijatých opatreniach na odstránenie porušovania základných práv a slobôd detí orgánmi sociálnoprávnej ochrany a kurately a aby sme na aprílovej, resp. aprílovo-májovej schôdzi dostali správu o zabezpečení dodržiavania základných práv a slobôd detí pri postupe orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. (Ruch v sále.) Naozaj by som prosil tam vzadu ticho.
Návrh predkladá aj, predkladám spoločne s pani poslankyňou Natáliou Blahovou, pani poslankyňou Zuzanou Zimenovou, pani poslankyňou Erikou Jurinovou a pani poslankyňou Annou Verešovou. Všetky štyri panie poslankyne vystúpili v predchádzajúcej rozprave a v podstate zdôvodnili, prečo s takýmto návrhom vystupujeme, bez toho, aby teda spomenuli, že premietne sa to aj do doplňujúcich návrhoch, ale ak niekomu nestačilo to stručné zdôvodnenie, ktoré som teraz prezentoval ja, tak nech si vypočuje alebo prečíta ich vystúpenia, a tam má dosť presvedčivých argumentov.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2017 16:46 - 16:48 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Tomáš, obávam sa, že máte veľmi zvláštnu predstavu o tom, čo by mal a mohol robiť verejný ochranca práv. Ak vyčítate pani Dubovcovej, že nečakala na výsledky orgánov činných v trestnom konaní, tak jednak to nesedí z hľadiska úloh, právomocí a pôsobností verejnej ochrankyne práv. Pretože keby to tak bolo, a aj v normálnejšej spoločnosti, v normálnejšie fungujúcom štáte, by vlastne načo by potom bola verejná ochrankyňa práv, keď, keby iba dodatočne po tom, čo polícia vyšetrí, prokuratúra obžaluje, súdy odsúdia, potom iba konštatovala, že, že niečo zlé sa stalo. No tak taká verejná ochrankyňa práv by asi bola zbytočná.
A zvlášť cynické mi to príde v Slovenskej republike, kde máme políciu, na ktorej čele stojí minister vnútra Robert Kaliňák, človek podozrivý z kšeftov s Bašternákom. Človek, ktorý nevie vysvetliť svoje obchody s daňovým podvodníkom a ktorý už mal dávno odstúpiť.
Hovoríte, že existujú spokojní klienti. Nerozumiem, ako existencia ľudí, ktorí problém nevidia, vylučuje existenciu problému. Ako existencia klientov, ktorí sú spokojní, vylučuje existenciu tých problémov, o ktorých hovorí správa verejnej ochrankyne práv.
A keď ste tu už hovorili o tom, ako pán minister Richter promptne a akčne pristúpil k riešeniu tohto problému, ako to, že tu teraz pán minister Richter nesedí? Však sa to týka jeho rezortu. Nás by zaujímal jeho názor. Ale nie, bol tu pred chvíľou, keď boli interpelácie, a už tu nie je.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2017 11:56 - 11:57 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem pánu poslancovi Beblavému, že upozornil na možné úskalia tohto návrhu.
Toto je, žiaľ, problém skrátených legislatívnych konaní. A dokonca aj tých, kde existujú, alebo pripusťme, že existujú dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktoré predpokladá zákon, pretože aj tam nastáva problém. Ja som kritikom skrátených legislatívnych konaní. Vždy, keď príde návrh vlády na nejaké skrátené legislatívne konanie, tak sa snažím pozrieť na to, či existujú dôvody, alebo neexistujú dôvody. Veľmi často tam tie dôvody nevidím, ale, samozrejme, že vládna väčšina v parlamente si odhlasuje, že ona ich tam vidí. V tomto prípade som bol trochu zhovievavejší, lebo, lebo sa mi zdalo, že naozaj môže byť naplnené to, čo hovorí zákon o rokovacom poriadku, že môžu tým, že by nedošlo k zmene zákona, k urýchlenej zmene zákona, vzniknúť štátu značné hospodárske škody.
Ale aj v tomto prípade sa nám tu objavujú prinajmenšom dva problémy, na ktoré upozornil kolega Beblavý. Jeden z tých dvoch problémov je, že, že či obsah tej zmeny nie je širší ako iba to, čo je naozaj nevyhnutné, potrebné upraviť z hľadiska, z hľadiska pravidiel stanoveným zákonom, teda či, či sa k tomu, čo naozaj hrozí značnými hospodárskymi škodami, nepribalí aj niečo nad ten rámec.
A druhý je potom v tej krátkosti času, a najmä keď skrátené legislatívne konanie, ako je dobrým či zlým zvykom v tejto Národnej rade, neznamená naozaj iba nejaké skrátenie lehôt, ale prakticky okamžité prerokovanie zákona, zo dňa na deň vláda doručí a o 24 hodín je ten návrh už aj skrátený, a tam potom nemožno vychytať ani takéto muchy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2017 9:09 - 9:11 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie, ja som sa ospravedlnil, že som nestihol ten ústavnoprávny výbor a že tie otázky mali zaznieť tam, ale súhlasím s pánom poslancom Kresákom, že bude užitočné a dobré, ak to vysvetlenie a odpovede na tie otázky zaznejú aj v pléne, keďže to, čo sa, čo sa povie na ústavnoprávnom výbore, je síce verejné, ale nie je to tak zaznamenané ako na, na pléne, kde v archíve si to potom aj po rokoch môže každý niečo tu niekto nájsť, každý nájsť, a je dobré, keď sú takéto veci vysvetlené práve s ohľadom na to, že skrátené legislatívne konanie sa veľmi často zneužíva na situácie, kde neexistujú zákonom dané dôvody. Tak keď tie zákonom dané dôvody existujú, tak je dobré, keď to zaznie úplne explicitne.
Čo sa týka toho ústavnoprávneho výboru, tak je to tak, že človek mieni, hromadná doprava mení niekedy.
A k pánu poslancovi Baránikovi, nechcem teda nahrádzať odpoveď a vysvetlenie pani ministerky, ale myslím si, že práve aj vzhľadom na charakter toho zákona je skoro až prirodzené, že sa tam objavia dodatočne nejaké problémy, a, a ja by som skôr teda problém videl v tom, ako ministerstvá pristupujú k medzirezortnému pripomienkovému konaniu, lebo to má práve slúžiť na to, aby ministerstvo financií, Národná banka Slovenska alebo ministerstvo zahraničných vecí z hľadiska tých oblastí, ktoré, ktoré gestorujú, sa vyjadrili k návrhu zákona a upozornili na možné problémy a navrhli, navrhli jeho úpravy.
Skryt prepis