Videokanál poslanca

Pán poslanec Osuský, reagoval si na pána podpredsedu vlády Pellegriniho, ktorý sa snažil vysvetliť tú zmluvu s Bžánom aj takou časovou tiesňou, že za 30 dní predsa nebolo možné normálnym spôsobom obstarať právne zastúpenie, a argumentoval si tým, že ak štát išiel robiť taký krok, aký urobil s Gabčíkovom, musel predsa vedieť, že Enel sa bude brániť, nebude súhlasiť a bude sa súdiť. A povedal si, že nevieš si predstaviť žiaden Enel na svete, ktorý sa nebude súdiť, keď príde o takú zmluvu. Tak ja sa obávam, že máš slabú predstavivosť. Lebo však celkom nedávno sme zažili, že pán minister Žiga dohovoril advokátovi Bžánovi a ten súhlasil so znížením odmeny zo 77 na 17 mil. eur, čím prišiel o 60 mil. eur. Takže možno je to tak, že aj Ficova vláda, keď začala riešiť to Gabčíkovo, tak predpokladala, že Enel sa zachová nejako podobne a že buď pán minister Žiga, alebo niektorí iní z členov vlády budú mať taký osobný šarm, že presvedčia Enel, aby sa nesúdil. A teda keďže sa nestalo toto tak, tak potom museli narýchlo hľadať právne zastúpenie a nemali už čas vybrať niekoho iného ako Bžána.

Pán poslanec Grendel, opísal si model, že niekto sa prihlási do nejakej súťaže, neuspeje, potom zažaluje neodôvodnene štát žalobou postavenou na vode, keďže riešime Gabčíkovo, tak je to príhodná metafora, a na základe toho štát si najme právne zastúpenie za nechutne, už to asi zľudovie, vysokú odmenu na právne zastupovanie štátu.
A potom si sa spýtal, že to by bola geniálna továreň na peniaze. Ja súhlasím s tým, čo si povedal vo svojom príspevku, len celkom nerozumiem tomu podmieňovaciemu slovesnému spôsobu.

Pán poslanec Heger, myslím, že veľmi dobre, že si zopakoval tú otázku, že akým spôsobom sa podarilo dosiahnuť zníženie tej dojednanej odmeny zo 77 na 17 mil. eur, teda o 60 mil. A ja som počul také vysvetlenie, teda nie som jeho autorom, niekde som ho počul alebo čítal, už sa nepamätám kde, že sa to robí tak, že sa dohodne štvornásobok toho, čo by si predstavoval ten dotyčný, ktorý uzatvára zmluvu so štátom, a ak sa na to nepríde, no tak má štvornásobok, ak sa na to príde, tak má presne to, čo chcel.
Ale teda ak sa aj vážne bavíme, tak naozaj je to legitímna otázka, zaznela tu viackrát a nedostali sme na ňu zatiaľ žiadnu odpoveď. Tá otázka znie: Ako sa niekto len tak vzdá 60 mil. poctivo zarobených eur?
Viete si predstaviť, že svojou poctivou prácou korektným spôsobom zarobíte 60 mil. eur a potom, keď je z toho nejaký veľký rozruch okolo toho, tak poviete, že, no, dobre, tak nič, tak nechcem tých 60 mil. eur. Viete si to predstaviť? Ja úplne chápem, že ak je to, ak je to nejaký kšeft, ktorý počíta s tým, že sa na to nepríde, a keď sa na to príde, no tak povieme, no, žiaľ, prišli nám na to, tak to nejako znížime alebo dokonca sa toho úplne vzdáme. Ale v prípade poctivo zarobených peňazí kto by sa takto správal?

Pán poslanec Sopko, súhlasím, že vecná polemika je dôležitá, aj keď si nie som istý s tým záverom, že by sa tým Slovensko vyhlo nejakým problémom. Napokon dnešná schôdza je toho potvrdením. Keď, keď opozícia prišla s návrhom, aby sa jednalo o vecnom probléme a nie hneď o odvolávaní rezortne príslušného ministra, tak mal som pochybnosti, či koalícia vôbec schváli návrh, aby sa tu o niečom vecne debatovalo, lebo keď to opoziční poslanci dávajú ako návrh na doplnenie programu riadnej schôdze, tak koalícia rad do radu všetky také návrhy zamieta. Preto často jediným spôsobom, ako docieliť vecnú debatu, je navrhnúť odvolávanie príslušného ministra, ktorý je za to zodpovedný, lebo to je jediný typ schôdze, kde väčšina, vládna väčšina poslancov nemôže zaraziť debatu a neschváliť, neschváliť program.
Takže bol som milo prekvapený, že, že vládna koalícia odsúhlasila, aby sme na mimoriadnej schôdzi vecne debatovali o probléme, ktorý rezonuje v spoločnosti a ktorý má ďalekosiahle dopady aj na verejné financie, aj na spôsob, akým sa spravuje celá naša krajina. Ale, žiaľ, áno, bolo tu vystúpenie pani ministerky Žitňanskej, ktoré bolo k veci a ktoré bolo konštruktívne, ale to nebol štandard vystúpení predstaviteľov vládnej koalície, naopak, bolo to skôr výnimočné v tých notách, ktoré ministri a poslanci SMER-u zrejme vopred dostali, tak skôr sa majú sústreďovať na nejaké osobné útoky voči predkladateľom, nie na vecnú stránku celého problému.

Pán minister Žiga, bolo to mimoriadne trápne. Znížili ste sa k osobným útokom, akoby som počúval vášho pána predsedu Fica. Nazvať Veroniku Remišovú insitným právnikom a vyštudovanou herečkou dehonestujúcim spôsobom, načo to bolo dobré? Ja veľmi často sa dostávam do rozporu s pánom poslancom Jarjabkom, ale v živote by som o ňom v rozprave nepovedal, že je operetný spevák, lebo to nemá nijaký súvis s tým, keď sa sporíme o nejakom vecnom probléme, a teda tým viac je to hanba, že ste si to dovolili voči žene.
Navážate sa tu do advokáta Petra Kubinu nie preto, čo on urobil alebo čo povedal, ale preto, čo urobila a s kým mala aký vzťah firma, v ktorej v minulosti pracoval.
O pánovi poslancovi Galekovi ste povedali, že si vymazal zo životopisu to, že pôsobil v Eneli. Tak ja som si našiel na webe SaS a naozaj je tam informácia, že od mája 2008 do októbra 2008 pracoval v Enel North America, tá informácia tam je.
No a pre také porovnanie som sa pozrel, čo je vo vašom životopise na strane stránky SMER, a máte tam, že ste bol v rokoch ´95 až ´97 a ´98 až 2006 riaditeľ a konateľ súkromnej spoločnosti alebo súkromnej obchodnej firmy. Vy ste si vymazali firmu TAPER. Prečo ste si vymazali firmu TAPER, ktorá, ktorej sa veľmi darí a ktorá robí veľmi dobrý biznis aj po vašom nástupe, nástupe do ministerských funkcií? A nie je to tam. Prečo to nemáte zverejnené na webe? A keď chcete tvrdiť, že, že nie preto, aby ste nerobili reklamu súkromnej spoločnosti, tak ´97, ´98 tam máte riaditeľ odboru pre styk s verejnosťou VÚB Bratislava. Čiže to nie sú nejaké zábrany, že by ste niekomu nechceli robiť reklamu, nechcete sa priznať k tomu, že ste robili a máte firmu TAPER.

Pán poslanec Gál, ja chápem ten tvoj pozmeňujúci návrh – aj ten predchádzajúci, aj ten súčasný – ako technicky vylepšený, ako pokus dať do zákona výnimku zo zlého pravidla. Tým zlým pravidlom je prednostné právo doterajšieho nájomcu, ktoré v podstate akoby zakotvovalo právo tých nájomcov, ktorí platia nájomné a plnia si iné podmienky vyplývajúce zo zmluvy, prakticky donekonečna mať prenajatý ten pozemok a obmedzuje vlastníka v nakladaní so svojím vlastníctvom. Rovnako obmedzuje ďalších, prevažne menších záujemcov o hospodárenie na pôde v tom, aby sa dostali k pôde.
Oceňujem, že v tom vládnom návrhu sa ruší to automatické predlžovanie nájomných vzťahov, ale ako problém vidím, že zlé pravidlo, teda prednostné právo doterajšieho nájomcu na predĺženie nájomnej zmluvy tam ostáva. Je to zlé pre vlastníkov, lebo obmedzuje ich vlastnícke práva, a je to zlé pre iných poľnohospodárov, ktorí majú záujem nadobudnúť pôdu a nemôžu sa k nej dostať.
Čiže ten návrh je možno krok správnym smerom, ale považujem ho za nedostatočný, lebo zdá sa mi lepším riešením miesto toho, aby sme dávali do zákona výnimku zo zlého pravidla, radšej to zlé pravidlo úplne zrušiť. Ja predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým by sa prednostné právo doterajšieho nájomcu zo zákona vypustilo. A potom, ak zlé pravidlo nebude v zákone, nebudeme musieť riešiť v zákone výnimky zo zlého pravidla. Urobme to jednoduchšie.

Pán poslanec Viskupič, ďakujem za zodpovedanie mojich otázok z piatka. A teda už aj teda tie veci, ktoré sa mi zdali nejasné alebo neboli mi celkom jasné po prečítaní návrhu zákona a dôvodovej správy, tak zdá sa, že sa vyjasnili.
A ohľadom toho zisťovania prítomnosti mám poznámku, že asi to naozaj osta; malo by ostať aj teda kombinované. Teda aj možnosť zapísať sa cez prezenčnú listinu, lebo samotné zasunutie hlasovacej karty teda tiež nevypovedá nič, nedáva žiadny komplexný obraz o aktivite poslanca a je to iba jeden z indikátorov. Ale, samozrejme, že ak to pomôže zvýšiť informovanosť, napríklad pokiaľ ide o to, ako ktorý poslanec hlasoval, alebo bude zaznamenaný aj zvukový záznam a zverejnený, tak to sú veci, ktoré vítam. Dúfam, že až sa raz k tomu pristúpi, tak predloží sa to nielen na tých 10 rokov, ale aj natrvalo, lebo naozaj neexistuje žiadny vecný dôvod, aby sa informácie, ktoré raz boli zverejnené, sťahovali z internetu.
A teda chcem povedať, že už aj dnes výbory robia zápisnice, ale samozrejme, že niektoré zápisnice sú stručné a nedozvie sa z nich človek tie podstatné informácie. Ja mám skúsenosť z ústavnoprávneho výboru, že tam tie zápisnice sú také, že keď si ich človek prečíta, tak môže si urobiť obraz o tom, kto vystupoval, kto akým spôsobom ten návrh kritizoval alebo podporil, prípadne aj či dal pozmeňujúci návrh a ako to s tým pozmeňujúcim návrhom dopadlo. Čiže z niektorých zápisníc to je možné identifikovať, ale, samozrejme, ak to bude explicitné a budú sa všetky tie veci napriamo zverejňovať zo zákona, bude to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Ten, myslím, že nie sme v spore, veď ten návrh je z mojej strany považovaný za dobrý a ja som ho aj podporil. Len som si teda chcel vyjasniť niektoré veci, ktoré som zachytil či už v samotnom návrhu alebo teda vo vystúpení pána poslanca Hegera. A aj to, že je to zlepšený servis pre poslancov, nevnímam ako niečo zlé. Je to, samozrejme, že pozitívne, že poslanci majú informácie, môžu si sami odkontrolovať, ako oni hlasovali, ako kto vystúpil ku ktorej veci a môžu sa teda lepšie a serióznejšie pripravovať na rokovanie parlamentu. Myslím teraz tú časť poslancov, ktorá sa pripravuje na rokovanie parlamentu aj inak, akože sa potom počas hlasovania pozrie na určeného poslanca, ako im ukáže prstom. Ale chcú mať aj sami prehľad o tom a vytvárajú si názor o veciach, o ktorých rokujú, diskutujú a potom hlasujú. A potom sa to premieta do zákonov.
Som teda zvedavý na tú odpoveď ohľadom tých desať rokov. A toto je, toto je vec, ktorá má širší význam, lebo sa netýka iba zverejňovania záznamov z rokovaní, z rokovaní Národnej rady, ale má význam aj širšie pre uchovávanie všetkých informácií, ktoré orgány, štátne orgány, orgány samosprávy a ďalšie inštitúcie, ktoré zverejňujú informácie, zverejňujú na internete. A teda ten trend by mal byť nielen, že to budeme predlžovať, že vždy, keď sa bude blížiť tá lehota, ako keď to už má byť stiahnuté, že to predĺžime o ďalších päť rokov, ale že to bude natrvalo, lebo mimochodom, čo sa týka zmlúv, tak už nám tá lehota ušla.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, vítam tento návrh, aj keď samozrejme, že nerieši všetky problémy, ktoré v rokovacom poriadku máme, ktoré sa nahromadili za posledné roky a ktoré, ku ktorým sme ešte teda, ste ešte priložili schválením ostatnej novely, ale rieši dôležitý aspekt fungovania Národnej rady s tým, že podobne, ako sme pred chvíľou debatovali o väčšej transparentnosti alebo väčšej otvorenosti verejnosti pri rokovaní zastupiteľstiev, spomenuli sme tam aj komisie, ktoré tiež by si vyžadovali väčšiu mieru transparentnosti a otvorenosti aj ohľadom účasti občanov, ale aj ohľadom informácií, ktoré z ich rokovaní ostávajú zachované. Tak podobne je to aj v prípade parlamentu a jeho výborov, lebo ten vzťah medzi zastupiteľstvom a komisiou, a parlamentom a výborom je do značnej miery, do značnej miery podobným.
Keď pán poslanec Heger hovoril o tom, že aj pre poslancov by to bolo zjednodušenie, a teda by mali lepšiu orientáciu, ako hlasovali a nemuseli by si to zapisovať, tak to myslím, že to je síce taký drobný benefit, ale vzhľadom k účelu toho návrhu je to úplne zanedbateľné, pretože primárne tu ide o možnosť väčšej kontroly zo strany, zo strany verejnosti a preto tie veci, ktoré sú tam navrhované, zverejňovanie zvukových záznamov, prepisov zvukových záznamov, informácií o hlasovaní, kto ako hlasoval a kto čo navrhol, to je veľmi dôležité, lebo naozaj sa stáva, že parlament schváli návrh zákona vo forme, ktorá je úplne iná, ako je tá, ktorá prišla do parlamentu. A pokiaľ s tým návrhom príde konkrétny poslanec v pléne v druhom čítaní, tak aspoň sa dá zistiť, kto to navrhol, kto sa pod to podpísal, kto za to hlasoval.
Nie je to úľava a nie je to optimálny spôsob, najmä keď sa tie návrhy predkladajú hodinu alebo dve pred hlasovaním, ale aspoň je to identifikovateľné. Ale v prípade návrhov, ktoré sa skryjú do množstva pozmeňujúcich návrhov v rámci spoločnej správy, kde sa to dostane v rámci, v rámci výboru a nie je možné spätne dohľadať, ktorý poslanec to navrhol, ako to odôvodnil na zasadnutí výboru a ktorí poslanci za to hlasovali, iba je to jednoducho ako návrh výboru, ktorý sa ocitol v spoločnej správe a gestorský výbor odporúča schváliť. Bum, vymaľované a máme tu niečo, o čom nikto netuší okrem toho, kto to tomu poslancovi poradil a toho poslanca, ktorý to tam dal, zrejme obvykle so súhlasom gestorského výboru a verejnosť sa to často dozvie až vtedy, keď ten zákon je schválený, niekto si ho, niekto si ho prečíta a povie, preboha, čo ste to tam schválili? Čiže áno, podporujem, podporujem ten návrh, zdá sa mi to jedna z vecí, ktorú treba riešiť aj v rámci, v rámci zákona.
Teraz by som sa rád venoval pár veciam, ktoré sú podľa môjho názoru na diskusiu, alebo teda mám tam nejaké, nejaké otázniky. Pokiaľ ide o vyhotovovanie obrazu zo zvukového záznamu z výboru, ak som to dobre pochopil, tak tam tá moja otázka je, že či je to nevyhnutné alebo účelné, lebo podstatná je tá informácia o tom, ako výbor prebehol, čo v zásade, samozrejme, nič proti obrazovo-zvukovému záznamu, ale teda aká je aj predstava o vyhotovovaní obrazovo-zvukového záznamu, lebo v Národnej rade je nejaké technické zariadenie a kamery a má to nejakú správu. Zvukový záznam možno urobiť tak, že sa stlačí na začiatku rokovania výboru gombík a na konci rokovania výboru sa ten gombík stlačí a zvukový záznam je hotový. Predpokladám, že teda je možné nejakú kameru nastaviť, ktorá bude pokrývať celé, celý, celú schôdzu alebo teda celú miestnosť, ale teraz skôr by ma zaujímalo, akú máte predstavu o technickom riešení, lebo obrazovo-zvukové záznamy sú napríklad z Národnej rady vždycky zacielené na konkrétneho rečníka, ktorý vystupuje buď pri rečníkom pulte alebo s faktickou poznámkou. Čiže toto je jedna otázka.
A druhá otázka je, sa týka tej, potvrdzovania účasti prostredníctvom hlasovacej karty, teda elektronicky, že či sa tým myslí súčasná hlasovacia karta alebo nejaký iný model, lebo prečítal som si aj návrh zákona aj tú dôvodovú správu, tak to predpokladám, že pán poslanec Viskupič, keď bude vystupovať, tak by mohol k tomuto ešte niečo povedať, že ako si to, ako si to predstavuje, lebo mne to nie je úplne jasné. A ešte by som povedal dve veci, ktoré súvisia s týmto návrhom.
Jedna vec je predĺženie uchovávania alebo zverejnenia a uchovávania obrazovo-zvukových záznamov z rokovania pléna Národnej rady zo šesť mesiacov na desať rokov. Je to niečo podobné, ako v centrálnom registri zmlúv a na webe sa zverejňujú zmluvy, ktoré sa majú povinne zverejňovať. Teraz v zákone o slobodnom prístupe k informáciám je päť rokov. Ministerstvo spravodlivosti to navrhlo predĺžiť na desať rokov. Ja sa teda iba pýtam, že ak takáto informácia existuje, prečo by nemala byť uchovaná a zverejnená natrvalo, prečo by desať rokov mal byť nejaký, nejaký horizont? Tak my sme v rámci hromadnej pripomienky k novele info zákona navrhli, aby tam bolo tridsať rokov, lebo natrvalo sme nedokázali nejako legislatívne zatiaľ nadefinovať, ale naozaj si myslím, že informácie, ktoré sa týkajú rokovania orgánov verejnej správy a informácie, ktoré súvisia s ich činnosťou, pokiaľ existujú a raz sú zverejnené na internete, tak tam majú byť už natrvalo.
Posledná poznámka, ktorá mi napadla pri vystúpení pána poslanca Hegera, pokiaľ ide o predkladanie tých pozmeňujúcich návrhov na zasadnutia výborov, ktoré sú častokrát veľmi rozsiahle a na rozdiel od pléna, kde poslanec, ktorý ho chce predložiť, ho musí aspoň prečítať, aspoň to paragrafové znenie, tak na zasadnutí výboru to častokrát prebehne tak, že máme rozdané, tak si nájdeme ráno tie návrhy a stručné tri vety, že toto vyplynulo na základe dohovoru s gestorským ministerstvom a s predkladateľom a nemá šancu sa človek v tom zorientovať. Čiže možno aj tam by bolo vhodné dať nejaké pravidlá alebo lehoty, akým spôsobom sa predkladajú pozmeňujúce návrhy, aby sa s tým poslanci mohli oboznámiť. Ja chápem, že to asi nemožno urobiť striktne tak, že tri dni vopred pred rokovaním výboru a ja ako prokrastinátor by som s tým mal tiež asi problém a samozrejme, že niekedy, niekedy môže vyplynúť nejaký návrh aj z diskusie na výbore, že prídem na výbor s nejakou predstavou, kolegovia mi ju spripomienkujú a je z toho niečo, niečo iné, ale v každom prípade si myslím, že aj z hľadiska toho účelu, ktorý sleduje návrh zákona, čiže väčšia kontrola zo strany verejnosti aj z hľadiska seriózneho fungovania výborov ako orgánov Národnej rady by bolo žiaduce, aby sme zaviedli aj nejaké pravidlo, ktoré sa týka predkladania pozmeňujúcich návrhov na rokovania výborov.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokuje návrh zákona do 27. novembra 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.