Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

17.5.2018 o 11:22 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Prednesenie interpelácie 17.5.2018 15:33 - 15:45 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené pani ministerky, dve pani ministerky, a, vážení páni ministri, dvaja páni ministri, ešte kým začnem s interpeláciou, tak som vás počítal, tak ste tu štyria. A ako už niekoľkokrát na ostatných schôdzach si vás dovolím upozorniť na znenie § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, pardon, 130 ods. 7, podľa ktorého, podľa ktorého na interpeláciách musí byť prítomná najmenej jedna tretina členov vlády, ktorých predsedovi Národnej rady písomne oznámil predseda vlády najneskôr do začatia bodu programu schôdze Národnej rady určeného na interpelácie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonova, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Dostál, len vás chcem upozorniť, že ešte sú prítomní páni ministri Žiga a pán minister Kažimír. Ospravedlnili sa u mňa, na chvíľu si potrebovali ísť niečo vybaviť. Nachádzajú sa buď tu za nami v miestnosti, alebo v trakte predsedu, ale naozaj sa mi ospravedlnili a ja som to akceptovala.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Áno, no tak môžme požiadať ústavnoprávny výbor o výklad toho, čo to znamená, znamená prítomní. Ja tak celkom laicky interpretujem, interpretujem, že slovo prítomní znamená prítomní v sále, nie prítomní v budove, prítomní v meste alebo prítomní v krajine. A možno naozaj keby sa to stalo prvýkrát, tak si to ani všimnem, ale je to prinajmenšom tretíkrát, čo upozorňujem na to, že tu nie je prítomná tretina členov vlády, teda minimálne, minimálne päť z pätnástich členov vlády. A to teda nie je nejaká maximalistická požiadavka, že by sme každý týždeň mali interpelácie a každý týždeň by tu musela byť celá vláda. Za celú schôdzu máme raz interpelácie druhý štvrtok a stačí, aby tu bola prítomná tretina členov vlády. Dobre.
Mal by som interpeláciu na troch členov vlády. Na pána premiéra Pellegriniho, ktorý je neprítomný, na pani ministerku vnútra Sakovú, ktorá je tiež, myslím, neprítomná. Vítam pána ministra Žigu. Tak už tu máme tretinu členov vlády. Aj keď radšej by som tu videl pána ministra Kažimíra, ktorý je prítomný, ale nie je prítomný v sále, pretože naňho smeruje, smeruje tá interpelácia tiež.
Moja interpelácia sa týka informácií, ktoré súvisia s tlačovou besedou, ktorá sa konala na Úrade vlády Slovenskej republiky v utorok 27. februára 2018 o 14. hodine a 30 minúte. Na tejto tlačovej besede sa zúčastnil vtedajší premiér Robert Fico, vtedajší podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák a ešte stále prezident Policajného zboru Tibor Gašpar, aj vtedy. Témou tlačovej besedy boli podľa pozvánky aktuálne informácie v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky. V miestnosti konania tlačovej besedy sa v prítomnosti kukláčov nachádzala hotovosť v hodnote jedného milióna eur. Podľa slov vtedajšieho premiéra Roberta Fica vláda rozhodla o vyhlásení odmeny jedného milióna eur pre človeka, ktorý poskytne relevantné informácie, ktoré môžu viesť k odhaleniu, usvedčeniu a odsúdeniu vrahov. Ešte raz, vláda rozhodla o vyhlásení jedného milióna eur pre človeka, ktorý poskytne relevantné informácie, ktoré môžu viesť k odhaleniu, usvedčeniu a odsúdeniu vrahov. Pozeral som sa na internet, na webovej stránke Úradu vlády som nenašiel uznesenie, ktoré by o niečom takomto svedčilo. Nenašiel som ani žiadne rokovanie vlády, ktoré by sa udialo medzi vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a tlačovou besedou Roberta Fica, ktoré by sa týmto zaoberalo. Tak preto ako človek zvedavý som podal podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadosť o sprístupnenie niekoľkých informácií, kde som sa pýtal, že akým spôsobom sa to udialo, kto o tom rozhodol, kedy o tom rozhodla vláda, na základe akého právneho predpisu, predpisu o tom rozhodla. A poslal som žiadosť o informácie 2. marca 2018 na Úrad vlády. Úrad vlády posunul, postúpil moju žiadosť o informácie na ministerstvo financií, keďže tvrdil, že tými informáciami nedisponuje a nedisponuje napríklad informáciou, kedy o tom rozhodla vláda. Dobre. Ministerstvo financií, horúci zemiak, čiže žiadosť o informácie postúpilo na Štátnu pokladnicu, keďže tiež tvrdilo, že nedisponuje tými požadovanými informáciami, a Štátna pokladnica odmietla sprístupniť požadované informácie, tvrdiac, že sú chránené bankovým tajomstvom.
Čiže napríklad otázka alebo informácia, na základe akého právneho predpisu mohla vláda rozhodnúť o tom, že použije takýmto spôsobom jeden milión eur, je podľa Štátnej pokladnice bankové tajomstvo.
Podal som odvolanie, znovu som požiadal inou formou o niektoré z týchto informácií, opäť nastal klasický pingpong, posúvanie žiadosti o informácie. A jediné, čo som sa dozvedel, je, že vlastníkom uvedeného milióna eur je Slovenská republika. Čiže nie ktoré ministerstvo, akým spôsobom sa o tom rozhodlo, tak využívam skutočnosť, že nie som iba občan, ktorý môže podať, podať žiadosť o sprístupnenie informácie, ale som aj poslanec Národnej rady, tak by som to, čo sa chcem dozvedieť, keďže sa to týka činnosti premiéra, aj keď už bývalého, ale tu ide o inštitúciu premiéra, činnosti ministerstva vnútra, opäť nastala tam personálna zmena a nepochybne aj činnosti ministerstva financií, tak na týchto troch členov vlády by som v rámci interpelácie chcel položiť niekoľko, niekoľko otázok.
Zaujímalo by ma teda, že či naozaj v prípade tých vystavených bankoviek išlo o skutočné peniaze, alebo, alebo tam boli vystavené len, len atrapy bankoviek. Naozaj by ma zaujímalo, že ktorý štátny orgán je vlastníkom alebo disponentom s predmetnou, s predmetnou hotovosťou, nielen teda informácia, že je to Slovenská republika, lebo asi nie je možné prísť do Národnej banky alebo do banky a povedať, že ja zastupujem Slovenskú republiku, dajte mi milión eur.
A potom by ma zaujímalo, že na základe akého právneho predpisu je možné rozhodnúť o tom, že, že niekto, nejaký poverený pracovník zrejme príde do banky a vyberie milión eur v hotovosti na nejakú, tak to bola skôr politická aktivita ako činnosť štátneho orgánu v tom prípade, ale, dobre, berme to, že bolo to na Úrade vlády, boli tam prítomní premiér, minister vnútra, policajný prezident, tak na základe akého právneho predpisu sa toto môže udiať.
Potom by ma zaujímalo, že vláda kedy o tom rozhodla, kde, akým spôsobom, ako o tom hlasovala, ako prijala uznesenie, pretože, pretože, pretože naozaj medzi, medzi vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a spomínanou tlačovou besedou Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a Tibora Gašpara nebolo také zasadnutie vlády podľa mojich informácií, podľa číslovania uznesení, ktoré by sa tým zaoberalo a ktoré by o tom, ktoré by o tom rozhodlo. Zaujíma ma, na základe čoho vláda rozhodla, teda myslím na základe akého právneho, právneho predpisu vláda rozhodla, že dá milión eur na, za použitie informácie, ktoré povedú k odhaleniu, usvedčeniu a odsúdeniu, odsúdeniu vrahov. Ktorý, ktorý právny predpis toto vláde Slovenskej republiky umožňuje, ktorý právny predpis umožňuje vláde Slovenskej republiky, zdôrazňujem slovo vláde, vyplatiť finančnú odmenu za poskytnutie informácií, ktoré môžu viesť k odhaleniu a usvedčeniu a odsúdeniu páchateľa trestného činu?
Svoju, svoju interpeláciu adresujem, ako som už povedal, na pána premiéra Pellegriniho, ktorý je tu neprítomný, na pani ministerku vnútra Sakovú, ktorá tiež je tu neprítomná, a pána ministra financií Kažimíra, ktorý je tu, je tu prítomný, a teda predpokladám, že by mu nerobilo problém, keby chcel odpovedať mi na tieto, na tieto otázky, lebo tieto veci sú mu úplne jasné.
A teda skončím s poukazom na § 130 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ktorý, ktorý hovorí v druhej vete, že interpelovaný môže svoju odpoveď predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze Národnej rady určeného na interpelácie, to je práve tento bod. Čiže veľmi by som uvítal, keby, keby pán minister financií Kažimír odpovedal na tieto, na tieto otázky, a tie pochybnosti, ktoré mám o tom, že pán Fico a pán Kaliňák a pán Gašpar, keď, keď vystupovali na tlačovej besede, nemali nejaký zákonný dôvod na to, ako tam mať ten milión, aby tie pochybnosti rozptýlil. Ale teda zrejme sa tej odpovede nedočkám.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 17.5.2018 14:54 - 14:56 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ale myslím, že ste to teraz trochu bagatelizovali, pretože to nie je celkom, celkom kýmkoľvek. Onen investigatívny novinár, s ktorým ste sa aj vy a teda aj pán predseda Danko odmietli stretnúť, zrejme tiež bol takto zaneprázdnený, je človek, vďaka ktorého práci bola korupcia v súvislosti s nákupom vojenskej techniky od Fínov riešená v Slovinsku, nie na Slovensku, v Slovinsku bola odhalená. A ako iste viete, vtedajší slovinský premiér aj vďaka tomu skončil za mrežami. Takže ja teda neviem, že či určenie iba nejakého iného konkrétneho termínu, keby musel znova pricestovať na Slovensko, bolo prejavom ústretovosti a teda snahy odpovedať na otázku. Lebo teda je niečo iné zaslať písomné stanovisko, kde si napíšem, čo chcem, niečo iné je pozvať niekoho na tlačovku, kde bude jeden z dvadsiatich novinárov a prípadne mu bude odpovedané ako štrnástemu na jednu otázku, a niečo iné je poskytnúť rozhovor človeku, ktorý je v tej téme zorientovaný.
A teda chcem sa ale aj spýtať, aj na to, že Martin Dubéci si od fínskeho ministerstva pýtal dokumenty, a tie potvrdzujú, že ste nehovorili pravdu, aj keď ste odpovedali na moju interpeláciu, že slovenské ministerstvo obrany už od začiatku minulého roka rokovalo o konkrétnych detailoch realizácie modernizačného projektu, o ktorom v tom čase tvrdilo, že ešte len premýšľa a že sa to bude obstarávať, a tajne boli dohadované konkrétne veci a dialo sa to za chrbtom slovenskej verejnosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

17.5.2018 11:38 - 11:40 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Kiššová, je to naozaj tak, že dôvod, prečo prichádza opozícia s návrhom na skrátenie volebného obdobia, je, že Robert Fico výnimočne dodržal svoje slovo a nikam neodišiel. Naozaj nikam neodišiel, ako to povedal, keď podával demisiu, stále je tu. V parlamente ho veľmi nevidno, hoci je predsedom poslaneckého klubu, do sály chodí iba na hlasovania, ale on je ešte stále najmocnejším mužom tohto štátu. A, žiaľ, ani Kaliňák nikam neodišiel. Ani oligarchovia nikam neodišli. Ani tí, ktorí ovládajú orgány činné v trestnom konaní a bránia im, aby naozaj boli orgánmi činnými v trestnom konaní, nikam neodišli. Ani policajný prezident Gašpar zatiaľ nikam neodišiel a zrejme ani neodíde, iba bude nahradený nejakým svojím náhradníkom, ktorý bude podobnej krvnej skupiny. Snáď jediný, kto už niekam odišiel, je bývalý minister zdravotníctva a vnútra Drucker, práve ten, ktorý bol pre pána prezidenta Kisku dôvodom, aby vymenoval vládu Petra Pellegriniho, lebo teda cítil, že aspoň nejaká zmena tam nastáva, no nenastáva. Pán prezident Kiska hovoril o tom, že súčasná kríza môže mať iba dve riešenia, a to buď zásadná rekonštrukcia vlády, alebo predčasné voľby. Vláda síce bola zrekonštruovaná, ale toto žiadna zásadná rekonštrukcia vlády nebola. Bolo to len formálne. Máme tu stále vládu Roberta Fica, štvrtú, a preto sú potrebné predčasné voľby.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.5.2018 11:22 - 11:25 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani predkladateľka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods.1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
==Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Tento návrh zákona mal byť pôvodne predmetom mimoriadnej schôdze Národnej rady, ale vzhľadom na politický vývoj iniciátori mimoriadnej schôdze od tohto zámeru upustili a rozhodli sa, že tento návrh bude prerokovaný na riadnej schôdzi, preto o ňom rokujeme v tejto chvíli. Ako už pani predkladateľka uviedla, ústavný zákon navrhuje, alebo obsahom ústavného zákona je skrátenie súčasného volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby sa voľby uskutočnili 8. septembra, alebo teda pokiaľ bude prerokovanie také, že bude potrebné toto upraviť, tak je možné ešte v druhom čítaní dať nejaký termín iný, aby sa stihli všetky zákonné lehoty.
Ako spravodajca určený navrhnutý gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní. A odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane určenia tohto výboru ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Samozrejme, pokiaľ budú nejaké procedurálne návrhy, aby vzhľadom na dôležitosť tohto ústavného zákona rokovali o ňom aj nejaké ďalšie výbory, prípadne všetky výbory, tak to potom zohľadním v tom návrhu.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2018 10:40 - 10:41 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem pani poslankyni Macháčkovej a teda som rád, že vidíme, vidíme veci podobne, aj keď teda dospievame asi k rozdielnym zákonom, lebo náš poslanecký klub v tejto podobe ten návrh nepodporí. Ale, ale naozaj tie problémy, ktoré tam sú, vyžadujú si nejaké odpovede a zrejme možno aj úpravy v druhom čítaní. A zvlášť ma teda zaujalo to, čo ste povedali o probléme vymožiteľnosti práva, lebo naozaj mnohé problémy, ktoré máme v reálnom živote, a teda nechcem teraz hovoriť o veľkej politike, aj tam to súvisí, mnohé, s vymožiteľnosťou práva a teda o korupcii a podobne, ale aj v úplne bežnom živote veci, ako, ako je rušenie nočného kľudu, prílišný hluk z prevádzok, častokrát nie sú vecou toho, že sú zlé nastavené pravidlá, ale že tie pravidlá nedokážeme vynucovať, že samospráva, mestská polícia, polícia nedokážu konať. Otázka je potom, že kde tie pravidlá sú nastavené tak, že sú ani nevynútiteľné, a kde, naopak, nejaká intenzívnejšia snaha orgánov, či už mestských alebo štátnych, by mohla zabezpečiť, že tie pravidlá, ktoré sú nastavené, či už zákonom alebo všeobecným záväzným nariadením, sa budú dodržiavať, budú sa kontrolovať a bude sa ich plnenie aj nejako efektívne vynucovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.5.2018 10:23 - 10:38 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, máme na stole návrh novely o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a chcem hneď na úvod povedať, že ten účel, ktorý sleduje, je zrozumiteľný a legitímny, pretože naozaj používanie pyrotechniky je v mnohých prípadoch bezohľadné. Neberie ohľad na ľudí, ktorí žijú v okolí, na malé deti, na starších ľudí, na domáce zvieratá, možno aj nielen na domáce zvieratá. Napriek tomu vidím v tom návrhu isté problémy, o ktorých môžme hovoriť a možno budeme hovoriť aj v druhom čítaní, a rád by som sa ale k niektorým z nich vyjadril už teraz.
V zásade si môžeme povedať, že v zmysle vyhlášky a nariadenia existujú štyri základné kategórie pyrotechnických výrobkov. Tá prvá, označovaná ako F1, sú v podstate najmenej, najmenej problematické a niekedy to býva označované aj ako detská pyrotechnika. Sú to výrobky, ktoré sú použiteľné niekedy dokonca aj v interiéroch, a tie nie sú predmetom regulácie. Potom tá posledná kategória, štvrtá, F4 je, naopak, taká, ktorú môžu iba profesionáli používať, čiže nie je voľne dostupná. A tá regulácia sa týka kategórii F2 a F3, ktorá, ak to zjednodušíme, tak tá prvá je napríklad dostupná osobám od 18 rokov a tá tretia až od 21 rokov a teda patrí tam tá klasická pyrotechnika, s ktorou sa stretávame napríklad počas silvestrovskej noci. Zrejme väčšina, väčšina z nás.
No a to, čo navrhujú kolegovia poslanci, je, aby sa zakázal predaj týchto kategórií zábavnej pyrotechniky, alebo, resp. aby sa obmedzil iba na obdobie od 28. decembra do 31. decembra, teda obdobie, obdobie tesne pred Silvestrom. A zároveň, aby sa zakázalo používanie týchto pyrotechnických výrobkov na obdobie Silvestra a Nového roku, teda dva dni, s tým, že obec môže všeobecne záväzným nariadením obmedziť aj nad rámec tohto zákazu, čo, predpokladám, znamená, že môže to ešte sprísniť a zakázať použitie pyrotechnických výrobkov aj počas týchto dvoch dní. A teda nákup mimo toho vymedzeného času tých posledných dní v roku je možný iba na základe povolenia obce, ktorá môže dať povolenie na použite pyrotechnických výrobkov aj mimo času tých dvoch dní Silvestra a Nového roku. No toto je to navrhované riešenie a teraz k tým problémom.
Tie problémy sú napríklad vynútiteľnosť a kontrola dodržiavania takýchto zákazov. Teraz nehovorím o zákaze predaja, ale hovorím o zákaze používania, používania pyrotechnických výrobkov. Mnohé obce a mestá majú, majú stanovený zákaz, že kedy sa, kedy nemožno používať pyrotechnické výrobky. V Bratislave dokonca bol, bol ten zákaz sprísnený tak, že vôbec nemožno používať pyrotechnické výrobky ani počas, počas silvestrovskej noci a Nového roku. Mestské zastupiteľstvo to schválilo a teda deklarovalo, že aký to bude prínos pre občanov a aký bude, ako budú občania a deti a psíkovia chránení počas silvestrovskej noci. No len čo sa stalo? Tí, ktorí ste boli počas silvestrovskej noci ostatnej v Bratislave, tak zrejme ste nepocítili, že by, že by tých delobuchov a ohňostrojov bolo nejako, nejako dramaticky menej. Čiže vynútiteľnosť a kontrolovateľnosť tohto zákazu je značne problematická, myslím teraz tú praktickú vynútiteľnosť. Samozrejme, že keď je niečo zakázané zákonom a zakázané nariadením, tak môže v tom byť rozdiel, ale v zásade ak zákonom to bude zakázané mimo Silvestra a, povedzme, na Silvestra to bude zakázané iba všeobecne záväzným nariadením, tak ten posun, posun nemusí nastať a teda naj, najmasívnejšie posúvanie teda používanie pyrotechniky nastáva práve počas silvestrovskej noci, keď to v niektorých mestách podľa zvukových a svetelných efektov vyzerá ako, ako na bojisku.
Čiže kladiem túto otázku, že ako to bude kontrolované, ako to bude, ako to bude vynucované a či sa to neminie trochu, trochu účelu, ak ten zákaz na bežný rok, keď, keď nie je celkom na dennom programe používanie pyrotechnických výrobkov a mimo neho, resp. iba na základe zákazu vo všeobecne záväznom nariadení je práve, sú práve, je teda tá najproblematickejšia noc, čiže, čiže Silvester alebo noc zo Silvestra na Nový rok.
A druhý okruh, okruh problémov súvisí s tým zákazom predaja pyrotechnických výrobkov s výnimkou obdobia 28. decembra až 31. decembra. Keď sa mestá snažia prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení zakazovať použitie pyrotechnických výrobkov v určitých časoch, pretože nemajú možnosť mestá zakázať predaj, to môže urobiť parlament prostredníctvom zákona, tak sa argumentovalo, že áno, presne toto je to, čo chýba, lebo kým to bude dostupné a kým sa pyrotechnické výrobky týchto kategórií F2 a F3 budú predávať, tak ten zákaz použitia nebude mať reálny efekt, lebo, lebo je to naozaj veľmi ťažko, ťažko skontrolovateľné.
Čiže toto by mohlo priniesť nejaké riešenie, aj keď, aj keď opäť, ak najväčší problém je silvestrovská noc, tak ak má možnosť si nakúpiť tri dni predtým, tak, tak zásadne ten problém, problém nerieši. Ale ďalší aspekt tohto problému je, že, že nemôžme zakázať ľuďom, aby si takéto výrobky nakupovali v zahraničí, v okolitých, v okolitých krajinách. Neviem, neviem, ako je možnosť, povedzme, aj nejakého zásielkového, zásielkového. Čiže, čiže áno sťažíme to niektorým, niektorým možno zabránime a odradíme týmto spôsobom od používania trebárs pyrotechnických výrobkov v priebehu roku. Ale opäť ak niekto, niekto veľmi chce, tak, a nebude to ani, že porušovanie alebo obchádzanie zákona, to zaobstaranie si. Lebo však máme voľný pohyb tovaru, tak prejdem, prejdem za hranice a teda navštívim takúto predajňu a kúpim si a donesiem si to. Ale to je všetko legálne. Nelegálne bude až použitie mimo toho, toho vymedzeného času.
Tu by som sa chcel ešte spýtať, to je skôr otázka ako, ako výhrada, či máte preskúmané aj dopady na, na predajcov takýchto výrobkov, lebo však uvádzate aj v dôvodovej správe, že schválenie zákona bude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie. Priznám sa, že ja nemám prehľad o tom, aké, aké predajne ponúkajú a teda, že či ponúkajú rozličný tovar a toto je len nejaký doplnkový sortiment, alebo sú predajne, ktoré sú špecializované na predaj pyrotechniky a teda nielen pyrotechniky tých kategórií, ktorých sa to nedotkne, čiže tej neškodnej F1 a tej pre profesionálov, nie pre bežnú verejnosť. A predpokladám, že sú predajne, ktoré, ktoré majú toto ako hlavný sortiment, teda tie dve kategórie F2 a F3. Majú na tom založené, založené podnikanie. A keď schválime tento zákon, tak v podstate skončia, lebo teda ťažko môže nejaký obchod fungovať tak, že bude predávať iba štyri dni do roka a teda prípadne mimo toho, iba keď niekto mu donesie povolenie od starostu.
No a tu by som sa dotkol alebo prešiel k tomu tretiemu problému, ktorý vidím v návrhu zákona, a to je práve tá možnosť výnimky, ktorú obec, teda v mene obce starosta môže vydať. Čiže používateľ pyrotechnického výrobku, ktorý chce použiť v inom čase ako v tých štyroch dňoch pyrotechnické výrobky na území obce, môže požiadať obec písomnou žiadosťou o súhlas s použitím pyrotechnických výrobkov. Teraz odhliadnem od toho, ako to bude v praxi vyzerať, že niekto si dá písomnú žiadosť, že chce hodiť tri delobuchy alebo že si chce na záhrade vystreliť desať svetlíc a ako starosta o tom bude, bude rozhodovať, však teda nejaké náležitosti tej žiadosti sú popísané aj v tom návrhu zákona, ale, ale teda, no, tá predstava mi príde taká mierne, mierne komická. Lebo nebavíme sa tu o ohňostroji na námestí Dunaja so salvami z diel, ale bavíme sa tu o tom, keď niekto si na nejakej súkromnej oslave chce niečo také použiť.
Ale nie je mi celkom jasné, že, že akým spôsobom bude o tom rozhodovať starosta, lebo vy tam aj priamo navrhujete, že vyňať konanie o takejto žiadosti zo správneho poriadku. Čiže nebude to žiadosť, žiadosť, o ktorej, o ktorej starosta rozhodne, rozhodne a potom bude sa možnosť proti tomu sa odvolať a toto rozhodnutie bude môcť mať, teda bude musieť mať nejaké náležitosti typu odôvodnenia a podobne. Ale na základe čoho bude ten, ten starosta rozhodovať, že požiada ma Janko, že si chce spraviť ohňostroj, a Janko mi je nesympatický, tak mu tú žiadosť odmietnem, a požiada ma Jožko a Jožko je fajn chalan, chodíme spolu do krčmy, tak Jožkovi to schválim. Lebo podľa toho, čo ste napísali, to je v zásade, v zásade možné a starosta alebo teda primátor môže rozhodovať úplne svojvoľne, nemusia, nemusia mať stanovené žiadne pravidlá, kritériá, podľa ktorých budú rozhodovať, nemusia svoje rozhodnutie nijako zdôvodniť, iba, iba, iba oznámia, ako rozhodli. Lebo nejdeme v režime, v režime správneho, správneho poriadku, takže otvárajú sa tam, otvárajú sa tam dvere k svojvoľnému rozhodovaniu starostov. A vlastne takéto rozhodnutie starostu je potom aj, aj predpokladom nielen preto, aby, aby si, aby si mohol dotyčný človek alebo teda firma, organizácia, ktokoľvek, zrealizovať použitie tých ohňostrojov alebo použitie pyrotechnických výrobkov, ale aj preto, aby si ich vôbec mohol kúpiť v inom období ako, ako, ako sú tie štyri dni posledné, posledné v roku. To zase tiež je praktický problém, že, že ako budú tie predajne fungovať, lebo teoreticky niekto môže dostať potvrdenie od starostu, že si môže urobiť dvakrát do mesiaca ohňostroj alebo raz za rok a teda, že či budú tie predajne fungovať aj mimo tých, mimo tých štyroch dní, ktoré, ktoré sú v zákone vymedzené, a budú len čakať, že či niekto nepríde s bumaškou od starostu.
Takže na záver by som, by som zhrnul tie problémové okruhy, ktoré, ktoré tam vidím. Jeden problém vidím v tom, ako sa to bude kontrolovať a vynucovať a v čom reálne nastane, nastane zlepšenie oproti, oproti súčasnému stavu, teda najmä s ohľadom na to, že Silvester, teda najhlučnejšie obdobie, je mimo zákazu, ktorý je obsiahnutý v návrhu zákona. Po druhé, aké to bude mať praktické dopady na podnikateľské prostredie, na, na predajne, ako potom vôbec, vôbec budú, budú fungovať. A po tretie, ten, ten praktický aspekt vydávania rozhodnutí na základe žiadosti o povolenie použitia pyrotechnických výrobkov tak, aby to nebolo úplne svojvoľné, ale malo to nejaké náležitosti, bolo to na základe nejakých kontrolovateľných, kontrolovateľných pravidiel, bolo to, bolo to nejako odôvodnené. A teda predpokladám, že máte k dispozícii aj legislatívu z tých krajín, na ktorú sa odvolávate, že tam je taká právna úprava, tak možno na niektoré z tých otázok, ktoré som položil, budete vedieť odpovedať aj na základe toho, ako to funguje v zahraničí.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2018 16:54 - 16:56 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Zemanová, ja, samozrejme, že súhlasím a podporujem ten pozmeňujúci návrh, ktorý si predložila, štandardne by si ho asi predložila spravodajcovi, ale táto parlamentná tlač nemá spravodajcu, tak ako nemá navrhovateľa, tak ale ty si to aspoň mohla predložiť pánu podpredsedovi Bugárovi, ktorý vedie schôdzu, ale ja teda ešte stále neviem, či sa dočkám odpovede na moje otázky, ktoré som položil vo svojom vystúpení, lebo teda nikto sa neprihlásil ani do ústnej rozpravy, ani s faktickou, a teda je pomerne vysoký predpoklad, že nebude záverečné slovo navrhovateľa, keďže žiadny navrhovateľ tu zatiaľ nebol a nebol predstavený.
Tak mám trochu dilemu v tejto chvíli, lebo ja obsahovo súhlasím s tým, že ten dokument Elektronická forma podávania a doručovania materiálov Národnej rade sa má upraviť tak, ako je navrhované, a tá výsledná forma má byť taká, aká je v zmysle toho návrhu. Ale zároveň nie je to v poriadku, lebo ten dokument už je upravený. Väčšina tých zmien, ktoré teraz máme schváliť už sú premietnuté do znenia toho dokumentu, tak ako je zverejnený na webovej stránke Národnej rady, tak ako ho niekto zrejme už dávnejšie upravil a tak ako sa my poslanci podľa neho riadime. Takže veľmi rád by som počul to vysvetlenie, lebo inak budem mať dilemu, že ako mám hlasovať, či mám hlasovať za niečo, s čím síce obsahovo súhlasím a myslím si, že je to v poriadku, ale na druhej strane to nie je v poriadku z hľadiska toho, že akoby sme menili už zmenené. Čiže ideme vypúšťať nejaké slová, ktoré v tom texte už dnes nie sú alebo ideme ich nahrádzať inými slovami, ktoré tam už dnes sú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2018 16:40 - 16:48 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, aj keď neviem teda, kto je predkladateľom tohto návrhu, vážené kolegyne, kolegovia, predložený návrh uznesenia obsahuje dva body, ako už pán podpredseda Národnej rady Bugár uviedol.
V bode A) máme schváliť zmenu Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, a teda ten podstatný návrh je v zmene počtu papierových výtlačkov, ktoré sa dávajú ako návrhy zákona do podateľne. Pre nás poslancov to znamená, že nebudeme musieť dávať päť podpísaných originálov, ale iba dva, a všetky podpisovať, a pre vládu to znamená, že nebude predkladať 55, ale iba 20 výtlačkov. Teda nepochybne z hľadiska ušetreného papiera je to veľmi pozitívne opatrenie, ktoré, myslím si, že stojí za podporu nielen hlasovaním, ale aj verejnú pochvalu. Už dávno sme mali k tomuto pristúpiť.
Návrh uznesenia však obsahuje aj časť B), v ktorej by sme mali schváliť zmenu Elektronickej formy podávania a doručovania materiálov Národnej rade Slovenskej republiky schválenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1146/2008 uvedenú v prílohe č. 2 tohto uznesenia, a keďže ide o návrh uznesenia, nejde o návrh zákona, tak to zdôvodnenie je také iba pomerne stručné a všeobecné, nie je tam podrobná dôvodová správa, preto som si pozrel, čo je uvedené v návrhu, v návrhu zmien Elektronickej formy podávania a doručovania materiálov.
A hneď prvý bod ma trochu zarazil, lebo v prvom bode bolo, že v čl. 1 ods. 2 sa slová "podľa osobitného zákona" nahrádzajú slovami "a osobné údaje podľa osobitných zákonov". Tak som sa pozrel do tých elektronických, Elektronickej formy podávania a doručovania materiálov, ktorá je zverejnená už dnes na, medzi dokumentami na webovej stránke Národnej rady, no ale slová "podľa osobitného zákona", ktoré sa majú nahradiť slovami "a osobné údaje podľa osobitných zákonov" som tam nenašiel, ale našiel som tam slová "a osobné údaje podľa osobitných zákonov", tak som si povedal, že no, asi sa to už zmenilo, ale niekto si nevšimol, tak to znova navrhuje, navrhuje zmeniť.
No a prešiel som k bodu 2. A v bode 2 je v čl. 1 ods. 4 sa slová "je v súlade s odsekom" nahrádzajú slovami "má náležitosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rokovacom poriadku) a je" a teraz som sa pozrel na ten článok 1 odsek 4, ale tam nie je formulácia "a je v súlade s odsekom", ale je tam formulácia "návrh sa považuje za podaný, ak má náležitosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350" a presne tá formulácia, ktorá sa tam má dostať, ona tam už je.
Rovnako je to v bode 3, v bode 4, bod 5 je iný prípad, ten reaguje na tú zmenu, zmenený počet výtlačkov.
V bode 6 sa hovorí, že doterajšie odseky, teda vkladá sa nový odsek a doterajšie odseky 2 až 8 sa označujú 3 až 9, ale v tom zverejnenom dokumente má článok 3 iba 6 odsekov, tak ako sa odseky 7 a 8 môžu označovať ako 8 a 9? A tie odseky 8 a 9 sa potom vypúšťajú, alebo teda 6 a 7 sa vypúšťajú v bode 8.
Čiže v zásade až na zmenu počtu, zmenu počtu predkladaných výtlačkov návrhov zákonov ten, tie pravidlá predkladania elektronických materiálov alebo Elektronická forma podávania a doručovania materiálov, to, čo je na webovej stránke Národnej rady, ten dokument, je už upravený v zmysle tej zmeny, ktorú my máme dneska schváliť. Sú tam nejaké drobné ďalšie úpravy, ale teda toto mi je celkom nejasné, a teda preto som sa na začiatku obrátil aj na neprítomného navrhovateľa, že bol by som rád, keby nám niekto vysvetlil, ako sa to zmenilo. Lebo na webe je tam potom aj taká vec, že v prílohe č. 2 sa; posledný bod, v prílohe číslo 2 sa slová "webová stránka servera" vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami "webové sídlo" v príslušnom gramatickom tvare. A príloha č. 2 je vzor sprievodného listu a nespomína sa tam ani webová stránka, ani webové sídlo.
Takže neviem, či by mi niekto mohol vysvetliť, že akým spôsobom došlo k tejto situácii, že my máme dnes schváliť uznesenie, ktorým v prílohe č.; príloha č. 2 toho uznesenia zavádza zmeny do nejakého dokumentu, ktorý už dnes je na webovej stránke Národnej rady s pár drobnosťami, ale v podstate väčšina tých zmien, ktoré dnes máme schváliť, už sú na webovej stránke Národnej rady. Visia tam a my keď podávame návrhy zákonov, tak sa podľa toho správame. Ten materiál je na webe uvedený ako Elektronická forma podávania a doručovania materiálov v Národnej rade Slovenskej republiky (schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1146/2008 a upravené podľa zákona č. 399/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR o rokovacom poriadku). Môžeme to teda chápať tak, že Národná rada schválila ten dokument svojím uznesením, Elektronická forma podávania a doručovania materiálov Národnej rade, a potom ho niekto zmenil?
Ja chápem, že zákon má prednosť a keď je nejaká úprava v zákone, tak musí mať prednosť pred tým, čo je v nejakom internom dokumente alebo v nejakom dokumente, ktorý je schválený iba uznesením Národnej rady, ale nie je to zákon, ale pýtam sa, ako je možné zmeniť dokument, ktorý je schválený uznesením Národnej rady, a kto a kedy to urobil? Urobil to predseda parlamentu predchádzajúci po tom, ako bol schválený zákon č. 399/2015 alebo to súčasný predseda parlamentu schválil alebo to niekto v Kancelárii Národnej rady schválil? Lebo to sú pravidlá, podľa ktorých postupujú aj poslanci, a teda považujeme ich za záväzné a je teda značne neštandardné, ak nejaký dokument je schválený uznesením Národnej rady, aby bol menený nejakým iným spôsobom ako uznesením Národnej rady. Takže neviem, či keď tu nie je predkladateľ, dostanem odpoveď na tú otázku, ale teda rád by som si ju vypočul.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2018 16:29 - 16:30 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Pamula, naozaj je teda trochu neštandardné, že pozmeňujúcim návrhom predkladateľ vkladá do svojho vlastného návrhu zákona to, čo z neho chcel tým návrhom zákona vypustiť, ale teda uznávam, lebo to reaguje aj na tú diskusiu, ktorá bola napríklad aj na výboroch, že keď sa tam síce dá oprávnenie Policajného zboru vyzvať maloletého na kontrolu, či požil alkoholický nápoj, a nebude tam stanovená, stanovená povinnosť, tak môže to spôsobiť problémy, ak sa tá povinnosť vypustí, alebo teda povinnosť podrobiť sa, podrobiť sa vyšetreniu. Takže z vecného hľadiska to snáď má nejakú, má nejakú logiku.
A len by som teda chcel upozorniť na to, že asi vďaka tomu, že pán podpredseda Národnej rady sa rozpráva s pánom predsedom Národnej rady, vás nezastavil a neupozornil vás na to, že porušujete rokovací poriadok, ktorý ste si schválili, lebo vy ste prečítali ten pozmeňujúci návrh a potom ste ho vysvetľovali, čo bolo síce absolútne logické, v súlade so zdravým rozumom a my sme to vďaka tomu aj pochopili, ale bolo to v rozpore s rokovacím poriadkom, žiaľ, no.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2018 15:43 - 15:54 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, v roku 2016 ministerstvo financií na čele s pánom ministrom Kažimírom vymyslelo a vláda na čele s pánom premiérom Ficom presadila odvod z poistného. Už vtedy bolo jasné a viacerí na to upozorňovali, že nejde o skutočný odvod, ale v podstate len o ďalšiu skrytú daň. Teda o vytiahnutie peňazí z vreciek daňovníkov. Ale z nejakého dôvodu bola táto daň nazvaná odvodom.
Dovtedy existujúci odvod z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mal v § 68 zákona o poisťovníctve jasne zadefinované použitie. Príjmy z neho sa používali a používajú na podporu hasičov, bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, objasňovanie príčin dopravných nehôd, integrovaný záchranný systém, tiesňové volania a podobne, teda na veci, ktorých lepšie fungovanie môže znížiť škody, ktorých sa dotknuté zodvodnené poistenie týka.
S účinnosťou od 1. januára 2017 k § 68 pribudol v zákone o poisťovníctve aj § 68a, ktorým sa osempercentný odvod z poistného rozšíril aj na ostatné odvetvia neživotného poistenia a určilo sa, že výnos z odvodu je príjmom štátneho rozpočtu. Bodka. A štát ho môže použiť, na čo len chce, to zákon nijako neupravuje. Prešiel zhruba rok a ministerstvo na čele s tým istým ministrom pánom Kažimírom dospelo k záveru, že ním len rok predtým zavedený odvod z poistného je nesystémový a neefektívny, spôsobuje aplikačné problémy a nerovnaké zaobchádzanie. Preto ho ministerstvo navrhlo zrušiť a nahradiť daňou z poistného, čím vlastne len priznalo farbu, že ani pôvodne nezamýšľalo zaviesť odvod, ale daň, akurát to celkom nevyšlo, tak to teraz musí napraviť. A keď už ministerstvo prišlo s nápadom, že zavedie novú daň, tak prečo novú daň nerozšíriť, nerozšíriť z neživotného poistenia aj na životné poistenie? A presne takto naformulovaný išiel návrh nového zákona do medzirezortného pripomienkového konania, kde sa stretol s kritikou.
V januári som bol aj ja jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky verejnosti spolu s viacerými zástupcami z Občianskej konzervatívnej strany, INES-u, Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika a Slovenskej spoločnosti aktuárov, a toto bola jedna z vecí, ktoré sme kritizovali a navrhovali zmeniť. A, našťastie, v tejto veci sa návrh zmenil a ministerstvo od zámeru zdaňovať aj životné poistenie ustúpilo. Napriek tomu nepovažujem návrh zákona a zavedenie novej dane za krok správnym smerom, ale za nesprávne rozhodnutie, prinajmenšom z troch dôvodov.
Navrhovaná daň z poistenia je vecne neodôvodnená, ekonomicky nepotrebná a z morálneho hľadiska absurdná.
Neodôvodnenosť. Daň z poistného nijako nesúvisí s poistnými rizikami, činnosťou poisťovní či dôvodom, pre ktoré sa ľudia nechávajú poisťovať. Jediným dôvodom, prečo ju chce vláda zaviesť, je, že tak môže z vreciek daňových poplatníkov vytiahnuť o 35,5 mil. eur ročne viac, nič iné. Podľa pôvodného návrhu to malo byť dokonca o 57 mil. eur ročne viac ako doteraz.
Po druhé, nepotrebnosť novej dane. Vláda sa chystá zaviesť novú daň a obrať ľudí o ďalšie milióny eur v situácii, keď ona sama má financií viac ako dosť. Stále počúvame, ako sa ekonomike darí, ako hrubý domáci produkt rastie, nezamestnanosť klesá na historické minimá, príjmy štátneho rozpočtu sa zvyšujú, deficit sa znižuje, ale vláde to stále nestačí. Chce rozhadzovať ešte viac, a preto jej, kto iný ako pán minister financií musí na to zohnať peniaze, aby bolo na sociálne balíčky dnes už bývalého premiéra, ale stále ešte predsedu SMER-u a poslanca Fica. A nie je nič jednoduchšie, ako ich zobrať občanom a firmám ďalšou daňou.
Absurdnosť, tretia charakteristika novej dane. Ak dane nie sú všeobecné ako daň z príjmu alebo, alebo DPH, ale špecifické ako napr. spotrebné dane, mali by mať nejakú logiku. Napr. logika spotrebnej dane z tabakových výrobkov môže byť taká, že obmedzuje alebo by aspoň mala či mohla obmedziť dopyt po fajčení, ktoré má škodlivé následky na zdravie ľudí. A zároveň táto daň reflektuje aj skutočnosť, že verejný sektor má nejaké finančné náklady spojené s liečením chorôb spôsobených fajčením.
Daň z poistenia však žiadnu takúto logiku nemá, práve naopak, negatívne postihuje ekonomicky zodpovedné správanie obyvateľstva a firiem. Ak vzniknú škody, tak práve poistenie efektívne pomáha odstrániť alebo aspoň zmierniť ich následky. V porovnateľných situáciách čelia nepoistené subjekty, ľudia aj firmy oveľa vážnejším následkom ako poistené. A nezriedka za neexistujúce poistenie takpovediac zaskakuje štát a prispieva poškodeným, nepoisteným na zmiernenie škôd, čo tento štát, pochopiteľne, stojí nejaké finančné prostriedky. A teraz miesto toho, aby tento zodpovedný prístup, čiže poistenie sa, štát podporoval, ho plánuje zaťažiť špeciálnou novou daňou. Absurdné.
Návrh má aj ďalšie problémy, napríklad to, že oproti pôvodnému návrhu, ktorý išiel do pripomienkového konania, je tam navrhovaná jednotná sadzba na úrovni ôsmich percent. V pôvodnom návrhu ministerstva boli, bolo okrem tejto základnej sadzby 8 % diferencované sadzby, zvýšené aj znížené celkovo od 2 do 18 percent. Priznávam, že my sme v hromadnej pripomienke tiež navrhovali pre prípad, že nebude celý návrh zákona odmietnutý, zrušiť diferencované sadzby a zaviesť jednotnú sadzbu, ale nie na úrovni 8 %, ale na úrovni dvoch percent.
V pôvodnom ministerskom návrhu malo zvýšenú sadzbu 18 % poistenie škôd na plavidlách zapísaných v registri plavidiel, ktoré nie sú určené na poskytovanie služieb dopravy a dopravy osôb a nákladu za odplatu, a škôd na lietadlách zapísaných v registri lietadiel, ktoré nie sú určené na poskytovanie služieb dopravy osôb alebo nákladu za odplatu.
Naopak, tie znížené sadzby, teda nižšie ako 8 %, mali mať nielen životné poistenie, ktoré z návrhu zákona úplne vypadlo, ale aj niektoré typy neživotného poistenia. Poistenie úrazu, poistenie choroby, poistenie škôd na majetku spôsobených požiarom, výbuchom, víchricou, prírodnými živlami inými ako víchrica, jadrovou energiou, zosuvom alebo zosadaním pôdy a poistenie dvoch typov úverov, exportného úveru a poľnohospodárskeho úveru.
Takže z tohto hľadiska tá zmena, ktorá sa udiala v medzirezortnom pripomienkovom konaní a zjednotenie sadzby dane na úrovni 8 %, je zmenou k lepšiemu alebo k horšiemu? Plavidlá a lietadlá odpustia, ale podľa môjho názoru k horšiemu.
A v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa udiali aj ďalšie zaujímavé veci, napr. pribudol tam celý článok 2, čiže novela zákona o účtovníctve, a takmer celý článok 3 okrem jedného bodu, novela zákona o dani z príjmu, a ide o úpravu virtuálnych mien, ich účtovania a zdaňovania, čo vôbec nebolo v pôvodnom návrhu ani to nikto nepripomienkoval, nikto nenavrhoval, že to tam má byť. Podľa vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania nikto neprišiel s tým, že sa to tam má doplniť, napriek tomu to tam ministerstvo samo od seba doplnilo a vláda to v tejto podobe schválila. A nejdem teraz sa vyjadrovať k obsahu tej úpravy vo vzťahu k zdaňovaniu virtuálnych mien a príjmov z nich, ale minimálne ten spôsob a obídenie verejnej diskusie v medzirezortnom pripomienkovom konaní je značne neštandardný a problematický.
Ale aby som len nekritizoval, skončím pozitívne. Som presvedčený, že s návrhom zákona možno v jednej veci súhlasiť a to je to, čo je obsiahnuté v článku V návrhu zákona, teda návrh vypustiť § 68a zo zákona o poisťovníctve. Úplne súhlasím s tým zdôvodnením, že odvod z poistného je neefektívny a nesystémový a treba ho zrušiť. Ale žiadnu daň z poistenia zavádzať netreba.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis