Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, možno to teraz bude trochu pre niekoho prekvapivé, ale my keď sa s kolegom Alojzom Baránikom vyjadrujeme k nejakému vládnemu návrhu, tak on obvykle býva ten razantnejší a ostrejší a ja ten taký pokojnejší, zdržanlivejší a umiernenejší, tak teraz si možno trochu vymeníme, vymeníme pozície.
A ja považujem predložený návrh na zmenu ústavy a na nový zákon o Ústavnom súde za premárnenú šancu. Nech to pán minister vníma ako, ako politizovanie alebo politiku, vnímam to ako premárnenú šancu na zásadnú zmenu spôsobu kreovania Ústavného súdu a premárnenú šancu na lepší Ústavný súd.
Pán minister správne poznamenal, že to bol MOST-HÍD, strana, ktorú zastupuje, ktorá do, ktorý do programového vyhlásenia presadil tie formulácie o zmene spôsobu voľby Ústavných sudcov, čo je nesporne pozitívne. MOST-HÍD mal v tom čase - pred voľbami, ale pokiaľ sa dobre pamätám, aj po voľbách - oveľa ambicióznejšie predstavy o tom, akým spôsobom sa má zmeniť spôsob výberu ústavných sudcov, bol to tzv. tretinový model, že by tretinu ústavných sudcov volil parlament, tretinu by menoval prezident a tretina by bola volená v Súdnej rade, čím by sa diverzifikoval spôsob, akým sa vytvára zloženie Ústavného súdu, medzi rôzne moci, ktoré nie sú navzájom, navzájom závislé. A som presvedčený, že taký, taký model by bol výraznejším posunom a, samozrejme, že nezaručil by, že Ústavný súd bude zložený iba zo samých osobností, ktoré sú dokonalé svojimi morálnymi vlastnosťami a životným príbehom a sú odborne na úrovni, ale takéto rozdelenie, napríklad v tom, kto, kto kreuje Ústavný súd, môže byť plus. Toto riešenie sa zrejme ukázalo ako nepriechodné, tak to najviditeľnejšie, čo je v návrhu možné rozpoznať, je zvýšenie kvóra na voľbu kandidátov na ústavných sudcov, ktorých volí parlament, a predkladá ich v dvojnásobnom počte prezidentovi republiky. Dnes na to stočí prostá väčšina, vláda navrhuje, aby sa to kvórum zdvihlo na 76, teda nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov. Je to zmena k lepšiemu, určite to nie je zmena k horšiemu.
Ale myslím si, že nestačí, nestačí môžte argumentovať, že, že dosiahnuť 90 hlasov je nereálne, ale nútilo by to parlament hľadať osobnosti, ktoré sú všeobecne akceptovateľné. Takto, aj keď nájdete podporu pre svoj návrh, aj keď to prejde parlamentom a získa si to potrebnú väčšinu 90 hlasov, aby sa zmenila ústava, lebo toto bez nás, teda alebo bez časti opozície zmeniť nemôžete, tak naďalej bude v rukách koalície, kto ovládne Ústavný súd, drvivú väčšinu Ústavného súdu na nasledujúcich 12 rokov. Je pravda, že potom sa koalícia prinajmenšom medzi sebou bude musieť dohodnúť a bude málo pravdepodobné, že by, že by nejaká časť koalície prehlasovala druhú pri tejto voľbe. Aj keď, samozrejme, že nemožno vylúčiť, že časť koalície sa dohodne s nejakou, s nejakou časťou opozície, napríklad SMER a SNS poza váš chrbát s Kotlebovou stranou pri voľbe niektorých sudcov, ale v zásade to ostane v rukách vládnej koalície a nebude potreba, aby, aby to, sa dosiahla dohoda, alebo aby ste sa aspoň pokúsili dosiahnuť dohodu s demokratickou opozíciou alebo časťou demokratickej opozície. A predstava, že na nasledujúcich 12 rokov, to sú tri volebné obdobia parlamentu ovládne Ústavný súd zostava, ktorú vygeneruje táto vládna koalícia bez toho, aby mala potrebu sa dohodnúť s demokratickou opozíciou, je pre mňa dosť desivá. Čiže áno, je to zmena k lepšiemu, keď sa pozriem na súčasný stav a na to, čo navrhujete ohľadom zvýšenia kvóra, ale myslím si, že je to nedostatočné.
Pán minister spomínal verejnosť voľby alebo, alebo tajnosť voľby. Nemyslím, že toto je podstata problému, ani som nezachytil, že by o tomto boli najvzrušenejšie debaty alebo že by to bola hlavná línia kritiky, a ani sám si nemyslím, že toto je podstata problému, ale, ale teda mám potrebu reagovať na to, čo hovoril pán minister, keď hovoril o tom, že, že je lepšie, keď je tajná voľba, však aj vy si v stranách volíte, volíte tajne. No, ale to je práve ten zásadný rozdiel, keď voľbu vykonávajú voliči, ktorí si volia svojich zástupcov do samosprávy alebo si volia poslancov do Národnej rady, alebo členovia nejakých spolkov alebo politických strán si volia svojich zástupcov a funkcionárov na jednej strane, tam je dôležité, aby bola zachovaná tajnosť voľby, ale nie pri voľbe parlamentu.
My sme zvolení zástupcovia voličov, máme sa im zodpovedať za to, čo v parlamente robíme, ako hlasujeme, ako hlasujeme o návrhoch zákonov, ale aj ako hlasujeme o personálnych návrhoch. Čiže to čo je absolútna požiadavka vo vzťahu k voľbe voličov, čiže tajná voľba, nemá čo hľadať na pôde, na pôde parlamentu. Naše konanie má byť jasné, voliči majú vedieť, za aký zákon hlasujeme, za aký pozmeňujúci návrh hlasujeme aj za aké osoby do dôležitých štátnych orgánov, na ktorých kreovaní sa podieľa parlament, my ako poslanci nimi volení, voličmi volení poslanci, hlasujeme.
Späť k návrhu zákona, k tomu, čo v ňom je, nie k tomu, čo v ňom malo byť alebo mohlo byť a mohlo presadzovať, mohlo predstavovať významnejší posun. Pozitívne vnímam to ustanovenie o tom, že, že kandidát na ústavného sudcu by mal byť v odbore práva všeobecne uznávanou osobnosťou a doterajší život by mal dávať záruku, že budú svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Samozrejme, že ani to, keď to bude, bude v ústave alebo v zákone napísané nezaručí, že väčšina, nadpolovičná väčšina všetkých poslancov nezvolí za kandidáta niekoho, kto tieto požiadavky nespĺňa, ale prinajmenšom sa bude dať poukázať na to, ak budú vážne pochybnosti o tom, že tieto požiadavky ten-ktorý kandidát nespĺňa. Áno, toto je opäť, opäť vec, ktorú aj ja hodnotím ako posun, posun k lepšiemu. Ako posun k horšiemu, a aj o tom hovoril kolega Baránik, je to zvýšenie minimálneho veku zo 40 na 45 rokov. Zdá sa mi to neodôvodnené, nič to nezabezpečí, pôsobí to na mňa ako snaha povedať, že áno, ideme niečo, niečo meniť, ale, ale nevidím tam naozaj nič, čo by toto zvýšenie vekovej hranice prinieslo pre kvalitu ústavných sudcov.
V liste, ktorý zástupcovia signatárov listu právnikov, ktorí sformulovali svoju predstavu o tom, ako by sa, niekedy v máji, myslím, ako by sa malo, malo zmeniť spôsob vytvárania Ústavného súdu a voľby ústavných sudcov, a teraz sa kriticky vyjadrili k tomu návrhu, ktorý predkladá vláda a označili ho za nedostatočný, tak poukazujú na to, že ústavní sudcovia Eduard Bárány, Ján Drgonec, Ján Klučka a Lajos Mészáros sa stali ústavnými sudcami, keď už mali 40 a ešte nemali 45 rokov. Ten, kto niečo vie o slovenskom ústavnom súdnictve, pravdepodobne bude súhlasiť s tým, že by bolo škoda, keby veková hranica 45 rokov týchto kandidátov napríklad, napríklad odpísala z možnosti v tom čase, keď boli zvolení, byť zvolení, alebo teda byť, byť vymenovaní za ústavných sudcov.
Uvedomujem si, uvedomujem si realitu, uvedomujem si, uvedomujem si, že je potrebné nájsť zhodu ústavnej väčšiny, ak sa má zmeniť ústava, ak sa má zásadným spôsobom zmeniť, zmeniť aj spôsob voľby ústavných sudcov, ale chcem pripomenúť ďalšiu požiadavku, ktorá nebola akceptovaná, ktorá by diverzifikovala ten spôsob, spôsob vytvárania, to je to obmieňanie, postupné obmieňanie členov Ústavného súdu, teda nie, že naraz budú tri štvrtiny alebo štyri pätiny ústavných sudcov zvolených, budú tam 12 rokov, budú na obraz tejto vládnej garnitúry, ktorá si ich zvolí, a potom, po tých12 rokoch zasa jedna vládna garnitúra na ďalších 12 rokov určí ráz Ústavného súdu.
Čiže áno, zhrniem, áno, tento návrh obsahuje aj zmeny k lepšiemu, obsahuje z môjho pohľadu aj veci, ktoré zhoršujú súčasný stav, pokiaľ ide o ten, o ten vekový limit, ale hlavne neposúvajú veci zásadným spôsobom dopredu a my nie sme v stave dnes, že by bolo uspokojivé pri súčasnom stave vymožiteľnosti práva, pri súčasnom stave nedôvery v právny štát a opodstatnenej nedôvery, akú majú naši občania v právny štát, vo fungovanie orgánov práva, nie sme v stave, že by stačilo zachovať súčasný stav alebo ho len drobne kozmeticky vylepšiť. My by sme sa dnes mali snažiť o zásadné zmeny a o to sa vládny návrh, žiaľ, nesnaží. Ďakujem za pozornosť.