Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.10.2018 o 19:08 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 19.10.2018 9:27 - 9:42 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spolu s Petrom Osuským prichádzame s návrhom novely daňového poriadku, ktorá má, alebo podnet ku ktorej pochádza z reálneho života, pochádza zo situácie, keď som sa dozvedel, že jeden môj známy bol penalizovaný po štyroch rokoch od, od toho, čo mal platiť preddavky na daň. Nezaplatil, zaplatil tú daň až, až potom na konci roka a, a teraz mu, teraz mu prišlo, že má zaplatiť úroky z omeškania, teda za to obdobie medzi, medzi termínmi štvrťročnými, keď mal platiť preddavok na daň a tým, keď ju reálne zaplatil teda k 31. marcu.
Samozrejme, že, že aj on uznal, že porušil, porušil nejakú povinnosť stanovenú zákonom, a ak niekto poruší povinnosť stanovenú zákonom a zákon za to ukladá nejakú sankciu, či už pokutu, alebo úrok z omeškania, tak je normálne, že dostane, dostane tú sankciu a nemôže sa na to, nemôže sa na to sťažovať. Niekedy to môže byť sporné, či došlo k porušeniu, ale v tomto prípade bolo nesporné, že došlo k porušeniu zákona, aj on si to uznal. Len sa mu to zdalo neprimerané vzhľadom na to, že tá, tá pokuta prišla, alebo teda v tomto prípade to boli úroky z omeškania, prišla až po, až po štyroch rokoch.
Tak sme sa pozreli na, na daňový poriadok a situácia je taká, že, samozrejme, sú stanovené, stanovené povinnosti a za porušenie tých povinností je možné uložiť sankciu. A v prípade niektorých povinností je tam aj obmedzenie, kedy už pokutu alebo, alebo, á, alebo úrok z omeškania vyrubiť nemožno. A teda obvykle, alebo teda v rôznych variantoch je to, ale je to tam päťročné obdobie od, od momentu porušenia povinnosti alebo od konca roku, keď bola, keď bola tá povinnosť porušená.
Domnievame sa, že to obdobie je, je neprimerane dlhé, a teda navrhujeme to v prípade niektorých, domnievame sa, že menej vážnych porušení povinností, skrátiť na dva roky, resp. až na, až na jeden rok.
Hovorí sa, že oneskorená spravodlivosť nie je spravodlivosť. To platí predovšetkým preto, že keď niekto spácha trestný čin, priestupok alebo sa dopustí iného porušenia zákona, tak je potrebné, aby, aby spravodlivosť nastúpila čo najskôr, aby bol čo najskôr potrestaný, ale aj keď sa niekto domáha nejakých práv povedzme na súdoch, to sa týka prieťahov v súdnom, v súdnom konaní, tak keď sa niekto súdi sedem alebo, alebo desať rokov a potom, áno, súd mu dá, súd mu dá za pravdu, tak už z toho nieže veľa nemá, ale, ale, ale ten účinok toho je, je oveľa, oveľa menší. Ale v istej forme to platí aj pre porušenie povinnosti, napríklad povinnosti typu, typu daňových povinností. Teraz nemyslím samotné zaplatenie dane, ale napríklad nezaplatenie dane v lehote alebo nepodanie daňového, daňového, daňového priznania, že keď, keď niekto zmešká lehotu pre podanie daňového priznania, dobre, je to porušenie zákona, je možné za to uložiť pokutu, tak tá pokuta má byť uložená krátko po tom, ako, ako k tomu oneskoreniu došlo. Lebo keď je uložená o štyri a pol roka, tak už si ten dotyčný vlastne ani nepamätá, že, že, že niečo, niečo spáchal. A účelom ukladania sankcií za porušovanie povinností predsa nie je, že aby mal štátny rozpočet nejaké, nejaké príjmy z toho, že, že nachytáme ľudí alebo podnikateľské subjekty na tom, že, že porušujú, porušujú zákon a teraz budeme mať z toho príjmy a tie príjmy na niečo použijeme. Hlavným účelom ukladania sankcií je, aby povinnosti stanovené zákonom boli dodržiavané. A na to často má väčší vplyv to, že tie, tie sankcie sú ukladané neodkladne, teda že sú ukladané, teda že sa páchateľ alebo ten, kto poruší povinnosti, nenádeja, že možno mi na to neprídu, alebo keď mi na to prídu, tak aj tak, aj tak mi tú pokutu neuložia. Ale, ale že je v tomto príslušný orgán dôsledný. porušil si povinnosť, zákon stanovuje pokutu, tak dostaneš povinnosť. To je, to je jeden spôsob.
A druhý spôsob je ten, že, že nepríde tá sankcia až, až po tých štyroch rokoch, keď si možno zabudol, že si vôbec niečo spáchal, ale vtedy, keď si to spáchal, lebo vtedy si to viac uvedomíš. A to je možno dôležitejšie ako to, že aká je, aká je, alebo prinajmenšom rovnako dôležité, aká je, ako to, aká je výška tej sankcie, výška, výška pokuty.
Navrhujeme preto stanoviť lehoty, kratšie lehoty pre možnosť penalizovania neplnenia si zákonom stanovených povinností, samozrejme, že za predpokladu, že tieto povinnosti boli splnené dodatočne. A cieľom toho návrhu je, aby, aby nedochádzalo k penalizovaniu s veľkým časovým omeškaním.
Daňový poriadok rieši zodpovednosť za porušenie povinností, ktoré sú definované v § 154, určením sankcií vo forme pokút, to je § 155, a úrokov z omeškania. Zákon obsahuje lehotu päť rokov od dopustenia sa správneho deliktu, teda porušenia povinnosti stanovenej zákonom, po uplynutí ktorej nemožno uložiť pokutu za niektoré správne delikty, nie všetky. Niektoré možno, možno, á, možno sankcionovať aj neskôr. A lehotu päť rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom mala byť splnená určitá povinnosť, po ktorej, teda povinnosť spočívajúca v zaplatení dane alebo preddavku na daň, po uplynutí ktorej nemožno vyrubiť úrok z omeškania.
Pre oba prípady navrhujeme stanoviť pre menej závažné porušenia povinnosti aj kratšiu lehotu pre uloženie pokuty a vyrubenie úroku z omeškania, ktorá by sa však neodvíjala od, od termínu porušenia tej povinnosti, ale od termínu jej dodatočného splnenia. Konkrétne navrhujeme lehotu jeden rok od dodatočného splnenia povinnosti pre uloženie pokuty v prípade oneskoreného podania daňového priznania, v prípade oneskoreného splnenia oznamovacej povinnosti. Čiže nejde o to, že niekto vôbec nepodá daňové priznanie alebo nesplní si oznamovaciu povinnosť, ale naozaj často, často to môže byť, môže byť úplným nedopatrením, že niekto o jeden deň zmešká termín a už v zmysle zákona sa môže, môže ukladať, ukladať povinnosť. Tam to treba zvážiť, že či, že či pokuta, či, či daňový úrad musí, môže, či, či to porušenie je také závažné, že má byť, má byť sankcionovaný, ale teda v tomto prípade ide o zmeškanie lehoty v jednom aj, aj v druhom prípade, takže, takže tam sa nám zdá primeraná lehota jeden rok, odkedy to, odkedy to daňový úrad vie, ak, ak uloží pokutu, uloží a ak chce ukladať, tak, tak toto skrátenie lehoty bude aj daňové úrady, bude viesť k tomu, že, že budú ukladať pokuty za porušenia skôr.
A ďalšie, ďalšie dva body sa týkajú, týkajú úrokov z omeškania, kde, kde sa vo vzťahu k preddavku na daň a dodatočné splnenie, dodatočné splnenie daňovej povinnosti, teda zaplatenia dane, rozdielu dane, splátky dane alebo sumy na zabezpečenie dane a dodatočného odvedenia vybraného preddavku na dane, vybranej dane a zrazenej dane, tam navrhujeme dva roky od dodatočného, dodatočného splnenia tejto daňovej povinnosti, teda zaplatenia dane, alebo, alebo teda inej platby, ktorá z tohoto vyplýva, a jeden rok v prípade zaplatenia preddavku na daň, čo je výnimočná situácia, ktorá nás v podstate aj inšpirovala k tomu, že sme, že sme s týmto návrhom, návrhom prišli. Lebo teda neviem, kto všetko máte skúsenosti ako živnostník, ale, samozrejme, že veľké firmy, ktoré platia také dane, že, že musia platiť preddavky v mesačných cykloch, s tým zrejme problém nemajú. Majú účtovné oddelenia, účtovníkov, právnikov, takže, takže tie si na to, na to dohliadnu. Ale normálne samostatne zárobkovo činná osoba, živnostník alebo iní SZČO sú častokrát v situácii, že nemajú daňové povinnosti, ktoré by ich nútili alebo po prekročení výšky ktorých majú platiť nejaké preddavky na daň, a potom, potom zrazu majú vyšší príjem a presiahnutú hranicu, keď sú povinní platiť najprv štvrťročné a potom, potom aj mesačné, mesačné preddavky na daň. Čiže v prípade niektorých z nich sa to deje z nevedomosti, že nemajú tú vedomosť, že to majú platiť štvrťročne a nie tak ako desať rokov dopredu až, až 31. marca, keď podajú daňové priznanie. Alebo, alebo teda môže, môže nastať situácia, že sú, že sú v zlej finančnej situácii, lebo môžte mať v jeden rok príjmy, ktoré, ktoré, á, sú také, že, že ďalší rok musíte, musíte platiť preddavky na daniach a ten ďalší rok nemusíte mať vôbec žiadne príjmy alebo môžete mať úplne minimálne príjmy. To je bežná situácia mnohých živnostníkov, lebo teda živnostníci na rozdiel od zamestnancov, ktorí dostávajú, dostávajú svoju mzdu, tak živnostníci nevedia, že, že dnes mám takéto príjmy a budúci rok mám takéto príjmy. Čiže, áno, môže sa stať, že, že niektorí platia preddavky na daň, ktoré potom, keď podávajú daňové priznanie, tak, tak je im vrátené, lebo v ten kalendárny rok nemali reálne príjmy.
Čiže môže sa stať, že či už z nevedomosti, zábudlivosti alebo, alebo finančnej neschopnosti neplatia daň preddavkovo, ale potom príde, príde 31. marec, podajú daňové priznanie a zaplatia, zaplatia, čo majú zaplatiť za ten rok. A, samozrejme, ak zákon stanovuje povinnosť platiť v štvrťročných preddavkoch a ak porušenie tejto povinnosti sankcionuje tým, že, že má zaplatiť daňovník daň z omešk..., teda úrok z omeškania za to obdobie medzi tými štvrťročnými cyklami, teda 30. júlom a 30. septembrom, či nie? 30. júnom, 30. septembrom a 31. decembrom, tými štvrťrokmi, a tým 31. marcom, keď, keď to reálne zaplatí, tak tie úroky z omeškania majú byť vymáhané daňovým úradom, alebo teda stanovených zaplatenie navrhujeme v lehote jedného roka. Lebo ten daňový úrad vie, alebo mal vedieť, že daňovník má platiť preddavky na daň. A v spoločnosti alebo v štáte, v akom by som chcel žiť, by daňový úrad upozornil daňovníka, že, pozor, už tu bol 30. jún a ty si mal zaplatiť, lebo, lebo minulý rok si mal také príjmy, že teraz máš platiť preddavky na daň a nie až, až daň po skončení kalendárneho roka a ty si to nezaplatil, v takejto výške si to mal zaplatiť, tak ti to pripomíname, odveď, odveď nám to na účet.
Ale už keď to ten štát nerobí, tak nech aspoň, ak za to uloží sankciu, neupozorní na to, nechá daňovníka v tom, že, že porušuje zákon a chce mu uložiť sankciu, na čo, na čo má právo, čo je legitímne, porušil, porušil nejakú povinnosť, neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje, tak aspoň nech to spraví rýchlo, nech to spraví, spraví po skončení, á, po skončení kalendárneho roku, po podaní daňového priznania. Po tom 31. marci povedzme v priebehu, v priebehu jedného roka, lebo vtedy si tú daňovú povinnosť, povinnosť splní, a nech nečaká 4 roky alebo 5 rokov, lebo veď máme 5 rokov na to, že do 5 rokov môžme, môžme uložiť nejakú sankciu. A po tých 5 rokoch môže byť dotyčný, a teraz je to jedno, či tu ide o malú firmu alebo živnostníka, môže byť v úplne inej ekonomickej, ekonomickej, finančnej situácii. Toto už považujem za, za vyložene že neslušné voči daňovníkom.
Nespochybňujeme právo ukladať sankcie, ale myslíme si, že tie sankcie majú byť uložené v primeranej lehote, čo pre rôzne typy porušenia povinností dávame v našom návrhu buď na jeden, alebo na dva roky.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.10.2018 9:24 - 9:25 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o správe daní (daňový poriadok), predkladám spolu s pánom poslancom Petrom Osuským a navrhujeme stanoviť primerané lehoty pre možnosť penalizovania neplnenia si zákonom stanovených povinností za predpokladu, že povinnosť bola daňovníkom dodatočne splnená.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty. Skrátenie lehoty pre ukladanie pokút a vyrubovanie úrokov z omeškania síce môže zabrániť tomu, aby boli niektoré porušenia zákonom stanovených povinností sankcionované. Zároveň však vytvorí tlak na to, aby daňové úrady postihovali porušovanie povinností daňovníkmi rýchlejšie a neodkladali sankcionovanie daňovníkov neprimerane dlho.
Návrh zákona neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A viac by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2018 9:12 - 9:23 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Chcel som na pána poslanca Laurenčíka zareagovať iba faktickou, ale vidím, že som spravil dobre, alebo teda chcem zareagovať aj na to, čo hovoril pán poslanec Kvorka, ktorý už ale odchádza. Dobre.
Takže pán poslanec Laurenčík hovoril o tom, že sa z hodiny otázok stáva fraška, tak tam treba upresniť, že fraška sa stáva alebo stala už z tej prvej štvrťhodiny. Ministri sa takto chrániť nenechávajú poslancami SMER-u alebo teda iných vládnych strán a odpovedajú, odpovedajú na otázky. Čiže tam je to, je to úplne v poriadku a tam teda ani, ani nesmeruje naša legislatívna iniciatíva, lebo, lebo tam naozaj položia poslanci otázky, vyžrebujú sa a na niekoho sa dostane, na niekoho sa nedostane.
Problém je v tej prvej štvrťhodine, keď sa odpovedá na otázky premiéra, poslanci najsilnejšej vládnej strany SMER - sociálna demokracia masovo kladú otázky. Kladú otázky, ktoré sú v niektorých prípadoch úplne identické, v niektorých prípadoch ide iba o to, že vlastnými slovami trošku upravia to, čo, to, čo je nejaké zadanie. Mňa by teda naozaj veľmi zaujímalo, akým spôsobom sa tie otázky, otázky pripravujú, pretože neverím tomu, že nezávisle od seba päť poslancov SMER-u dospeje k tej istej otázke, kde tri sú úplne aj rovnakými slovami položené a, a ďalšie dve sú len proste vymenený, vymenený slovosled. Tajne dúfam, že sa teraz dozvieme, podobne ako tajne dúfam, že raz budem mať možnosť prečítať si rigoróznu prácu doktora Andreja Danka.
Nikto z nás nespochybňuje právo koaličných poslancov, ani poslancov vládnej strany, pýtať sa na hodine otázok. Je, je normálne, že aj, aj koaliční poslanci sa môžu chcieť niekedy niečo verejne spýtať premiéra. Samozrejme, že koaliční poslanci a špeciálne poslanci tej istej strany, z ktorej pochádza premiér, majú tých možností ďaleko viac. Majú možnosť neformálne komunikovať na nejakej straníckej pôde, na pôde poslaneckých klubov. Opoziční poslanci väčšinou tú možnosť nemajú a opoziční poslanci sa chcú, chcú pýtať aj verejne. A verejne sa pýtať, hodina otázok má predsa význam, ak poslanec chce poznať názor člena vlády, či už premiéra, alebo, alebo ministra, na nejakú otázku, ku ktorej má pocit, že sa dostatočne nevyjadril, alebo prípadne má pocit, že, že aj keď sa vyjadrí, tak má možnosť, možnosť zareagovať a položiť mu nejakú doplňujúcu otázku.
Nemá zmysel, aby sa poslanci pýtali členov vlády na veci, ku ktorým sa oni už x-krát vyjadrili, lebo čokoľvek chce premiér tejto krajiny povedať, tak zvolá tlačovú besedu, na ktorú mu prídu všetky televízie, väčšina médií, dostane sa to všade. Čokoľvek chce premiér povedať, povie to a dostane sa to k verejnosti.
Čiže je, je zbytočné a absurdné, keď sa na, keď sa na to, aby si premiér robil vlastné PR, zneužíva ešte aj hodina otázok, ktorá má byť diskusiou, ktorá má byť formou kontroly vlády a premiéra v tomto prípade zo strany parlamentu, ale aj zo strany opozície, lebo to je úloha parlamentu - kontrolovať vládu. Ak sa kladú podlízavé otázky, tak to nie je kontrola vlády. To je nahrávanie na smeč. To je, to je deformovanie zmyslu celého inštitútu hodiny otázok. A, žiaľ, keby sa to stávalo raz za čas, ale stáva sa to úplne pravidelne.
Včera sme mali úplne netypickú hodinu otázok, keď z tých prvých troch otázok, na ktoré sa obvykle premiér dopracuje k tomu, aby odpovedal, v tomto prípade zastúpený podpredsedom vlády a ministrom financií Kažimírom, boli až dve opozičné. To si ani nepamätám, kedy, kedy také bolo, že by z dvoch boli, boli, z troch otázok na premiéra boli dve opozičné. A jedna bola od poslanca SMER-u Blahu, ktorá bola netypická v tom, že to nebola tá zo zoznamu: "A, pán premiér, čo hovoríte na úspechy ministra Kažimíra?" alebo " Pán premiér, ako sa bude ďalej zlepšovať situácia?", ale bola tu vec, ktorá ho naozaj zaujímala a ktorú, som teda presvedčený, že nemal s nikým, s nikým dopredu dohodnutú. Odhliadnem od jej, od jej obsahu, ale, ale nebola to otázka, ktorú, ktorú by mu niekto pripravil. Evidentne si ju pripravil sám.
Pán poslanec Kvorka, ktorý, žiaľ, tu už nie je, hovoril, že takí sme my demokrati, že, že chceme im hovoriť, čo sa majú pýtať. Ale my im to nechceme hovoriť. My chceme len to, aby sa dostalo aj na opozičných poslancov, keď sa pýtajú premiéra. Keby sme mali trištvrte hodinu alebo hodinu, trištvrte hodinu, ako to majú v britskom parlamente, alebo trebárs hodinu vyhradenú iba na otázky, otázky premiérovi, tak by sme navrhli mechanizmus, že vyžrebujú sa otázky tak, že striedavo kladú otázky opozičný a koaličný, alebo teda vládny poslanec. Čiže by sa dostalo na jedného, na druhého, na jedného, na druhého a vôbec by sme vám nehovorili do toho, čo máte hovoriť. Ak by vám samým nebolo trápne, že, že kladiete, kladiete otázku typu, že čo hovoríte na to, aký ste dobrý, pán premiér, tak si ich kľudne klaďte.
Ale keďže je tam iba štvrťhodina, opýtaný má päť minút na odpoveď, dve minúty môže zareagovať poslanec doplňujúcou otázkou a potom, potom dve minúty opäť, opäť člen vlády, tak to môže byť pokojne deväť minút na jednu otázku, čiže, čiže keď premiér trochu natiahne odpovede, tak na viac ako na dve otázky sa, sa nedostane.
Preto navrhujeme, aby prvé dve otázky, už nie tie ďalšie, prvé dve otázky boli vyžrebované spomedzi otázok, ktoré položia opoziční poslanci. Premiér môže odpovedať aj rýchlejšie a môže, môže, môže sa dostať k odpovediam aj na ďalšie, ďalšie štyri, štyri otázky. Asi by sme neprichádzali s takouto iniciatívou, keby sme tu nemali tú neblahú prax, ktorá robí z prvej štvrťhodinu hodiny otázok frašku.
A asi tu nie je žiadny poslanec SMER-u okrem pána predsedajúceho, ktorý by mi na to odpovedal, ale ja úprimne nerozumiem, prečo to robíte, prečo ste chránili premiéra Fica a teraz chránite premiéra Pellegriniho pred, pred otázkami, ako keby boli oni nesvojprávni. Ale oni, odmyslím si teraz to, čo si o nich myslím, čo si myslím o ich politike, ale však oni sú schopní reagovať, oni, oni nie sú odkázaní na to, že ich stále bude, bude niekto kryť a že, že miesto toho, aby odpovedali na opozičné, opozičné otázky, tak budú odpovedať na otázky, ktoré im položia ich vlastní a ktoré sú mierne a ktoré ich šetria.
Posledná vec, to opäť pán poslanec Kvorka nepochopil, sa týka toho nahlasovania neúčasti. To nesúvisí nijako s neúčasťou poslancov na hodine otázok, ktorá má za následok, že, že nedostanú odpoveď, alebo teda na ich otázku sa neodpovedá. Ide len o to, aby poslanci mali vopred informáciu, či člen vlády na hodinu otázok príde alebo nepríde. Sú na to dva dôvody.
Ten prvý dôvod je, že chcem položiť otázku ministerke vnútra a teraz keď viem, že tam nebude, no tak môžem zvážiť, že, že napriek tomu, že nebude, tak dostane, dostane tú otázku, ministerstvo ju vypracuje a prečíta ju, ja neviem, pán minister dopravy. V poriadku. Alebo, alebo si poviem, že to potom nemá zmysel, lebo ja chcem od nej osobne počuť tú odpoveď a nechcem, aby pán minister Érsek čítal odpoveď pani ministerky Sakovej, a poviem, že tak radšej, radšej tú istú otázku položím, položím o týždeň. Poslanci majú mať tú informáciu.
Druhý dôvod je prevencia pred účelovou neúčasťou na hodine otázok. Pretože mám osobnú skúsenosť, že raz sa podarilo, že, že bola vyžrebovaná nejaká nepríjemná otázka na ešte vtedy pána premiéra, premiéra Fica, čiže som sa dostal do tej, do tej prvej trojky. A on zrazu išiel na nejaký, na nejaký výjazd na východné Slovensko. Čiže nebolo to dopredu plánované rokovanie na úrovni Európskej únie, čo je samozrejmé, že keď je niečo také, tak nebudeme žiadať, žiadať od premiéra, aby sa vykašlal na, na európskych partnerov, aby mohol odpovedať na jednu otázku opozičného poslanca. Samozrejme, nie všetko môže ovplyvniť. Ale to, kedy premiér pôjde na výjazd na východné Slovensko a stretne sa tam s nejakými starostami, to určite premiér môže ovplyvniť. Termíny rokovaní, a teda aj termíny hodín otázok v parlamente sú známe rok dopredu, čiže, čiže pán premiér si môže naplánovať svoje výjazdy tak, aby, aby, pokiaľ mu nebránia iné vážne povinnosti, tu vo štvrtok bol a rovnako, rovnako aj členovia vlády. A ak, ak je nejaký dôvod, vážny dôvod, tak potom nech, nech sa to dozvieme dopredu, nech vieme ešte pred tým, ako, ako kladieme otázky v stredu, povedzme v utorok, takto mi navrhujeme, nech vieme, ktorý člen vlády tu bude a ktorý člen vlády tu nebude. A, samozrejme, že aj potom sa môže stať, že niečo mu do toho príde, ale tak potom už, už podľa tohoto bude možné posudzovať, že, dobre, ochorel, nedá sa s tým nič robiť. Ale keď pôjde na, na stretnutie so starostami na východné Slovensko a v utorok o tom nevedel a zrazu v stredu si to naplánuje a v štvrtok, štvrtok ide, tak, tak to už o niečom bude, bude vypovedať.
No. Naozaj mi je ľúto, že tu nie sú nejakí poslanci SMER-u, ktorí by na toto reagovali, lebo naozaj by ma veľmi zaujímal ich názor a som vďačný aj za tú reakciu vo faktickej poznámke, ktorú mal včera pán poslanec Podmanický, aj za tú dnešnú, ktorú mal poslanec, pán poslanec Kvorka, aj keď teda z úplne odlišných dôvodov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 19:56 - 19:57 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán poslanec Podmanický. Však ja nehovorím, že úplne všetci, aj teda pozeral som vaše otázky rýchlo, tiež neboli všetky super kritické, ale nemám porovnanie, že či boli, ale teda evidentne niektorí poslanci SMER-u sú skoordinovaní a kladú tie isté alebo veľmi podobné, len trošilinku inak formulované otázky.
Ale teda som milo prekvapený tým, že s tým návrhom súhlasíte, a teda považujem aj za milé to, že predpokladáte, že po ďalších voľbách budete v opozícii, a teda bude to niečo, čo budete môcť využiť, keď my budeme vo vláde. To mi je tiež veľmi sympatické.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

18.10.2018 19:44 - 19:55 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Kolegyne, kolegovia, vyšlo to tak, že predkladáme návrh novely rokovacieho poriadku, ktorý sa týka hodiny otázok práve vo štvrtok, teda v deň, keď sa konáva hodina otázok, počas ktorej členovia parlamentu, poslanci, kladú otázky členom vlády a tí na ne odpovedajú. Môžme aj dnešnú hodinu otázok použiť ako vhodnú ilustráciu na to, prečo sme s týmto návrhom zákona prišli.
V rámci hodiny otázok, ktorá sa koná každý štvrtok, pokiaľ zasadá parlament, prvú štvrťhodinu odpovedá na otázky poslancov premiér a zvyšnú trištvrte hodinu ostatní členovia vlády. Dnes, a to sa nestáva úplne výnimočne, ale stáva sa to, miesto pána premiéra Pellegriniho odpovedal pán vicepremiér Kažimír, a zároveň dnes odpovedal v rámci tej prvej štvrťhodiny na tri otázky, čo je také obvyklé, že dve až tri to vyjde časovo, a odpovedal na dve otázky, ktoré položil opozičný poslanec, pán poslanec Klus, a na jednu otázku, ktorú položil pán poslanec Blaha, ale to bola tiež veľmi netypická otázka, lebo evidentne si ju pripravil sám a s nikým sa nekoordinoval.
No, inštitút pýtania sa členov vlády nemá iba slovenský parlament, majú ho aj iné parlamenty, napríklad britský parlament je známy tými otázkami, ktoré členovia parlamentu, poslanci, kladú členom vlády. Ale medzi tým, tou hodinou otázok v britskom parlamente a slovenskom parlamente existujú dva základné rozdiely, teda pokiaľ ide o kladenie otázok premiérovi. Prvý rozdiel je v tom, že premiérovi kladú otázky britskí poslanci v stredu, v slovenskom vo štvrtok. Druhý rozdiel – ten je oveľa podstatnejší – je v tom, že v britskom parlamente je hodina otázok alebo pýtanie sa členov vlády a pýtanie sa premiéra reálnym nástrojom kontroly vlády parlamentom a predovšetkým opozíciou, v slovenskom parlamente je to často iba nedôstojná fraška.
Jednou z hlavných úloh parlamentu v parlamentnej demokracii je kontrolovať vládu. A nielen tým, že vláda je závislá od dôvery väčšiny parlamentu a keď tú dôveru stratí, tak vláda padne a buď príde nová vláda, alebo sa, alebo sa vypíšu predčasné voľby. Parlament má pozerať vláde na prsty aj priebežne. Výbory si môžu predvolať členov vlády a pýtať sa ich, poslanci môžu vykonávať poslanecké prieskumy, poslanci môžu písomne alebo aj ústne interpelovať členov vlády a dostať na to zväčša písomnú odpoveď do 30 dní, ale najrýchlejšou a pre verejnosť a pre kontrolu vlády teoreticky najzaujímavejšou formou tejto kontroly je práve hodina otázok, keď poslanci v stredu položia nejaké otázky, potom, potom sa z nich nejaké otázky vyžrebujú a členovia vlády na druhý deň na ne odpovedajú.
Tie rozdiely; a zoberiem si naozaj príklad britského parlamentu, ktorý je tým známy; sú však dramatické. V britskom parlamente je pýtanie sa členov vlády zaradené každý deň od pondelka do štvrtku a v slovenskom iba vo štvrtok. V britskom parlamente je premiérovi či aktuálne premiérke a jej odpovediam na otázky poslancov vyhradená každá streda v rozsahu pol hodiny, trištvrte hodiny, slovenský premiér odpovedá vo štvrtok štvrťhodinu. V oboch – a to je podobnosť – sa tie otázky určujú nejakým náhodným výberom, teda žrebovaním, v slovenskom parlamente zo všetkých položených otázok, v britskom parlamente je to tak na striedačku, že vládny poslanec, opozičný poslanec, vládny poslanec, opozičný, a špeciálne je tam vyhradený priestor pre lídra opozície, keď ide o kladenie otázky premiérovi, ktorý má právo položiť viacej otázok a ide teda, ak je prvý vylosovaný vládny poslanec, tak potom hneď nasleduje ten, tá otázka lídra opozície alebo otázky lídra opozície, alebo ak je prvý opozičný, tak je opozičný, vládny a potom líder opozície. A bývajú to veľmi zaujímavé a vzrušené prestrelky medzi premiérom a lídrom opozície, keď navzájom na seba, na seba reagujú, je to veľmi živé a je to pre divákov pútavé a voliči sa mnohé dozvedia a môžu si aj na základe toho, ako sú schopní, schopní jednotliví politici reagovať, vytvoriť názor na nich a názor na tie témy, o ktorých hovoria, lebo sú to, sú to dôležité témy.
V slovenskom parlamente vo vzťahu k členom vlády vcelku, áno, no tak kladú poslanci otázky a členovia vlády na ne odpovedajú, ale poslanci SMER-u si za poslancovania premiéra Fica urobili stratégiu, že masovo kladú premiérovi množstvo otázok, ktoré sú len rôznymi obmenami niekoľkých otázok. A tie otázky sú, to nie sú kritické otázky, ktoré kontrolujú vládu, to sú nahrávky na smeč.
Mali sme, mali sme dnes hodinu otázok, tak aké otázky, teraz nechám toho pána poslanca Blahu, ktorý dnes sa blysol samostatnými otázkami, ktoré určite neboli dohodnuté.
Pán poslanec Martinák: "Vážený pán premiér, aký nový impulz priniesla pre Vás Vaša návšteva v Spišskom Hrhove?"
Pán poslanec Augustín Hambálek: "Vážený pán premiér, v pondelok ste na Slovensku prijali ruského ministra priemyslu a obchodu Denisa Manturova, v akých oblastiach vidíte potenciál na spoluprácu medzi Slovenskom a Ruskou federáciou aj napriek sankciám, ktoré sú momentálne uplatňované proti Ruskej federácii?"
Pán poslanec Róbert Puci: "Vážený pán premiér, Peter Kažimír bol už druhýkrát v tomto roku vyhlásený za najlepšieho ministra, čo si o tom myslíte a čo to znamená pre Slovensko?" No, to určite si neželá premiér takúto otázku a musí sa veľmi premáhať, aby na ňu odpovedal.
Vážený pán; pán poslanec Blanár: "Vážený pán predseda vlády, aký je váš postoj k envirokriminalite, považujete ochranu životného prostredia za dostatočnú?"
Pán poslanec Dušan Galis, neuhádnete: "Pán Kažimír bol už druhýkrát v tomto roku vyhlásený za najlepšieho ministra financií. Ktoré faktory to ovplyvnili a aký to má význam pre Slovensko?" Poslanci SMER-u sa proste nejakým spôsobom dokážu zhodnúť na položení tej istej otázky.
Pán poslanec Kvorka: "V minulých dňoch ste sa stretli s ministrom priemyslu a obchodu Ruskej federácie, aké témy boli na tomto rokovaní a aký význam mali pre Slovenskú republiku?" Hm, zasa zhoda.
"Vážený pán predseda vlády," zase pán poslanec Blanár, "ako vnímate po aktuálnom rokovaní s ruským ministrom priemyslu", zase to tu máme, "zaistenie dodávok plynu pre Slovensko?"
Pán poslanec Ľuboš Martinák: "Vážený pán premiér, Peter Kažimír bol už druhýkrát vyhlásený za najlepšieho ministra financií. Ktoré faktory to ovplyvnili a aký význam to má pre Slovensko?"
Pán poslanec Kvorka: "Peter Kažimír bol už druhýkrát v tomto roku vyhlásený za najlepšieho ministra financií. Ktoré faktory to ovplyvnili a aký to má význam pre Slovensko?" Tam ani ste to nezmenili na nejakú inú variantu.
Pán poslanec Martin Nemky: "V minulých dňoch ste sa stretli s ministrom priemyslu a obchodu Ruskej federácie, aké témy..." No, to sme tu už mali tiež.
Potom pán poslanec Nemky sa pýta na kontrolný deň na ministerstve dopravy a pán poslanec Ježík opäť na ministra priemyslu Ruskej federácie. Tak to sú všetko otázky, kde má premiér príležitosť pochváliť sa alebo povedať názor na nejakú vec, na ktorú chce povedať. Keby tieto otázky boli pripravované, teda ja neviem, vy asi viete, kde sú pripravované, ale ja to poviem tak, že keby boli pripravované na komunikačnom oddelení Úradu vlády alebo strany SMER – sociálna demokracia, tak by určite nevyzerali inak.
Považujem za smutné, že táto prax, ktorá tu začala za pána premiéra Fica, pokračuje aj za pána premiéra Pellegriniho, no a preto prichádzame spolu s kolegami z poslaneckého klubu SaS s návrhom, ako to zmeniť, keďže problém je v tej prvej štvrťhodine, tak navrhujeme, aby prvé dve otázky položili opoziční poslanci, keby to bola hodina otázok na premiéra, tak navrhneme striedanie. Samozrejme, že nemôžme mechanicky prebrať model Veľkej Británie, ale behom tej štvrťhodiny prvej zvykne premiér odpovedať na dve, maximálne tri otázky, pričom na tú tretiu už obyčajne nie je možnosť reagovania. Keď budú prvé dve otázky vyžrebované, ako to navrhujeme, iba spomedzi tých otázok, ktoré položili opoziční poslanci, tak nebude problém, aby dokázal premiér zodpovedať na dve, možno aj na tri, a tam by sa mohlo ujsť aj na vládnych poslancov, ktorí ale majú možnosť komunikovať predsa, poslanci SMER-u, mi nehovorte, že nemajú možnosť komunikovať a pýtať sa premiéra aj inde ako na hodine otázok.
Druhá vec, ktorú navrhujeme, je, aby členovia vlády vopred informovali o tom, že budú neprítomní a aj o dôvodoch svojej neprítomnosti, lebo my sa tu pýtame a pýtame sa, ja neviem, ministra životného prostredia a odpovedá nám minister dopravy, ktorý iba prečíta tú odpoveď a nie je už schopný zareagovať na ďalšiu otázku, čiže nech členovia vlády, však predpokladám, že dva dni dopredu poznajú svoj program, povedia, že nebudú tu. A je to aj taká prevencia pred tým, že; a to sa mi raz stalo, že teda raz bola vyžrebovaná nejaká otázka ešte moja na premiéra Fica, ktorá bola asi nepríjemná, a pán premiér sa pobral niekde na východ a mal nejaký výjazd, čiže nemal stretnutie na úrovni Európskej únie, ale išiel niekde na východ si robiť, robiť výjazd, čiže aj tomuto by sme tým zabránili.
Takže toto sú dve veci, ktoré navrhujeme upraviť vo vzťahu k hodine otázok, a tiež si vás dovolím požiadať o podporu nášho návrhu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.10.2018 19:42 - 19:42 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o rokovacom poriadku predkladám spolu s pani poslankyňou Zuzanou Zimenovou a s pánmi poslancami Milanom Laurenčíkom a Martinom Klusom z poslaneckého klubu SaS.

Navrhujeme, aby v rámci hodiny otázok boli prvé dve otázky na premiéra žrebované iba spomedzi otázok, ktoré položili poslanci opozície, a navrhujeme, aby členovia vlády boli povinní vopred informovať o svojej neprítomnosti na hodine otázok parlament a ten následne poslancov.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A viac o jeho obsahu by som povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 19:08 - 19:10 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. No, ja tento návrh podporujem a zaujalo ma, čo pán poslanec Pavelka hovoril v závere svojho vystúpenia, a teda to je, to je úcta k zákonu. Lebo naozaj nemali by sme pristupovať, pristupovať k zákonom tak, že sa dodržiavajú len, keď nám to vyhovuje, a keď nám to nevyhovuje, tak buď ich úplne ignorujeme, alebo nájdeme cestu, ako ich, ako ich obísť.
Ja sa stotožňujem aj s tou, s tou filozofiou, že; lebo možným riešením je, že nevypustilo by sa to ustanovenie zákona, ktoré vy navrhujete vypustiť úplne zo zákona, ale by sa tam dal nejaký iný termín a zase by sa to posunulo o týždeň alebo o dva. No ale tak tým by sme ten problém možno iba niekde posunuli, ale nevyriešili, lebo tak ešte sa nám trochu oteplí a zasa, zasa budeme mať podobný problém. Čiže ak tomu nebránia nejaké závažné okolnosti typu, typu, že niečo od nás vyžaduje legislatíva aj Európskej únie a musíme, musíme byť v súlade, alebo ak to nie je nevyhnutné pre nejaký dôležitý verejný záujem, ochranu spotrebiteľa, kvalitu podnikateľského prostredia alebo, alebo podobne, no tak by sme nemali zbytočne stanovovať nejaké regulácie a povinnosti tam, kde to nie je nevyhnutné.
A beriem aj tú argumentáciu, čo sa týka kvality, lebo toho nekvalitného burčiaku sa predáva plno aj počas toho obdobia, keď sa môže predávať, takže toto nemôže byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 18:20 - 18:22 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Faič, neviem, ako k tomu mohlo prísť, ale zrejme ste si ma s niekým pomýlili, lebo ja som naozaj nebol poslancom v období rokov 1998 až 2002, teda za prvej Dzurindovej vlády, ani, ani jeden deň, čiže, čiže tam je to zrejme nejaký omyl, spomienkový optimizmus alebo neviem čo.
No a argument, že aj vtedy sa cez, cez poslancov predkladali návrhy, ktoré mohli ísť cez, cez ministerstvá, no tak iste, to je, bohužiaľ, taká neblahá prax, ktorá sa opakuje bez ohľadu na vládu, že sa tie pravidlá, ktoré sú stanovené a ktoré nie sú samoúčelné, porušujú alebo obchádzajú, že sa dáva skrátené legislatívne konanie v prípadoch, keď nie je potrebné skrátené legislatívne konanie, že sa skracujú lehoty, keď nie je dôvod ich skracovať, že sa k návrhom zákonov robia, robia prílepky, teda že sa novelizujú úplne iné zákony, ktoré, ktoré nemajú s predmetom, ktorý je, ktorý sa týka toho pôvodného návrhu, nič spoločné.
A áno, určite sa to dialo za prvej Dzurindovej vlády, dialo sa to, dialo sa to aj za obdobia vlády Ivety Radičovej, keď som bol, keď som bol ja poslancom, len vieme, že je to zlé, a teda treba upozorňovať na to, že keď sa robia veci, ktoré nie sú v súlade s pravidlami, že by sa robiť, robiť nemali. Je to asi úloha najmä opozičných poslancov a tým, že na to budeme upozorňovať, tak je predpoklad, že časom takýchto porušení alebo obchádzaní štandardného legislatívneho procesu bude menej a menej. Možno už len z toho dôvodu, že keď niekomu niečo vyčítate, tak potom by ste sa mali hanbiť, keď budete robiť to isté, keď budete vy vo väčšine, no.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 18:11 - 18:13 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
Tak to som tomu asi zle rozumel, pán poslanec Baláž, s tými, s tými, s tými analýzami, to je potom, samozrejme, v inej polohe, keď tam bola nejaká konzultácia. Možno by teda bolo dobré v rámci tej debaty aj zverejniť tie analýzy alebo teda to z nich, čo považujete za potrebné, lebo tá pochybnosť, pochybnosť tu existuje. A, samozrejme, že niečo je vec politického názoru, že či odmietam zavádzanie dane z jedla, alebo si myslím, že je to užitočné opatrenie, tam môžme, môžme mať politické spory, ale teda pochybnosť o tom, že by to mohlo byť v rozpore s právom Európskej únie, je, je, je teda vážnejšieho charakteru a to by nemalo byť nejako predmetom politických sporov.
Pán poslanec Paška, no, uvidíme, akým spôsobom na to zareaguje Európska únia, teda myslím celkovo, či zmení nejak prístup, alebo zavedie nejakú, nejakú reguláciu. Len teda nemyslím, že toto, toto, čo navrhujete, je nejako, nejako celkom v súlade s tým alebo že viete, ako to bude vyzerať, to si len tipujete. A teda keď hovoríte, že nedôjde k poškodeniu domácich producentov, no tak tým vlastne popierate to, že by to nebolo, nebolo v rozpore s právom Európskej únie, lebo teda buď to bude nediskriminačné, a teda rovnako to poškodí jedných aj druhých alebo zvýhodní jedných aj druhých, a potom je to v poriadku. Alebo to bude diskriminovať a bude to zvýhodňovať, zvýhodňovať domácich pred zahraničnými a tam by ten moment diskriminácie a porušovania práva EÚ mohol byť.
Pán poslanec Poliačik, no, ja nemám dôvod spochybňovať kompetencie úradníkov na ministerstvách, myslím, že máme aj dobrých, dobrých odborníkov, ale toto je vec právneho názoru a ten právny názor môže byť rôzny aj u dobrých odborníkov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 17:56 - 18:06 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, tak jednou, jednou vecou na mojom vystúpení asi pána poslanca Baláža poteším, budem hovoriť trochu tichšie ako pán poslanec Kollár, ale obávam sa, obávam sa, že zvyškom toho, čo poviem, asi moc potešený nebude.
Pán poslanec Baláž sa tu sťažoval, že v doterajšej diskusii nezaznela žiadna konštruktívna pripomienka, žiadny návrh na to, že ako to urobiť inak, ako to vylepšiť. No, ale to je prirodzené v situácii, keď vystupujete k návrhu, ktorý považujete za zlý vo svojej podstate. Ak je niečo také, že je to technicky nedokonalé, tak môžete navrhovať, že tuto takýto parameter zmeníme a potom by to mohlo byť lepšie, ale my s týmto návrhom nesúhlasíme, tak ako je predložený, s jeho filozofiou, s jeho podstatou.
Budem hovoriť o troch veciach. Tá prvá sa týka práve filozofie, ktorá je za týmto návrhom a ktorá sa objavuje vo viacerých návrhoch vládnych strán, a teda niekedy nielen vládnych, bohužiaľ. Tá filozofia, neviem, či nazvať populizmom, metatizmom alebo ľavicovým zmýšľaním, aj keď SNS sa tvári ako pravicová strana, je založená na tom, že odniekadiaľ niekomu z jedného vrecka niečo vyberiem a niekomu to dám. Hej, tak v tomto prípade si myslíme, že vyberieme reťazcom, lebo tie sú tie zlé, nikto ich nemá rád a sú také silné, a dáme ich poľnohospodárom a potravinárom našim. Lebo veď to sú naši, takí drobní, tých máme, tých máme radi. Len toto, samozrejme, že na tom je založené množstvo politík štátu, ale toto veľmi často nefunguje.
Ale zaráža ma, ako často v poslednom čase s podobnými návrhmi a nápadmi koalícia prichádza. Však mali sme tu rekreačné, rekreačné poukazy. Tiež zoberieme peniaze zamestnávateľom a dáme ich akože zamestnancom, ale teda v skutočnosti nahráme nejakému konkrétnemu biznisu. Nedávno sme tu mali odvod z poistného, opäť. Európska únia povie, že na poistné sa nebude platiť, z poistného sa nebude platiť DPH, a zároveň si zavedieme nejaký osobitný odvod z poistného.
Toto je niečo podobné. Pred časom tu Ficova vláda presadila, že znížime DPH na niektoré základné potraviny, a teraz SNS prichádza s daňou z jedla. Nevolajme to osobitný odvod. Podstata toho návrhu je, že je to daň z jedla, aj keď bude postihovať v prípade niektorých reťazcov aj iné ako potraviny, iné tovary, ale teda podstata toho návrhu je, že je to daň z jedla. A je za tým predstava o tom, že nie ľudia vedia najlepšie, ako narábať so svojimi peniazmi, ale že vy viete, že jedným zoberiete a druhým dáte; a teraz nehovorím o tom, že či to bude fond, či za tým bude nejaký klientelizmus, či sa tam bude dohadzovať niečo, niečo nejakým svojim, alebo to bude zvýhodňovať jeden sektor oproti druhému. Táto filozofia je pomýlená, pretože subjekty na trhu vedia lepšie naložiť so svojimi peniazmi, ako to vie štát, a ľudia sami vedia lepšie naložiť so svojimi peniazmi, ako to vedia urobiť politici alebo úradníci.
Druhý aspekt, pre ktorý ten návrh je zlý alebo ktorý mu možno vyčítať, je, a to už tu zaznelo, to obchádzanie legislatívneho procesu. Aby som sa teda neopakoval po predrečníkoch, tak sa teda vyjadrím, vyjadrím len k takým aspektom, ktoré nezazneli. Je teda dosť veľký rozdiel medzi tým, že keď je niečo poslanecký návrh a vládny návrh, lebo keď je to vládny návrh, a vy ste to mohli cez vašu ministerku predložiť ako vládny návrh, tak je k tomu normálne medzirezortné pripomienkové konanie.
Ľudia možno nevedia, že medzirezortné pripomienkové konanie je aj k poslaneckým návrhom zákonov, ale to je až potom, keď prejdú prvým čítaním a potom sa, potom k poslaneckým návrhom zákonov sa môže vyjadriť vláda a keď sa má k tomu vyjadriť vláda, tak každý materiál, ktorý ide do vlády, ide cez MPK. Ale rozdiel je v kvalite, a teda v dĺžke, že štandardná dĺžka je, myslím, 15 pracovných dní, tuto to veľmi často býva skrátené na nejakých päť alebo sedem dní, ale hlavne dôsledky. Keď sa v rámci normálneho medzirezortného pripomienkového konania ozve nejaká iná štátna inštitúcia alebo sa ozve, ozve verejnosť a povie nejaké argumenty, tak aj na tých ministerstvách; a ja mám osobné skúsenosti s tým, lebo zvyknem pripomienkovať, zvyknem organizovať hromadné pripomienky a zvyknem na ministerstvách absolvovať aj rozporové konania, tak ak tam nie je nejaký zásadný filozofický rozpor, tak sú náchylní pracovníci ministerstiev počúvať vecné argumenty a je možné vecne ovplyvniť návrh zákona vecnými argumentami. Povedal by som, že oveľa, oveľa efektívnejšie, ako keď už tuto vedieme politické boje na pôde parlamentu. Keď je to, keď je to to náhradné medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré je k stanovisku vlády, tak jeho dôsledky sú prakticky žiadne. Lebo v tom prvom prípade sa premietnu tie pripomienky, pokiaľ ich predkladateľ akceptuje, do návrhu zákona, tak to už potom ide upravené do poradných orgánov vlády, do vlády a do parlamentu. Tuto, no ako teoreticky sa to môže premietnuť do stanoviska vlády, ale priame dopady, dopady nie sú žiadne.
Pán poslanec Baláž sa tak tešil, že však je to poslanecký návrh a aká je k tomu obsiahla diskusia. No ale opäť, to je zásadný rozdiel, že je diskusia v médiách a televízie organizujú diskusie a politici tam veselo diskutujú a nejaké organizácie píšu stanoviská do médií, ale čo z toho? Medzirezortné pripomienkové konanie je cesta, ako normálnym spôsobom ovplyvniť a legitímnym spôsobom ovplyvniť znenie zákona, lebo napíšete, chceme to takto upraviť, a ten predkladateľ sa s vami baví, nie, neakceptujem vašu pripomienku, lebo, alebo dobre, tak bavme sa, bavme sa o tom. Mediálne debaty nemôžu nahradiť tú debatu, ktorá je v rámci pripomienkového konania.
Zazneli tu pochybnosti, a teda aj v médiách, aj tuto v rozprave, že či ten návrh nie je diskriminačný, či to nedopadne ako v Poľsku a v Maďarsku, že bude v rozpore s právom v EÚ. Vy, ak som dobre počul, ste povedali, že nie, že ste si dali cez legislatívne odbory ministerstiev urobiť nejaké analýzy, ktoré tvrdia, že je to v poriadku. No, a je to poslanecký návrh zákona. Poslanci si dali na ministerstve urobiť, urobiť analýzy? To ja keď ako opozičný poslanec prídem na nejaké ministerstvo, že aby mi spracovali nejakú analýzu, tak to pre mňa ministerstvo urobí? Tak to je teda zvláštne, zvláštne využívanie pracovníkov ministerstiev na v podstate politickú, politickú agendu politických strán a poslancov. Tak budem sa musieť o to pokúsiť, že či budú rovnaký prístup uplatňovať aj k opozičným poslancom ako k vládnym. A to nehovorím preto, že by som túžil, preto, aby nejaké ministerstvá posudzovali moje návrhy alebo mi radili, ale pretože opäť je to vec, ktorá len potvrdzuje, že je to obchádzanie normálneho legislatívneho procesu.
No a nakoniec vec, ktorá je zvláštna. Veľmi často sú nejaké návrhy, ktoré sa týkajú ekonomiky alebo sociálnych vecí, ktoré vnímajú trebárs ako dobré zamestnávatelia, ako zlé odbory alebo naopak. Ale vy ste predložili návrh, ktorý je fascinujúci v tom, že vlastne zjednocuje týchto tradičných oponentov, že tento návrh deformuje a kazí podnikateľské prostredie, a preto sú proti nemu podnikatelia, zamestnávatelia.
A zároveň je to návrh, ktorý povedie k zvýšeniu cien potravín a potenciálne možno ohrozí príjmy zamestnancov, zamestnancov tých reťazcov, lebo to môže byť tiež spôsob, akým, akým si to budú tie reťazce kompenzovať, že teda nielenže budú zvyšovať ceny, ale že, nebudú asi znižovať, ale budú menej zvyšovať, zvyšovať mzdy svojim zamestnancom. Čiže proti sú aj odbory, stanovisko príslušných rezortných odborov je negatívne, a proti, a teda negatívny dopad bude, bude aj na spotrebiteľov.
Takže je to veľmi zvláštny typ populizmu, lebo populizmom sa tvária politici, že robia ľuďom dobre, a vy im idete zvýšiť ceny potravín. Tak ja by som sa chcel spýtať, že naozaj či to garantujete, lebo je to veľmi nebezpečné. Akékoľvek zvýšenie bude, bude cien potravín, tak darmo sa budete vyhovárať, bude to vnímané tak, že vy to máte svojou daňou z jedla na svedomí.
Skryt prepis