Videokanál poslanca

Pán poslanec Pavelka, úplne súhlasím s tou kritikou takéhoto selektívneho prístupu, keď nejaké subjekty ide štát selektívne výberovo postihovať a znevýhodňovať. Tvrdí, že tým selektívne zvýhodní iné subjekty, alebo teda ich priamo finančne podporí.
Tento, tento zákon nič neprináša do vzťahu medzi, medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi. Tento zákon iba finančne zaťažuje obchodné reťazce, a teda tieto prenesú na spotrebiteľov, čiže to všetko zaplatia ľudia, ako si správne povedal.
Ale je zaujímavé, že, že vládna koalícia, teda špeciálne SNS, si v tom tak libuje, aby som po slávnostnom prejave použil český, český termín, má vždycky nejaký dôvod, pre ktorý selektívne niekoho zaťaží alebo selektívne niekoho podporí.
Ak by sme aj zobrali tú logiku, že obchodné reťazce sú tým silnejším vo vzťahu k dodávateľom, najmä k malým dodávateľom, no tak mali sme tu predsa zákon, novelu zákona o podpore cestovného ruchu a chudák cestovný ruch, hotelieri sú tým slabším, že ich potrebujeme zase nejako cez štát, cez nejaké selektívne úľavy a zvýhodnenia podporovať? No tak raz je ten dôvod, že, že potrebujeme podporiť cestovný ruch, hoci, hoci on nie je zvýhodnený, teraz, teraz to odôvodnenie, že, že dodávatelia sú v zlom postavení voči obchodným reťazcom. Hoci tento zákon nijako nerieši vzťah dodávateľov a obchodných reťazcov.

Ďakujem kolegom za reakcie. Nepôjdem presne v poradí.
Pán poslanec Kotleba žasol, že keď som hovoril o tom, že právo Európskej únie je nadradené slovenskému, no tak to je elementárny fakt, ktorý okrem vašej strany rešpektujú, predpokladám, všetky ostatné politické strany, ktoré majú zastúpenie v Národnej rade. Pre nás nie je Európska únia prašivá, pre nás to nie je bruselský diktát, pre nás je to to, že máme rešpektovať pravidlá spolku, ktorého sme súčasťou, a na tomto sa, myslím, zhodne aj vládna koalícia, aj demokratická opozícia a tá diskusia neprebieha o tom, či máme, alebo nemáme rešpektovať právo Európskej únie, ale či tento konkrétny návrh odporuje alebo neodporuje právu Európskej únie.
Pani poslankyňa Antošová, ja žiadnymi fámami o zvyšovaní cien potravín Dankovou daňou z jedla nestraším, to je jednoducho fakt. Ak zavediete osobitný odvod, z niečoho ho bude treba zaplatiť. Buď bude zaplatený tým, že sa zvýšia ceny potravín a zaplatia to ľudia, alebo menej dostanú tí zamestnanci, ktorí - ako správne poukazujete - už teraz dostanú menej, alebo sa znížia investície. Niekde sa to premietne, niekto to bude musieť zaplatiť.
Pán poslanec Antal nerozumie tej dvojitej argumentácii, tak skúsim ešte raz. Zavediete daň z jedla, zaplatia to ľudia na vyšších cenách potravín. Ak to bude napadnuté na Európskej únii a Európska únia to zruší, tak si potom tie obchodné reťazce vysúdia od štátu, že im štát ten osobitný odvod bude musieť vrátiť a daňoví poplatníci to zaplatia druhýkrát. (Reakcia z pléna.) To nie je nezmysel, to je realita. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja v druhom čítaní vystúpil k návrhu na zavedenie Dankovej dane z jedla, a dovoľte mi, aby som začal takto.
Každé dodatočné daňovo-odvodové zaťaženie vnímam negatívne. Myslím si, že to nie je dobré pre trh. Hovorím to jednak pri odvode pre obchodné reťazce, hovorím to aj pri osobitnom odvode pre energetické spoločnosti a sieťové odvetvia. Odvody zaťažujú podnikateľský priestor. Som za zrušenie obidvoch odvodov.
Aby som tu nebol obvinený z plagiátorstva, tak priznávam, že to nie sú moje slová, že som iba citoval ministra hospodárstva Petra Žigu, vášho koaličného partnera.
Sme v druhom čítaní, tak by sme mali hovoriť aj o tom, čo sa má v návrhu zákona zmeniť, takže rád by som sa vyjadril k niektorým bodom z toho, čo máte obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu, ktorý pán predkladateľ Baláž zrejme predloží. Asi by bolo korektnejšie, keby ho predložil úplne na začiatku rozpravy, aby sme sa vyjadrovali k niečomu, čo už je oficiálne predložené, ako iba sa budeme vyjadrovať k tomu, čo je iba odovzdané na zverejnenie na webe, a teda diskutujeme vopred k niečomu, čo ešte len má byť predložené. Ale dobre.
Bod 10. Do základu navrhujete doplniť odsek 2 do § 4, ktorým sa má zaviesť, že:
"Do základu odvodu sa nezapočítava čistý obrat obchodných prevádzkarní, ktoré sa nachádzajú
a) v okresoch zapísaných v zozname najmenej rozvinutých okresov, ktoré majú najviac desiatich zamestnancov a
b) v obci, kde sú najviac tri obchodné prevádzkarne, ktoré predávajú potraviny konečnému spotrebiteľovi."
Zaujímavé je to odôvodnenie. Toto, túto výnimku navrhujete, pretože "vyššie uvedené obchodné prevádzkarne by nemali byť zaťažené odvodom, aby boli zabezpečené potreby obyvateľov a nebol narušený rozvoj najmenej rozvinutých regiónov". Čiže dávate výnimku, lebo váš návrh zákona, vaša daň z jedla spôsobí to, že nebudú zabezpečené potreby obyvateľov a bude narušený rozvoj regiónov.
Toto vy priznávate, že návrh, ktorý ste predložili, môže spôsobiť, a teda spôsobil by to najmä tým menším, to je ten bod a), menším, menším predajniam problémy. Čiže by neboli, mohlo by sa stať, keby ten návrh bol schválený, tak ako ste ho navrhli, že by neboli zabezpečené potreby obyvateľov. To sami predkladatelia, ktorí opravujú svoj návrh, priznávajú, bol by narušený rozvoj regiónov.
Teraz dáte výnimku pre najmenej rozvinuté regióny, lebo tam nechcete narúšať rozvoj. Ale tie ostatné regióny, tak tam rozvoj môže byť narušený? Dobre tomu rozumiem, áno?
Pani spravodajkyňa Sárközy tu pri predchádzajúcom bode, ktorý uvádzala, citovala analytikov, ktorí sa pozitívne vyjadrovali k jej alebo k vášmu, viacerí ste to predložili, návrhu novely zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, tak ak sú analytici autorita, ktorú máme brať vážne, no tak ju berme vážne aj pri návrhu na zavedenie dane z jedla, ktorú kritizovali zamestnávatelia, obchodníci, odborári, ZMOS.
Zacitujme si, zacitujme si, čo o tom hovoria analytici, inštitút INESS, Martin Vlachynský, odvod reťazcov, píše: "Tento návrh považujeme za škodlivý pre podnikateľské prostredie na Slovensku troma spôsobmi. Ako každá iná daň, aj táto prinesie kombináciu vyšších cien pre spotrebiteľov, pričom viac zasiahnuté budú potraviny, menej zdrojov na mzdy pre zamestnancov a investície podnikateľov. Zároveň prinesie nemalú byrokratickú záťaž. Podnikatelia budú musieť dôsledne sledovať, kedy im vzniká odvodová povinnosť a aká je jej výška. V prípade opomenutia sú v návrhu automatické pokuty. Začínajúci obchodníci a potravinári budú hrozbou odradení expandovať a rozširovať sa."
Čiže ak sa teda opierame o analytikov, tak tí upozorňujú, že návrh zákona, s ktorým prišli poslanci SNS a ktorý podporujú aj ostatné strany vládnej koalície, spôsobí vyššie ceny, zaplatia to spotrebitelia. Bude mať za následok nižšie mzdy, lebo niekde sa to bude musieť premietnuť. A bude mať následok nižšie investície. Prinesie to finančnú záťaž, ktorá bude prenesená na obyvateľov, a prinesie to byrokratickú záťaž, ktorú budú mať podnikatelia, ale ktorá tiež sa premietne do cien. Čiže tiež to zaplatia nakoniec, nakoniec obyvatelia.
Musím priznať, že keď som si čítal pozmeňujúci návrh, s ktorým prichádzajú koaliční poslanci, aby opravili ten nepodarok, ktorý predložili do prvého čítania, tak som mal silný pocit déja vu. Niečo podobné sa udialo pri návrhu novely zákona o podpore cestovného ruchu, pri zavedení na návrh opäť poslancov za SNS toho príspevku na rekreáciu, ktorý bol tiež predložený ako poslanecký návrh. Bol predmetom kritiky politickej, mediálnej, zo strany analytikov. A výsledok, výsledok bol, že v druhom čítaní ste prišli s pozmeňujúcim návrhom, ktorým ste ten pôvodný návrh upravili, aby príspevok na rekreáciu bol povinný iba na podniky od 50 zamestnancov vyššie. Tým ste síce napravili tie možné negatívne dôsledky na menšie podniky do 49 zamestnancov, ktoré budú mať ten príspevok iba ako dobrovoľný, iba ako možnosť. Ale zároveň ste vytvorili iný problém, a síce problém diskriminácie zamestnancov, že vytvárate dve kategórie zamestnancov, že zamestnanci v podniku, ktorý má 50 zamestnancov, majú nárok na príspevok na rekreáciu, zamestnanec podniku, ktorý má 49 zamestnancov, nemá nárok na príspevok na rekreáciu. Je to, je to diskriminačné a niečo veľmi podobné sa vám môže stať aj pri dani z jedla.
Predmetom tej kritiky bolo, že okrem veľkých obchodných reťazcov to zasiahne, zasiahne aj tie menšie a okrem zahraničných aj tie slovenské, že to bude mať, že to bude, že to spôsobí problémy povedzme v menších obciach, v zaostalejších regiónoch.
Tak všetko toto sa snažíte napraviť, napraviť pozmeňujúcim návrhom, ktorý bude predložený. Ja tak tajne dúfam, že by mohol byť predložený ešte pred tým, ako sa poslanci budú prihlasovať do ústnej rozpravy, aby sme, aby sme tu tí ďalší mohli diskutovať nielen na základe toho, čo si prečítali, ale aj na základe toho, čo pán predkladateľ povie.
Okrem už tých spomínaných zmien, teda ktoré sa týkajú, týkajú, teda v bode 10, najmenej rozvinutých regiónov, menších obcí, kde nie je toľko, kde nie je toľko prevádzkarní, sa tam má zmeniť aj to, že čo všetko sa, teda bod 8, za obchodný reťazec nepovažuje: zariadenie spoločného stravovania, malý a stredný podnik, obchodný reťazec, ktorý je výrobcom potravín, ktorý, ktorý predáva konečnému spotrebiteľovi, teda vlastné najmenej 80 %. Potom to kritizované, že, že musia, teda spadajú do, do režimu zákona podniky, ktoré najmenej 10 % obratu majú, má sa to zvýšiť na najmenej 25 % čistého obratu tým, aby teda, aby, aby neboli tým zaťažené, ktoré majú, podnik, subjekty, ktoré majú prevažne obrat z iných nepotravinových sektorov. No tak ja neviem, 25 % ešte stále nie je, nie je väčšina, čiže keď má niekto 74 % nepotravinárskeho tovaru, tak, tak tiež to, tiež to nie je väčšinovo potravinársky obchod. Ale dobre.
No, ale chcem dospieť k tomu, že čo tým môžete, môžete spôsobiť. Môžete tým spôsobiť to, že síce, áno, vyriešite, vyriešite problémy tých menších predajcov, tých, čo nie sú skutočnými obchodnými reťazcami, rozširujete aj, aj to, že aby to pôsobilo na subjekty, ktoré, ktoré pôsobia aspoň v 15 % všetkých okresoch. Dali ste tam iba, iba dva okresy, teraz to bude 11 celé niečo okresu, ak som to dobre prepočítaval.
Čiže takéto zmeny, ktoré môžu byť považované za pozitívne z hľadiska praktického, môžu byť problematické práve z hľadiska toho namietaného nesúladu s právom Európskej únie.
A tu by som rád upozornil na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady, ktoré bolo síce napísané ešte k tomu pôvodnému návrhu, ale akoby predpokladalo, akým smerom sa ten zákon bude meniť. Odbor legislatívy a aproximácie práva vypracúva k návrhom zákona stanoviská a vždy v jednej časti upozorňuje aj na súlad alebo nesúlad s právom Európskej únie. Vo vzťahu k vášmu návrhu uvádza: "Problematika návrhu zákona v rozsahu, v akom bola predložená, nie je v práve EÚ priamo upravená," čo znie nádejne, "avšak možno k nej uviesť niektoré ustanovenia primárneho práva." Spomína sa článok 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o práve usadiť sa a uplatňovania tejto slobody v súlade so zásadou nediskriminácie a upozorňuje sa na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, kde sa uvádza, napríklad takéto veci: "Podľa ustálenej judikatúry sleduje sloboda usadiť sa zabezpečenie výhody vnútroštátneho zaobchádzania v hostiteľskom členskom štáte štátnym príslušníkom iného členského štátu a spoločnostiam uvedeným v článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, pokiaľ ide o spoločnosti na základe ich miesta sídla. V tejto súvislosti sú zakázané nielen zjavné diskriminácie založené na mieste sídla spoločnosti, ale aj všetky formy skrytej diskriminácie, ktoré použitím iných rozlišovacích kritérií vedú v skutočnosti k rovnakému výsledku.
Okrem toho povinný poplatok, ktorý stanovuje kritérium zdanlivo objektívneho rozlišovania, ale ktoré vo väčšine prípadov znevýhodňuje s prihliadnutím na jeho znaky spoločnosti so sídlom v iných členských štátoch, ktoré sa nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou podnikov so sídlom v členskom štáte zdanenia, predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe miesta sídla spoločnosti, ktorá je zakázaná článkami 49 a 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že takéto obmedzenie môže byť prípustné iba vtedy, ak je odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu.
Navyše je v takom prípade potrebné, aby toto obmedzenie bolo spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa a aby neprekračovalo rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné. V každom prípade treba pripomenúť, že na podporu takéhoto systému nemožno ako platný dôvod uvádzať ochranu hospodárstva štátu."
No ale presne toto, to doteraz boli citácie z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, ktoré určite ste videli aj vy, pretože mal možnosť sa s nimi oboznámiť každý poslanec, keďže nám ich Kancelária Národnej rady poskytla, presne toto vy teraz idete robiť. Idete zaviesť nepriamu diskrimináciu obchodníkov, ktorí nie sú slovenskí, ktorí sú zahraniční, idete zaviesť zvýhodnenie slovenských subjektov diskriminačné, také, ktoré odporuje základným princípom fungovania Európskej únie. Lebo Európska únia je založená na nediskriminácii, na rovných podmienkach pre podnikateľov bez ohľadu na to, z ktorej členskej krajiny pochádzajú.
A samozrejme, že to nejdete robiť tým spôsobom, že napíšete do zákona, že daň z jedla budú platiť iba zahraničné obchodné reťazce. Ale v realite tak, ako idete nastaviť podmienky a ako idete dať výnimky z toho, kto musí a kto nemusí platiť, tak tak spôsobíte, že v skutočnosti ten osobitný odvod budú platiť reťazce zahraničné.
Bude to diskriminačné, bude sa posudzovať, či je, alebo nie je to v súlade, v súlade s právom Európskej únie, a ak Súdny dvor Európskej únie dospeje k názoru, že je to v rozpore s právom Európskej únie, tak to budeme museť zrušiť, zmeniť, čo by možno nebol z vášho pohľadu taký problém, ale je dosť možné, že to budeme musieť vracať tým subjektom, ktorí takto diskriminačne stanovenú daň alebo odvod, medzi tým nie je zásadný rozdiel, budú musieť platiť.
A veľmi ľahko sa môže stať, že vy teraz tú daň zavediete, budúci rok z nej skasírujete nejaké peniaze, ktoré použijete, a teraz je jedno, či to bude nejaký fond, alebo to budú, budú, budú iné nástroje, ale keď tu hovoríte o tom, že sa to bude transparentne rozdeľovať, tak ja naozaj som veľmi znepokojený, keď počúvam o tom, že niečo a niečo ešte viac sa bude transparentne rozdeľovať v rezortoch, ktoré riadi Slovenská národná strana pri skúsenostiach z obstarávania obrnených vozidiel v rezorte obrany, pri, pri nakladaní s eurofondami na výskum v rezorte školstva. Som znepokojený z akéhokoľvek ďalšieho pokusu zobrať ľuďom peniaze a potom tie peniaze transparentne, akože transparentne rozdeľovať v rezorte riadenom Slovenskou národnou stranou.
No ale čo sa stane, ak bude tento zákon schválený v podobe, ktorá bude v rozpore s princípmi fungovania Európskej únie? Zákon bude musieť byť zmenený, lebo právo Európskej únie a primárne právo Európskej únie má prednosť pred slovenským právom, a budeme musieť vrátiť zahraničným obchodným reťazcom tie, tie financie, ktoré zaplatia na tých obchodných reťazcoch. To bude mať dva efekty, na ktoré chcem upozorniť. Tú daň v skutočnosti zaplatia ľudia na zvýšených cenách. Ale keď si potom vysúdia reťazce, že to bolo diskriminačné, tak štát to vráti tým reťazcom a príjem z toho budú mať tie reťazce, nie tí ľudia.
Čiže vy tu zavediete daň, ktorá spôsobí, že ľudia budú mať vyššie ceny, zaplatia vám nejaký balík, ktorý si vy rozdelíte, a potom to druhýkrát ľudia budú musieť zaplatiť na svojich daniach, pretože štát bude vracať tie peniaze reťazcom. To je to, čo môžete dosiahnuť.
A dôležitý, druhá vec, je tam aj ten časový aspekt. Pán poslanec Tomáš tu vo faktickej poznámke hovoril o tom, ako SaS sľubovala zníženie daní a potom, keď nastúpila za prvej Radičovej vlády, tak bola zvýšená DPH. No áno, bola, ale prečo? Pretože musela vtedy vládna koalícia zachraňovať rozvrátené finančné, rozvrátené financie štátu, zachraňovať tú sekeru, ktorú ste vy spôsobili za prvej Ficovej vlády a keby sme to neurobili, tak... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci a panie poslankyne!

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... tak nastane rozvrat verejných financií a ekonomika by nenapredovala tak, ako dnes napreduje. Čiže toto je veľmi zlý argument. Jeden ten dlh vytvorí a druhý ho bude splácať a nakoniec to aj tak všetko zaplatia ľudia. (Potlesk.)

Pán poslanec Kollár, predpokladám, že keď ste prichádzali s týmto návrhom zákona, netušili ste, že takáto zásadná politická diskusia sa z toho vyvinie. A myslím, že teda, ja teda chápem, že vystupujete takým emotívnym spôsobom, ale v podstate by ste mali byť pánu poslancovi Martinákovi vďačný, lebo je tu ako jediný koaličný poslanec, ktorý diskutuje k tomu a to je práve to, čoho sa my vždycky dožadujeme, že nieže tie návrhy zákonov prejdú len tak a nikto, ani pes po nich neštekne, a keď už sme pri tej téme. Čiže toto je, naopak, si myslím, že veľmi dobre, že tu zaznievajú takéto argumenty, aj keď teda neviem, že či keď túto debatu niekto zachytí, tak či pán poslanec bude pochválený za to, aké postoje prezentoval.
Čiže ja chápem, že je záujem na tom, aby mladá zver dorastala, aby ju potom poľovníci mohli zastreliť, ale aj ten cieľ, s ktorým prišli kolegovia zo SME RODINA, považujem za legitímny. A teda nedostal som žiadnu, žiadnu odpoveď na otázku, že akým iným spôsobom môžme dosiahnuť ten cieľ, lebo teda neviem, nejako som to celkom s tou citovou výchovou nepochopil, že keď citová výchova nahradí, nahradí túto zákonnú úpravu a bude všetko v poriadku, že vysvetlíme tým deťom, že teda zastrelili psíka alebo mačičku, a v rámci citovej výchovy to nejako saturujeme, ale my sa tu bavíme o zmene, zmene zákona a o jednom konkrétnom návrhu riešenia.

Pán poslanec Martinák, mňa zaujalo to, že vy v podstate súhlasíte s tým, čo chcú kolegovia svojím návrhom dosiahnuť, akurát si myslíte, že by sa to nemalo riešiť novelou zákona o poľovníctve, ale nejako inak. Tak to by ma teda zaujímalo, že ako inak chcete dosiahnuť to, čo oni chcú riešiť. Lebo teda tiež ste povedali, že to nie je v poriadku len tak odstreliť, odstreliť psa pred očami dieťaťa. No ako inak to chcete riešiť? Lebo oni dali nejaký návrh a teraz sa môžme baviť o tom, že či je ten návrh dobrý, zlý, primeraný, neprimeraný, či vieme ho nejako upraviť, nejako to inak naformulovať. Ale je to nejaký návrh, ktorý, ak by bol schválený, tak by sa ten jav, na ktorý oni poukazujú, obmedzil. Určite by sa tomu nezabránilo, lebo určite nie všetci by rešpektovali zákon. To je ako s tým alkoholom za volantom, o ktorom hovoril pán poslanec Kollár, že aj keď je to zakázané, tak aj tak niektorí ľudia šoférujú pod vplyvom alkoholu. Ale áno, áno, keď je to zakázané, tak je predpoklad, že sa to nejako obmedzí. A vy teda, možno som vás zle pochopil, možno ani ten cieľ, ktorý sledujú, nepovažujete za oprávnený, ale vnímal som vaše slová tak, že áno, v tomto im dávate za pravdu, akurát to treba riešiť nejako inak. Tak ja sa teda pýtam, že ako, v akých zákonoch, čo konkrétne sa dá zmeniť, aby ste zabránili tomu, čo chcú zabrániť oni.

Pán predseda, poprosil by som opraviť v zázname vaše tvrdenie, že som s poslancom Kotlebom navrhoval, aby sa hlasovalo po každom bode prerokovanom. Nič také som nenavrhoval.

Mám procedurálny návrh, aby bol okamžite po hlasovaní zverejnený aktuálny program schôdze, pretože; odôvodnenie: Koalícia svojvoľne mení program schôdze, ktorý si sama schválila, ktorý navrhol predseda Národnej rady. Mali by sme podľa neho postupovať. Mali by sme postupovať podľa pravidiel, ktoré boli dohodnuté, že ak nie je prítomný predkladateľ, tak návrh, ak nie je to inak, všeobecným súhlasom akceptované, tak ten návrh predkladá na koniec schôdze. Takto sa postupuje voči opozičným návrhom. Koaliční poslanci tým, že majú väčšinu, tak keď ich návrhy prepadnú, no tak si určia konkrétny termín a väčšina, samozrejme, že to odhlasuje.
Takže opakujem procedurálny návrh, aby sme sa v tom vôbec mohli vyznať, je vás väčšina, odhlasovali ste si to. Tak aspoň ešte dnes, aby sme mali aktuálny program.

Ďakujem. Ja vôbec nespochybňujem, že to riešenie, ktoré je obsiahnuté vo vašom návrhu, teda aby tam okrem dcér, zjednodušene, tam boli zahrnuté aj vnučky a pravnučky, by mnohé, mnohé problémy vyriešilo a bolo by zlepšením, nepochybne zlepšením oproti, oproti súčasnému stavu. Však už len v Bratislave BVS a Infra Services, aby sme nechodili ďaleko, tak, tak ten problém napríklad by bol, by bol ošetrený aj vaším návrhom. Len som teda chcel upozorniť na to, že môžu tam byť aj iné problémy a okrem toho, že vzťah založenia je možné, možné zobrať aj do úvahy kritériá buď financovania povinnými osobami, alebo, alebo kontroly povinnými osobami, alebo vymenúvania členov riadiaceho orgánu a kontrolného orgánu, alebo nejakého aktuálneho väčšinového podielu. Samozrejme, že asi, asi nie je reálne, aby sa infozákon vzťahoval na všetky obchodné spoločnosti, napr. kde má štát nejaký, akýkoľvek minimálny, minimálny podiel, malo by to byť vymedzené buď ovládaním, alebo teda nejakým väčšinovým podielom, pochopiteľne.
A pokiaľ ide o skutočnosť, že nebol predložený návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám do vlády a potom do parlamentu, tak áno, aj mne je to ľúto. Na druhej strane si uvedomujem zložitosť tej situácie, lebo som absolvoval aj tie prípravné rokovania, aj tie rozporové konania, a tie záujmy sú tam veľmi rôznorodé a viem si predstaviť aj takú novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá by zákon zhoršila oproti súčasnému stavu. Takže možno niekedy je lepšie nerobiť nič, ako to zhoršiť.

Vážená pani predkladateľka, kolegyne a kolegovia, rokujeme o novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám a ako už pani predkladateľka, pani poslankyňa Remišová povedala, je to novela, s ktorou by mala prísť vláda. Je to návrh pomerne rozsiahly.
Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že bude novelizovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám a bude reagovať na niektoré problémy. Dokonca ten návrh aj bol pripravený na základe pomerne obsiahlej diskusie za účasti zástupcov štátnych orgánov, samosprávy, ale aj mimovládnych organizácií, odborníkov štátnych podnikov a tak ďalej. Ten návrh bol daný aj do medzirezortného pripomienkového konania a uskutočnilo sa aj pomerne rozsiahle medzirezortné pripomienkové konanie, pretože subjekty aj, dokonca aj tie subjekty, ktoré sa na tom návrhu, návrhu podieľali, tak neboli úplne spokojné s tým, čo, s tým, čo ministerstvo spravodlivosti pripravilo a dalo do medzirezortného pripomienkového konania.
Sám som sa na príprave jednej z takých hromadných pripomienok podieľal. Bola to hromadná pripomienka, ktorú iniciovalo Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, teda spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami, komunálnymi politikmi, občianskymi aktivistami aj jednotlivcami, ktorí sa o tú problematiku zaujímajú. No a je škoda, že tam to, tam to zastalo. A myslím, pred už vyše rokom – niekedy september, október 2017 – prebehlo to medzirezortné pripomienkové konanie a následne rozporové konania a ďalej legislatívny proces nepokračoval. Ale na rozdiel od toho zákona, ktorý sme mali na programe tesne pred týmto bodom, teda novely zákona o protikomunistickom odboji, tuto to nie je také dramatické z toho hľadiska, že sa to netýka iba ľudí, ktorí, ktorí často sú už v dôchodkovom veku a niektorí z nich postupne odchádzajú z tohto sveta.
Toto je vec, ktorú bude treba riešiť aj do budúcnosti. Čiže ak aj tento návrh poskytne; postihne obvyklý osud opozičných návrhov, tak niet čo zúfať, pretože, pretože toto je vec, na ktorej si myslím, že budúca vládna koalícia, ak bude zásadne odlišná od tej súčasnej, sa zhodnúť, zhodnúť dokáže a bude môcť vychádzať aj z tých návrhov, ktoré postupne boli predkladané ako opozičné poslanecké návrhy, ale aj z dobrej práce, ktorú ministerstvo spravodlivosti urobilo minulý rok pri príprave novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Čiže predkladanie týchto návrhov je, ja to beriem aj ako príležitosť trochu si zadiskutovať o obsahu toho, čo by tam, čo by tam malo byť.
A teda dotnem sa iba, iba jednej veci, lebo to by sme tu boli dlho, keby sme mali o všetkom diskutovať. Teda ide o povinné osoby; teda zákon definuje povinné osoby, štátne orgány, obce, vyššie územné celky a tak ďalej, potom povinné osoby, ktoré sú právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou. A dnes tam máme v ods. 3, to boli ods. 1 a 2, § 2, povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa ods. 1 a 2, čiže postihujeme dcéry povinných osôb, ale už nepostihujeme vnučky; vnučky, pravnučky. Toto je v návrhu kolegov z OĽANO ošetrené tým, že ide, tým, že ide okrem povinných osôb, ktoré sú založené tými povinnými osobami podľa ods. 1 a 2, čiže dcéry tých základných povinných osôb, aj povinné osoby založené povinnými osobami podľa písm. a), čiže vnučky a dokonca aj na pravnučky sa tam myslí.
Je možné, možno teda diskutovať, ako konkrétne toto má byť, má byť upravené v tom návrhu, ktoré ministerstvo dalo, dalo do medzirezortného pripomienkového konania. Na inšpiráciu dávam, že sa uvádzalo v alternatívach, že povinnými osobami sú ďalej aj obchodné spoločnosti, štátne podniky, družstvá a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ak sú úplne financované povinnými osobami podľa ods. 1 a 2, alebo sú kontrolované povinnými osobami podľa ods. 1 a 2, alebo c) povinné osoby podľa ods. 1 a 2 vymenúvajú alebo volia viac ako polovicu členov ich riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.
Alternatíva dva tam bola, že povinnými osobami sú ďalej aj štátne podniky, obchodné spoločnosti a družstvá, v ktorých má povinná osoba podľa ods. 1 a 2 väčšinový podiel. Čiže jednak tam treba ošetriť to, že stačí, keď tam dáme vnučky a pravnučky, lebo tak teoreticky môžu byť ešte prapravnučky a na Slovensku sú ľudia pri obchádzaní zákona veľmi kreatívni a keď postihneme aj pravnučky, tak môže sa stať, že špekulanti rôzni si vymyslia prapravnučku, aby mohli obchádzať zákon. Ale teda ďalší aspekt toho je, že tá definícia má byť statická, teda že či sa to má iba odvíjať od toho, že kto je zakladateľom tej spoločnosti, alebo sa tam má zapracovať, že teda financovanie, kontrola, ovládanie tej spoločnosti, lebo napríklad Slovak Telekom bol založený, založený štátom a dnes už nemá zo štátom nič spoločné, ale podľa súčasného znenia zákona v podstate je povinnou osobou, lebo sa vzťahuje na to tá podmienka, že bol založený štátom, hoci dnes je už úplne súkromný. A naopak, ak ide o nejakú firmu, ktorá bola založená nejakými súkromníkmi, ale dostala sa do vplyvu štátu alebo samosprávy a dnes je to povedzme mestská firma, ale nebola založená, založená mestom, tak je úplne mimo, mimo pokrytia infozákona, pretože nebola založená povinnou osobou podľa ods. 1 a 2.
Toto sú také veci, o ktorých verím, že budeme, budeme ďalej diskutovať. Nemyslím, že teraz tu v pléne, ale, ale teda pri nejakej budúcej novelizácii zákona o slobodnom prístupe k informáciám, možno v lepších politických časoch.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.