Videokanál poslanca

Pekný neskorý večer, kolegyne a kolegovia, poviem iba tri veci.
Prvá. Poslanci SMER - SD tu čítali prepisy nejakých komunikácií, ktoré vypustil von Kočner, tak ja som dostal veľmi silnú potrebu prečítať niečo iné, niečo, čo nepochádza priamo od Kočnera, ale od orgánov činných v trestnom konaní, a to je vlastne vec, pre ktorú sme tu dnes zišli. Je to uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci, ale keďže je pol jedenástej, tak ho nebudem celé čítať, len vás odkážem na to, že je zverejnené na stránke Právne listy, zverejnil ho sudca Peter Šamko, je to zaujímavé čítanie.
Vyplýva z neho, že orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie, a z ďalších informácií zasa vyplýva, že v tejto súvislosti bývalej štátnej tajomníčke Monike Jankovskej a ďalším osobám odobrali mobil. Nie je to teda tak, ako sa nám poslanci SMER-u snažili nahovoriť, že štátna tajomníčka Jankovská mala byť odvolaná, pretože nejakí novinári niečo napísali alebo nejakí opoziční politici niečo povedali na tlačovej besede, orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie a Monike Jankovskej polícia zobrala mobil.
Žijeme v krajine, kde orgány činné v trestnom konaní idú tvrdo po krku predstaviteľom vládnej moci a stíhajú ich aj v situácii, keď existuje iba minimálne podozrenie, že sa niečoho dopustili, hoci na to nie sú ani tie najmenšie relevantné dôkazy? Nie. Práve naopak, žijeme úplne v opačnej krajine, žijeme v krajine Kaliňákovej a Gašparovej polície, žijeme v krajine Trnkovej prokuratúry a žijeme v krajine Harabinovej justície.
V krajine, kde sa kauzy zametajú pod koberec, a špeciálne kauzy, do ktorých sú zapletení tzv. naši ľudia, podvodníci a zločinci prepojení s vládnou mocou.
Ak teda v takejto veci orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie a na základe toho odobrali mobil bývalej štátnej tajomníčke za SMER - sociálna demokracia Monike Jankovskej, tak je to veľmi vážny signál a po takomto niečom by v normálnej krajine štátna tajomníčka zložila funkciu a počkala až do vyšetrenia prípadu. Ak by to nespravila, tak by to za ňu spravila strana, ktorá ju nominovala do funkcie, v tomto prípade SMER - sociálna demokracia, alebo minister, ktorý ju do funkcie navrhoval, v tomto prípade Gábor Gál z MOST - HÍD by predložil návrh na jej odvolanie a vláda by ju odvolala. Nič z toho sa nestalo. Keby sa to stalo, tak tu dnes nesedíme, sme tu preto a prišli sme opakovane s návrhom na vyslovenie nedôvery vláde preto, lebo vláda nekonala.
Druhá poznámka sa týka manuálu, s ktorým na túto schôdzu prišli poslanci SMER-u, predseda SMER-u Fico sa neunúval a kde-tu nejaký poslanec predsa len vystúpil s faktickou a prečítal niečo z tvorivej dielne Erika Tomáša. Mám pocit, že Erik Tomáš túto schôdzu dosť odflákol, to asi tiež svedčí o pozícii podpredsedu strany Pellegriniho v SMER-e.
Ale nie o tom som chcel, skôr by som sa chcel zamerať na ten, na ten manuál, ktorý hovorí o tom, že s Kočnerom nie je previazaný SMER - sociálna demokracia, ale opozícia. Niekoľkokrát tu zaznelo, že kým Matovič a Sulík chodili ku Kočnerovi, za vlády SMER-u Kočner skončil v base. Tvrdiť niečo takéto je kapitálna blbosť a nehorázna drzosť zároveň. Lebo tieto vyjadrenia vyvracia sám Kočner v komunikácii z Threemy, v komunikácii, o ktorej si myslel, že sa nikto nikdy nedozvie, že nikdy tá komunikácia neprenikne na verejnosť. A zverejnené informácie hovoria o tom, že Kočner sa obával toho, že vláda SMER-u skončí, že Kočner sa obával toho, že sa dnešná opozícia dostane k moci a že potom sa Kočner a ľudia ako on neskryjú pred spravodlivosťou ani na severnom póle. Zverejnené informácie hovoria o tom, že sa tešil, keď z funkcie odchádzala ministerka Lucia Žitňanská, a nech už bude ministrom ktokoľvek, písal, riadiť to tam bude Monika Jankovská a to je moja opička. Čiže je veľmi nehorázna drzosť, keď tu niektorí poslanci SMER-u, myslím, že to bol pán Blaha, rozprávali o tom, ako sú, ako sú opoziční politici Kočnerovi opičáci, keď priamo Kočner označoval pani štátnu tajomníčku za svoju opičku.
SMER sa všemožne snaží dištancovať od Moniky Jankovskej. Pán poslanec Kéry tu povedal, že Monika Jankovská nie je členkou strany SMER - SD. No však nie je, lebo je sudkyňa a sudkyňa nemôže byť členkou politickej strany, ale len si to tak zbilancujme. Pani štátna tajomníčka Monika alebo Monika Jankovská bola štátnou tajomníčkou za SMER - SD, bola zvolená za poslankyňu parlamentu za SMER - SD, SMER ju chcel pretlačiť do Súdnej rady, ktorá práve teraz vyberá nového predsedu Najvyššieho súdu, SMER ju chcel nanominovať do Ústavného súdu. Existuje len málo ľudí, ktorých by SMER posielal do takých super dôležitých funkcií a do toľkých super dôležitých funkcií, ako je práve Monika Jankovská. SMER a Monika Jankovská sú úzko previazaní a SMER za jej konanie nesie plnú politickú zodpovednosť.
Tretia vec. Na záver by som tiež chcel byť osobný, tak ako s osobným príbehom začal Igor Matovič, keď uvádzal celý tento návrh. Ja som prvýkrát počul meno Peter Pellegrini alebo zaznamenal som ho, všimol som si ho v roku 2008, ktorý tu spomínal pán poslanec Matovič, že v tom roku zarábal 400-tisíc korún denne, no a ja som vtedy si všimol, že Peter Pellegrini oklamal parlament. V júli roku 2008 bol Peter Pellegrini jedným z poslancov SMER-u a predložil pozmeňujúci návrh k novele cestného zákona, ktorým do novely cestného zákona zakomponoval rozšírenie pôsobnosti protiústavného zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá aj na ďalšie úseky, ako bolo v tom pôvodnom zákone. Išlo o zákon, ktorý umožňoval stavať na nevyvlastnených pozemkoch, neskôr tento zákon označil Ústavný súd za protiústavný, Ficova vláda ho schválila v snahe dostavať do roku 2010 diaľnice, teda diaľnicu z Bratislavy do Košíc, vedela, že ten zákon je protiústavný, presadila ho v parlamente. A poslanec Pellegrini v tom júli 2008 dal nenápadný pozmeňujúci návrh, v ktorom tvrdil, že ide iba o previazanie zákona, zákona cestného a zákona, ktorý umožňoval vyvlastňovať, alebo teda stavať na nevyvlastnených pozemkoch. A urobil to tak rafinovane, že zatajil, čo robí, neuviedol to v dôvodovej správe, nepovedal to pri uvádzaní zákona a v podstate oklamal parlament a za tento nenápadný návrh, pozmeňujúci, hlasovala aj väčšina opozičných poslancov, ktorí kritizovali zákon umožňujúci stavať na nevyvlastnených pozemkoch, ktorí dokonca dali tento, tento zákon na Ústavný súd.
Čiže moja prvá skúsenosť s Petrom Pellegrinim je, že je to klamár.
Odvtedy urobil veľkú kariéru cez ministra školstva, predsedu parlamentu, podpredsedu vlády až dnes po náhradného Ficovho premiéra. A ja som si, rozmýšľajúc o tomto všetkom, spomenul na české príslovie, ktoré hovorí o tom, že "kto klame, ten kradne". Tak keď uvažujeme o všetkých dôsledkoch a kauzách vládnutia smeráckych vlád, tak treba uznať, že na tom českom prísloví by nepochybne niečo mohlo byť.
Ale ako pred chvíľou povedal pán poslanec Budaj, čas vypršal, súhlasím, je to pravda, čas pre túto vládu vypršal a táto vláda skončí, keď nie v utorok v parlamente, tak najneskôr 29. februára 2020, keď vás nepošleme od moci my, tak to spravia občania vo voľbách.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Nedoba, ja ťa chcem privítať na pôde parlamentu. Nie každému poslancovi, nielen novému poslancovi, ale vôbec opozičnému poslancovi sa stane, že tesne pred jeho vystúpením sa zdekuje celá prítomná vláda a celí, celí, všetci poslanci koalície a odídu, odídu z rokovacej sály. Tebe sa to práve stalo.
Druhá poznámka. Veľmi sa mi páčilo, ako si to to uchopil, a teda že si hovoril o tejto vláde, nielen o vláde Petra Pellegriniho, ale od začiatku volebného obdobia. Lebo jeden z najväčších problémov vlády Petra Pellegriniho je, že v skutočnosti je to len štvrtá vláda Roberta Fica, je to pokračovanie vlády Roberta Fica. Tá vláda má v podstate rovnaké zloženie, pokiaľ ide o politické zázemie, pokiaľ ide o biznisové zázemie, pokiaľ ide o politiku, pokiaľ ide o programové vyhlásenie. A keď sa chceme zbaviť vlády Petra Pellegriniho, tak sa chceme zbaviť vlády Roberta Fica, ktorá tu ešte stále pretrváva.
Posledná poznámka. Cítil som na tvojom hlase istú drobnú trému, začiatočnícku, nič si z toho nerob. Lepšie je mať drobnú trému v hlase, ako byť zaznamenaný v aplikácii Threema. (Potlesk.)

Pán poslanec Žiga, a, pardon, minister, minister, už je večer. Ja v zásade oceňujem tú vašu výzvu, aby, aby pán premiér a koaliční poslanci opustili schôdzu, lebo je to nedôstojné, tiež som mal ten pocit po vystúpení pána poslanca Marčeka, a teda považujem za príznačné, že ste si vybrali práve toto vystúpenie, aby ste po ňom označili schôdzu za nedôstojnú. Možno sú to slabé slová, skôr bolo nechutné, než nedôstojné.
A vyčítate nám, že tu nemáme poslancov a že však vy ste tú, vy ste tú schôdzu nechceli, tak tu nemáte mať dôvod, dôvod poslancov, ale skúste si všimnúť, že keď vám niekto vyčíta, že nie sú tu smerácki poslanci, o koaličných ani nehovoriac, tak vám to vyčíta v kontexte s tým, ako tu boli do nohy nastúpení, keď sa odvolával Fico. To je len také porovnanie. Pellegrini - Fico. Keď sa odvolával Fico, tak tu všetci sedeli. Pokiaľ bol Fico v rokovacej sále, pokiaľ Fico vystupoval, tak tu sedeli, ticho počúvali, a keď vystupoval, tak mu tlieskali. Keď je tu, keď odvolávame pána premiéra Pellegrinimu ("Pellegriniho", pozn. red.), no tak to stojí za to, aby tu boli. Koľkým? Šiestim, desiatim momentálne, však to sa mení z času na čas. A pokiaľ teda v tomto kontexte a o tom, že tu nie je pán poslanec Fico a predseda SMER-u Fico, ani nehovoriac.
No a posledná vec. Ja som žiadny volebný podvod nespáchal, pán minister Žiga, ja som sa tak ako vy zúčastnil parlamentných volieb, navrhla ma strana Sloboda a Solidarita, ktorej nie som členom, ani všetci vaši poslanci nie sú členom SMER-u - sociálna demokracia a dostal som 11 091 preferenčných hlasov, vy ste dostali o nejakých 900 viac, takže plus-mínus nám dali voliči takisto hlasov nám dvom, napríklad.

Pán poslanec Matovič, dve poznámky by som mal. Jednak spomínal si, že kto všetko tu z poslancov SMER-u vystupuje, a sa ti to nejako nezdá, tak ja chcem len upozorniť, že trochu je to aj maslo na hlave pána poslanca Pčolinského, ktorý tu pred časom upozornil, že za SMER tu vystupujú iba páni poslanci Blaha a Tomáš a čím teda zrejme spôsobil to, že niekto upozornil aj ďalších poslancov, že by mali čítať tie pripravené príspevky, takže sa ozývajú, ozývajú viacerí, čiže je to čiastočne aj teraz spôsobené vystúpením opozičného politika, aby sme sa netvárili, že nie.
A druhá poznámka k tomu, čo si hovoril o tom, že nie je tu pán poslanec, predseda SMER-u - SD Fico, ktorý je podľa niektorých prieskumov už najnedôveryhodnejším politikom, teda neviem, nespomínam si, že by on vyzýval na odstúpenie premiéra Pellegriniho, to som nerozumel pánovi Petrákovi, keď hovoril o tom najnedôveryhodnejším politikovi, že, že vyzýval na odstúpenie Jankovskej, ale teda neviem, čím to je spôsobené, možnože, možnože keď bol pán poslanec a predseda SMER-u Fico na koberčeku u pána premiéra Pellegriniho, ktorý mu vysvetlil, že by nemal sa zastávať rasistických vyjadrení poslanca fašistického Mazureka, tak ešte sa z toho pán poslanec Fico nespamätal, aký dostal, aký dostal preplesk od premiéra. Ale môže to byť, môže to byť spôsobené zase aj úplne niečím prirodzenejším, pán poslanec Fico predsa nechodí do parlamentu inak ako na hlasovanie, odkedy skončil ako premiér a vrátil sa do parlamentu, tak na pôde parlamentu nepovedal do mikrofónu ani slovo.

Pán poslanec Heger, dobré vystúpenie. Trochu ma však vyrušovalo, ako ti doňho neustále vstupovali a teraz nielen kolegovia poslanci Národnej rady z vládnej koalície, ale aj priamo pán premiér a pán podpredseda vlády, a teda stáva sa, že poslanci navzájom si vykrikujú počas, počas vystúpení a zvykne ich vtedy predsedajúci zahriaknuť. Tebe sa dostalo cti, že, že sám pán premiér potreboval vykrikovať počas tvojho vystúpenia. Bola to síce zaujímavá vložka, ale predsa len by som chcel poprosiť predsedajúceho, aby meral rovným metrom. A aj keď pán premiér vykrikuje počas vystúpenia poslanca, tak aby ho upozornil, že by vykrikovať nemal. Ďakujem.

Pán podpredseda vlády Raši, na úvod prijmite úprimnú sústrasť, že na vás pripadla služba a zrovna vy ste museli prečítať to pripravené vystúpenie o ogrciavaní opozície. Naozaj to nepovažujem za dôstojné na podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Možno ste mohli trošku improvizovať a vynechať napríklad to ogrciavanie Mira Beblavého, ten tu nie je, ani nikto z jeho strany. Ale keď ste to už prečítali, tak môžme mu to tlmočiť, ak na tom trváte.
Pýtali ste sa aj mňa, že čo hovorím na Sulíka a Sasanku a či nemal odísť. No, nie je to môj predseda, kde ja som členom OKS, nepáči sa mi, že sa Richard Sulík stretával s Kočnerom, považujem to za strašnú hlúposť, ale celá tá ich komunikácia bola zverejnená na webe. A bola zverejnená Kočnerom, Kočner zverejnil tú komunikáciu, komunikáciu so žiadnym smerákom Kočner na webe nezverejnil. Prečo asi? A nebolo tam nič také, za čo by bol Richard Sulík alebo Kočner vtedy trestne stíhaný, dokonca ani mobil mu nikto nezobral. A ak by tam niečo také bolo, tak snáď nepochybujeme, že Kaliňákova polícia by si to nenechala ujsť.
A, a opäť aj vy ste použili tú mantru z manuálu SMER-u, že kým Matovič chodil ku Kočnerovi, za vlády SMER-u Kočner skončil v base, tak mi, prosím, skúste, pán podpredseda vlády, vysvetliť, že podľa tých zverejnených informácií z Threemy sa Kočner strašne obával, že vláda SMER-u skončí, príde opozícia a jemu, Kočnerovi, už potom nepomôže skryť sa ani na severnom póle. Skúste mi, prosím, vysvetliť, ako je potom možné, že Kočner vlastne mal vzťahy s opozíciou, drukoval opozícii a, a nie so SMER-om, keď toto hovoril v komunikácii, o ktorej si myslel, že sa nikto nikdy nedozvie.

Pán poslanec Matovič, podobne ako ty som si všimol tiež tie motívy z manuálu SMER-u, ktorý je pripravený na túto schôdzu. Teda to, ako si spomenul, že pán premiér Pellegrini hovoril o Kočnerovom gangu, ktorý ho ide odvolávať, teda opozícia je Kočnerov gang. Pán poslanec Blaha dokonca hovoril o Kočnerových opičiakoch, ako si to spomenul, a myslím si ale, že je to také odvážne a neviem, či pán Tomáš, alebo kto pripravoval tie podklady, zvolil úplne vhodnú terminológiu, lebo Kočner v tej súkromnej komunikácii so Zsuzsovou z Threemy, o ktorej sa domnieval, že sa o nej nikto nikdy nedozvie, nehovoril, že jeho opička je nejaká opozičná politička, ale ako o svojej opičke hovoril o Monike Jankovskej, štátnej tajomníčke za SMER - sociálnu demokraciu, ktorá bola v roku 2016 na kandidátke strany SMER - sociálna demokracia zvolená za poslankyňu Národnej rady. Lebo Kočner v tej súkromnej komunikácii z Threemy nehovoril o tom, že sa teší na to, ako vláda SMER-u konečne skončí a ako sa, ako sa opozícia dostane k moci a že aké to bude výborné. On, naopak, hovoril o tom, že sa toho obáva, že tomu treba zabrániť, lebo keď SMER skončí a nastúpi opozícia, tak potom už jemu Kočnerovi nepomôže skryť sa ani na severnom póle.
A pripusťme, že je teoreticky možné, že to boli len také spravodajské hry a Kočner je taký geniálny stratég, že takto písal len preto, lebo predpokladal, že ho raz zavrú, že jeho kamarát Peter Tóth vydá jeho mobil polícii, tá v ňom objaví túto komunikáciu. Komunikácia unikne na verejnosť a poškodí to SMER - sociálnu demokraciu. Je to teoreticky možné, ale pripusťme, že veľmi pravdepodobné to nie je.

No, pán predseda vlády hovoril, že je sklamaný tými dôvodmi, ktoré predkladatelia uviedli v návrhu na vyslovenie nedôvery, a že čakal, až ho raz budú odvolávať, že to bude nejaký vážny dôvod, že zradil záujmy Slovenskej republiky alebo niečo podobne vážne.
Ale to, čo spôsobila vláda alebo vlády SMER-u, celý ten korupčný systém, ktorý ste tu zaviedli, to prerastenie zločinu so štátnou mocou a s orgánmi činnými v trestnom konaní, s políciou, prokuratúrou, súdmi, všetky tie vlastné hlavy, všetci tí naši ľudia, lustrovanie novinárov pre potreby mafie, všetci tí Bašternákovia a Kočnerovia, zametanie káuz pod koberec, ľudia prepojení na mafiu, na taliansku mafiu na Úrade vlády, štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, ktorej polícia zoberie mobil v súvislosti s komunikáciou s človekom podozrivým z objednávky dvojnásobnej úkladnej vraždy, vytvorenie, udržiavanie a krytie tohto ohavného systému - ak toto nie je zrada záujmov Slovenskej republiky, tak mi, prosím, povedzte, čo tou zradou podľa vás je? (Potlesk.)

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, tak to je zaujímavé, že teda pán Farkašovský, ktorý si tu kladie dôraz na to, aký je on pokojný, nekonfrontačný, tak keď reaguje, tak, tak ide do úplne absurdných osobných útokov typu, že pani poslankyňa Kaščáková, či ste vy boli niekedy novinárka, a keď ste neboli, tak nemáte právo sa k tomu vyjadrovať. To je asi také akože, keď nie ste právnik, tak nemáte čo hovoriť do, do toho, aké má byť znenie zákona. To je úplne absurdná argumentácia. Ja som právnik, ale v živote som to nepoužil ako argument voči niekomu, že vy nie ste právnik, tak vy tomu nerozumiete. Vy ste takisto poslanec Národnej rady ako ja bez ohľadu na to, že nemáte právne vzdelanie a máte právo sa vyjadrovať k návrhom zákonov, akýchkoľvek návrhov zákonov, aj keď ste, v tej oblasti nemáte vzdelanie alebo ak ste v tej oblasti nepracovali. Tak tohto by sme sa naozaj mohli zdržať.
Pán poslanec Jarjabek tu pred chvíľou povedal, že tá diskusia je taká vyhrotená, lebo sa blížia voľby, a že teda škoda, že to nebolo na začiatku volebného obdobia, lebo tá rozprava by bola iná. No myslím si, pán poslanec, že sa hlboko mýlite. Kedykoľvek by ste prišli s takýmto návrhom zákona, tak by sme rovnako kritizovali. Lebo my ho nepovažujeme za zlý preto, že teraz budú voľby a teraz si to možno niekto všimne. Aj keby ste ho dali na prvú schôdzu, na ktorej sa rokovalo o návrhoch zákonov, naša reakcia by bola rovnaká. Lebo ten návrh považujeme za zlý, považujeme ho za pokus vrátiť náhubkové ustanovenia do tlačového zákona.
A napokon, vy ste to mali v rukách, vy ste s tým návrhom mohli prísť v minulom volebnom období, keď by vám to prešlo, lebo SMER tu mal jednofarebnú vládu. Keď, myslím si, že nikto z tých poslancov, ktorí sa dnes zapájajú do diskusie a kritizujú, to nesedel v tejto snemovni. Neurobili ste to. Mali ste ministra Maďariča, ktorý, ktorý presadil tú pôvodnú verziu tlačového zákona, a napriek tomu ste to nezmenili. Mohli ste to urobiť na začiatku tohto volebného obdobia podľa vás v pokojnejšej atmosfére. Opäť ste to neurobili.
Čiže, áno, možno to nejako súvisí s voľbami, možnože, možnože chcete využiť nejakú poslednú, poslednú príležitosť. Dnes je Medzinárodný deň závetov, tak možno toto možnože chápať ako nejaký pokus o politický závet tejto vládnej koalície v oblasti mediálnej legislatívy.
Priznám sa, že napriek obsiahlej debate, napriek absolvovaným diskusiám ešte stále nerozumiem tomu, v čom by podľa vás mohla spočívať protiústavnosť ustanovenia, ktoré vyníma z práva na odpoveď verejných funkcionárov. Lebo tá výnimka nie je absolútna. Tá sa netýka všetkého. Tá sa týka iba skutkových tvrdení súvisiacich s výkonom ich funkcie. A to znamená, že ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky sa stane verejným funkcionárom, tak sa naňho začne vzťahovať táto výnimka vo vzťahu k výkonu verejnej funkcie. Nie vo vzťahu k jeho súkromnému, osobnému životu. Tam sa môže brániť právom na odpoveď tak, ako ktorýkoľvek iný občan, ako ktorákoľvek iná fyzická osoba.
V čom je teda problém? Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. To je napísané v ústave. Ale to tým nie je predsa, predsa narušené. Ďalšie, ďalšie je ochrana pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. To s tým nijako nesúvisí, lebo, lebo výkon verejnej funkcie nie je, nie je zasahovaním do súkromného a rodinného života a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním a iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Ale to nie je neoprávnené, to je, naopak, oprávnené. Predpokladajú zákony, že médiá budú informovať o tom, čo robia orgány verejnej moci a ich predstavitelia. To nie je neoprávnené zneužívanie, keď, keď médiá informujú o tom, čo robia politici, čo robia orgány verejnej moci.
Keby sme takto pristupovali k ustanoveniam ústavy, že poslanci a iní verejní funkcionári nie sú povinní zniesť viacej kritiky a viac zásahov aj do svojho života, no tak máme tu, je to síce ústavný zákon, ale zákon, ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý núti poslancov a iných verejných činiteľov, aby verejne priznali, aké mali príjmy v predchádzajúcom kalendárnom roku, aké majú majetkové pomery, to normálni obyvatelia a občania nie sú povinní priznávať. Ale ústavodarca považuje za potrebné, aby, aby verejní funkcionári boli kriti..., teda kontrolovaní vo väčšej, vo väčšej miere.
Dvanásť hodín, pokračujeme, či? Tak Národná rada, no tak ja určite mám aspoň štyri minúty a potom budú nejaké faktické.

Pán poslanec Farkašovský, no tak vy ste tu tiež polemizovali s niekým, kto tu nie je prítomný. Pána poslanca Jarjabka pred chvíľou vyrušilo, že tu pani poslankyňa Kaščáková hovorila niečo o pánovi poslancovi Čížovi. Tak nemenovaná predstaviteľka novinárskej organizácie na otázku, že čo je poslaním novinára, podľa vás povedala, že kritizovať vládu, čo sa vám nezdá, lebo je poslaním novinára podľa vás informovať. Podľa mňa to, ako vy pristupujete k tomuto vyjadreniu, je úplne vytrhnuté z kontextu. Samozrejme, že športová žurnalistika nemá za poslanie kritizovať vládu, ale novinárčina a novinári, médiá, ktorí píšu alebo informujú o politike, samozrejme, že majú politike poskytovať kritickú spätnú väzbu. Samozrejme, že to robia aj prostredníctvom informovania, aj prostredníctvom komentovania. Preto názor, že malo byť poslaním kritizovať vládu, je úplne, úplne legitímny. Majú, samozrejme, kritizovať aj opozíciu, keď niečo, niečo zle urobí. Ale keď opozičný poslanec niečo zle urobí, tak to môže byť nejaký nešťastný výrok. Keď vláda niečo zle robí, tak to má dopady, reálne dopady na životy ľudí.
Rovnako nerozumiem tomu vášho pozastaveniu sa nad vyjadrením, že sloboda je právo klásť kritické aj poburujúce otázky. Veď, samozrejme, že to nie je jediná vec, ktorá sa týka činnosti médií, ale keď hovoríme o slobode, tak má to, hovoríme o hraniciach a tá debata o hraniciach slobody prejavu je podľa mňa legitímna. Ale na to, aby sme, aby novinári prepisovali nejaké tlačové vyhlásenia ministerstiev, tak na to slobodu nepotrebujú, to nikomu nevadí. Keď sa bavíme o slobode, tak sa musíme baviť, samozrejme, aj o tých kritických a neraz aj poburujúcich názoroch.