Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

12.9.2019 o 14:49 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 12.9.2019 14:49 - 14:51 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister. A ďakujem aj za, teda pani ministerke najmä za prvú časť jej odpovede alebo odpoveď na prvú časť mojej otázky. Oceňujem, že ministerstvo aspoň nateraz – a dúfam, že navždy – ustúpilo od toho zámeru pripraviť nejaký zákon o potláčaní kriminality rómskych osád. Už menej môžem považovať za potešujúce tú druhú časť odpovede. Ja, samozrejme, že súhlasím, že zákon má platiť pre každého a je potrebné zabezpečiť dodržiavanie zákona a potieranie kriminality bez ohľadu na to, kde k nej dochádza, aké má konkrétne formy a kto ju pácha, ale považujem za absolútne nemiestne a nevhodné hovoriť a používať termíny ako rómska kriminalita alebo kriminalita v rómskych osadách. Mňa by teda veľmi zaujímalo, keby tu bola pani ministerka, keby vysvetlila, čo je to rómska kriminalita, na základe čoho definuje takýto pojem ako rómska kriminalita.
A považujem to za obzvlášť nebezpečné v situácii, keď rasistické výroky pochádzajú nielen z úst predstaviteľov fašistických a extrémistických zoskupení, ale aj predstavitelia kedysi akože štandardných politických strán vrátane vášho pána predsedu sa takýchto rasistických vyjadrení zastávajú. Tak myslím, že je dôležité aj ten slovník, ktorý, ktorý používame, a teda ministerka, ministerka vnútra má v tomto tiež veľkú zodpovednosť v tom, ako koná, takže myslím si, že by nemala ísť cestou svojho predchodcu pána, pána Kaliňáka, ktorý túto tému hrubo zneužíval.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2019 14:35 - 14:37 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister, za odpoveď. No, možno to nie sú prieťahy z hľadiska konania sudcu, ale z hľadiska konania štátu a vymožiteľnosti práva to ako prieťahy nepochybne vidím, lebo tá žaloba tam bola podaná, myslím, v roku 2014. V čase, keď som interpeloval vašu predchodkyňu pani ministerku Žitňanskú, koncom roka 2017, tak tam bolo 25 odročení, zmenil sa tam sudca. Teraz, pokiaľ viem, je tam už 34 odročení. Pán Michal Petraník, starosta Vyšného Mirošova, bol medzičasom, ako ste aj spomenuli, trestne stíhaný za inú vec. Toto je trestne stíhaný za spreneveru, ktorá sa týka peňazí obce. Bol stíhaný v súvislosti so svojím podnikaním s nejakým podozrením na podvody s DPH. Takmer pol roka bol v kolúznej, kolúznej väzbe. Zanikol by mu, zanikol by mu mandát, ak by tam bol trochu dlhšie, ale tesne pred tým pol rokom sa vrátil a teraz s náramkom, lebo je sledovaný alebo teda predpokladám, že je to nejaké zaisťovacie zariadenie, tak teraz starostuje naďalej.
Keby konal štát rýchlejšie, tak v roku 2018, keď bol znovu zvolený za starostu, tentokrát už nie za stranu MOST – HÍD, ako som sa pýtal vtedy, keď bola ešte pani ministerka Žitňanská, ale teraz už za vášho koaličného partnera SMER – sociálna demokracia, ak by bol odsúdený, tak by pravdepodobne nemohol ani kandidovať. Čiže z pohľadu obyvateľov toto je, myslím si, že nekonanie, a teda ak vás môžem, tak by som vás chcel poprosiť, aby ste apelovali aj na vedenie súdu, aby v tejto veci zabezpeči... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.9.2019 11:42 - 11:43 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ja by som poprosil upraviť záznam na webovej stránke, záznam o hlasovaní, lebo podľa toho záznamu o hlasovaní to hlasovanie, ktoré sme prerušili, pán predsedajúci uviedol ako tlač 1602, ale na tabuli to bolo tlač 1518 a teraz podľa záznamu to vyzerá, ako keby sme v prvom čítaní schválili tlač 1518, čo je návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku, o ktorom sme teraz zrejme nehlasovali, aj keď podľa tabule sme o ňom hlasovali, tak len aby sme vedeli, čo sme vlastne schválili alebo neschválili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2019 18:46 - 18:48 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja na rozdiel od predrečníkov nebudem ďakovať pani ministerke, ani poslankyni, ale chcel by som sa niečo spýtať. A teda ospravedlňujem sa, ak som, ak som to nezachytil, keďže som tu nebol počas celého vystúpenia pani poslankyne. Ale či ten svoj pozmeňujúci návrh konzultovala s nejakými organizáciami alebo združeniami zastupujúcimi (reakcia z pléna), nie, nie, zastupujúcimi reštaurácie alebo reštauračné, reštauračné zariadenia napríklad. Ide mi teraz o nejakú praktickú, praktickú uskutočniteľnosť.
Neviem, čo máte napríklad proti argentínskemu hovädziemu, pán poslanec Bernaťák, ale, ale samozrejme, že v nejakých väčších prevádzkach by to asi, asi nemal byť veľký problém, povedzme v situácii, keď majú nejakých stabilných dodávateľov. Ale teda predpokladám, že nejaké menšie prevádzky nakupujú normálne v obchodoch, v obchodoch mäso a to mäso môže mať rôzny pôvod. Takže neviem, že či, či budú mať rôzne jedálne lístky, lebo teda uvádzate v dôvodovej správe alebo v odôvodnení návrhu, že "informovanie spotrebiteľa prostredníctvom stručnej informácie v jedálnom lístku alebo iným vhodným spôsobom predstavuje relatívne malú administratívnu a finančnú záťaž", že či toto je váš odhad, predstava alebo ste to naozaj s niekým reálne konzultovali. A teraz ja nehovorím tak ani tak, je sa len, ja sa len pýtam. Lebo teda predpokladám, že keď nejaká prevádzka nakupuje v obchode, tak to mäso z toho obchodu môže mať, môže mať rôzny pôvod. Tak neviem, či budú mať rôzne varianty jedálnych lístkov alebo ako by sa to malo podľa vašej predstavy riešiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2019 10:43 - 10:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, podobne ako pri zákone o zálohovaní, o zálohovaní, o zálohovaní fliaš, plastových fliaš, o ktorej sme hovorili pred malou chvíľou, tak samozrejme, že ochrana prírody a náklady, ktoré to nesie, a nestojí to tak, že iba to alebo iba ono a pri každom riešení, o ktorom sa, o ktorom sa rozhoduje, je potrebné prihliadať aj na jednu, aj na druhú stránku.
V prípade novely zákona o ochrane prírody a krajiny je to tak, že áno, chráňme lesy, chráňme národné parky, ale máme tu aj vlastníkov a musíme prihliadať aj na práva, vlastnícke práva a legitímne záujmy vlastníkov lesov. Čiže štát si môže povedať, obmedzíme ťažbu, zakážeme ťažbu úplne, ale potom nech to robí na vlastných pozemkoch, nech tie pozemky vykúpi od vlastníkov, alebo keď na to nemá prostriedky, lebo nemá prostriedky na to, aby vykúpiť všetku pôdu, ktorú považuje štát za potrebné chrániť, tak potom je to potrebné kompenzovať tým vlastníkom. Keď zasahujeme niekomu do vlastníckych práv, tak treba dbať o to, aby dostal nejakú náhradu za to, že miesto toho, aby na svojom pozemku mohol hospodáriť a podnikať a mať z neho príjem, tak v záujme ochrany prírody, čo vyhlásime my za verejný záujem, mu to znemožníme, alebo ho v tom obmedzíme. Čiže aj táto téma má nielen jednu stránku a nielenže sa budeme biť do pŕs, že áno, ideme chrániť prírodu, ale musíme rešpektovať aj oprávnené záujmy vlastníkov. A ak ich ideme obmedzovať, tak je potrebné im to kompenzovať.
Podrobnejšie by som sa chcel ale venovať inej téme, ktorá je tiež obsiahnutá v tomto návrhu zákona a ide akoby v protismere k tomu hlavnému deklarovanému záujmu, snahe posilniť ochranu prírody. A konkrétne ide o ustanovenia, ktoré sa týkajú konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Napríklad výrubových konaní. Aj vrátane výrubových konaní v intravilánoch obcí a miest, ktoré majú tiež dopad na životné prostredie a na bezprostredné životného prostredie náš všetkých, ktorí v tých mestách a obciach žijeme. Zákon upravuje, upravuje tie postupy, upravuje aj účasť, účasť verejnosti v týchto konaniach. Napríklad vo výrubových konaniach. Dotkne sa toho aj moja kolegyňa Anna Zemanová a predloží k tomu aj pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh, ktorý teda môže ovplyvniť postup pri výrubových konaniach v intravilánoch obcí a miest, kde dnes isté konania sú vyňaté z toho režimu, že sa, že sa, že sa o nich rozhoduje orgánom ochrany prírody, teda resp. obcou.
A ja by som chcel upozorniť na tri ďalšie veci, ktoré s tým súvisia, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona. Hovoril som o tom aj na ústavnoprávnom výbore. Nedostal som od pracovníkov ministerstva úplne uspokojivé odpovede. Preto považujem za potrebné naniesť to aj na tejto pôde. Nie sú to veci, ktoré by som si ja vycucal z prsta. Ide o podnety z praxe, väčšinou teda mám od pani Kataríny Šimončičovej upozornenia na tie veci, aby to teda nevyzeralo, že, že som s tým prišiel sám.
Prvý problém, ktorý tam vidím, je bod 156 v čl. I, ktorý hovorí o tom, že v § 82 ods. 3 sa vypúšťa tretia veta a v štvrtej vete sa slová "pokiaľ mu to postavenie nevyplýva už z predchádzajúcej vety, ak písomne a elektronicky" nahrádzajú slovami "ak spôsobom podľa osobitného predpisu“. Táto formulácia nie je v dôvodovej správe nijako vysvetlená. Dôvodová správa je spoločná k viacerým bodom, k bodom 152 až 159. Vôbec tam nie je vysvetlené, prečo sa realizuje táto zmena. Preložené do jazyka paragrafov, vypúšťa sa z ustanovenia o účastníkoch konania podľa zákona o ochrane prírody a krajiny formulácia, že "účastníkom konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu". A je tam odkaz na zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. A zároveň sa mení formulácia, že "združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny a ktoré podalo predbežnú žiadosť o účasť podľa ods. 6, je účastníkom konania, pokiaľ mu to postavenie nevyplýva už z predchádzajúcej vety, ak písomne alebo elektronicky potvrdilo svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní". Čiže vypúšťa sa formulácia, že účastníkom konania je aj fyzická alebo právnická osoba, ktorej to vyplýva zo zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. A zároveň sa tam dopĺňa, miesto toho, že ak osoba, ktorá sa zaoberá ochranou prírody a krajiny, písomne alebo elektronicky potvrdí záujem byť účastníkom konania, napríklad výrubového konania, sa nahrádza formuláciou "ak spôsobom podľa osobitného predpisu" a je tam odkaz na zákon o správnom poriadku a je tam odkaz na podanie.
Čiže, čo sa tam robí? Vypúšťa sa na jednej strane odkaz na to, že účastníkom konania je niekto, komu to vyplýva zo zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zároveň sa tam akoby sformalizuje ten spôsob prejavenia záujmu, pretože keď môžete písomne alebo elektronicky, nie je tam napísane, že to musí byť so zaručeným elektronickým podpisom alebo autorizované, ak to bude podanie podľa správneho poriadku, tak to prejavenie záujmu bude musieť byť podaním v zmysle správneho poriadku a bude to teda komplikovanejšie.
Pýtal som sa na to na výbore, lebo obe tieto veci sú podľa môjho názoru oslabujúce postavenie účastníkov konania, ktorí sa chcú zapájať napríklad do výberových konaní v záujme ochrany prírody, ochrany stromov. Vysvetlenie bolo nasledovné: Vysvetlenie bolo, že tá veta odkazujúca na zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je tam nadbytočná, lebo postavenie účastníkov konania im vyplýva zo samotného toho zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak nemusí to byť aj v zákone o ochrane prírody a krajiny. A zároveň sa vraj tam má doplniť odkaz na správny poriadok z dôvodu, že zákon o správnom poriadku sa aj tak subsidiárne vzťahuje na zákon o ochrane prírody a krajiny, že sa to tam len explicitne uvádza.
Je to taká veľmi zaujímavá situácia, povedal by som, že až jemne absurdná, že na jednej strane vyhadzujeme odkaz na jeden zákon z dôvodu, že je to nadbytočné, je to duplicita a aj tak budú tí účastníci konania podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a na druhej strane tam dopĺňame explicitný odkaz na správny poriadok, tvrdiac, veď aj tak sa ten správny poriadok uplatňuje. Tak v jednom prípade ako by sme duplicitu rušili a v druhom prípade tú duplicitu tam dopĺňame alebo zavádzame. Robíme úplne opačné veci nielen v tom istom zákone, ale dokonca v tom istom novelizačnom bode a obe tieto veci majú spoločné akurát to, že akoby možno nie reálne, ale akoby oslabujú postavenie účastníkov konania a sťažujú im uplatnenie ich práv tým, že od nich vyžadujú, aby išlo o podanie v zmysle správneho poriadku, pričom z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Čo sa navrhuje tým, keď sa prihlásim za účastníka konania, keď musím byť akceptovaný. To vlastne nie je návrh. A podanie musí byť buď autorizované zaručeným elektronickým podpisom, alebo ho je potrebné, potrebné potom doložiť písomne.
Priznám sa, že vôbec nerozumiem tomuto novelizačnému bodu, ktorý síce vyzerá nevinne, nie je v dôvodovej správe nijako, nijako vysvetlený. Keby som sa nepýtal na ústavnoprávnom výbore, tak nedostanem ani tieto odpovede. Ale prečo to tam má byť?
Druhý bod sa týka výrubu a výrubových konaní podľa osobitných predpisov. Toho sa bližšie dotkne pani poslankyňa Zemanová, teda problematiky toho, že zákon stanovuje výnimky, keď nemusí prebehnúť výrubové, výrubové konanie. A jedna z tých výnimiek sa dnes týka toho, že ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov, to je v § 47 ods. 4 písm. e), toto ustanovenie sa má zmeniť tak, že ak výrub nariadi orgán štátnej správy podľa osobitných predpisov, a zároveň dnes je v § 47 ods. 7 upravené, akým spôsobom sa má podľa tejto výnimky postupovať, teda že čo môže urobiť obec ako orgán ochrany, ochrany prírody, že môže v tej 15-dňovej lehote určiť podrobnejšie podmienky uskutočnenia výrubu alebo výrub obmedziť, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu drevín, chránených druhov alebo prírodných biotopov. V tomto prípade by sa v novele, ak bude schválená, mal podrobnejšie upraviť ten postup a nebolo by to síce konanie výrubové štandardné, ale orgán ochrany prírody by vydával súhlasné stanovisko k oznámeniu výrubu a výrub drevín by bolo možné vykonať len na základe tohto súhlasného stanoviska. Zároveň by určoval podmienky, ale určovanie podmienok nie je to isté čo náhradná výsadba, ktorá je dôsledkom štandardného výrubového, výrubového konania. Tak do istej miery tam môže nastať zlepšenie súčasného stavu, lebo bude podrobnejšie upravený ten postup pri uplatnení výnimky.
Na druhej strane sú tam akoby dva režimy. Jeden režim, kde sa hovorí, že nie je potrebné vôbec výrubové konanie, a je tam odkaz pod čiarou na nejaké zákony. A potom, že nie je potrebné výrubové konanie, ale vyžaduje sa súhlasné stanovisko, a je tam odkaz na nejaké iné zákony, pričom zo samotného znenia zákona podľa môjho názoru nie je úplne zrejmé, kedy sa má podľa ktorej výnimky v tomto prípade postupovať, lebo je tam iba príkladmo odkaz v poznámke pod čiarou.
A ak teda zavádzame, zavádzame systém, že aj v tých prípadoch, keď nie je výrubové konanie, tak má byť nejaký postup, má sa vyžadovať nejaké súhlasné stanovisko, tak otázka je, že prečo nie normálne výrubové konanie v štandardnom procese, najmä hovoríme o intraviláne.
Posledný tretí bod, to budem asi najstručnejší. V bode 152 v čl. I sa z režimu správneho poriadku vyníma aj predĺženie platnosti rozhodnutia podľa § 89 ods. 2, čiže predĺženie, predĺženie platnosti rozhodnutí vydaných v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Preložené do ľudského jazyka, to znamená, že dá sa povolenie na výrub, nedôjde k výrubu a potom uplynie, pred uplynutím lehoty si účastník konania požiada a znova požiada a znova predĺži sa tá lehota a tam už sa nebude postupovať podľa správneho konania a nebudú tam môcť zasahovať, zasahovať iní účastníci konania, hoci tie podmienky sa mohli zmeniť. Hoci strom, ktorý mal objem, objem, ktorý nebolo potrebné posudzovať, môže mať, môže mať iný objem kmeňa a podobne. Tie podmienky sa, samozrejme, mohli zmeniť. Doteraz aj to bolo v režime správneho konania a ministerstvo a vláda navrhli, aby nebolo to v režime, v režime správneho konania, aby to bolo, aby to bolo teda jednoduchšie.
Tento problém má, zdá sa, šťastný koniec, lebo do spoločnej správy sa dostalo ustanovenie, aby to odtiaľ vypadlo, to predlžovanie. A teda zaujímavé je, že v odôvodnení sa uvádza, že, naopak, pod režim správneho konania zahrnúť rozhodovanie orgánu ochranu prírody o predĺžení platnosti ním vydaného rozhodnutia.
Na tom je zaujímavé to, že ono to tam už dnes je zahrnuté. Je to navrhnuté vyňať z režimu správneho konania vládnym návrhom novely zákona a bodom spoločnej správy sa to navrhuje nie zahrnúť pod režim, ako sa to odôvodňuje, ale ponechať v režime správneho konania. A vtipné na tom je to, že to, že sa to má vyňať z režimu správneho konania, to sa z dôvodovej správy k návrhu zákona nedozvieme. Čiže prečo vôbec prišlo ministerstvo s takýmto návrhom, nevieme, lebo v dôvodovej správe to nie je. A prečo, keď s ním už prišlo, prečo to nie je zdôvodnené?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2019 9:47 - 9:49 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Áno, ďakujem. Ja si na rozdiel od kolegu Antala podobne ako pani poslankyňa Zemanová myslím, že je potrebné prihliadať aj na ten ekonomický rozmer. Samozrejme, že nie je spor o to, či riešiť alebo neriešiť životné prostredie a robiť opatrenia v prospech životného prostredia. Ale zase len tak mávnuť rukou nad tým, že je úplne jedno, koľko to bude stáť a ľudia si to tak želajú, si myslím, že je to neprimerané a je potrebné zvažovať aj ekonomické náklady jednotlivých riešení. A najmä v situácii, keď máme k dispozícii viacej možností ako riešiť problém zberu plastových fliaš a ich recyklácie. Takže jedna vec je, čo, povedzme, povedia respondenti v nejakom prieskume, keď sa ich pýtajú, že chcete zaviesť – nechcete zaviesť a ako sa reálne budú potom správať. Lebo to reálne správanie bude oveľa viac podmienené aj ekonomickými nákladmi, ktoré to prinesie, ako iba nejakým deklarovaným zámerom.
Ale teda nadviazal by som aj na tú časť vystúpenia pani poslankyne Zemanovej, kde hovorila o tých hrozienkach, ktoré sa tu vyberajú z koláča, lebo naozaj plastové fľaše sú najlukratívnejšia časť plastového odpadu, ktorý sa dnes robí ako separovaný odpad. A vlastne separovaný zber odpadu sa tým stane menej rentabilným. Tak to by ma zaujímalo. Aj, pán minister, že či máte spočítané, aké to bude mať dopady na separovaný zber ako taký. Lebo ten sa netýka iba plastových fliaš. To je to hrozienko v koláči.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.9.2019 15:19 - 15:20 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie. A musím len teda konštatovať znovu, že sa asi zhodujeme a zhodujeme sa dokonca aj, aj s vládou a vládnou koalíciou, že áno, špekulatívne námietky sú problém. Bolo by, bolo by potrebné s nimi niečo robiť, ale v tomto prípade ten liek, ktorý je navrhovaný, je potenciálne ešte nebezpečnejší ako samotná choroba. Lebo chorobou v tomto prípade je zneužívanie námietok, špekulatívne konanie hospodárskych subjektov, ktoré môže zdržovať proces verejného obstarávania, a áno, môže spôsobiť aj hospodárske škody. Ale ten liek, ktorý, ak je správne užívaný, je liekom na túto chorobu, ale v nesprávnych rukách sa tento liek môže zmeniť na jed a hlavným problémom verejného obstarávania na Slovensku, nehnevajte sa, naozaj nie sú námietky. Hlavným problémom verejného obstarávania na Slovensku a celkové hospodárenie verejnej správy je nedôveryhodnosť, zneužívanie verejných financií, manipulovanie verejných, verejných obstarávaní, kradnutie, to je problém.
A liek, ktorý chcete dnes naordinovať na chorobu menom špekulatívne námietky, môže byť jed, ktorý sťaží kontrolu a sťaží riešenie toho hlavného problému.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.9.2019 15:00 - 15:15 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa od riešenia komunálnych tráum pani poslankyne a exprimátorky Vaľovej vrátil k návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, s ktorým prišla vláda, a teda ktorý nám tu predložil pán podpredseda vlády. A chcel by som sa vyjadriť k tej otázke zjavne neodôvodnených námietok, tohoto inštitútu, ktorý sa má dostať zákona o verejnom obstarávaní, a s tým súvisiacim problémom, ale teda ďalším inštitútom zjavne neodôvodneného odvolania.
V zásade chcem povedať, že rozumiem motivácii niečo robiť s námietkami, ktoré sú, ktoré sú zneužívané. S týmto návrhom neprišiel pán podpredseda vlády ani nejaké ministerstvo, prišiel, prišiel s tým návrhom Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý má s tým praktické skúsenosti, a určite nemožno treba poprieť, že niektoré hospodárske subjekty zneužívajú námietky na to, aby umelo naťahovali verejné obstarávanie, proces verejného obstarávania, či už z dôvodu, ako sa uvádza v dôvodovej správe, aby, aby si podržali nejakú zákazku, ktorá má byť nahradená, nahradená novým dodávateľom služieb alebo tovarov, alebo z dôvodu, že, že sa sami, sami uchádzajú, a teda majú záujem nejako sa podieľať prinajmenšom ako, ako subdodávatelia, alebo dokonca, dokonca že tie námietky podávajú iba preto, aby vydierali či už samotného verejného obstarávateľa, či obstarávateľa, alebo, alebo úspešného uchádzača. Nemám dôvod pochybovať, že to tak, že to tak naozaj je a že k takýmto prípadom dochádza.
Niečo iné je ale podľa môjho názoru spôsob, akým sa chce Úrad pre verejné obstarávanie, a teda vláda, ktorá sa s jeho návrhom stotožnila, ako sa chce s týmto problémom vysporiadať. Chce sa s ním vysporiadať tak, že zavedie do zákona ustanovenia o zjavne neodôvodnených námietkach a zjavne neodôvodnenom odvolaní. A na základe tohto nového inštitútu sa zbaví takýchto šikanóznych alebo špekulatívnych námietok či odvolaní a tým urýchli proces verejného obstarávania.
No ale tie dôvody, tak ako sú definované v návrhu zákona, sú veľmi gumené. Bude naozaj záležať na tom, ako úrad posúdi, čo je zjavne neodôvodnená námietka. Keď nejakú námietku posúdi ako zjavne neodôvodnenú, tak zastaví konanie, prepadne celá kaucia a ešte, ešte si bude môcť dotyčný subjekt vymáhať náhradu škody.
Pozrime sa teda, ako návrh zákona definuje zjavne neodôvodnené námietky. Podľa navrhovaného § 174 ods. 2 zjavne neodôvodnené sú námietky:
a) v ktorých je nepravdivo uvedená podstatná skutočnosť,
b) ktorých hlavným účelom je predĺženie procesu verejného obstarávania,
c) ktorých hlavným účelom je spôsobenie ujmy kontrolovanému,
d) ktoré boli podané s hlavným účelom späťvzatia námietok výmenou za poskytnutie akéhokoľvek prospechu od iného hospodárskeho subjektu,
e) ktoré podala osoba, ktorá neuskutočňuje relevantnú hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky,
f) alebo ktoré podala osoba, ktorá nemôže byť poškodená porušením tohto zákona, to neplatí, ak ide o námietky podané orgánom štátnej správy.
Prakticky každé z týchto ustanovení, každý z týchto dôvodov je gumený. Gumený znamená, že je závislý od subjektívneho posúdenia dôvodov podania námietky Úradom pre verejné obstarávanie.
„Námietka, v ktorej je nepravdivo uvedená podstatná skutočnosť.“ - No, samozrejme, že toto môže byť, môže byť dôvod, ktorý spochybňuje celú námietku, ale nepravdivo uvedená skutočnosť môže byť v dôsledku úmyselného konania a môže byť aj v dôsledku omylu. Čiže ak bude podaná námietka, v ktorej bude omylom uvedená nepravdivá skutočnosť, nepravdivá podstatná skutočnosť, hoci tie iné dôvody v tej námietky môžu byť opodstatnené, môžu upozorňovať na nejaký problém v procese verejného obstarávania, tak Úrad pre verejné obstarávanie s odvolaním sa na písm. a), hoci naozaj to môže byť, môže byť omylom a môže to byť niečo také, čo nie je rozhodujúce pre posúdenie tej námietky, tú námietku odmietne, kaucia prepadne. k
Ktorých - ďalší dôvod -, „ktorých hlavným účelom je predĺženie procesu verejného obstarávania.“ - To už ako vieme preukázať? Pretože dôkazné bremeno bude na Úrade pre verejné obstarávanie, bude musieť preukázať. Ako bude vedieť Úrad pre verejné obstarávanie preukázať, čo je hlavným účelom podania námietky a že je to predĺženie procesu verejného obstarávania? Vidí snáď Úrad pre verejné obstarávanie do hlavy tomu, kto podáva námietku?
„Ktorých hlavným účelom je spôsobenie ujmy kontrolovanému.“ - Opäť, akým spôsobom sa bude preukazovať, že účelom podania námietky nie je dosiahnutie korektnej hospodárskej súťaže? Lebo sa poukazuje na chyby v procese verejného obstarávania, ale, samozrejme, že keď poukazujem na chyby v procese verejného obstarávania, ak ide napríklad o zmanipulované verejné obstarávanie, kde je dohodnuté, kto má to, to verejné obstarávanie vyhrať, a tak sú nastavené podmienky, a keď ja na to poukazujem ako namietajúci hospodársky subjekt, no tak áno, spôsobím tým ujmu kontrolovanému verejnému obstarávateľovi, lebo veď, lebo veď nebude si môcť to obstarať tak, ako chcel. Ale je to dôvod na to, aby, aby táto námietka bola zhodená zo stola ako zjavne neodôvodnená?
Ďalší dôvod. Zjavne neodôvodnené majú byť aj námietky, ktoré boli podané s hlavným účelom späťvzatia námietok výmenou za poskytnutie akéhokoľvek prospechu od iného hospodárskeho subjektu. Tu jednak opäť je problém, čo, ako, ako budeme preukazovať hlavný účel. Ale je tu aj druhý problém, takého konanie v podstate už môže byť aj, aj trestným činom vydierania. Ak podám nejaké námietky a poviem, že ja tie námietky stiahnem v prípade, že, že ma zoberiete ako subdodávateľa, tak, tak toto je protiprávne konanie, a myslím si, že aj podľa súčasného práva. Ale opäť, ako sa to bude preukazovať?
Tie ďalšie dva dôvody sú také, že smerujú voči subjektu, ktorý podáva námietky, čiže v jednom prípade ide o osobu, ktorá neuskutočňuje relevantnú hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky, čo môže postihnúť, čo môže postihnúť menšie firmy, začínajúce firmy a podobne.
A „ktoré podala osoba, ktorá nemôže byť poškodená porušením tohto zákona.“ - No porušením zákona o verejnom obstarávaní môže byť poškodený každý občan Slovenskej republiky, každý subjekt, fyzická osoba aj právnická osoba, ktoré, ktoré na území Slovenskej republiky platia dane, pretože keď sa nehospodárne nakladá s verejnými prostriedkami, keď sa manipulujú verejné obstarávania, keď verejné obstarávania vyhrávajú vopred vyhliadnutí uchádzači, pretože sú podmienky nastavené tak, aby ich vyhrali práve oni, tak sú tým poškodení všetci, všetci občania, všetky firmy, ktoré na území Slovenskej republiky platia, platia dane.
Takže áno, asi sa zhodneme v tom, že je to problém a možno by s ním bolo dobré niečo robiť. Ale nezhodneme sa v tom, že toto riešenie, s ktorým vláda prichádza, je to správne. A nie je správne z dôvodu, že je zneužiteľné, že v situácii, keď budeme mať korektné vedenie Úradu pre verejné obstarávanie, tak bude využívať tento nástroj v podstate iba na, na to, aby, naozaj aby eliminoval šikanózne námietky, špekulatívne námietky, zneužívanie práva. Ale keď nebudeme mať korektný prístup zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, tak sa toto dá zneužiť skoro na akéhokoľvek, akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý by si chcel uplatniť námietku, a vzhľadom na tie sankcie v podobe, v podobe prepadnutia kaucie to naozaj môže odrádzať subjekty od toho, aby námietky poskytovali. A tie námietky sú formou kontroly procesu verejného obstarávania, a tak ako všetky nástroje kontroly môžu byť zneužité, môžu vyť zneužité zákony, žiadosti o informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, môžu byť zneužité sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, môžu byť zneužité petície, ale je riešením, že obmedzíme možnosť podávania žiadostí o prístup k informáciám alebo obmedzíme možnosť podávania sťažností? No myslím si, že nie, pretože škody, ktoré by sme tým napáchali, sú ďaleko väčšie ako to možné riešenie problému námietok, ktoré sú podávané neopodstatnené.
A povedal som, že, že áno, v rukách dobrého, korektne postupujúceho Úradu pre verejné obstarávanie je aj takýto gumený nástroj, ak bude používaný korektne, v poriadku a nemusí v reálii, v realite vytvárať žiadne problémy, ale v prípade, že, že Úrad pre verejné obstarávanie bude postupovať inak, tak to problémy spôsobovať môže, môže to obmedzovať korektnú hospodársku súťaž, môže to, môže to viesť ku krytiu zmanipulovaných verejných obstarávaní. A otázka znie, zákony píšeme do dobrého počasia alebo do zlého počasia? Píšeme zákony za predpokladu, že všetci postupujú korektne a tak, ako by mali v súlade s morálkou? Alebo máme mať zákony naformulované tak, že sa ich niekto, a v tomto prípade štátny orgán, pokúsi, pokúsi zneužívať a my mu obmedzíme priestor pre to zneužívanie? Však celý zákon o verejnom obstarávaní by v zásade nemusel existovať, keby sme sa spoľahli na to, že vo funkciách, ktoré majú na to dosah, budú čestní, poctiví ľudia, ktorí budú obstarávať, obstarávať čo najlepšie, čo najkvalitnejšie tovary a služby za čo najlepšie ceny, tak by sme nepotrebovali žiadny zákon o verejnom obstarávaní.
A áno, ja som dokonca presvedčený, že väčšina obstarávateľov a verejných obstarávateľov chce postupovať slušne a ten zákon im iba zbytočne komplikuje situáciu, zväzuje im ruky, zaťažuje ich byrokraciou. No ale my zákon o verejnom obstarávaní potrebujeme. A potrebujeme ho práve preto, že sa nemôžeme spoľahnúť na to, že všetci verejní obstarávatelia postupujú slušne, korektne a v súlade s morálkou. Na to tu máme zákony a na to tu máme aj zákon o verejnom obstarávaní. Tak sa nemôžme spoľahnúť ani na to, že zjavne neodôvodnené námietky ako nový inštitút, ktorý navrhuje vláda doplniť do zákona o verejnom obstarávaní, keď budú naformulované takto vágne a takto gumene, že nebudú zneužívané.
Ja som sa podieľal na hromadnej pripomienke v štádiu medzirezortného pripomienkového konania, došlo tam k nejakým drobným úpravám, čo sa týka procesu, ale ten inštitút zjavne neodôvodnených námietok tam ostal a považujem to za problém a myslím si, že by sme sa mali pokúsiť v druhom čítaní, pretože predpokladám, že koaliční poslanci posunú ten návrh do druhého čítania, s tým, ako sú tie zjavne neodôvodnené námietky naformulované, niečo urobiť, lebo gumené ustanovenia, takéto gumené ustanovenia podľa môjho názoru do zákona nepatria.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.6.2019 14:15 - 14:17 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán premiér, no asi som naozaj spravil chybu, že som položil dve otázky. Tie otázky boli, aké opatrenie prijme vaša vláda na to, aby rozpočet na tento rok ostal vyrovnaný nielen na papieri, a druhá bola, aké opatrenia prijmete na to, aby sa Slovensko v dnešných super dobrých časoch pripravilo na očakávané ochladenie ekonomiky.
Asi to bola tak komplikovaná kombinácia otázok, že som nedostal alebo nepočul odpoveď ani na jednu z tých dvoch otázok. Lebo ja som sa nepýtal na to, aké boli doteraz trendy, aký bol vývoj a aký makroekonomický vývoj očakávate. Ja som sa pýtal na opatrenia, a teda môžem to zúžiť na ten deficitný rozpočet, lebo predchádzajúca vláda SMER-u v programe stability predpokladala, že v roku 2017 bude dosiahnutý vyrovnaný rozpočet, teda po voľbách. Potom sa stalo to, že teda bola zostavená nová vláda a ten cieľ sa presunul na rok 2020. Podarilo sa prijať vyrovnaný rozpočet už na tento rok, 2019, ale evidentne hrozí, že nebude naplnený. A vďaka sociálnym balíčkom, ktoré sa poschvaľujú zrejme na septembrovej schôdzi, tak nevyzerá veľmi reálne, že by bol vyrovnaný rozpočet v budúcom roku.
Ale teda budem celkom konkrétny, rada pre, teda rozpočtová rada, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že za predpokladu, že vláda neprijme dodatočné opatrenia, môže deficit v tomto roku dosiahnuť 955 miliónov eur, čo je 0,99 % hrubého domáceho produktu. To je teda dosť ďaleko od toho plánovaného vyrovnaného rozpočtu, takže moja otázka je, že aké opatrenia prijmete alebo plánujete prijať, aby sa táto hrozba nenaplnila, to, že opäť budeme mať deficitný rozpočet.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2019 12:44 - 12:46 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie.
Pani poslankyňa Milanová, ale my tu neriešime dekriminalizáciu. Nevieme, kto vyhrá voľby, nevieme, aké bude zloženie vládnej koalície, či sa bude dekriminalizovať, nebude dekriminalizovať, ale to je v tejto chvíli úplne jedno. Aj v situácii, keď je považovaná držba pre vlastnú potrebu za trestný čin, aj v tejto situácii je úplne legitímne sa pýtať, či trestom okrem toho, že je taký človek odsúdený na trest odňatia slobody alebo dostane podmienečný trest, či ďalším trestom má byť to, že mu má byť navždy zakázané pôsobiť na školách. A ja tvrdím, že aj v situácii, keď nie je dekriminalizácia, tak ten trest v podobe zákazu činnosti navždy byť učiteľom za jeden džoint je neadekvátny.
Hovorili ste o prípadoch, že viete, že obťažovanie, a teda chcete zabezpečiť, zabezpečiť, aby sme eliminovali v školstve tieto úchylné praktiky. Ale s týmto zákonom to nestačí, lebo predpokladám, že mnohí z tých, ktorí, ktorých ste spomínali, neboli, neboli trestne stíhaní za to a ani odsúdení. Tam treba zmeniť iné veci. Tam treba, samozrejme, že oveľa citlivejšie pristupovať k akýmkoľvek podozreniam tohto typu.
Pán poslanec Kresák, ja som nemal v úmysle vymenovať všetky skutkové podstaty. Vymenoval som tie, ktoré sa mi zdali nejako relevantné pre porovnanie práve s tým trestným činom. A keď hovoríte ten § 135, že pre vlastnú potrebu je, zodpovedá najviac trojnásobku obvyklej jednorazovej dávky, tak ja upozorňujem vás na slovo "najviac", doslova "najviac trojnásobku" zodpovedá aj jeden džoint, jeden. Jeden je tiež najviac trojnásobok.
Skryt prepis