Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spolu s Petrom Osuským prichádzame s návrhom novely daňového poriadku, ktorá má, alebo podnet ku ktorej pochádza z reálneho života, pochádza zo situácie, keď som sa dozvedel, že jeden môj známy bol penalizovaný po štyroch rokoch od, od toho, čo mal platiť preddavky na daň. Nezaplatil, zaplatil tú daň až, až potom na konci roka a, a teraz mu, teraz mu prišlo, že má zaplatiť úroky z omeškania, teda za to obdobie medzi, medzi termínmi štvrťročnými, keď mal platiť preddavok na daň a tým, keď ju reálne zaplatil teda k 31. marcu.
Samozrejme, že, že aj on uznal, že porušil, porušil nejakú povinnosť stanovenú zákonom, a ak niekto poruší povinnosť stanovenú zákonom a zákon za to ukladá nejakú sankciu, či už pokutu, alebo úrok z omeškania, tak je normálne, že dostane, dostane tú sankciu a nemôže sa na to, nemôže sa na to sťažovať. Niekedy to môže byť sporné, či došlo k porušeniu, ale v tomto prípade bolo nesporné, že došlo k porušeniu zákona, aj on si to uznal. Len sa mu to zdalo neprimerané vzhľadom na to, že tá, tá pokuta prišla, alebo teda v tomto prípade to boli úroky z omeškania, prišla až po, až po štyroch rokoch.
Tak sme sa pozreli na, na daňový poriadok a situácia je taká, že, samozrejme, sú stanovené, stanovené povinnosti a za porušenie tých povinností je možné uložiť sankciu. A v prípade niektorých povinností je tam aj obmedzenie, kedy už pokutu alebo, alebo, á, alebo úrok z omeškania vyrubiť nemožno. A teda obvykle, alebo teda v rôznych variantoch je to, ale je to tam päťročné obdobie od, od momentu porušenia povinnosti alebo od konca roku, keď bola, keď bola tá povinnosť porušená.
Domnievame sa, že to obdobie je, je neprimerane dlhé, a teda navrhujeme to v prípade niektorých, domnievame sa, že menej vážnych porušení povinností, skrátiť na dva roky, resp. až na, až na jeden rok.
Hovorí sa, že oneskorená spravodlivosť nie je spravodlivosť. To platí predovšetkým preto, že keď niekto spácha trestný čin, priestupok alebo sa dopustí iného porušenia zákona, tak je potrebné, aby, aby spravodlivosť nastúpila čo najskôr, aby bol čo najskôr potrestaný, ale aj keď sa niekto domáha nejakých práv povedzme na súdoch, to sa týka prieťahov v súdnom, v súdnom konaní, tak keď sa niekto súdi sedem alebo, alebo desať rokov a potom, áno, súd mu dá, súd mu dá za pravdu, tak už z toho nieže veľa nemá, ale, ale, ale ten účinok toho je, je oveľa, oveľa menší. Ale v istej forme to platí aj pre porušenie povinnosti, napríklad povinnosti typu, typu daňových povinností. Teraz nemyslím samotné zaplatenie dane, ale napríklad nezaplatenie dane v lehote alebo nepodanie daňového, daňového, daňového priznania, že keď, keď niekto zmešká lehotu pre podanie daňového priznania, dobre, je to porušenie zákona, je možné za to uložiť pokutu, tak tá pokuta má byť uložená krátko po tom, ako, ako k tomu oneskoreniu došlo. Lebo keď je uložená o štyri a pol roka, tak už si ten dotyčný vlastne ani nepamätá, že, že, že niečo, niečo spáchal. A účelom ukladania sankcií za porušovanie povinností predsa nie je, že aby mal štátny rozpočet nejaké, nejaké príjmy z toho, že, že nachytáme ľudí alebo podnikateľské subjekty na tom, že, že porušujú, porušujú zákon a teraz budeme mať z toho príjmy a tie príjmy na niečo použijeme. Hlavným účelom ukladania sankcií je, aby povinnosti stanovené zákonom boli dodržiavané. A na to často má väčší vplyv to, že tie, tie sankcie sú ukladané neodkladne, teda že sú ukladané, teda že sa páchateľ alebo ten, kto poruší povinnosti, nenádeja, že možno mi na to neprídu, alebo keď mi na to prídu, tak aj tak, aj tak mi tú pokutu neuložia. Ale, ale že je v tomto príslušný orgán dôsledný. porušil si povinnosť, zákon stanovuje pokutu, tak dostaneš povinnosť. To je, to je jeden spôsob.
A druhý spôsob je ten, že, že nepríde tá sankcia až, až po tých štyroch rokoch, keď si možno zabudol, že si vôbec niečo spáchal, ale vtedy, keď si to spáchal, lebo vtedy si to viac uvedomíš. A to je možno dôležitejšie ako to, že aká je, aká je, alebo prinajmenšom rovnako dôležité, aká je, ako to, aká je výška tej sankcie, výška, výška pokuty.
Navrhujeme preto stanoviť lehoty, kratšie lehoty pre možnosť penalizovania neplnenia si zákonom stanovených povinností, samozrejme, že za predpokladu, že tieto povinnosti boli splnené dodatočne. A cieľom toho návrhu je, aby, aby nedochádzalo k penalizovaniu s veľkým časovým omeškaním.
Daňový poriadok rieši zodpovednosť za porušenie povinností, ktoré sú definované v § 154, určením sankcií vo forme pokút, to je § 155, a úrokov z omeškania. Zákon obsahuje lehotu päť rokov od dopustenia sa správneho deliktu, teda porušenia povinnosti stanovenej zákonom, po uplynutí ktorej nemožno uložiť pokutu za niektoré správne delikty, nie všetky. Niektoré možno, možno, á, možno sankcionovať aj neskôr. A lehotu päť rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom mala byť splnená určitá povinnosť, po ktorej, teda povinnosť spočívajúca v zaplatení dane alebo preddavku na daň, po uplynutí ktorej nemožno vyrubiť úrok z omeškania.
Pre oba prípady navrhujeme stanoviť pre menej závažné porušenia povinnosti aj kratšiu lehotu pre uloženie pokuty a vyrubenie úroku z omeškania, ktorá by sa však neodvíjala od, od termínu porušenia tej povinnosti, ale od termínu jej dodatočného splnenia. Konkrétne navrhujeme lehotu jeden rok od dodatočného splnenia povinnosti pre uloženie pokuty v prípade oneskoreného podania daňového priznania, v prípade oneskoreného splnenia oznamovacej povinnosti. Čiže nejde o to, že niekto vôbec nepodá daňové priznanie alebo nesplní si oznamovaciu povinnosť, ale naozaj často, často to môže byť, môže byť úplným nedopatrením, že niekto o jeden deň zmešká termín a už v zmysle zákona sa môže, môže ukladať, ukladať povinnosť. Tam to treba zvážiť, že či, že či pokuta, či, či daňový úrad musí, môže, či, či to porušenie je také závažné, že má byť, má byť sankcionovaný, ale teda v tomto prípade ide o zmeškanie lehoty v jednom aj, aj v druhom prípade, takže, takže tam sa nám zdá primeraná lehota jeden rok, odkedy to, odkedy to daňový úrad vie, ak, ak uloží pokutu, uloží a ak chce ukladať, tak, tak toto skrátenie lehoty bude aj daňové úrady, bude viesť k tomu, že, že budú ukladať pokuty za porušenia skôr.
A ďalšie, ďalšie dva body sa týkajú, týkajú úrokov z omeškania, kde, kde sa vo vzťahu k preddavku na daň a dodatočné splnenie, dodatočné splnenie daňovej povinnosti, teda zaplatenia dane, rozdielu dane, splátky dane alebo sumy na zabezpečenie dane a dodatočného odvedenia vybraného preddavku na dane, vybranej dane a zrazenej dane, tam navrhujeme dva roky od dodatočného, dodatočného splnenia tejto daňovej povinnosti, teda zaplatenia dane, alebo, alebo teda inej platby, ktorá z tohoto vyplýva, a jeden rok v prípade zaplatenia preddavku na daň, čo je výnimočná situácia, ktorá nás v podstate aj inšpirovala k tomu, že sme, že sme s týmto návrhom, návrhom prišli. Lebo teda neviem, kto všetko máte skúsenosti ako živnostník, ale, samozrejme, že veľké firmy, ktoré platia také dane, že, že musia platiť preddavky v mesačných cykloch, s tým zrejme problém nemajú. Majú účtovné oddelenia, účtovníkov, právnikov, takže, takže tie si na to, na to dohliadnu. Ale normálne samostatne zárobkovo činná osoba, živnostník alebo iní SZČO sú častokrát v situácii, že nemajú daňové povinnosti, ktoré by ich nútili alebo po prekročení výšky ktorých majú platiť nejaké preddavky na daň, a potom, potom zrazu majú vyšší príjem a presiahnutú hranicu, keď sú povinní platiť najprv štvrťročné a potom, potom aj mesačné, mesačné preddavky na daň. Čiže v prípade niektorých z nich sa to deje z nevedomosti, že nemajú tú vedomosť, že to majú platiť štvrťročne a nie tak ako desať rokov dopredu až, až 31. marca, keď podajú daňové priznanie. Alebo, alebo teda môže, môže nastať situácia, že sú, že sú v zlej finančnej situácii, lebo môžte mať v jeden rok príjmy, ktoré, ktoré, á, sú také, že, že ďalší rok musíte, musíte platiť preddavky na daniach a ten ďalší rok nemusíte mať vôbec žiadne príjmy alebo môžete mať úplne minimálne príjmy. To je bežná situácia mnohých živnostníkov, lebo teda živnostníci na rozdiel od zamestnancov, ktorí dostávajú, dostávajú svoju mzdu, tak živnostníci nevedia, že, že dnes mám takéto príjmy a budúci rok mám takéto príjmy. Čiže, áno, môže sa stať, že, že niektorí platia preddavky na daň, ktoré potom, keď podávajú daňové priznanie, tak, tak je im vrátené, lebo v ten kalendárny rok nemali reálne príjmy.
Čiže môže sa stať, že či už z nevedomosti, zábudlivosti alebo, alebo finančnej neschopnosti neplatia daň preddavkovo, ale potom príde, príde 31. marec, podajú daňové priznanie a zaplatia, zaplatia, čo majú zaplatiť za ten rok. A, samozrejme, ak zákon stanovuje povinnosť platiť v štvrťročných preddavkoch a ak porušenie tejto povinnosti sankcionuje tým, že, že má zaplatiť daňovník daň z omešk..., teda úrok z omeškania za to obdobie medzi tými štvrťročnými cyklami, teda 30. júlom a 30. septembrom, či nie? 30. júnom, 30. septembrom a 31. decembrom, tými štvrťrokmi, a tým 31. marcom, keď, keď to reálne zaplatí, tak tie úroky z omeškania majú byť vymáhané daňovým úradom, alebo teda stanovených zaplatenie navrhujeme v lehote jedného roka. Lebo ten daňový úrad vie, alebo mal vedieť, že daňovník má platiť preddavky na daň. A v spoločnosti alebo v štáte, v akom by som chcel žiť, by daňový úrad upozornil daňovníka, že, pozor, už tu bol 30. jún a ty si mal zaplatiť, lebo, lebo minulý rok si mal také príjmy, že teraz máš platiť preddavky na daň a nie až, až daň po skončení kalendárneho roka a ty si to nezaplatil, v takejto výške si to mal zaplatiť, tak ti to pripomíname, odveď, odveď nám to na účet.
Ale už keď to ten štát nerobí, tak nech aspoň, ak za to uloží sankciu, neupozorní na to, nechá daňovníka v tom, že, že porušuje zákon a chce mu uložiť sankciu, na čo, na čo má právo, čo je legitímne, porušil, porušil nejakú povinnosť, neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje, tak aspoň nech to spraví rýchlo, nech to spraví, spraví po skončení, á, po skončení kalendárneho roku, po podaní daňového priznania. Po tom 31. marci povedzme v priebehu, v priebehu jedného roka, lebo vtedy si tú daňovú povinnosť, povinnosť splní, a nech nečaká 4 roky alebo 5 rokov, lebo veď máme 5 rokov na to, že do 5 rokov môžme, môžme uložiť nejakú sankciu. A po tých 5 rokoch môže byť dotyčný, a teraz je to jedno, či tu ide o malú firmu alebo živnostníka, môže byť v úplne inej ekonomickej, ekonomickej, finančnej situácii. Toto už považujem za, za vyložene že neslušné voči daňovníkom.
Nespochybňujeme právo ukladať sankcie, ale myslíme si, že tie sankcie majú byť uložené v primeranej lehote, čo pre rôzne typy porušenia povinností dávame v našom návrhu buď na jeden, alebo na dva roky.
Ďakujem za pozornosť.
