Videokanál poslanca

Budem teda pokračovať v tej úlohe kverulanta, ktorú mi pán minister prisúdil.
Ja som v žiadnom prípade nechcel hovoriť, že je to bezvýznamné alebo je to zmena k horšiemu. A teraz sa vraciam k tým pravidlám, akým sa predáva obecný alebo župný majetok, ktoré presadila vtedajšia pani poslankyňa Žitňanská, ešte dokonca s opozície. Naopak, myslím si, že je to veľmi dôležité, veľmi významne to prispelo k skvalitneniu nakladania s obecným majetkom. Áno, ľahšie sa potom poukazuje na, na to, keď sa pravidlá nedodržiavajú. Ale je tam výnimka, ktorá tam asi musí byť. A aj keď sme boli spolu vo vládnej koalícii za vlády Ivety Radičovej, tak sme hľadali, ako tú výnimku nejakým spôsobom zúžiť. Našli sme riešenie iba v tom, že, že sa, že sa tam dalo, že osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený.
Ale chcem som len poukázať na to, že je fajn nastaviť pravidlá, ale tá realita, ak je vôľa ich obchádzať, môže byť nakoniec úplne iná. A spomenul som to znova práve vzhľadom na tie híringy, ktoré sami osebe sú dobrá vec, jasné že skvalitňujú proces, proces výboru, to, to nie je sporné, len som si to neodpustil, lebo mám vo veľmi živej pamäti, škoda že tu nie momentálne páni poslanci Budaj a Grendel, s ktorými sedím v bratislavskom mestskom zastupiteľstve, kde sa takisto argumentovalo, že vedenia mestských podnikov budú vybrané v transparentných výberových konania s híringmi, zverejnením životopisov, možnosťou verejnosti do toho vstupovať, a dopadlo to tak, že to bolo aj tak vopred dohodnuté, akurát sa to tvárilo ako transparentné výberové konania.
Veľmi rád sa budem mýliť, ak v tomto prípade, v prípade voľby ústavných sudcov to bude inak.

Dnes je to také prekvapivé, že nebudem celkom chváliť, ale teda áno, samozrejme, že ak sa nastaví, nastavia pravidlá a bude híring, tak je to zmena k lepšiemu, len teda to, na čo som chcel upozorniť vo faktickej minule, a nedokončil som to, a teda môžem to použiť aj teraz, lebo, lebo tiež budem reagovať.
Pani ministerka, teda Žitňanská, vtedy keď bola poslankyňa, presadila v zákone o majetku obcí, že majetok predáva súťažnou metódou, dražbou, verejnou obchodnou súťažou alebo, alebo priamym prenájmom najmenej za cenu určenú znaleckým posudkom okrem nejakých výnimiek, a jednou z tých výnimiek je, sú prípady hodné osobitného zreteľa, o ktorých trojpätinovou väčšinou rozhodne zastupiteľstvo. Malo to viesť k tomu, že teda bude sa hospodárnejšie nakladať s majetkom obcí, ale, samozrejme, že mali by byť nejaké výnimky, lebo však keď na nejaké sociálne účely chcem prenajať nejaký, nejaký, nejaký, nejakú nehnuteľnosť, tak jasné, nebudem im dávať komerčné ceny alebo súťažiť o to.
Problém ale je, že keď sa chce, tak sa postupuje korektne, a keď sa nechce, tak napriek takto zadefinovaným pravidlám, osobitným zreteľom je to, na čom sa zhodne zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou. Čiže keď máte trojpätinovú väčšinu zastupiteľstva, môžete za osobitný zreteľ vyhlásiť prakticky čokoľvek. Híringy sú fajn vec, mali sme v bratislavskom mestskom zastupiteľstve akože transparentné výberové konanie na vedenia metských podnikov za primátorovania Iva Nesrovnala, tiež tam boli híringy, tiež boli zverejnené životopisy, mali byť kandidáti preverení. Ja som sa tých híringov zúčastnil, napriek tomu nevyhrali tí, ktorí boli najlepší na tých híringoch, ale tí, na ktorých sa primátor s väčšinou zastupiteľstva dohodol, a bolo to známe vopred.
A tak to môže dopadnúť aj s voľbou ústavných sudcov.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
S reakciou...

Pani poslankyňa Žitňanská, presne to je tá otázka, či tento návrh na zmenu ústavy a potom nový zákon o Ústavnom súde je cestou alebo dáva šancu, aby sa zásadne zvýšila šanca na kvalitnejší Ústavný súd. Myslím, že ani nikto z kritikov nespochybňuje, že návrh obsahuje aj posuny smerom k lepšiemu. Spor sa vedie o tom, že či je to zásadné zvýšenie.
Ja mám o tom vážne pochybnosti, že ak schválime tento návrh, urobíme dostatočne veľa pre to, aby sa zásadne zvýšila šanca na kvalitnejší ústavný, Ústavný súd.
Spomínali ste tu, že sa diskutovalo o dvoch alternatívach, teda o tom, že či tam bude tá všeobecnejšia formulácia, aby ústavní sudcovia boli bezúhonní a aby boli v odbore práva všeobecne uznávanou osobnosťou, aby ich doterajší život dával záruku, že budú svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne, ale aby tam boli iba nejaké formálne, formálne kritériá z hľadiska doterajšej praxe. Uznávam, že z týchto dvoch alternatív je lepšia tá, ktorá, ktorá bola vybraná. Otázne ale je, že či takto je správne položená otázka, či toto sú jediné dve alternatívy, medzi ktorými sa máme rozhodovať, či neboli aj lepšie riešenia ako tie dve, na ktoré sa sústredila pozornosť.
A spomeniem tu ďalšiu, ďalšiu zmenu, ktorú, pri ktorej ste vy boli, teda rozhodovanie o nakladaní s majetkom obcí a vyšších územných celkov, kde aj vašou zásluhou, alebo teda na váš návrh sa presadilo, že sa má robiť súťažnými, súťažnými metódami, ale dala sa tam výnimka okrem prípadov hodných osobitného zreteľa, o ktorých rozhodne trojpätinovou väčšinou zastupiteľstvo, a veľmi často rozhoduje veľmi svojvoľne, obávam sa, aby to nebolo tak aj tu.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, možno to teraz bude trochu pre niekoho prekvapivé, ale my keď sa s kolegom Alojzom Baránikom vyjadrujeme k nejakému vládnemu návrhu, tak on obvykle býva ten razantnejší a ostrejší a ja ten taký pokojnejší, zdržanlivejší a umiernenejší, tak teraz si možno trochu vymeníme, vymeníme pozície.
A ja považujem predložený návrh na zmenu ústavy a na nový zákon o Ústavnom súde za premárnenú šancu. Nech to pán minister vníma ako, ako politizovanie alebo politiku, vnímam to ako premárnenú šancu na zásadnú zmenu spôsobu kreovania Ústavného súdu a premárnenú šancu na lepší Ústavný súd.
Pán minister správne poznamenal, že to bol MOST-HÍD, strana, ktorú zastupuje, ktorá do, ktorý do programového vyhlásenia presadil tie formulácie o zmene spôsobu voľby Ústavných sudcov, čo je nesporne pozitívne. MOST-HÍD mal v tom čase - pred voľbami, ale pokiaľ sa dobre pamätám, aj po voľbách - oveľa ambicióznejšie predstavy o tom, akým spôsobom sa má zmeniť spôsob výberu ústavných sudcov, bol to tzv. tretinový model, že by tretinu ústavných sudcov volil parlament, tretinu by menoval prezident a tretina by bola volená v Súdnej rade, čím by sa diverzifikoval spôsob, akým sa vytvára zloženie Ústavného súdu, medzi rôzne moci, ktoré nie sú navzájom, navzájom závislé. A som presvedčený, že taký, taký model by bol výraznejším posunom a, samozrejme, že nezaručil by, že Ústavný súd bude zložený iba zo samých osobností, ktoré sú dokonalé svojimi morálnymi vlastnosťami a životným príbehom a sú odborne na úrovni, ale takéto rozdelenie, napríklad v tom, kto, kto kreuje Ústavný súd, môže byť plus. Toto riešenie sa zrejme ukázalo ako nepriechodné, tak to najviditeľnejšie, čo je v návrhu možné rozpoznať, je zvýšenie kvóra na voľbu kandidátov na ústavných sudcov, ktorých volí parlament, a predkladá ich v dvojnásobnom počte prezidentovi republiky. Dnes na to stočí prostá väčšina, vláda navrhuje, aby sa to kvórum zdvihlo na 76, teda nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov. Je to zmena k lepšiemu, určite to nie je zmena k horšiemu.
Ale myslím si, že nestačí, nestačí môžte argumentovať, že, že dosiahnuť 90 hlasov je nereálne, ale nútilo by to parlament hľadať osobnosti, ktoré sú všeobecne akceptovateľné. Takto, aj keď nájdete podporu pre svoj návrh, aj keď to prejde parlamentom a získa si to potrebnú väčšinu 90 hlasov, aby sa zmenila ústava, lebo toto bez nás, teda alebo bez časti opozície zmeniť nemôžete, tak naďalej bude v rukách koalície, kto ovládne Ústavný súd, drvivú väčšinu Ústavného súdu na nasledujúcich 12 rokov. Je pravda, že potom sa koalícia prinajmenšom medzi sebou bude musieť dohodnúť a bude málo pravdepodobné, že by, že by nejaká časť koalície prehlasovala druhú pri tejto voľbe. Aj keď, samozrejme, že nemožno vylúčiť, že časť koalície sa dohodne s nejakou, s nejakou časťou opozície, napríklad SMER a SNS poza váš chrbát s Kotlebovou stranou pri voľbe niektorých sudcov, ale v zásade to ostane v rukách vládnej koalície a nebude potreba, aby, aby to, sa dosiahla dohoda, alebo aby ste sa aspoň pokúsili dosiahnuť dohodu s demokratickou opozíciou alebo časťou demokratickej opozície. A predstava, že na nasledujúcich 12 rokov, to sú tri volebné obdobia parlamentu ovládne Ústavný súd zostava, ktorú vygeneruje táto vládna koalícia bez toho, aby mala potrebu sa dohodnúť s demokratickou opozíciou, je pre mňa dosť desivá. Čiže áno, je to zmena k lepšiemu, keď sa pozriem na súčasný stav a na to, čo navrhujete ohľadom zvýšenia kvóra, ale myslím si, že je to nedostatočné.
Pán minister spomínal verejnosť voľby alebo, alebo tajnosť voľby. Nemyslím, že toto je podstata problému, ani som nezachytil, že by o tomto boli najvzrušenejšie debaty alebo že by to bola hlavná línia kritiky, a ani sám si nemyslím, že toto je podstata problému, ale, ale teda mám potrebu reagovať na to, čo hovoril pán minister, keď hovoril o tom, že, že je lepšie, keď je tajná voľba, však aj vy si v stranách volíte, volíte tajne. No, ale to je práve ten zásadný rozdiel, keď voľbu vykonávajú voliči, ktorí si volia svojich zástupcov do samosprávy alebo si volia poslancov do Národnej rady, alebo členovia nejakých spolkov alebo politických strán si volia svojich zástupcov a funkcionárov na jednej strane, tam je dôležité, aby bola zachovaná tajnosť voľby, ale nie pri voľbe parlamentu.
My sme zvolení zástupcovia voličov, máme sa im zodpovedať za to, čo v parlamente robíme, ako hlasujeme, ako hlasujeme o návrhoch zákonov, ale aj ako hlasujeme o personálnych návrhoch. Čiže to čo je absolútna požiadavka vo vzťahu k voľbe voličov, čiže tajná voľba, nemá čo hľadať na pôde, na pôde parlamentu. Naše konanie má byť jasné, voliči majú vedieť, za aký zákon hlasujeme, za aký pozmeňujúci návrh hlasujeme aj za aké osoby do dôležitých štátnych orgánov, na ktorých kreovaní sa podieľa parlament, my ako poslanci nimi volení, voličmi volení poslanci, hlasujeme.
Späť k návrhu zákona, k tomu, čo v ňom je, nie k tomu, čo v ňom malo byť alebo mohlo byť a mohlo presadzovať, mohlo predstavovať významnejší posun. Pozitívne vnímam to ustanovenie o tom, že, že kandidát na ústavného sudcu by mal byť v odbore práva všeobecne uznávanou osobnosťou a doterajší život by mal dávať záruku, že budú svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Samozrejme, že ani to, keď to bude, bude v ústave alebo v zákone napísané nezaručí, že väčšina, nadpolovičná väčšina všetkých poslancov nezvolí za kandidáta niekoho, kto tieto požiadavky nespĺňa, ale prinajmenšom sa bude dať poukázať na to, ak budú vážne pochybnosti o tom, že tieto požiadavky ten-ktorý kandidát nespĺňa. Áno, toto je opäť, opäť vec, ktorú aj ja hodnotím ako posun, posun k lepšiemu. Ako posun k horšiemu, a aj o tom hovoril kolega Baránik, je to zvýšenie minimálneho veku zo 40 na 45 rokov. Zdá sa mi to neodôvodnené, nič to nezabezpečí, pôsobí to na mňa ako snaha povedať, že áno, ideme niečo, niečo meniť, ale, ale nevidím tam naozaj nič, čo by toto zvýšenie vekovej hranice prinieslo pre kvalitu ústavných sudcov.
V liste, ktorý zástupcovia signatárov listu právnikov, ktorí sformulovali svoju predstavu o tom, ako by sa, niekedy v máji, myslím, ako by sa malo, malo zmeniť spôsob vytvárania Ústavného súdu a voľby ústavných sudcov, a teraz sa kriticky vyjadrili k tomu návrhu, ktorý predkladá vláda a označili ho za nedostatočný, tak poukazujú na to, že ústavní sudcovia Eduard Bárány, Ján Drgonec, Ján Klučka a Lajos Mészáros sa stali ústavnými sudcami, keď už mali 40 a ešte nemali 45 rokov. Ten, kto niečo vie o slovenskom ústavnom súdnictve, pravdepodobne bude súhlasiť s tým, že by bolo škoda, keby veková hranica 45 rokov týchto kandidátov napríklad, napríklad odpísala z možnosti v tom čase, keď boli zvolení, byť zvolení, alebo teda byť, byť vymenovaní za ústavných sudcov.
Uvedomujem si, uvedomujem si realitu, uvedomujem si, uvedomujem si, že je potrebné nájsť zhodu ústavnej väčšiny, ak sa má zmeniť ústava, ak sa má zásadným spôsobom zmeniť, zmeniť aj spôsob voľby ústavných sudcov, ale chcem pripomenúť ďalšiu požiadavku, ktorá nebola akceptovaná, ktorá by diverzifikovala ten spôsob, spôsob vytvárania, to je to obmieňanie, postupné obmieňanie členov Ústavného súdu, teda nie, že naraz budú tri štvrtiny alebo štyri pätiny ústavných sudcov zvolených, budú tam 12 rokov, budú na obraz tejto vládnej garnitúry, ktorá si ich zvolí, a potom, po tých12 rokoch zasa jedna vládna garnitúra na ďalších 12 rokov určí ráz Ústavného súdu.
Čiže áno, zhrniem, áno, tento návrh obsahuje aj zmeny k lepšiemu, obsahuje z môjho pohľadu aj veci, ktoré zhoršujú súčasný stav, pokiaľ ide o ten, o ten vekový limit, ale hlavne neposúvajú veci zásadným spôsobom dopredu a my nie sme v stave dnes, že by bolo uspokojivé pri súčasnom stave vymožiteľnosti práva, pri súčasnom stave nedôvery v právny štát a opodstatnenej nedôvery, akú majú naši občania v právny štát, vo fungovanie orgánov práva, nie sme v stave, že by stačilo zachovať súčasný stav alebo ho len drobne kozmeticky vylepšiť. My by sme sa dnes mali snažiť o zásadné zmeny a o to sa vládny návrh, žiaľ, nesnaží. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Začnem od stredu.
Pán poslanec Mizík tu hovorí, že Československá republika nebola demokratická - no toto je zvlášť bizarné tvrdenie od obhajcu fašistického Slovenského štátu na čele s Jozefom Tisom.
Pán poslanec Hrnko tvrdí, že demokracia počas prvej Československej republiky tu bola iba pre Čechov, nie pre Slovákov a pre národnostné menšiny a že tento štát sa počas tých rokov dva razy dostal do kríz v dôsledku ktorých sa rozpadol. No ja som myslel, že v rokoch ’38-’39 sa Československo nerozpadlo preto, že Slováci sa chceli osamostatniť, ale preto, že Hitler tlačil na Československo a vynútil si cez Mníchov oklieštenie jeho územia a potom jeho rozpad. To snáď nebola vôľa Slovákov, to bola vôľa Adolfa Hitlera!
Hovoríte, že mali by sme tu oslavovať sviatok, keď sme my sami rozhodli o sebe, a nie o nás bez nás. Máme medzištátnymi sviatkami podobný prípad, 17. november je štátnym sviatkom Slovenskej republiky, a pritom 17. novembra sa na Slovensku nič nestalo, stalo sa to v Prahe, 16. novembra boli študenti na demonštrácii v roku ’89 v Bratislave, ale napriek tomu tým symbolom je 17. november a my si pripomíname 17. november, nie 16. november.
A, pán poslanec Číž... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Hrnko, nevykrikujte, prosím, je to nedôstojné! Pán poslanec Číž, priznám sa, že nerozumel som väčšine toho, o čom ste hovorili, vôbec ste nereagovali na moje výhrady k babráctvu toho návrhu zákona, ako bol zle pripravený. Slovné spojenia typu, že „zmieriť sa s existenciou samostatného Slovenska, „skúste neprovokovať a nedezintegrovať spoločnosť“, tak to je závan mečiarizmu.

Takže ešte raz, vážená pani ministerka, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia tu prítomní aj odchádzajúci po hlasovaní, dovolím si teda zosumarizovať. S kolegami predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým chceme dosiahnuť, aby sa štátnym sviatkom Slovenskej republiky stal 28. október... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... pretože 28. október je tým dňom, ktorý symbolizuje vznik Československa, vznik prvej Československej republiky, vznik demokratického Československa a demokratickú a humanistickú tradíciu prvej Československej republiky, ktorú si chceme uctiť a pripomenúť. Navrhujeme, aby sa 28. október stal štandardným štátnym sviatkom teda natrvalo, nie iba na jeden deň. Tento rok pripadá 28. október na nedeľu, takže nebude treba kvôli tomu vyhlasovať osobitné, osobitné voľno. Navrhujeme nahradiť medzi štátnymi sviatkami Deň ústavy, čiže prvý, 1. september, ktorý by sa mal podľa nášho návrhu stať pamätným dňom a, naopak, 28. október by sa mal preradiť z, zo, z pamätných dní medzi štátne sviatky.
Zopakujem aj to, že vládny návrh bol zle pripravený. A nie je to náhoda, že je zle pripravený a že sa musí jednobodový návrh zákona meniť tak, že sa zmení celý ten jeden bod. To babráctvo nie je ani tak dôsledok nekompetentnosti, je skôr dôsledok toho, ako vládna koalícia a vláda pristupuje k legislatívnemu procesu. K tomu návrhu zákona nebolo riadne medzirezortné pripomienkové konanie, k tomu návrhu zákona v podstate nebolo žiadne medzirezortné pripomienkové konanie, nerokovala o ňom ani legislatívna rada vlády. Proste vláda si povedala, spomenula si, že máme tu 100. výročie vzniku Československa, čo by sme spravili, dobre, dajme, dajme Martinskú deklaráciu ako jednorazový štátny sviatok, napíšte niečo, niekto to napísal a napísal to zle. Takže aj vy si to musíte opraviť, keď budete schvaľovať ten svoj pôvodný návrh. A dovoľte, aby som na záver prečítal znenie toho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v zmysle rokovacieho poriadku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Petra Osuského, Zuzany Zimenovej, Martina Klusa a Viery Dubačovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 998).
V čl. I sa na začiatok vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
1. V § 1 písmeno d) znie:
„d) 28. október - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu,“.
2. V § 3 sa za písmeno j) vkladá nové písmeno k), ktoré znie:
„k) 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky,“.
Doterajšie písmená k) až t) sa označujú ako písmená l) až u).
3. „V § 3 sa vypúšťa písmeno p).“
Doterajšie písmená r) až u) sa označujú ako písmená p) až t).
A doterajší text čl. 1 sa primerane prečísluje.
Ďakujem vám za pozornosť.

64.
Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, sme v druhom čítaní a pani ministerka uviedla návrh zákona síce viac spôsobom, ako by sme boli, boli v prvom čítaní, ale má to svoju logiku, lebo ide o veľmi jednoduchý návrh zákona, kde v druhom čítaní, kde sa obvykle riešia legislatívno-technické veci alebo prípadné veci pozmeniť, upraviť, doplniť ten pôvodný návrh, asi nemá veľké miesto, pretože, pretože ide o jednobodový návrh zákona, pretože celý článok IV obsahuje iba, teda článok I obsahuje iba jedno ustanovenie, ktorým sa navrhuje zmeniť prechodné ustanovenie súčasného zákona.
No a práve v tom je ten problém, že aj takýto úplne jednoduchý zákon vláda pobabrala. Pobabrala ho tak, že na základe upozornenia odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady sa do spoločnej správy dostal pozmeňujúci návrh, ktorým sa ten jeden jediný bod vládneho návrhu zákona musí úplne zmeniť. Musí sa zmeniť preto, pretože legislatívne pravidlá, či už na úrovni vlády, alebo na úrovni parlamentu, ktoré sú stanovené zákonom o rokovacom poriadku, neumožňujú meniť prechodné ustanovenia, pokiaľ tieto prechodné ustanovenia už nadobudli účinnosť.
Je to vec, ktorú, predpokladám, že každý legislatívec s minimom skúseností by mal ovládať, napriek tomu vláda schválila návrh zákona a predložila ho parlamentu, ktorý takúto elementárnu vec nerešpektuje a až parlamentný odbor legislatívy musel vládu upozorniť na to, že je to zlé a že to treba zmeniť a že tam treba doplniť ďalšie prechodné ustanovenie, nie meniť to, ktoré tam už existuje.
Ja som presne na tento problém upozorňoval aj v prvom čítaní, takže nie som vôbec, vôbec prekvapený a ani sa nečudujem, že odbor legislatívy na túto vec upozornil. To je však ešte stále menšia časť celého problému.
Ja oceňujem, že si vláda všimla, že je tu nejaké 100. výročie vzniku Československa máme, pretože pripomíname si predovšetkým 100. výročie vzniku Československa ako dôležitý medzník vo vývoji našej krajiny a našich občanov. Prijatie Martinskej deklarácie je súčasťou toho procesu, ale nie je tým najdôležitejším momentom a ani nesymbolizuje 30. október vznik Československej republiky, tým dňom, ktorý symbolizuje vznik Československej republiky, ktorý symbolizuje demokratickú a humanistickú tradíciu prvej republiky Tomáša Garrigua Masaryka a Milana Rastislava Štefánika, je predsa 28. október. 28. október je takisto pamätným dňom, ale vláda sa z neznámeho dôvodu, alebo teda asi zo známeho dôvodu rozhodla, že štátnym sviatkom má byť 30. október, a to nie štátnym sviatkom, ale nejakým čudom, ktorý sa volá jednorázový štátny sviatok.
My sme s kolegami predkladali na predchádzajúcu schôdzu návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, ktorým sme chceli dosiahnuť, aby sa štátnym sviatkom stal 28. október a normálnym štátnym sviatkom, nie takým srandovným, že jeden deň. Návrh bol, samozrejme, samozrejme, zamietnutý, navrhli sme ho aj nahradiť, navrhli sme nahradiť medzi štátnymi sviatkami 1. september, deň Ústavy, nie preto, že by sme nemali úctu k ústave, ale úctu k ústave treba dávať najavo predovšetkým tak, že budeme schvaľovať zákony, ktoré sú v súlade s ústavou, a budeme sa správať v súlade s ústavou. A 1. september sa viaže na vznik Slovenskej republiky, ktorý si pripomíname už aj 1. januárom. Napriek tomu teda pochopiteľne a opakovane sme sa o to pokúšali.
Náš návrh bol odmietnutý, tak chceme využiť aj druhé čítanie na to, aby sme ten návrh opätovne predložili, a predkladáme doplňujúci návrh, ktorým do vládneho návrhu zákona navrhujeme doplniť to, aby sa štátnym sviatkom Slovenskej republiky stal 28. október ako deň vzniku samostatného Československého štátu.
Návrh predkladám s kolegami z poslaneckého klubu SaS Petrom Osuským, Zuzanou Zimenovou a Martinom Klusom a pani poslankyňou Vierou Dubačovou za skupinu poslancov SPOLU - občianska demokracia, s ktorými sme na júnovú schôdzu predkladali náš návrh novely. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aspoň stručne vyjadril k dvom veciam, ktoré sú obsiahnuté v novele alebo v návrhu novely kompetenčného zákona.
Prvá vec sa týka presunu kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja z úradu vlády na úrad podpredsedu vlády. Mňa by zaujímali tie, tie dôvody, ktoré k tomu vedú, a teda, aké problémy alebo poznatky z aplikačnej praxe viedli k tomuto návrhu. Pýtam sa najmä preto, lebo je to pomerne nedávno, niekedy, myslím, v decembri 2016 schvaľoval tento parlament v tomto zložení presun kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja z ministerstva dopravy na úrad vlády, hoci vtedy už existoval aj úrad podpredsedu vlády, ktorý teoreticky, možno je to logickejšie, to nechcem v tejto chvíli hodnotiť, aby to bolo na ňom, ale teda prečo v decembri 2016 prišlo k tomu, že sa kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja presunuli z ministerstva dopravy na úrad vlády, hoci už existoval aj úrad podpredsedu vlády, ktorý bol zriadený len pol roka predtým a teraz nastáva, nastáva posun týchto kompetencií alebo navrhuje sa posun kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja na úrad podpredsedu vlády. Takže by ma zaujímalo, že čo za tým je? Že či nejaké problémy to spôsobuje, lebo budí to dojem nejakej takej neujasnenosti, že keď v priebehu necelých dvoch rokov presunieme jednu kompetenciu z jedného ministerstva na úrad vlády a potom z úradu vlády na úrad podpredsedu vlády. A len poznámka, poznámka bokom, že otázky súvisiace s regionálnym rozvojom by primárne mala riešiť samospráva, či už regionálna samospráva alebo miestna samospráva. Čiže ak regionálny rozvoj má riešiť pán Raši, tak by bolo lepšie, keby to riešil z pozície primátora Košíc, nie z pozície ministra alebo podpredsedu vlády. Ale tak to je vec, vec pohľadu na to, ako sa má robiť regionálna politika, ako sa má robiť regionálny rozvoj a kde majú byť tie kompetencie vo vzťahu štátna správa - samospráva. Tuto riešime rozdelenie medzi jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy.
Moja druhá poznámka sa týka tej zavádzanej možnosti zasadania vlády takpovediac na diaľku s využitím elektronických, elektronických prostriedkov. To je asi praktický návrh, len v tejto súvislosti by som sa chcel spýtať, že či teda takéto zasadnutie sa bude, bude aj zaznamenávať a možnože takéto zasadnutie a nielen takéto zasadnutia vlády by mohli byť aj verejné, samozrejme, pokiaľ neprerokúvajú, neprerokúvajú nejaké utajené skutočnosti alebo skutočnosti, o ktorých je dôvod, aby sa verejnosť nedozvedela. Tak keď už prechádzame na takéto moderné technológie, tak smerom do budúcnosti aj toto by mohol byť jeden z posunov, možno si teraz spomeniete na tú kauzu, keď zhodou okolností ja som žiadal o sprístupnenie zvukového záznamu zo zasadnutia vlády a po naťahovačkách na súdoch mi to nakoniec, nakoniec nebolo umožnené, ale možnože sa posúvame a teda keď bude, keď bude vláda zasadať aj na diaľku s využitím elektronických prostriedkov, tak možnože je to krôčik k tomu, aby sme aspoň tie zasadnutia vlády, ktoré nerokujú o ničom tajnom, mali tiež verejné.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za reakcie a je v tom zhoda teda, že nejde tu o diskusiu o vecnej stránke vráteného návrhu zákona, o tom treba, samozrejme, tiež diskutovať, ale ide o diskusiu o tom, akým spôsobom sa schvaľujú zákony, ako sa porušujú pravidlá, ktoré sú explicitne napísané napríklad v zákone o rokovacom poriadku, akým spôsobom sa porušujú pravidlá, ktoré teoreticky uznáva aj vládna väčšina, uznáva aj vláda, ale v praxi ich nedodržuje. A nie je to iba nejaký problém akademický, že máme niečo napísané a teraz, teraz nedodržíme nejakú lehotu. To sa odráža aj na kvalite zákonov. Ak sa nedodržiavajú pravidlá, ak sa obchádza diskusia, tak tie zákony potom logicky sú menej kvalitné, schvaľujú sa nepodarky a schvaľujú sa veci, ktoré by normálnou diskusiou neprešli, lebo jednoducho v dlhšej diskusii, v normálnej diskusii, ktorú predpokladá legislatívny proces napríklad počas medzirezortného pripomienkového konania, by neobstáli. Nedeje sa to iba zákonoch, ktoré sa týkajú školstva, ale samozrejme, že aj.
Pokiaľ ide o otázku pána poslanca Sopka, či by sme sa nemali obrátiť na Ústavný súd, tak obávam sa, že jedna z vecí, ktorú máme na Slovensku inú ako v Českej republike, je aj Ústavný súd. Neviem si veľmi predstaviť, že by Ústavný súd Slovenskej republiky v súčasnom zložení, alebo obávam sa, v tom zložení, ktoré vzíde z najbližšieho doplnenia, bol schopný dať taký výrok, ako dal český Ústavný súd o neústavnosti prílepkov.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán prezident okrem toho, že sa vyjadril k samotnému obsahu schváleného zákona, teda k tomu, ktorý je obsiahnutý v článku jedna, vyjadril sa aj k legislatívnej stránke a teda k tomu, že parlament schválil prílepok, teda doplnil do zákona o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania v druhom čítaní novelu zákona o verejnom obstarávaní. Spravil tak napriek tomu, že v rámci druhého čítania som v pléne upozornil na to, že ide o schválenie novely nesúvisiaceho návrhu zákona. Ide o to, že dotované subjekty, teda ktorí nie sú verejní obstarávatelia, sú vyňatí touto novelou z režimu verejného obstarávania, pokiaľ ten príspevok z verejných zdrojov predstavuje menej ako 50 % z celkových nákladov projektu, alebo teda, teda toho konkrétneho výdavku.
Je to účelová novela, je to novela, ktorá zníži kontrolu nakladania s verejnými zdrojmi. Ale to je vec, vec názoru. Právo Európskej únie to od nás nevyžaduje, ale rovnako nám to ani nezakazuje. Keď my chceme mať prísnejšie pravidlá, ako od nás žiada Európska únia, máme na to právo, môžeme to urobiť a špeciálne v podmienkach Slovenskej republiky, kde sú známe mnohé prípady zneužívania verejného obstarávania, zneužívania eurofondov, by sme mali dbať o to, aby tie pravidlá boli čo najprísnejšie. Ale nie to je predmetom pripomienky pána prezidenta.
Pán prezident upozorňuje na to, že v stabilnom právnom prostredí by sa nemali takýmto spôsobom meniť zákony, že schvaľujeme zákon, nový zákon o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania a v druhom čítaní tam prifárime článok dva, novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá so samotným návrhom zákona, s jeho obsahom nijako nesúvisí. Toto nie je kvalitné legislatívne prostredie, toto nie je kvalitný legislatívny proces.

Upozorňujem aj na to, že vláda Roberta Fica na začiatku vo svojom programovom vyhlásení a neskôr v takmer identickom programovom vyhlásení aj nová vláda Petra Pellegriniho hovorí o tom, že chce zabezpečiť kvalitu legislatívneho procesu. Chce zabezpečiť, aby tu bolo stabilné prostredie. Napriek tomu schvaľuje parlament opakovane prílepky, ktoré podľa rozhodnutia českého Ústavného súdu sú protiústavné, ktoré sú v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady, čiže nie iba s nejakými internými pravidlami, ale so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady. Opakovane tu na to upozorňujeme a opakovane vládna väčšina schvaľuje takéto zmeny, ktoré narúšajú kvalitu legislatívneho prostredia.
A napokon o kvalite legislatívneho prostredia svedčí, svedčí aj skutočnosť, že ak parlament prelomí prezidentovo veto, tak bude musieť schváliť nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré súvisia s účinnosťou jednotlivých ustanovení zákona, a to z toho dôvodu, že zákon napriek tomu, že ide o nový zákon, nemá dostatočnú legisvakančnú lehotu. Keby sme boli v situácii, že je dostatočný čas medzi tým, keď je zákon schválený, vyjde v Zbierke zákonov a medzi tým, ako má nadobudnúť účinnosť a majú sa podľa neho správať právne vzťahy, ktoré sú ním upravené, tak by dnes žiadne takéto zmeny ani pri prelomovaní prezidentského veta neboli potrebné. To je ďalšie vysvedčenie kvality vašej práce.
Posledná vec, je to zaujímavý pohľad, na ktorý upozornil pán poslanec Jarjabek a áno, asi by sme sa aj my mali zaoberať na to, že či nám nevadí, keď návrhy zákonov predkladá do tohto zákonodarného zboru vláda, ktorá je podozrivá z toho, že zatiahla Slovensko do únosu vietnamského občana a nechala na to zneužiť vládnu letku, ktorej členovia alebo bývalí členovia sú podozriví z krytia daňových alebo colných podvodov. Áno, asi by nám, keď sa budeme na to pozerať touto optikou, asi by nám malo vadiť, že takáto vláda predkladá do parlamentu akýkoľvek návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.