Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, kolegovia, nestihol som sa prihlásiť s reakciou na faktické poznámky na môj, na moje vystúpenie v rozprave, tak dovolím si aspoň stručne odpovedať niektorým kolegom, ktorí reagovali na moje vystúpenie, a mojou chybou som nevedel zareagovať hneď.
Zaujal ma predovšetkým názor pána poslanca Bašku a teraz pripomeniem, predložili sme pozmeňujúci návrh, v ktorom žiadame, aby cely policajného zaistenia mali nejaké minimálne štandardy definované v zákone, aby aj miestnosti, v ktorých sú umiestňované osoby dočasne obmedzené na, na slobode tieto štandardy museli spĺňať aj za predpokladu, že to nie sú cely policajného zaistenia, lebo sa môže stať, že existujú takéto stanice, kde buď nie sú cely, alebo ich kapacita je v danej chvíli naplnená, aby sa postupovalo podľa nejakých pravidiel, aby boli rešpektované práva týchto osôb, ktoré vyplývajú, vyplývajú zo zákona, aby, ak, ak sa dejú nejaké zákroky, ktoré majú byť odôvodnené záujmom samotného zadržaného, tak to bolo zdôvodnené, zdôvodnené nejakou lekárskou správou a podobne, a teda pán poslanec Baška, popredný predstaviteľ strany SMER - sociálna demokracia, župan Trenčianskeho samosprávneho kraja, na to povedal, že ľudia, ktorých sa to týka, teda tí, ktorí sú zadržaní, zaistení, predvedení, že to nie sú ľudia, ktorých by ste si pozvali do obývačky, že nie sú čistí a treba k nim podľa toho aj pristupovať. Tak toto ma dosť zaujalo, že či pán popredný predstaviteľ strany SMER - SD, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER - SD a predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja za stranu SMER - SD, v živote počul také slovné spojenie, že prezumpcia neviny, lebo tie osoby, o ktorých tu hovoríme, nie sú odsúdení a aj odsúdení majú svoje práva, aj s odsúdenými treba zaobchádzať v súlade so zákonom a nie svojvoľne, ale toto sú osoby, ktoré sú ešte iba podozrivé, a pokiaľ ich vinu nekonštatuje právoplatným rozhodnutím súd, tak sa na ne musí pozerať ako na nevinné osoby. A len tak mimochodom, osobu, ktorá bola zaistená v cele policajného zaistenia, mám úplne že každý deň v obývačke, pretože aj ja som bol v cele policajného zaistenia, keď bol tu čínsky prezident a polícia nechala čínskych komunistických provokatérov, aby napádali našich občanov, ktorí protestovali proti porušovaniu ľudských práv v Číne, a potom zakročila proti našim občanom, ktorí vtedy, vtedy protestovali vrátane mňa. Takže áno, aj ja som bol v cele policajného zaistenia, pán poslanec Baška. Povedali ste, že teraz v Trenčianskom kraji vznikli dve cely policajného zaistenia, že tie musia spĺňať nejaké štandardy. No pokiaľ ste čítali správu verejnej ochrankyne práv z roku 2016, tak tam ste mali popísané prípady, že nie, že existujú policajné stanice, kde takéto cely buď neexistujú, alebo existujú, ale nespĺňajú, nespĺňajú žiadne minimálne štandardy, ktoré by sa dali očakávať, že takéto cely spĺňať majú.
Pán poslanec Uhrík sa pozastavil nad tým, čo som hovoril o tom, že v prípade znehybnenia alebo použitia nejakých donucovacích prostriedkov, že nie je to možné bez lekárskeho odporúčania. No neviem, či som to zle vysvetlil, ale my sa nijako nedotýkame toho, čo je už dnes vo vzťahu k donucovacím prostriedkov v zákone. Lebo používanie spútavacích popruhov je možné použiť, ak osoba umiestnená v cele neovláda svoje konanie, alebo použitie pút a spútavacieho opasku je možné v prípade, ak kladie aktívny odpor, napáda iné osoby alebo policajta, poškodzuje majetok, po márnej výzve, aby od takéhoto konania upustila, potom, potom ak je dôvodná obava, že sa pokúsi o útek, čiže ak sú dané dôvody, ktoré sú charakteru, že, že zadržaný je hrozbou pre, pre políciu alebo pre iné osoby, tak tie dôvody sú v zákone a naďalej v zákone ostanú a nikto s nimi nič nerobí vrátane nášho pozmeňujúceho návrhu, ale niekedy dochádza k spútaniu zadržaných osôb aj v situácii, že, že tieto dôvody nie sú naplnené, a policajti to zdôvodňujú záujmom, záujmom samotných zadržaných, aby, aby nedošlo, aby si nepoškodili zdravie alebo, alebo, alebo teda ich záujmom, a to nie sú dôvody, ktoré sú, ktoré sú, ktoré sú uvedené v zákone, tak my len hovoríme, že ak z takýchto dôvodov dochádza, dobre, nech je to ošetrené v zákone a nech v zákone je napísané, že v takom prípade, že ak je to, ak to je zdôvodnené záujmom na ochrane zdravia samotného zadržaného alebo predvedeného, má to byť s lekárskym, s lekárskym odporúčaním alebo teda stanoviskom.
Pani poslankyňa Blahová sa poďakovala pani bývalej ombudsmanke Dubovcovej, čo, k čomu sa aj ja chcem týmto, týmto pripojiť, a ešte raz zdôrazniť, že náš pozmeňujúci návrh nie je vedený iba snahou chrániť práva zadržaných, predvedených, zaistených, ktorí, ktoré majú byť rešpektované, lebo aj oni majú svoje práva, ale aj snahou chrániť dobrých policajtov pri výkone ich funkcie, lebo je to aj v ich záujme.
Pani verejná ochrankyňa práv opakovane dávala tomuto parlamentu nejaké odporúčania aj v tomto prípade v riadnych výročných správ, ale aj v prípade, v prípade tejto mimoriadnej správy a, samozrejme, že ministerstvo vnútra alebo parlament nie sú povinní automaticky rešpektovať všetky, všetky odporúčania verejnej ochrankyne práv, ale mali by ich premyslieť, mali by ich zvážiť, a teda buď dospejeme k názoru, že áno, tie odporúčania sú správne, a v tom prípade by sme mali urobiť všetko, aby sme ich čo najskôr uviedli do života, lebo verejný ochranca práv sleduje dodržiavanie základných práv a slobôd, a ak sú základné práva a slobody niekde porušované, tak je povinnosťou aj výkonnej moci, aj zákonodarnej moci snažiť sa to čo najskôr napraviť alebo máme iný názor, máme názor, že je to v poriadku tak, ako to je, ombudsmanka sa mýli alebo my máme, my máme na to iný názor, máme, máme iný výklad, tak potom by sme to aspoň mali povedať, prečo si, prečo si myslíme, že tak ako je to teraz, je to v poriadku a netreba to meniť. A nie iba to ignorovať, prejsť mlčaním alebo prípadne iba stlačením tlačítka proti na hlasovacom zariadení, keď sa hlasuje o našom poslaneckom návrhu, alebo o chvíľu, zajtra, keď sa bude hlasovať o našom pozmeňujúcom návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán neprítomný minister vnútra, kolegyne a kolegovia, rád by som v druhom čítaní predniesol doplňujúci návrh k vládnej novele, ktorý predkladáme spoločne s pani poslankyňami Natáliou Blahovou, Zuzanou Zimenovou a Vierou Dubačovou.
Je to doplňujúci, nie pozmeňujúci návrh, pretože týka sa iných ustanovení zákona o Policajnom zbore ako tie, ktoré sú predmetom novely, veľmi zjednodušene povedané, je to premietnutie odporúčaní z mimoriadnej správy verejnej ochrankyne práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov z roku 2016. Ak si pamätáte, mali sme túto správu na programe parlamentu a boli v nej aj konkrétne odporúčania. My sme na základe tých odporúčaní pripravili návrh zákona, ktorý sme pred rokom predložili do parlamentu, ale, samozrejme, že keďže to bol návrh opozičných poslancov a poslankýň, tak vládna väčšina opozičné návrhy schvaľuje len celkom výnimočne a toto nebol zrovna ten výnimočný prípad. Ale myslíme si, že upozornenia verejnej ochrankyne práv bez ohľadu na to, kto tú funkciu zastáva, je potrebné rešpektovať a brať do úvahy a brať ich vážne, a zistenia, ktoré mala vo svojej správe pani Jana Dubovcová ako vtedajšia verejná ochrankyňa práv, sme my vážne zobrali, a preto sme pred rokom navrhovali v poslaneckom návrhu a teraz opäť sa pokúsime navrhnúť v pozmeňujúcom návrhu k vládnej novele zákona o Policajnom zbore zmeny v zákone o Policajnom zbore tak, aby sa zabezpečilo, že práva osôb, ktorých osobná sloboda bola dočasne obmedzená, boli rešpektované a chránené, a aby Policajný zbor postupoval výlučne spôsobom, ktorý je upravený v zákone, nie mimo rámec.
Ak si pamätáte, tak správa verejnej ochrankyne práv upozorňovala na to, že cely policajného zaistenia v niektorých prípadoch nerešpektujú ani minimálne požiadavky na nejaké hygienické vybavenie, prístup k pitnej vode a podobne, neexistuje tam možnosť privolania príslušníka Policajného zboru. A na základe toho pani verejná ochrankyňa odporučila, aby tieto cely spĺňali nejaké minimálne štandardy, čo my riešime v prvých dvoch bodoch našej hromadnej pripomienky, kde hovoríme, že nesmie byť zadržaná osoba umiestnená v priestoroch, ktoré nemajú primerané vybavenie, čím myslíme najmä priame osvetlenie, zariadenie na privolanie policajta alebo prístup k pitnej vode, kto..., a k základným hygienickým potrebám.
Ďalší bod našej hromadnej pripomienky sa týka, týka možnosti umiestňovania osôb v iných miestnostiach, ako sú cely policajného zaistenia, a verejná ochrankyňa práv totiž vo svojej mimoriadnej správe odporúčala v zákone uviesť, že policajtovi sa v priestoroch policajnej budovy zakazuje obmedziť osobnú slobodu fyzickej osobe jej umiestnením do iných uzavretých priestorov, než sú na to určené cely policajného zaistenia, pričom podľa jej mimoriadnej správy sa tak v súčasnosti deje, a takéto opatrenie nemá žiadnu oporu v zákone.
Praktickým problémom, ktoré treba, ktorý treba brať do úvahy, je, že nie všetky útvary Policajného zboru disponujú celami policajného zaistenia a aj v tých, ktoré nimi disponujú, môže v praktickom živote nájsť, nastať situácia, že kapacita je už zaplnená a nie je možné do nich umiestniť ďalšie zadržané osoby. Pre takéto situácie navrhujeme doplniť do zákona možnosť umiestňovania osôb aj do iných priestorov ako ciel, ale malo by to byť výnimočné opatrenie, ktoré bude realizované len na nevyhnutne potrebnú dobu, a aj takéto priestory by mali rovnako ako cely spĺňať minimálne podmienky z hľadiska vybavenia, zabezpečenia realizácie základných hygienických potrieb, možnosti privolania príslušníka Policajného zboru, a čo je dôležité, aj z hľadiska dokumentovania takéhoto postupu. Toho sa týka tretí bod nášho pozmeňujúceho návrhu.
Štvrtý bod hovorí o tom, že základné ustanovenie o použití donucovacích prostriedkov policajtom by sa malo doplniť o jednoznačné ustanovenie, že donucovacie prostriedky možno použiť iba v čase, keď trvajú dôvody na ich použitie. Nemôžme ich teda použiť nielen v situácii, keď zákonom stanovené dôvody pre použitie donucovacích prostriedkov vôbec nenastali, ale ani v situácii, ak síce istú dobu existovali, ale už pominuli. Takéto doplnenie má za cieľ minimalizovať rozsah a trvanie zásahu do práv osôb, proti ktorým sú donucovacie prostriedky používané na nevyhnutne potrebný čas, čo pri korektnom výklade zákona by tak malo, malo byť už dnes, ale keďže, keďže prax je často iná, tak, alebo často iná, stáva sa, že prax je iná, aby som nezovšeobecňoval, tak je to potrebné podľa nášho názoru upraviť aj v zákone. Vo vzťahu k takým donucovacím prostriedkom, aké..., použitie pút, pripútavanie osôb k predmetom, použitie spútavacieho opasku či spútavacích popruhov. To znamená, že osoba, ktorá bola obmedzená na osobnej slobode, bude spútaná na nevyhnutne potrebný čas, kým trvajú dôvody pre použitie týchto donucovacích prostriedkov, a nie aj celé ďalšie hodiny, keď už dôvody na spútanie pominuli, čo sa, žiaľ, ako o tom svedčí mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv, stáva.
Piaty bod navrhuje doplniť ustanovenie, ktoré upraví postupy spútavaním a znehybňovaním osôb z iných dôvodov, ako sú uvedené v § 52 a 52a zákona. Niekedy sa totiž použitie takýchto donucovacích prostriedkov odôvodňuje potrebou ochrániť zdravie dotyčnej osoby. Verejná ochrankyňa práv v tej súvislosti odporúčala v zákone uviesť, že policajtovi sa zakazuje už uzavretú osobu pripútať k stene, k predmetom, spútať ju a akýmkoľvek spôsobom ju znehybniť alebo znehybňovať bez lekárskeho odporúčania, z ktorého je zrejmé, že takýto postup vyžaduje ochrana zdravia zaistenej, zadržanej, predvedenej osoby.
Vzhľadom na to, že v zákone sú uvedené podmienky pre spútavanie a iné znehybňovanie osôb z dôvodov, ktoré priamo nesúvisia s možným ohrozením zdravia dotyčnej osoby, navrhujeme, aby v prípade neexistecie týchto dôvodov bola potreba spútavania či iného znehybňovania zaistenej, zadržanej alebo predvedenej osoby preukazovaná lekárskym odporúčaním, že takýto postup vyžaduje ochrana zdravia tejto osoby. Čiže keď nie sú dané tie dôvody, ktoré už dnes sú v zákone a ktoré nesúvisia akoby so záujmom tej dotyčnej osoby, tak dobre, môže nastať taká situácia, ale tak potom to treba, potom to treba preukázať.
Bod 6. Navrhujeme doplniť nové ustanovenie, ktoré je premietnutím odporúčania zo správy verejnej ochrankyne práv, zapracovať do zákona, že policajt je povinný, ak dôjde k zhoršeniu psychického, fyzického zdravia policajtom zaistenej, zadržanej, predvedenej osoby počas jej zaistenia, zadržania, predvedenia preukázať odborným lekárskym vyjadrením príčiny zhoršenia jej zdravia.
Čiže keďže tá osoba je obmedzená na svojej, na svojej osobnej slobode, tak aby neexistovali pochybnosti, že to zhoršenie zdravotného stavu majú na svedomí podmienky, v ktorých bola, bola zadržaná, tak by sa to malo preukazovať lekárskym vyjadrením. To sú všetko toto opatrenia, ktoré sú potrebné nielen z hľadiska ochrany práv osôb, ktoré sú obmedzené na slobode, lebo aj keď ide alebo môže ísť o osoby, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestnej činnosti napríklad, tak majú svoje práva, ktoré musia byť rešpektované, ale sú to všetko opatrenia, ktoré sú aj v záujme dobrých policajtov, aby nemohli byť spochybňovaní, aby nemohli byť spochybňované ich postupy.
A takým opatrením je aj posledný, 7. bod nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa týka spracovania osobných údajov pri, pri dočasnom obmedzení osobnej slobody zaistených, zadržaných a predvedených osôb, kde verejná ochrankyňa práv odporúčala, a teda v správach, nie v tejto mimoriadnej správe, ale v správach, ktoré každoročne predkladala Národnej rade, viaceré opatrenia, a jedným z nich bolo zabezpečiť monitorovanie všetkých policajných priestorov, v ktorých sa vybavujú políciou predvedené a zadržané osoby, prostredníctvom kamier a uchovávania záznamov o zaobchádzaní s predvedenými osobami. Bol to napríklad nie v mimoriadnej, ale v riadnej správe za obdobie roka 2015. A vychádzajúc z tohto odporúčania, navrhujeme zaviesť povinnosť zabezpečiť monitorovanie tých priestorov na útvaroch Policajného zboru, v ktorých sa vykonávajú úkony voči osobám, ktorých osobná sloboda bola dočasne obmedzená prostredníctvom vyhotovovania kamerového audiovizuálneho záznamu, čo je potom, samozrejme, potrebné uviesť ako obmedzenie pri spracovaní osobných údajov, resp. možnosť spracovania osobných údajov.
Takéto opatrenie navrhujeme, že takéto monitorovanie činnosti príslušníkov Policajného zboru by sa malo realizovať nielen pri ich zásahoch v externom prostredí, ako je to, ako je to už, ako už je to dnes, ale aj v uzavretých priestoroch, ak sa tam vykonávajú, vykonávajú úkony. A ešte raz, toto možno ešte viac ako tie predchádzajúce body je opatrenie, ktoré chráni nielen práva zadržaných osôb, ale aj dobrú povesť a práva príslušníkov Policajného zboru pred prípadnými krivými alebo nepravdivými opatreniami, obvineniami zo strany zadržaných. V prípade, v prípade tohto posledného bodu si ale uvedomujeme, že je to komplikovanejšie, ako, ako tie predchádzajúce body, ktoré, si myslíme, že mali by sme byť schopní zaviesť ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto novely, lebo, lebo, lebo teda nie je, nejde o príliš zložité, zložité veci, keďže tam okrem ciel dávame možnosť aj umiestňovania v iných priestoroch ako celách, ak sú splnené nejaké základné hygienické podmienky. Ale, samozrejme, že dovybavenie, dovybavenie policajných staníc kamerami, aby mohli byť monitorované všetky, všetky priestory, kde sa vykonávajú úkony voči zadržaným, predvedeným a zaisteným osobám, si vyžaduje aj nejaké materiálne náklady, tak vedomí si tohto navrhujeme tam odloženú účinnosť až na 1. júla 2019.
Takže keď, keďže po prečítaní doplňujúceho návrhu vás už nebudem môcť k ničomu vyzývať, tak vás chcem teraz predtým vyzvať k tomu, aby ste tento náš doplňujúci návrh podporili, pretože odporúčania verejnej ochrankyne práv treba brať vážne, a teda ak by ste ho aj nepodporili, tak by som chcel vyzvať ministerstvo vnútra, aby sa odporúčaniami verejnej ochrankyne práv zaoberalo ono.
Končím vystúpenie a začínam čítať doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Natálie Blahovej, Zuzany Zimenovej a Viery Dubačovej k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 444/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 756).
V čl. 1 sa na začiatok vkladajú nové body 1 až 7, ktoré znejú:
1. § 42 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
(3) Osoba podľa odseku 1 a 2 nesmie byť umiestnená do uzavretých priestorov, ktoré nemajú primerané vybavenie, najmä nemajú priame osvetlenie, nemôžu, nemajú zariadenie na privolanie hyg..., privolanie policajta a osoba v nich umiestnená nemá prístup k pitnej vode a k základným hygienickým potrebám (toaleta).
2. V § 45 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
„Cela musí byť vybavená zariadením, ktoré umiestnenej osobe umožní privolať policajta.“
3. Za § 49 sa vkladá § 49a, ktorý znie:
§ 49a
(1) Ak sa na útvare Policajného zboru nenachádza alebo ak to jej kapacita neumož..., cela nenachádza alebo ak to jej kapacita neumožňuje, policajt môže vo výnimočných prípadoch a iba na nevyhnutne potrebný čas umiestniť osobu podľa § 42 do iného vhodného priestoru, ktorý má primerané vybavenie, má priame osvetlenie, má zariadenie na privolanie policajta, osoba v ňom umiestnená má prístup k pitnej vode a k základným hygienickým potrebám.
„(2) Osoba umiestnená v priestore podľa odseku 1 má rovnaké práva ako osoba umiestnená v cele.
Policajt je povinný viesť o umiestnení osoby v priestore podľa odseku 1 rovnakú dokumentáciu ako o umiestnení osoby v cele.“
4. § 50 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Policajt je oprávnený použiť donucovacie prostriedky iba na základe dôvodov a spôsobom ustanovených zákonom. Policajt nesmie použiť donucovacie prostriedky, ak dôvody ustanovené zákonom nenastali, alebo už pominuli.“
5. Za § 52 sa vkladá, 52a sa vkladá § 52b, ktorý znie:
§ 52b
Ak neexistujú dôvody na postup podľa § 52 ods. 1 alebo podľa § 52a ods. 1, policajt nesmie zaistenú, zadržanú, alebo predvedenú osobu pripútať k stene, k predmetom, spútať ju, akýmkoľvek spôsobom ju znehybniť alebo ju znehybňovať bez lekárskeho odporúčania, z ktorého je zrejmé, že takýto postup vyžaduje ochrana zdravia tejto osoby.
6. § 64 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Ak dôjde k zhoršeniu fyzického alebo psychického zdravia policajtom zaistenej, zadržanej alebo predvedenej osoby počas jej zaistenia, zadržania alebo predvedenia, policajt je povinný preukázať odborným lekárskym vyjadrením príčinu zhoršenia jej zdravia.“
7. Za § 69b sa vkladá § 69ba, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 69ba
Spracúvanie osobných údajov pri dočasnom obmedzení osobnej slobody zaistenej, zadržanej a predvedenej osoby
(1) Policajný zbor je povinný
a) zabezpečiť monitorovanie všetkých priestorov na útvare Policajného zboru, v ktorých sa vykonávajú úkony voči zadržanej, voči zaistenej, zadržanej a predvedenej osobe,
b) zabezpečiť prostredníctvom kamier vyhotovovanie audiovizuálnych záznamov zo všetkých úkonov voči zaistenej, zadržanej a predvedenej osobe na útvare Policajného zboru a ich uchovávanie.
„(2) V prípade sťažnosti na zaobchádzanie policajta so zaistenou, zadržanou alebo predvedenou osobou, je Policajný zbor povinný preukázať zákonnosť a primeranosť postupu policajta predložením audiovizuálneho záznamu podľa odseku 1.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Body 1 až 6 nadobúdajú účinnosť 25. mája 2018 a bod 7 nadobúda účinnosť 1. júla 2019, keďže ide o jeden návrh, ktorý má viacej bodov, tak navrhujeme, aby sa o, o celom návrhu hlasovalo spoločne, teda jedným hlasovaním.
Ďakujem vám za pozornosť.

Pani poslankyňa Vaľová, to bolo veľmi vtipné, že ako som prišiel na to, že táto novela zohľadňuje iba pohľad starostov.
No prišiel som na to tak, že bola vylobovaná Združením miest a obcí Slovenska, ZMOS-om, ktoré reprezentuje predovšetkým starostov a primátorov. V jeho orgánoch nemáte poslancov zastupiteľstiev, nemáte hlavných kontrolórov, máte tam starostov. Prišiel som na to tak, že som bol iniciátorom alebo spoluiniciátorom výzvy, aby boli prizvané aj ďalšie subjekty samosprávy, neboli.
Prišiel som na to tak, že som bol spoluiniciátorom hromadnej pripomienky, ktorá odrážala pohľad poslancov, verejnosti, kontrolórov a ktorá bola ignorovaná, ktorej drvivá väčšina bodov bola odmietnutá.
A k tomu nepodpisovaniu. Ešte raz, ja neviem či vy ste nepočúvali. Nikto tu nehovorí o tom, že by starosta nemal mať právo nepodpísať. To, o čom sa vedie spor, je, že keď niečo nepodpíše, tak nemá stačiť, že si starosta povie, no domnievam sa, že je v rozpore so zákonom, alebo domnievam sa, že je to, že je to nevýhodné pre obec. Môže sa to domnievať, ale malo by to byť zdôvodnené. Keď prezident republiky vráti Národnej rade zákon na prerokovanie, tak vždy odôvodní, prečo chce, aby zákon nebol znovu prijatý, alebo prečo chce, aby tam nejaké zmeny boli vykonané. Toto starosta dnes nemusí robiť. A nie je pravda, že to vždy ide do zastupiteľstva. Zákon nehovorí nič o tom, že zastupiteľstvo sa tým musí znovu zaoberať. Jednoducho nepodpíše a v niektorých prípadoch sa poslanci o dva roky dozvedia, že to uznesenie nebolo podpísané.

Ďakujem. Opäť v súlade s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu upozorňujem, že som mestským a miestnym poslancom, a teda tiež som nemal pôvodne v pláne vystúpiť v ústnej rozprave, ale, ale teda pán kolega Antal ma inšpiroval, a teda hneď by som aj zareagoval na pani poslankyňu Vaľovú.
Ak tu kritizovala nejaké návrhy, s ktorými v minulosti prišla strana Sieť, tak ja si dovolím upozorniť, že strana Sieť sa stala súčasťou vašej vládnej koalície, tak si to riešte v rámci, v rámci vládnej koalície.
To, že má právo starosta nepodpísať uznesenie, to nikto nespochybňuje. Ide o to, akým spôsobom sa to má stať. Dnes to musí aspoň prerokovať v obecnej alebo mestskej rade. Podľa návrhu, s ktorým prišlo ministerstvo a na ktorom sa asi nič nezmení, ani toto nebude musieť urobiť. Pritom žiadúca by bola zmena úplne opačným smerom, teda zmena, ktorá by, ktorá by zabezpečila, že poslanci budú vždy informovaní o tom, že starosta nepodpísal uznesenie, že o tom bude informovaná verejnosť, že to bude zverejnené na webe, na úradnej tabuli a že to bude odôvodnené. Lebo dnes stačí, že starosta sa domnieva, že uznesenie je nevýhodné pre obec, no tak ho nepodpíše a nemusí povedať, prečo je nevýhodné, prečo sa domnieva, že je nevýhodné.
Čiže nespochybňujeme právo starostu nepodpísať uznesenie a tým pozastaviť jeho účinnosť. To, čo namietame, je, že ešte sa zníži informovanosť poslancov o tom, že nepodpísal uznesenie, ak ho nebude musieť prerokovať ani na obecnej rade. A tá informovanosť poslancov by sa mala zvýšiť, naopak, a verejnosti tiež a miera zdôvodnenia by mala byť, by mala byť vyššia.
Ďalšia otázka, myslím, že aj pán poslanec Antal sa toho dotkol, odmeňovanie poslancov, že sa odmení, teda obmedzí, že dnes je napísané v zákone, že poslancovi možno poskytnúť odmenu najmä vzhľadom na úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie podľa zásad odmeňovania poslancov. Má sa doplniť "najviac však v kalendárnom roku jeden mesačný plat starostu bez zvýšenia podľa príslušnej platovej, platovej skupiny".
Ale čo tým, preboha, obmedzíte? Napríklad nijako sa nedotýka, nedotýka novela účasti poslancov v orgánoch mestských firiem, v dozorných radách, v predstavenstvách dokonca. Čiže na jednej strane tí poslanci, ktorí nie sú v mestských firmách, tak tí budú mať v dôsledku tohoto limitované odmeny a tí poslanci, ktorí, a väčšinou je to také, že sa vytvorí nejaká starostovská alebo primátorská väčšina, ktorá, ktorá, ktorá sa potom nasáčkuje aj do, aj do orgánov firiem mestských, tak tam tie odmeny nie sú limitované. Tak keď ste to už chceli obmedziť, tak ste to mali obmedziť aj vo vzťahu, aj vo vzťahu k mestských firmám, lebo tie príjmy z dozornej rady mestskej firmy môžu byť vyššie, možno niekedy niekoľkonásobne vyššie ako, ako odmeny poslanca, za činnosť poslanca v zastupiteľstve.
No ale naviac ma zaujala tá téma, o ktorej hovoril aj pán poslanec Antal, ktorá sa týka postavenia hlavných kontrolórov, a teda trošku by som sa k nej rád vyjadril, keďže aj toto bolo predmetom našej hromadnej pripomienky, ktorú sme dávali ešte v rámci pripomienkového konania.
Vyčítal súčasnej úprave, že, že hlavný kontrolór je v postavení zamestnanca. Presne to sme vyčítali aj my. Navrhli sme, aby nebol zamestnancom obce, iba aby, ak zákon neustanovuje, neustanovuje inak, aby sa naňho nahliadalo na účely sociálneho, zdravotného poistenia, a tak, aby poberal odmenu, tak ako ju poberá za výkon funkcie starosta, zástupca starostu, poslanci Národnej rady a nakoniec aj, aj poslanci zastupiteľstva. Nemal by byť hlavný kontrolór v zamestnaneckom pomere s obcou. Ako dopadla naša hromadná pripomienka v tomto bode? Ministerstvo ju odmietlo.
Navrhli sme aj to, aby bol zabezpečený výkon kontroly v situácii, keď hlavný kontrolór nie je zvolený. Navrhli sme, aby zastupiteľstvo mohlo poveriť jedného zo svojich poslancov výkonom kontroly, nie v tom rozsahu, ako má, ako má hlavný kontrolór, ale aspoň nejako aby bol zabezpečený výkon, výkon kontroly a aby bolo zabezpečené, že znova a znova sa sa bude zastupiteľstvo snažiť zvoliť hlavného kontrolóra, keď nie je zvolený. Ako dopadol tento bod našej hromadnej pripomienky v pripomienkovom konaní? No bol odmietnutý.
Potom sme navrhli rozšíriť rozsah kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra, aby mohol efektívnejšie kontrolovať. Napríklad dnes môže kontrolovať vo vzťahu k právnickým osobám, v ktorých má majetkovú účasť obec, a iným osobám iba to, ako nakladajú s majetkom obce, alebo ktorým bol majetok obce prenechaný do užívania. Ale prečo vo vzťahu, vo vzťahu k mestským firmám sa máme obmedzovať iba na majetok obce a nemá byť komplexne kontrolované ich hospodárenie? Ako dopadol tento bod našej hromadnej pripomienky? Bol odmietnutý, samozrejme.
Navrhli sme zverejňovanie, úplné zverejňovanie výsledkov kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra. Keď sa niečo zverejňuje, niečo, niečo nie. Mám sa pýtať, ako dopadol tento bod hromadnej pripomienky? No, samozrejme, že bol odmietnutý.
Navrhli sme, aby mal hlavný kontrolór silnejšie postavenie vo vzťahu k útvaru hlavného kontrolóra, ktorý by nemal byť iba jedným z oddelení na, na miestnom úrade. Ak má byť podriadený hlavnému kontrolórovi, tak to sa má premietnuť aj do znenia zákona a nemá to byť bežné oddelenie, ako je sekretariát starostu. Ako dopadol tento bod hromadnej pripomienky? Bol odmietnutý.
Takže ja vítam, že aspoň v radoch poslancov vládnej koalície je vôľa zaoberať sa aj potrebou nejako inak, lepšie upraviť postavenie, postavenie hlavných kontrolórov. Škoda, že tá vôľa nebola skôr na strane ministerstva, a teraz nemyslím iba na pripomienkové konanie, tak lebo mi je jasné, že v rámci pripomienkového konania sa nemôže, nemôže z toho návrhu vyrobiť úplne nový návrh. Ale práve preto sme žiadali, aby celá novela nebola pripravovaná iba za účasti ZMOS-u, ale aby tam boli prizvaní aj zástupcovia poslancov, zástupcovia mimovládnych organizácií a napríklad Združenia hlavných kontrolórov, lebo keby Združenie hlavných kontrolórov mohlo sa podieľať na príprave tejto novely, tak aj tieto body v nej mohli byť riešené.
Takže láskavo tu nehovorme o tom, že my tvrdíme, že starostovia sú zlí a dobrí sú len poslanci a kontrolóri. Pri príprave tejto novely poslanci zastupiteľstiev a kontrolóri boli ignorovaní a táto novela odráža iba potreby starostov. A nie je zlé, že odráža aj pohľad starostov, zlé je, že odráža iba pohľad starostov.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Antal, chcem sa vyjadriť v podstate k tomu istému, k čomu sa vyjadril pán poslanec Grendel. A prišlo mi trochu paradoxné, že ste najprv nám vyčítali, že to podávame tak, že, že starostovia sú tí zlí a poslanci a kontrolóri sú tí dobrí, a o chvíľku ste povedali, že sú to oba orgány samosprávy, ale jeden z nich je zodpovedný a tí druhí sú nezodpovední. No, neviem, či toto je najlepšie vyjadrenie, aj keď tuším, že ste to asi mysleli inak, ako to vyznelo. A áno, je to práve o tej, o tej rovnováhe medzi, medzi orgánmi samosprávy, teda medzi starostom ako výkonným orgánom na jednej strane a zastupiteľstvom, ale aj kontrolórmi na strane druhej má byť rovnováha.
Táto novela sa pripravovala tak, že tú rovnováhu nerešpektovala, pripravovala sa iba v spolupráci so ZMOS-om, a dokonca napriek tomu, že bola zo strany verejnosti výzva, aby boli prizvaní k príprave návrhu novely aj ďalšie subjekty alebo odborníci, bolo to ignorované. Bolo pripomienkové konanie, tieto pripomienky, niektoré z nich idú tým smerom, ako vy hovoríte, alebo ktoré ste prezentovali, tiež boli v drvivej väčšine všetky tie pripomienky ignorované. A áno, má byť vyvážený vzťah medzi, medzi starostom a zastupiteľstvom. Problém je, že sa aj v legislatíve od začiatku stále posilňujú právomoci starostov na úkor zastupiteľstiev.
A tam, kde ten vzťah je dobrý, kooperatívny, kde sú starosta a zastupiteľstvo partneri, no, samozrejme, tam by možno ani žiadny zákon nemusel byť a veci by fungovali. Ale zákony sú tu práve preto, ak nastane nejaký problém, aby sme vedeli, ako máme postupovať.

Ja by som chcel podporiť vystúpenie aj pozmeňujúce návrhy, ktoré prezentovala pani poslankyňa Remišová a zvlášť dva z nich. Jeden sa týka hromadných pripomienok. Myslím si, že je to dôležitá vec, a keď ju máme zavedenú na úrovni celoštátnej, keď ministerstvá sa môžu zaoberať pripomienkami verejnosti k návrhom zákonov, tak aj obecné samosprávy by mali byť natoľko ústretové voči svojim obyvateľom, že ak oni pripomienkujú nejaký návrh všeobecne záväzného nariadenia alebo aj iného dôležitého materiálu, mali by to s nimi aspoň prerokovať. Ja nevidím problém až taký v tom, že, že samospráva nevyhovie pripomienke verejnosti, lebo niekedy sú tie aj pripomienky protichodné a nie je možné vyhovieť niekomu, kto žiada sprísnenie, a iný žiada uvoľnenie, tak obidvom nevyhoviete, ale je dôležité, aby to odmietnutie bolo odôvodnené a aby v prípade, že tam ide o väčší počet pripomienkujúcich, bola možnosť si tie veci vysvetliť na nejakom rokovaní typu, typu rozporového konania.
Druhá vec, ktorú by som chcel podporiť teda na rozdiel od pána poslanca Kotlebu, ja si myslím, že tá úprava, ktorá sa týka pozastavenia účinnosti nepodpísaním uznesenia starostom, je dobrá. Dnes má starosta povinnosť prerokovať pred nepodpísaním v obecnej rade. Ministerstvo navrhuje zrušiť, zrušiť aj toto drobné obmedzenie, ale problém je, že, že niekedy sa poslanci ani nedozvedia o tom, že starosta uznesenie nepodpísal, no tak potom nemajú o čom hlasovať, nemajú čo prelomovať, a je dôležité, aby to bolo odôvodnené, lebo niekedy iba pozastavia a nepovedia prečo.

Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie. Pán poslanec Budaj povedal, že sa vraciame do éry národných výborov, no, ešte celkom nie, to zase skúsme, skúsme ako ostať radšej v tej vecnej, vecnej rovine, ale je naozaj fakt, že aj táto novela je ďalším krokom smerom k posilneniu postavení, posilneniu starostov a primátorov na úkor zastupiteľstiev, a ak bude takto schválená, povedzme bez toho nášho pozmeňujúceho návrhu, tak to bude aj posilnenie vo vzťahu, vo vzťahu k hlavným kontrolórom.
Pani poslankyňa Kaščáková, povedala ste, povedala si, že na výbore pre verejnú správu nedostalo Združenie hlavných kontrolórov slovo s odôvodnením, že lobistická skupina, tak to potom naozaj aj ZMOS je lobistická skupina starostov a primátorov a v podstate si pripravil celú túto vládnu novelu, čím ale nechcem povedať, že ZMOS mal byť ignorovaný, lebo starostovia a primátori rovnako ako zastupiteľstvá, rovnako ako hlavní kontrolóri sú orgánmi samosprávy a legislatíva má zohľadňovať názory všetkých týchto skupín, má vzísť z ich diskusie, majú mať možnosť sa k tomu, sa k tomu vyjadriť, tak je teda smutné, ak nedostali kontrolóri slovo.
Pán poslanec Antal, samozrejme, vyjadrenie tej medzinárodnej organizácie sa týkalo vládneho návrhu, ale kritizuje možnosť výkonnej moci, teda starostov zadávať úlohy, úlohy, úlohy kontrolórom, čo sa nezmení, iba trošku upraví aj po vašom návrhu. A áno, nemali by byť kontrolóri v pracovnoprávnom vzťahu. Aj to sme navrhovali v našej hromadnej pripomienke a, samozrejme, že aj tento bod bol ministerstvom odmietnutý.

Rád som zaskočil za pána ministra, pán poslanec Fecko. Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, máme v druhom čítaní návrh novely zákona o obecnom zriadení, novely, ktorú si vyloboval ZMOS, teda Združenie miest a obcí Slovenska, teda starostovia a primátori, ktorých primárne táto organizácia zastupuje. Pri príprave novely, v rámci pripomienkového konania, predpokladám, že aj vo výslednom tvare boli ignorované alebo nie dostatočne zohľadnené názory iných aktérov, ktoré participujú na samospráve, či už sú to poslanci miestnych zastupiteľstiev, hlavní kontrolóri, občianska verejnosť. Už som spomínal, že sme k tomuto návrhu zákonu dávali hlavnú pripomienku, teda predovšetkým Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, spolu s ďalšími organizáciami a viacerými komunálnymi poslancami aj starostami, aj hlavnými kontrolórmi, aj aktivistami a pokúsili sme sa vniesť do tej pripravovanej novely iný pohľad, pretože starostovia si prostredníctvom ministerstva riešili nejaké veci, ktoré z ich pohľadu boli v situácii alebo vo fungovaní samosprávy problematické, ale to nie sú všetky problémy, ktoré existujú vo fungovaní samosprávy, a nie raz ten pohľad starostov je jednostranný, ak starostovia vnímajú zastupiteľstvo ako nejaké obmedzenie alebo, alebo prekážku v svojej efektívnej činnosti, tak zase z pohľadu zastupiteľstva je dôležité, aby starostovia boli kontrolovaní, aby nekonali svojvoľne.
A, bohužiaľ, táto novela ide smerom k obmedzeniu zastupiteľstiev. A hovorím to aj ako poslanec Mestského zastupiteľstva v Bratislave a Miestneho zastupiteľstva v Bratislave-Staré Mesto, čím v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov dávam na známosť, že môj pohľad môže byť ovplyvnený aj týmto, aj keď nevidím v tom žiadny konflikt záujmov.
Snáď najdiskutovanejšou otázkou bolo zníženie počtu, počtu poslancov, ale v zákone o obecnom zriadení je oveľa viac vecí, ktoré by stáli za zmenu, ktoré sa týkajú postavenia hlavných kontrolórov, aj o tom sme včera hovorili, ktoré sa týkajú vzťahov medzi zastupiteľstvom a starostom, ktorý sa neustále od začiatku posúva smerom k posilňovaniu moci starostov na úkor zastupiteľstiev, a tá rovnováha sa narúša. A vo vzťahu, a teda potom sú tam, samozrejme, veci, ktoré sa týkajú občianskej participácie, transparentnosti, zverejňovania informácií, možnosti poslancov efektívnym spôsobom ovplyvňovať napríklad program zastupiteľstva alebo, alebo, alebo prerokovanie niektorých vecí, lebo hoci poslanci, poslanci majú, majú právo navrhovať návrhy uznesení aj nariadení zastupiteľstvu, v praxi je to niekedy dokonca nevykonateľné, lebo návrhy všeobecne záväzných nariadení musia byť napríklad zverejnené na úradnej tabuli a webovom sídle obce. Ale pokiaľ, pokiaľ starosta nechce, tak návrh, ktorý by inicioval napríklad poslanec, sa, sa na webovej, webovej stránke obce nemá ako ocitnúť alebo úradnej tabuli.
Keďže sme v druhom čítaní, chcem sa venovať tomu, čo sa dá na tomto návrhu, návrhu zmeniť, a budem aj reagovať na ten pozmeňujúci návrh, s ktorým prišli koaliční poslanci prostredníctvom pána poslanca Antala, ktorý predložil, ktorý predložil včera, a tú spomínanú najdiskutovanejšiu otázku zníženia počtu poslancov zastupiteľstiev, ten návrh rieši. Rieši ju uspokojivým spôsobom tým, že vypúšťa body, body návrhu vládnej novely, ktoré sa, ktoré sa toho, toho týkajú. Ja som presvedčený, že je to správne, že, že toto nie je cesta, ako zefektívniť fungovanie samosprávy, tým, že sa budú kresať počty poslancov v mestách a vo veľkých obciach, tam, kde môžu vytvárať prirodzenú protiváhu, protiváhu starostom. Áno, treba samosprávu zefektívniť, ale cesta k zefektívneniu samosprávy ide inou cestou, ide cestou znižovania počtu existencie samosprávy na úrovni malých obcí, ktorých je na Slovensku neprimerane veľa.
A potom okrem nejakých technických vecí boli, boli diskutované, diskutované ďalšie dve veci, ktoré rieši aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Antala, a pokúša sa ich riešiť aj pozmeňujúci návrh, ktorý v mene skupiny opozičných poslancov predložím ja. A teda tá asi dôležitejšia časť sa týka postavenia hlavných kontrolórov.
Hlavní kontrolóri by mali byť, mali byť nezávislí a predovšetkým nezávislí od toho koho kontrolujú. A kontrolóri kontrolujú úrad. Môžme sa síce tváriť, že nekontrolujú starostu, lebo nekontrolujú priamo starostu, ale úrad dnes, podľa dnešnej legislatívy, podlieha starostovi, nie zastupiteľstvu. Čiže ak má byť účinným nástrojom, nástrojom kontroly hlavný kontrolór, tak by mal byť nezávislý od toho, koho kontroluje, čiže aj od starostu. Ak dáme starostom právo ukladať úlohy hlavným kontrolórom, môžeme, nemusíme, môžeme tým v niektorých prípadoch znefunkčniť činnosť hlavného kontrolóra alebo prinajmenšom vytvárať, vytvárať tam to napätie. Návrh koaličných poslancov, ktorý sa, ktorý sa tejto veci týka, mení vládny návrh tým, že úlohy hlavnému kontrolórovi môže ukladať zastupiteľstvo, ako je to doteraz, alebo starosta, ako si to navrhli starostovia prostredníctvom ZMOS a ministerstva vnútra a vlády, a koaliční poslanci na to, na to reagujú spôsobom, že alebo starosta, ak vek, ak vec neznesie odklad. Z môjho pohľadu je to nepochybne zmena pozitívnym smerom, že obmedzí to svojvôľu starostu pri, pri účelovom úkolovaní hlavných kontrolórov. Takže drobná zmena zlého návrhu k menej zlému, aby som nehovoril, že k lepšiemu, ale myslím si, že naďalej nedostatočná. Lebo odklad neznesú, môžu nezniesť aj banality, ktorými môže byť zahltený hlavný kontrolór, odvolávajúc sa, odvolávajúc sa na práve toto ustanovenie. Čiže keby to boli nejaké super dôležité veci, čo neviem, ako by sa dalo zadefinovať v zákone, tak prosím, ale samotná formulácia, že vec neznesie odklad, podľa môjho názoru tie obavy, ktoré návrh ministerstva a vlády vyvolal, neodstraňuje.
Tu, aby som teda nehovoril iba, iba svoj názor, tak si dovolím zacitovať z vyjadrenia pána Ľudovíta Budzáka, prezidenta Združenia hlavných kontrolórov Slovenskej republiky, ktorý reaguje už aj na váš pozmeňujúci návrh. Napísal, že nadobudol presvedčenie, že tento bod s vašou úpravou, ak vec neznesie odklad, nebude správne pochopený pri aplikácii do praxe, naruší aj nezávislosť výkonu kontroly, ako nám to potvrdzuje aj stanovisko medzinárodnej organizácie EURORAI, ktoré je k tomu priložené, a je to organizácia, ktorá má viac ako 90 členov v 18 krajinách, a jej cieľom je výmena skúseností a osvedčených postupov pri kontrole verejnej správy a združuje práve kontrolné inštitúcie regionálne a verejnosprávne kontrolné inštitúcie. A táto inštitúcia po oboznámení sa s návrhom novely vyjadrila znepokojenie nad pokusom obmedziť nezávislosť práce hlavných kontrolórov miest a obcí v Slovenskej republike tým, že poskytujú výkonnej moci na lokálnej úrovni právo na základe vlastného uváženia a bez súhlasu miestneho zastupiteľstva vyžadovať od kontrolórov vykonávanie kontrol.
Štatutár obce, a teraz sa vraciam k tomu, čo napísal pán prezident Združenia hlavných kontrolórov Budzák, štatutár obce aj v súčasnej legislatíve disponuje dostatočnými možnosťami vykonať kontrolu, zákon o finančnej kontrole a audite. Návrh na doplnenie súčasného znenia o slová "alebo starosta" je neopodstatnený a výrazným spôsobom zasahuje do výlučných kompetencií obecného zastupiteľstva, nezávislosti výkonu činnosti hlavného kontrolóra a narušenia rovnováhy funkčnosti a samotného princípu postavenia samosprávy medzi štatutárnym orgánom obce, ktorým je starosta alebo primátor, a obecným zastupiteľstvom. Predložený návrh okrem už vyššie uvedených skutočností je zbytočný, nakoľko požiadavka na možnosť a potrebu vykonať kontrolu zo strany starostu alebo primátora ako štatutárnych orgánov verejnej správy je v ich plnej kompetencii a zodpovednosti v zmysle jednotlivých ustanovení zákona o finančnej kontrole a audite, ktorý nadobudol účinnosť od 1. 1. 2016.
Súhlasím s názorom, že je potrebné riešiť tieto veci systémovo, a v prípade, že systém súčasnej kontroly v samospráve je prekonaný, je potrebné hľadať efektívnejšiu formu kontroly. Zástupcovia nášho združenia sú pripravení prispieť svojimi skúsenosťami a odbornosť v odbornej diskusii k príprave príslušnej legislatívy.
Včera sme o tom hovorili aj s pánom poslancom Antalom, že možno bude potrebné nájsť nejakú samostatnú úpravu, možno nejaký aj samostatný zákon o, o hlavných kontrolóroch, ktorý by podrobne upravil ich postavenie, lebo tých vecí, ktoré by mohli posilniť postavenie hlavných kontrolórov a ich nezávislosť a zefektívniť ich činnosť, je ďaleko viac, ale určite tam nepatrí to, čo, to, čo navrhlo ministerstvo a vláda, a určite to všetky tie problémy neodstráni, ani pozmeňujúci návrh koaličných poslancov, preto lepšie riešenie, ako, ako to iba upraviť, je podľa môjho názoru tento bod úplne vypustiť, čo tiež v našom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme.
Ďalšou, ďalšou zmenou, ktorá bola diskutovaná, bol spôsob informovania obyvateľov o konaní miestneho referenda. Dnes alebo dodnes sú, je táto informácia doručovaná domov, teda každému, každému obyvateľovi. Vládny návrh hovorí o tom, že, že sa, že sa táto informácia má zverejniť na webovom sídle a úradnej tabuli, čo sa stalo predmetom kritiky už v rámci medzirezortného pripomienkového konania, lebo to zníži informovanosť obyvateľov o konaní miestneho referenda. Argumentuje sa nejakými nákladmi, ktoré to má. Ale, samozrejme, demokracia niečo stojí.
Vo volebnom zákone máme ustanovenie, že sa, že sa tá informácia o konaní volieb doručuje do každej domácnosti. Môžeme diskutovať, čo je to do každej domácnosti, možno tá, tá úprava nie legislatívne najpresnejšia, ale v každom prípade zaručuje to vyššiu mieru informácií obyvateľstva o konaní v jednom prípade volieb, v druhom prípade, prípade miestneho referenda. Takže ja aj nie som veľkým priaznivcom priamej demokracie, rešpektujem, že žijeme v zastupiteľskej demokracii, kde zvolení zástupcovia majú na obdobie, keď sú zvolení, rozhodovať a niesť zodpovednosť za to čo urobia, tak som priaznivcom participácie. A podmienkou participácie toho, aby sa občania mohli podieľať na správe vecí verejných, či už vo voľbách, alebo aj mimo volieb, je dostatočná informovanosť. Vládny návrh to nezaručuje. Návrh koaličných poslancov je opäť drobným krokom späť, či drobným krokom späť v tom, v tom, v tej zlej ceste, čiže drobným zlepšením, že okrem informácií na úradnej tabuli a webovom sídle bude, bude tá informácia zverejnená aj iným spôsobom, ktorý určí obecné zastupiteľstvo. Samozrejme, že obecné zastupiteľstvo môže určiť, že sa to bude doručovať do domácností, môže určiť, že sa to, že sa to vyhlási v miestnom rozhlase a môže určiť, že, že sa budú posielať esemesky obyvateľom. Záleží, záleží to na zastupiteľstve, ale môže nájsť aj nejaký spôsob, že to bude vylepené ešte na nejakej inej tabuli, a tým, tým to bude celé, tým to bude celé vybavené. Čiže ten návrh je nedostatočný, lebo teoreticky, ani keby sme ho tam nedali, tak zastupiteľstvo, ak chce informovať obyvateľov o konaní, no tak nič mu nezakazuje, aby trebárs každý obyvateľ dostal informáciu o konaní miestneho referenda, ani keď sa to schváli. Čiže to zlepšenie je veľmi diskutabilné. Zlepšením je napísať priamo do zákona, že sa informácia o konaní miestneho referenda doručuje obyvateľom do domácností, tak ako je to, tak ako je to upravené vo volebnom zákone.
Tieto tri body riešime aj v našom pozmeňujúcom návrhu. Zaznie tu ešte, už zazneli aj zaznejú aj ďalšie pozmeňujúce návrhy zo strany opozičných kolegov, ale som presvedčený, že ten návrh, tak ako bol pripravený, aj preto, že bol pripravovaný za zatvorenými dverami, iba so ZMOS-om, ignorujúc ostatné organizácie a ostatných reprezentantov samosprávy, v medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo vyhovené iba minimu tých pripomienok zo strany, zo strany občianskej verejnosti. A tie zmeny, ktoré je dnes ochotná urobiť koalícia, sú z môjho pohľadu zmenami k lepšiemu, ale nedostatočnými zmenami, ktoré nedokážu zo zlého zákona urobiť zákon dobrý. Čiže aj po ich schválení nepredpokladám, že by koalícia bola ochotná schváliť akýkoľvek opozičný, opozičný návrh, ostane tento návrh zlým návrhom a bude treba hlasovať proti nemu.
Začínam čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Ondreja Dostála a Vladimíra Slobodu a Renáty Kaščákovej k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 755).
1. V čl. I sa vypúšťa bod 31.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 34 v § 11a ods. 7 sa za prvú vetu vkladá druhá veta, ktorá znie: „Obec takisto zašle oznámenie o vyhlásení miestneho referenda každému oprávnenému voličovi.“ Odkaz na poznámku pod čiarou číslo 12.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 57.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
O každom z týchto bodov žiadame hlasovať samostatne. Poprosím pána spravodajcu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Pán poslanec Fecko, podobne ako pán poslanec Antal aj ja som chcel reagovať na tú časť, ktorá sa týkala vymedzenia pojmu verejné priestranstvo, o tomto prebehla diskusia ešte v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Pôvodná formulácia, ktorú ministerstvo navrhovalo, bolo, že verejné priestranstvo je ulica, námestie, miestna komunikácia, trhovisko, park a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia vo vlastníctve správe alebo v užívaní obce, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Čiže tam by to bolo užšie vymedzené, my sme v rámci našej hromadnej pripomienky namietali, že toto vymedzenie je príliš obmedzujúce, lebo napríklad niektoré komunikácie sú vo vlastníctve, správe, alebo užívaní nie obce ale vyššieho územného celku alebo, alebo štátu dokonca a potom by mohlo to mať napríklad dôsledky typu, že, že keďže obec určuje názvy verejných priestranstiev, no tak keď tá ulica je, je, patrí, patrí trebárs VÚC-ke, tak by, teoreticky by z toho mohlo vyplynúť, že, že nemôže určiť, čiže bolo to treba nejako inak zadefinovať. My sme síce žiadali, aby z toho bolo vyňaté súkromné vlastníctvo, teda aby za verejné priestory neboli označované priestory, ktoré, ktoré sú súkromné, ale, ale aj tá prvá formulácia bola problematická.
Druhá vec, pýtal si sa, že čo sa stane, že ak teda pri tom pričleňovaní obcí, ak. ak tá obec, ku ktorej sa má tá nefunkčná obec pričleniť, nebude súhlasiť s tým, ak nevyjadrí súhlas s tým, že tá nefunkčná obec sa k nej má, má pričleniť, no nie je to priamo napísané v zákone, ale tým, že to nie je napísané v zákone, je jasná aj tá odpoveď, nestane sa nič, lebo nemožno k nejakej obci pričleniť inú obec bez toho, aby tá funkčná obec s tým súhlasila.

Pán poslanec Antal, tri veci by som mal. Jednak tie body vášho prvého pozmeňujúceho návrhu vnímam zväčša teda, ako posun k lepšiemu a vylepšenie toho vládneho návrhu, či už ide o vypustenie, zníženie počtu poslancov, alebo aj tie body, ktoré sa týkajú možnosti ukladať úlohy hlavnému kontrolórovi starostom obce, ak to bude iba v neodkladných situáciách a informovanie voličov o referende nielen na úradnej tabuli a na webovom sídle obce, ale aj, aj iným spôsobom, ktorý určí obecné zastupiteľstvo. Sú to pozitívne zmeny, podľa môjho názoru sú nedostatočné. Ja si myslím, že malo by sa zachovať informovanie voličov, pokiaľ ide o teda doručovaním, o doručovanie informácií o konaní miestneho referenda a starosta by vôbec nemal mať možnosť ukladať úlohy hlavnému kontrolórovi, ale teda v porovnaní s vládnym návrhom je to nepochybne posun správnym smerom.
A pokiaľ ide o tie, o ten druhý pozmeňujúci návrh, menšinové jazyky a teda rešpektovanie práv príslušníkov menšín, tak tam treba na jednej strane brať do úvahy záujem o efektívny výkon verejnej správy a na druhej strane samozrejme, že rešpektovať práva príslušníkov národnostných menšín. Ja by som sa skôr to snažil postaviť tak, že budeme veľkorysejšie pristupovať k právam národnostných menšín a umožníme teraz používanie menšinových jazykov aj v iných obciach, trebárs znížime ten koeficient. Nie, nie biť sa s návrhmi, teda potrebou spájania obcí. Nakoniec načo je príslušníkom menšín právo používať menšinový jazyk v úradnom styku, keď je obec absolútne nefunkčná.
A súhlasím, pokiaľ ide o tých hlavných kontrolórov, že by si to vyžadovalo oveľa hlbšiu úpravu a nielen ako pracovno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)