Videokanál poslanca

Pani poslankyňa Grausová, to s tým nevoľnom pri pohľade na slovenský dvojkríž je hoax. Radi šírite takéto nezmysly, ale, ale... Toto je jeden z nich. Položili ste dramaticky otázku, že či je pre Čechov slovenčina všeobecne zrozumiteľný jazyk, tak ako my tvrdíme, že čeština je všeobecne zrozumiteľný aj pre malé deti na Slovensku. A chápem, že ste sa možno pripravovali na vystúpenie a nezaregistrovali ste, ako som reagoval na pána poslanca Schlosára, a mali ste to už napísané, no tak ste to prečítali, ale ja som to vysvetlil, koho je to výhoda a koho je to nevýhoda. Je predsa výhoda tých slovenských detí, že rozumejú po česky. A nevýhoda tých českých detí, že nerozumejú po slovensky, nie všetky, ale mnohé deti už nerozumejú po slovensky v Čechách. A my sa tým máme trápiť? Však oni sa nebudú vedieť dohovoriť na Slovensku a naše deti sa vedia dohovoriť v Českej republike.
No a to vaše poľutovanie nad tým, že zo zákona o štátnom jazyku boli vypustené pokuty. No tie pokuty boli tiež taká smiešnosť, lebo keď v roku 2009 boli pokuty obnovené, tak ja som začal vedome a verejne porušovať zákon o štátnom jazyku, napríklad že som vylepil nejaký plagát v angličtine priamo pred ministerstvo kultúry alebo som rozdával nejaké letáky sprievodnej akcie na hru Mareka Maďariča, ktoré boli, ja neviem, v španielčine, alebo som, alebo som recitoval haiku vo flámštine a chodil som sa udávať na ministerstvo kultúry a ani raz mi nedali pokutu. Ja som sa toho dožadoval a nedali mi.
Tak načo sú také pokuty?!

Ďakujem kolegom spolupredkladateľom za reakcie, ale teda dovolím si zareagovať na kritikov alebo kritiku zo strany poslancov Kotlebovej strany.
Pán poslanec Schlosár, začali ste, že nemáte nič proti češtine, ale čo hneď som si spomenul, že nie som rasista, ale... A presne tak ste aj pokračovali v duchu tejto slávnej formulky a poukázali ste na to, že, že v Česku všetko dabujú do slovenčiny, teda do češtiny. No ale však aká medzinárodná reciprocita v dabovaní, preboha, no tak to, že naše deti rozumejú po česky dobre a české deti nerozumejú po slovensky dobre, je predsa výhoda našich detí a nevýhoda českých detí, keď, keď české deti budú mať obmedzený priestor na Česko a na Slovensku, Slovensko budú vnímať ako, ako cudzí jazyk, jazyk, ktorým sa hovorí na Slovensku, tak, tak to ochudobní ich. Slovenské dieťa sa môže, môže prejsť, prejsť, prejsť po Prahe a dokonca dokáže rozprávať po česky, nielenže rozumie, rozumie po česky. Takže toho, toho, to je úplne absurdné hovoriť o nejakej reciprocite.
Koho záujmy zastupujem? No zastupujem záujmy tých občanov a občaniek Slovenskej republiky, ktorí mi dali svoj hlas bez ohľadu na ich národnosť a náboženské presvedčenie a tak ďalej.
A pán poslanec Kotleba, som rád, že teda dávate za pravdu, za pravdu tým kolegom, ktorí vás upozorňujú je to, že to, že to nemajú, nemáte podporiť a že sme to prepískli a že je to maskovaná snaha o svetoobčiansky prístup, keby sa náhodou rozprávky nevysielali nadabované do slovenčiny, lebo napríklad v takom v krajinách Beneluxu alebo Škandinávie sa vysielajú v angličtine s titulkami a potom tie deti vedia oveľa lepšie po anglicky ako naše.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa na úvod svojho vystúpenia poďakoval môjmu predrečníkovi Pertovi Osuskému za jeho vystúpenie, pretože ja sa chcem vo svojom vystúpení venovať najmä tým právnym a jazykovým aspektom, a teda nejdem až tak riešiť nejaký historický alebo kultúrny kontext, ale som rád, že Peter Osuský svojím vystúpením vzbudil dojem, že ten náš návrh je taký československý a tatíčko-masarykovský, u pána Kotlebu, aby to nevyzeralo, že tým, čo teraz poviem, sa snažím presvedčiť poslancov Kotlebovej strany, aby nebodaj hlasovali za náš návrh. Tak to nie je myslené, aj keď budem sa, budem sa teda venovať skôr tým právnym aspektom vo svojom vystúpení, ktoré by vás možno mohli presvedčiť, ale zostaňte v tom, áno, máme radi Československo, hlásime sa k československej tradícií, hlásime sa k tatíčkovi Masarykovi. Nie je to určené primárne vám, alebo teda nie je to určené vám. Je to určené ako argument pre všetkých poslancov, ktorí chcú počúvať, ktorí rozumejú tomu, že dabovať české rozprávky do slovenčiny je niečo absurdné.
Hovoril som pri uvádzaní návrhu zákona, že sme uvažovali nad názvom Lex Spejbl, a teda priklonili sme sa k názvu Lex Hurvínek, čo sa nám zdalo také absurdnejšie. No zaujímavé na týchto, uvažovanom aj, aj teda zvolenom názve, je to, že, že impulz, ktorý nás k tomu viedol, bol v podstate omyl, ktorý sa objavil v médiách. Minulý rok sa v médiách objavila informácia, že v slovenských kinách bude, bude vysielaný film Spejbl a Hurvínek a bude nadabovaný do slovenčiny, lebo to, lebo to prikazuje zákon, čo teda sa nám zdalo absurdné, aby zákon prikazoval dabovanie Spejbla a Hurvínka do slovenčiny, tak sme sa do toho zákona pozreli a zistili sme, že to tak nie je, že napriek tomu, že to médiá písali, slovenský zákon neprikazuje distribútorom ani kinám, aby českú rozprávku, pôvodnú českú rozprávku dabovali do slovenského jazyka. Prikazuje to iba televízia. Zákon o štátnom jazyku upravuje používanie jazyka v médiách, a teda v televíznom a rozhlasovom vysielaní v § 5 a v odseku 1 § 5 je stanovená všeobecná povinnosť vysielať v štátnom jazyku, ale zároveň sú tam stanovené aj niektoré výnimky z tejto povinnosti. Povinnosť vysielať v štátnom jazyku sa netýka, napríklad situácia, keď ide o inojazyčný televízny program s titulkami v štátnom jazyku alebo inojazyčný rozhlasový program určený pre príslušníkov národnostných menšín, alebo ide o vysielanie do zahraničia, jazykové kurzy, hudobné diela s pôvodnými textami a podobne. Čo by teda bolo, bolo absurdné, aby keď, keď by televízia vysielala taliansku operu, že by tá musela byť nadabovaná do slovenčiny. Takže tie výnimky tam už boli. A jedna z výnimiek sa týka audiovizuálnych diel alebo zvukových záznamov umeleckých výkonov šírených vysielaním v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka. Pod touto definíciou sa skrýva český jazyk, ktorý je na Slovensku všeobecne zrozumiteľný. Je zrozumiteľný dospelým, ktorí zažili Československo a žili časť alebo veľkú časť svojho života alebo aspoň detstvo vo federálnom štáte, a teda s češtinou sa stretávali úplne bežne, ale je zrozumiteľná aj mladším ľuďom, ktorí sa narodili po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, a dokonca aj malým deťom je čeština zrozumiteľná, lebo sa s ňou môžu stretnúť vo vysielaní televíznych staníc, ktoré nepodliehajú regulácii slovenského zákona, môžu sa s ním stretnúť na internete, na dévedéčkach, v knihách a podobne.
Preto je v tom § 5 ods. 1 zákona o štátnom jazyku stanovená výnimka, že pôvodné české programy sa môžu v slovenských televíziách vysielať aj bez toho, aby boli dabované alebo titulkované do slovenského jazyka, aj keď myslím, že raz nejaká televízia vysielala myslím, že to bol nejaký český film, ktorý bol so slovenskými, so slovenskými titulkami, teda v pôvodnom znení v češtine so slovenskými titulkami, ale, ale to bol asi iba pokus o žart a recesiu.
No, ale vo vzťahu k vysielaniu pre deti do 12 rokov je špeciálna úprava obsiahnutá v § 5 ods. 2 zákona o štátnom jazyku a tá je v porovnaní s tou všeobecnou úpravou striktnejšia, nepozná toľko výnimiek. Hovorí iba o tom, že inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov, šírené vysielaním musí byť povinne dabované do štátneho jazyka a jedinou výnimkou je vysielanie audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostným menšín v rámci inojazyčných televíznych programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby. Čiže iba výnimka pre vysielanie deťom, ktoré patria k národnostným menšinám a pôvodne dokonca ani, ani táto výnimka v zákone nebola, teda ani pre národnostné menšiny a tá povinnosť, že audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov bola širšie definovaná, bola, bola definovaná nielen pre, pre vysielanie v televíziách, ale všeobecne týkala sa aj kín, videopožičovní a podobne. Toto sa zmenilo v roku 2009 a výnimka pre národnostné menšiny sa dostala, zúženie tej povinnosti pre programy šírené vysielaním sa dostali do zákona o štátnom jazyku novelou v roku 2009 za prvej vlády Vladimíra..., Roberta Fica, pardon, Vladimír Mečiar bol koaličný partner a Ján Slota bol druhý koaličný partner, za ministrovania súčasného ministra Mareka Maďariča, ktorý bol ministrom aj v prvej vláde Roberta Fica, a tieto výnimky, teda že národnostné vysielanie, národnostné menšinové vysielanie pre deti nemusí byť v štátnom jazyku. Teda tá sa dostala do štátneho jazyka aj sa to zúžilo na úpravu, úpravu vo vzťahu k vysielaniu nie vo vzťahu k iným, k inému šérovaniu audiovizuálnych diel, ktorá je upravená v audiovizuálnom zákone. To zdôrazňujem, len preto, že to nebolo povedzme jedna z tých zmien, ktoré boli neskôr presadené za Radičovej vlády, keď sa upravoval zákon o štátnom jazyku a vypúšťali sa z neho programy, toto urobila vláda Roberta Fica č. 1. Dôsledkom existujúcej právnej úpravy je zákaz vysielania českých rozprávok a ďalších pôvodných audiovizuálnych diel určených deťom do 12 rokov. Kým české filmy pre dospelých je možné aj v slovenských televíziách vysielať v češtine, české rozprávky pre deti do 12 rokov musia byť dabované do slovenčiny alebo musia byť prezentované ako diela určené pre divákov nad 12 rokov. Lebo je fakt, že tie české rozprávky sa do slovenčiny veľmi nedabujú a televízie obchádzajú zákon tým, že povedia, že to dielo nie je určené pre deti do 12 rokov. Ale načo je taký zákon, ktorý, všetci si uvedomujeme, že nie je dobrý, že, že je až absurdný, a dokonca všetci vieme, že ten zákon sa obchádza a ani kompetentné orgány s tým nič nerobia, ale máme to v zákone, lebo rozprávky musia byť v slovenskom jazyku. A tu teraz zdôrazňujem, že nehovorím o amerických rozprávkach s českým dabingom, hovorím o pôvodných českých rozprávkach. Ja si viem predstaviť aj liberálnejšiu úpravu, kde by, kde by sa rozprávky mohli vysielať aj v angličtine alebo kde by, kde by sa mohol používať český dabing, ale to naším návrhom zákona neriešime. Naším návrhom zákona riešime iba pôvodné české rozprávky.
Ak televízie porušia túto povinnosť, tak im hrozí pokuta od 99 do 1 659 eur. To je zaujímavé to, že väčšina pokút bola pri novelizácii zákona o štátnom jazyku v roku 2011 vypustená zo zákona o štátnom jazyku za vlády Ivety Radičovej, a teda aj Peter Osuský, aj ja sme vtedy boli poslanci a hlasovali sme za tú novelizáciu, ale pokuty vo vzťahu k televíziám nie sú riešené v zákone o štátnom jazyku, ale sú riešené zákonom o vysielaní a retransmisii, kde je tiež povinnosť, aby, aby televízie, alebo teda vysielatelia dodržiavali iné zákony vrátane zákona o štátnom jazyku, ktorý im tieto povinnosti stanovuje a ich porušenie umožňuje trestať pokutami od 99 do 1 659 eur, a teda už sa aj stalo, že, že televízie boli sankcionované pokutou za vysielanie diela v češtine. Ďalšou zaujímavosťou je, že inou úpravou, akože aj Peter Osuský spomínal, ako som aj ja spomínal, sú, je upravené audiovizuálne diela, ktoré sú šírené napríklad vysielaním v kinách alebo premietaním v kinách, alebo, alebo v..., požičiavaním na DVD alebo, alebo videokazetách. Tu neplatí všeobecná úprava o zákone o štátnom jazyku, ale špeciálna úprava v zákone o audiovízii, ktorá hovorí o tom v § 15 ods. 2, že distribútor audiovizuálneho diela, ktorý verejne rozširuje audiovizuálne dielo, ktoré je podľa jednotného systému označovania klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej úprave – teraz to príde –, ak toto audiovizuálne dielo nie je v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, je povinný zabezpečiť pre toto audiovizuálne dielo slovenskú jazykovú úpravu s dabingom v slovenskom jazyku.
Za touto pomerne komplikovanou formuláciou sa skrýva obsah spočívajúci v tom, že šíriť audiovizuálne diela inak ako vysielaním, aj keď sú určené deťom do 12 rokov a sú v češtine, aj a ak ide o pôvodné dielo, tak ich nie je potrebné dabovať a obdobná úprava sa potom nachádza aj vo vzťahu k audiovizuálnych, k uvádzaniu audiovizuálnych diel na verejnosti prevádzkovateľom audiovizuálneho technického zariadenia. Dabovanie inojazyčných audiovizuálnych diel pre maloletých do 12 rokov je teda povinné iba pre vysielateľov. Ani dévedéčka, ani požičovne, videopožičovne, ani kiná nemusia nevyhnutne dabovať z češtiny do slovenčiny, a aj keď by sme schválili ten návrh, ktorý vám teraz predkladáme, tak namali, nezaviedli by sme tú povinnosť, ale ani, ani by nič nebránilo tomu, aby, ak sa nejaké, nejaká firma, ktorá distribuuje filmy do, do kín rozhodne, že bude dabovať Spejbla a Hurvínka do slovenčiny, bude to môcť urobiť, my neprikazujeme, že to musí byť všetko v češtine.
Tu by som rád upozornil aj na ďalšiu vec, že ten predchádzajúci audiovizuálny zákon, ktorý platil od roku 2007, nariaďoval povinné dabovanie diel určených pre maloletých do 12 rokov do slovenského jazyka aj pre pôvodné české rozprávky a zmena nastala až schválením nového zákona o audiovízii v roku 2015, teda za druhej vlády Roberta Fica a opäť za ministrovania pána Mareka Maďariča.
Predkladatelia považujú stav, keď pod hrozbou pokuty sa zakazuje v slovenských televíziách vysielať české rozprávky, za nesprávny a vecne neodôvodnený žiadnym verejným záujmom. Pritom navrhujeme upraviť zákon o štátnom jazyku podobný spôsobom, ako boli v roku 2015 na návrh ministerstva kultúry vedeného Marekom Maďaričom upravené podmienky pre vysielanie, alebo teda pre šírenie českých rozprávok v rámci audiovizuálneho alebo zákona o audiovízii, a teda navrhujeme, aby české rozprávky mohli byť vysielané v českom jazyku.
Inšpirovali sme sa právnou úpravou navrhnutou pánom ministrom Maďaričom, neviem, či to bude mať nejaký vplyv na rozhodovanie poslancov strany SMER - SD a vládnej koalície, ale rád by som veril tomu, že zdravý rozum nakoniec zvíťazí nielen vo vzťahu k premietaniu českých rozprávok v kinách a ich šíreniu na dévedéčkách a videokazetách, ale aj vo vzťahu k ich vysielaniu v televíziách, ak to nebude zajtra, tak snáď niekedy nabudúce.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady a vážení kolegovia..., vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní uviedol návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 837). Návrh predkladajú so mnou poslanci Peter Osuský, Zuzana Zimenová a Viera Dubačová.
Účelom predkladaného návrhu zákona je umožniť vysielanie českých rozprávok a ďalších pôvodných audiovizuálnych diel určených deťom do 12 rokov aj v českom jazyku. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pôvodne sme pre tento používali pracovný názov Lex Spejbl, ale neskôr sme sa priklonili k názvu Lex Hurvínek, pretože Hurvínek lepšie vystihuje absurdnosť situácie, keď sa pôvodné české rozprávky musia na Slovensku dabovať do slovenského jazyka. Alebo teda dabovať by sa mali, a keď sa nedabujú, čo sa tiež stáva, tak ide o obchádzanie zákona o štátnom jazyku prostredníctvom toho, že rozprávky, teda diela určené deťom do 12 rokov sa vydávajú za programy nevhodné pre deti do 12 rokov.
Viac o obsahu návrhu zákona by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako druhý po Petrovi Osuskom, ktorý je písomne prihlásený za klub.

Navrhujem hlasovať o návrhu zákona v utorok o 11.00 hod.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dovolil som si prihlásiť sa ako spravodajca, lebo by som rád reagoval na, na vystúpenie pána poslanca Zsolta Simona, a keďže aj ja som teda..., ja som absolvoval štúdium práva, v rámci toho aj štúdium rímskeho práva, tak viem, že podľa rímskeho práva zviera je vec, tak to bolo dlhé, dlhé roky, a ak tu pán poslanec Baránik hovoril o tom, že slovenské právo bolo súčasťou uhorského práva, resp. žiadne slovenské právo nebolo kedysi, a už dlhé desaťročia sa slovenské právo vyvíjalo potom v 20. storočí ako súčasť československého práva, teda zároveň s českým právom, tak je rovnako aj fakt, že slovenské právo vychádza z rímskeho práva podľa, ktorého zvieratá boli veci.
Nuž ale podľa rímskeho práva boli vecami aj otroci alebo deti v otcovskej moci. Spoločnosť a s ňou aj právo sa, sa vyvíjajú a to, čo bolo považované za vec v rímskom práve, už nie všetko z toho dnešným právom je považované za, za vec. Čiže aj keď si ctíme rímske právo ako zdroj nášho práva a našej právnej tradície, nemôžeme to preberať v úplne v tej podobe, v akej sa právom riadili starí Rimania. Ale k vystúpeniu pána poslanca Zsolta Simona by som ešte jednu vec chcel podotknúť, že keď kritizujeme nejaký návrh zákona, tak je dobré v rozprave sa vysporiadať nielen s nejakým tým heslom, pod ktorým je ten návrh zákona uvádzaný, ale aj s obsahom toho zákona, s tým, čo je napísané v paragrafovom znení. Lebo áno, tento návrh zákona je predávaný pod heslom Zviera nie je vec a jeden by si z toho odvodil, že, že to znamená, že, že zviera sa stáva z objektu práva subjektom práva, že získava práva, aké majú osoby, teda ľudia. Nuž ale ten zákon, a teda asi nebolo veľmi ťažké si ho prečítať, lebo ja ho tu teraz celý prečítam a nebudeme tu veľmi dlho.
Ten zákon znie:
„Čl. I
Za § 119 sa vkladá nový § 119a, ktorý znie:
§ 119a
Živé zviera má zvláštny význam a hodnotu ako zmyslami obdarený živý tvor. Živé zviera nie je vec a ustanovenia o veciach sa na živé zviera použijú primerane len v rozsahu, ktorý neodporuje jeho povahe.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2018.“
Nech čítam, ako čítam, nikde v tomto texte sa nepíše o tom, že zviera je subjektom práva, že zviera má rovnaké alebo podobné práva ako ľudia. Tak neviem, neviem, potom z čoho vychádzalo to vystúpenie. Samozrejme, že je možné diskutovať o tom, či táto definícia tak, ako je tam napísaná, je tá najlepšia, či tam zahrnúť všetky zvieratá alebo, alebo iba niektoré zvieratá, či to, či to bližšie, bližšie definovať. To je všetko v poriadku, tieto diskusie. Ale stavať to tak, že zákon, ktorý sa predáva pod značkou Zviera nie je vec, robí zo zvierat ako objektov práva, zviera ako subjekt práva, jednoducho nie je pravda.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, zviera nie je vec.
Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, pripájam sa k žiadosti pani predkladateľky, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážení kolegovia, kolegyne, mám interpeláciu na pána podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, ktorému by som ale na úvod chcel zagratulovať k významnému zredukovaniu a zefektívneniu činnosti verejnej správy, a teda nesporne aj k úspore verejných výdavkov a šetrení peňazí daňových poplatníkov, pretože podľa § 130 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku na interpeláciách musí byť prítomná najmenej jedna tretina členov vlády, ktorých predsedovi Národnej rady písomne oznámil predseda vlády najneskôr do začatia bodu programu schôdze Národnej rady určeného na interpelácie. Máme tu pani ministerku Žitňanskú a pána ministra Druckera, čiže ak toto je tretina, to znamená, že vláda má v tejto chvíli už iba, už iba šesť členov, tak to je, to je nepochybne významná úspora.
Druhá možnosť je, že členovia vlády nedodržiavajú zákon o rokovacom poriadku a nie je prítomná tretina zo všetkých členov vlády. Ako to je, nechávam na vás.
Teraz samotná interpelácia na ministra financií, ktorá sa týka zistení Úradu vládneho auditu ohľadom použitia peňazí daňovníkov pri odstraňovaní povodní v obci Nižný Komárnik v roku 2010.
Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci, ktorá sa týka použitia verejných prostriedkov pri odstraňovaní povodní v obci Nižný Komárnik. Akonáhle sa po komunálnych voľbách v roku 2014 funkcie starostky v obci Nižný Komárnik v okrese Svidník ujala pani Mária Turišinová, venuje sa – a oveľa viac, než by chcela, ako som sa mal možnosť nedávno presvedčiť na vlastné oči – najmä tomu, ako dať do poriadku šafárenie po svojej predchodkyni, predchádzajúcej starostke pani Anne Ferkaninovej-Monkovej. Audity a kontroly, ktorých vykonanie vtedajšia starostka tejto malej obce s necelými dvoma stovkami obyvateľov iniciovala, konštatovali vážne porušenia zákonov. Porušenia sa týkajú hospodárenia obce počas výkonu funkcie predošlou starostkou. Niektoré konania predošlej starostky majú evidentne podvodný charakter, príslušné orgány v okrese Svidník, ktoré by mali byť činné v trestnom konaní, ostávajú nečinné a hudú si stále to staré známe: „Skutok sa nestal.“
Po trestných oznámeniach, ktoré terajšia starostka obce podľa na svoju predchodkyňu v súvislosti s podozreniami zo spáchania viacerých trestných činov, bol na základe žiadosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove o vykonanie finančnej kontroly pre, citujem, „účely operatívno-pátracej činnosti súvisiacej s dokumentovaním obzvlášť závažného trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona vykonaný vlády audit v apríli až v júni 2016“. Jeho cieľom bolo overiť a ohodnotiť hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s prostriedkami poskytnutím zo štátneho rozpočtu, overiť zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Spomínaný vládny audit, ktorý realizoval Úrad vládneho auditu, pracovisko Košice, bol zameraný na splnenie podmienok na poskytnutie prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ich použitie a zúčtovanie na povodňové zabezpečovacie a záchranné práce a povodňové škody súvisiace s povodňami v roku 2010. Úrad vládneho auditu vo svojom rozhodnutí zo dňa 21. decembra 2016 prišiel v súvislosti s vynakladaním peňazí daňovníkov na práce súvisiace s odstraňovaním následkov povodní s dvojnásobne šokujúcou správou.
Prvý šok spočíval v tom, že úrad identifikoval, že práce, ktoré spočívali hlavne v odstraňovaní nánosov, čistení priepustov, výkopových prácach, úprav brehov riek, boli podľa audítorov fakturované obci v takom nadhodnotenom objeme, v akom nemohli byť reálne vykonané. Čiže úrad identifikoval podvodné konanie. Napriek tomu, že reálne nemohli byť práce v takom objeme vykonané, fakturované boli fiktívne a podvodne, dokonca viacerými firmami. Vládnym auditom bolo zistené, že za práce na odstraňovaní povodní si ďalšia firma, Lesoprodukt, s. r. o., fakturovala aj za použitie nákladných áut, ktoré v danom čase, ako overili audítori na základe informácií z mýtnych brán, boli preukázateľne úplne niekde inde, dokonca až v hraničí, v Českej republike. V rovnakom čase práce rovnakého charakteru odstraňovanie nánosov, čistenie priepustov, výkopové práce, úpravy brehov riek fakturovala obci aj firma Peter Pilip BYTSERVIS a podnikateľ Ján Tirko. Vykonaným vládnym auditom bolo tiež zistené, že v rovnakom čase vykonávali práce obdobného charakteru na tokoch riek aj Lesy Slovenskej republiky a Slovenský vodohospodársky podnik. Lomový kameň, ktorého uloženie na breh rieky bolo fakturované, sa podľa audítorov reálne vôbec nevykonalo. Za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy Úrad vládneho auditu uložil obci pokutu vo výške 3-tisíc eur - a to citujem - „vzhľadom k závažnosti, povahe (úhrada za práce vykonané motorovými vozidlami, ktoré sa v čase vykonávania záchranných prác počas povodne nenachádzali na území Slovenskej republiky a z dôvodu neidentifikovania miesta uloženia lomového kameňa), výške 51 209,27 eur a dobe trvania porušenia počas povodňovej aktivity od 19. 6. 2010 do 1. 8. 2010“.
Druhý šok bol, že ako sa to z dostupných informácií javí, Úrad vládneho auditu síce identifikoval evidentné podvody pri fakturovaní prác, ktoré reálne vykonané nikdy neboli, avšak namiesto toho, aby boli úradom podané trestné oznámenia vo veci podvodu, jediné, čo úrad vykonal, bolo udelenie pokuty malej obci.
Keďže tu ide o evidentné nehospodárne používanie peňazí daňovníkov, ktoré vláda poskytla obciam na práce súvisiace s odstraňovaním následkov povodní, a keďže úrad vládneho auditu je organizáciou v pôsobnosti ministerstva financií, dovoľujem si obrátiť sa na vás, pán minister, stále neprítomný, Kažimír, v tejto súvislosti s nasledovnými otázkami:
1. Ste ako minister financií, ktorý na tlačových besedách v priestoroch svojho úradu vystupuje pod sloganom „Verejné financie rovná sa vaše peniaze“ spokojný s tým, že vaši audítori potom čo identifikujú podvodné konania týkajúce sa použitia peňazí daňovníkov, v danej veci nevykonajú žiadne ďalšie kroky okrem udelenia pokuty obci?
2. Nemyslíte si, že by malo byť samozrejmosťou, že ak akýkoľvek štátny orgán identifikuje, že došlo k podvodu, mal by podať o tejto skutočnosti trestné oznámenie príslušným orgánom činným v trestnom konaní?
3. Vykonalo alebo nevykonalo ministerstvo financií následne po týchto zisteniach ďalšie preverovania, ktoré by sa zaoberali tým, či sa tento typ podvodného konania, podvodne vykazovaných, fiktívnych prác nerealizoval aj v iných prípadoch odstraňovania následkov povodní?
Ďakujem za pozornosť a za odpoveď, ktorá nepochybne bude len písomná, lebo pán formálne možno prítomný, ale reálne neprítomný minister financií mi nemôže bezprostredne odpovedať na moju ústnu interpeláciu.

Pán poslanec Gröhling, myslím, že pokojne si mohol tú tabuľku ukázať, tu sa tak ujala taká, taký mýtus, že je zakázané ukazovať tabuľky, ktoré má človek v rukách alebo grafy v dôsledku tej horalkovej novely, ale ja by som prečítal, čo hovorí rokovací poriadok na margo toho.
Paragraf 27 ods. 7 hovorí, že rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie. Tým, že je tá obrazová prezentácia medzi zvukovou prezentáciou a obrazovo-zvukovou prezentáciou, tak som presvedčený, že obrazová prezentácia nie je ukázanie papieru, na ktorom je nejaký graf, ale keby niekto chcel premietať napríklad na obrazovke, ako sa to aj v minulosti dialo.
Druhá vec je, že je zakázané vnášať do rokovacej sály transparenty, plagáty, letáky a iné obdobné vizuálne zobrazenia, papier veľkosti A4, na ktorom je tabuľka alebo graf, nie je ani transparentom, ani plagátom, ani letákom a podľa môjho hlbokého presvedčenia ani iným obdobným vizuálnym zobrazením.

Pán poslanec Kaliňák, či, pán minister, ospravedlňujem sa, pán poslanec Tomáš porušil ako spravodajca § 27 ods. 9 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že po skončení rozpravy môže k jej výsledkom zaujať stanovisko navrhovateľ. Nezaujal stanovisko k jej výsledkom, hovoril o úplne iných veciach. Hovoril napríklad o včerajšej rozprave, kde nebol spravodajcom. Povedzte mi, aké ustanovenie o rokovacom poriadku som porušil ja. Žiadne. Ja som predsedom OKS a kandidoval som na kandidátnej listine strany Sloboda a Solidarita. Zákon to umožňuje. Všetci to mohli vedieť. Bolo to oficiálne oznámené, ja sa k tomu od začiatku hlásim. Som členom poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita. Nie je žiadny problém s tým, že som zároveň členom inej politickej strany. Ak hovoríte, že niečo pod..., niečo obchádzam alebo niekoho som podviedol, tak klamete, ako je to u vás bežné.
Ale predovšetkým som rád, že ste mali potrebu prihlásiť sa k pánovi Mišíkovi a k firme ARK, ktorá, pretože teraz je predmetom kritiky na, na mestskej úrovni, tak evidentne ste potrebovali sa tejto firmy zastať.
Ja som nekritizoval pána Mišíka iba preto, že vystúpil na jednej tlačovke. Ja som poukázal na to, že vystúpil na tlačovke kandidáta, ktorý bol neskôr odsúdený za korupciu. Ja som poukázal na to, že bol vo firme alebo je vo firme ARK, ktorá sa nabaľuje na kšeftoch s bratislavským magistrátom. Ja som poukázal na to, že je tam s pánom Piterkom, ktorý je obchodným partnerom pána Baštrnáka, ktorého vy veľmi dôverne poznáte, a čelili ste aj odvolávaniu kvôli tomu, aké s ním máte vzťahy.
Takže som rád, že sa k tomu hlásite.