Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2019 o 11:32 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani kolegyňa, aj s predkladateľmi, že dávate takýto zákon. Ja som tvrdý antifajčiar. To znamená, že budem za každý zákon, ktorý povie, že stačilo, pretože dobrovoľne si skracovať svoj život je u mňa neprijateľné. Pretože my sme dostali právo žiť na tejto Zemi a keď si to neuvedomujete, že koľko ľudí nedostalo ani šancu, aby sa tu narodilo, pretože po dvoch – troch dňoch zahynie, alebo po týždni, tak mali by sme si to zdravie chrániť.
Ja mám stále pred očami môjho dedka z mamkinej strany, ktorý bol tvrdý fajčiar, veľmi tvrdý fajčiar. Asi keď mal 68 rokov, išiel k lekárke a mu povedala: "Pán Olejár, ešte tri mesiace fajčíte, ako fajčíte, a končíte na tejto zemi." Môj dedo bol rázny a povedal: "Stačilo." Zavolal všetkých svojich synov a aj moju mamku, sme mu vypratali celý dom, žil už iba sám, bol sebestačný, všetko sme mu vymenili, aj oblečenie, a dedko začal jesť Hašlerky miesto cukríkov, lebo bol nervózny. A si predstavte, ešte osem rokov žil. A to je relatívny zmysel, by som povedal, že rozhodnutí určitých ľudí v nejakom tom ich životnom cykle.
Pýtam sa, kedy sa začne fajčiť? No keď ste v nejakom strese, keď máte nejakú, proste zlom, a je už iba na vás, či tá vôľa, ktorú máte alebo nemáte, spôsobuje to, že budete si to svoje zdravie ničiť a znižovať, by som povedal, vek dožitia, alebo poviete, že stačilo. A hovorím, že dávam každému za príklad, že môj dedo to zvládol. A dúfam, že zvrchu sa na nás pozerá (vyslovené s pobavením) a že hovorí, že, dobre, keby takto aj ďalší podľa jeho vzoru konali. Ďakujem pekne.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2019 11:32 - 11:34 hod.
Martin FeckoJa mám stále pred očami môjho dedka z mamkinej strany, ktorý bol tvrdý fajčiar, veľmi tvrdý fajčiar. Asi keď mal 68 rokov, išiel k lekárke a mu povedala: "Pán Olejár, ešte tri mesiace fajčíte, ako fajčíte, a končíte na tejto zemi." Môj dedo bol rázny a povedal: "Stačilo." Zavolal všetkých svojich synov a aj moju mamku, sme mu vypratali celý dom, žil už iba sám, bol sebestačný, všetko sme mu vymenili, aj oblečenie, a dedko začal jesť Hašlerky miesto cukríkov, lebo bol nervózny. A si predstavte, ešte osem rokov žil. A to je relatívny zmysel, by som povedal, že rozhodnutí určitých ľudí v nejakom tom ich životnom cykle.
Pýtam sa, kedy sa začne fajčiť? No keď ste v nejakom strese, keď máte nejakú, proste zlom, a je už iba na vás, či tá vôľa, ktorú máte alebo nemáte, spôsobuje to, že budete si to svoje zdravie ničiť a znižovať, by som povedal, vek dožitia, alebo poviete, že stačilo. A hovorím, že dávam každému za príklad, že môj dedo to zvládol. A dúfam, že zvrchu sa na nás pozerá (vyslovené s pobavením) a že hovorí, že, dobre, keby takto aj ďalší podľa jeho vzoru konali. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2019 15:04 - 15:06 hod.
Martin FeckoTo znamená, že, vážení, ja pri týchto platbách priamych budem uprednostňovať, aby boli v prvom rade miestni, prvé hektáre, rodiny, začínajúci malí, mladí, lebo ináč, keď to necháme po starom bežať, tak bojím sa, že my sa dopracujeme, ako som už povedal, ku kráľovstvu, ktoré bude diktovať podmienky na východnom, strednom a západnom Slovensku, a títo králi už teraz majú od 13-tisíc do 65-tisíc hektárov v užívaní, vo vlastníctve postupne a my to tak pri tichosti, však dobre, v pohode, pretože nedávame tým miestnym šancu, aby mohli prísť k pôde, aby mohli sme ich podporiť aj tými priamymi platbami, pretože filozofia poľnohospodárskeho nejakého riadenia je postavená na veľkých koncentrátov nejakej výroby nejakých drobných.
My sa bojíme vniesť farbu do plodín na slovenských roliach, všetko je žlté a ja by som tam chcel vidieť aj svetlo- možnože modrú, ktorá bude hovoriť o nejakom kalerábe, o nejakej kapuste, o nejakej redkvičke o nejakom chmeli možno, a niežeby tam bolo všetko žlté, že slnečnica, repka, kukurica a ešte nejaká pšenica.
Tak, vážení, toto nie.
Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 14:51 - 15:03 hod.
Martin FeckoTakže idem citovať...
Takže idem citovať odporúčanie Európskeho parlamentu ešte z roku 2017, keď hovorili o určitej koncentrácii pôdy, aký je to, by som povedal, nekalý jav na európskom kontinente. Takže budem citovať niektoré veci tohto parlamentu.
Takže po prvé. Pôda je záležitosťou, ktorá patrí výlučne do právomoci členských štátov, hovorí Štrasburg, Brusel.
Po ďalšie. Vyzýva členské štáty, aby podporovali alebo vytvorili vhodné inštitúcie so štátnou účasťou a verejným dohľadom nad, nad obhospodarovaním pôdy.
Ďalej. Domnieva sa, že priame platby, to, ktoré ja teraz akože dotýkam sa ich, to znamená priame platby na plochu. To znamená, Štrasburg, Brusel domnieva sa, že priame platby by poskytovali lepšie zhodnotenie prostriedkov, pokiaľ by boli splatné na základe environmentálnych a sociálno-ekonomických verejných statkov, ktoré poľnohospodársky podnik dodáva, a nie iba na základe rozlohy jeho pôdy. Zopakujem. Boli by lepšie zhodnotené tieto financie, to znamená tie eurofondy, pokiaľ by boli splatné na základe environmentálnych a sociálno-ekonomických verejných statkov, ktorý daný poľnohospodársky podnik dodáva. Nie iba na základe rozlohy. To je ten základ, ktorú by tam mali sme mať.
Ďalej. Chcem tlmočiť, že cieľom európskej poľnohospodárskej politiky je zachovanie európskeho modelu poľnohospodárstva založeného na multifunkčnom poľnohospodárstve, ktoré charakterizujú predovšetkým malé a stredné rodinné a družstevné podniky vlastniace pôdu. Zopakujem pre tých našich agrobarónov, aby stále nechceli výnimku, pretože európska spoločná poľnohospodárska politika hovorí o niečom inom. Cieľom európskej poľnohospodárskej politiky je zachovanie európskeho modelu poľnohospodárstva založeného na multifunkčnom poľnohospodárstve, ktoré charakterizujú predovšetkým malé a stredné rodinné a družstevné firmy vlastniace pôdu. Keďže široké rozdelenie aktív, zaručená držba pôdy a prístup k obecným pozemkom, na ktorých sa hospodári trvalo udržateľným spôsobom, zaisťujú spravodlivý prístup k zdrojom a rozmanitú poľnohospodársku štruktúru viazanú na bydlisko, tradície, právnu istotu a zodpovednosť za prospech spoločnosti. Keďže takýto model zachováva tradičné produkty a potravinovú sebestačnosť a podporuje inovácie, pričom chráni životné prostredie a budúce generácie.
Takže pani ministerka, to chce Štrasburg.
A ďalej, ešte toto musím. Keďže okrem výroby potravín rodinné poľnohospodárske podniky spĺňajú veľmi dôležité sociálne a environmentálne funkcie, ktoré priemyselné poľnohospodárstvo nemôže vždy plniť, keďže malé a stredné poľnohospodárstvo, ktorému sa venujú rodiny samostatne alebo s podporou spotrebiteľov, je veľmi sľubným modelom pre budúcnosť a to aj z hľadiska hospodárskeho, keďže takéto podniky sa často vyznačujú veľkou vnútornou diverzifikáciou, čím získavajú odolnosť a prispievajú k vysokej úrovni pridanej hodnoty vo vidieckych oblastiach.
Pani ministerka, že toto žiada Brusel, Štrasburg a neviem, Európska únia. Takže keď pri priamych platbách, ktoré máme na plochu, nie malé, zhruba 900 mil. a idú, dostávame v rozpočte na eurofondy. Z toho polovica, zhruba 450 mil, ide na...
priame platby na tú výmeru a my sme to vlastnícke právo pri tejto platbe degradovali na určitú, by som povedal, že nieže nulovú, na mínus sto hodnotu, pretože užívateľ, ktorý má právo požadovať tú platbu, má deklarovať, že to užíva, iba čestným vyhlásením. A keď som sa vás opýtal, že akým spôsobom kontrolujete alebo ako chcete kontrolovať, tak ste povedali, že iba 3 % požaduje Brusel a nič viacej. A tu som vám čítal, aby, Európsky parlament, Brusel, vyzýva členské štáty, aby zlepšili kontrolu aj verejnú aj štátnu na čerpanie týchto eurofondov.
Takže, pani ministerka, my si urobme doma domácu úlohu, ktorú by sme mali, a nebetónujme socialistický spôsob užívania pozemkov, ktorý sme deklarovali nad znovu vlastnícky spôsob. Takže preto dávam už asi pätnástykrát v tomto parlamente zákona, že pokiaľ chce mať niekto priamu platbu, tak samozrejme, buď dá list vlastníctva, alebo nájomnú zmluvu a to nebude na zvážení pracovníkov Poľnohospodárskej platobnej agentúry, či ho vyzvú, ale bude musieť to tam priniesť. Jako som hovoril, pokiaľ nemáš tieto listiny, ani vstúpiť tam nemôžeš, nieto, že ešte podať žiadosť a dostať peniaze. Pretože, viete, jak to funguje? Že keď máte do nejakého 15. mája deadline a vy tam prídete 13. mája a máte svojich ľudí tam, ktorí vám povedia, na ktoré si nikto nepožiadal dotácie, tak vy môžte celú republiku pod svojím menom vytunelovať iba tým, že ste agropodnikateľ. A že ste tam v živote neboli, nikoho nezaujíma.
To, že pani ministerka hovorí, že máme nejaké vyhlášky, ktoré hovoria, že každý podnikateľ si musí viesť, ktoré má v náhradnom užívaní, vo vlastnom užívaní, v podnájme, nájme, prenájme a neviem v čom všetkom možnom, je krásna vec, len nech ju, pani ministerka, žiada aj Poľnohospodárska platobná agentúra, keď tam príde žiadosť toho podnikateľa, že to má doma niekde v šanóne založené a si to eviduje, česť a chvála, že ste takúto vyhlášku dali. Ale čo máme z nej, keď na čestné vyhlásenie, že to užíva a že to má nato právo iba dávate eurofondy?
A potom, viete, čo sa stane? Stáva sa to, že vám tu začínajú chodiť poľnohospodári aj na svojej technike a vy ste vlastne, pani ministerka, prvá ministerka, ktorá vyhnala poľnohospodárov od ich práce do ulíc a do hlavného mesta, a to neboli alegorické vozy, ktoré prišli na oslavu, že chvála, že máme takú ministerku a ministerstvo, ale to boli protestné vozidlá, ktoré aj s príslušnými nápismi, ktoré išli po celom Slovensku, hovorili, ako vás vnímajú, vás, ministerku rezortnú, ako vás vnímajú títo agropodnikatelia, hlavne z východného Slovenska, kde už nemajú kde cúvnuť. Už nemajú kde cúvnuť. A možno, keby sme tento zákon boli prijali, nehovorím, že stopercentne, ale možno by Jano aj s Martinom, s Martinou teda mohli žiť, pretože by nemuseli písať o týchto praktikách týchto agrobarónov, ktorí vám aj na betónovú plochu čerpali nejaké eurofondy, a potom zistíme, že fíha, veď nám to nejako spod rúk uniká. A viete, kvôli čomu to je aj, pani ministerka, to musím vám povedať, pretože to je váš rezort, že vy ste tie plochy, ktoré ste vylustrovali, že na ktoré sa bude vyberať dotácia, vy ste tam nedali vrstvu vlastnícke parcely, vy ste tam nedali E-čkovú parcelu, C-čko, chvalabohu, v tých územiach, kde máme pozemkové úpravy, je tu už aj v C-čkových parcelách, ale tam, v tých 3 100 územiach, kde ešte E-čkové platia,
vy ste do tých blokoch, ktorý výskumný ústav dáva, že môže na toto brať niekto dotáciu, kto je agropodnikateľ, vy ste nedali vrstvu vlastnícke právo a tie bloky kultúrnych dielov nekončia hranica pri hranici vlastníckeho práva, ale končia niekde pred tým, a prakticky vy ste z toho podľa mňa urobili jednu veľkú maľovánku, z ktorej si každý robí, čo chce. Preto chcem tento stav zvrátiť tým, že na Poľnohospodársku platobnú agentúru, tak ako to máme my v ústave, že vlastníctvo sa garantuje, a to je jedno, či máte 5 árov, 5 metrov štvorcových aj 5 hektárov, alebo 500 hektárov, musíte, musí byť chránené a dedičstvo sa zaručuje.
Takže, pani ministerka, dávam to aj do vašich radov, aby ste sa nad tým zamysleli a aj zapôsobili na poslancov, ak to náhodou počujete, pretože teraz tu máme asi nejakých tých desať, viacej ich tu neni, takže bol by som veľmi rád, keby aj vo vašej strane zaznel protestný hlas, že takto nemôžme ďalej pokračovať, lebo vám garantujem, že pokiaľ... Ja si neviem prestaviť, ako to aj v Bruseli teda zdôvodňujeme, lebo to je blbosť, toto je vyslovená blbosť pretože Západ nepozná, aby vlastník nevedel o tom, kto užíva jeho pozemok, a aby si na, to iba na modré oči niekoho bral. A už nechcem hovoriť o tých podnájomných zmluvách, ktoré je možné u nás robiť, že vy si zabezpečíte nájom od niekoho za 20 euro, a ten, od ktorého ste vzali, vám ako kvázi môže dať ďalšiu možnosť, že dajte to ešte ďalšiemu za 50, ďalšiemu za 80, ďalšiemu za 120, a dvanásty to môže užívať a vy ani neviete, kto užíva vašu pôdu, a to ešte na vašom ryžuje cez 7 ďalších ľudí. Veď to je nonsens, ľudia Boží, veď to je nonsens! Vy sa spamätajme, to je jedno, či sme SNS, OĽANO, SMER alebo ktorí, proste jedno, ktorí sme, spamätajme sa, lebo tento model je neudržateľný. A potom sa čudujete, že ľudia niektorí proste idú protestovať, že ľudia niektorí proste idú, píšu sťažnosti petície a všetko možné? No aj tak sa predsa nedá gazdovať! Keď si nedáme grunt do poriadku, tak nič tu nebude, to si píšte, nič, my nechodíme po vzduchu chodíme po zemi. A či budeme stavať nemocnice, hospice, budeme stavať neviem aké kultúrne domy, keď nebude pôda vysporiadaná, nebude tu nič.
A preto by som bol veľmi rád keby sme začali tým, aby sa eurofondy na priame platby a ja hovorím, že treba tu stropovať, jednoznačne stropovať, aby tu nebolo to, že budú tu agrobaróni, ktorí budú mať stredné Slovensko, východné Slovensko, západné Slovensko, potom celé Slovensko, lebo potom príďme a hovorme, že ideme budovať kráľovstvo, že tu budú králi, budú tu feudáli, a vtedy poďme, dobre, tak nech ideme do toho. Ale my sme v demokracii a aj Európska únia hovorí, že primerané hospodárenie vlastníctva, som už spomínal v úvodnom slove, spôsobuje sociálny zmier, zamestnanosť a obrobenosť krajiny, pretože vlastník sa o svoj majetok stará najlepšie a môžte si hovoriť všetci, čo chcete, pretože vlastníctvo zaväzuje, sú tam práva aj povinnosti, a preto budem veľmi rád, keď neviem, či ešte toto ministerstvo sa spamätá, alebo to ďalšie, ktoré príde po voľbách, aby tento boľavý tŕň z päty našich poľnohospodárov, teda agropodnikateľov, aby vytrhlo tým, že toho vlastníka dá na prvé miesto a až od vlastníka bude závisieť, ten poľnohospodár bude mať dva hektáre, 200 alebo 2-tisíc, ale musí to preukázať buď listom vlastníctva, alebo nájomnou zmluvou.
Takže, vážení, chcel by som vás napriek politickým spektrom poprosiť a požiadať, aby ste dali priechod tomuto môjmu, tejto mojej novele zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, pretože dotýka sa to všetkých ľudí, ktorí majú nejaký pozemok poľnohospodársky, lesný tam väčšinou neni a myslím si, že sme to dlžní našim agropodnikateľom už niekoľko rokov, a stále nie a nie tých vlastníkom nejakým spôsobom etablovať tak, ako to káže ústava.
Takže skončím múdrosťou našich predkov, ktorí nám odkazujú, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Vážení, toto je nepochopenie vlastníckeho práva, ktoré je aj v ústave chránené, aj my sme si to dali, dokonca v minulom volebnom období sme si to ešte povedali, že je to nenahraditeľná pôda a bohatstvo a špeciálnymi zákonmi by mala štát ho ochraňovať, a my takú závažnú vec, ktorou je dotácia, ktorá by mala zlepšovať tú pôdu, lebo dotácia v prvom rade ide na to, aby ten pôdny fond, ktorý ju vygeneruje, tú dotáciu, aby dostal od toho užívateľa príslušné veci na to, aby tá pôda sa nedegradovala. To sú základné princípy poľnohospodárskej výroby, pretože keď ste to ešte nepochopili niektorí, ktorí stále hlasujete proti, tak si láskavo iďte pozrieť, či rastie paradajka na streche, alebo či rastie nejaká slivka pod zemou. No nerastie a my tú základnú vec, to znamená tú pôdu, degradujeme tak, že dotáciu na ňu môže brať kto chce, kto nechce.
Ja keď som sa aj na našom výbore rozčuľoval, že akým spôsobom, a neni to jeden výbor, tento zákon aj 504-ka ako taká išla tu možnože už 5-krát za mojej éry, čo som tu nejakých desať rokov, a stále som prízvukoval, že zákon 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov a lesných je nepochopením vlastníckeho práva, a pokiaľ bude, chcem veriť, nová vláda, tak verím, že ho zruší a urobí nový, ktorý povie, že vlastník, ty budeš diktovať, lebo tak to beží v bežnom svete okolo, mimo socialistických zoskupení, ktoré sme tu mali, tých krajín, ktoré žiaľ, zdedili podobný majetok, čo sa týka vlastníctva a užívania, ako sme zdedili my. Niektorí sa s tým už vysporiadali a niektorí nie a nie. A bojím sa, že my sme v tej skupine, ktorá si snaží, a tá skupina sa cvrkla na dvojčlennú, Česi a Slovenská republika, teda Česká republika a Slovenská republika, kde prakticky si snažíme stále vydobyť nejaké výnimky, lebo my sme historicky vraj vo veľkých kontextoch gazdovali, mali sme veľkoblokové obrábanie, a jak je to možné, že my to chceme nabúrať.
No, ľudia Boží, sa preberte z toho šoku! Dobre? Sa preberte z toho šoku, pretože povedzte mi, kto má najväčší záujem, aby sa nejaký výrobný prostriedok alebo nejaká firma zveľaďovala, no kto? No ten, kto má tam vklad nejaký svoj, alebo že je to rodina. To znamená, že je to rodinný podnik, alebo rodinná firma, farma, a predsa členovia rodiny nechcú, aby sa degradoval ten ich majetok, ani tie deti, ktoré v tej rodine fungujú. Však predsa chcú to zveľaďovať, veď takto sme od vekov, vekov boli naučení, len socializmus spravil nejaké štátne podniky, socialistické, ktoré spôsobili, zabudni, že budeš podnikať, a my sa nie a nie tých podnikov vzdať. Nie a nie sa ich vzdať, pretože každý si myslí, že tu máme mať iba 5-tisícové, 3-tísové, 2-tisícové, čo sa týka zamestnanosti.
Ale ja hovorím, že v poľnohospodárstve v našom, to funguje na západe tak, mimo našej republiky, že tie rodinné farmy a je to aj v spoločnej poľnohospodárskej politike, sú základom. Rodinné farmy v poľnohospodárstve, vážení. A my sme ešte stále nepochopili. A poviem jedno. Kráľov sme tu už mali, že? Bol kráľ Rakúsko-Uhorska, bol kráľ Uhorska, ktorý vládol na celom, v Hornej zemi. Chceme mať znovu kráľov? Chceme mať znovu kráľov, aby bol kráľ východného Slovenska v pôde, západného Slovenska, stredného Slovenska? Veď predsa v demokracii sa píše - a aj Európska únia to potvrdzuje -, že primerané roztriedenia vlastníctva, primerané roztriedenia vlastníctva spôsobuje sociálny zmier území, zamestnanosť a obrobenosť krajiny, pretože vlastník sa o svoj majetok stará najlepšie.
Či sa vám to páči, alebo nepáči. A keď toto my nepochopíme a budeme stále užívateľa deklarovať nad vlastníka, tak sme nepochopili, čo bol rok 1990 a po ňom pokračujúce.
Takže, vážení, predkladám vám tu zákon, novelu zákona, hovorím, stojím tu už štrnásty alebo pätnástykrát, ale budem musieť dávať stále. Keď tu bude naše hnutie Obyčajných ľudí a možno si to preberú aj iné, možnože aj hnutia alebo strany, ktoré sú tu, momentálne možnože aj v opozícii, možnože raz budú aj v koalícii, chcem vás poprosiť, aby ste ho dávali stále, lebo na tom v Bruseli pohoríme tak, že budeme pozerať, lebo neni možné, aby som ja Fecko Martin si teraz povedal, že niekde v Topoľčanoch to je jedno, môžem hocijakú tam obec vziať, alebo v inom okrese, že ja si poviem, že ja tam užívam pozemky, čestne vyhlásim, a keď náhodou tam nikto neni deklarovaný, že berie dotáciu, tak ja, Fecko Martin ju dostanem, vážení. Ja Fecko Martin ju dostanem. Pretože v zákone je napísané, že Poľnohospodárska platobná agentúra môže požiadať, nie, že musí požiadať! A čo požiadať? No predsa list vlastníctva alebo nájomnú zmluvu. My povedzte, čo iné má žiadať, keď chce niekto deklarovať, že niečo užívam, mi povedzte čo. Čestné prehlásenie? A keď som sa toto pýtal na ministerstve, tak mi povedali jeden, jedna, by som povedal, sféra, že pán poslanec, veď my to dávame na čestnosť a svedomitosť toho gazdu. Ja som si myslel, že sa mi sníva. Pri dnešnej dobe, ktorá už je až tak vypätá, že brat brata nepozná, rodina rodinu, pre majetky sa rozgajdajú, mi chcete povedať, že my dávame na čestné slovo, že tie pozemky užíva svoje a ich obrába ten užívateľ, ktorý vám dá čestné vyhlásenie, sa spamätajte z toho šoku!
Neviem, či by tu bolo dobré, keby sme dali policajný štát možno, lebo už vyzerá tak proste, že keď nebude vymohnuteľnosť práva, tak tu bude no Sodoma, Gomora, ktorá už, hovorím, že aj tu je, a preto som prosil, som veriaci, viete, že som kresťan, katolík, tak som prosil, pretože pani ministerka mi stále... (Reakcia z pléna.) To je úvodné slovo, pán kolega, takže až keď pôjdem do rozpravy.
Takže chcem viac-menej uspôsobiť túto novelu tak, aby to bolo aj, samozrejme, v súlade s európskym právom, a keď som to pani ministerke akože tlmočil, tak ona mi stále povedala, že ja tomu nerozumiem, že to Brusel, tak bojím sa, že pani ministerka, ten Brusel to trošku nejak ináč vníma a ja vám to potom aj v rozprave vysvetlím, ako to vníma Brusel. Takže, pán predseda (rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu), ste tu vy, áno, dobre, tak ja by som v tom úvodnom slove aspoň toľko doplnil na koniec, že snažím sa zosúladiť touto novelou zákona vlastnícke právo, aby malo danú vážnosť a hodnosť aj pri čerpaní eurofondov, ktoré sú momentálne čerpanie na modré oči, a viacej sa k tomu v rozprave vyjadrím, do ktorej sa hlásim ako prvý, a chcem ešte na záver povedať, že toto naše, táto naša novela zákona, teda moja novela zákona aj s mojimi kolegami, samozrejme, že spĺňa všetky legislatívne, právne veci a je v súlade s ústavou a inými zákonmi, ktorými je naša republika viazaná. Toľko na úvod a potom v rozprave ako prvý.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2019 10:41 - 10:42 hod.
Martin FeckoSamozrejme, že komplexný, aký systémový, pani Gaborčáková, systémový prístup k tomu, to už nechávam, aby to už poriešili ďalší, či už vlády, alebo terajšia ešte vláda a ministerstvo. Čo sa týka pána Kondróta, tam reaguje na to, že je to vlastne totožný. Takže pokiaľ je to odsúhlasené, tento váš návrh aj v legislatíve Národnej rady, resp. ministerskej, tak je to toto isté, pretože sme...
Samozrejme, že komplexný, aký systémový, pani Gaborčáková, systémový prístup k tomu, to už nechávam, aby to už poriešili ďalší, či už vlády, alebo terajšia ešte vláda a ministerstvo. Čo sa týka pána Kondróta, tam reaguje na to, že je to vlastne totožný. Takže pokiaľ je to odsúhlasené, tento váš návrh aj v legislatíve Národnej rady, resp. ministerskej, tak je to toto isté, pretože sme sa dohodli s pani Bašistovou, že áno, ona predloží predo mnou, aby sme si neišli navzájom do kapusty. Tak reku dobre, ustúpil som. A pán spravodajca je uzrozumený, ako má konať, a predsa je spravodajcom, neni prvý deň. Takže vie, ako sa má konať v prípade, že bude alebo nebude prijatý ďalší zákon.
Takže ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave 23.10.2019 10:05 - 10:38 hod.
Martin FeckoAko to už bolo spomenuté mojou predsedníčkou pani Bašistovou, stav riešenia obecných policajtov bol aj na Ústavnom súde, ktorý konštatoval, že je tam právna medzera, a som rád, že...
Ako to už bolo spomenuté mojou predsedníčkou pani Bašistovou, stav riešenia obecných policajtov bol aj na Ústavnom súde, ktorý konštatoval, že je tam právna medzera, a som rád, že pani Kuciaňová, áno, aj s kolektívom v minulom, na minulej schôdzi dala tento zákon, resp. pozmeňujúci návrh za obecných policajtov. Musím povedať za svoju osobu, že my sme to iniciovali aj v minulom volebnom období ako opoziční poslanci, keď SMER tu vládol sám, a, samozrejme, ten zákon nám neprešiel.
Takže aby sme vysvetlili aj občanom Slovenskej republiky, že čo vlastne tí mestskí a obecní policajti robia, v akých akciách zasahujú, tak ja to zhruba takto ako budem tlmočiť, čo je totožné aj s Policajným zborom Slovenskej republiky. To znamená, vystupujú pri výkone povolania, majú postavenie verejného činiteľa takisto ako policajti, klasickí štátni. Zadržiavajú páchateľov pri trestnom čine aj mestskí aj štátni. Áno. Ochraňujú život a zdravie občanov. Chránia majetok občanov, zabezpečujú verejný poriadok. V blokovom konaní, samozrejme, za priestupky dávajú pokuty a objasňujú ich, používajú aj donucovacie prostriedky, ochraňujú životné prostredie, vykonávajú všeobecné záväzné nariadenia, plnia úlohy na úseku prevencie a, samozrejme, iné. Takže, vážení, tu sa prelínajú tieto oblasti činnosti, a keď si pozrieme, akým spôsobom sú sociálne zabezpečení, tak keď si vezmeme, že máme verejnú správu, tú verejnú správu, ktorá sa nám skladá zo štátnej správy a samosprávy, a nejaké tie verejnoprávne inštitúcie, tak, samozrejme, štátna správa má nejakú ústrednú štátnu správu, ktorá ide cez ministerstvá, a máme tu ministerstvo vnútra, obrany, financií, spravodlivosti Slovenskej republiky, pod ktoré spadajú určité zložky policajné, a konkrétne majú svoje sociálne zabezpečenie pokryté v zákone č. 328/2002 o sociálnom zabezpečením policajtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Patria tam príslušníci policajného zboru Slovenskej republiky, príslušníci hasičského a záchranárskeho zboru, príslušníci horskej záchrannej služby, príslušníci SIS-ky, príslušníci NBÚ, príslušníci Zboru vojenskej a justičnej stráže, colníci, armáda Slovenskej republiky, mýtna polícia na úseku dopravy a príslušníci železničnej polície. Tieto všetky zložky sú pokryté pod sociálnym zákonom o zabezpečení policajtov.
Ako sú pokrytí obecní a mestskí policajti? No patria pod samosprávu. To znamená obce, mestá a veľký otáznik, nič, čo sa týka sociálnych vecí.
Takže, vážení, myslím si, že konečne nastáva, dúfam, že prelom, ako tu bolo spomínané, že dnešným dňom by sa mal zapísať do histórie aj mestských policajtov, a som veľmi rád, že môžem aj ja k tomu prispieť svojím dielom počas môjho pôsobenia v Národnej rade. To, že zákon o policajných zboroch sa kladú na príslušníkov vysoké nároky na ich psychickú odolnosť, fyzickú zdatnosť, profesionálnu odbornosť, bezúhonnosť a takmer permanentnú pripravenosť splniť tieto úlohy, dúfam, že nikto nepochybuje. Sú to vysoké nároky a nepredpokladá sa zlyhanie ani v záťažových situáciách.
Citoval som pána Zlocha, ako tu už bol spomenutý u kolegyni Bašistovej, právnika z Trnavskej univerzity, Právnickej fakulty. Keď si pozrieme, akým spôsobom sa tí štátni policajti, pretože aj jedni sú policajti, aj druhí sú policajti, keď si pozrieme okrem tých výsluhových dôchodkov, aké ešte berú rôzne príplatky a prídavky, tak mnoho občanov ani nevie. A ja by som bol rád, keby sme dávali svedectvo o tom, ako sa veci majú, nie ako sa veci teda nechcú mať alebo nemali by mať, tak keď si pozrieme, že aké majú náhrady podľa § 114 o tom zabezpečení, tak majú náhrady pri presťahovaní. Za každú obytnú miestnosť 43 euro. Za kuchyňu 43 euro, za úplné príslušenstvo 43 eurá, za neúplné príslušenstvo 28 eur. Príspevok, príspevok na bývanie u štátnych policajtov a ďalší, príspevok na rekreáciu, na rehabilitáciu, ktorý, o ktorých môžu mestskí policajti iba snívať a pozerať, že fíha! Toto nepožadujú v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý tu hovorila pani Bašistová, a vlastne prebrala ho pani Kuciaňovej a budem dávať aj ja viacmenej v tom istom duchu. Musím povedať, že keď si takto na to pozrieme, tak je to diametrálny rozdiel. Pýtam sa, čo by malo byť zmyslom práce, aby tá práca sa nestala iba zamestnaním, ale povolaním. To znamená, že ideš do práce s radosťou, že, pani ministerka, že rád to vykonávam, pretože mám možnože danosť robiť policajta, a pýtam sa, prečo tí mestskí sú takýmto spôsobom hendikepovaní.
Budem citovať znovu z vyjadrenia pána JUDr. Zlochu, pretože mnoho nejakých protiargumentoch hovorí aj o tom, že napríklad, že obecnej polícii v zákone sa neukladá príslušníkom povinnosť, v dobe mimo službu si nemusia svoje úlohy vykonávať s nasadením vlastného života, ako je to napríklad u príslušníkov Policajného zboru.
Takže ako na to reaguje Právnická fakulta Trnavskej univerzity? Keď si niekto myslí, že v praxi by bolo pozitívne hodnotené, ak by pri bezprostrednom ohrození alebo pri porušovaní chránených objektoch, to znamená života, zdravia, práv a slobôd, majetku, na mieste príslušník obecnej polícii ostal nečinný, a že povie, a teraz nie som v pracovnom, akože v pracovnej dobe, tak tu rozkradnite, rozbite, zdevastujte, tak asi povieme, že asi to nemá všetko v poriadku. A, samozrejme, že tí občania miestni, či už obecní, alebo mestskí, no poznajú tých policajtov mestských. To si nehovorme, že ich nepoznajú, vedia, skade fúka vietor, a pokiaľ sa tam objaví aj čase svojej, by som povedal, že v inej činnosti ako v tom pracovnom čase od nejakej ôsmej alebo neviem, do akej to majú tam, tak samozrejme, že vieš, pozri, je tu policajt, takže nemôžem tu robiť klasické vylomeniny, veď vlastne toto chceme, aby to bolo dosiahnutý verejný poriadok, aby sa tu ľudia cítili bezpečne. Takže prakticky on pri svojom zákroku len ťažko môže posúdiť, či bude, alebo nebude ohrozený jeho život a jeho zdravie. A to je jedno, či je v pracovnom, v pracovnej dobe, alebo mimo pracovnú dobu, a prehľad o útokoch na príslušníkoch obecných polícií pri výkone služby, ale aj pre výkon služby poukazuje na stovky prípadov hrubého verbálneho a fyzického napadnutia týchto obecných a mestských policajtov. Nie sú to zriedkavé prípady ani vyhrážok a napadnutia rodinných príslušníkov týchto pracovníkov obecných a mestských polícií.
Vážení, myslím si, že pre osoby nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky je podstatne jedno, že akú máme decentralizáciu politickej správy, rozdelenie pôsobnosti medzi štátne a neštátne subjekty. Pre nich je podstatné, aby tu bol stav bezpečia a verejného poriadku. Myslím, že s tým, pani ministerka, nemáme problém, lebo sme na jednej lodi, takže v takomto duchu ja si predstavujem, že aby prišli ľudia, áno, aj z tej turistiky, o ktorej hovoríme, že nemáme, máme slabú, lebo bezpečnosť a neviem čo všetko možné. Áno, aby sme to zabezpečili, ten verejný poriadok a stav bezpečia. „Úlohy musia byť preto plnené“, citujem pána Zlocha: „všetkými vykonávateľmi policajnej správy.“ Všetkými vykonávateľmi! Za významný faktor pre legislatívne riešenie považuje pán Zloch i ústavný princíp rovnosti, z ktorého vyplýva, že v porovnateľných rovnakých podmienkach by mali mať subjekty, subjekty rovnaké právne postavenie. V detailoch môže byť diferencované, odlišné, ale v základných črtách to musí byť rovnaké a vyrovnané.
Tak preto si myslím, že táto anomália, ktorá momentálne akože vznikla po tých rokoch, môže byť aj týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol tu už citovaný, a ja prednesiem znovu, pretože dáme to tak, aby niekto sa nevyhováral, že neboli sme oboznámení, zlyhalo im hlasovacie zariadenie a neviem, čo je. Takže chcem veriť, že prvý prejde a nebudeme musieť hlasovať o mojom, keď neprejde, dobre, tak budete aj o mojom hlasovať, páni kolegovia, pretože, myslím si, že keď sme už na tom pracovali a sme to rozbehli, tak aj nech to má aj poradnú úroveň, aby nehovorili, že opoziční hlasujú za koaličný, koaliční za opozičný, neviem jako, pretože by to malo byť naprieč politickým spektrom, pretože žijeme na Slovensku, žijeme v obciach a mestách a každý policajt sa stará aj o vašu bezpečnosť, páni kolegovia a kolegyne, a to je jedno, či ste modrí, bieli, fialoví, opoziční, koaliční.
Takže v takomto duche, duchu berte, že predložím aj môj pozmeňujú návrh, a chcel by som, samozrejme, požiadať napriek politickým spektrom aj, samozrejme, s prispením pani ministerky, aby ten ping-pong, ktorý tu už bol spomínaný, ako sa jednalo o ministerstvo na druhé a na tretie, na piate a na ôsme a neviem kde, aby sme ho konečne rozlúskli v parlamente Národnej rady pretože my sme zákonodarci.
Ministerstvo skladá nám odpočet svojej práce, takže, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som vás ešte pred tým ako prečítam ten pozmeňujúci návrh požiadať a poprosiť, aby ste odstránili politické tričká, a jednohlasne keby to bolo, bolo by to super, ale aspoň tým väčšinovým balíkom, lebo to neni, nehovoríme o ústave hovoríme o klasickom zákone, aby sme to naprieč politickým spektrom presadili, a potom môžme si povedať, že sme urobili kus dobrej práce, ktorá má nejaký zmysel pre jednu našu zložku, ktorá sa volá mestská a obecná polícia, ktorá nám funguje, a chceme, aby tých 2 500 policajtov, ktorí tam nasadzujú dennodenne a v mnohých prípadoch sú na prvom kontakte pri tých bitkách a iných priestupkoch, ktoré sú v obci alebo v meste, sú prví a oni vystavujú svoj nejaký aj život, aj svojich rodinných príslušníkov, aj svoje zdravie za to, aby chránili a ochraňovali všetkých občanov Slovenskej republiky.
Takže dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zaznievanie gongu) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1555).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. Doterajší text čl. IV sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie:
2. Za § 26c sa vkladajú § 26d až 26i, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„Osobitné sociálne poistenie príslušníkov obecnej polície
§ 26d
Príspevok za prácu v obecnej polícii
(1) Príspevok za prácu v obecnej polícii (ďalej len „príspevok“) je dávka osobitného sociálneho poistenia.
(2) Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príspevok je príslušník obecnej polície, ktorého pracovný pomer v obecnej polícii sa skončil, ak spĺňa podmienky nároku na príspevok uvedené v § 26e odseku 1.
(3) Pod pojmom pracovný pomer v obecnej polícii sa na účely tohto zákona rozumie pracovný pomer fyzickej osoby s obcou so zaradením na výkon práce v obecnej polícii.
§ 26e
Nárok na príspevok
(1) Nárok na príspevok vzniká, ak oprávnená osoba
a) dovŕši najmenej vek 56 rokov a
b) jej pracovný pomer v obecnej polícii trval najmenej 25 rokov.
(2) Za dobu trvania pracovného pomeru v obecnej polícii rozhodujúcu na vznik nároku na príspevok sa považuje i doba výkonu základnej vojenskej služby, náhradnej vojenskej služby alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu stanovenej osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu.
(3) Nárok na príspevok zaniká:
a) dovŕšením dôchodkového veku oprávnenej osoby podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení, 20)
b) dňom smrti oprávnenej osoby,
c) vznikom pracovného pomeru v obecnej polícii,
d) priznaním predčasného starobného dôchodku.
§ 26f
Výška príspevku
(1) Výška príspevku je 60 % priemernej mzdy oprávnenej osoby podľa odseku 2.
(2) Za priemernú mzdu oprávnenej osoby sa považuje priemerná mzda oprávnenej osoby v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov odpracovaných v obecnej polícii pred dňom posledného skončenia pracovného pomeru v obecnej polícii.
(3) Príspevok sa nekráti v prípade súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo iným príjmom.
§ 26g Poistné
(1) Poistné na príspevok platí príslušník obecnej polície, ktorého pracovný pomer v obecnej polícii trvá.
(2) Sadzba poistného na príspevok pre príslušníka obecnej polície, ktorého pracovný pomer v obecnej polícii trvá, je 3 % z vymeriavacieho základu určeného všeobecným predpisom o sociálnom poistení. 21)
(3) Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
(4) Na poistné na príspevok sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúce poistné na dôchodkové poistenie. 22)
§ 26h
Konanie o príspevku
(1) Nárok na príspevok vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Konanie o priznanie príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby.
(3) O príspevku rozhoduje zamestnávateľ, ktorý zriadil obecnú políciu, ktorej príslušníkom bol žiadateľ naposledy. Na konanie o príspevku sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 23) pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
(4) Proti rozhodnutiu o príspevku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva u zamestnávateľa, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak zamestnávateľ podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne Sociálna poisťovňa.
(5) Príspevok vypláca na základe rozhodnutia podľa odseku 3 Sociálna poisťovňa.
(6) Príspevok sa zvýši alebo prizná odo dňa, od ktorého naňho vznikol nárok alebo nárok na jeho zvýšenie, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na príspevok, alebo na jeho zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa príspevok
a) priznal v nižšej sume ako tá, na ktorú vznikol nárok,
b) neprávom odoprel,
c) priznal od neskoršieho dátumu, ako od ktorého naňho vznikol nárok.
(7) Ak sa zistí, že príspevok sa priznal vo vyššej sume ako tá, na ktorú vznikol nárok, príspevok sa zníži. Ak zanikol nárok na príspevok alebo ak sa zistí, že príspevok sa priznal neprávom, príspevok sa odníme. Príspevok sa odníme alebo zníži, alebo jeho výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil. Poberateľ príspevku je povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť, ak sa zistí, že príspevok bol priznaný neprávom alebo vo vyššej výmere, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia.
(8) Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu príspevku, jeho výplata sa zastaví alebo obnoví, alebo sa príspevok vypláca v nižšej alebo vyššej sume.
(9) Nárok na príspevok uplynutím času nezaniká. Nárok na výplatu príspevku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý príspevok alebo jeho časť patrí.
§ 26i
Spoločné ustanovenia
Na výplatu príspevku, jeho termín a spôsob výplaty, zaokrúhľovanie a zvyšovanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúce dôchodkové dávky. 22)“
Poznámky pod čiarou k odkazom 20) až 23) znejú:
„20) § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
21) § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22) Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.“
2. Za doterajší čl. IV sa vkladajú nové články V a VI, ktoré znejú:
Čl. V
Zákon č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/ 2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 460/2006 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 566/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona
č. 252/2012 Z. z., zákona č. 414/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 140/ 2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 z. z., zákona, č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 105/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z. a zákona č. 231/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. § 158 sa dopĺňa písmenom i), ktoré znie: „i) osobitný fond“.
2. V § 159 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „a poistné podľa osobitného predpisu, 89a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 89a znie:
„89a) Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
3. V § 160 písm. a) sa za slovom „poistenia“ vypúšťa čiarka a na konci sa pripájajú tieto slová: „a úhrada dávok osobitného sociálneho poistenia, 89a)“.
4. Za § 168c sa vkladá § 168d, ktorý znie:
„§ 168d Osobitný fond
(1) Osobitný fond je určený na výplatu dávok osobitného sociálneho poistenia podľa osobitného zákona, 89a).
(2) Osobitný fond sa tvorí
a) z poistného na osobitné sociálne poistenia podľa osobitného zákona, 89a)
b) z úrokov,
c) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
d) z ostatných príjmov.“
5. V § 172 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
„V konaní vo veciach osobitného sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa v rozsahu podľa osobitného predpisu. 89a)“
6. V § 179 sa odsek 1 dopĺňa písmenami r) a s), ktoré znejú:
„r) rozhodovať v druhom stupni vo veciach podľa osobitného predpisu, 89a)
s) vyplácať dávky osobitného sociálneho poistenia podľa osobitného predpisu. 89a)“.
Čl. VI
Zákon č. 595/ 2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 191/2004 z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona, č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/ 2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č.465/2008 Z. z., zákona č. 514/ 2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/ 2011 Z. z., zákona č. 548/ 2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z z., zákona č. 288/ 2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona
č. 364/ 2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/ 2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/ 2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/20019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z. a zákona č. 233/2019 Z. z. sa mení takto:
V § 9 ods. 2 písm. a) sa slová „sociálneho poistenia, 21)“ nahrádzajú slovami „sociálneho poistenia, 21a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 21a znie:
„21a) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
Doterajšie články V až VII sa primerane prečíslujú.
3. V doterajšom čl. VII sa na konci pripájajú tieto slová:
„a čl. IV bodu 2 § 26e, § 26f a § 26h, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024“.
Koniec pozmeňujúceho návrhu.
Chcem poprosiť ešte raz o podporu naprieč politickým spektrom a končím stále tak, ako zvyknem, že naši predkovia nám odkazujú, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 15:29 - 15:59 hod.
Martin FeckoMusíme si uvedomiť, že pozemkové úpravy prídu do danej obci raz za sto rokov alebo za 150 rokov. A...
Musíme si uvedomiť, že pozemkové úpravy prídu do danej obci raz za sto rokov alebo za 150 rokov. A pokiaľ si toto neuvedomíme a neurobíme príslušnú osvetu, aby sme ľudí naučili, do čoho idú, tak potom budeme pozerať, koľkože to máme tých žalôb, koľkože to máme možnože aj v Štrasburgu dohnaných nejakých tých žalôb, že čo sme vlastne urobili. A tak ako sme podcenili rok 1991 až ´95, kde sme pri vznikoch pozemkových úradov vôbec neurobili osvetu, a preto sa ani naše reštitučné nároky v mnohých prípadoch neuplatnili, kde sa ani ROEP-ky, register obnovenej evidencie pozemkov, takisto neurobili zmysluplne v mnohých územiach. A teraz ľudia nadávajú. Tak nechcel by som, aby sme takúto chybu robili aj tu. Myslím si. že úrad, a to jedno, či je okresný alebo v sídle kraja, alebo ministerstvo, musí ísť medzi ľudí, lebo je to o vlastníctve. To nie sú kozmetické úpravy. Tam sa budú premiestňovať pozemky z miesta na miesto. A musím povedať, že moje postrehy aktuálne, terajšie letné, zo Slovenska hovoria o veľmi zlom povedomí občanov, do čoho vlastne idú.
Pani ministerka, jedno ešte musím povedať, že áno, pozemkové úpravy sú riešením. Ja som za nich. Nemám s tým problém. Ale musíme ju urobiť s ľuďmi a pre ľudí tak, aby na nás nenadávali, čo sme im spôsobili, aby sme nemuseli potom to odškodňovať v iných procesoch. Takže poďme na to.
Máme tu novelu zákona, 330-ka, ktorá nám hovorí, áno, beriem, 66-ka, zákon bol v mnohých prípadoch aj, pani ministerka, zo ZMOS-u, mnohí starostovia nadávali, nevedeli ako. Viete, čo stačilo na to, aby sa príslušná obec vymanila z toho, že nech to ide na triko štátu? Stačilo, že prišla a povedala: ja nemám peniaze, ja nemám pozemky, štát staraj sa a uplatňujem si to cez 66-ku, že poďme to riešiť.
Preto som tu v tomto pléne už asi päťkrát dával tento zákon, aby sme v prvom rade išli po majetku toho, koho sa to týka, či už obce alebo VÚC-ky, a až keď táto nemá majetok, tak až potom, aby sme siahli na štátny nejaký ten Slovenský pozemkový fond a štátnu pôdu. Takže pokiaľ teraz dávame do pozemkových úprav, že máme tam v tom § 8i, že ideme na to, dobre. Hovoríme o určitých, by som povedal, pozemkoch, ktoré prešli týmito, by som povedal, že socialistickými prevodmi majetku. A pokiaľ to povýšime na jednoduché pozemkové úpravy, tak myslím, že je to riešenie. Dobre, beriem, len chcem, aby to bolo urobené nie na úkor aj štátneho majetku. Aby to bolo v prvom rade na úkor toho, v prospech koho sa to bude vysporiadavať.
Chcem veriť, že aj vy, pani ministerka, a vláda, ktorá spravuje a riadi Slovenský pozemkový fond, má takýto zhruba úsudok, aby sme slovenskú pôdu, čo má Slovenský pozemkový fond, v prvom rade dávali tam, kde má ešte štát nedokončené domáce úlohy. A tie domáce úlohy hovoria o reštitúciách, záhradkárskych osadách, nevysporiadaných pozemkoch pod vodnými plochami, dvojky, trojky triedy, cesty štátne, vúckarské a ešte ochrana prírody. To budem stále hovoriť, a to je jedno, či budete na fonde alebo budete na ministerstve, pretože z tých 275-tisíc hektárov, čo má Slovenský pozemkový fond, toto sa musí poriešiť. A keď budeme riešiť náhrady 80 rokov za reštitúcie 40-ročného socializmu, tak potom sme asi nezvládli dobu a nevieme, kde sme.
Pani ministerka, chcel by som sa opýtať, že dávate tú možnosť, že aj Slovenský pozemkový fond môže začať pozemkové úpravy. Neviem, možno som to dobre si neprečítal, ale ja sa dám rád poučiť, tak budem rád, keď mi poviete ten dôvod, prečo by, Slovenský pozemkový fond by mal byť ten, ktorý by mal ísť. A musím vám teraz ešte jednu vec povedať, pani ministerka, aby ste boli v obraze, pretože realita je najlepší nejaký skúšač života a zákona.
Viete, čo sa robí teraz pri jednoduchých pozemkových úpravách, pani ministerka? Šikovníci, ktorých sa nájde stále veľa, viete, čo robia? Si rozdelia chotár na 50 hektárov. Tu 50, tu 50, tu 50 a ten malý, ktorý má tam iba 180 metrov v tom jednom bloku, v tom druhom má ďalších 220 metrov a v tom treťom má ďalších 300, nakoniec bude skomasovaný. Viete v čo? V jednom pozemku, kde bude spoluvlastníkom s tými ostatnými drobnými, lebo šikovníci si rozdelili chotár na osem rôznych častí a hypoúčka idú. No, super. Takže, vážení, to je ďalší návod ako dobehnúť malých vlastníkov v rámci jednoduchých pozemkových úprav. A keď my nebudeme takto tieto konania cez našich pracovníkov na pozemkových a lesných odboroch nejakým spôsobom haltovať a zastavovať, tak nebude to dobrá reklama pre tie veľké pozemkové úpravy, nie pre tie jednoduché, za ktoré som aj ja, som aj ja ako opozičný poslanec, ale musia sa urobiť dobre.
Chcem sa opýtať, pani ministerka, že prečo sme vyhodili v § 7, konkrétne, zákona, pretože radšej, ja to takto radšej budem čítať, odseky 6 a 7. Ja vám ich prečítam. Odsek 6: "Ak sú pozemkové úpravy vykonávané z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. a)," (to sú tie všeobecné, keď prišlo k všeobecnému nejakému, zmenu tých užívacích vlastníckych vzťahov) "okresný úrad prerokuje ich vykonanie s poľnohospodárskym podnikom a lesným podnikom a po b) s osobou, ktorá obhospodaruje pozemok, ktorého je vlastníkom, spoluvlastníkom, správcom, nájomcom na základe zmluvy o nájme alebo zo zákona alebo ktoré obhospodarujú pozemok na základe iného zákonného dôvodu, ďalej napríklad hospodársky subjekt." To je odsek 6, čo sme vyhodili. A odsek 7: "Ak sú pozemkové úpravy vykonávané z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. h), j), k), okresný úrad prerokuje ich vykonanie okrem subjektov podľa odseku 6 aj s obcou a orgánom štátnej správy na úseku územného plánovania." Prečo, aký dôvod bol, že sme to vyhodili? A vlastne sme, neviem, kde je náhrada za takto definovaný nejaký vstup do tých pozemkových úprav a takto definovanú nejakú ďalšiu činnosť, ktorá by pri pozemkových úpravách mala byť.
Ďalej chcel by som sa opýtať, že prečo ponižujeme v konaní o pozemkových úpravách znovu počet účastníkov. Bolo tam pôvodne 50. Hovorím o § 8 ods. 5 zákona, kde: "Ak v konaní o pozemkových úpravách je menej ako 20 účastníkov rozhodne o povolení alebo nariadení úprav so známym vlastníkom, ktorých miesto pobytu je známe a účastník podľa § 6 ods. 1 písm. f) až h) doručí do vlastných rúk. Ostatným sa doručí verejnou vyhláškou." Bolo tam pôvodne 50, teraz je tam 20. Pani ministerka, hovoríme o vlastníctve. Nehovoríme o užívaní, lebo užívanie si môžete hocikedy zmeniť. Ale vlastníctvo si hocikedy zmeniť nemôžte. Tak mi povedzte, že keď robíme takú vážnu vec ako pozemkové úpravy, komasácia, sceľovanie pozemkov, sceľovanie vlastníctva, nie kozmetické úpravy, že ti ho namaľujem na modro, teraz bude žltý a potom bude modrý, mi povedzte, prečo znižujeme počet doručovaní do vlastných rúk účastníkom konania, ktorí sú priamo dotknutí na svojich vlastníckych právach, ktoré nám ústava garantuje, že aj ten malý, najmenší, čo má možno meter štvorcový, má právo rovnaké ako ten, čo má 5 hektárov, obrazne povedané. Tak mi povedzte, že prečo z 50 na 20 ideme účastníkov konania? Lebo to sa mi vôbec teda nezdá. Ja by skôr to navýšil, aby to bolo každému jasné. Pretože dať to verejnou vyhláškou na obci, že niečo ideme konať, a keď máme tam dve tretiny cezpoľných, tak mi povedzte, ako sa dozvedia? Či chceme takto, že tým chceme povedať, že takto ušetríme stámilióny eur na to, aby, na tom poštovnom. Tak už to nejako možnože zvážme, že nech aj oni tam participujú, tí občania. A ja vám garantujem, že tých 5 eur každý na to poštovné vám dá. Mám to, dá, lebo sa to pýtam občanov na tých obciach. Oni hovoria, že nezaplatíme poštovné? Zaplatíme poštovné. Sa pýtam, prečo znižujete z 50 na 20, ktorí majú dostať do vlastných rúk a zvyšok dostane iba verejnou vyhláškou? Toto je pre mňa nepochopiteľné.
Ďalej chcel by som sa opýtať, že ako aj vy ste spomenuli, znižujeme z 30 dní, kedy sa môžu odvolať alebo nejak domáhať nejakého svojho odvolacieho práva, z 30 na 50. Čo k tomu viedlo? Či, neviem, vy hovoríte, že zrýchlenie procesu. Ale zrýchlený proces ešte neznamená kvalitný proces. A tu keď urobíme chybu, tak robíme chybu na vlastníctve našich občanov. A hovorím, teraz nehovorím o užívacom práve, hovorím o vlastníckom práve, takže mne sa zdá, že tá 30-dňová lehota, ktorá mala byť dodržaná jednotlivo, resp. je tam, ju znížite na pätnásť, myslím si, že tiež nemá, aspoň u mňa, nejaké logické opodstatnenie.
Ďalej. Ak, § 11 ods. 5, sa vypúšťa posledná veta, kde sa hovorí, akým spôsobom by sa malo dodržiavať tá výška v novom pozemku vo výmere, kde hovoríme o 5 %, plus-mínus, bez teda súhlasu vlastníka, keď dá, samozrejme, väčší súhlas, aby hodnota starých pozemkov a nových bola väčšia, tak samozrejme s jeho súhlasom môže byť tak 25 – 30 percent, to je jasné, pretože súhlas vlastníka má prednosť pred kadejakým zákonom a kadejakou vyhláškou. A my tu hovoríme, že pri celkovej výmere 200 metrov štvorcových sa táto, toto kritérium nemusí dodržať s písomným súhlasom vlastníka. To znamená, my túto vetu vypúšťame. Hovorí sa o tých malých pozemkoch, ktoré prakticky sa v pozemkových úpravách môžu rôznym spôsobom nejako, či už predať, dať do spoločných zariadení a zariadení, kedy aj takto si odsúhlasia. Pýtam sa, že prečo tam sme túto vetu vypustili? To sú tie malé výmery. Samozrejme, nechceme tu robiť zase, aby sme to nejakým spôsobom nedorobili, tú jeho komasáciu. Komasácia je o sceľovaní pozemkov, nie o drobení. Takže myslím si, že aj tie malé výmery tam majú opodstatnenie. Tobôž keď už hovoríte v ďalšom odseku, že ak sú pozemkové úpravy nariadené a vlastník v obvode projektu pozemkových úprav vlastní výmeru do 50 metrov štvorcových, súhlas podľa tej prvej vety nie je potrebný, tých 5 %, hej?
Takže tu už hovoríte, že áno, nepotrebujeme, a tam ste to vyhodili, že 200 metrov. Takže nech mi to niekto vysvetlí, pretože asi moje mozgové závity na to zatiaľ nestačia. A nebol som pri tom okrúhlom stole. Nebol som pri tom okrúhlom stole, ako ste to tam dojednávali a akým spôsobom ste riešili register, resp. novelu tohto zákona.
Veľký problém som videl, áno, aj v oblastiach vinohradov. A, pani ministerka, teraz keď môžte z tohto tu miesta, keby ste možno občanom Slovenskej republiky, lebo toto je tu fórum, kde by občania mali počúvať, čo ministerstvo alebo poslanci mienia alebo nemienia, pretože veľký problém je pri trvalých porastoch, a teraz hovorím napríklad o viniciach a ich sceľovaní. Konkrétne aj v Trebišovskom okrese máme stav éčkový, kolmo na vysadané vinohrady. Predpokladám, že teraz zavedením rôznych, by som povedal, či už registra viníc, resp. trvalých porastov a definovaním, kto je vlastníkom toho porastu prakticky na tejto pôde alebo na pôde, ktorú má v náhradnom užívaní a vysadil tam vlastne strom, že aby ste takto polopate vysvetlili, akým spôsobom to pomôže pri sceľovaní viníc a trvalých kultúr v jednotlivých katastrálnych územiach, na zdravie (reakcia na kýchnutie v sále), pretože celých deväť katastrálnych území v k. ú., teda v okrese Trebišov bude spadať pod takéto nejaké komasačné operáty, kde budeme trvalé kultúry, doslova je to na kríž, že pozemky idú tak a vinice idú naprieč.
Takže akým spôsobom tam by ste chceli. Či už je nejaká metodika alebo plánujete, alebo máte nejakú, pretože s kultúrami trvalými, ako aj s lesom, to je veľký problém, ako tam nahodnotiť, naviesť tú cenu.
No a, pani ministerka, to, čo zdvihlo hladinu všetkých malých, ale aj tých možnože chtiacich agropodnikateľov, je samozrejme že § 14 ods. 8, kde sa píše, že prakticky tá stará klauzula, ktorú sme mali – ešte myslím, že v roku 2012 tam bola? – že "dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom uvedeným v tomto rozhodnutí zanikajú nájomné vzťahy k pôvodným pozemkom". Vy ste to samozrejme, že potom rozpísali a dali ste to aj do 504-ky, zákona o nájme, kde hovoríte, že tam to je, znovu pred, nejaké prednostné právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy, ak spĺňa svoje podmienky a všetko ostatné.
Pani ministerka, toto nekoliduje so strategickou líniou od roku 2014, keď pán Jahnátek tu na tomto mieste povedal, že poďme malých, mladých, začínajúcich farmárov podporiť a keď im sa malo vyčleniť 11-tisíc hektárov, v tej rozprave, to asi zdedili, asi o tom viete, 11-tisíc hektárov malo byť vyčlenených od roku 2014, tak bolo vyčlenených asi, keď si dobre pamätám, 340 hektárov. Pre tých mladých farmárov, ktorí chceli začať, a vtedy aj pán Jahnátek tu hovoril, že nemôžme takto začať, lebo niektoré zmluvy, ktoré má Slovenský pozemkový fond s tými agropodnikateľmi, veľkými, podpísané, tak nie sú vo výpovednej lehote, to znamená, nemôžme, a preto sa začalo kombinovať, že ako. No a pokiaľ my dáme, že tieto zmluvy po pozemkových úpravách nepadajú, tak vlastne betónujete stav do-te-rajší. Tak potom nehovorte, že pôdohospodárstvo je nejaký strategický, strategické odvetvie nášho slovenského fungovania a že podpora tých malých, mladých a, hovorím, aj začínajúcich, lebo mnohí chcú aj v päťdesiatke začínať, sa nedostane k pôde. Pani ministerka, sa nedostane k pôde.
A musím vám povedať, že po mojich 35 obciach, ktoré som teraz absolvoval ku pozemkovým úpravám, všetci kvitujú, hovorím teraz o vlastníkoch, nehovorím o užívateľoch, hovorím o vlastníkoch, všetci kvitujú, že nájom skončí dňom vykonania projektu pozemkových úprav a jeho schválení alebo dňom v ňom uvedeným. Všetci vlastníci a "face to face" to bolo okolo 600 – 700 ľudí, aby sme boli v obraze. Tak sa pýtam, prečo do zákona o pozemkových úpravách, samozrejme, potom ste ho dali aj do 504-ky, znovu takýmto spôsobom betónujeme starý stav?
Pani ministerka, my sme tu už kráľov mali, že? Boli králi Rakúska, králi Uhorska, potom Rakúsko-Uhorska. Chceme mať teraz nových kráľov? Kráľa východného Slovenska? V pôde, čo bude vlastniť alebo užívať. Kráľa stredného Slovenska? Kráľa západného Slovenska? Veď predsa na to boli prvé a druhá, prvá a druhá pozemková reforma. V roku ´21 a v roku ´48, keď sa od feudálov brala pôda pre náš ľud a slovenský národ si tú pôdu rozobral. A vy ju teraz znovu dávate tým veľkým, čo sprivatizovali družstvá a štátne majetky, a bránite im ju rozobrať, pretože majú prednostné právo. Veď sa spamätajme!
Európska únia, viete, čo hovorí? Však viete, však ste ministerka, musíte vedieť. Že primerané rozptýlenie vlastníctva, primerané, ktoré, samozrejme, vlastníctvo garantuje ešte aj to užívanie, že to bude, spôsobuje sociálny zmier v území, spôsobuje zamestnanosť a obrobenosť krajiny. A povedzte mi, aký má vzťah agropodnikateľ z Malaciek, keď podniká, vymyslím si, v Hermanovciach? Mi povedzte, aký má vzťah k tomuto územiu? No tak komerčný, že? Ako tých 250 alebo 200 eura na hektár vytiahnuť z tej pôdy v Hermanovciach. A to je ten zmysel, čo tu musíme urobiť, aby sme ten vzťah k pôde znovu dostali. A tá ďalšia generácia, aby ho mala, aj cez pozemkové úpravy. Áno, aj cez pozemkové úpravy, aby sa mohli dostať k pôde tí, čo chcú. A ja hovorím, že v prvom rade miestni to musia dostať a až potom cezpoľní. Tak to predsa bolo zadefinované v zákone v 140-ke, však asi viete, keď sa išlo predávať, muselo sa to proste predávať miestnemu, až potom. Tak prečo pri pozemkových úpravách, mi povedzte, prečo to betónujete tými starými užívacími zmluvami, ktoré sú nájomnými?
Chcem sa ešte opýtať, píšete v tej novele zákona, že mali by byť všetci pracovníci alebo tí, ktorí robia s pozemkovými úpravami, a štátni zamestnanci mali by ísť na nové skúšky. Neviem, ja som, pani ministerka, absolvoval dva alebo dve takéto skúšky počas môjho pôsobenia na pozemkovom úrade, kde sme prakticky museli všetky zákony vedieť a prakticky sme to urobili, sme tam, tak sa pýtam, či to musia urobiť všetci alebo iba tí, čo tie skúšky neurobili. Pretože zdá sa mi, že aby sme tu zase, neviem, nechcem nikoho dehonestovať, niekomu nenahrávali peniaze, že bude školiť niekoho a nechcem povedať, že možnože to v živote ani nevidel, nebol v reálnom nejakom tom pozemkovom kolotoči pri pozemkových úpravách. Tak sa pýtam, či je to potrebné. Keď mi to zdôvodníte, že áno, že musíme, lebo neviem, čo sa stalo, dobre, okej, je to stále ten istý zákon, že bol znovelizovaný možnože päťkrát, dobre, okej, ale stále je ten istý. A ten, čo s tým robí pätnásť rokov, dvadsať rokov, tak mi chcete povedať, že on znovu teraz zopakuje, no viete čo, no tak, žiaľ, my sme si povedali, znovu musia byť skúšky, lebo však ty nevieš nič, hej? Takže či by to nemalo spĺňať iba na tých, ktorí prišli po týchto skúškach, ktoré boli na štátnej správe, kým sme šli do trvalej štátnej správy, tak sme to museli robiť, a sú urobené. Lebo na každom pozemkovom odbore máte aj starších aj mladších a zdá sa mi, že viacej prevláda tých starších. Tých mladších je trošku menej, takže myslím si, že neviem, či je potrebné až takéto nejaké, veľké nejaké školiace zázemie zrealizovať.
Chcem veriť, že keď už takto budete školiť, tak budete ich školiť aj na to, aby vedeli robiť aj reštitúcie, lebo vyhovárame sa, že ich nemôžeme dokončiť a národ už ani nemá vieru, že niekedy ich dokončíme, pretože pri súčasných rýchlostiach plnenia to je na 31 a na fonde na 45 rokov.
Takže, pani ministerka, ja by som bol veľmi rád, keby sme popri pozemkových úpravách a takomto školení tých pracovníkov, resp. nejakým usmernením, aby sme aj v ďalších oblastiach, aby sme posilnili tie, by som povedal, boliace miesta, kde nás bolí.
No a ešte jednu vec, pani ministerka, ďakujem, to musím zas povedať, že ste poslali príkazný list, že pozemkové úpravy tam, kde idú pozemkové úpravy, tých 168 území, čo ste navrhla, aby sa prednostne robili aj reštitučné konania. Áno, Andrej Vašek to urobil, ďakujem, tomu som aj poďakoval, pretože my predsa nemôžme mať neukončené reštitúcie a ísť tam pozemkové úpravy robiť. Na krivde, keby sa urobila, nemôžte predsa stavať nejakú spravodlivosť. Takže aj to by som chcel vytknúť, že ukončiť prednostne. A aby ste to tlmočili aj pani Šklíbovej, šéfke fondu, aby ona tých 9 300 reštitúcií, čo má v náhradnej pôde, vy ako vláda, aby ste jej to takisto prikázali, aby prednostne v tých 168 územiach, kde sú navrhnuté pozemkové úpravy, aby ukončila vydávanie náhradných pozemkov v reštitučnom konaní. Aby ten vlastník, ktorý tu čaká 30 rokov a nemôže sa domôcť, aby povedal, že, chvalabohu, že prišli pozemkové úpravy, lebo sa pohli aj moje reštitučné nároky, pani ministerka. To by mal byť zmysel pozemkových úprav. Lebo keď sme už zvrzali ROEP-ky, a to vás chcem upozorniť, aby aj nad tým ste sa zamysleli, že máme ROEP-ky ukončené veľmi zle. A či nebude treba dať priestor aj finančný, nie iba časový, do tých území, kde idete, aby ste zrevidovali skutkový stav, lebo ROEP-ka neni sväté písmo. To je iba podklad. To neni sväté písmo, pani ministerka. To je iba podklad, ktorý mal povedať, že už nebudeme mať pozemno-knižné vložky, ale listy vlastníctva. A iďte sa opýtať na tie obce, ktoré ste navrhli do pozemkových úprav, čo vám povedia. Iďte si ich opýtať, tých ľudí. Nie starostov, nie družstevníkov, vlastníkov sa iďte opýtať a uvidíte, čo vám povedia.
A ešte jednu vec, a to je to, že myslím si, že pokiaľ neurobíme dobrú prípravu, a to, že chcete v ďalších rokoch v každom roku 30 miliónov v štátnom rozpočte alebo z iných zdrojov, dobre, beriem, a 120 území naplánovať, áno, chvályhodné. Ale chcem sa pýtať, ako je pripravený občan v tých obciach, ktorý je vlastníkom? A akú osvetu a kto tú osvetu vlastne urobí? Či to bude v náplni práce geodetov alebo našich pracovníkov pozemkových odborov, lebo keď tam nebude táto osveta, tak tam nebude nič.
A ešte jednu vec by som vás chcel poprosiť, pani ministerka, keď budete, resp. uvidíme, jak to bude po tých voľbách ďalších, ale hovorím to celému národu slovenskému, lebo celý národ to... Prosím vás, keď tam budete robiť tie pozemkové úpravy, tak láskavo tých geodetov, ktorí, neverím, že budú z tej istej obce, lebo budú to cezpoľní nejakí geodeti, aby si išli pozrieť terén, aby si išli pozrieť terén! Lebo odvodnené pozemky, ktoré v socializme boli odvodňované, životnosť týchto odvodňovačiek je 30 až 40 rokov. Teraz už tá pôda a tá voda si berie to územie späť. Už to územie neni odvodnené a vy zistíte, že máte na tom poli mokraď. V mape to neni, mapa znesie všecko. A potom zistíte, že dostanete nový stav pozemku. Ten, čo mal mokraď, bude mať suchý a ten, čo mal suchý, bude mať mokrý. No výborne. Takže láskavo tých geletov povodiť po území hoci aj dva týždne a všetkých vlastníkov, aby sme vedeli, v akom sme území. Lebo z mapy sa všecko vyčítať nedá. A môžu tam byť aj nejaké drony, ortofotomapy a, neviem, všecko možné. Idete sa pozrieť do územia a zistíte, že za dva mesiace tam nemáte alebo máte také vylomeniny, obrazne povedané, že sa vám ani nebude chcieť veriť.
Takže, pani ministerka, zhruba toto sú moje nejaké výhrady k tomuto, tá najväčšia je samozrejme k tomu, že betónujete tých, možnosť dostať sa k pozemkom tým ostatným, ktorí roky čakajú, aby sme tento spôsob akože zamietli a mohli sa k tomu dostať. Takže v druhom čítaní, pokiaľ to nebude teda z vašej strany stiahnuté alebo nejak ináč deklarované, že to má byť, tak samozrejme, že dáme nejaký pozmeňujúci návrh. A myslím si, že v dobrom som mienil tieto rady, aby som vás upozornil na chyby, ktoré sa aj urobili, aj sa asi budú robiť, a nerád by som bol, aby o 10, 15, 20 rokov nadávali na poslancov Národnej rady, na ministerku, na vládu, čo to nám urobili, keď oni boli pri moci a akým spôsobom ten majetok nám skomasovali alebo neskomasovali.
Hovorím, príde to raz za 150 rokov do jedného územia, keď tam nebudú veľkí sponzori. A, občania, vyzývam vás, aby ste boli aktívni pri pozemkových úpravách. Vlastníci, buďte aktívni! Teraz, keď tam pôjdete. Nie o päť rokov, už to bude neskoro. Buďte aktívni a vaše podmienky do pozemkových úprav, ako si vy predstavujete toto územie, musia sa premietnuť cez návrhy všeobecných zásad slušného usporiadania, návrhy vyrovnania v nových pozemkoch a nového stavu, ako aj vo vykonaní projektu pozemkových úprav. Vaše podmienky, nie podmienky ani Slovenského pozemkového fondu, keď tam nemá väčšinu, ani nejakí užívatelia, ktorí vám budú diktovať, ale vy, vlastníci. My nekomasujeme užívací vzťah, ale vlastnícky vzťah. Lebo užívací vzťah komasoval socializmus, kde boli projekty pozemkových úprav. A to, pani ministerka, viete, však ste aj robili, možno na niektorých ste aj participovali a tieto sú tiež veľmi zaujímavé, by som povedal, že doklady, ktoré, vyzývam všetkých geodetov, ktorí budú robiť pozemkové úpravy, aby si našli staré súhrnné projekty pozemkových úprav, ktoré robila Štátna melioračná správa a z nich aby prevzali zrušené medze, zrušené poľné cesty, odvodňované pozemky, ktoré boli, a ďalšie, lebo tam to všecko majú. A nemusia to navrhovať nanovo. Lebo to je dedičstvo našich predkov, ktorí nám to zanechali, a socializmus nám to zlikvidoval.
Takže, vážení, v takomto duchu apel aj na projektantov a na, chcem veriť, že Komora pozemkových úprav to zvládne, hoci máme momentálne myslím, že iba 200, pani ministerka – alebo až 600? – 200 myslím, že ich máme k dispozícii. Tak dúfam, že mlaď, ktorá by na geodetických nejakých tých vysokých školách mohla vidieť nejakú perspektívu v pozemkových úpravách a svojej profesii, že nebude odrádzaná vlastnými geodetmi, že nechoď tam, lebo nemáš šancu, keď teraz sme deväť rokov nemali žiadne pozemkové úpravy. Takže v takomto duchu v dobrom mienené rady, verím, že padnú na úrodnú pôdu.
Takže, pani ministerka, ďakujem, že ste ma vypočuli. A žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.10.2019 15:14 - 15:16 hod.
Martin FeckoVážení, o tomto som rozprával. A pokiaľ je to vo verejnom záujme, tak sa pýtam, ten verejný záujem aj tých malých vlastníkov, ako sa prejavil v tom, keď im ešte negarantujeme tú náhradu škody? Nie na súd, aj náhradu škody z inštitúcií, ktoré by mali na to peniaze, je to vo verejnom záujme, nájsť, aby sa takýmto spôsobom tento jeho hospodársky výsledok nedevastoval. A teraz hovorím aj o sadení lesa aj o sadení poľnohospodárskych plodín. Nehovorím iba ani to, ani to. Takže pokiaľ chceme takéto robiť a to je tá systémová chyba, ktorú ja hovorím, že keď aj niečo nemáme, tak bez toho nemôžme garantovať, že tak to je, by to malo byť nastavené. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 15:03 - 15:12 hod.
Martin FeckoJa by som chcel v prvom rade povedať, že, ako hovorí zákon, že právo poľovať patrí hlavne vlastníkovi pozemku. Tak chcel by som apelovať, aby sme toto mali ako memento, že by tí miestni vlastníci pozemkov, lesných a poľnohospodárskych, nie tí iba, čo majú 20-tisíc hektárov, 500-hektárov, 10-hektárov, 30-hektárov, aj tí malí, aby mohli oni to svoje kvázi hobby na tom svojom území realizovať. To znamená, aby neboli vytláčaní rôznymi inými, ktorí si zaplatia tú brigádu, keď treba ísť do toho lesa v tej zime.
On si to zaplatí v tom združení a prakticky odmaká to miestna komunita nadšencov a on proste dá tam nejaké peniaze a je to vybavené. Takže bol by som veľmi rád, keby to bolo to všeľudové poľovníctvo aj tých malých vlastníkov, či už poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy, ktorá je v tom nejakom poľovnom uznanom revíri.
Ďalšiu vec, ktorú by som chcel znovu zvýrazniť, to je poľovnícka komora. Ja už som tu dával asi štyrikrát alebo päťkrát zákon, že prakticky zdá sa mi, že to bolo akože naviac, a poľovnícka komora vlastne vydáva poľovnícke lístky. To znamená, keď nemáš, máš problém, keď nie si členom komory, tiež máš problém.
A chcem sa opýtať, pani ministerka, vás, pani ministerka, vás, že kto vlastne nad tým financovaním tej komory. Tam sa píše, že môže nadobúdať majetok komora. Samozrejme, nejaké poplatky tam idú. A opýtajte sa jednotlivých poľovníkov, že ako na to majú názor. Nie tých, ktorí chodia do Kanady a do Číny na nejaké svoje poľovačky. Aj tých miestnych sa opýtajte, že akým spôsobom sa zaujíma činnosť poľovníckej komory a ako, by som chcel vedieť, ako vlastne to financovanie, aká kontrola nad touto komorou je. Cez jakú páku. Či to je cez ministerstvo alebo cez nejaký okresné alebo nejaké iné inštitúcie. Či vôbec má niekto dosah na tento finančný tok, ktorý v tejto komore je spravovaný.
Ďalšiu vec, ktorú by som chcel, a to musím zdôrazniť a ďakujem mojim predrečníkom. Neviem, vážení, či už nenastal čas, aby sme mali pri tomto verejnom záujme, ktorý je hobby pre niekoľkých 60-tisíc poľovníkov, plus-mínus, či nenastal čas, aby sme si povedali, že kto bude určovať ráz krajiny. Lebo mimo poľovných revírov to neni 80 % územia, to je naopak, viete, ako.
A sa pýtam, či zver má určovať, ako bude vyzerať les, ako bude vyzerať poľnohospodárska pôda alebo, naopak, či by to nemalo určovať to, že v akom stave ten les a tá poľnohospodárska pôda je alebo tá úroda tam je. A pokiaľ nie sme v stave zabezpečiť odškodné za tieto škody, ktoré už tu boli spomínané, a ja poviem jeden príklad. Bol som vo Veľkom Folkmari pozrieť sa, akým spôsobom sa v prírode blízkom hospodári, v krásnom lese. A keď som videl, že 17-ročná jedlička je vo výške meter päťdesiat, tak som myslel, že sa mi sníva, pretože áno, tak bola zdevastovaná, áno, vysokou zverou, ktorá tam proste funguje. Takže asi nastal čas, vážení, aby sme to hobby nepovyšovali nad hospodársku činnosť či už v lesoch alebo v poľnohospodárskej výrobe, kde mnoho, jak tu už bolo spomenuté, aj tých poľnohospodárov sa sťažuje a nemá šancu a nemá šancu sa domôcť.
Čo píšete v škodách, zodpovednosť užívateľa poľného pozemku? Tak píšete, uplatňujete tu náhrady škody. Samozrejme, ak užívateľ poľovného revíru alebo užívateľ poľovného pozemku neuhradí škodu do 60 dní, kedy poškodený si uplatnil svoj nárok na náhradu škody a uviedol aj výšku škody, alebo ak v rovnakej lehote neuzavrie s poškodeným písomnú dohodu o náhrade tejto škody, môže poškodený v lehote do troch mesiacov uplatniť svoj nárok škody na súde. Všeobecná klauzula. Všetko na súd ženieme. Koľko tam to bude? Tri roky, desať rokov, dvadsať rokov? O akú cenu sa tam debatujeme? Niekedy sa debatujeme o možnože troch vreciach obilia, čo bola spôsobená, možnože aj trošku viac.
Vážení, tak mne sa to zdá, že toto, že nikto nemá dosah na to, aby aj to, vymožiteľnosť tej škody, bola nejakým garantovaná, či už lesným odborom na okresných úradoch, respektíve opravnými prostriedkami v sídle kraja príslušného lesného odboru. Myslím, že toto by sa nemalo len tak lárom-fárom na súd, okamžite všecko na súd, na súd, na súd, na súd. Mi povedzte, koľko konaní, ja hovorím, že nezmyselných, ktoré by sa dali urobiť iba sprísnením pravidiel kontroly a vymáhania určitých škôd, koľko súdnych pojednávaní by nemuselo byť. Len my sa hráme akože my nič, my, všetko v poriadku, kašleme na to.
Myslím si, že v niektorých prípadoch, už spomínal kolega Zsolt Simon, tie poľovné revíry, ktoré majú byť a rozdiel medzi tými 50 % a dvomi tretinami, že to nejde cez nejakú tú aukciu, ale ide to, kto o tom rozhodne, tak myslím si, že to je tiež veľký problém. A chcel by som zvýrazniť jedno, že pokiaľ si myslíme, že tú zver nejakým spôsobom usmerníme tým, že budeme všetko oplocovať, tak si neviem ani predstaviť, koľko by sme tú tých plotov museli mať. Áno, dávate do zákona, že nie, náhrada škody nepodlieha tam, kde bolo viacej ako 50 hektárov v jednej kultúre, ale zase hovoríte na druhej strane, že mal by ten vlastník alebo ten hospodár na poľnohospodárskej pôde zabrániť nejakým spôsobom. A dávate nám nejaké prieľahy, ktoré by tam mali byť, nejaké pásy 15-metrové a ďalšie, aké by tam mali byť. No ukážte mi pri dnešnom veľkoplošnom obhospodarovaní, kde máme všecko žlté, kde nemáme žiadne skoro biokoridory, a hovoríme teraz o tej, možno nie o tej lesnej, ale o tej poľnohospodárskej krajine, kde aj tam sú poľovné revíry, ukážte mi, kde máme tie prieľahy, kde máme tie medze, kde máme tento. Nemáme nič, pretože zdedili sme krajinu, ktorá sa u mňa volá poľnohospodárska púšť, hovorím o poľnohospodárskej krajine, teraz nehovorím predovšetkým o lesnej, lebo aj tam máme naše revíry.
Takže, pani ministerka, mne sa zdá, že tak ako tu bolo pred, mojimi rečníkmi povedané, tento zákon by mal ešte byť dopracovaný. Preto dávam aj návrh pánu spravodajcovi vrátiť návrh späť na dopracovanie. Áno, dvakrát ste ho stiahli. Neviem, aké boli, možnože ste to mohli aj vysvetliť, kvôli čomu, už aj v úvodnom slove, kvôli čomu vlastne bol ten zákon dvakrát nejako preložený na ďalšiu schôdzu, aby aj občania počuli, aké dôvody na to boli. A pokiaľ sa v niečom vylepšil, tak mali ste to asi spomenúť, lebo to asi mne tak akože v tom vašom úvodnom slove chýbalo. Takže chcem ešte raz vás vyzvať, aby ste prehodnotili logiku obhospodarovania krajiny týkajúcej sa poľovnej zveri, aby nám táto nediktovala, akým spôsobom tú krajinu budeme mať.
Paradoxne máme, ja neviem, diviakov veľa, raticovej zveri veľa, vysokej zveri veľa a na druhej strane tu nemáme jarabice, bažanty nemáme, prepelice nám odchádzajú, proste ornita nám z poľnohospodárskej krajiny odchádza. My nemáme, najväčší úbytok vtáčích druhov je práve v poľnohospodárskej krajine. A preto by som bol veľmi rád, keby sme možnože aj niektoré druhy, ktoré, na ktoré sa môže poľovať, z pernatej zveri, vy to voláte zver, ja hovorím, že zver, to by malo byť každé, každý tvor, ktorý proste tu je. Nemôžme povedať, že to je užitočné alebo neužitočné, to je už asi prežitok. Malo by to byť to, čo by v tejto našej nike ekologickej malo fungovať. A to je jedno, či to bude havran, krkavec, krakľa, jarabica alebo to bude zajac, alebo to bude srna.
Takže, pani ministerka, myslím, že je tu čas, aby sme prehodnotili a zver, aby neurčovala, akým spôsobom bude vyzerať les, akým spôsobom sa bude zbierať úroda alebo nezbierať úroda z poľnohospodárskych pôd. A hlavne, aby sme zabezpečili, keď už takto chcem to postaviť, to hobby, nad tú hospodársku činnosť, aby sme mali peniaze, skade to uhradiť, pretože tak ako vy to dávate na súd, myslím si, že je to veľmi alibistické a povedané, že, občania, vy sa starajte, my nemáme s tým nič, nech to riešia súdy.
Toľko zatiaľ z mojej strany. Verím, že tieto slová padnú na úrodnú pôdu. A končím tak ako stále, že naši predkovia nám odkazujú, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem, pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2019 17:36 - 17:37 hod.
Martin FeckoĎakujem.