Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 280. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mne ako spravodajkyni vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 283 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 276. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyni vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 282 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 266. V uvedenom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 269 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Pekné poludnie. Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja by som možno povedala skôr k otázkam dovnútra, prečo sme sa rozhodli podať tento návrh zákona, ktorý si myslíme, že by možno pomohol jednak vyriešiť situáciu, ktorá nastane v našom štáte priebežne do roku 2019, lebo naozaj oproti minulosti je tu situácia diametrálne odlišná oproti minulosti, kedy do zariadení sociálnych služieb vstupovali chodiaci starí ľudia, mali nejaký ten svoj dôchodok, kde si v kľude vyplatili za sociálnu službu a ešte im niečo aj ostalo.
V súčasnosti sa sociálne služby boria s príspevkom na prijímateľa sociálnej služby do takej miery, že naozaj dôchodky, ktoré v minulosti ľudia, ktorí pracovali pre tento štát, majú tak nízke, že mnohokrát si nedokážu zaplatiť ani sociálnu službu, ktorá sa im poskytuje v zariadení. Nehovoriac o tom, prečo navrhujeme formálnym, teda neformálnym opatrovateľom, domácim opatrovateľom zvýšiť príspevok za opatrovanie.
Musíme zmeniť celkovo filozofiu a systém nastavenia starostlivosti dlhodobej v našom štáte. Na jednej strane sú tu nákladné zariadenia sociálnych služieb, na druhej strane sú tu ľudia ako domáci, zadefinovaní ako domáci opatrovatelia, ktorí v súčasnosti berú príspevok za opatrovanie ako kompenzáciu. Naozaj, z pohľadu štátu ide teda len o kompenzáciu straty príjmu, čo v súčasnosti už naozaj nie je namieste s tým, že minimálna mzda sa zvyšuje a naozaj ten príspevok za opatrovanie, kde jeden člen domácnosti úplne stráca nárok na to, aby šiel do práce, lebo niekto sa musí o toho človeka starať, je najvyšší 220 euro a vládnym zákonom sa o niečo viac zvýši.
Počet opatrovaných za rok 2015 bolo v Slovenskej republike 58 139. Ide o nemalé číslo, ktoré ak by sme prepočítali na zariadenia sociálnych služieb, tak išlo by o vznik 1 453 zariadení. Prečo 1 453? Ľudia, ktorí sú na príspevku za opatrovanie, sú spravidla ľudia odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, a teda patria do piateho a šiesteho stupňa odkázanosti, a tomu zodpovedajú typy sociálnych služieb, ako je špecializované zariadenie, zariadenie pre seniorov alebo domovy sociálnych služieb.
Zákon o sociálnych službách hovorí, že najviac v takýchto zariadeniach môže byť prijímateľov 40 v jednej budove. Tým pádom, ak by naozaj sme neriešili aj neformálnych opatrovateľov, čiže tých domácich, museli by sme vytvoriť 1 453 nových zariadení, ktoré, už tie, čo existujú teraz na trhu, majú mnohokrát problém s udržateľnosťou, čo sa týka príspevkov.
Možno veľa čísel, ale chcem povedať aj, že v roku 2015 sme mali podľa Infostatu 995 752 ľudí nad 62 rokov a v roku 2019 ich bude 1 125 212 ľudí. Naozaj my už počas tohto volebného obdobia tejto vlády musíme myslieť, že nám do systému pribudne veľa seniorov. A ktorých ja vidím ako kritických, sú ľudia nad 80 rokov. V roku 2015 ich bolo 167 410 a v roku 2019 ich bude 178 624. Sú to ľudia, ktorí majú značne zdravotné problémy a v sociálnych službách to vyzerá tak, že mnohokrát sú hospitalizovaní tí ľudia nad 80 rokov.
Ja už som to často vravela, že potom sa zodpovednosť za preležaniny prenáša z nemocníc na sociálne služby a dookola, ale v podstate trpiteľom je ten človek, ktorý naozaj je ležiaci a bezvládny. A systém, ktorý je nastavený dnes v zariadeniach, sociálnych službách, neumožňuje vhodným spôsobom si teda zaplatiť aj sestry ako zdravotný personál, ktorý idú podľa rokov odrobených, majú stanovené presné mzdy. Čiže naozaj máme problém s tým, ako sa o týchto ľudí postarať.
Nehovoriac o tom, že keď som si prechádzala aj riziko ľudí, tzv. vigilikov, to znamená v bdelej kóme, ktorí sa dožívajú možno od mesiaca, ale aj roka, aj dva podľa toho, akú starostlivosť im zdravotnú poskytujete, tak naozaj posledné štyri roky nám narastá ľudí v bdelej kóme, ktorých si presúvame medzi zdravotníckym zariadením a sociálnymi zariadeniami.
Je potrebné naozaj systematicky riešiť túto problematiku a práve preto, keď sa o tohto človeka dokážu postarať doma, treba tých neformálnych opatrovateľov podporiť a to aj z toho dôvodu, že v zariadení sociálnych služieb máme dnes 29 419 ľudí, to je polovica z počtu opatrovaných v našom štáte. To znamená, ak by naozaj títo ľudia prišli do systému, sociálny systém by bol neudržateľný v rámci sociálnych služieb, lebo naozaj tých peňazí by sme nemali veľa. Preto je lacnejšou alternatívou podporiť neformálnych opatrovateľov na výšku minimálnej mzdy. Tam, ako kolegyňa hovorila, tam môžme ísť v jednej podobe smerom, ako je to pri náhradných rodičoch, alebo môžme využiť, ak s tým nie je stotožnená vláda, môžme ísť aj iným systémom a ten som vlastne vysvetľovala aj pánu ministrovi práce, sociálnych vecí, rodiny.
Ja si ale osobne myslím, že celkove je potrebné prekopať posudzovanie, nastaviť odkázanosť, a to štátnou dávkou, aby sa rodina rozhodla, či teda ostane s tým opatrovaným doma, alebo sa ten príspevok za odkázanosť posunie do sociálnych služieb.
Naozaj neformálni opatrovatelia sa dostávajú častokrát na hranicu chudoby. Za tie roky, čo sa starajú o svojich zdravotne ťažko postihnutých členov rodiny, nevykonávajú pracovnú činnosť. Naozaj ten dôchodok sa potom vypočítaval, samozrejme, nižší, ako keby mali možnosť tieto peniažky si zarobiť v zamestnaniach nie s minimálnou mzdou. Posledné roky je to naozaj vypočítavané z priemerného zárobku, ale nebolo tomu v minulosti tak, a preto tí prví dôchodci, ktorí sa starajú o člena domácnosti a dneska sa dostávajú do starobného dôchodku, tak títo majú nízke dôchodky. A potom sa pretransformovali ich dôchodky na minimálne dôchodky. Samotný ten starobný dôchodca sa stará o svojho syna, štyridsaťročného downíka, a naozaj dostáva za to 90 euro, lebo teda poberá inú akú dôchodkovú dávku.
Preto je naozaj potrebné, ak pôjdeme tým systémom, čo som hovorila pánovi ministrovi, tam je naozaj potrebné prekopať celé posudzovanie, odkázanosť. Pokiaľ by sme išli tým systémom, že by to mohlo mať nejakú formu pracovného pomeru, tam možno nebude až tak dôležité odkázanosť a teda ďalšie náležitosti potrebné práve pri posudzovaní.
Toto je moja obhajoba, prečo teda tento náš návrh zákona predkladáme. Nebudeme končiť s týmito vecami, lebo naozaj tí ľudia sa cítia ukrivdení. Čísla hovoria za seba. Či je to táto vláda, či to bude budúca vláda, problémy narastajúceho starnúceho obyvateľstva, časté hospitalizácie po osemdesiatom roku veku života ľudí, pribúdajúci vigilici, schizofrenici nám naozaj vystupujú do takých čísel, že budeme musieť otvoriť celkovo debatu k dlhodobej starostlivosti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, povedali ste, že je to zákon namierený proti moslimom. Ja som pracovala, aj teda pracujem v organizácii cirkevnej 18 rokov a snažím sa slúžiť ľuďom, tým, ktorí to potrebujú. A vždy sme sa ako katolícka inštitúcia riadili týmto: "Počuli ste, že bolo povedané, milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ale ja vám hovorím, milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlými i dobrými a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Nerobia to pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec."
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tak, pán kolega, hovoril si o prijatí rokovacieho poriadku konsenzom. Je to základ, ako fungovať ďalej, ako dať navonok ľuďom, obyčajným ľuďom vonku, že aj politici sa dokážu na niečom predsa len raz dohodnúť, ale tomu predchádzajú rôzne rokovania. Ja si myslím, že naozaj je veľmi dôležité s ľuďmi rozprávať. Lebo pokiaľ sa niečo dostane mimo krajiny a možno to poškodzuje dobré meno krajiny v tom, že tu nie sú nejaké demokratické princípy, môže sa stať, že argument, že chceli sme sa s nimi dohodnúť, ale oni veľmi nechceli, môže viesť možno k tomu, že aj naši dobrí politici, ktorí vedia robiť medzinárodnú politiku, budú mať čo robiť s obhajobou takého konsenzu, aký práve nastal pri rokovacom poriadku. Preto si myslím, že najlepšie je možno nie ani z jednej, ani z druhej strany, aby prechádzalo všetko, ale zhodnúť sa na naozaj dobrých veciach, ktoré majú hlavu a pätu, ktoré pochopí aj človek z vonku, a naozaj vystupovať ako krajina, ktorá je postavená na demokratických princípoch, na ľudskosti, na odbornosti a na tom, že všetkým nám ide o dobro tejto krajiny.
Ďakujem.

Dobrý deň, pani predsedajúca, milí kolegovia a kolegyne. Ja som sa rozhodla tiež vstúpiť do rozpravy o rokovacom poriadku, keďže vždy hlásam to, čo zažívam vo svojom profesionálnom živote roky rokúce, tak možno na podporu aj ľudí so zdravotným znevýhodnením. A chcem povedať, že naozaj je potrebné si, sa zamyslieť nad tým, že nie každý možno vedie politický boj, nie každý možno sa chce zviditeľniť. Ja sa nepotrebujem zviditeľňovať, ja som šťastná z práce, ktorú vykonávam roky rokúce. Ale čo ma mrzí, možno aj ten taký rozkol s našou kolegyňou Silviou Shahzad, kedy sa možno, možno si myslíme, že jej ide o nejaký politický profit, a preto som sa ja odvážila teda vystúpiť k rokovaciemu poriadku a k veciam, ktoré možno z môjho pohľadu tiež nie sú demokratické a možno proeurópske, a dnes naozaj sa musíme sa približovať ľudom so zdravotným znevýhodnením.
Práve preto som si dovolila poukázať na také dva aspekty, a to § 27 a teda aj časové obmedzenie v súvislosti na zdravotne znevýhodnených ľudí. Paragraf 27 ods. 7 hovorí: "Rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese." Ja chcem poukázať na ľudí, ktorí majú spazmy a ktorí raz sa môžu dostať aj do parlamentu, lebo mnohí z nich už dostali aj Nobelove ceny a naozaj nedokážu sa vyjadrovať možno ani v pozvoľnom prednese, pretože im to zdravotný stav neumožňuje. "Pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie." Tu by som chcela poukázať na to, že zákaz používania mobilných telefónov, iných technických zariadení, napríklad na telefonovanie, vyhotovenie fotografií, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Rada by som spomenúť zdravotne znevýhodnených ľudí, či už zrakovo alebo sluchovo. Tento rok kandidoval za poslanca Národnej rady aj človek so zrakovým znevýhodnením a s tým by mal obrovský problém. Neviem si predstaviť, ako by tento človek fungoval. Viete dobre, že v rámci kompenzačných pomôcok sú rôzne práve obrazovo-zvukové prezentácie so zvukovou kartou, a naozaj na to, že možno pozeráme na tú politiku takým okom a sme tu uzavretí a za všetkým vidíme politiku, môžete naozaj vyzerať pre ľudí z vonku a možno aj z Európy ako takej ako nejakí sedláci. Naozaj je potrebné dať priestor možno naozaj aj tým hendikepovaným práve cez zvukové záznamy. A keď príde taký človek do parlamentu, potom to budeme meniť? Veď to bude na hanbu. Naozaj možno tam zakomponovať aj to, že zvukový záznam je potrebné umožniť človeku, ktorý má hendikep, keď už myslíte, že to vidíme všetci politicky.
S používaním pomôcok súvisí aj nahrávka a ja si dovolím teraz povedať, možno na ďalšie zamyslenie. Súhlas na nahrávku možno získať viacerými spôsobmi. Najlepším je priamy súhlas nahrávanej osoby, ale súhlas môžeme získať aj nepriamo. Ak napríklad nahrávaná osoba vojde do miestnosti, ktorá je monitorovaná kamerou, a o tejto skutočnosti je osoba vopred informovaná. Taká osoba má za to, že súhlasí s vyhotovením nahrávky svojej osoby. A ako je to s naším plénom? Vstupujeme a musíme si byť naozaj vedomí toho, že ako sa správam, ako ma môžu zachytiť kamery. A naozaj zbytočné obmedzenie, aby zase zvonku naozaj tá Európa a ten vyspelý demokratický svet nevidel nás ako ľudí, ktorí, napríklad tá koalícia udupáva nejakým spôsobom a ubližuje jej. Naozaj skúsme sa pozerať na to tak nestranne a už keď vstupujeme na nejakú verejnú pôdu a sme nejakí verejní činitelia, musíme si naozaj uvedomiť, že sme viac pod kamerami, že naozaj môžu na nás vyťahovať rôzne veci. A preto nechajme na tom, nech ten človek, ktorý sa tak nespráva, nech si to niekto všimne. Ale nie možno ísť s tým nedemokratickým spôsobom a obmedzovať aj práva iných ľudí.
Tiež sa dotknem spomínaného časového obmedzenia rozpravy. Ja mám za to, že naozaj niekedy aj ja sama, keď som na medzinárodných konferenciách alebo odborných konferenciách, mám problém s dodržaním času. Ale dobre, pokiaľ sa to takto stanoví, tak fajn, zase vidím problém v ľuďoch, ktorí možno nebudú mať taký priestor za 30 minút, napríklad mám zase na mysli tých ľudí so spazmami. Alebo aj Silvia, keď si všimnete, keď Silvia ide, dosť dlho jej trvá, dokiaľ vyskladá myšlienky, dokiaľ povie, lebo ľudia s hendikepom majú naozaj reálny problém sa ináč vyjadrovať ako my. A preto si myslím, že opäť nepozerajme na to politicky, ale pozerajme na to ako ľudia, ktorí naozaj nielen hlásia, že v ich krajine sa uplatňujú práva a práva chránených záujmov ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale práve tento rokovací poriadok by mal byť nastavený tak, aby sme nevyzerali navonok, že naozaj sme nedemokratickí, že jedna strana ubližuje tej druhej a v konečnom dôsledku možno obmedzíme tú cieľovú skupinu, ktorá aj tak celý život bojuje s problémami.
Takže môj záver je, aby naozaj tento rokovací poriadok nebol o politických bojoch, ale o tom, aby sme ostali hlavne ľuďmi, ľuďmi, ktorí pozerajú na tých najzraniteľnejších.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ja sa chcem opýtať, problém je s bezdomovcami, ktorým nie je poskytnutá akútna starostlivosť, ale keďže potrebujú následnú starostlivosť a dostávajú sa do nízkoprahových služieb, napríklad do útulku, tam už následne by sme ich nemali prijať, lebo majú teda tie zdravotné problémy.
Ako z toho, čo ste čítali, teda to vidíte?

Ďakujem za slovo. Ja chcem naozaj podporiť kolegyňu, lebo robila som v krízovom stredisku, robila som aj ako supervízorka a musím povedať, že naozaj dieťa vo svojej nevinnosti nechápe sexuálne zneužívanie ako také. Nie je schopné sa, nie je schopné k nemu dať súhlas vo svojom fyziologickom veku. Až neskôr, keď chápe jednotlivé súvislosti, začína mať strach z partnerských vzťahov alebo aj neskôr v manželstve, a preto veľmi vítam aj ústretovosť pani ministerky v tejto oblasti, lebo toto sa ťahá s tými ľuďmi celý život, ono to postupuje do partnerských vzťahov, mnohokrát sa aj tie partnerské vzťahy rozbíjajú práve na tejto zložke. A nehovoriac o tom, že sa to následne prenáša aj k deťom obetí sexuálneho násilia.
Čiže verím, že aj ostatní kolegovia podporia to, čo pani Jurinová predkladá, a ja naozaj chcem len poďakovať ministerstvu spravodlivosti.
Ďakujem.

Ja si myslím, že musíme hľadať nejaké spoločné riešenie. Hádať sa, kto z koho, a proste len ísť do nejakých, každý svoju stranu obhajuje, vedie k tomu, že ľudia prestávajú veriť politike, politikom, naozaj podporujeme možno také polopravdy, v konečnom dôsledku sa zle pracuje. Treba si naozaj sadnúť, pomenovať si tie veci a hľadať možnosti, ako sa posunúť ďalej. Nič nie je ideálne. Ja verím, keď som sa na to pozerala aj z pohľadu, keby som bola poradkyňa ministra, ako by som to robila, preto možnože by som išla tiež kritikou, lebo tiež mám veľa skúseností od našich rodičov zo zariadenia, že je to tak. Ale potom som si povedala, že asi je už čas, aby sme tým ľuďom vonku dali najavo nie, ako sa nedá, ale ako sa dá a v tých podmienkach, aké máme.
Ďakujem.