Pekné poludnie. Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja by som možno povedala skôr k otázkam dovnútra, prečo sme sa rozhodli podať tento návrh zákona, ktorý si myslíme, že by možno pomohol jednak vyriešiť situáciu, ktorá nastane v našom štáte priebežne do roku 2019, lebo naozaj oproti minulosti je tu situácia diametrálne odlišná oproti minulosti, kedy do zariadení sociálnych služieb vstupovali chodiaci starí ľudia, mali nejaký ten svoj...
Pekné poludnie. Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja by som možno povedala skôr k otázkam dovnútra, prečo sme sa rozhodli podať tento návrh zákona, ktorý si myslíme, že by možno pomohol jednak vyriešiť situáciu, ktorá nastane v našom štáte priebežne do roku 2019, lebo naozaj oproti minulosti je tu situácia diametrálne odlišná oproti minulosti, kedy do zariadení sociálnych služieb vstupovali chodiaci starí ľudia, mali nejaký ten svoj dôchodok, kde si v kľude vyplatili za sociálnu službu a ešte im niečo aj ostalo.
V súčasnosti sa sociálne služby boria s príspevkom na prijímateľa sociálnej služby do takej miery, že naozaj dôchodky, ktoré v minulosti ľudia, ktorí pracovali pre tento štát, majú tak nízke, že mnohokrát si nedokážu zaplatiť ani sociálnu službu, ktorá sa im poskytuje v zariadení. Nehovoriac o tom, prečo navrhujeme formálnym, teda neformálnym opatrovateľom, domácim opatrovateľom zvýšiť príspevok za opatrovanie.
Musíme zmeniť celkovo filozofiu a systém nastavenia starostlivosti dlhodobej v našom štáte. Na jednej strane sú tu nákladné zariadenia sociálnych služieb, na druhej strane sú tu ľudia ako domáci, zadefinovaní ako domáci opatrovatelia, ktorí v súčasnosti berú príspevok za opatrovanie ako kompenzáciu. Naozaj, z pohľadu štátu ide teda len o kompenzáciu straty príjmu, čo v súčasnosti už naozaj nie je namieste s tým, že minimálna mzda sa zvyšuje a naozaj ten príspevok za opatrovanie, kde jeden člen domácnosti úplne stráca nárok na to, aby šiel do práce, lebo niekto sa musí o toho človeka starať, je najvyšší 220 euro a vládnym zákonom sa o niečo viac zvýši.
Počet opatrovaných za rok 2015 bolo v Slovenskej republike 58 139. Ide o nemalé číslo, ktoré ak by sme prepočítali na zariadenia sociálnych služieb, tak išlo by o vznik 1 453 zariadení. Prečo 1 453? Ľudia, ktorí sú na príspevku za opatrovanie, sú spravidla ľudia odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, a teda patria do piateho a šiesteho stupňa odkázanosti, a tomu zodpovedajú typy sociálnych služieb, ako je špecializované zariadenie, zariadenie pre seniorov alebo domovy sociálnych služieb.
Zákon o sociálnych službách hovorí, že najviac v takýchto zariadeniach môže byť prijímateľov 40 v jednej budove. Tým pádom, ak by naozaj sme neriešili aj neformálnych opatrovateľov, čiže tých domácich, museli by sme vytvoriť 1 453 nových zariadení, ktoré, už tie, čo existujú teraz na trhu, majú mnohokrát problém s udržateľnosťou, čo sa týka príspevkov.
Možno veľa čísel, ale chcem povedať aj, že v roku 2015 sme mali podľa Infostatu 995 752 ľudí nad 62 rokov a v roku 2019 ich bude 1 125 212 ľudí. Naozaj my už počas tohto volebného obdobia tejto vlády musíme myslieť, že nám do systému pribudne veľa seniorov. A ktorých ja vidím ako kritických, sú ľudia nad 80 rokov. V roku 2015 ich bolo 167 410 a v roku 2019 ich bude 178 624. Sú to ľudia, ktorí majú značne zdravotné problémy a v sociálnych službách to vyzerá tak, že mnohokrát sú hospitalizovaní tí ľudia nad 80 rokov.
Ja už som to často vravela, že potom sa zodpovednosť za preležaniny prenáša z nemocníc na sociálne služby a dookola, ale v podstate trpiteľom je ten človek, ktorý naozaj je ležiaci a bezvládny. A systém, ktorý je nastavený dnes v zariadeniach, sociálnych službách, neumožňuje vhodným spôsobom si teda zaplatiť aj sestry ako zdravotný personál, ktorý idú podľa rokov odrobených, majú stanovené presné mzdy. Čiže naozaj máme problém s tým, ako sa o týchto ľudí postarať.
Nehovoriac o tom, že keď som si prechádzala aj riziko ľudí, tzv. vigilikov, to znamená v bdelej kóme, ktorí sa dožívajú možno od mesiaca, ale aj roka, aj dva podľa toho, akú starostlivosť im zdravotnú poskytujete, tak naozaj posledné štyri roky nám narastá ľudí v bdelej kóme, ktorých si presúvame medzi zdravotníckym zariadením a sociálnymi zariadeniami.
Je potrebné naozaj systematicky riešiť túto problematiku a práve preto, keď sa o tohto človeka dokážu postarať doma, treba tých neformálnych opatrovateľov podporiť a to aj z toho dôvodu, že v zariadení sociálnych služieb máme dnes 29 419 ľudí, to je polovica z počtu opatrovaných v našom štáte. To znamená, ak by naozaj títo ľudia prišli do systému, sociálny systém by bol neudržateľný v rámci sociálnych služieb, lebo naozaj tých peňazí by sme nemali veľa. Preto je lacnejšou alternatívou podporiť neformálnych opatrovateľov na výšku minimálnej mzdy. Tam, ako kolegyňa hovorila, tam môžme ísť v jednej podobe smerom, ako je to pri náhradných rodičoch, alebo môžme využiť, ak s tým nie je stotožnená vláda, môžme ísť aj iným systémom a ten som vlastne vysvetľovala aj pánu ministrovi práce, sociálnych vecí, rodiny.
Ja si ale osobne myslím, že celkove je potrebné prekopať posudzovanie, nastaviť odkázanosť, a to štátnou dávkou, aby sa rodina rozhodla, či teda ostane s tým opatrovaným doma, alebo sa ten príspevok za odkázanosť posunie do sociálnych služieb.
Naozaj neformálni opatrovatelia sa dostávajú častokrát na hranicu chudoby. Za tie roky, čo sa starajú o svojich zdravotne ťažko postihnutých členov rodiny, nevykonávajú pracovnú činnosť. Naozaj ten dôchodok sa potom vypočítaval, samozrejme, nižší, ako keby mali možnosť tieto peniažky si zarobiť v zamestnaniach nie s minimálnou mzdou. Posledné roky je to naozaj vypočítavané z priemerného zárobku, ale nebolo tomu v minulosti tak, a preto tí prví dôchodci, ktorí sa starajú o člena domácnosti a dneska sa dostávajú do starobného dôchodku, tak títo majú nízke dôchodky. A potom sa pretransformovali ich dôchodky na minimálne dôchodky. Samotný ten starobný dôchodca sa stará o svojho syna, štyridsaťročného downíka, a naozaj dostáva za to 90 euro, lebo teda poberá inú akú dôchodkovú dávku.
Preto je naozaj potrebné, ak pôjdeme tým systémom, čo som hovorila pánovi ministrovi, tam je naozaj potrebné prekopať celé posudzovanie, odkázanosť. Pokiaľ by sme išli tým systémom, že by to mohlo mať nejakú formu pracovného pomeru, tam možno nebude až tak dôležité odkázanosť a teda ďalšie náležitosti potrebné práve pri posudzovaní.
Toto je moja obhajoba, prečo teda tento náš návrh zákona predkladáme. Nebudeme končiť s týmito vecami, lebo naozaj tí ľudia sa cítia ukrivdení. Čísla hovoria za seba. Či je to táto vláda, či to bude budúca vláda, problémy narastajúceho starnúceho obyvateľstva, časté hospitalizácie po osemdesiatom roku veku života ľudí, pribúdajúci vigilici, schizofrenici nám naozaj vystupujú do takých čísel, že budeme musieť otvoriť celkovo debatu k dlhodobej starostlivosti.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis