Ďakujem za slovo. Tak v prvom rade chcem naozaj povedať, že je dôležité, aby sme sa rozprávali o veciach, aby sme nechávali priestor jeden druhému k tomu, aby ľudia tam vonku cítili, že či už opoziční, alebo koaliční robia prácu pre nich a toto sa podarilo.
Už na 1. schôdzi tohto volebného obdobia sme s kolegyňami predkladali návrh zákona, ktorý čiastočne riešil odstránenie skrivodlivosti u starodôchodcov. Avšak, samozrejme, nebol schválený, keďže bol opozičný a keďže pán minister často spomínal aj to, že teda nediskutujeme s nimi a že nedá sa urobiť potom taký krok, tak vítam teda, že teraz sme diskutovali a došli sme k určitému záveru. Vtedy som vyzvala ako opozičných, tak aj koaličných poslancov, aby sme odstránili skrivodlivosti, ktoré nastali práve u ľudí, ktorí sú najstarší, sú najzraniteľnejší a ich roky alebo počty dní sa krátia a mala som pocit, že veľmi cítia takú vinu za to, že tento štát postavili na nohy a že sa im odvďačujeme tým, že neriešime ich problémy. Som rada, že aj moja výzva, ktorá hovorila o tom, že máme ako odborníkov v koalícii, tak aj v opozícii, aby sme dali hlavy dohromady a pomohli ľuďom, nevyšla nazmar a, naopak, máme dnes výsledky.
Po roku prišiel návrh zákona z dielne vlády, ktorý, musím povedať z môjho pohľadu, tiež sa javil ako ten, ktorý rieši starodôchodcov s vyššími príjmami, ako bol priemerný dôchodok v roku, v ktorom odchádzali do dôchodku, a tiež mi naznačoval, ako keby sa ministerstvo uberalo smerom pomôcť ľuďom, ktorí mali v minulosti funkcie, a teda proste majú ešte vždy známych v tých vyšších kruhoch a teda pretlačia si to, čo uznajú, že by ešte do sklonku života mali mať zadosťučinené. Avšak po stretnutí aj s ministerskými pracovníkmi nám bolo objasnené, možno ich pohľad na vec, prečo vybrali cieľovú skupinu, ktorú vybrali. Musela som uznať teda, že istým spôsobom majú pravdu, lebo ľudia, ktorí odvádzali vyššie odvody, boli dlhodobo potláčaní teda v zmysle tom, že museli byť príliš solidárni s ľuďmi, ktorí možno nezarábali až tak veľa, a práve ten náš vstup do systému ako takého priniesol možno z nášho pohľadu trošku väčšiu spravodlivosť v rámci navrhovaného zákona. A ako hovorila kolegyňa, snažili sme sa presadiť také dve body, a to je teda vyšpecifikovať spravodlivejšie hranice výpočtu starobného dôchodku pred októbrom 1988, áno, ako sme my si tak nazvali staro starodôchodcov. Ja sa najviac teším, pán minister vie, že sa zaoberám sociálnou, zdravotnou starostlivosťou u starých ľudí a naozaj ide o ľudí, ktorí sú v tom najvyššom veku, a ľudia, ktorí sú často hospitalizovaní a potrebujú už pomoc inej fyzickej osoby, a sa teším, že do tohto okruhu sa dostali ľudia, ktorí naozaj potrebujú každý ten cent, a že sa pomôže a ja budem celý život žiť s pocitom, že som niečo pre to urobila a že týmto najzraniteľnejším ľuďom sme otvorili možnosť dožiť svoj život dôstojne. Išlo vlastne o rozšírenie okruhu ľudí.
Druhou takou otázkou bolo, teda úprava tých selekčných hraníc od októbra 1988 do decembra 2003. Toto viedlo k zvýšeniu osôb, kde sú tí aj najstarší poistenci, čo zase ako v mojom ponímaní sú ľudia zraniteľní, ktorí potrebujú našu pomoc. Chcem povedať, že 15-tisíc ľudí, ktorí sa dostanú do systému na základe pozmeňovacieho návrhu, je jedno mesto, Kysucké Nové Mesto, napríklad by každý jeden občan v tomto meste mal navýšený dôchodok. Je to podľa môjho názoru veľká sila, ak začneme medzi sebou komunikovať, ak začneme brať do úvahy aj argumenty ministerských úradníkov, ktorí urobili tiež kus dobrej práce, aby teda nerozmýšľali len úradnícky, ale aj teda sme hľadali spoločné riešenie a ja som videla tú snahu tých ľudí, ktorí teraz sedia z mojej strany po pravici, že teda mali obrovské úsilie s nami diskutovať a rozprávať, aby sme napríklad celému Novému Kysuckému Mestu dokázali všetci spoločne pomôcť a ja sa tomu veľmi teším, že tento pozmeňovací návrh prijal pozitívne aj teda pán minister práce. A to je cesta. To je cesta aj k ďalším zákonom, ak budeme hovoriť o tých najzraniteľnejších, o tých, ktorí si už sami nedokážu pomôcť.
Čo vidím ako okruhy na diskusiu do budúcnosti, sú určite, ako pán poslanec Mihál vravel, invalidné dôchodky a verzus starobné dôchodky, a to nielen v zmysle prepočtu, ale celkovo otvoriť problematiku invalidných dôchodkov z toho dôvodu, že mnohí z nich majú akoby čiastočné dôchodky s pomerne nízkou sumou a majú problém sa zamestnať. Tam musíme vymyslieť nový model, ktorý nebude závislý od chránených dielní, ale na otvorenom trhu vytvoriť také možnosti a také formy, aby si tí ľudia v rámci toho zdravotného stavu ešte zarobili peniaze a neboli odkázaní len na ten nízky invalidný dôchodok a potom, samozrejme, tlačia na vládu, a to ktorúkoľvek, aby sa im zvýšila životná úroveň. S tým musíme niečo každopádne urobiť, aj keď, samozrejme, nechcem hovoriť o tých možno skrivodlivosti, ktorí cítia tí starodôchodci, ktorí boli prv invalidnými a tak sa následne stali starodôchodcami a cítia podnes takú nespravodlivosť zo strany štátu a možno nás zákonodarcov, že vedieme to nie takým smerom, ako by chceli, a preto hľadať nové možnosti, aby budúci invalidní alebo terajší invalidní dôchodci takto nerozmýšľali o našom štáte a vedeli sme sa posunúť opäť niekde inde.
Taktiež ďalším okruhom je odchod do dôchodku u žien a ja som vždy zástancom takého kompromisu, tzv. babičkovského zákona a dôchodku, kde by sme umožnili ženám, ktoré možno už skutočne nevládzu pracovať, ale o svoje vnúčence sa dokážu postarať, tak nejakým spôsobom aby mohli ísť skôr do dôchodku, pomohli by tak dcére alebo synovi a tá mladá žena by mohla ísť do práce. Možnože by to opäť naštartovalo tú spoluprácu tej rodiny a našli by sme kompromis medzi tým, aby sa aj ten dôchodkový systém, ten I. pilier, dokázal nejakým spôsobom udržať.
Takže končím svoju rozpravu a verím, že toto je príklad, kedy si musíme uvedomiť, že bez diskusie, a keď budeme všetci v odpore, tak sa v konečnom dôsledku poškodzuje konkrétny občan tejto krajiny.
Ďakujem za pozornosť.
