Ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, máme pred sebou návrh zákona, ktorý teda som si dovolila rozobrať práve v oblastiach, ktoré vnímam, že nie sú koncepčné. Možno to nebude dobré na počúvanie, ale teda mám za to, že je potrebné pomenovať problémy.
Hneď na začiatku chcem povedať, že určite je tam aj množstvo dobrých vecí, pán minister, ktoré sa zavádzajú, ale sú tam aj veci, ktoré ak neporiešime, tak jednoducho sa to v budúcnosti...
Ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, máme pred sebou návrh zákona, ktorý teda som si dovolila rozobrať práve v oblastiach, ktoré vnímam, že nie sú koncepčné. Možno to nebude dobré na počúvanie, ale teda mám za to, že je potrebné pomenovať problémy.
Hneď na začiatku chcem povedať, že určite je tam aj množstvo dobrých vecí, pán minister, ktoré sa zavádzajú, ale sú tam aj veci, ktoré ak neporiešime, tak jednoducho sa to v budúcnosti odzrkadlí na problematike sociálnej pomoci, kde patria sociálne služby, a teda mám za to, aby som sa tomu povenovala práve trošku dlhšie.
Takže novela zákona, ktorá vyšla z dielne pána ministra, nie je prijatá na základe konsenzu odbornej verejnosti ani poskytovateľov sociálnych služieb. Čo sa týka pripomienok, tak bolo vznesených 950 a z toho zásadných 638. Ak to porovnáme napr. so zákonom o sociálnom poistení, tak; ktorý sme prijímali v rámci starodôchodcov, tam bol počet vznesených pripomienok 45, z toho zásadných štyri. To znamená, aj to je vlastne tá prvá veta, ktorú chcem povedať, že množstvo vecí je potrebné nejakým konsenzom zasadiť do systému.
Čo mňa mrzí, že sa neuskutočnila validácia zákona 448/2008 ohľadne posudkového systému, ktorý v aplikačnej praxi funguje ako na voľnochode, t. j. človek s jednou diagnózou sa posudzuje štyrmi inštitúciami, a teda úradom práce, obcou, VÚC-kom, Sociálnou poisťovňou, pre rôzne príspevky, ktoré súvisia práve s tým, že človek je odkázaný. Tým zvyšujeme riziko manipulácie v posudzovaní odkázanosti. Problém je, že posudková činnosť sa neopiera o medzinárodnú klasifikáciu chorôb, pretrváva problém s posudkovými lekármi, sociálne posudzovanie odkázanosti sa robí iba podľa odpovedí príbuzných a nie podľa skutočného hodnotenia zbytkových schopností.
To znamená, v praxi sa vám môže a bude stávať, pán minister, že tým, že ste dali ten príspevok za odkázanosť, každý sa bude snažiť dostať ten najvyšší a obávam sa, že ak sme nezmenili posudkový systém, bude ešte väčší nápor práve na vás. Čiže ak pán minister nemení posudkový systém a zavádza príspevok v odkázanosti, bude to znamenať, že nezavádza kontrolný mechanizmus na stupeň odkázanosti, ktorý posudzujú rôzne inštitúcie rôznymi technikami, a teda bude s tým do budúcnosti problém.
V zariadeniach sociálnych služieb bolo v roku 2015 41 500 ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, 41 500 ľudí máme.
V súvislosti so zavedením príspevku v odkázanosti vôbec nezavádza reformu do služieb, ktoré patria do kategórie dlhodobej starostlivosti. To znamená, absolútne neriešite zavádzanie novej typológie sociálnych služieb, ktoré by slúžili pre imobilných klientov pripútaných na lôžko. Čiže typizáciu do budúcnosti, aby sa to prepojilo vlastne s tým zdravotníckym systémom.
Nezavádzate pre týchto ľudí sieť sociálnych služieb, ktoré budú poskytovať sociálno-zdravotné služby, ako som hovorila, s komplexnou KOS-kou, to znamená, komplexnou ošetrovateľskou starostlivosťou, aby lepšie pán minister Drucker sa vedel napojiť na jednotlivé typy sociálnych služieb. A teda naozaj ten posudkový systém už bol zavedený dobre a nie cez špekulantstvo, čo sa týka odkázanosti.
Nezavádzate minimálne štandardy pre zdravotný personál tým pádom, ktorý by mal byť prítomný pri ležiacich klientoch v zariadení. My hovoríme len o tom, že tie sestry akú špecializáciu mali by mať, ale koľko tých sestier v rámci toho, že vy poskytujete sociálnu službu, kde je potrebná aj ošetrovateľská starostlivosť, tam nehovoríme o počte sestier. Tam vždy len hovoríme o počte personálu v rámci zariadenia sociálnych služieb.
Váš návrh nezavádza jednoznačnú lehotu, do ktorej má samospráva zabezpečiť dostupnosť pre odkázaných ľudí. To znamená, vyhli ste sa tomu, že preberiete priamu zodpovednosť za to, že rodina bude mať naďalej problém s presunom človeka z nemocnice do zariadenia sociálnych služieb, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť. Veď ste deklarovali, že zariadenia budú dostupné pre všetkých. Ak tam nedáte tú lehotu, ja viem, že je na vás tlak, ale ak ju nedáte, bude ešte väčší tlak na vás a nie na tých, ktorí to majú zabezpečovať. Jednoducho to si treba vybojovať, pán minister, aj keď to nebude populárny krok.
V súčasnosti je na čakacích listinách zariadení pre odkázaných 7 700 ľudí. To znamená, že aj keď by sme brali do úvahy, že niektorí môžu byť viackrát, aj tak je to dosť vysoký počet ľudí, ktorý je potrebné doriešiť, už za minulý rok sme mali toľko čakateľov. Zavedením zmeny v roku 2009, kedy sa zaviedlo zrušenie DSS-iek pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím, to znamená na celoročný pobyt, ste dodnes nevyhodnotili a ani v novele neriešite problém, kde so štátnymi deťmi s ťažkým zdravotným postihnutím. Dnes ležia v hospicoch pri umierajúcich deťoch alebo v detských domovoch bez ošetrovateľskej starostlivosti. To znamená, že po zavedení zmien, ktoré sa týkali zdravotne ťažko postihnutých detí, sa im poskytuje iná starostlivosť v inom type sociálnej služby, ktorá slúži na iný účel a ktorá nezohľadňuje zdravotné znevýhodnenie.
Nehovoriac, že nezavádzate rozdiely v poskytovaní sociálnych služieb pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím a pre dospelých s ťažkým zdravotným postihnutím. Absolútne v zákone neriešite kľúčovú službu na komunitnom princípe, a to domácu opatrovateľskú službu. Tá ochranná lehota, to je dobrá vec, ale treba riešiť ďalšie náležitosti, lebo práve táto služba nám rieši zotrvanie seniora alebo ťažko zdravotne postihnutého invalida v domácom prostredí, čo nám šetrí financie zo strany štátu.
Nezavádzate odvážne zmeny, ktoré by stanovili percento podielových daní, ktoré budú musieť použiť samosprávy na účel komunitných sociálnych služieb. Zase veľmi nepopulárne, ale všetko sa bude vracať na vašu hlavu, ak to neurobíte. Ja viem, že ten tlak je veľký, ale ak neurobíme poriadok s tým, bude s tým do budúcnosti čo rok väčší problém, lebo už teraz máme čakateľov. Toto by nám šetrilo peniaze na pobytové služby a tým pádom by sme ich mohli presunúť do komunitných sociálnych služieb.
Vôbec ste nevyhodnocovali, nevalidovali, prečo je opatrovateľská služba prioritne zameraná nie na opatrovanie, ale na stravovanie a upratovanie. To je veľmi zlé smerovanie, čo sa týka odbornosti tejto sociálnej služby. A viete dobre, že na stravovanie máme iný typ sociálnej služby, a teda na upratovanie sú ďalšie, aby sme neplatili naozaj sociálnu službu tam, kde nemusíme platiť sociálnu službu.
V službe včasnej intervencie síce zavádzate nové odborné činnosti, čomu sa ja určite teším, aj personálny rámec pozostávajúci z odborného tímu, ale nezavádzate jednotnú výšku príspevku za hodinu takejto služby pre rodinu, kde sa narodilo dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, do veku šesť rokov dieťaťa. To znamená, ja viem, že poviete, že je to kompetencia VÚC-ky, ale ja vám poviem hneď, jak to môžte urobiť. Tým VÚC-kam dať, aby minimálne to dali do VZN-iek. Ak by ste to riešili takou právnou cestou, aspoň by bolo viditeľné, ktorá VÚC-ka koľko platí, a vy sa viete k tomu vyjadriť, jak ide na vás tlak.
Denné stacionáre likvidujete na základe monitoringu, ktorý ste vykonali. Avšak zaujímalo by ma, koľkým ste pozastavili vyplácanie príspevku na základe tohto monitoringu, lebo aj to musí byť odzrkadlené, do čoho ideme húfne a likvidujeme hlava-nehlava alebo máme na to argumenty.
Ďalšou hrubou chybou z mojej strany sa dopúšťate tým, že pri denných stacionároch nerozdeľujete stacionáre pre prijímateľov v dôchodkovom veku a pre deti. Tým pádom nezavádzate rozdielne financovanie. Odborné činnosti a formy práce s deťmi sú mimoriadne náročné aj pre odbornosť, aj pre pomôcky.
Absolútne si neuvedomujete, že ak ubúda denných záchytných služieb pre odkázaných, pribúda jednoznačne pobytových služieb. Je absurdné a neodborné, že personálny normatív stanovujeme pri ambulantných službách podľa počtu klientov a nie podľa odkázanosti, čo znamená, že zavádzanie počtu zamestnancov nesúvisí s náročnosťou úkonov, ktoré je potrebné vykonať pre klienta. Zariadenia s menej odkázanými klientmi budú mať rovnaký počet personálu ako tie, ktoré zabezpečujú služby pre ťažké stavy. Hádajte, čo to v praxi urobí, hej? To znamená, nastavíte nejaký model, ale v konečnom dôsledku tam, kde budú tie ťažšie postihnutia, bude aj veľa problémov s tým, že dôjde aj k rôznym dekubitom, pretože tí budú mať až prezamestnanosť a tí sa zase nevystarajú o tých klientov tak, ako by sa mali.
Zariadenia pre seniorov a ZOS-ky, opäť zavádzate obligatórnosť spolufinancovania na prevádzku cez VÚC-ky. Áno, hovoríte, že to má mať príslušnosť, zavádzate príslušnosť, ale opäť nedávate obligatórnosť v prevádzke, aby im museli dať tie peniaze. V praxi to bude vyzerať tak, že ak zariadenie bude mať klientov rôznych stupňov odkázanosti, dostanete príspevok v odkázanosti, ktorý v dobrej viere dávate, že dostanú viac, ešte menej ako doteraz, lebo tým, že budú mať rôzne stupne, oni im ten prevádzkový nedajú, tak v konečnom dôsledku dostanú ešte menej. Ale už teraz sa to nedá utiahnuť pri tých ľuďoch, ktorých tam majú, a vlastne im sa ešte môže znížiť ten príspevok. To znamená, mali by ste pripraviť aj nejakú prechodnú dobu, v ktorej zabezpečíte to, že dostanú vyrovnávaciu dávku, aby nedostali menej ako doteraz, to znamená, že aby sme garantovali aspoň to, čo majú, hoci budú mať nižší stupeň odkázanosti.
A nakoniec by som sa dostala k hodnoteniu zmien, ktoré zavádzate ako kľúčový mechanizmus pre sieťovanie sociálnych služieb. Zavádzate príspevok na odkázanosť. Ako som spomínala na začiatku rozpravy, nezavádzate však nový model posudzovania. Vzhľadom k tomu považujem príspevok v odkázanosti skôr za nejakú valorizáciu príspevku na odkázanosť, lebo žiadne kvalitatívne ukazovatele nezavádzate. Tým pádom dostanete len jednu hodnotu, že vyrovnáte peniaze, ale spätne kvalitu sa nebude vyžadovať. Valorizácia nebola zavedená od roku 2009, hoci minimálna mzda za tých osem rokov vzrástla zhruba o 20 %, hej?
To znamená, že aj tam máme rezervu a od toho vlastne ja tak odôvodňujem, že ta valoriza; ten príspevok za odkázanosť by som nazvala skôr valorizáciou, keďže nejdeme do kvality. Preto zariadenia opatrovateľských služieb a zariadenia pre seniorov financujete predsa vy dnes, hej? Nemožno hovoriť o systémovej zmene, keďže príspevok, ale nevalorizovaný, ministerstvo aj dnes platilo neverejným i verejným poskytovateľom. Podľa mňa je to správne, že ste to vtedy zobrali, lebo ktovie, kde by sme boli dnes, keby ste to vôbec nezobrali. Ale v podstate ako nič nové tam nie je, keď im nedáte obligatórnosť zase cez VZN-ká a tak ďalej.
Ak sa pozrieme na reálne mzdy v zariadeniach sociálnych služieb a prepočítame ich na klienta, zistíme, že klientovi sa priemerne venuje zamestnanec päť hodín denne. V tom sú zarátané už aj kuchárky, upratovačky a podobne. A tak v pobytovej službe, kde sú ľudia s V. a VI. stupňom odkázanosti, sa klientom venuje odborný personál jeden až dve hodiny denne.
Pán minister, do sociálnych služieb dnes smeruje 4 % z rozpočtu obce a z VÚC-iek 17 percent. Tlak je na vás. Pobytová služba nás stojí 800 až 1 000 eur. To znamená, že ak tam neurobíme niečo s tými percentami, my neudržíme cenu tej služby a bude vytváraný tlak na ministerstvo od všetkých. Toto všetko absolútne nevyrieši iba príspevok odkázanosti, ktorý bude prioritne vyplatený tým poskytovateľom, ktorí sú už teraz registrovaní. Noví poskytovatelia budú totiž financovaní iba podľa toho, koľko rozpočet dá. A to je preto, že sme neurobili iné mechanizmy.
Zavádzanie koeficientu 0,9 podľa počtu VÚC je nesprávny, lebo nezohľadňuje už dnes dva samosprávne kraje, ktoré majú akože nadpočet zazmluvnených klientov. A tiež 0,9 obyvateľstva by podľa vás mohlo vychádzať z celkového počtu kraja. Upozorňujem však aj na to, že jeden kraj má toľko odkázaných a starých ľudí a iný kraj má menej alebo viac. Nemožno preto vychádzať z celkového počtu obyvateľov v kraji. Veď napríklad na východe ostávajú starí ľudia a mladí odchádzajú preč v dvochtýždňových turnusoch alebo týždňových, alebo sú v Bratislave. To znamená, že aj toto tam nezohľadníte, hej? Čiže treba tam urobiť aj zmeny nielen v tom, že na celkový počet, ale určite podľa toho, čo to má riešiť, hej? Keď odkázanosť, poďme podľa čísiel odkázaných ľudí a nie celkového počtu, lebo sa nám urobia problémy veľké v jednotlivých krajoch.
Nakoniec poviem iba jedno, sociálne služby ako celý pilier sociálnej pomoci je potrebné reformovať a zaviesť také mechanizmy, aby boli efektívne, merateľné a finančne udržateľné. Táto novela je maximálne valorizáciou, ale nie reformou. Nezavádza žiaden nástroj, či sa kvalita sociálnej služby zlepšuje, či za rastúci objem peňazí získavame aj kvalitu. Lebo naozaj hovoríte, že dávate viac peňazí, ale merateľnosť alebo to, čo za to získa ten, ktorý tam je v tých zariadeniach, nemáme zmerané a nevieme, či získa kvalitu.
Nemáme ani poriadne údaje o dostupnosti služieb, hej, čiže aj tam treba poriešiť tieto veci, aby nám to súviselo, aby nám to tam blikalo. Jaký je problém, aby zbytočne, my tým, že dakde niekto zatlačí, aby sme sa nedali zmiesť inou cestou, ale to, čo naozaj je potrebné riešiť v tejto krajine.
Pýtam sa, či táto vaša novela zavádza mechanizmus na zvládnutie starnúcej populácie, ktorý je nezvratný. Či už keď prijímame vo vzťahu k teda valorizácii odkázanosti. Či celý tento systém, ktorý zavádzate, naozaj pozerá na zvládnutie starnúcej populácie. Ako sa rastúci objem peňazí odrazí v kvalite služby pre trpiaceho človeka, ktorý je odkázaný na lôžku v nejakom zariadení? Ako to pocíti? Ako vaša novela zákona odzrkadľuje požiadavku OSN o deinštitucionalizácii? To znamená sociálne služby na komunitnom princípe, ako ich rieši, aby boli udržateľné aj bez eurofondov. A nastaviť ten primeraný mechanizmus pobytových a komunitných.
Ako chráni vaša novela deti zo zdravotným znevýhodnením? Ako vaša novela podporí prácu odborníkov s deťmi s poruchami autistického spektra, ktorý sa poskytuje v službách zariadení sociálnych služieb? Vieme, že tých detí pribúda a rodičia sú bezradní. V školskom systéme majú napríklad tieto deti okrem odborníka, to znamená učiteľa, aj asistenta. Čo ste pre nich urobili vy ako minister sociálnych vecí a rodiny? Lebo je to veľmi náročná práca ich mať v zariadeniach sociálnej služby. V škole majú asistenta a my nemáme. Nám sa počíta to, jak keby to bol normálny klient, a pritom potrebuje aspoň troch ďalších zamestnancov. A pokiaľ to zase neudržíme my, tak tá rodina ho dá do pobytovky, lebo to psychicky nezvládne.
Prognóza hovorí, že v zariadeniach bude v roku 2035 približne o 15-tisíc ľudí viac nad 80 rokov, ako je ich dnes. Táto novela nie je reformou toho, čo čaká naše Slovensko na ďalšie roky. Vôbec nie je koordinovaná s rezortom ministerstva zdravotníctva, ktorý zavádza zmeny vo vzťahu k dlhodobej starostlivosti. Ale tým, že ten posudkový systém nie je nastavený priamo s ministerstvom zdravotníctva, kde sa vytypujú jednotlivé typy zariadení, že sa nastaví, že zazmluvní napríklad len 15-tisíc lôžok ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa opýtať, či ešte...
Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Už končím. Ak by sme to nastavili takto, aj tie peniaze, čo teraz pán minister Drucker teda zarezervoval, tak by boli efektívne. A tak sa obávam, že zase len budú plošne niekde stiahnuté a zase ten trpiaci človek na lôžku to nepocíti.
Takže ja v dobrom a teda v tom, že ja aj tak, pán minister, či to uznáte, alebo neuznáte, ja budem ďalej robiť na tých veciach, lebo v tom systéme je naozaj čo robiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
