Dobré ránko. Po včerajšej noci som tak trošku ešte unavená, ale budem sa snažiť vlastne vysvetliť alebo teda vyjadriť svoje pripomienky práve k ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci. Keďže je to blízka téma mne a teda s množstvom ľudí, či už zdravotníckeho personálu alebo v rámci sociálnych služieb, diskutujem o týchto veciach. Sama vlastne, každý pondelok som ešte v zariadení, kde teda sa poskytuje starostlivosť o zdravotne ťažko postihnuté deti, a máme tam aj ležiace deti. Pred pár rokmi, ja som vám to už vlastne na začiatku spomínala, bol problém v zariadeniach sociálnych služieb, že nám odišli sestry tým, že sa stanovila vlastne tarifa pre platy a teda sociálne služby si ich nedokázali zaplatiť, tak nám boli buď preklasifikované na opatrovateľky, čo niektoré degradovalo, a preto vlastne odišli nám preč zo zariadení, alebo teda nemali, nemali také finančné ohodnotenie, ktoré by si zaslúžili ako kvalifikované sestry.
Druhý problém bol, že teda deväť úkonov, ktoré boli platné v legislatíve a za ktoré zdravotná poisťovňa mohla uhrádzať teda platbu, tak to nejako nefungovalo. Veľmi málo zariadení, tuším, že jedenásť z celého Slovenska vlastne bolo zapojených do tejto formy ako keby viaczdrojového financovania, ale keďže skutočne tých financií aj tam dostávali málo, tak jednoducho sa nám za tie roky tie sestry vytratili zo systému. Tie, ktoré sú tam teraz, tak vlastne aj komora sestier, tuším, že predvčerom alebo v piatok, ale už si veľmi dobre nepamätám, avizovala za nich, že teda naozaj majú nízke platy, čo chcem potvrdiť. Vy prichádzate s návrhom zákona, ktorý teda by mal podľa vás riešiť túto situáciu v sociálnych službách, avšak zazmluvňujete 10-tisíc miest, čo musím povedať, že v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré pracujú s odkázanými ľuďmi, je len v zariadení pre seniorov 7 540 ľudí, v DSS-kách, kde nedostanete s nižším stupňom odkázanosti človeka ako päťka, šestka, je 12 694 ľudí a v DSS-kách pre deti je 699 detí. V resocializačnom stredisku je to 614, v ZOS-ke, čiže v zariadení opatrovateľskej služby, je to 2 178 a viac ako 800 detí s ťažkým zdravotným postihnutím máme aj vlastne v detských domovoch, lebo keďže zákon o sociálnych službách nám zrušil jeden typ zariadenia, tak v podstate buď sa nám dostali do hospicu, kde ich ako keby držali, lebo nevedeli, čo s nimi, alebo teda sa dostali do detských domovov a tam si opäť, potvrdzujem, že nevedia dovoliť zaplatiť zdravotnú starostlivosť.
Z toho dôvodu vlastne chcem možno poukázať na také, pán minister, anomálie. Myšlienka je dobrá, ale v podstate denne ide o paušál 3,30 na hodinu je to 13 centov. Z toho, ak sa pozrieme na kritériá, ktoré máme nastavené, keď môžu zariadenia dostať tento príspevok, tak musíme si povedať, že sestra, ktorá robí priamy výkon, čiže ošetrovateľský výkon s týmto dieťaťom alebo seniorom, nemôže byť zároveň garantom. To znamená, že potrebujete finančné prostriedky na garanta, potrebujete na priamy výkon tej sestry. A tretie kritérium, ktoré máme, tak je, tak je vlastne, tie materiálne podmienky aby mali zabezpečené, a tam sú vlastne polohovacie postele. V podvyživenom sociálnom sektore bude veľký problém pre tie zariadenia mať tie polohovacie postele z toho dôvodu, že ani vo všetkých nemocniciach nemáte polohovacie postele, a v sociálnych službách, kde od roku 2008 nebol valorizovaný príspevok odkázanosti, až teraz sa bude od januára poskytovať, tak jednoducho tí poskytovatelia nemajú finančné prostriedky, aby splnili materiálne podmienky.
Tým pádom chcem povedať, že sa môžme dostať do stavu, ako to bolo predtým s tými deviatimi úkonmi. Na jednej strane áno, chceme získať sestru, ale potrebujeme aj teda odborného garanta, tie materiálne podmienky, a tiež musí spĺňať špecializácie. Ja mám za to, že nie všetky sestry, podľa toho, na akom oddelení robia, majú tiež špecializácie. A to sú ďalšie výdavky pre zariadenia. Napriek tomu, že teda sestry skončili zdravotnícke vzdelanie, musia mať špecializáciu. Ja nemám s tým problém, aby mali špecializácie v zariadeniach sociálnych služieb, aby ste ma vnímali takto, ja skôr mám, ak si to porovnávam na zdravotnícky systém, tak mám za to, že ani tam nemajú všetky na chirurgii špecializáciu, na neurológii a tak ďalej, lebo sa aj striedajú, podľa toho, kde, kde ju preložia. Dva roky robí tam, tri roky tam a tak ďalej. A to sú ďalšie výdavky pre tie sociálne zariadenia.
Tým pádom ten dobrý úmysel, ktorý chcete nastaviť, hoci naozaj s malým počtom miest, ale je určite potrebné to istým spôsobom aj vyskúšať v tej aplikačnej praxi, ako to bude fungovať. Ja by som akože urobila trošku to ináč, ale rešpektujem to, že ste si vybrali túto cestu. Na druhej strane upozorňujem na tie veci, ktoré môžu byť problémom práve pri uplatňovaní nároku na príspevok zo zdravotnej starostlivosti, kde v konečnom dôsledku si to môžme vyhodnotiť, veď kde bol záujem. Preto upozorňujem na tie veci, že nemajú priestor sa pripraviť ani materiálne, ani personálne, ani teda špecializáciou na to, a tým pádom vlastne to môžme vyhodnocovať, že nebol záujem.
Ešte možno by som sa k jednému kritériu dostala, a to sú indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. V zmluvnom zariadení sociálnej pomoci budú teda viazané záväzným právnym predpisom. Chcem sa opýtať, či ide o národné ošetrovateľské štandardy, ktoré sa teraz tvorili. Lebo ak, ak je to tak, že ešte dokonca sa budú, aj ten príspevok sa bude viazať na to, že musia splniť národné ošetrovateľské štandardy, chcem upozorniť na jednu vec, že tieto národné ošetrovateľské štandardy sa vytvorili vo veľkom pracovnom nasadení pri využití know-how poznania a praktizovania manažérskej kvality s oceneniami na národnej úrovni. Boli akceptované a boli podporené, bola podporená ich implementácia do ošetrovateľstva, predovšetkým v zdravotníckych zariadeniach a teda v zariadeniach, kde sú dlhodobo chorí a umierajúci, čiže v DOS-kách, LDK-áčkach a ODK-áčkach a hospicoch. Štandardy však sa netvorili prioritne pre zariadenia sociálnych služieb a teda ľudia, ktorí tvorili tieto národné a ošetrovateľské štandardy, to považujú za nefér, že teda v prvom rade ako keby sa degradoval ich status, že v nemocniciach nebudú platiť, ale v zariadeniach sociálnych služieb budú platiť. Takže naozaj je potrebné, aby sme sa na tieto veci pozreli a jednoducho potom to nevyhodnocovali tak, že jednoducho tento kľúč alebo tento nástroj, ktorý ste zvolili, nie je, nie je zaujímavý pre zariadenia sociálnych služieb, naopak, myslím si, že v tom je budúcnosť, len je potrebné urobiť k tomu takú reformu a viac sa zaujímať o to. Ale skutočne treba na tieto veci pozerať takto.
Ďakujem pekne.