Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, chcem ti poďakovať za to, že otváraš tieto témy, ktoré trápia ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ale príčiny aj parkovacích preukazov sú také rôzne a kľúčové je vlastne posudkový systém, ktorý je zle nastavený vo vzťahu ku kompenzáciám ťažkého zdravotného postihnutia. Ak by bol nastavený ináč, tak aj tých problémov by sme mali vo vzťahu napr. ku konkrétnemu problému, ktorý si ty vravela, oveľa menej alebo len zriedka.
A druhá, druhá taká príčina tých parkovacích preukazov je, že posudzovanie odkázanosti na individuálnu prepravu nemá jasnú metodiku a z toho vlastne vychádza aj množstvo subjektívnych názorov práve na posudzovanie toho, či človek má alebo nemá nárok na parkovací preukaz a či opätovne keď predkladá posudzovanie alebo žiada o nejakú kompenzáciu, tak sa mu priznáva alebo nepriznáva. Čiže je to komplex, ktorý je potrebné riešiť systémovo. Ale som rada, že práve túto problematiku sa snažíš riešiť aspoň z pozície opozičnej poslankyne a bojuješ za tých, ktorí to potrebujú.
Ďakujem.

Ďakujem, kolegovia, ja som zabudla prečítať pozmeňovací návrh, ktorý dávam kolegovi, ktorý bude to, po svojej rozprave to prečíta. Ide o to, že vlastne chcem šetriť financie štátu, lebo ak to ten rok zmeškáme, tak na budúci rok budeme mať obrovské problémy, ale už aj tohto roku bude obrovský výtlak ľudí, lebo nám prichádza vždy viac a viac ľudí nad 80 rokov, ktorí potrebujú starostlivosť. Lebo do zariadení pobytových nejde človek 80-ročný, ktorý vie sám chodiť a vie sa ešte okolo seba postarať, ale ide tam človek, s ktorým si rodina už nedokáže poradiť. Takže naozaj toto šetrí financie štátu, skutočne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tak taktiež by som sa chcela vyjadriť k rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale keďže máme tu aj pána ministra financií, tak možno mu povedať pohľad na rozpočet, ktoré tvorilo ministerstvo práce a ktoré ministerstvo financií schvaľovalo. Počas sociálneho výboru som diskutovala aj so zamestnancami vášho ministerstva a poukázala som tam na nejaké aspekty, ktoré do budúcna by mohlo vysledovať vo vzťahu k ministerstvu práce práve vaše ministerstvo, čo sa týka efektivity.
Začala by som asi takto, že návrh rozpočtu nezohľadňuje zvýšenie dávok v hmotnej núdzi o 5 %, pričom k septembru 2017 sme na Slovensku mali viac ako 72-tisíc detí v hmotnej núdzi. Z toho nezaopatrených takmer 66-tisíc. Sú to chudobné deti, ktoré sú mnohokrát talentované, ale rodičia nemajú peniaze na rozvoj ich talentu. Mnohokrát sú to rodiny, ako hovoril aj kolega, kde sa otcovi niečo stane, ostane invalidný a matka buď zarába teda minimálnu mzdu, alebo stratí prácu. Ak ide o východné Slovensko, je tam väčšie riziko toho, že tú prácu si pomerne ťažko hľadá. Začína sa nám cykliť chudoba práve u maloletých detí a podľa posledných prieskumov majú naozaj tieto deti horšie vzdelávacie výsledky ako deti, ktorým nič nechýba.
Na budúci rok ministerstvo ďalej rozpočtuje vo svojich kapitolách aj finančné prostriedky vo výške 12 mil. len na stravu týchto detí. To znamená, že aj v tejto oblasti by bolo vhodné, aby sme začali riešiť vec systémovo, a ja súhlasím s ministerstvom financií, že dávky v hmotnej núdzi to nevyriešia. Je potrebné urobiť to prostredníctvom iných nástrojov, ktoré budú do seba zapadať. A ja teda mám aj návrh, ako by sa to dalo spraviť, ale pre krátkosť času, že mám len desať minúť, tak to nemôžem spomenúť. Ale súhlasím v tej otázke s vami, že jednoducho tým, že to, čo ušetríme, lebo my tam ušetríme vlastne 25 mil., keď opäť investujeme do niečoho, kde nám cykluje sa tá chudoba, tak to nemá význam. Čiže musíme hľadať iné možnosti a iné formy riešenia.
Ďalšia oblasť, ktorú považujem za rizikovú, sú tie sociálne služby, ktoré počúvate zo všetkých strán, ale súvisí to s tým, že naozaj starne nám populácia a máme silné ročníky práve ľudí nad 80 rokov a už v súčasnosti máme vlastne 7-tisíc miest čakateľov na pobytové služby. Tam som tiež odporúčala ministerstvu, aby sa pozrelo na to, akým spôsobom sa riešia ambulantné služby, ktoré sú do budúcnosti každopádne pre štát lacnejšie a efektívnejšie, lebo tento návrh zákona urobil možno ani nie v tých sumách, ktoré sú nastavené pre ambulantné služby, problém, ale skôr v tých nezmyselných podmienkach, ktoré nastavil, a tým pádom sú tie pobytové služby v tomto roku veľmi, veľmi ohrozené. A ak máme 7-tisíc čakateľov na pobytovú službu a počas roka vlastne zrušíme mnohé ambulantné sociálne služby, tak hrozí nám, že ten presun pôjde práve na tie pobytovky, ktoré sú najdrahšie, a potom budeme mať problém s uspokojovaním potrieb našich občanov v celej krajine.
Osobitne chcem poukázať na to, že na východnom Slovensku v tých pobytovkách bude problém aj s tým, že sú tam nastavené úhrady zo sociálnych služieb pomerne nízko, keďže aj ľudia tam majú priemerný dôchodok nižší ako na inom území Slovenska, a teda ak by poskytovateľ dal také sumy, ako je na západnom Slovensku, tak by si tí ľudia opäť nemohli uhradiť tú službu a išlo by to na triko teda zariadení, ktoré by museli vymáhať tie finančné prostriedky. Čiže ak sa niečo robí neefektívne, aj keď sa tam nalievajú tie peniaze, tak to nesplní ten svoj účel, pre ktoré tie finančné prostriedky dávame.
Tieto dve oblasti považujem za rizikové pre rok 2018 s následkom na 2019, pretože aj chudoba, aj starnutie obyvateľstva vyžadujú systémové riešenia, ktoré, bohužiaľ, z môjho pohľadu nie sú podchytené aj napriek tomu, že tie finančné prostriedky sa navýšili do výšky 49 miliónov. Ja budem podávať aj pozmeňujúci návrh, kde budem sa snažiť, aby tie ambulantné služby dostali injekciu, aby nám za ten rok neodišli, a tiež na služby krízovej intervencie, ktoré práve by mohli napomôcť v tom, aby sa nám chudoba necyklovala. A taktiež nízkoprahové služby, ako nízkoprahové denné centrum a nízkoprahová služba pre deti a rodinu, ktorá je vlastne prevenciou pred tým, aby závislé deti nám prechádzali do zariadení sociálnoprávnej ochrany, kde tiež sa navyšujú finančné prostriedky na pobytové a ambulantné služby, aby sme predchádzali vlastne tým drahším formám starostlivosti.
Čo sa týka ďalšej rozpočtovej kapitoly, tak je to oblasť kompenzácie a sociálnych dôsledkov. Tam mám tiež takú otázku, že ten príspevok za opatrovanie bude poskytnutý až od septembra 2018. Dúfam, že to nie je preto, že v novembri sú voľby, ale že sa to nestihne, lebo skutočne tí ľudia majú ťažký život a oni očakávajú, vlastne už pred vúckarskými voľbami dostali informáciu, že to pôjde do výšky minimálnej mzdy. Ja som to vysvetľovala, že to na niekoľko rokov, ale určite mali za to, že to pôjde od septembra. Čiže toto tiež neni veľmi dobré, ak my to natiahneme na rok a rok predtým vlastne tým ľuďom hovoríme, že niečo bude. Podľa mňa v konečnom dôsledku to môže veľmi negatívne sa odraziť aj na nespokojnosti tých ľudí, ale aj celkovo možno na nejakom kredite, keď tí politici niečo dajú, tak potom to vyzerá, ako keby klamali, a až potom po nejakom tlaku akože príde práve ten príspevok za opatrovanie.
Problém je aj s tým príspevkom na osobnú asistenciu, tam som vysvetľovala vo faktickej poznámke, tam je problém vlastne v tom, že tá hodinová sadzba je vo výške minimálnej mzdy a ak by bola v priemernej mzdy, tak práve ten nižší počet schválenej asistencie by mohli vykonávať aj asistenti popri niečom. Ale ak to naozaj je nastavené takýmto spôsobom, tak sa nám urobí veľký rozdiel medzi príspevkom za opatrovanie a príspevkom za osobnú asistenciu, ako je to teraz nastavené, že viac ľudia chceli asistenciu, teraz sa to preklopí a budú tlačiť vlastne do posudzovania na ťažšiu odkázanosť a z toho vyplývajúce ďalšie následné kompenzácie, čo zase bude vlastne ten systém predražovať. Ak už chcete vyrovnávať tento systém, tak jednoducho malo by sa to naplánovať v tom rozpočte ináč.
Čo sa týka politiky zamestnanosti, tak chcem povedať, že výdavky na nezamestnaného sa stávajú pre nás a našu krajinu drahou záležitosťou, napríklad v roku 2016 nás stál nezamestnaný 736 eur a v roku 2017 je to 1 400 eur. Áno, môže sa stať, že ide o dlhodobo nezamestnaného, ale aj tam sa treba pozerať na tú naozaj efektivitu. Radšej si pomenujme, že máme tam problém, ale je to pomerne naozaj vysoká suma, ktorá stojí vlastne to, aby sme zamestnali toho človeka. Podľa mňa chýbajú také efektívnejšie nástroje aj v tejto oblasti, keď povieme, že v roku 2013, 2014 bol ten náklad vlastne 400 eur na nezamestnaného.
Každopádne, riziko projektov z eurofondov je aj pri zamestnávaní mladých, kde okresy majú svoj budget a ak oznámime nejaké v rámci aktívnej sociálnej politiky, že budeme na niečo prispievať, tak stáva sa to, že ak mladý človek sa zamestná a v rámci takej aktívnej politiky by mohol dostať peniaze napríklad z projektu Reštart pre mladých, lebo teda nejde, to jeho pracovné miesto nie je viazané na aktívnu politiku trhu práce, ale našiel si ho sám a mohol by dostávať šesť a šesť mesiacov peniaze, on to nedostane.
Nemôžem ešte pokračovať? Takže ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, spomenula si príspevok na osobnú asistenciu. Ja podporujem to, čo si povedala, lebo posledné tri roky nebol tento príspevok valorizovaný a teraz sa zvýšil o 2 centy, čiže z 2,76 na 2,78. A problém je naozaj nájsť ľudí a hlavne ak ide o osobnú asistenciu, ktorá sa poskytuje krátky čas. To znamená, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny schváli ten čas tej osobnej asistencie na hodinku, dve. Vtedy nedokážeme vlastne nájsť človeka, aby nám túto asistenciu vlastne robil. Hlavne je to u detí, ktoré dochádzajú do škôl a je to vlastne za dochádzkou do školy, to znamená, že nedokážu nájsť človeka, ktorý by si na jednej strane platil daň a tak ďalej, odvody, lebo ak tá asistencia nie je nad 138 hodín, tak v podstate si musí ten človek platiť aj odvody. Tak som za to, aby sme buď urobili poriadok v tých kompenzáciách, alebo jednoducho urobili tú hodinovú mzdu ináč, pretože naozaj hrozí tým deťom, ale aj ľuďom, ktorí majú slabšiu dotáciu hodín tej osobnej asistencie, že skutočne budú odrezaní vlastne od existencie spoločenskej.
Ďakujem.

Ďakujem za pripomienky. Čo sa týka vlastne tých klientov a 3,30 na lôžko, tak je to 3,30 na lôžko na deň, pani kolegyňa. Tu sme opomenuli napríklad aj typy služieb, ktoré teraz poskytujú zdravotnú starostlivosť, ale v ambulantných sociálnych službách. Ak tam máme ležiace dieťa štyri až osem hodín, tak už teraz vlastne poskytujeme tú zdravotnú starostlivosť cez ADOS. Tým pádom vlastne musíme hovoriť o tom, že my máme v akcii aj služby, ktoré nie sú pobytové, a poskytujeme tam zdravotnú starostlivosť. V tomto zákone vlastne na takýto typ zariadenia a takéto starostlivosti vôbec nemyslíme.
Čo sa týka týchto podmienok, ja si myslím, že pán minister dal správne tie podmienky. Ja sa len obávam a poukazujem na riziká, ako to vlastne v tej praxi funguje, hej? Čiže to je taká prax, s ktorou sa stretávam ja bežne, a obávam sa, aby vlastne tým pádom sme si nevyhodnocovali, že to ako, ako keby sa to neujalo. Ale skôr si myslím, že tam, kde budú tie lôžka, ako hovoríte, tam nebude problém. Bude problém s tými, ktorí si ich budú musieť kúpiť. Čiže ja skôr rozprávam o tých rizikách.
Čo sa týka vlastne tej reformy sociálno-zdravotnej, tak určite je potrebné, ako aj pán Zelník hovoril, prepojiť čo, ktorý rezort čo bude platiť, a musí to začať vlastne od posudkového systému chronicky chorého, kde si už v nemocnici zadefinujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobré ránko. Po včerajšej noci som tak trošku ešte unavená, ale budem sa snažiť vlastne vysvetliť alebo teda vyjadriť svoje pripomienky práve k ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci. Keďže je to blízka téma mne a teda s množstvom ľudí, či už zdravotníckeho personálu alebo v rámci sociálnych služieb, diskutujem o týchto veciach. Sama vlastne, každý pondelok som ešte v zariadení, kde teda sa poskytuje starostlivosť o zdravotne ťažko postihnuté deti, a máme tam aj ležiace deti. Pred pár rokmi, ja som vám to už vlastne na začiatku spomínala, bol problém v zariadeniach sociálnych služieb, že nám odišli sestry tým, že sa stanovila vlastne tarifa pre platy a teda sociálne služby si ich nedokázali zaplatiť, tak nám boli buď preklasifikované na opatrovateľky, čo niektoré degradovalo, a preto vlastne odišli nám preč zo zariadení, alebo teda nemali, nemali také finančné ohodnotenie, ktoré by si zaslúžili ako kvalifikované sestry.
Druhý problém bol, že teda deväť úkonov, ktoré boli platné v legislatíve a za ktoré zdravotná poisťovňa mohla uhrádzať teda platbu, tak to nejako nefungovalo. Veľmi málo zariadení, tuším, že jedenásť z celého Slovenska vlastne bolo zapojených do tejto formy ako keby viaczdrojového financovania, ale keďže skutočne tých financií aj tam dostávali málo, tak jednoducho sa nám za tie roky tie sestry vytratili zo systému. Tie, ktoré sú tam teraz, tak vlastne aj komora sestier, tuším, že predvčerom alebo v piatok, ale už si veľmi dobre nepamätám, avizovala za nich, že teda naozaj majú nízke platy, čo chcem potvrdiť. Vy prichádzate s návrhom zákona, ktorý teda by mal podľa vás riešiť túto situáciu v sociálnych službách, avšak zazmluvňujete 10-tisíc miest, čo musím povedať, že v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré pracujú s odkázanými ľuďmi, je len v zariadení pre seniorov 7 540 ľudí, v DSS-kách, kde nedostanete s nižším stupňom odkázanosti človeka ako päťka, šestka, je 12 694 ľudí a v DSS-kách pre deti je 699 detí. V resocializačnom stredisku je to 614, v ZOS-ke, čiže v zariadení opatrovateľskej služby, je to 2 178 a viac ako 800 detí s ťažkým zdravotným postihnutím máme aj vlastne v detských domovoch, lebo keďže zákon o sociálnych službách nám zrušil jeden typ zariadenia, tak v podstate buď sa nám dostali do hospicu, kde ich ako keby držali, lebo nevedeli, čo s nimi, alebo teda sa dostali do detských domovov a tam si opäť, potvrdzujem, že nevedia dovoliť zaplatiť zdravotnú starostlivosť.
Z toho dôvodu vlastne chcem možno poukázať na také, pán minister, anomálie. Myšlienka je dobrá, ale v podstate denne ide o paušál 3,30 na hodinu je to 13 centov. Z toho, ak sa pozrieme na kritériá, ktoré máme nastavené, keď môžu zariadenia dostať tento príspevok, tak musíme si povedať, že sestra, ktorá robí priamy výkon, čiže ošetrovateľský výkon s týmto dieťaťom alebo seniorom, nemôže byť zároveň garantom. To znamená, že potrebujete finančné prostriedky na garanta, potrebujete na priamy výkon tej sestry. A tretie kritérium, ktoré máme, tak je, tak je vlastne, tie materiálne podmienky aby mali zabezpečené, a tam sú vlastne polohovacie postele. V podvyživenom sociálnom sektore bude veľký problém pre tie zariadenia mať tie polohovacie postele z toho dôvodu, že ani vo všetkých nemocniciach nemáte polohovacie postele, a v sociálnych službách, kde od roku 2008 nebol valorizovaný príspevok odkázanosti, až teraz sa bude od januára poskytovať, tak jednoducho tí poskytovatelia nemajú finančné prostriedky, aby splnili materiálne podmienky.
Tým pádom chcem povedať, že sa môžme dostať do stavu, ako to bolo predtým s tými deviatimi úkonmi. Na jednej strane áno, chceme získať sestru, ale potrebujeme aj teda odborného garanta, tie materiálne podmienky, a tiež musí spĺňať špecializácie. Ja mám za to, že nie všetky sestry, podľa toho, na akom oddelení robia, majú tiež špecializácie. A to sú ďalšie výdavky pre zariadenia. Napriek tomu, že teda sestry skončili zdravotnícke vzdelanie, musia mať špecializáciu. Ja nemám s tým problém, aby mali špecializácie v zariadeniach sociálnych služieb, aby ste ma vnímali takto, ja skôr mám, ak si to porovnávam na zdravotnícky systém, tak mám za to, že ani tam nemajú všetky na chirurgii špecializáciu, na neurológii a tak ďalej, lebo sa aj striedajú, podľa toho, kde, kde ju preložia. Dva roky robí tam, tri roky tam a tak ďalej. A to sú ďalšie výdavky pre tie sociálne zariadenia.
Tým pádom ten dobrý úmysel, ktorý chcete nastaviť, hoci naozaj s malým počtom miest, ale je určite potrebné to istým spôsobom aj vyskúšať v tej aplikačnej praxi, ako to bude fungovať. Ja by som akože urobila trošku to ináč, ale rešpektujem to, že ste si vybrali túto cestu. Na druhej strane upozorňujem na tie veci, ktoré môžu byť problémom práve pri uplatňovaní nároku na príspevok zo zdravotnej starostlivosti, kde v konečnom dôsledku si to môžme vyhodnotiť, veď kde bol záujem. Preto upozorňujem na tie veci, že nemajú priestor sa pripraviť ani materiálne, ani personálne, ani teda špecializáciou na to, a tým pádom vlastne to môžme vyhodnocovať, že nebol záujem.
Ešte možno by som sa k jednému kritériu dostala, a to sú indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. V zmluvnom zariadení sociálnej pomoci budú teda viazané záväzným právnym predpisom. Chcem sa opýtať, či ide o národné ošetrovateľské štandardy, ktoré sa teraz tvorili. Lebo ak, ak je to tak, že ešte dokonca sa budú, aj ten príspevok sa bude viazať na to, že musia splniť národné ošetrovateľské štandardy, chcem upozorniť na jednu vec, že tieto národné ošetrovateľské štandardy sa vytvorili vo veľkom pracovnom nasadení pri využití know-how poznania a praktizovania manažérskej kvality s oceneniami na národnej úrovni. Boli akceptované a boli podporené, bola podporená ich implementácia do ošetrovateľstva, predovšetkým v zdravotníckych zariadeniach a teda v zariadeniach, kde sú dlhodobo chorí a umierajúci, čiže v DOS-kách, LDK-áčkach a ODK-áčkach a hospicoch. Štandardy však sa netvorili prioritne pre zariadenia sociálnych služieb a teda ľudia, ktorí tvorili tieto národné a ošetrovateľské štandardy, to považujú za nefér, že teda v prvom rade ako keby sa degradoval ich status, že v nemocniciach nebudú platiť, ale v zariadeniach sociálnych služieb budú platiť. Takže naozaj je potrebné, aby sme sa na tieto veci pozreli a jednoducho potom to nevyhodnocovali tak, že jednoducho tento kľúč alebo tento nástroj, ktorý ste zvolili, nie je, nie je zaujímavý pre zariadenia sociálnych služieb, naopak, myslím si, že v tom je budúcnosť, len je potrebné urobiť k tomu takú reformu a viac sa zaujímať o to. Ale skutočne treba na tieto veci pozerať takto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja sa vyjadrím k štyrom veciam, ktoré si vyjadril vo svojej rozprave. Po prvé, k platbe za doplnkové ordinačné hodiny, kde si vlastne hovoril, že práve chudobní ľudia budú na tom stratoví. Ja to chcem naozaj potvrdiť, pán minister. Práve ľudia s onkologickými chorobami, ktorí chodia na ambulancie, majú problém ostať tam sedieť dlhšie a preto skutočne si tie peniaze uhradia, aby mohli prísť presne načas. To je jedna vec. Druhá vec sú príplatky. Je, prosím vás, nekričte, lebo nemôžem rozprávať.
Po druhé, príplatky. Je smutné, že za váš návrh zákona nehlasoval ani jeden poslanec za stranu SMER, dokonca dvaja z troch predkladateľov hlasovali proti. Hneď na to nadviažem, ako si hovoril o tých matkách, ktoré sa starajú s deťmi. Aj včera sme predkladali návrh zákona, aby bola upravená výška opatrovateľského príspevku na výšku minimálnej mzdy. Ja verím, že opäť príde strana SMER a povie, že je to ich návrh zákona, ale o tom, že nikto sa nevyjadril včera k tomuto návrhu zákona, nepadne ani slovo.
Ďalším, štvrtým bodom z tvojej rozpravy, ku ktorému by som sa chcela vyjadriť, je to, že to, že nebudeme hlasovať za skrátené legislatívne konanie, deklaroval verejne a vopred Richard Vašečka vo svojej rozprave. A čo sa týka Suchánka a Budaja, vždy mi tu hučia, že jednoducho oni za skrátené legislatívne konanie nebudú hlasovať aj pri iných zákonoch, aj mňa k tomu presviedčajú, že naozaj sa porušuje zákon a preto si myslím, že na základe toho to urobili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tak chcela som sa všeobecne vyjadriť k problémom, čo sa týka domáceho opatrovania ako takého. Na základe toho vlastne hnutie OĽANO pripravuje súbor návrhov zákona, ktoré majú práve podporovať opateru doma. Hneď na začiatku tohto volebného obdobia sme podali návrh zákona, ktorý riešil dĺžku poistenia, dôchodkového poistenia, ktoré, bol v minulosti obmedzený na určitý počet rokov, a domáci opatrovateľ teda nemal nárok počas celej starostlivosti byť dôchodkovo poistený. Vďakabohu, že teda vládni poslanci a ministerstvo si to osvojilo a prijali sme opatrenia, kde teraz je dĺžka dôchodkového poistenia počas celej doby starostlivosti o opatrovaného doma.
Ďalší problém je poistenie osobných asistentov, pretože dnes musíte byť poistený vo všetkých balíkoch poistenia a nemôžte si vyberať v okruhu len niektorých poistení. To sme tiež predkladali ako návrh zákona, pretože ten príspevok za osobného asistenta nie je tak vysoký, aby si títo asistenti dokázali zaplatiť celý balík, a po tom, ak napríklad osobná asistentka ide na materskú, tak nemá žiaden príjem. To bol ďalší bod, zatiaľ tento problém naďalej trvá.
Ďalej je to poistenie opatrovateľov ako takých, to znamená, že nie všetci keď sa dávajú posudzovať, že opatrujú svojho príbuzného doma, sú dôchodkovo poistení aj napriek tomu, že sa dĺžka poistenia zjednotila, pretože ich príjem presahuje určitú hodnotu a tým pádom títo opatrovatelia nie sú poistení ako poistenci štátu, čo je tiež obrovská strata práve pre ľudí, hoci by im nevznikal nárok na príspevok za opatrovanie, ale aspoň by boli poistenecky krytí. To znamená, že by boli poistencami štátu. Aj to by jednej cieľovej skupine opatrovateľov pomohlo.
Čo sa týka vlastne počtu poberateľov príspevku za opatrovanie, ktoré navrhujeme na výšku minimálnej mzdy, je potrebné povedať, že k tomuto kroku sa hnutie OĽANO odhodlalo aj preto, že od roku 2014 nám klesá počet poberateľov príspevku za opatrovanie a, naopak, navyšuje sa nám počet ľudí v pobytových zariadeniach. Je potrebné naozaj istým spôsobom sanovať opatrovanie doma, a preto prichádzame s návrhom zákona. Avšak nesmieme opomenúť ďalší problém, ktorý zahŕňa problematiku opatrovania, a to sú teda osobní asistenti. Týmto sa nevalorizoval príspevok za osobnú asistenciu 3 roky. Činil 2,76, tohto roku sa im zdvihlo o dva centy, to znamená, že ide o veľmi nízku sumu. A obávam sa toho, ak nezačneme všetky nástroje zjednocovať na podporu domácej opatery, stane sa nám to, že nám vypadnú zo systému zase osobní asistenti.
Takže ak budeme upravovať práve domácu opateru, ďalší z nástrojov, zákonov, ktorý bude podávať hnutie OĽANO, bude každopádne úprava nastavenia osobných asistentov, a to je, osobitného poistenia, teda v jednotlivých balíkov a určite aj sumy, pretože rastie nám síce počet ľudí, ktorí poberajú osobnú asistenciu, ale ak by sme si pozreli na priemernú mesačnú výšku, tak je rovnaká ako pri nižšom počte osobných asistentov.
Z tohto všetkého, z tejto analýzy vyplýva, že nestačí len zvýšiť príspevok za opatrovanie, ale je potrebné sanovať ďalšie nástroje ako ucelený spôsob koncepcie nášho štátu podporovať domácu opateru cez príbuzných, alebo teda cez profesionálnych opatrovateľov v rámci domácej opatrovateľskej služby.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, že teda opravujeme to, čo, čo sa dá opraviť pre zdravé detí v rámci jaslí, ale chcem upozorniť na to, že nám hrozí likvidácia stacionárov ambulantných služieb. Pán minister sľúbil, že teda budeme v novom roku riešiť aj ambulantné služby a že nedopustíme, teda aspoň ja dúfam, že nedopustíme to, aby sa nám ľudia presúvali do pobytových služieb.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja teda dedukujem z vyhlášky a dostali sme vlastne také avízo od teda pracovnej skupiny, ktorá sa podieľala na tomto návrhu zákona. Ja sa snažím teda overovať z rôznych strán informácie, ktoré ku mne prichádzajú, a tam tiež vlastne hovorili, že ich, ich cieľom je, aby tá akreditácia išla po cieľovej skupine. Ak to takto nebude, ak to takto nebude, tak jednoducho mám za to, čo ste povedali vy, že takto fungovať sa nedá, ak budeme kombinovať cieľovú skupinu detí z detských domovov, krízových stredísk, ktoré sú poruchy správania, alebo resocov. Jednoducho, samozrejme, že to sa nedá, ale na to tu sme, aby sme to teda dohliadli.
Ďakujem.