Ďakujem za slovo. Tak chcem sa vyjadriť práve k predkladanému návrhu zákona, keďže jednak som z východného Slovenska, tak viem, čo ľudí trápi a aký vplyv to bude mať teda aj na náš región. Na druhej strane v krátkosti v štyroch bodoch zhrniem možno také príčiny alebo dôsledky toho, že prečo vôbec tento návrh zákona dnes musí byť tu, lebo je to už istým spôsobom aj nutnosť a tlak našej ekonomiky, aby tento nástroj prišiel. No musím povedať aj "b", že prichádza naozaj neskoro, pretože poviem na základe tých bodov, prečo si myslím, že je to neskoro.
Po prvé. Pracovná sila z tretích krajín je výsledkom toho, že naša krajina sa stala montážnou dielňou. Ak by sme náš priemysel rozložili do viacerých odvetví, tak by sa nám nestalo, že len do jedného potrebujeme pumpovať kvalifikovanú pracovnú silu.
Po druhé. Pracovná sila z tretích krajín súvisí aj s demografiou, lebo posledných desať rokov nám postupne odchádza do starobného dôchodku pomerne vysoký počet ľudí, ktorí boli zvyknutí manuálne pracovať aj vo fabrikách, a tým pádom sa uvoľňovali pracovné miesta. Na druhej strane musíme si povedať, že posledných desať rokov nám plno ľudí odišlo do zahraničia a nedokážeme ich dostať späť. Toto je výsledkom toho, že musíme rozmýšľať aj nad pracovnou silou z tretích krajín. Ale to je výsledkom, že sme neprognózovali, že toto nastane. Vieme podľa rodných listov, koľko ľudí nám bude odchádzať do dôchodku, vieme, v akých odvetviach pracovali, vieme, na čo máme zameraný priemysel, a z toho dôvodu hovorím, že je to chyba štátu, že na tieto indikátory nemyslel.
Po druhé. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Máme aj pána predkladateľa a určite vie, že len 2500 žiakov sa nám zapojilo do duálneho vzdelávania. Ja osobne hodnotím to, že v čase, keď prijímame pracovnú silu z tretích krajín, tak duálne vzdelávanie už malo byť naštartované práve na tých mladých ľudí, ktorých sme mohli motivovať s tým, že popri tom, ako študujú, už dostávajú nejaký finančný príspevok a nie z každých budú doktori, ekonómi. A týmto spôsobom sme mohli podchytiť tú našu mládež práve v tomto rezorte. Tam je problém s byrokraciou a viac-menej títo žiaci boli zapájaní práve do automobilového priemyslu a opäť nám chýbajú iní žiaci z iných odvetví. A to vidím ako problém.
Po tretie. Čo to spôsobí? Áno, my prijímame zákon, ale opäť, tak ako som hovorila pri prvom bode, že sme niečo zanedbali, musíme hovoriť už teraz o tom, čo to spôsobí ďalej. Takže po prvé, západ krajiny, bude sa znižovať ten tlak na mzdy, aby nejakým spôsobom si nemohol ten zamestnanec na západnom Slovensku povedať, že je tu nízka zamestnanosť, budem si vyberať, vytvorí sa ten tlak na tie mzdy a tým pádom ľudia na západnom Slovensku istým spôsobom budú, budú mať nižšie mzdy. Ale nesúvisí to iba s tou čistou mzdou. Súvisí to s tým, že tí ľudia z tretích krajín prídu, odídu, minú tie peniaze preč. Kdežto naši ľudia zo západného Slovenska tu žijú, platia dane, majú problém s cenou nehnuteľnosti a toto všetko vlastne spôsobí, že ľudia na západnom Slovensku, hoci je tu nízka nezamestnanosť, budú mať postupne predražované ako nehnuteľnosti, tak aj vlastne, aj keď relatívne vyššie mzdy oproti východnému Slovensku, ale bude sa zdražovať ich život na západe krajiny.
A som pri mojom východe. Tak každopádne už teraz sa nám vyľudňuje východ a na druhej strane musíme povedať, že tam ostávajú starí ľudia, o ktorých je potrebné sa postarať. Na druhej strane mnohokrát aj Bratislavčania hovoria, že už je to tri štvrtina ľudí z východu, ktorá migruje cez víkend tam, a že dane platia tam. To je ďalší moment, nad ktorým sa musíme reálne zamyslieť, čo to prinesie v ďalšie roky.
Po štvrté. Je to mobilita za prácou. Tak tí, čo majú dom alebo byt, hoci na východnom Slovensku, je obrovsky malý predpoklad, že sa vám vysťahujú na západ krajiny. Tí, čo majú deti a majú viac ako jedno, dve deti, opäť, lebo to sú komplikácie so školskou dochádzkou, atď., tí deti už žijú v nejakom zázemí, atď., majú svojich priateľov, je ťažko odtrhávať vlastne celé tie rodiny od žitia, kde majú korene. A druhá vec je, veľmi, veľmi často majú tie staré mamy alebo aj priateľky práve v regiónoch, kde žijú. To znamená, ak má tá žena problém, aby počas, keď dieťa ochorie, sa jej niekto o to dieťa postaral, tak má priateľku, starú mamu, atď., aj tieto veci budú zohľadňovať pri tom, či sa odsťahovať alebo neodsťahovať na západ krajiny.
A ďalšia vec, poviem z reálneho života, že naši chlapi, keď majú ísť do Bratislavy, tak rovno pôjdu do Viedne, kde budú mať dvojnásobok peňazí. To znamená, že očakávať nejaké veľké, veľké prínosy z tohto návrhu zákona, ja si myslím, že nebudú, aj keď nehovorím, nehovorím, že nebude tam istý predpoklad, že to niekto využije, ale hovorím, tí, kto nemá ani na cestovné a žije v dávke hmotnej núdzi a cyklí sa tam chudoba, ten nedokáže, nedokáže z tých peňazí vlastne poriadne ani gazdovať a keď príde vlastne aj do fabriky na západné Slovensko, tak je to rovnaký problém ako zacyklená chudoba a negramotnosť robiť s finančnými prostriedkami. To znamená, len presunieme ten problém na západ krajiny.
Každopádne možno by som prehodnotila ešte nástroje, ktoré predkladatelia dali, ale to počas vlastne roka môžme vidieť, že či to budeme meniť, formu, nastavať niekde viac, niekde menej. Každopádne musím povedať, že tie indikátory, ktoré som hovorila, mali sme na to myslieť. A už teraz upozorňujem, že čo to prinesie, ak by naozaj aspoň jedna tretina využila túto možnosť.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
