Ďakujem za slovo. Chcela by som tiež povedať niečo k tým príplatkom. Začala by som asi takto: Teším sa, že moja známa pracujúca v obchode dostane zaplatené za prácu v nedeľu. Má dve deti, manžela v zahraničí a o jej deti sa stará jej mama, keď ona pracuje v obchoďáku. Táto žena bola pre mňa aj impulzom, aby som ako zákonodarkyňa urobila všetko pre to, aby sa ľuďom, ktorí pracujú v nedeľu, vo sviatok alebo v noci, podarilo zaplatiť za prácu, za ktorú si zaslúžia mať zaplatené viac.
Opatrovateľky sú ženy, ktoré mnohokrát musia polohovať aj v noci ľudí, ktorí sú starí, chorí a mnohokrát aj v bdelej kóme, a na rozdiel od sestričiek mnohokrát nemali zaplatené. Čiže teším sa, že aj vo verejnej správe tieto ženy dostanú zaplatené.
Dvakrát sme predkladali návrh zákona, ktorý by pracujúcim ľuďom zlepšil výplatu, lebo som hovorila, že teda naozaj sme poznali reálne ľudí a mrzelo nás, že to takto nie je. A čo sa stalo? Neprešiel, lebo ho poslanci SMER-u nepodporili. Dokonca dvaja z troch predkladateľov boli proti. Dnes vystupujem k návrhu zákona práve predkladateľov, ktorí predkladajú podobný návrh zákona. Zhrniem môj pohľad a postrehy a určite bolo okolo toho veľa diskusie, čiže dám aj nejaké fakty, prečo naozaj je načase, aby naši ľudia dostali za svoju prácu zaplatené.
Mojím postrehom a mojím názorom je to, že ľudia v sobotu budú mať zaplatené rovnako ako v nedeľu podľa vášho návrhu zákona. No pre mňa je sobota iný deň ako nedeľa. V nedeľu, keď sa pozriete do ulíc, tak sú ako vymreté. Sobota je relatívne rušný deň, ale nedeľa je deň, kedy sa nič nehýbe. Preto si myslím, že treba rozlišovať medzi sobotou a nedeľou. A minimálne v tom, či sa to bude viazať na minimálnu alebo na priemernú mzdu. Treba ako to zvážiť.
Po druhé. Po nočnej práci opatrovateľka bezvládnych ľudí určite pôjde spať, lebo je dlhodobo vyčerpaná. A ja poviem, ako sa to týka vlastne biorytmu u ženy.
Po tretie. Ľudia pracujúci v nedeľu dostanú v podstate menej ako za prácu vo sviatok. Ja by som opäť upozornila na to, že vždy je lepšie ísť do zamestnania počas sviatku ako v nedeľu, keď je taký pokoj v tej našej krajine. Podľa mňa najväčší problém majú zamestnávatelia, ak majú zaplatiť 100-percentný príplatok pre zamestnancov, ktorí majú nízku produktivitu práce, ako zaplatiť pre produktívneho zamestnanca 50 % z jeho priemernej mzdy. Už v októbri 2015, teda pred dvoma rokmi analyzovala Poštová banka takú štúdiu, kde zistila, že Slováci pracujú na nočné zmeny najviac v Únii. Na Slovensku chodí pravidelne na nočnú zmenu približne každý šiesty zamestnaný Slovák. To je jednoznačne najväčší podiel v rámci všetkých ekonomík Európskej únie. Vyplýva to z analýzy Poštovej banky, ktorá vtedy sa viac zamerala, teraz sú aj novšie štúdie, ale to bolo také komplexnejšie. V priemere za celú Úniu totiž pracuje v noci len 6 % zamestnancov, zatiaľ čo na Slovensku je to 16 percent. Práca v noci sa týka nielen lekárov, záchranárov, policajtov či hasičov, ale aj zamestnancov v priemysle, pretože mnohé výrobné linky sa nezastavujú ani v noci. To môže byť práve takým dôvodom, prečo je na Slovensku taký vysoký podiel ľudí chodiacich do nočnej smeny. V podstate sme si istým spôsobom tú nočnú prácu tým, že náš priemysel sa sústredil na automobilový priemysel, aj vyrobili tých nočných ľudí.
Slovensko sa súčasne spolu s Írskom a Holandskom radí medzi trojicu krajín s najvyšším podielom ľudí, ktorí pravidelne pracujú aj počas nedele. Nedeľný obed s rodinou si z pracovných dôvodov musela pravidelne odpúšťať takmer pätina našich zamestnancov, čiže 19,2 %, vyčíslila analytička. V nedeľu pritom do práce takmer vôbec nechodia Portugalci, ktorí majú len 4,5 % takýchto zamestnancov. Nízky podiel ľudí pracujúcich v nedeľu, čiže 7 až 8 % majú aj susedné Maďarsko a Poľsko.
Za európskym priemerom však zaostávame v prípade práce v sobotu. Na Slovensku totiž chodí v sobotu do práce pravidelne približne každý štvrtý Slovák, čiže 24,4 percenta. Priemer v Únii je 26,9. Čiže na tú sobotu v podstate ešte nedosahujeme ten priemer Európskej únie. Preto som vlastne hovorila, že je iný ten čas nedeľa a iný je tá sobota.
Trošku by som sa zastavila pri rizikách nočnej práce, keďže som hovorila o opatrovateľkách a mám taký reálny pohľad na túto prácu. Tak čo to spôsobuje? Je to narušený spánkový režim, problémy so spaním, nesústredenosť, podráždenosť, vznik depresie a iných psychických ochorení. Poruchu príjmu potravy, bolesti hlavy, vznik srdcovo-cievnych ochorení, problémy s vyprázdňovaním, narušená činnosť žalúdka a čriev. To všetko vlastne môže mať po istých rokoch vplyv práve na ľudí s trvalou invaliditou. Nám vlastne stúpa počet ľudí, ktorí sú zdravotne ťažko postihnutí.
Ak sa pozrieme na počet obyvateľov pracujúcich v noci ako podiel na celkovom počte zamestnancov na krajinu, tak musíme povedať, že napríklad v roku 2011 až 2016 takmer nemáme žiadne veľké rozdiely v tom, koľko v noci pracujú ženy a koľko muži a koľko je to spolu. V podstate môžme povedať, že v roku 2011 to bolo celkovo 16,40 %, z toho muži 19 a ženy 13,10 percenta, zatiaľ čo v roku 2016 to bolo celkovo opäť 16,40, čiže nám to neklesá, počet mužov 19,10, tam len o 0,10 % nám to stúplo a ženy rovnako pracujú v noci. Práca v noci mladým škodí, prispieva k vzniku roztrúsenej sklerózy. Mladým ľuďom, ktorí pracujú v nočných zmenách, hrozí v podstate vyššie riziko vzniku tzv. roztrúsenej sklerózy multiplex než ich starším kolegom. Tím odborníkov, ktorý realizoval výskum, porovnal výskyt roztrúsenej sklerózy medzi subjektami výskumu v nadväznosti na ich pracovné zmeny v časovom intervale keď robili od 9.00 do 7.00 hodiny ráno. Výsledok bol podľa vedcov šokujúcich. V oboch skupinách odborníci zistili, že tí, ktorí pracovali dlhšiu dobu cez noc ešte pred 20. narodeninami, vykazujú vyššie riziko vzniku roztrúsenej sklerózy v porovnaní s tými účastníkmi výskumu, ktoré nočné zmeny nikdy nemali.
To je opäť taká vec, na ktorú musíme myslieť, ak prognózujeme možno priemysel alebo to, čo bude v danej krajine ťažiskové pre ekonomiku, lebo hneď na to sa nám preváža počet ľudí, ktorých ako keby vyrábame, že sú s trvalou invaliditou.
V neposlednej rade sa tiež budem opierať aj o štúdiu, kde práca na zmeny škodí ženám a ohrozuje plodnosť i zdravie. Ukázalo sa, že ženy pracujúce na zmeny mali až o 80 % vyššie riziko problémov s plodnosťou a 33 % častejšie u nich sa objavovali problémy s pravidelnosťou cyklu. Ženy pracujúce v nočnej prevádzke nemali síce problémy s počatím či pravidelným cyklom, no riziko potratov bolo u nich až o 29 % vyššie. Je za tým spánok, ktorý je veľmi dôležitý pre správne fungovanie nášho organizmu. Takže keď ho žena nemá dostatok alebo spí zakaždým v inom čase, môže to viesť k rôznym ťažkostiam. Okrem toho ženy, ktoré nemajú pravidelný pracovný čas, teda ani pravidelný rytmus bdenia a spánku, si často osvoja nezdravé návyky. Napríklad pitie nadmerného kávy, energetických drinkov, nezdravé jedlá. Nevyspatí ľudia jedia nezdravšie, majú častejšie problémy s nadváhou, nedostatok energie na pravidelný pohyb a podobne. Toto všetko máva neblahý dopad na ženskú plodnosť. Podľa odborníkov, ktorí pracovali na tejto štúdii, je však potrebné aj ďalšie skúmanie a ak výsledky potvrdia, môže to byť potom smerodajné aj pre plánovanie rodičovstva.
Takže toto sú všetko veci, keď na jednej strane naozaj počúvame niekedy možno aj oprávnený tlak zamestnávateľov, hlavne z regiónov, kde nemajú na to po minimálnej mzde príspevky, príplatky, na druhej strane si musíme povedať, že dôležité pre našu krajinu je, aby ľudia boli zdraví, aby ženy neboli nútené pracovať v noci a následne nemali problém s počatím, aby naši mladí nemali roztrúsenú sklerózu multiplex a aby sme si nevyrábali zdravotne ťažko postihnutých ľudí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
