Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

23.5.2018 o 14:56 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.6.2018 16:31 - 16:33 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem. Áno, to je práve problém, že môžu, hej, a tí rodičia musia dokazovať vlastne elementárne veci, že súčasťou diagnózy autizmus je práve tie poruchy správania, alebo to, že, že teda sú naozaj odkázaní na individuálnu prepravu. Záleží, od ktorej pobočky, teda ÚPSVAR-u, či im to schvália, alebo nie. Pravdou je, že ich presviedčajú, že teda nech to skúšajú s tými deťmi, ale keďže oni vedia, koho majú pred sebou, a majú reálne skúsenosti s tým, ako majú cestovať s takýmto dieťaťom, im, samozrejme, nepriznávajú, a preto som to chcela taxatívne. Že jednoducho je to súčasťou diagnózy, tak prečo títo ľudia sa majú trápiť? Je to naozaj komplexná a ťažká porucha a je potrebné, aby bolo taxatívne vymenované, že ide o diagnózu, ktorá má nárok na parkovací preukaz.
Čo sa týka týchto počtov, práve preto som vytiahla túto problematiku, lebo naozaj ja robím s tými ľuďmi 20 rokov, ale len posledných 7 rokov sa mi javí, že prichádza nám do systému viac a viac ľudí s autistickým spektrom, a my tiež nemáme ani za deti, ani teda za celkovo ako krajinu prístupnosť k týmto počtom, len viem to cez školský systém, a teda cez zariadenia, keď spolu komunikujeme. Nehovoriac o tom, že existujú asociácie, ktoré sa venujú autizmu, a teda títo rodičia sa naozaj domáhajú toho, aby sa autizmus stal stredobodom záujmu aj politikov, aj odborníkov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.6.2018 16:27 - 16:29 hod.

Soňa Gaborčáková
Vymazať rámček!!!
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.6.2018 16:04 - 16:27 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň. Pán minister, pán predsedajúci, pani spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, dovoľte aj mne sa vyjadriť k návrhu zákona, ktorý je v druhom čítaní a na ktorý čakajú ľudia von, ktorí sa starajú o svojich príbuzných.
Musím povedať, že mojím prvým impulzom, prečo som išla do politiky, bolo tak prirodzene pomáhať ľuďom naďalej a z pozície poslankyne Národnej rady. Keďže sa tejto problematike venujem dlhodobo, bolo prirodzenou súčasťou, že sociálna oblasť sa stala mojou doménou, a teda venujem sa jej v rámci politiky.
Rada by som upozornila, že práve hnutie OĽANO od začiatku volebného obdobia kontinuálne prináša návrhy zákona, ktoré chcú zlepšiť život ľudí, ktorí opatrujú zdravotne ťažko postihnutých, ale zlepšiť konkrétne pohodlie ľudí, ktorí sú skúšaní životom trošku viac. Ako prví sme poskytli tomuto plénu schváliť návrh zákona, kde by opatrovateľský príspevok bol vo výške čistej minimálnej mzde. Dávali sme ho opakovane. Bolo to aj súčasťou nášho vstupu, teda do politiky, kde to bolo v zmluve so Slovenskom ako jeden z desiatich hlavných bodov. To sa podarilo vlastne dostať do novely zákona, ktorá sa momentálne diskutuje v pléne. Taktiež sme navrhovali zrušenie krátenia príspevku pre rodičov, ktorých deti majú vyučovací proces viac ako 20 hodín týždenne.
Tiež sme to v pléne predkladali opakovane a táto novela zákona a aj túto situáciu bude riešiť.
Tiež sme navrhovali, aby sa umožnilo opatrovateľom a osobným asistentom platiť si iba nemocenské poistenie, pretože ak sa ocitnú v situácii, kedy zomrie opatrovaný, alebo teda už neasistujú teda zdravotne ťažko postihnutej osobe, títo ľudia nemajú nárok na OČR-ku, nemajú nárok na materské, a teda sme to chceli riešiť v rámci zákona. To sa nám teda nepodarilo presadiť. Ale čo sa nám podarilo presadiť a ako prví sme podávali návrh zákona na zrušenie obmedzenej doby dôchodkového poistenia pre opatrovateľov, ktorý tiež ministerstvo prijalo za svoje, a teda ešte v minulej novele zákona o sociálnom poistení, teda to prijalo.
Ďalší zákon, ktorý sme predkladali, bol, aby sa opatrovateľom nekrátil opatrovateľský príspevok, ak je opatrovaný v nemocnici. To sa zavádza teraz. A tým pádom chcem povedať, že všetky naše doterajšie návrhy zákona strana, vládnúca strana SMER, a teda aj jej koaliční partneri prijali za svoje a stali sa súčasťou buď noviel predchádzajúcich, alebo teda konkrétne tejto novely. A preto som sa vyjadrila, že nemožno nepodporiť tento návrh zákona, pretože na jednej strane zvyšuje príspevky pre ľudí, ktorí opatrujú, a teda čím skôr ich budú mať zvýšené, tým menší bude tlak na pobytové služby, ktoré sú drahé. Na druhej strane by sme popierali vlastné princípy, s ktorými sme do politiky išli, a hlavne ja osobne.
Samozrejme, túto novelu vnímam, že nie som s ňou úplne stotožnená, a teda osobne si myslím, že obmedzenia zákona, ktoré sú v zákone o kompenzáciách, je možné nastaviť ináč, iným spôsobom a to, čo pridávame ako pozmeňujúce návrhy, alebo to, čo prijalo ministerstvo za svoje, je len vylepšovanie pohľadu, ktorý má vládna SME..., vládna strana SMER, a akceptujem to, ale bude potrebovať mnohé a mnohé zásahy do tohto zákona a stane sa z nej jedno veľké rešeto, ktoré naozaj môže vyznieť, že bude príliš drahé, a teda nebude dlhodobo udržateľné.
Na druhej strane chcem povedať k zvyšovaniu príspevkov, ktoré tento návrh zákona naozaj prináša, a myslím si, že naozaj kolega Erik Tomáš sa vložil do tejto problematiky. Bez rozdielu, že máme iný názor na politiku, je potrebné povedať, že podľa mňa sa naozaj dostal do, do, do tých problémov tých ľudí a zabojoval vo vlastnej strane za to, aby teda tieto veci presadil. Na druhej strane chcem vytknúť to, čo som vytýkala aj pri sociálnych službách, zvyšovanie príspevkov, teda za domácu opateru, sa nebude viazať taxatívne na minimálnu mzdu, čo, si myslím, že nie je správne, že necháme otvorené dvere k tomu, že koľko dá rozpočet, toľko dáme. A ak ten rozpočet nedá, tak jednoducho to nedáme, lebo povieme, že na to minister financií nemá. Ak by sme naozaj chceli zaviazať, že domáca opatera bude našou prioritou, tak sa nebojíme dať tam aj túto klauzulu, a teda naozaj sa rozhodneme ísť do toho naplno a začneme šetriť peniaze inde, aby sme teda nastavili domácu opateru tak, aby bola dlhodobo udržateľná a bola atraktívna pre opatrovanie členov domácností.
Čo mi však chýba v tejto novele zákona, je, že rodinní príslušníci, ktorí vykonávajú osobnú asistenciu, nebudú mať naďalej uhrádzané dôchodkové poistenie, čo sa mi javí ako nespravodlivé. Z rôznych dôvodov nemôžu sa 24 hodín starať o svojho opatrovaného, preto nevyužívajú nástroj príspevok za opatrovanie, ale využívajú nástroj osobnej asistencie a nemajú nárok na dôchodkové poistenie. Sú to tí istí rodinní príbuzní, ako keby opatrovali teda svojho príbuzného doma. Tiež chcem podotknúť, že osobná asistencia je teda nástrojom alebo formou, ktorá rieši domácu opateru. Lebo ten človek nevychádza z rodinného prostredia, len mu tam asistuje teda človek, ktorý nie je priamo príbuzným.
Čo mi ďalej vadí v tejto, v tomto návrhu, je, že osobná asistencia bude pre deti naďalej málo dostupná, a vieme, že sú obrovské problémy na jednej strane s vyučovacím procesom ako takým, a tam so zabezpečením osobných asistentov. Ale je to aj reálna, reálny život, ktorý prináša, keď matka dieťaťa so zdravotným postihnutím chce pracovať, a teda chce poberať osobnú asistenciu na dieťa, tam sú veľké problémy. Schvaľujú im veľmi nízke počty hodín a nikto túto asistenciu nechce robiť. Na druhej strane je to matka, ktorá po zdravotne ťažko postihnutom dieťati porodí zdravé dieťa a tam opäť ju tlačia k tomu, aby teda poberala príspevok za opatrovanie, a teda nežiadala o osobnú asistenciu. Problém v tom vidím, že ak má malé novorodeniatko, potrebuje sa celodenne starať o to dieťa a naozaj je potrebné, aby tá osobná asistencia bola teda schvaľovaná dieťaťu, ktoré sa narodilo pred, teda po zdravotne ťažko postihnutom dieťati, a to bude naďalej problém, pretože jedna vec je, že môžu schváliť, druhá možnosť je, že nechcú schvaľovať.
Ďalšia vec je, že ak sa stará o zdravotne ťažko postihnutého člena jeho príbuzný, ktorý je poberateľom dôchodku, dostane polovičnú sumu, a teda len 184 eur, čo sa mi vidí opäť úplne nedobré nastavenie k trendu, ktorý čaká Slovensko. Na jednej strane dôchodková dávka vzniká vtedy, ak si za ňu, ak si ju odpracujete. To znamená, ak ste nepracovali a neboli ste poistencom štátu, vy nárok na dôchodkovú dávku nemáte. Nevidím dôvod, prečo títo ľudia majú mať krátenú, teda krátený opatrovateľský príspevok len preto, že sa starajú o svojho príbuzného v domácom prostredí. To, to chcela naznačiť pani Nicholsonová, keď hovorila, že je to diskriminácia, a teda naozaj zvažujeme podanie na Ústavný súd, pretože naozaj dôchodková dávka je vec, ktorú si ja zarobím tým, ako žijem, ako pracujem, a mám z nej v dôchodku žiť, a nemá sa vzťahovať na to, či ja teda opatrujem alebo neopatrujem človeka s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ja osobne teda budem predkladať aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sa budú týkať práve diagnózy autizmus. Autizmus sa lepšie začal diagnostikovať posledných 7 - 10 rokov a na základe toho prichádzajú aj problémy vo vzťahu ku kompenzačným pomôckam, ako aj posudzovania nároku na rôzne, na rôzne dávky a príspevky, ktoré vychádzajú práve z diagnózy autizmus. Autizmus chcem zaradiť medzi poruchy, na ktoré sa priznáva parkovací preukaz, lebo mnohokrát musia rodičia alebo príbuzní autistu zdôvodňovať, prečo je odkázaný na individuálnu prepravu, hoci sama pervazívna porucha vychádza z toho, že tento človek má zmyslové, má narušené zmyslové vnímanie, komunikáciu a sociálne začlenenie. To znamená, že v hromadnej doprave je úplne neprijateľné, alebo teda ja nepoznám autistu, ktorý dokáže cestovať hromadnou dopravou, a keď je, tak je to jeden z tisícocov, a by som povedala, že naozaj cestuje hromadnou dopravou, a tam môže ísť o nejakú atypickú formu autizmu, ktorá nie je priradená jednoznačne v diagnostickom procese, preto ju budem navrhovať, aby patrila medzi poruchy, kde sa automaticky priznáva parkovací preukaz, aby rodina nebojovala s úradníkmi, že teda naozaj má právo pervazívna porucha získať parkovací preukaz. Taktiež u autistov je to rovnako príspevok na opotrebovania šatstva, kde viacerí rodičia teda avizujú, že im nechcú schvaľovať, pretože naozaj dieťa dobre vyzerá aj pri posudkovej činnosti sa správa normálne a nechcú im veriť, že tieto deti majú obsedantné správanie, majú rôzne formy porúch správania, kde si napríklad častokrát pri, pri záchvatoch zúrivosti trhajú šaty. A naozaj častokrát to opotrebovanie šatstva je reálne súčasťou života rodiny, kde sa nachádza autista.
Ďalej chcem zaradiť medzi poruchy psychického vývoja Aspergerov syndróm. Dnes tam je autizmus, ale ako my hovoríme v praxi, Asperger je naozaj taký čistý autista, kde má naozaj opäť prejavy, ktoré súvisia s poruchami psychického vývoja, a z toho dôvodu, ak by bol Aspergerov syndróm zaradený, jednoznačne nemusia tí rodičia obchádzať rôznymi inými argumentami, prečo im majú tú alebo henktorú kompenzačnú pomôcku priznať, lebo teda nie je napísané v posudku autista, ale je napísaný Aspergerov syndróm.
Chcem tiež, aby sa autizmus rozlišoval podobne ako schizofrénia, kde delíme na ľahkú, strednú a ťažkú poruchu. Takže naozaj navrhujem zmeniť percentil miery funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí a poruchách psychického vývoja detí, poruchy hyperkinetické, poruchy správania a tak ďalej, pervarzívnych vývinových poruchách, napr. autizmus, a to na 10 - 30 pri miernej poruche, doteraz to bolo 10 - 20, 40 - 50 pri strednej poruche, teraz to bolo 30 - 40 a 60 - 80 % pri ťažkej poruche, doteraz to bolo 50 - 80.
Ľudia, ktorí nezažili autistu, si nevedia ani predstaviť, ako sa pracuje s autistami. Keď som začala pracovať so zdravotne ťažko postihnutými deťmi, tak som mala za to, že najhoršou poruchou sú detské mozgové obrny so spastickou formou a fakt už nič horšie sa nám nemôže stať ako toto. Keď posledných päť rokov začalo pribúdať detí s autizmom alebo Aspergerovým syndrómom, my sme sa venovali skôr nízko funkčným, nie vysoko funkčným, vysoko funkční majú nadpriemerný intelekt alebo majú intelekt v norme, tak naozaj sme zistili, že potrebujeme neúmerne veľa personálu na to, aby sme ich zvládli.
Minulý týždeň sa mi to potvrdilo vlastne v jednom podnete z Košíc, kde bol autista vylúčený z domova sociálnych služieb na týždennú formu, pretože personál potreboval zabezpečiť pri iných diagnózach takú starostlivosť o toho autistu, že on ubližoval sám sebe, ale aj ostatným, pretože nemal dostatočne sanované prostredie. S jedným autistom pracujú dvaja až traja ľudia. To znamená, ak ho máte na týždennej forme alebo ho máte v domácom prostredí, je neskutočné, že títo ľudia nie sú zaradení podľa miery funkčnej poruchy automaticky do tých závažnejších psychicky vývinových porúch.
Preto teda môj návrh zákona nie je, len aby som niečo dávala, ale je to reálny a ťažký život rodičov alebo príbuzných, ktorí majú dieťa s autizmom, alebo teda porúch autistického spektra, alebo teda konkrétne Aspergerov syndróm.
Je potrebné povedať, že je pravdou, že táto diagnóza v minulosti nebola diagnóza, ktorá sa často spomínala ako pri odborníkoch, tak aj pri rodičoch, a teda u odborníkov ako takých. Ja teda som mala prvú skúsenosť s dieťaťom, ktoré prišlo do zariadenia a mala atypickú formu autizmu, prišla ako 12-ročná a nikto jej tento autizmus nechcel potvrdiť. Dnes má táto mladá dáma 26 rokov a má potvrdený autizmus. Znamená to, že aj doba sa posúva, diagnostické prostriedky sa posúvajú a my sa musíme posúvať v rámci sociálnej pomoci, štátnych dávok a kompenzácií aj k tomu, že sa nám objavujú nové poruchy, nové psychické poruchy, duševné poruchy, ktoré sa stávajú hlavnou diagnózou pre uznanie invalidity ako takej.
Ja by som určite chcela povzbudiť všetkých kolegov v rámci pléna, aby naozaj zvážili môj pozmeňujúci návrh, ktorý je, vychádza z praxe, je z reálneho života, a ja som prísna aj na zdravotne ťažko postihnutých, aj na ich rodičov, ak vidím, že uhýňajú teda z toho, čomu by sa mali venovať, alebo je tam príliš ochranárska výchova. Ale skutočne autizmus, Aspergerov syndróm je naozaj veľmi zložitá a komplexná diagnóza a je potrebné, aby sme jej venovali dostatočnú pozornosť aj v rámci legislatívnych procesov. Ja teda už prečítam návrh zákona, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Soni Gaborčákovej.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa sa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 88 vkladá nový bod 89, ktorý znie:
„89. V prílohe č. 3 časti IV Duševné poruchy a poruchy správania bod 1. znie:
1. Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus)
a) mierna porucha 10 - 30
b) stredná porucha 40 - 50
c) ťažká porucha 60 - 80
d) komplexná porucha (napr. Aspergerov syndróm) 90 -100.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za doterajší bod 88 vkladá nový bod 89, ktorý znie:
89. V prílohe č. 3 časti IV Duševné poruchy a poruchy správania sa v poznámke k bodu 1 slová „(napr. autizmus)“ nahrádzajú slovami „(napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm)“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. Čl. I sa za bod 92 vkladajú nové body 93 až 95, ktoré znejú:
93. V nadpise prílohy č. 7 sa za slová „v dôsledku ťažkých porúch mobility“ vkladajú slová „a iných porúch“.
94. V prílohe č. 7 bode I. úvodnej vete sa za slová „v dôsledku ťažkých porúch mobility“ vkladajú slová „a iných porúch“.
95. V prílohe č. 7 sa bod I. dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f) pervazívne vývojové poruchy (napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm).“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I doterajšieho bodu 95 v prílohe č. 8 sa slová „vrátane pervazívnych vývinových porúch stredne ťažkého alebo ťažkého stupňa“ nahrádzajú slovami „vrátane pervazívnych vývinových porúch stredne ťažkého alebo ťažkého stupňa (napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm)“.
Ďakujem, skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.5.2018 11:24 - 11:25 hod.

Soňa Gaborčáková
Ďakujem za slovo. Chcem požiadať o zmenu hlasovania tlače 900 na zdržal sa.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2018 16:35 - 16:37 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, veľmi pekne ti ďakujem, že si zhrnula fakty, lebo tie vždy nám hovoria, že teda málo používame faktov, používame emócie, osočujeme. Čiže za to ti pekne ďakujem, že si ukázala to, čo ty vieš, že ideš po faktoch.
Na druhej strane ma veľmi zarmútilo, čo si povedala na začiatku, a to sú tie urbariáty. To sú obyčajní ľudia, ktorí majú nejaký, časť lesa a ktorí sa snažili domôcť k nejakým dotáciám, aby si vylepšili to, tú ich činnosť, s ktorou žijú a celé roky žili ich dedovia. Je to strašné a je to tak na tom našom Slovensku, že pre päť viet sa obyčajný človek nedomôže práva alebo možno trošku prilepšenia cez tie dotácie. Ale ľudia, ktorí majú postavenie, ktorí sú bohatí, bežne sa dostávajú k informáciám a následne k dotáciám.
Preto si myslím, že aj pán veľký novinár, pán Kuciak, keď toto videl, tak jednoducho musel reagovať práve na to poľnohospodárstvo, keďže aj jeho budúca svokra naozaj žila a žije v biednych podmienkach, lebo ja som tam bola na tom pohrebe, a naozaj gazduje. Je to žena, ktorá ostala vdova, a videl, ako sa drie, ako sa drie reálne tak, že tí ľudia majú mäso za to a majú tie, tie jednotlivé produkty. A keď videl, ako sa narába s dotáciami, musel to dať na papier a stálo ho to život. Hanba! (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2018 11:29 - 11:31 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak žijem pod Tatrami. Pani ministerka, aj vy ste rodáčka spod Tatier a pán Fecko spomínal podhorské oblasti a ich rozvoj. Jedinou šancou hospodárenia práve pod Tatrami je skôr chov oviec, kráv, pretože urodí sa u nás len, zemiaky maximálne.
Ja sa chcem opýtať, či naozaj o tom neviete, koľko reálnych fariem tam funguje? Ale predpokladám, že toľko dotácií, koľko išlo práve na podtatranský región, by sme sa divili, koľko tam šlo a koľko reálne sa tam chová. To znamená, že malé Švajčiarsko neurobíme spod Tatier, čo je veľká škoda, lebo ak pozrieme na vyspelé štáty, ako je Rakúsko, Švajčiarsko, tak práve tie podhorské oblasti, odkiaľ obidve pochádzame, sú naozaj na to pripravené, aby sa tam podnikalo.
Ja mám reálnu skúsenosť z nášho regiónu, že práve s dotáciami začali robiť ľudia, ktorí mali kamiónovú dopravu a zrazu majú normálne dotácie na pôdu. Takže naozaj ako my sa nepohneme cestou Švajčiarska v tých podhorských oblastiach, ale musíme dávať pozor, komu čo dávame. To je naozaj reálny život. Ja nepotrebuje škandalizovať veci. Toto vidím: kamionisti podnikajú s pôdou a dostávajú dotácie. Nikdy v živote som ich nevidela, že by farmárčili, a ľudia, ktorí by sa o tie kravy a ovce starali, tak jednoducho nemajú ten priestor. Buďme rozumní a naozaj používajme sedliacky rozum.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.5.2018 14:56 - 15:09 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň, pani komisárka, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, toľko emócií, a pritom si treba zo všetkého zobrať naozaj tú objektivitu, či všetko funguje tak, ako by sme chceli, a či sme urobili všetko preto, čo sme mohli. Ja by som teda povedala moje podnety, ako vnímam teda vašu správu, resp. čo mi v nej chýba, a tiež možno nejaké podnety alebo aj otázky, ktoré mám na vás.
Čo sa týka vašej správy, tak štruktúra správy neprináša dostatočne identifikáciu, odkiaľ prichádzajú podnety, a teda geografickú oblasť, odkiaľ to je. Vieme dobre, že v rámci SPO-čky majú na východe iný charakter problémov, napríklad čo sa týka chudoby, kdežto na západe krajiny sú skôr problémom závislosti detí od drog. To znamená, bolo by fajn, keby vaša správa mala túto danosť, a vedeli by sme aj na základe toho, alebo teda ministerstvá jednotlivé, zaviesť či už prevenciu, alebo teda dané opatrenia práve vzhľadom na lokalizovanie, kde tie problémy máme.
Tiež sa mi javí, že uzatvárate podnety bez dosledovanosti následnej nápravy, taktiež vaše, chýba mi také intenzívnejšie pripomienkovanie legislatívy, alebo teda iniciovanie novej legislatívy voči jednotlivým ministerstvám, alebo to nemáte zapracované v správe, potom je potrebné, aby aj tieto sme sa náležitosti dozvedeli.
Čo sa týka takých podnetov, mne chýbal, ak ste rozoberali, a teda ste hovorili aj minulého roku, aj tohto roku hovoríte o problémoch detských domovov, kde ste vlastne hovorili o tom, aká je tam starostlivosť, aké problémy vyvstávajú práve z detských domov a v starostlivosti o deti, ktoré sa tam nachádzajú.
A chýba mi krok B, a teda preto by som prijala, aj teda aby ste zamerali svoju pozornosť aj k náhradnej rodinnej starostlivosti ako teda alternatíva práve k detským domovom. A tiež pozornosť zamerať na referáty, poradenstvá a psychologických služieb v rámci úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Keďže vieme, že aj ste sa sama vlastne dotkli tej problematiky, že, že je, ak sa rodičia rozvádzajú, tak následne každý hovorí tú svoju pravdu. A z našich podnetov zase vieme, že sú to poddimenzované pracoviská, kde majú slabšiu hodinovú dotáciu práve k jednotlivým rodinám a potom vlastne musí len SPO-čka pracovať v rámci tak, takých problémov medzi rodičmi, čiže náhradná rodinná starostlivosť, referáty poradenstva a psychologických služieb.
Čo sa týka vlastne vašej správy, tak hovoríte o zabezpečovaní stravovania detí s dostatočnou výživnou hodnotou, stravovania v školách. Odznelo tu už veľa vecí, chlebík bezlepkový, nebezlepkový, ja sa skôr chcem zamerať na to, že máme vysoký podiel detí, až 20 % detí je chudobných, v hmotnej núdzi sa nám nachádza 63-tisíc detí, a teda dostupná strava pre takéto deti je väčšinou, ak sa nachádzajú v hmotnej núdzi, len vtedy v školách, ak je tam nadpolovičná väčšina, tak vtedy je vlastne tá strava dostupná za jedno euro na celý mesiac a podobne. Čiže ak sú deti, práve deti so špeciálnymi potrebami integrované alebo vzdelávané v rámci inkluzívneho vzdelávania, problém na tých bežných školách je práve to, že väčšina detí tam nie je v hmotnej núdzi, a teda deti nemajú zabezpečené ani ten jeden obed denne a potom ťažko od nich požadovať nejaké, nejaké výkony v oblasti výchovy a vzdelávania. Čiže bolo by fajn sa pozrieť aj na túto problematiku stravovania, nielen na doplnkové stravovanie v školských bufetoch, a problémy, ktoré, ktoré ste vyčítali, lebo osobne si myslím, že v 21. storočí, ak sa dieťa nenaje ani raz denne, tak je to hanba nás dospelých, že tak to funguje. A keďže ste detská ochrankyňa práv, tak určite je namieste, aby ste dotiahli takéto podnety, a aj pre jednotlivé ministerstvá, aby sa problematikou riešenia chudoby detí zaoberali.
Čo sa týka predchádzania úrazov, tak píšete, že teda na váš podnet sa zaviedli, sa zaviedla, zaviedol taký moment, že zamestnanci odborníci by mali spĺňať zdravotnícke vzdelanie pre deti do 3 rokov. Ja len chcem upozorniť, že s deťmi do 3 rokov sa pracuje aj v iných službách, a teda je to aj, sú to aj iné zariadenia aj v rámci služby včasnej intervencie, ktorá má ambulantnú formu, aj tam sa nachádzajú deti, ktoré sú mladšie ako 3 roky. Čiže pozrieť sa aj na tento problém.
Čo sa týka oblasti šikanovania, tak v podstate opisujete prípady, nejaké riešenia sa tam ukazovali, videla som, že teda, neviem, či to bolo na váš podnet, ale teda hovoríte o metodickom pokyne a usmernení v rámci spolupráce s ministerstvom školstva. Tam by bolo vhodné zmonitorovať, a teda aj zmerať, aký efekt tento metodický materiál prináša reálne, či to nie je len papier pre papier a či jednotlivé školy naozaj vykazujú, že v týchto školách sa šikanuje, lebo vidíme aj mediálne výstupy v rámci vlastne toho šikanovania, a je pravdou, že to hanba školy, oni sa k tomu nechcú priznávať a jednotlivé školy sa snažia tento problém ututlať. Čiže je to z vašej pozície aj dôležitý moment, aby sa tento metodický pokyn, bol teda aj dosledovaný, monitorovaný a merateľný.
Tiež sa chcem opýtať, posielali ste aj list v rámci detského a mládežníckeho diskusného fóra, na ktoré vám odpovedalo 150 záujemcov, či ste podľa toho zamerali vlastne tie miesta, kde navštívite tie problematické, problematické lokality, kde teda sa tá šikana nachádza.
A tiež sa chcem opýtať, lebo ste neposlali ten list aj ZMOS-u, keďže tvrdíte, že sú zriaďovateľmi škôl, a teda oni môžu ďalej podávať túto informáciu, aká bola spätná väzba, teda koľko obcí a miest sa vám na tento váš podnet vyjadrilo, a či si myslíte, že existuje ešte aj iná, efektívnejšia cesta, ako zapojiť práve aj tých zriaďovateľov v boji proti šikane na základných školách.
Taktiež hovoríte, že je pošta, pošta prijíma listy bezplatne, a teda koľko ste takýchto bezplatných listov dostala ako podnety.
Taktiež sa zastavím pri, pri tom prípade, kde bola šikanovaná žiačka so zdravotným znevýhodnením, ale skôr sa zameriam na súvislosť s posudzovaním podnetu. Ste sa obrátili na ministerstvo vnútra s požiadavku o súčinnosť pri riešení kyberšikany formou vytvorenia národného projektu. Ako to dopadlo a akú účasť vlastne v tom budete zohrávať vy ako komisárka a tiež aká bude dosledovanosť následných krokov?
Čo sa týka problematiky, následne, ak sme sa už dotkli tej žiačky, tak problematiky integrovaného vzdelávania, teda inkluzívneho vzdelávania. Komisárka ako, ste kontaktovala ako komisárka, ste kontaktovala riaditeľku školy a žiadala ste ju, aby poskytla asistenta učiteľa pre dieťa, a teda či vidíte priestor aj z vašej pozície, sa zaoberá týmto problémom nejako hlbšie, lebo je to problém viacerých škôl, že teda nemajú asistentov alebo nechcú prideľovať asistentov, a čo by ste zo svojej pozícii vedeli ako iniciatívu spraviť, a tiež by som sa opýtala na tú diagnostiku detí zo špeciálnymi potrebami. To znamená, že či v tejto záležitosti máte nejaké predrokovania alebo rokovania v rámci ministerstva školstva, a ako to vidíte, teda tam by som určite videla pri deťoch, ktoré sú inkluzívne vzdelávané alebo sú integrované, aby sa počas štúdia rediagnostikovali, a teda že či, či je teda zhoda, a čo vlastne vy navrhujete v rámci takých podnetov pre ministerstvo školstva a ministerstvo práce.
Tiež ste mali podnet, čo sa týka psychického šikanovania, kedy vlastne škola v podstate neuznala, že nejde o psychické šikanovanie, čo by ste navrhovali ako také systémové riešenia, práve keď ste videli ten konkrétny problém, že jednoducho ťažko presvedčiť tú školu, že, že naozaj ide o, o psychické šikanovanie, a ako nastaviť, aby akceptovali, že sa v ich školách nachádza psychické šikanovanie, čiže ako to odhaľovať, ako priznávať a ako vplývať preventívne.
Čiže asi toľko by som chcela z môjho podnetu. Určite, určite sa môžme oháňať tým, kto má akú pravdu, ale dôležité je, aby sme sa zamýšľali, ako veci posúvať, ako riešiť problémy, ktoré sa reálne dotýkajú tých najzraniteľnejších, a to sú deti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.5.2018 10:19 - 10:20 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za pripomienku. Samozrejme, ja som aj v svojej rozprave povedala, že, že teda je potrebné urobiť systémové reformy, aby nebolo viac podnetov, a ja si uvedomujem, že v rámci komisárky sú určité možnosti, ktoré môže a ktoré, ktoré nemôže, a ja som ju chcela práve povzbudiť v tom, že teda to, na čo ona prichádza, je systémový problém, aby sa nebála pomenovať tie veci a prispievať naďalej tak, ako to robí vlastne doteraz, do pripomienkového konania, ale hlásiť, hlásiť, že sú to chránené osoby. Trestný poriadok nám hovorí o týchto ľuďoch, že sú to chránené osoby. A kto iný ako štát cez reformu starostlivosti o týchto ľudí sa má o takýchto ľudí postarať? Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.5.2018 9:59 - 10:18 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň, kolegyne, kolegovia, pani komisárka, pani predsedajúca, dnes sa stretávame k správe, ako to bolo pred rokom. Pred rokom to bol úrad, ktorý ste museli uchopiť, a teda dať mu nasmerovanie.
Osobne si vážim také tri oblasti, ktoré ste počas toho roka zapracovali, a to to, že ste podnety zaznamenali tak, odkiaľ prichádzajú. To znamená môžte vidieť aj geograficky, kde sú hniezda problémov, čo sa týka regionality, a druhý odkaz je vlastne poukázanie aj na nejaké systémové problémy, ktoré je potrebné legislatívne niekam uchopiť. A druhú vec, ktorú, sa mi páči, že ste zapracovali, je práve to uchopenie, teda riešenia a opatrenia na nápravu. A tretia vec, ktorú ste za ten rok použili, tak je pripomienkovanie legislatívnych procesov, čo je veľmi dôležité. Ak to nedokážeme systémove zmeniť, tak je potrebné pri každej novej legislatíve vstupovať teda do pripomienkového konania a aj to som videla, že ste boli v týchto veciach aktívna, čo sa týka ľudí so zdravotným znevýhodnením. Čiže každopádne za ten rok chcem povedať, že tieto tri oblasti ste zvládli vynikajúco a môžu byť podkladom pre ministerstvo práce, ale aj iné ministerstvá, aby sa nasmerovali vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu alebo sociálnej pomoci ľuďom so zdravotným znevýhodnením.
Avšak počet podnetov poukazuje na to, že je potrebné riešiť problémy ľudí so zdravotným znevýhodnením systémovo. To znamená, to, čo sme nastavili pred 10 rokmi, už v dnešnej dobe nespĺňa svoju úlohu, a preto tam vzniká tá sieť, kedy sa nám ľudia prepadávajú niekam, kde ich nedokáže úradník zaradiť, a tým pádom trpia, pretože nedostávajú adekvátnu sociálnu pomoc, alebo teda nespadajú do sociálneho zabezpečenia.
Preto je potrebné hovoriť o reforme nastavenia sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, ale taktiež aj trhu práce pre zdravotne ťažko postihnutých ľudí. Samozrejme, sú to veci, ktoré si musí osvojiť vláda a vládna koalícia, a teda sčasti by podľa mňa pomohla aj jednotná posudková činnosť, ku ktorej sa zaviazali v rámci vyhlásenia vlády, ale, samozrejme, tie reformné kroky už nestihnú za tie dva roky a obávam sa toho, že ten, tých, počet tých prípadov, ak si budete plniť tú svoju úlohu vzhľadom na svoj úrad poctivo, bude len pribúdať. Obávam sa, že ani prijatím zákona o kompenzáciách sa veľa vecí nevyrieši, keďže priorite tam ostávajú problémy, aj čo sa týka domáceho opatrovania, aj teda systémových problémov osobnej asistencie, kde sa javí, že teda filozoficky sme nie veľmi dobre uchopili práve ukotvenie osobnej asistencie ako takej v našej legislatíve a je potrebné rozmýšľať o inej forme. Ja mám na mysli priviesť opatrovateľky, a teda aj ľudí so vzdelaním práve do osobnej asistencie a reformovať vlastne celú, celý ten status osobnej asistencie ako u profesionálov a zaviesť vlastne príspevok za profesionálne vedenie ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale to si vyžaduje vlastne takú systémovú prácu, a teda preto si myslím na rozdiel od vás, že, že tých problémov menej nebude.
Čo sa týka vlastne vašich oblastí, tak oblasť sociálnych služieb, oblasť vzdelávania, a teda zamestnávania ľudí by som prešla. Čo sa týka sociálnych služieb, avizujete, že bude osobitná správa. Napriek tomu sa pristavím práve pri jednom momente, kde, si myslím, že celý systém na Slovensku sa uberá smerom nie deinštitucionalizácie, ale pobytových služieb, a tým pádom vlastne ako keby mentálne ľudí nastavujeme na to, aby tou barličkou pre nich nebola starostlivosť v podobe podporných služieb, aby tá rodina sa zvládala starať o toho svojho príbuzného čo najdlhšie, ale, naopak, ak to doma nezvládneme, tak štát v podstate bude sanovať to cez pobytové služby, ktoré sú, sú určite nehumánnejšie voči tej osobe, ako keby ostala v domácom prostredí. Boli ste v tých pobytových službách, viete, ako tí ľudia bytostne prežívajú to, že sú odložení niekde. Nie je to blízke pre slovenský národ, ktorý, ktorý v minulosti žil viacgeneračne, a teda skutočne sa staral o tých svojich príbuzných. Dnes, dnes sú umelo vytlačovaní vlastne do tých pobytových služieb, ktoré sú drahé a budú predražovať systém starostlivosti.
Len príklad, priemerný dôchodok je necelých 400 euro a služba stojí od 800 do 1200 euro. Už dnes si nedokážu títo ľudia zaplatiť pobytovú službu. Čiže neskôr náš štát bude mať obrovský problém práve s udržaním dlhodobej starostlivosti o týchto ľudí a ich príbuzní budú mať problém sa vyskladať na pobytovú službu. Preto v oblasti deinštitucionalizácie aj z vašej pozície je potrebné kontrolovať kroky ministerstva práce, a teda ja by som vás chcela požiadať, ale aj poprosiť tak osobne, lebo viem, že ste ľudský človek, aby sme sa pozreli na tzv. podporné služby, a teda odľahčovacie služby a opatrovateľskú službu. Práve tieto sú nosnými piliermi toho, aby ten príbuzný ostal v domácom prostredí. Netreba si myslieť, že keď zvýšime príspevok za opatrovanie, tak všetci sa húfne budú hlásiť k tomu, aby, že sa budú starať o toho ťažko zdravotne postihnutého člena v domácom prostredí. Ak pozeráme na priemernú mzdu alebo zvyšovanie minimálnej mzdy, musíme si uvedomiť, že toto nebude tiež atraktívne pre rodinu. Ak by tam boli podporné služby, samozrejme, tá rodina by si s tým príbuzným teda vedela poradiť takouto formou. Preto vás chcem poprosiť, aby ste sa pozreli na tie podporné služby, a teda odľahčovacie a opatrovateľská služba. Odľahčovacia takmer vôbec nefunguje v rámci samospráv, a čo sa týka opatrovateľských služieb, funguje v rámci európskych fondov, teraz to skončilo a následne to začne až niekedy v jeseni. Opäť to nie je systémový krok, keďže ministerstvo hovorí na obce, obce hovoria, malé, že práve so starnutím obyvateľstva majú obrovský problém, lebo nedokážu z podielových daní zabezpečiť túto opatrovateľskú službu, a preto tento nástroj sa nám úplne stratí, ak sa spomalí aj čerpanie európskych fondov. Popri tej krivke, ktorý nastane, preto si myslím, že tých podnetov nebudete mať menej.
Čo sa týka zásahu do súkromia, tak tiež sa obávam, že odoberanie osobných dokladov, osobných vecí alebo vykonávanie hygieny v rámci spoločenskej miestnosti je absolútne nehumánne v 21. storočí, kedy, aby si personál uľahčil svoju prácu, tak nechá urobiť toaletu starého človeka alebo zdravotne ťažko postihnutého priamo v spoločenskej miestnosti. Je to absurditou celého systému fungovania sociálnych služieb, a preto chcem vás upozorniť na ďalšiu vec, keďže boli oddialené štandardy kvality, aj z vašej pozície je potrebné hlásiť sa k tomu aj napriek tlaku poskytovateľov sociálnych služieb, kde potrebujú, samozrejme, urobiť reformy aj v tejto oblasti, a veľké reformy, samozrejme, sami od seba nedokážu zabezpečiť tieto veci, ale u nás je stredobodom záujmu práve ten človek, práve ten občan so zdravotným znevýhodnením, ktorý aj podľa Trestného poriadku je vlastne chránenou osobou, a preto je dôležité, aby sme sa pozreli na štandardy kvality, ktoré vychádzajú z takých troch rozmerov, a to je personálny a dodržiavanie ľudských práv, čo súvisí práve s touto oblasťou, ktorú som menovala, a tiež, samozrejme, je dôležité, aj ako procesy v konkrétnych zariadeniach prebiehajú. Tam som aj už pri jednej debate, aj na TA3 hovorila, že je potrebné ministerstvo smerovať k tomu, aby supervíziu nad štandardami kvality robili supervízori Slovenska akreditovaní, ktorí idú po procesoch a ktorí teda vedia vyhodnotiť všetky tieto tri oblasti, ktoré som menovala, ako, ako záver, s ktorým by sme mohli narábať.
Do budúcnosti je potrebné zvažovať aj inú vec, aby zariadenia sociálnych služieb spĺňali nejaké ISO normy a na základe toho aj im bol poskytnutý príspevok. Všetko, čo by bolo nadštandardné, hovorí nielen o kvalite, ale je pre, pre klienta, že či teda platí si pomerne vysokú sumu, a za to, čo dostáva k tej, k tej cene. Čiže to by bolo aj k riešeniam, ktoré by som navrhovala, okrem tých, ktoré, samozrejme, akceptujem, ale ktoré by boli systémové a kde by sme vedeli naozaj poukázať na, na to zlyhávanie aj oficiálne, aj viac by sme chránili klienta ako takého, a teda osobu chránenú v našom štáte.
Čo sa týka vzdelávania, tak neskutočným problémom je zabezpečenie počtu asistentov v školách, ministerstvo školstva hovorí, že pri úkonoch sebaobsluhy a osobnej hygieny teda oni nemajú svoju parketu, a hádže to na ministerstvo práce, ministerstvo práce hovorí, že v čase školy teda to má na starosti škola, a keďže každý sa hraje na svojom piesku, realita je taká, že nieže len nemáme uchopené také systémové financovanie týchto ako školských asistentov, tak aj asistentov detí, ktoré chodia do školy, tam je veľmi problematické vlastne schvaľovanie tých osobných asistentov, ako ste správne pomenovali vo vašej rozprave, a hlavne u detí, ktoré sú školské, veľmi ťažko sa tí rodičia dostávajú k tomu, aby im schválili osobnú asistenciu.
Ja poznám prípad z Košíc, ktorý rieši pani už dva roky, a v podstate narodilo sa jej zdravé dieťatko a nechceli jej schváliť asistenciu k zdravotne ťažko postihnutému dieťaťu, ktoré je staršie, a v podstate hovorili, že keď je na materskej s tým dieťaťom, môže sa postarať aj o zdravotne ťažko postihnuté. Keďže sa má riadne starať o dieťa do troch rokov veku života, je samozrejmé, že to dieťa so zdravotným postihnutím je na vedľajšej koľaji, tlačili ju k tomu, aby poberala príspevok za opatrovanie, kde sa oni skryjú za to, že je to 24-hodinová starostlivosť, a preto je to systémový problém, ja som vyňala jeden problém, a tak ako vy z tých príbehov, ale toto je systémový problém a to by sme vedeli riešiť v rámci aj tej reformovanej osobnej asistencie, kde by bola profesionálna a vedela by sa využívať ako v školskom prostredí, tak aj teda v styku so spoločnosťou alebo prácou ako takou. Čiže aj tie tri zdroje ak by sa napočítali a urobili by sme legislatívu takéhoto formátu, vedeli by sme poriešiť aj v školách tie deti, aj v podstate tú osobnú asistenciu pri styku so spoločenským prostredím a následné problémy, ktoré v systéme sociálneho zabezpečenia ľudí so zdravotným postihnutím máme.
Okrajovo sa dotknem aj zamestnanosti, keďže vieme, že invalidné dôchodky nie sú vysoké, a teda hlavne, ak nemáte mieru funkčnej poruchy nad 70 %, tak ide niekedy len o stovku, niekedy o 90 eur a menej a tí ľudia sa veľmi ťažko dostávajú k pracovným pozíciám, a ak už konečne sa dostanú na tú pracovnú pozíciu, je problém v tom, že ak nevyhovujú zamestnávateľovi, veľmi ľahko im úrad práce schvaľujú také tzv. automatické schvaľovanie toho, že ich ten zamestnávateľ prepustí, a oni sa vlastne k živobytiu cez prácu vôbec nemôžu dostať. Čiže tie odporúčania, ktoré dávate v rámci svojich návrhov, ja kvitujem a tiež si osobne myslím, že je to cesta, ako teda sprísniť to, aby si niekto s týmito ľuďmi robil, čo chce, lebo, samozrejme, potom sa čudujeme, že hovoria, že majú nízke invalidné dôchodky, keď sa nedostane k práci, má nízky invalidný dôchodok, tak je pod hranicou chudoby. Nedôstojné, sú v chalúpkach bez vody, bez tepla, čo je nedôstojné na, na štát v strednej Európe, a už vôbec pri takomto ekonomickom fungovaní, ako je dnes nastavené na Slovensku. Jednoducho to je anomália systému a na to sa musíme pozerať každý zo svojej pozície a výhovorky, že, že to tak nie je, menovať, menujte konkrétne prípady, to je o tom, že vy poviete jeden prípad, ale systémovo sa treba pozerať na to, že ak nevieme dať vysoké invalidné dôchodky, čo nevieme z toho systému, ako je nastavený dnes, tak jednoducho treba urobiť B, aby si títo ľudia podľa ich schopností dokázali zabezpečiť dostatočnú finančnú, finančné krytie svojich nákladov, a tam by sme mali byť dôrazní, dôslední a nepozerať, kto za koho kope.
Čo sa týka sociálneho poistenia, tam tiež vnímam, že je problém s jednotnou posudkovou činnosťou, títo ľudia sa naozaj posudzujú trikrát, všade ináč, každý má nejaký iný nárok naňho, sú nielen zmätení, pani komisárka, oni sú stratení v tom systéme a v podstate, ako hovorím, žijú na hranici chudoby.
Utrpenie ľudí v našom štáte poukazuje na to, že nám niečo zlyháva. Ak neu..., ak sa budeme snažiť interpretovať utrpenie ľudí spôsobom, že niekto iný je na vine, to znamená, nie sme zrelá spoločnosť a niečo tu nefunguje. Takže k tomu, že tá posudková činnosť a nesprávny postup posudkových lekárov môže spočívať aj v tom, že nemajú atestáciu teda na posudkové lekárstvo a mnohokrát ju vykonávajú aj lekári, ktorí nemajú túto atestáciu, a tým pádom je to, je to krízové a nedokážu to vyhodnotiť správne, o čom svedčia aj mediálne prípady rôznych rodičov, ktorí majú dieťa napríklad s výnimočnou chorobou a podobne.
Tiež si myslím, že splnenie podmienky invalidity, ale nepriznanie vlastne dôchodku preto, že nemajú dostatočne odpracovaný vek, hlavne odpracované roky, hlavne je to u tých, ktorí získajú trvalú invaliditu počas ich produktívneho veku, to znamená, nejaký chlap spadne na stavbe, pracuje v stavebníctve 5 rokov, a keďže nemá dostatočný počet, kde prispieval do Sociálnej poisťovne, tak v podstate mu, má invaliditu, ale nepriznáva sa mu invalidný dôchodok. Potom si musia požičiavať peniaze na to, aby si doplatili vôbec, aby získavali vlastne invalidný dôchodok, čo je opäť, ak máme tento problém, musíme ho nastaviť ináč, musíme ho začať riešiť z inej filozofie a zase zbierať, a pozbiera teda tie finančné toky, ktoré nám bežia cez iné zdroje.
Takže to je taký základ k tomu a možno také moje postrehy a podnety, ktoré som si dovolila povedať z tohto rečníckeho pultu, a, samozrejme, budem sledovať vašu prácu ďalší rok, a teda budem držať palce, aby ste mali odvahu hovoriť aj veci, ktoré nie sú populárne, a veci, ktoré vám môže vytýkať aj vládna koalícia, keďže za jej vlády ste sa dostali do pozície, tak môžte mať tlaky aj z tohto smeru, ale my sme tu poslaní pre tých ľudí, my máme svoje poslanie, a teda ja si myslím, že v prvom rade je naše čisté svedomie vo veciach. Sme a nie sme na úrade, ale svedomie si nesieme ďalej.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.5.2018 15:47 - 15:48 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za pripomienky. Ja by som len predsa dočítala to, čo teda som dostala ako odpoveď. Ja som sa pýtala na otázku, aké percento dlhodobo nezamestnaných sa umiestnilo v opatrovateľských službách po rekvalifikačnom opatrovateľskom kurze cez projekt REPAS? Z celkového počtu 10 664 uchádzačov o zamestnanie podporených cez projekt REPAS, ktorí absolvovali rekvalifikačné kurzy zamerané na opatrovateľskú starostlivosť, bolo 2 765 uchádzačov o zamestnanie umiestnených na trhu práce. Z nich bolo 922 dlhodobo nezamestnaných. To znamená, z 10 922 na pomocné práce, a keďže nám starne obyvateľstvo, kľudne do tohto systému by sme týchto ľudí mohli postupne dostať. Čiže to sú reálne veci a ja sa opieram vždy o fakty a o to, že ide mi o to, aby sme vedeli zabezpečiť do budúcnosti v našom štáte dlhodobú starostlivosť o chronicky chorých a teda, aby sme nezruinovali dôchodkový systém. Ďakujem.
Skryt prepis