Len veľmi telegraficky. Pán poslanec Dostál, ste boli absolútne povrchný a politický, vôbec nie odborný. Ja len veľmi, zákonná možnosť bola. Ale čo sa stalo? Vyšlo jedno rozhodnutie krajského súdu, kde povedalo, že no, však my na základe infozákona zverejníme všetko. A zverejnili všetko. A z tohto zverejnenia už Slovenská republika má značné problémy z diplomatického, z bezpečnostného aj z trestnoprávneho hľadiska. Ale vás toto nezaujíma. Vás zaujíma, aby ste mohli niečo povedať, niečo super. Dobre, to je tá vaša zodpovednosť.
Nedali sme tento návrh zákona schválne do skráteného legislatívneho konania, aby tu bol priestor v prvom aj druhom čítaní. Ale to neviete oceniť. Vidíme tak, že keď mám čiapku, to je problém, keď nemám čiapku, nemám problém. Tak asi sme to mali fakt doniesť v skrátenom legislatívnom konaní a zbuchnúť tento zákon za deň. Ste toho názoru? No toto riešenie nie je lepšie? Na skrátené legislatívne konanie čas nebol, lebo sú ohrozené záujmy a sú to mimoriadne okolnosti. My sme tu mali roky rokúce zavedený režim, ktorý dobre fungoval, presne ako ste hovorili vy. Súdy rozhodli, ale jeden súd vytvoril precedens. A to už nie je cesty späť.
Povedzme si konkrétne, že prečo by nemohli byť zverejnené domové prehliadky. Robili ste trestné právo? V živote nie. Viete o tom niečo? Nič. Viete, koľko domových prehliadok sa robí u osôb, ktoré vôbec nemajú nič spoločné s trestnými činmi? Naposledy som bol u jednej účtovníčky. Bola nariadená u nej domová prehliadka, lebo robila doma, a stíhanie nejakej osoby, ktorej ona robila účtovníctvo. Nič spoločné nemá s tými trestnými činmi, z ktorých sú podozrivé tieto osoby. A bola u nej domovka. Oprávnene, lebo mohli tam byť nejaké účtovné veci tej firmy. Má sa to zverejniť? Že býva v malej dedine, že u nej bola domovka? Čo by si ľudia o nej pomysleli? Že prečo, ako by sa to vysvetlilo? Ako by sa bránila? Že áno, bola u mňa domovka, ale mňa sa to netýka, lebo bolo to nejakej firmy, ktorej som robil účtovníctvo. Tu sú právom chránené záujmy aj jednotlivcov. A týmto jednotlivcom práve, čo som hovoril, chceme zabezpečiť, aby oni mali právo sa dostať k tým informáciám. Nie všetci. Nie všetky informácie, ktoré nie sú utajované, patria nám všetkým. Máme x-ľudí, voči ktorým je nasadené ITP, alebo sledujeme metadáta alebo ukazujeme im SIM karty z dôvodu, aby sme ich chránili. Zverejníme to? Áno, podľa vás samozrejme. Čože, aký budeme mať dopad? Čiže sú určité veci, ktoré fakt nepatria na verejnosť.
Bola táto zásada, bohužiaľ, bola prelomená. My na to musíme mimoriadne reagovať. Nezvolili sme skrátené legislatívne konanie, aby sme o tomto mohli debatovať, lebo to je fakt veľmi háklivá vec. Ale na druhej strane je spustený proces, aby každý, voči ktorému je nasadené takéto opatrenie zo strany štátu, sa mohol dostať k tejto informácii, keď je táto možnosť legitímna. Samozrejme, keď je niekto kriminálnik, tak nebudeme mu oznamovať, že ťa sledujeme.
Že v MPK sa môžu vyjadriť štátne orgány k tomuto. Prečo teraz nie? Štátnym orgánom sme zavreli teraz ústa? Štátne orgány sa stále môžu vyjadriť za ten mesiac, čo bude to druhé čítanie, keď bude v Národnej rade. Ale však aj diskutujeme o tom. Táto požiadavka ani neprišla zo strany ministerstva, ale iných orgánov.
A verejná kontrola OČTK. Ale my musíme zabezpečiť kontrolu orgánov činných v trestnom konaní absolútne iným systémom. Tie najzložitejšie a najzávažnejšie veci vôbec sa nedejú v normálnom režime, ale v utajenom režime, že sú tam spisy vo vyhradenom, dôvernom, tajnom alebo v prísne tajnom režime. K tomu sa nedostaneme. To vám nevadí, že to nebudeme môcť kontrolovať? Lebo to na základe infozákona sa k tomu nedostanete. My musíme zabezpečiť v parlamente cez tie kontrolné výbory, napríklad cez sfunkčnenie výboru na kontrolu ITP, cez zavedenie mechanizmov, zavedenie, aby sme tu odborne diskutovali na témy, ktoré sú fakt závažné, a nie plytko politicky. Cez tie vieme zabezpečiť ozajstnú kontrolu orgánov činných v trestnom konaní. My sme pripravili aj teraz verejné hearingy na obsadenie postu policajného prezidenta a šéfa policajnej inšpekcie. Otvorme pre verejnosť možnosť diskutovať o týchto veciach, kde to je legitímne a možné, ale v týchto prípadoch, bohužiaľ. Ja som za 211-ku, ja som za to, aby to bolo transparentné, verejná kontrola tých vecí, ktoré je tu možné. A preto sme museli, spustili hneď aj druhý proces. Ale toto, bohužiaľ, musíme spraviť nielen v záujme ochrany záujmov slovenskej, verejnej bezpečnosti, ale i v záujme ochrany tretích osôb. Keď vydáme, lebo to sú také veľké rozhodnutia, že koľko rozhodnutí napríklad vydal nejaký krajský súd ohľadom sledovania metadát, čiže kto s kým hovoril. Ale však my tam máme aj osoby, hovorím, že ktoré sú v ochrannom režime. My tam máme osoby, o ktorých môže niekto si myslieť, že niečo spáchal, lebo sú spojené s niečím, ale sa, už o týždeň vysvitne, že to je planý poplach a nič ako nezakladá sa na pravde. Týchto ľudí, zverejníme tieto informácie, že sme ich sledovali. Ako títo ľudia potom budú chrániť svoju česť? Že áno, odpočúvala ma SIS-ka, ale tak, no sami prišli na to, že asi som nevinný. No ale verejnosť má prístup k informácii, že ma odpočúvala. Ako títo ľudia sa ochránia? Ochranu týchto ľudí vieme zabezpečiť, aj spoločnosť, tým, že my vieme, tí, ktorí máme na to oprávnenie, aby sme vedeli kontrolovať Slovenskú informačnú službu. A na druhej strane aj tí, ktorých sa to dotkne, o ktorých sa, vysvitne, že boli odpočúvaní neoprávnene alebo tie dôvody neboli naplnené, aby sa títo dozvedeli, že boli odpočúvaní. Za každých okolností, keď už vlastne tá legitimita nie je naplnená, tak tí nech sa môžu obrátiť potom aj na ďalšie kontrolné orgány, ale nie všetcia. Bohužiaľ, to sa nedá.
Takže ja dúfam, že ste pochopili zámer ministerstva aj po tomto vysvetlení. A ja fakt som pripravený na to, aby sme v druhom čítaní aj tie výhrady, čo mal pán poslanec Kresák, aj vaše výhrady, pán poslanec Dostál, premietli do zákona, ale s tým, aby sme účel, kvôli ktorému som teraz tu, naplnil.
Ďakujem pekne.
