Videokanál poslanca

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, potreba prijatia návrhu zákona vychádza z aplikačnej praxe, ktorej nedávny vývoj preukazuje existenciu výkladov pripúšťajúcich asymetriu v prístupe účastníkov disciplinárneho konania k ochrane v správnom súdnictve. Z dôvodu chýbajúceho explicitného vymedzenia osôb oprávnených podať správnu žalobu proti disciplinárnemu rozhodnutiu vznikli v aplikačnej praxi pochybnosti, pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu na jej podanie.
Hlavným zámerom navrhovanej úpravy je preto upraviť expressis verbis možnosť oboch účastníkov disciplinárneho konania domáhať sa prostredníctvom správnej žaloby preskúmania rozhodnutia disciplinárneho orgánu, čím sa existujúce sporné výklady odstránia. Nejedno rozhodnutie už teraz právoplatné skončilo s tým, že; s konštatovaním, že ministerstvo spravodlivosti nie je aktívne legitimizované podať správnu žalobu v prípade disciplinárnych konaní, ktoré prebehli. Tak sa nazdávame, že verejnosť a tento štát má právo, aby v prípade, keď vidíme, že disciplinárne konanie nedopadlo tak, ako je to spravodlivé, zákonné, tak aby ministerstvo spravodlivosti malo túto možnosť takýto výrok a takéto disciplinárne rozhodnutie napadnúť na správnom súde.
Okrem toho návrh zákona zavádza možnosť ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podať správnu žalobu i v tých prípadoch, v ktorých nie je navrhovateľom disciplinárneho konania, ak na jej podaní existuje verejný záujem. Tu sme sa stretli s takým odporom komôr, ale keď som im to vysvetlil, že o čo sa jedná, tak došlo sčasti k pochopeniu nášho zámeru. Ja viem, že povedzme nejaký exekútor niečo vyviedol, ale predtým, ako by som ja podal disciplinárny návrh na jeho osobu, už to podal prezident exekútorskej komory. Tak nebudem podávať dvojmo, načo. Disciplinárka sa skončí tak, ako sme to nechceli. On nepodá správnu žalobu a ja by som chcel podať. A takáto možnosť tu nie je. Čiže aby sme nemuseli duplicitne dávať návrhy na disciplinárne konanie všade tam, kde už niekto dá, aby ministerstvo spravodlivosti v prípadoch, kebyže dôjde k nejakému takému záveru, s ktorým sa nevieme sústrediť a je tu verejný záujem, tak aby toto, túto žalobu mohlo podať. To je všetko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom predkladaného návrhu je realizácia projektu čistenie obchodného registra. Obchodný register ako verejný zoznam zákonom ustanovených údajov o zapísaných subjektoch má vo vzťahu k aktuálnosti týchto zapísaných údajov svoje historické špecifiká, ktoré v súčasnosti spôsobujú významné problémy.
Tieto problémy predstavujú dodatočnú administratívnu záťaž tak v podnikateľskom prostredí, ako aj na úrovni výkonu verejnej moci a prinášajú so sebou právnu neistotu, a teda znižujú dôveru verejnosti na kvalitu oboch zápisov v obchodnom registri. Z analýzy vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vyplynulo, že počet neaktívnych obchodných spoločností, tzv. mŕtvych spoločností, je viac ako 100-tisíc. Proste toto je taký nežiaduci jav, ktorý tu nemôžem strpieť. Okolo 16-tisíc je tých spoločností, ktoré ešte nemajú stále pretavené svoje základné imanie zo slovenskej meny, slovenskej koruny na euro.
K projektu čistenia obchodného registra predkladatelia pristúpili uvedeným spôsobom aj z dôvodu, že aplikačná prax priebežne v posledných rokoch prináša informáciu o tom, že čistenie obchodného registra nie je možné a praktické zabezpečovať na úrovni jednotlivých registrujúcich súdov popri ich bežnej agende. Museli sme sa s týmto stotožniť, že proste nie je možné, aby súdy, však môžu konať ex offo, len to nestíhajú. Spracovanie, digitalizovanie spisov, databáz nie je na takej úrovni stále, ako by sme si želali. Osobitne je problém Bratislava. Tak dúfam, že aj tu na základe projektových peňazí sa nám vynára také lepšie obdobie, keď tých 5 miliónov listín budeme vedieť v Bratislave nejako zdigitalizovať, že to už pôjde lepšie. No ale chceme, chceme mať nový obchodný register.
Tento síce je veľmi, ako mne od začiatku sa veľmi páčil, čo vidíme na obrazovke obchodný register. Užívateľský, veľmi ľahko ovládateľný, dostatočne rýchly, ale už to vlastne my z tej druhej strany kolíkujeme, všetko pomáhame, aby to ešte sfunkčnilo. Proste to je už neudržateľné, nevieme s tým robiť, ďalšie možnosti, ako do toho dať moderné prvky, čo tam potrebujeme na ďalšie spracovanie dát, už ten systém nezvládne.
S potrebou dosiahnutia aktuálnosti zapísaných údajov ďalej priamo súvisí aj potreba efektívneho podávania a spracovania návrhov na zápis údajov do obchodného registra a precizovanie právnej úpravy zrušovania zapísaných subjektov, ktoré už nespĺňajú zákonné podmienky, a prípadnej likvidácie, ktorá možno ešte väčším významom ako ostatné navrhované opatrenia musí reagovať na požiadavky dnešnej doby tým, že zákonná úprava vytvorí priestor na to, aby bola likvidácia vedená efektívne, účelne, hospodárne a hlavne s reálnou vyhliadkou na jej uspokojenie a ukončenie. Čiže keď my chceme, aby z obchodného registra vypadli tie spoločnosti, musíme myslieť na to, že aby sme nenapomáhali tým nečestným. Takže preto je tam gro tejto novely, ktorá má predovšetkým byť o čistení obchodného registra predtým, ako nastúpi ten nový obchodný register. Pripravuje sa nový, celkom nový zákon o obchodnom registri, tak aby sme to vedeli pretaviť, ale aby sme vedeli vyčistiť obchodný register tak, ako si to verejnosť od nás vyžaduje, aby sme nenapomáhali tým nekalým nejakým aktivitám niektorých ľudí, ktorí nectia zákon.
Ideme sčasti aj na český model, ktorý sa veľmi osvedčil. To je také nóvum, že spoločnosť, ktorá je zrušená, môže sa dodatočne znovu zapísať pre potreby likvidácie, keď sa berie nejaký majetok, a potom sa znova ruší už definitívne. Po štyroch rokoch, keď sa táto spoločnosť, po zrušení predsa len sa vidí, že je nejaký majetok, tak ten majetok ako res nullius, keď vznikol, pripadá štátu. Tým zabránime tomu, ako máme teraz obrovské problémy, že sú zrušené spoločnosti a sa vyskytlo, že tam má nejaký podiel ešte v pozemkovom spoločenstve a tak ďalej. Potom tie samosprávy nevedia, čo s tým a že toto je aj liek na tento spôsob.
Je to nóvum, ale keď sme sa o tom bavili aj na legislatívnej rade vlády, aj v tých odborných pracovných skupinách, tak každý povedal, že poďme do toho. Nevieme nastoliť poriadok, nevieme spracovať, nevieme vytvoriť nový obchodný register, kým tieto staré veci, ktoré sa hromadia v obchodnom registri desiatky rokov, neodstránime.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Znova začnem od konca.
Vážený pán poslanec Baránik, je ešte pomerne ráno. Ja sa čudujem, že už vy ste v takomto duševnom rozpoložení. Spravte s tým niečo, lebo poviem vám na tú poslednú vašu jednu vetu, keď tam nebude minister Gál, môže to byť v poriadku. Kým prijmú týchto justičných čakateľov, kým začnú ich školiť, už dávno nebudem v tomto kresle. Dávno.
A čo sa týka vašich, tam na záver ste povedali, nehádžte, prosím vás, všetkých do jedného vreca. Viete, koľko čestných, slušných, statočných sudcov máme v tom systéme? By ste neverili. Bohužiaľ, máme tam aj čierne ovce, nie jednu, nie dve. Ale skúste dať do veľkého pohára kvapku atramentu, bohužiaľ. Bohužiaľ. Ale musíme prízvukovať stále, že v tom systéme máme veľa šikovných, úspešných sudcov.
A keď ste už povedali, že Dunajská Streda. Dunajská Streda je jeden vynikajúci súd. A sú tam veľmi šikovní sudcovia. Teraz prednedávnom jeden postúpil na krajský súd. A keď už, tak môžem vám povedať, že krajský, v obvode Krajského súdu Trnava prechádzajú najťažšie tí kandidáti. Proste tá komisia asi je, asi je najviac striktná, čiže práve máte opačnú, opačne, čo ste hovorili, že do Dunajskej sa ťažšie dostáva.
A hovorili ste o tom, že tí ľudia, ktorí pôjdu za justičného čakateľa, čakateľov, tak nemajú v sebe spravodlivosť, nebudú vedieť spravodlivo súdiť. Však ani nevieme, kto tam pôjde! Kým toto sa prijme v Národnej rade, kým vypíšeme výberko, kým tí ľudia vypri; už bude asi prvý polrok 2020, bude dávno po voľbách. Tak o čom tu rozprávate?
Čo sa týka pani poslankyne Žitňanskej, tak nájsť ten zdravý mix. No, budeme čakať ešte koľko? Bohužiaľ, nedarilo sa ten zdravý mix nájsť. Nemajú ľudia zvonka záujem o tú prácu. A zaujímavé je, že keď som sa spýtal, že aj pre nich to je aj finančné hľadisko, dobrý advokát, čo je napríklad v niektorých štátoch od nás na západ, to je také, že proste skončí svoju advokátsku kariéru v päťdesiatke, päťdesiatpäťke a ide za sudcu. Ináč je saturovaný a ide súdiť. A ide do toho systému. U nás to proste nie je. Nemá; dúfam, že raz to bude, ale nemôžme na to čakať, lebo 150 – 200 sudcov za tri-štyri roky nám odíde. Môžem sa na to vykašlať, ja už tu dávno nebudem, už možno aj verejnosť zabudne, že voľakedy som bol ministrom spravodlivosti. Načo sa tu trápim? Toto bude problémom za dva, tri, štyri roky. No ale nedá mi to, lebo čo bude s tým súdnym systémom?
Bohužiaľ, ten scenár sa nenaplnil, že vyšší súdni úradníci nám budú dopĺňať sudcovský stav. Šťastní sú tí, ktorí sú na okresných súdoch, kde kolujú z jednej agendy, z jednej spisovej kancelárie do druhej. Lebo na väčšine súdov ich majú, ako by ten inštitút aj mal vyzerať, že to je právnické absolutórium, že ten vyšší súdny úradník sa zapracuje do nejakej agendy a to bude robiť a v tom sa bude vzdelávať a v tom bude dobrý, povedzme rodinnoprávnej, ale on nebude vedieť o trestných veciach, ako aj teraz nevie. Lenže teraz, svetlá výnimka, že pár ľudí prišlo zvonka do systému, ale hovorím, že ten záujem tam nie je. U tých veľmi dobrých právnikov je to už aj finančné hľadisko, ale určite je aj o tom, že súdnictvo dostáva aj od takých pánov poslancov, ako je Baránik, na frak stále, že sú pertraktovaní.
Ale ja sa musím ohradiť voči týmto slovám, že to je, že justícia je kamufláž... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím o kľud v sále. Pán poslanec, poprosím o kľud v sále.

Gál, Gábor, minister spravodlivosti SR
Nie, ja bránim tých čestných, slušných sudcov. Lebo ich hádžete všetkých do jedného vreca. (Reakcia z pléna.) Justícia nie sú len tie čierne ovce a snažíme sa ich zbaviť.
A musíme sa vysporiadať ešte s ďalšou vecou, a to je vyhoretosť sudcov. Hovorím o špecializácii. A na druhej strane ale aj západní experti nám hovoria, že potom ale pozor pri špecializácii, že keď sudca celý život bude robiť len rodinnoprávnu agendu, ten človek skorej vyhorí, ako keď mu tú agendu potom v nejakom čase vymeníme. Ale aj máme také poznatky, že tí sami sudcovia, keď sú postavení pred hotovú vec, že majú zmeniť svoju orientáciu v rámci súdnictva, povedia, že aj mi to prišlo vhod. Že proste už som všade videl len trestancov a vražda a neviem čo a už bolo dobré, že som presedlal na civil. Ale toto je zas otázka vtedy a vtedy to treba nastoliť, keď to tá špecializácia príde, lebo tá musí prísť aj do cteného pléna.
Justičná akadémia. No, Justičná akadémia robí školenia pre justičných čakateľov, ako robí pre sudcov, pre vyšších súdnych úradníkov. Ale ich neškolí. Školiť ich budú školitelia na okresných súdoch. A tu bude veľmi dôležité, že koho dáme za školiteľa. Bude. Bude. Aby to neurčili ľudia, ktorí by to nemali určovať. Že nepoľaviť, aby ľudia prišli zvonku. No nepoľavujeme, len proste tu ľudia zvonku neprichádzajú. Z rôznych dôvodov. A my nemôžme čakať, že príde nejaký krásny mesiac a nám príde 200 ľudí zvonka. Lebo čo keď neprídu? A budeme potom, vtedy riešiť tento problém?
Ja vám, poviem vám, aký je ešte ďalší problém, keď už sa bavíme o ľudí zvonka alebo aj ľudí z prostredia súdu. Keď som mal tú česť porozprávať sa s jednou vyššou súdnou úradníčkou a povedala, že ona v živote nebola v pojednávačke, keď tam prebiehal súd. Lebo proste sa tam nedostala. A nevedia títo ľudia nám pojednávať. Spraví justičné skúšky, spraví výberko, ale nevie si na druhý deň sadnúť do talára. Justičná akadémia musí robiť ešte špeciálne školenia. Kým právni čakatelia prokuratúry, keď spravia prokurátorské skúšky, na druhý deň už idú do pojednávačky absolútne pripravení. Ale hovorím, toto je návrh na to, ako zamedziť tomu, že bude výpadok a nebudeme môcť koho dať do talára.
Pani poslankyňa Žitňanská hovorila, že je rada, že ministerstvo financií nám nedalo toľko miest, koľko sme žiadali. Tak musím ju troška sklamať, lebo my ideme aj z projektových miest vytvárať ďalšie miesta pre justičných čakateľov, ale toto bude napríklad už na ďalšiu vládu, ako sa s tým vysporiada. Ja chcem mať čisté svedomie, že sme spravili všetko pre to, aby sme tu mali možnosť obsadiť súdy po tom, čo tie silné generácie, hovorím, že to sú teraz 62-, 63-, 64-, 65-roční sudcovia, keď títo odídu, aby bol možný nástup niekoho, kto vie o tomto súde. A nie čakať na zázrak, že nám zvonku príde niekto. Vidíme, že zvnútra ten systém nevie vygenerovať toľko kvalitných ľudí, tak dajme šancu aj tým mladým, o ktorých nevieme, kto to bude, pán poslanec. Čiže nevieme, či má v sebe spravodlivosť alebo nie. Lebo nevieme, kto to bude. Chceme prijať skoro stovku ľudí.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení zaviazala, že prijme opatrenia na transparentnosť rozhodovania o personálnom obsadení súdov, stabilizáciu personálneho obsadenia súdov, najmä preťažených súdov, ako aj opatrenia na stabilizáciu podporného aparátu sudcu.
Najväčším problémom súdnictva bolo nestabilita, veľká fluktuácia predovšetkým zamestnancov. To sa nám podarilo od periódy 2019 výrazne vylepšiť historicky najväčším navýšením miezd v štátnom sektore. 24 % sme navýšili mzdové prostriedky pre zamestnancov aj v štátnej správe, aj štátnych zamestnancov, aj zamestnancov vo verejnej správe. To nám, chvalabohu, zabezpečilo to, že zamestnanci sú spokojní, neodchádzajú, vieme nabrať nových ľudí, výberká, sú výberká, nie sú ani nábory, ale proste vieme vyberať ľudí, čiže máme furt dostatok uchádzačov o voľné pracovné miesta.
Problém ale máme s tým, že odchádza nám silná generácia sudcov. Keď sa pozrieme na to, že koľko sudcov nám odchádza alebo bude odchádzať, však máme štatistiky, vieme, aké sú tam ročníky, tak, a vidíme aj to, že koľko uchádzačov sa nám hlási za sudcu a aké sú úspešné. Stačia len justičné skúšky. Len 20 % ľudí prechádza justičnými skúškami. Potom máme tu výberká a ja som veľmi rád, že aj justičné skúšky, aj výberká sú tak striktné, že tie jednotlivé komisie, skúšajúce komisie nepovolia, aby prešla osoba, ktorá nespĺňa tie náležitosti, ktorá, ktoré sú kladené.
Čiže na výberkách je ďalších, len 20 % prechádza, predovšetkým sú to ľudia, ktorí už robia na súde, vyšší súdni úradníci, alebo sú to ľudia, ktorí pôsobia v nejakých právnických, v iných právnických profesiách, tých je pomenej. No ale už sa nám opakujú, že vyšší súdni úradníci môžu absolvovať len trikrát justičné skúšky, ale vidíme, že proste stále sa nám opakuje a tí ľudia, no, ich potenciál nie je taký, aby sme vedeli, že po druhej skúške na tretíkrát uspeje. Proste vidíme to, že, že tá databáza alebo ten, ten, to spoločenstvo, z ktorého by mohlo vzniknúť do dvoch-troch rokov sudcovia, nie je nám k dispozícii.
Na druhej strane vlani takto v septembri asi bola skúška justičných čakateľov, bolo ich 16. Som bol na odovzdávaní dekrétov pre nich a som sa trošku ešte rozčuľoval, že zavolali ma na pätnástu a ešte ani o šestnástej ešte nič nebolo. Som povedal, lebo ešte skúšali, hovorím, že keď, keď nevedia proste, načo ich trápite, tak sa s nimi rozlúčte. A všetci sa zhodli na tom, že nie. Nebolo to o tom, že by nevedeli, ale chceli vedieť, čo ešte vedia. Že bolo diametrálne odlišné skúšať justičných čakateľov a skúšať povedzme vyšších súdnych úradníkov, aj ten výsledok potom sa odrazil na tomto.
Na druhej strane ale máme vedomosti a je to verejne známe, že dochádzalo v minulosti k určitému rodinkárstvu, klientelizmu, neželanému javu, kde sa na súdy možno dostali ľudia, ktorí by sa tam za normálnych okolností boli nedostali. Ja nemám problém s tým, že rodinný príslušník nejakého sudcu sa stane sudcom, keď na to má. Máme herecké dynastie, lekárske dynastie aj advokátske dynastie, moje deti sa chcú stať advokátmi, ale nech sa to deje za tých okolností, keď každý má rovnakú príležitosť. Ja chcem povedať, že okej, pome s tým robiť niečo, aby sme mali možnosť doplniť ten stav, keď nám odíde 150 – 200 sudcov o pár rokov do dôchodku, aby sme vedeli nabrať aj sudcov, ale aby to bolo inak ako doteraz.
Veľmi sa nám osvedčili výberká, že ako sú komisie, ako sú výberká, ako sú robené. Tam fakt ja nevidím tam možnosť nejakého vonkajšieho zásahu, takže sme išli na tento spôsob, ako vybrať tých justičných čakateľov, ako ich školiť, to sme, to sme išli na osvedčenú metódu, akú majú právni čakatelia prokuratúry a potrebujeme tento inštitút troška obnoviť v tomto smere, v smere transparentnosti.
Ale musíme obnoviť aj to, aby sme vedeli prijať viac uchádzačov o post justičného čakateľa, lebo o pár rokov nám odíde toľko ľudí zo systému a nebudeme môcť kde nabrať hotových ľudí, lebo vidíme, že samotní vyšší súdni úradníci jednak na justičných skúškach len 20 % a pri výberkách ďalších 20 %, že toto nie je skupina ľudí, na ktorých by sme sa vedeli spoliehať, že však oni nám vygenerujú tých nových sudcov. Justičný čakateľ bude vlastne školený na to tie tri roky, aby sa z neho stal sudca. Samozrejme, už sa bude preskúšavať v tom trojročnom medziobdobí, ako povedal jeden pán sudca, že aby sme ho zbytočne nekŕmili do týchto krokov, aby sme, keď budeme vidieť, že nespĺňa tie kritériá, ktoré sa naňho kladú, tak aby sme sa s ním vedeli rozlúčiť. A, samozrejme, pôjde zas znova na justičné skúšky ako každý iný a tiež na výberko ako každý iný. Ale hovorím, že tie výsledky tých 16 justičných čakateľov, ktorých sme mali teraz v systéme, sa nám veľmi osvedčili. Celá novela o tom, ja poprosím o podporu v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážené poslankyne, vážení poslanci, potreba prijatia návrhu zákona vychádza z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2018, ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka s ústavou a bol zverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 25/2019 Z. z.
Hlavným zámerom navrhovanej úpravy je zosúladenie súčasnej právnej úpravy náhrady škody na zdraví spôsobenej protiprávnym konaním s článkom 12 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasná právna úprava spôsobu výpočtu náhrady za stratu na zárobku sa výrazne odkláňa od všeobecne uplatňovanej zásady úpravy zodpovednosti za škodu, podľa ktorej sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk a tým pádom neumožňuje poškodenému, ktorému vznikla škoda na zdraví a s tým súvisiaca strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ale aj po jej skončení, domôcť sa náhrady škody v takom rozsahu, v akom mu skutočne škoda vznikla. V záujme poskytnutia ochrany základného práva vlastniť majetok je cieľom návrhu zákona zabezpečiť dorovnanie príjmu poškodeného do sumy, ktorú by zarobil, ak by nedošlo k spôsobeniu škody.
Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa stanovuje od 1. decembra 2019.
Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie a spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú zosnované v našom právnom poriadku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Je to pomerne veľmi kuriózna novela, ide o to, že musíme zadefinovať nanovo obvyklý pobyt, s ktorým vlastne európska normatíva ráta, ale my ju tak, akú ju potrebujeme, zadefinovanú nemáme. Ide o čisto takúto technickú záležitosť.
Účinnosť právnej úpravy sa s prihliadnutím na predloženú dĺžku legislatívneho procesu navrhuje od 1. januára 2020.
A ešte musím povedať, že všetky náležitosti formálnoprávne tento návrh zákona spĺňa, preto požiadam ctené plénum o jeho schválenie v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za pripomienky, ale začnem od konca. Pán poslanec Baránik, je fakt, to mohlo napadnúť len vás, nikoho iného. (Povedané s pobavením. Reakcie z pléna.) Nie, absolútne.
Čo sa týka tých zmien a tých výhrad, stále to je materiál, ktorý je v Národnej rade. My sme sa na vláde vedeli zhodnúť na tomto znení, ale musím povedať, že ešte stále je napríklad problém to, že kto by mal byť správcom, kto by mal dohliadnuť na to správcovstvo. My sa nazdávame, že to by malo byť ministerstvo financií, a ministerstvu financií sa zdá, že by to malo byť ministerstvo spravodlivosti, nakoľko že aj tak, že keď budú nejaké aplikačné problémy, výkladové problémy, aj tak že ministerstvo financií, finančná správa sa obráti na ministerstvo spravodlivosti. Dobre, okej, to by mohlo byť, ale to by sme museli mať asi na ministerstve zvlášť sekciu, ja neviem s koľkými ľuďmi, a skôr ja vidím, že to prináleží tej finančnej správe a ministerstvo financií to bude druhý, akože druhostupňovým orgánom pri problémoch, ktoré môžu nastať pri správe zaisteného majetku.
A čo sa týka toho samotného, že toto je vec, ktorá ešte stále nie je doriešená. Stále nie je doriešená, lebo má to aj finančné dopady, aj personálne dopady, tak dúfam, že do druhého čítania sa dohodneme. Keď toto išlo, už minister financií Kažimír to už nechcel riešiť. Chcel to nechať na nového ministra, nový minister akurát vtedy nastupoval, keď toto sme riešili. Tak som povedal, že nech ten zákon ide, lebo kebyže teraz nejde, tak už potom nestihneme v tomto volebnom období vôbec legislatívny proces.
Druhá vec je, čo sa týka obsahu, už v tom samotnom pripomienkovom konaní niečo sme odstránili, ale musím povedať, že stále sme otvorení tomu, že keď; lebo v tomto poslanci mali pravdu, že poslanci skúmajú zákony, návrhy zákonov až vtedy, keď to dôjde do parlamentu.
Tak, tak sme otvorenejší stále k tomu, aby ten zákon mal možnosť prejsť Národnou radou aj do tretieho čítania a v treťom čítaní ako zákon, tak sme otvorení stále k tomu, že sú tam veci, ktoré, napríklad správa k zaistenému majetku a potom správa povedzme nejakej spoločnosti a správa jej dcérskej firmy. Sú to veci, ktoré sú otvorené, a nebudeme stoj čo stoj trvať na našich návrhoch. To boli návrhy ministerstva, ktoré prešli vládou, ale môžu mať na to poslanci iný názor. Ja som chcel, aby tento názor už bol pretavený do, už v tom predbehu už dohodou, kým to prejde vládou, ale možnože tak poslanci v tomto mali pravdu, už keď to dôjde do Národnej rady, tak potom sa s tým budeme zaoberať. Takže sme tu.
Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a doplnení niektorých zákonov.
Vlani ctené plénum malo možnosť prerokovať tento zákon, ale v inej verzii, nakoľko tam bolo veľa iných novelizačných bodov, ktoré priamo nesúviseli so zaisteným; správou zaisteného majetku a boli tam ešte nejaké záležitosti, ktoré neboli dopracované. Tak teraz dávame do prvého čítania zaistenie majetku a správu zaisteného majetku v zmysle transpozícií čiste očistené na to, na čo tento zákon má slúžiť, a to je správa zaisteného majetku.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2020. Odložená účinnosť k 1. júlu 2020 navrhuje sa kvôli tomu, že čo má úlohy Finančná správa Slovenskej republiky ako správca zaisteného majetku, aby mohla organizačno-personálne zabezpečiť svoju, svoje úlohy.
Návrh spĺňa všetky formálne aj právne náležitosti, preto poprosím vás o prerokovanie a posunutie do ďalšieho legislatívneho procesu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám predložil v druhom čítaní návrh zákona označený ako parlamentná tlač 1454, ktorý je teraz pod rímskou jednou, je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. z prokuratúry a v znení neskorších predpisov, čl. 2 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 o prokurátoroch, právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
Primárnym cieľom navrhovanej novelizácie zákona 153 aj 154 je vytvorenie legislatívnych predpokladov pre riadne fungovanie Európskej prokuratúry a efektívny výkon jej právomocí na území Slovenskej republiky, ako aj legislatívnych predpokladov pre kvalitné zastúpenie Slovenskej republiky v Európskej prokuratúre prokurátormi dočasne pridelenými na výkon funkcie európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora, prípadne aj hlavného európskeho prokurátora.
My sme pristúpili k Európskej prokuratúre, vlastne teraz dávame právny rámec. Na jeseň sme prijali zákon, na základe ktorého by sme mali zvoliť našich európskych prokurátorov, bohužiaľ, ten proces ešte stále nie je ukončený, ale toto je vlastne ten právny rámec, ktorý by vedel nastoliť ten stav, aby tá európska prokuratúra mohla fungovať aj v rámci nášho právneho poriadku. Ide o zásadný zásah do suverenity štátu v oblasti trestného práva hmotného, ako aj do pôsobnosti orgánov vymožiteľnosti práva Slovenskej republiky.
Prokurátori Európskej prokuratúry budú mať v týchto veciach právomoci viesť nezávislé vyšetrovanie a podať obžalobu na príslušný slovenský súd procesným postupom podľa vnútroštátneho práva Slovenskej republiky. Európsky delegovaný prokurátor bude navyše pôsobiť v duálnom režime, t. j. okrem úloh Európskej prokuratúry bude môcť paralelne plniť aj úlohy Úradu špeciálnej prokuratúry. V záujme riadneho plnenia úloh je potrebné upraviť pravidlá spolupráce, zdieľanie informácií, prístup do informačných systémov medzi orgánmi prokuratúry Slovenskej republiky a Európskou prokuratúrou, čo je riešenie najmä v novele zákona o prokuratúre.
Európsky prokurátor bude, euro..., prokurátori, budú pôsobiť aj prokurátori - zástupcovia Slovenskej republiky v pozícii európskeho prokurátora, európskych delegovaných prokurátorov, v prípade aj hlavne európskeho prokurátora. Je potrebné uviesť pravidlá vo vzťahu, status slovenských prokurátorov, ktorí budú dočasne pridelení na výkon funkcie európskeho prokurátora, s tým, že vlastne všetky tie zmeny, ktoré sú navrhnuté, sú determinované s týmto novým statusom.
Poprosím vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dneska už som zastupoval ministra dopravy a aj (vyslovené s pobavením) ministra životného prostredia, tak do tretice aj pani ministerku, ktorá ma poprosila o túto láskavosť, ktorej som veľmi rád vyhovel.
V zmysle § 26 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Dozorná rada Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má päť členov, ktorými sú predseda dozornej rady, podpredseda dozornej rady a ďalší traja členovia dozornej rady.
V súlade s § 26 ods. 8, prvá veta zákona, "výkon funkcie člena dozornej rady sa končí uplynutím jeho funkčného obdobia". Nakoľko päťročné funkčné obdobie uplynie členom dozornej rady doc. MUDr. Martinovi Huorkovi dňom 24. júna 2019, týmto dňom mu končí výkon uvedenej funkcie v dozornej rade. Z dôvodov, že v súčasnosti je neobsadené ďalšie miesto člena dozornej rady, navrhuje sa zvoliť dvoch členov dozornej rady.
Podľa § 26 ods. 3 zákona členov dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené sa predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrh na voľbu JUDr. Ing. Jozefa Ráža a doc. MUDr. Juraja Váňu za členov dozornej rady. Navrhovaní kandidáti splnili všetky zákonom stanovené požiadavky na voľbu do uvedených funkcií.
Ďakujem pekne za pozornosť.