Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, veľmi nerád, ja som tiež k tomu bol výslovne dokopaný, ja som to, že poďme na iné riešenie, ale keďže tých podvodov, fakt robíme osobné bankroty vo veľmi úspešnej koncepcii. Už mali sme doteraz problém s tým, že nemali sme finančné prostriedky na chod centra právnej pomoci, lebo na celý, čo mali na celý rok, to už vyčerpali do augusta. Zefektívniť sa dá práca, ale, bohužiaľ, pri tom čísle je toľko tých podvodných konaní a tých všelijakých špekulantov, že nedá sa. Kým by sme pripravili návrh a išli cez MPK, cez všetko, proste tých podvodov bude ešte viac. Proste toto je záchranná brzda, ktorú musí minister takto zatiahnuť, aby sa ten dobrý inštitút, ktorý ste vymysleli, nestal nástrojom nepoctivých ľudí na to, aby sa zbavili podvodne svojich dlhov.

Ďakujem pekne. Ja len zopakujem, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, moje úvodné slovo z prvého čítania, že ide o čistenie obchodného registra, my to voláme, že obchodný register I. Pred tým, ako pristúpime k prijatiu nového zákona o obchodnom registri a zavedeniu nového softvéru a celého takého digitalizovania obchodného registra, potrebujeme vyčistiť ten starý obchodný register. Máme v starom obchodnom registri vyše 100-tisíc spoločností, ktoré už tam vôbec nemajú čo byť. Nevieme to na základe individuálnych rozhodnutí registrových súdov sa zbaviť týchto spoločností alebo právnických osôb, ktoré tam nemajú byť. Čiže ideme to vyčistiť formou tohto zákona.
Zavádzame k tomu aj likvidáciu a ďalšie príslušné inštitúty, ktoré sú potrebné k tomu, aby toto mohlo byť efektívne, a v prípade, kebyže nejaká spoločnosť, ktorá bude zrušená, mala nejaký majetok, aby sa znova mohla zapísať a následne zlikvidovať po novom.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pravdupovediac som rátal s oveľa širšou, väčšou, možno aj búrlivejšou rozpravou. Nie kvôli tomu, čo by mal vyvolať ten pôvodný návrh zákona, lebo ten pojednáva o čakateľoch, k ktorým nikto sa k tomu v rozprave nevyjadril. Vyjadrovali ste sa k aktuálnym problémom, ktoré je určite potrebné aj vzhľadom na to, že vláda avizovala určité riešenie, ktoré teraz, nateraz nebolo predložené, nakoľko ja som síce v kútiku duše tak mal nejakú nádej, že dôjde k rýchlej zhode názorov, ale k tomu nedošlo. Ja sa nebránim, aby ten pozmeňujúci návrh, ktorý pripravila vláda aj ministerstvo spravodlivosti, aj by išlo do ústavnoprávneho výboru. Radšej dvakrát merať, ako raz rezať, takže s týmto ja problém nemám.
Len stále je ten problém, že vidíte, čo sa tu deje. Aké informácie vyplávajú, stále zatiaľ sú to neoverené, ale predsa len minimálne pár takýchto výmen správ bolo potvrdených tými druhými aktérmi, takže niečo na tom bude, ale už stačí, že ide o informáciu, ktorá naznačuje niečo veľmi, veľmi hrozné, že sudcovia, ktorí majú dbať o právo, o spravodlivosť, sami sa dopúšťajú trestných činov, predávajú to právo, predávajú svoju, svoje rozhodovania, čo je neakceptovateľné.
Pani poslankyňa Žitňanská hovorila, že je to problém aj toho, že orgány, ktoré majú konať, nekonajú. Sčasti s tým súhlasím. Napríklad pre mňa je záhadou, že ako mohla mať za týchto okolností niekto previerku na prísne tajné. Toto je pre mňa obrovská záhada. Proste tu zlyhala celá zložka štátnych orgánov, keď štátna tajomníčka mala oprávnenie sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami na stupeň prísne tajné. Hrozné! Ale to je minulosť, poučme sa z toho, skúsme to napraviť. Zákony máme v tomto dobré, musia tie orgány, ktoré sú na to príslušné, inak pristupovať k týmto veciam a pracovať oveľa pilnejšie, odbornejšie a svedomitejšie.
Na druhej strane máme tu orgány, ktoré tiež som čakal, že budú konať, keď sa objavia takéto informácie, také závažné informácie, že niekto spáchal alebo mohol spáchať nejaký trestný čin, tak majú nastúpiť orgány činné v trestnom konaní. Keď je ten páchateľ identifikovateľný, tak by malo nastúpiť vznesenie obvinenia. Slovenský právny poriadok ráta s tým, že keď nejaký aj medzi sudcami môže byť nečestný človek, môže byť človek, ktorý sa potkne, alebo môže byť človek, ktorý priamo pácha trestnú činnosť, a keď sa vznesie obvinenie, tak minister spravodlivosti cez disciplinárny senát má možnosť dočasne zastaviť takýmto sudcom výkon. No, je tu možné aj takýchto sudcov vziať do väzby cez Ústavný súd, teraz hlavne, keď už Ústavný súd je plne funkčný, tuto žiadnu prekážku nevidím.
Na druhej strane ja nevidím, ako minister spravodlivosti nemám prístup do týchto spisov. Viem, že polícia preveruje tieto veci, však došlo k zaisteniu mobilných telefónov, je aktívna ale stále vo veci. Neviem prečo, túto informáciu jak minister spravodlivosti nedostanem, nemám právo sa s tým oboznámiť, že prečo nie je vznesené obvinenie voči konkrétnym sudcom. Lenže kebyže to je, tak ten marazmus tu nemáme, že títo sudcovia, ktorí sú podozriví zo spáchania trestného činu, stále ešte aj dnes si sadnú do pojednávacej miestnosti a môžu súdiť.
Ja dúfam, že ako bolo naznačené, aj v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky, aj v tomto prípade tieto orgány budú konať rázne a skôr či neskôr k tomu obvineniu dôjde. Ale čo dovtedy? Budeme čakať na ten marazmus, ktorý zažívame každý deň, že objaví sa ďalšia komunikácia a ďalší sudca je, bude podozrivý zo spáchania trestného činu? No nie, ja by som chcel konať.
Áno, Súdna rada by mohla byť aktívnejšia. Mohla by viac ingerovať do týchto vzťahov. No ale je to kolektívny orgán, kde, pán poslanec Kresák, bohužiaľ, ani to verejné hlasovanie nezaboduje. Napríklad poviem vám vlastnú skúsenosť pri preložení sudcov. Keď sa predseda súdu, z ktorého chce odísť sudca, predseda súdu, na ktorý sudca chce ísť, minister spravodlivosti povie, že toho sudcu netreba preložiť, lebo to skôr toho sudcu treba vyzliecť z talára, lebo je taký nevýkonný, všetko to odznie na Súdnej rade, napriek tomu Súdna rada verejným hlasovaním tohto sudcu preloží na ten ďalší súd. Takže ani toto nie je všeliek.
Ale napriek tomu, čo sa tu stalo, ja si nemyslím, že – a to už reagujem na pána poslanca Baránika – je, že takto krátko pred voľbami kvôli tomu, že sa niečo tu také stalo, teraz treba pristúpiť k zásadnejším alebo systematickým menším zmenám, ako je povedzme zmena ústavy pri tých disciplinárnych senátoch. Jednak, že má to v sebe určité vnútorné rozpory, lebo napríklad pri predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu máme jednostupňové disciplinárne konanie na Ústavnom súde. Tak potom keď už, tak môžme ísť na tento systém. Ale najlepšie by bolo, kebyže v ďalšom volebnom období by sa zriadil podľa českého modelu najvyšší správny súd, kde by sa mohli vytvoriť disciplinárne senáty priamo zamerané na to, aby riešili prokurátorov aj sudcov podľa českého modelu. Nebol by tento problém. Lebo vy v tom vašom návrhu nemáte vysporiadané aj to, že potom s čl. 141g, 4g, že Súdna rada volí a odvoláva členov disciplinárnych senátov, čiže aj odvolacích, to by ste, proste ten zákon z formálneho hľadiska nie je dobrý. A nie je možné pozmeňovacím návrhom, otvorením ďalšieho článku novelizovať ústavu. Toto je nad rámec, ktorý takto nemôže fungovať, ani s tým nesúhlasím, aby sme nejakým pozmeňovacím návrhom k jednoduchému zákonu teraz menili ústavu.
Ďalšia vec, ktorú nemáte doriešenú, to je imunita sudcov, lebo to, že zrušíte sudcom imunitu, okej, keď je už takýto návrh. Ale potom nech sa nevysporiadate s čl. 131 ods. 1, ktorý hovorí o imunite sudcov Ústavného súdu. Keď už máme zrušiť imunitu sudcov, tak už máme zrušiť imunitu sudcov všetkých súdov, aj ústavných sudcov.
Čo sa týka zverejňovania tváre. Fakt, viem si to predstaviť, aby to bolo len v prípadoch, keď je to dôvodné, keď je to potrebné. Teraz vo svete internetu, mobilných telefónov dostať sa k tvári sudcu neni problém, ale na druhej strane štát tu musí mať páky na to, aby si vedel chrániť sudcov. A, bohužiaľ, žijeme v takej dobe, že aj sudcov musíme chrániť nie raz. Som sa stretol už za môjho ministrovania s tým, že museli sme zabezpečovať ochranu sudcom.
To, čo sa dnes objavuje v médiách, to nie je otázka toho, že čo sa tu dialo rok dozadu. Pán poslanec Baránik to nazval podľa mňa dosť správne, že ten, ten zlý duch do justície zaviedol Štefan Harabin. Ale aj predtým ešte, keď bol nábor na sudcov, keď sa z komerčných právnikov, ktorí predtým robili podnikových právnikov, nechcem nikoho urážať, máme takých sudcov, ktorí boli podnikovými právnikmi, stali sa komerčnými právnikmi, stali sa sudcami a sú z nich vynikajúci sudcovia, ale ten nábor za čias éry Mečiara, ten tiež už spôsobil to, že do radov sudcov sa dostali ľudia, ktorí tam nemali čo robiť.
Musíme sa popasovať ale aj s tým, že koho máme na čele jednotlivých okresných súdov a krajských súdov. Toto je tiež otázka, ktorá je na stole, lebo keď máme určité požiadavky na sudcov okresných a krajských súdov alebo ďalších súdov, tak tieto naše požiadavky na predsedov musia byť ešte vyššie, dvojnásobne vyššie, a preto ja som aj povedal, že pri výbere, teraz končí volebné obdobie viacerým sudcom, pri výbere nových predsedov budeme veľmi, veľmi podrobne dbať o to, že ktorý predseda ako vykonáva tú svoju funkciu alebo ten sudca, ktorý sa uchádza o túto funkciu, aké má vzťahy, aký má výkon.
Čo sa týka možnosti dočasného pozbavenia sudcov výkonu funkcie, je to veľmi tenký ľad kvôli ne bis in idem. Čiže my sa musíme vyhnúť disciplinárnemu konaniu, lebo na základe čoho by sme vedeli dočasne pozastaviť týmto sudcom výkon? Na základe toho, že niečo spáchali. Ale to nie je disciplinárne previnenie, ale to je trestný čin. Čiže ísť do disciplinárneho konania, ako ste ma tu vyzývali niekoľkí, je obrovské riziko. Vzhľadom aj k okolnosti by disciplinárny senát mal povedať, že prerušujem disciplinárne konanie, lebo tento skutok nie je podľa môjho uváženia, nie je disciplinárnym previnením, ale trestným činom. Ale čo ak nepovie. Čo ak, keď ho potrestá, toho sudcu, zníži mu plat o 30 % na šesť mesiacov? Skonzumoval ten skutok? Skonzumoval ten skutok a potom v tej istej veci nie je možné toho istého človeka dvakrát potrestať, čiže trestné právo už potom nemá možnosť zasiahnuť.
Čiže ak teraz je problém ten, že zákon je nastavený tak, že buď pozastavím výkon funkcie sudcu cez disciplinárne konanie, do čoho nemôžme ísť, alebo to je na základe vznesenia obvinenia a to vznesenie obvinení nie je, tak preto hľadáme ešte riešenie aj využitím toho, že tento zákon je tu otvorený. Tak preto je taká dohoda, že potom o jedenástej by sa o tomto zákone nehlasovalo.
Ďakujem pekne za pozornosť. A teším sa na diskusiu síce o veľmi závažnej veci, ktorú sledujeme, bohužiaľ, ale nemali by sme to pasívne sledovať. Mali by sme niečo urobiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám v druhom čítaní na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 o sudcoch a prísediacich.
Ide o to, aby sme inštitút justičných čakateľov, ktorý máme dnes v správnom poriadku, sprecizovali, stransparentnili, sfunkčnili. Zo súdov nám avizujú silné ročníky, ktoré o pár rokov idú do, ak majú nárok na starobný dôchodok, že túto šancu využijú, že pôjdu do starobného dôchodku. Vypadne nám zo súdu 150 – 200 sudcov.
Na druhej strane výberové konania na kandidátov na sudcov vyberáme stále ťažšie a ťažšie. Ja sa stále teším z toho, že to neni nábor, ale výber, čiže len 20 % kandidátov je úspešných, nejde tým výberovým komisiám o to, aby naplnili tie zásobníky s vhodnými kandidátmi alebo kandidátmi hocakými, ale kvalitnými ľuďmi. Ale proste tá množina, odkiaľ by sme vedeli nabrať v blízkej alebo troška v strednej budúcnosti kvalitných uchádzačov o post sudcu, je hraničná a hraničná predovšetkým z radov vyšších súdnych úradníkov.
Stále chceme pritom zachovať možnosť prihlásiť sa na súdy ľuďom z externého prostredia, čiže mimo súdu, ale aj tu vidíme, že ten záujem z roka na rok klesá. Tešíme sa z niekoľkých fakt dobrých sudcov, ktorí predtým pôsobili v civilnej oblasti, boli advokátmi, ale aj ten záujem o prácu v súdnictve nie je až taký veľký, aby sme videli tú množinu, že aha, keď nám odíde zo systému 150 – 200 sudcov, tak ich vieme nahradiť kvalitnými uchádzačmi.
Na druhej strane tu máme inštitút, ktorý po znovuzavedení ministerstvo spravodlivosti, moji predchodcovia dali 16 miest na jednotlivé súdy a už vidíme na justičných skúškach, vidíme na výberových konaniach, že títo naši justiční čakatelia sa osvedčujú. Jediný problém, ktorý aj ja vidím pri inštitúcii justičného čakateľa, je to, že boli tu náznaky klientelizmu, rodinkárstva, netransparentného hodnotenia práce justičných čakateľov a bolo to pod takým rúškom, my že nevideli sme na tieto procesy, tak presne využiť ten správny a dobrý inštitút justičného čakateľa, spojiť s tým, ako vyberáme teraz sudcov. Čiže cez výberká, cez transparentné konanie, cez preskúšanie a zachováme všetky ďalšie vymoženosti, ktoré už tento systém v rámci transparentnosti a odstránenia klientelizmu, rodinkárstva má. Čiže pri, ako to máme hromadné výberká pri sudcoch, to bude aj teraz práve týmto, touto novelou zavedené aj na justičných čakateľov s tým, aby neboli tu pochybnosti o tom, že ako sa ten dotyčný na justičného čakateľa, na post justičného čakateľa dostal. Na druhej strane to, že niekto je justičným čakateľom, ešte nemá vyárendované miesto na súde. Čiže musí prejsť justičnými skúškami a musí prejsť potom aj výberovým konaním.
To je všetko, čo by som chcel k tomuto zákonu v úvodnom slove povedať. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. To nie je nový fenomén, akože my neovplyvníme to, že my ich môžme žiadať. Každý pozná zákon, za toto, bohužiaľ, sankcia nie je, ten zákon nie je dokonalý v tomto. Ministerstvá predkladajú do pripomienkového konania sami, čiže nie cez ministerstvo. A poviem vám tak, že ono by sa to cez nejakú, Slov-Lex by sa dalo nejako ošetriť, len hneď by to stálo dobrých pár stotisíc, čo povedal pred chvíľou pán poslanec Klus, že nejaký IP alebo niečo. Proste ja tiež žasnem nad tým, že takáto maličká zmena, koľko mesiacov trvá, kým sa vyhotoví, lebo všetko, čo je napojené cez NASES a neviem, čo všetko, a koľko to stojí. Aj keď to súťažíme, neviem ako, proste to sú radovo desiatky a stovky tisíc eur.
V utorok máme Legislatívnu radu vlády, ja to zas otvorím, len hovorím, že ministerstvá sami predkladajú. To je, že ja takú páku, ako by som, že ide to cez nás, ale ide to na server. Ale určité, určité riešenie asi nájdeme. Ďakujem

Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku, je veľmi miestna. Jednoznačne máte pravdu, nie je to v poriadku, ako evokuje tá otázka. Snažíme sa to vylepšovať. Ja tiež, keď mi kolegovci z legislatívnej sekcie dávajú nejaké návrhy zmien, tak žiadam od nich v konsolidovanom znení, lebo oveľa lepšie sa vystihuje tá navrhovaná zmena alebo doplnenie. Oveľa lepšie sa robí s tým zákonom. Určite to konsolidované znenie sa zaviedlo do legislatívnych pravidiel práve kvôli tomu, aby tomu čitateľovi, tomu posudzovateľovi, ktorý sa pozerá tam na ten návrh zákona alebo na tú zmenu alebo doplnok, lepšie sa zorientoval v danej problematike.
Robíme kroky k tomu, aby tie chýbajúce konsolidované znenia už boli minulosťou, ale ak si dobre pamätáte, tak je tu ešte aj Národná rada, ktorá, povedzme, poslanci tiež nepredkladajú konsolidované znenie, a tiež tu je problematika medzirezortného pripomienkového konania niektorých návrhov zákonov, ktoré prechádzajú veľmi hladko proste týmto cteným auditóriom, čo je troška na ťarchu a na negatíva toho daného návrhu.
Na začiatku volebného obdobia bol mnou predložený takýto návrh, ktorý potom na nezhode parlamentu nebol pretavený do zákona, aby aj poslanecké návrhy zákonov prešli aspoň nejakým takým, takým prierezovým pripomienkovým konaním, kde si jednotlivé odborné inštitúcie, či sú to ministerstvá alebo nejaké stavovské organizácie alebo komory, ľudia sa vedeli k tomu vyjadriť.
Takže ešte raz, nie je to v poriadku a budeme sa snažiť toto vylepšiť.

Pán poslanec, doprial by som vám, aby ste si sadli troška, aspoň na mesiac do kresla ministra spravodlivosti a pochopíte, že čo vy žiadate, to úplne je za hranicou ústavnosti všetkého možného. Minister spravodlivosti je výkonný člen výkonnej moci. Ja mám disciplinárnu právomoc. My organizujeme logistiku, personálne nejdeme k veci, súdom. Ale my neriadime súdy. Keď vidím, že je porušený zákon, mám možnosť podať návrh na disciplinárne konanie. Ale tuto zákon ani pravidlá, nič nebolo porušené. Ten súd sa koná, priebežne koná.
A viete, sme právny štát. Demokratický právny štát, kde obžalovaný aj klamať môže beztrestne. On keď využíva možnosti obštrukcie, tak, bohužiaľ, demokracia má aj tú tienistú stránku, že tí obžalovaní majú aj svoje práva. A keď má, keď zákon hovorí, že keď je niekto väzobne stíhaný, musí mať povinne obhajcu a ten využije to, že využíva poslednú chvíľu, že nechce, nevie si vybrať, tak my sme mu pridelili. Ten sudca mu pridelil. Ja nemám dôvod teraz stíhať alebo sa nejako zaangažovať nezákonne do tohto prípadu. Tu aj ten obžalovaný má právo na zákonného sudcu. To sme si povedali my. A boli tu úvahy, že to zrušíme. Ale vieme to, že Európsky súd pre ľudské práva toto nám akceptovať nebude. Čiže ten starý sudca, ktorý bol stíhateľný disciplinárne, že konal, ako konal, ten už odišiel. A u tohto nového zákonného sudcu vidíme, že priebežne koná.
A, bohužiaľ, toto nie je jeden jediný prípad, keď takto obžalovaný vie naťahovať súdne konanie. Ale sú prípady, keď vidím, že to je problém aj u sudcu, že aj sudca nevyužíva všetky svoje možnosti, napríklad poriadkové pokuty, neakceptovanie takýchto návrhov, ako aj tento sudca neakceptoval požiadavku, aby bolo odložené pojednávanie, aby sa venoval obhajobe, ale vedel oboznámiť sa so spisom. Proste, bohužiaľ, ako neviem. My by sme mali zrýchliť trestné konania ako samotné. My musíme čítať, všetko ako proste je príliš formalizované ešte stále.
A, bohužiaľ, je to aj s Civilným sporovým poriadkom. Ja som si myslel, že po rekodifikácii to bude rýchlejšie. Kritizoval som to ešte ako opozičný politik, poslanec. Má to svoje nejaké negatíva, ale stále platí to, že keď využíva obžalovaný zákonné možnosti, zákonné, a sudca pritom koná, tak minister nemá možnosť do toho zasahovať.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku, ktorou ste sa na mňa obrátili, a dovoľte mi uviesť nasledovné:
V trestnej veci starostu obce Vyšný Mirošov ste sa interpeláciou koncom roka 2017 obrátil na vtedajšiu ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky pani Luciu Žitňanskú. V obsahu jej odpovedi uviedla, že proti vtedajšiemu zákonnému sudcovi nepodala návrh na začatie disciplinárneho konania ani takýto návrh už nemôže podať, pretože dotyčný sudca sa v decembri 2017 vzdal funkcie sudcu, ktorý mu zanikol k 31. 12. 2017. V predmetnej veci vtedy bol ministerstvom požiadaný sudca, ktorý bol vtedy poverený vedením Okresného súdu Svidník, aby dohliadol na bezprieťahovosť uvedeného súdneho konania.
Táto trestná vec bola pridelená novému zákonnému sudcovi a v súvislosti s možným vyvodením disciplinárnej zodpovednosti voči súčasne konajúcemu sudcovi uvádzam, že konanie po pridelení veci tomuto sudcovi je plynulé. Nevyskytujú sa žiadne obdobia bezdôvodnej nečinnosti. Konanie sa zmenou zákonného sudcu začalo od začiatku. To je ústava, keď obžalovaný nesúhlasí s tým, že sa zmení zákonný sudca, tak všetko sa začína odznova. Všetky úkony, ktoré boli robené pred súdom, musia byť zopakované.
Problém nastal s tým, že ten obžalovaný v inej trestnej veci bol vzatý do väzby. A ako taký musí mať v každej inej trestnej veci – aj v tejto – povinne obhajobu z radov advokátov. Tu skončila jeho obhajoba a bol pridelený potom súdom ex offo, lebo on si nezvolil v danom čase, ktorý mu bol súdom priznaný, aby si zvolil svojho obhajcu, nezvolil. Súd zas konal, zas neprijal obhajcu. Ten, nakoľko na vysoký vek skončil svoje pôsobenie v advokácii, tak zas mu bolo dané, že aby si zvolil obhajcu, nezvolil, zas sudca konal a náhodným výberom mu pridelil obhajcu. Ten zas požiadal inak o zrušenie pojednávania, ktoré bude teraz v októbri, že si nestíha naštudovať spis, ale táto požiadavka zo strany zákonného sudcu nebola akceptovaná, lebo ešte má mesiac, vyše mesiaca do pojednávania, čiže spis si môže naštudovať. Čiže tento nový zákonný sudca aj úkony, aj pojednáva, ale aj vypočúva svedkov, čiže priebežne koná.
To, že obžalovaný skúša všetky možnosti, aby to súdne konanie sa naťahovalo, to je vec obžalovaného. Vec justície, súdnictva aj ministerstva je to, aby nedošlo k nejakým prieťahom v konaní, a tie prieťahy nie sú. Hovorím, akonáhle uplynul čas na to, aby on si zvolil obhajcu, pán nový zákonný sudca neotáľal a pridelil mu nového obhajcu a keď ten sa vzdal a musel sa vzdať kvôli tomu, že on ukončuje svoju advokátsku činnosť, tak mu bola pridelená nová obhajoba. Ale teraz, keďže je už prepustený z väzby, čiže nie je tam povinná obhajoba, tak už by to malo byť v poriadku.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky mi dovoľte na dnešnom rokovaní odôvodniť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2019 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2019.
Informácia sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe zákona, § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.
V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo vydaných celkom 11 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 v prerokovanej informácii.
V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v II. polroku 2019. Celkom ide o päť aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky.
Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcií v Európskej únii sa dá predpokladať, že bude nutné prijať aj ďalšie nepredvídané aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec týchto päť, čiže nad rámec tohto zámeru.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam, aby Národná rada informáciu o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky za I. polrok 2019 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky na II. polrok vzala na vedomie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V krátkosti. Jedná sa o to, že Európsky súd pre ľudské práva môže podávať poradné stanoviská súdom členských štátov Rady Európy, ktoré pristúpia k tomuto dohovoru. Samotné štáty vlastne určia, že ktoré to môžu byť súdy. My sme sa dohodli na tom, že to bude u nás Najvyšší súd a Ústavný súd. V prípadoch, že ony budú prerokovať vec, tak môžu požiadať Európsky súd pre ľudské práva o stanovisko. Toto stanovisko nebude záväzné pre naše súdy ani pre Najvyšší súd, ale ani pre Ústavný súd, ale môže byť takou pomôckou. Samotní sudcovia tejto inštitúcie toto vítajú.
Máme dosť veľa problémov s tým, že Európsky súd pre ľudské práva jasne v niektorých judikátoch, v niekoľkých judikátoch, v iks prípadoch už má svoju nejakú rozhodovaciu prax, ako by naše súdy na to zabudli a proste ideme absolútne contra legem do týchto rozhodnutí. Tak je to ďalšia pomôcka k tomu, aby sme zosúladili naše súdnictvo, našu judikatúru a naše výkladové právo s Európskym súdom pre ľudské práva. Podľa mňa to je veľmi dobrý inštitút, ktorý môže mať svoj veľmi pozitívny efekt aj na Slovensku.
Ďakujem pekne za pozornosť.