Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani komisárka, v podstate už z môjho pohľadu tá debata, tá rozprava je taká, ako som aj predpokladal. Trošku by som, samozrejme, chcel aj pochváliť našich kolegov z opozície, ktorí sú viac-menej vecní, až na pani, pani Blahovú, ktorá do toho dala viac osobných vecí, ako mala. Ale tak už to bude, ja to nechcem naozaj hodnotiť, pretože vytvára často dramatické atmosféry v tejto, v tejto miestnosti. A tak sa budem venovať len, len samotnej správe, tak ako ju ja vnímam, ako som si ju prečítal a ako niektoré veci sa možno budú opakovať, lebo naozaj sa toho dotkli aj naši kolegovia z opozície.
Takže, ak dovolíte, ja to skúsim dokončiť dneska. Správa pani komisárky je jeden výrazný dokument, ktorý obsahuje množstvo informácií, má široký odpočet činnosti a zo správy je vidieť, že inštitút komisárky pre deti je príkladom dobre fungujúceho a kompetentného úradu, ktorý sa v zmysle zákona č. 176/2015 o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotných postihnutím má čím pochváliť. A tým nechcem zvýrazniť ani nejaké základné povinnosti, ktoré pani komisárka pre deti vymedzuje alebo ktoré sú pre pani komisárku vymedzené ustanoveniami § 4 ods. 1, ods. 4 zákona o komisárovi.
To, čo je pre mňa dôležité, je fakt, že zo správy môže čerpať vláda, parlament aj iné organizácie a môžu prinášať návrhy na riešenia, ale aj úpravy súčasného stavu a systému. Ale o tom sa už dneska hovorilo, že do akej miery spolupracuje pani komisárka s týmito inštitúciami. A to je práve to, že oni môžu z tejto správy naozaj čerpať.
Správa je zároveň aj obrazom osudov detí, tak ako ste aj povedali, ktoré na pozadí vlastných tém, často potichu a vo vlastných trápeniach a starostiach samé alebo s rodičmi hľadali pomoc. Tých osudov, tragických, ale i menej tragických, je veľa, a tak je potrebné ich naozaj preveriť a preveriť tak, aby to boli, bolo poukázané nielen na to, čo spôsobili inštitúcie, zariadenia, ale aj na tie problémy, tie podnety, ktoré spôsobujú aj individuálne osoby. Nemožno však o nich o všetkých vedieť, ani sa to samozrejme nedá. Avšak pokiaľ to je len trochu možné, tak každej detskej tragédii je potrebné venovať náležitú pozornosť. A preto, že tieto príbehy detí sú často veľmi tragické, a keď pri tom pochybí zariadenie, je to o to horšie a také, ktoré má pomôcť, je ťažko tieto situácie riešiť s ľuďmi, ktorí prišli o svoje deti. A tam ste aj v mnohom pomohli práve, práve vy.
A takýmto pochybeniam sa dnes venuje aj pani ombudsmanka pre ľudské práva, pán minister spravodlivosti, pán premiér či pani ministerka spravodlivosti. A preto ma prekvapuje, a teraz budem trošku osobný voči vám, že tá mediálna pozornosť v riešení týchto problémov je práve na nich a vy ako keby ste boli v úzadí týchto problémov. A vy ste ich začali samozrejme riešiť, ale, nechcem povedať, tú smotánku mediálnu zlízne niekto iný. Ale to je tam kvôli tomu, že aby sa to riešilo.
Tieto inštitúcie som uviedol aj preto, že všetky majú možnosti, aby implementovali vo svojich právnych predpisov agendu OSN o právach dieťaťa a ďalších deklarácií. A tých je naozaj veľa, tak ako ste ich uviedli aj v úvode svojej správy. A zase v závere ste uviedli a citovali takmer 36 právnych predpisov Slovenskej republiky, ktoré implementujú záväzky dohovorov a z ktorých vychádza aj vaša práca.
Tém, o ktorých správa hovorí, je veľa a stačí sa pozrieť na obsah a jednotlivé kapitoly a každý pochopí, o aký rozsah a rôznosť individuálnych osudov sa musí úrad pani komisárky zaujímať. A ja si aspoň niektoré dovolím spomenúť, lebo pre občanov je potrebné tieto témy predstaviť. Nie každý si správu prečíta a počúva častokrát iba negatívne hodnotenie práce.
Je to právo dieťaťa na rodinu, zdravotnú starostlivosť, právo na vzdelanie, právo na súkromie, dôstojnú životnú úroveň, dodržiavanie súdnych rozhodnutí. Je tam problematika šikanovania detí, dodržiavania práv dieťaťa v detských domovoch, edukačných centrách, v domovoch sociálnych služieb, v rómskych osadách a ďalšie. A o tom hovorila aj pani Zimenová a ďalší kolegovia hovorili, o tých osudoch v tom Trebišove. Takže ja len pár viet k tomu, že je to aj súčasťou tejto správy, čo je naozaj, naozaj dobré. A je to aj významná agenda v živote detí v marginalizovanej rómskej komunite v Trebišove. Deti tu vyrastajú naozaj v nedôstojných podmienkach, zlých hygienických podmienkach, majú slabý prístup k pitnej vode, zabezpečeniu vodoinštalácie, k likvidácii odpadu, odvoz odpadu a podobne. A preto, ako som aj vo faktickej poznámke povedal, podporujem váš návrh pre Trebišov naozaj urobiť aj to všeobecne záväzné nariadenie na financovanie tejto skupiny detí a malo by sa tam zriadiť aj nejaké komunitné centrum priamo v tejto, v tejto osade. Samozrejme, ale za sledovania, diagnostikovania tohto problému s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Čiže nie samostatne. A to aj za pomoci štátu, treba povedať otvorene, miest a obcí, ako i samospráv. Ale na to je aj v správe upozornené. Mám na mysli teda v tomto prípade spoluprácu s rezortom ministerstva sociálnych vecí, ministerstva školstva, zdravotníctva, úradu splnomocnenca pre rómske komunity, miestnu samosprávu mesta Trebišov a iných a aby sa nám nestalo, že mesto sa bude častokrát vyzúvať z týchto problémov a z povinností a úloh sociálne zabezpečovať svoje deti, svojich obyvateľov patriacich k slabším sociálnym vrstvám. A pri tejto spolupráci je potrebné nezabúdať ani na spätnú väzbu a výmenu informácií pri riešení problémov a pri dosiahnutých výsledkoch.
To, čo ma zaujalo a o čom sa verejne nesmie hovoriť, je riešenie individuálnych problémov detí a rodičov, ale v súvislosti s tým, že častokrát je dôležitá diskrétnosť, anonymita a nepreukazovanie totožnosti detí v týchto prípadoch. Preto treba zvýrazniť, že neriešite prípady, ale detské osudy. To je pre mňa veľmi dôležité. Keď sa len jednému dieťaťu pomôže, tak to treba oceniť. A ak vám rastie agenda a zvyšuje sa počet podnetov, to už hovoria aj naši kolegovia, je to myslím o nejakých 479, tak je každému jasné, že váš úrad je akcieschopný, nezávislý. A musím to povedať tak trošku, že patrí k tejto krajine a patrí ku krajine 21. storočia.
Treba si spomenúť na tých 310 podnetov, ktoré nebolo možné vyriešiť najmä z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní pred súdmi a inými inštitúciami štátnej správy. Napriek tomu sú informácie, že v prípade ukončených súdnych sporov ste pokračovali v monitorovaní a pokračovali ste zisťovať skutkový stav, ako to dopad..., ako to ďalej funguje a v prípade potreby ste zabezpečovali deťom aj odbornú pomoc.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani komisárka, v rozprave sme si vypočuli toho mnoho a ja sa teším, že tu bolo naozaj veľa, veľa odborných, odborných vystúpení, respektíve nebolo ich veľa, ale boli to odborné vystúpenia, ktoré zároveň poukázali aj ako možno pani komisárka má postupovať. A ja si, verím tomu, že si zoberie z toho nejakým spôsobom aj podnet a bude sa týmto veciam venovať.
Nechcem hodnotiť rozpravu, ani nebudem, ani mi to neprislúcha, ale dovolím si skôr možno vyzvať všetkých poslancov a to naprieč politickému spektru na spoluprácu v tejto oblasti. Je to oblasť, na ktorú sa naozaj nedá vytĺkať politický kapitál. Určite nie na takýchto tragických osudoch detí. Tých osudov je veľa, o mnohých problémoch hovorí aj táto správa, a preto by sa malo hovoriť aj o nej a o týchto osudoch s úctou a veľkým rešpektom.
Pani komisárka, ak nikto iný, tak ja si dovolím z tohto miesta vám poďakovať, aj celému vášmu tímu za vykonanú prácu. Vytvorili ste úrad takpovediac na holej lúke, silný, ale je znalý problematiky, a úrad, ktorý sa nevenuje politike, ale osudom detí, a robíte to dobre.
Ďakujem.
