Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. No, konečne sa rozhodol niekto vystúpiť aj z vládnej koalície. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. No, konečne sa rozhodol niekto vystúpiť aj z vládnej koalície. (Potlesk.)

Ďakujem za faktické poznámky. Síce počas môjho prejavu niektorí vládni poslanci, a ja som im vďačný za to, že nejakí tu s nami sú, krútili hlavou, keď som hovoril o tom, že sú porušené naše ústavné práva v oblasti slobody prejavu, tak nedali žiadnu faktickú poznámku, ktorou by toto moje tvrdenie vyvrátili. Preto by som rád teda zopakoval, čo hovorí ústava čl. 26: "Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom." Potom je tam ešte zmienka o tom, že cenzúra je zakázaná. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, kým moji kolegovia doteraz hovorili a zrejme ešte aj budú hovoriť najmä o elektrickej energii, ja by som chcel otvoriť ďalšiu tému, a to je vaša energia, pán neprítomný predseda vlády.
Vy ste, pán premiér, vopred avizovali, že sa na tejto schôdzi nezúčastníte. Vraj preto, lebo je to opozičné divadlo. Ale myslím si, že z vašej strany ide skôr o zastierací manéver. V skutočnosti sa tejto diskusii vyhýbate preto, lebo vy jednoducho už nemáte energiu. Naozaj niet väčšieho dôkazu, že na to nemáte, ako váš odchod z rokovacej sály. Nehovorím to s dešpektom, ani s nenávisťou, ale iba ako suchý fakt.
Na váš odchod z rokovacej sály sú len tieto možné vysvetlenia: buď je to prejav zbabelosti, alebo neúcty k ústave a k Národnej rade, alebo je za tým zdravotná nespôsobilosť. Ktorý z týchto troch možných dôvodov je za vašou neprítomnosťou, viete len najlepšie vy sám. Mám pochopenie, že si musíte strážiť tlak, vyhýbať sa stresu. Je to úplne v poriadku, ale myslím si, že toto asi nebude tým skutočným dôvodom, pretože ste zvládli tri hodiny počúvať Igora Matoviča bez toho, že by to na vás zanechalo nejaké zdravotné alebo iné následky.
Ale som si istý, že vaše reči o tom, že takéto schôdze sú zbytočné, aj tak nikdy nikoho neodvoláme, že je to šaškáreň, opozičný marketing a podobne, sú len zastieraním skutočného dôvodu, prečo tu medzi nami nesedíte. A viete, prečo si to myslím? Pretože takéto reči vediete len vtedy, keď ste pri moci. Keď ste boli v opozícii vy, tak vám ústavou garantovaná možnosť zvolávať schôdze na odvolávanie členov vlády neprekážala. Nielenže neprekážala, ale pekne ste ju aj využívali.
Mám tu so sebou niekoľko príkladov. Aj by som ich rád ukázal, ale, samozrejme, mohol by som byť napomenutý, že porušujem rokovací poriadok, čím chcem teraz prvý raz povedať, že vy, vedenie Národnej rady, a nemyslím teraz pani predsedajúcu, ale tých ostatných, ktorí hlasovali za tento nový rokovací poriadok, porušujete moje ústavné právo na slobodu prejavu. Porušujete. Pôjde to na Ústavný súd, pretože v čl. 26 Ústava Slovenskej republiky hovorí, okrem toho, že sloboda prejavu je zaručená, že "každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom". Každý. Nie je tam napísané, že poslanci Národnej rady toto právo nemajú. Podľa ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom.
Ale dobre, nebudem sa tu vystavovať napomínaniu alebo prípadnej pokute a inej buzerácii, takže iba poviem, že mám tu so sebou napríklad návrh na odvolanie ministra financií Ivana Mikloša z roku 2003, kde sa v dôvodovej správe hovorí o tom, že Ivan Mikloš neprevzal zodpovednosť za chybu svojho rezortu a bez vyvodenia osobných dôsledkov rozhodol sa riešiť neúmerný schodok v štátnom rozpočte zvýšením spotrebných daní. Ako prvý podpísaný Robert Fico, potom pani Beňová, pán Paška, Federič, Čaplovič a tak ďalej. Vtedy to nebolo zbytočné opozičné divadlo.
Alebo návrh na odvolanie pani predsedníčky vlády Radičovej z roku 2011 za to, že od svojho vymenovania je očividne neschopná podľa navrhovateľov. Opäť ako prvý podpísaný Robert Fico, ale však jeho podpis poznáte, nemusím vám ho ukazovať. Všade je podpísaný Robert Fico medzi prvými hlavnými iniciátormi, vtedy nehovoril, že má aj lepšiu robotu ako sedieť v parlamente počas odvolávania člena vlády, že radšej ide robiť niečo pre ľudí. Keď bol Robert Fico v opozícii, tak inicioval takéto schôdze a bol na nich aj veľmi aktívny.
A skúsili by vtedy členovia vlády Mikuláša Dzurindu alebo Ivety Radičovej urobiť to, čo premiér Fico dnes. Alebo väčšina, drvivá väčšina členov jeho vlády vopred avizovať, že sa na tomto divadle nezúčastnia. Takže čo urobili napríklad premiérka Radičová, keď ste sa ju, pán neprítomný premiér, v roku 2011 pokúsili odvolať? Pekne si to tu odsedela. Nehovorím, že sedela v sále 12 hodín v kuse, ale bola tu prítomná. Opäť tu mám obrázky, ale radšej porušujte moje ústavné právo na slobodu prejavu. Bola prítomná počas prejavu pána poslanca Fica, pána vicepremiéra Figeľa, pána ministra Dzurindu, predsedu parlamentu Sulíka, pána poslanca Rašiho, žiaľ, na mená niektorých poslancov si teraz nespomeniem, ale idem ďalej. Za pána Beblavého, pána ministra vtedajšieho Simona, počas prejavu pani poslankyne Kiššovej, pána poslanca Horta, pána poslanca Mikolaja, pána poslanca Zajaca, pána poslanca Kondróta, pani poslankyne Gabániovej, či pána poslanca Pavla Pašku. Sedela tu a neriešila, či to je alebo nie je divadlo a či je alebo nie je dosť hlasov na jej odvolanie. Jasné, že nebolo. Vtedy vám to nevadilo.
Samozrejme, časy sa menia, to uznávam, aj vlády sa menia. Niekedy sa aj režimy menia. Pokojne môžme prejsť aj na diktatúru. Veď zmeňte ústavu, zrušte čl. 88 ústavy, ktorý hovorí, že návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov a dajte tam slovo neprerokuje. Čiže takto: návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi neprerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Však je to zbytočné divadlo, máte aj lepšiu robotu. Alebo by ste mohli zmeniť aj čl. 73 ústavy, ktorý hovorí, že Národná rada má 150 poslancov. Veď vyhoďte to odtiaľ. Načo je nám 150? Nechajme 76 koaličných poslancov a prípadne tam ešte dajte, že je 76 stálych koaličných poslancov a 14 poslancov v zálohe v prípade potreby ústavnej väčšiny na zmenu ústavy alebo prijatia ústavného zákona. A zvyšok poslancov nech si svoj mandát ani neuplatňuje.
Vážený pán neprítomný premiér, takto sa predseda vlády, ktorý si ctí ústavu, nespráva. Takto sa nespráva predseda vlády, ktorý si ctí Národnú radu. Takto sa nespráva predseda vlády, ktorý má odvahu. Takto sa nespráva predseda vlády, ktorý na to ešte má. Vy, Robert Fico, už na to nemáte, lebo nemáte energiu. Nemáte energiu si vypočuť názory občanov, ktoré tu boli čítané a ktoré ste označili za mlátenie prázdnej slamy. Vraj ste nič od Igora Matoviča zmysluplné nepočuli. A to boli názory občanov. Mnohé a nielen v jeho prejave, ale aj v ďalších prejavoch. Podľa vás je to mlátenie prázdnej slamy. Ale keď predseda vlády v tomto štáte nemá na takéto základné veci energiu, tak tam už naozaj nepomôže nič. Ani predseda regulačného úradu, ani výmena pána Holjenčíka. Tu pomôže iba výmena predsedu vlády.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcel by som pripomenúť členom Osobitného kontrolného výboru pre kontrolu činnosti SIS, že o 12.15 hod. máme rokovanie na obvyklom mieste. A ešte by som chcel zablahoželať Eugenovi Jurzycovi a Jofovi Viskupičovi k dnešným narodeninám. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Myslím, že v tejto rozprave naozaj zazneli úplne všetky argumenty za zrušenie, ktoré existujú. Naopak, proti nezaznel žiaden. A ja by som navrhoval možno takúto vec pre zástancov gastrolístkov v tejto sále, tak uzákoňme to, že paušálne náhrady pre tých poslancov, ktorí sú zástancami gastrolístkov, budú vyplácané v gastráčoch. Čo by ste na to povedali?

Ďakujem za slovo. Ja som chcel reagovať iba na tú úvodnú vetu pána poslanca Galeka, že mu je ľúto, že dvaja poslanci nás nebudú ďalej počúvať a odišli do salónika. Ja by som chcel povedať, že mne je zase ľúto, že my sme nepočuli ich, lebo tiež to vyzeralo zaujímavo.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Baránik, vaše slová by si na ministerstve spravodlivosti alebo Generálnej prokuratúre, či policajnom prezídiu mohli vyložiť aj ako kompliment, že vymožiteľnosť práva sa týka na Slovensku nejakej menšiny. Ja sa obávam, že teda pri toľkých kauzách by sme pokojne mohli hovoriť pomaly aj o väčšine obyvateľov Slovenska, že majú problém s vymožiteľnosťou práva. Ale to teraz myslím trochu s humorom, samozrejme, takisto ako s humorom chcem povedať, že tak doprajme národnostným menšinám, aby mali problém s vymožiteľnosťou práva vo svojom materinskom jazyku.

Ďakujem za slovo. Myslím si, že na Slovenku už dlho nebola taká priaznivá atmosféra na schválenie takéhoto návrhu, ako je v tomto volebnom období, či už v koalícii, alebo v opozícii. Myslím si, že aj z nášho klubu viacerí poslanci podporia tento návrh, lebo je to naozaj servis, ktorý napomáha príslušníkom národnostných menšín, nech sú z ktorejkoľvek menšiny, zachovať počet týchto príslušníkov alebo minimálne teda spomaliť nejaký proces asimilácie, ktorý je, samozrejme, prirodzený a možno nezvratný, ale otázne je vždy to tempo. A keď sa dá niečo urobiť pre zachovanie počtu príslušníkov, tak aj ja osobne si myslím, že to treba urobiť, a viacerí moji kolegovia tiež. Takže môžete počítať aj s podporou z nášho klubu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ak dovolíte, začnem jednou otázkou na vás, a síce, či triedite doma odpad. Predpokladám, že áno. Predpokladám, že áno, pretože minister životného prostredia, ktorý by netriedil odpad, to by bol asi naozaj európsky unikát. Ale viac ma zaujíma to, či to robíte preto, že to musíte, alebo z toho máte aj dobrý pocit, že robíte niečo pre ochranu životného prostredia. Chcem veriť, že je to ten druhý dôvod. Aj ja, hoci nie som minister životného prostredia, zatiaľ, ale predpokladám, že aj pán poslanec Bublavý, aj pán poslanec Jurzyca, pán poslanec Dostál, pani poslankyňa Cigániková, mnohí ďalší, ktorí sme tu, triedime odpad, pretože máme z toho dobrý pocit, že robíme niečo pre životné prostredie. Nie je to vec ani ľavice, ani pravice, je to vec nejakého ľudského prístupu.
Návrh novely zákona o odpadoch, ktorého cieľom je zníženie spotreby plastových tašiek, ma preto veľmi potešil. Ale, žiaľ, len do chvíle, kým som si ho nezačal podrobnejšie študovať. Dnes som presvedčený, že tento návrh v súčasnom znení absolútne nič nezmení. Je bezzubý a životnému prostrediu neprinesie nič. Po schválení tejto novely sa nezníži počet predaných plastových tašiek ani o jeden kus. A s tým podľa mňa ani vy sám, pán minister, nemôžete byť spokojný. Vysvetlím podrobnejšie, čo ma k tomuto záveru vedie a čo by ste s tým mohli podľa môjho názoru urobiť pred definitívnym schválením zákona.
Na prvý pohľad znie tento návrh naozaj šľachetne, v predkladacej aj v dôvodovej správe sa konštatujú vznešené a zaujímavé ciele, napríklad, citujem: "Návrh zákona zabezpečuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek." Podľa mňa to ale nezabezpečí.
Ďalší citát. "Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie." Podľa mňa nemá žiaden vplyv na životné prostredie.
Ďalší citát. "Ľahké plastové tašky sa stávajú odpadom pomerne rýchlo," to ste hovorili aj vy sám pri úvodnej reči, "preto je potrebné zabrániť vplyvu takéhoto odpadu na životné prostredie. Znížením ich spotreby dochádza aj k nižšej tvorbe odpadu z obalov, čo je v plnom súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, kde na prvom mieste je predchádzanie vzniku odpadu." Podľa mňa sa ani toto nestane. Po schválení tejto novely v navrhnutom znení sa nepodarí ani predísť vzniku odpadu, ani zníženiu spotreby plastových tašiek.
A posledný citát. "Zavádzajú sa opatrenia na trvalé zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek." Nie, pán minister, takéto opatrenia na trvalé zníženie spotreby táto novela nezavádza, verte mi.
A teraz prejdem na konkrétnosti. Moje výhrady sa týkajú týchto dvoch okruhov.
Po prvé. Prvým okruhom je nová povinnosť výrobcov plastových tašiek, ktorú zavádzate v § 54, a to poskytovať plastové tašky za úhradu. Viete, v čom je slabá stránka tejto novej povinnosti? To, že výroba plastových tašiek je spoplatnená už dnes. Nikto predsa nič nevyrába zadarmo a spotrebitelia to veľmi dobre vedia, takmer vo všetkých obchodoch sú ľahké plastové tašky spoplatnené. Niekde stoja 5 centov, niekde 9 centov, niekde ešte viac, takže ľahké plastové tašky poskytujú za úhradu nielen výrobcovia, ale aj obchodníci. Zákazníci teda za tieto tašky platia skoro vo všetkých obchodoch, minimálne v najväčších reťazcoch, kde chodí teda najviac zákazníkov. Táto povinnosť, ktorú zavádzate, preto sama osebe podľa môjho názoru nič nerieši. Poplatky sú už dnes realitou. Ich zavedenie do zákona je len formalitou, aby sme Bruselu ukázali, že sme niečo v zákone zmenili, ale v skutočnosti len konzervujeme súčasný stav.
Viete kedy by to tak nebolo? Keby ste v tomto zákone zaviedli minimálny poplatok, ktorý by bol viditeľne vyšší ako cena, ktorú dnes v obchodoch za tieto tašky platíme, teda tých spomínaných 5 centov, 9 centov a tak ďalej. Keďže to váš návrh ale nemení, nedá sa očakávať, že ľudia budú tieto tašky menej kupovať. Keby ste túto cenu zdvihli, možno by to nebolo populárne, ale som si istý, že počet predaných kusov by sa naozaj znížil a potom by som súhlasil so všetkými tými cieľmi, ktoré deklarujete v návrhu, a síce, že návrh bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, že prispeje k trvalému zníženiu spotreby plastových tašiek, alebo že sa vám podarí predísť vzniku zbytočného odpadu. Ale v súčasnom znení sa tak jednoducho nestane. Pri tomto znení sa nestane nič, počet neklesne a cieľ sa nesplní.
Druhý okruh mojich výhrad sa týka termínu zavedenia tejto akože novej povinnosti spoplatnenia tašiek. V zákone ste tento termín nastavili na 1. január 2019, pričom ostatné ustanovenia tejto novely začnú platiť už v marci tohto roka. Chápem, že marec by bol šibeničný termín pre výrobcov, povedzme, z administratívnych dôvodov, alebo z dôvodu, že by museli označovať tieto tašky čiarovým kódom, a to sa za mesiac zrejme nestíha, to je v poriadku. Ale prečo nie január 2018 napríklad? Prečo by sme sa nemohli pokúsiť urobiť niečo pre ochranu životného prostredia o rok skôr?
Keď som si pozeral závery pripomienkového konania k tomuto zákonu, tak aj republiková únia zamestnávateľov navrhovala 1. január 2018 a vo vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania sa píše, že tento návrh ministerstvo životného prostredia akceptuje. Tak prečo je potom v návrhu novely zákona január 2019?
Viem, asi čím budú vaši úradníci argumentovať. Viem. K obidvom výhradám. Pri termíne sa budú zrejme brániť, že to je predpis Bruselu znižovať počet predaných igelitových tašiek od roku 2019. Veď v poriadku. Ale znamená to, že musíme počkať do roku 2019, lebo Brusel? Nemôžeme niečo urobiť pre životné prostredie aj sami od seba? Skôr? Jasné, že môžme.
A k tomu, že novela nič nerieši, že je bezzubá a iba konzervuje súčasný stav, zrejme budú vaši kolegovia tvrdiť, že dnes vychádza spotreba na jednu osobu na 500 igelitiek ročne a po schválení nového zákona to bude menej. A ja si myslím, že v niečom majú aj pravdu, že bude to naozaj menej ako 500 igelitiek na osobu ročne. Ale nie preto, že by sa znížila spotreba, ale preto, lebo číslo 500 je nielenže nafúknuté, ale je, s prepáčením, úplne vycucané z prsta. Tvrdím, že toto číslo nie je pravdivé a myslím si, že to vedia aj vaši úradníci a ku cti im slúži, že nikde vo vašom návrhu sa toto hausnumero neuvádza. Ide o odhad Európskej únie, ktorý podľa mojich vedomostí nie je ničím podložený. Nevychádza zo žiadneho reálneho merania, zo žiadnych reálnych čísel. Ja teda nie som euroskeptik, ale aj keď pri ostatných smerniciach takouto metodikou postupuje Európska únia, tak sa tým euroskeptikom asi skôr či neskôr stanem. Takže keďže to číslo 500 nie je ničím podložené, preto sa vám zrejme stane, že keď po schválení tejto novely začnú výrobcovia vykazovať reálny počet predaných kusov igelitových tašiek, tak to bude naozaj menej ako 500. Bude. Ale nebude to menej ako počet predaných kusov dnes pred schválením tohto zákona, lebo ani dnes to podľa mňa nie je tých 500.
Vážený pán minister, verím, že vám nejde o takúto hru s číslami a slovíčkami, ale o reálnu pomoc životnému prostrediu. A myslím to úprimne, bez irónie. Bol by som veľmi rád, keby ste sa na tú novelu ešte pozreli, môžme o nej aj spolu rokovať a pokúsme sa ju vylepšiť, aby to neskončilo len formálnym odfajknutím nejakej bruselskej povinnosti, ale skutočnou pomocou pre životné prostredie. Tak ako pri tom separovaní, na ktoré som sa vás pýtal v úvode, aby ste aj vy, aj my mali z výsledku po schválení tejto novely dobrý pocit.
Ďakujem pekne.