Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Beblavý, ja absolútne súhlasím, že amnestie a milosti prezidenta Kováča absolútne nepatria do jedného vreca. Myslím, že som to úplne jasne vysvetlil už v prvom čítaní. Tie prípady sú neporovnateľné, pri únose boli zneužité štátne orgány, pri milosti išlo o to, aby mladý Kováč mohol ísť vypovedať do Nemecka, kde sa viedlo trestné konanie a až na základe tej milosti mohol vycestovať. Čiže, áno, nesúvisia spolu, sú to úplne neporovnateľné prípady. Preto hovoríme, že dajte to von. Ak to koalícia nedá von, tak potom je ale naozaj prejavom veľkej a zvláštnej, proste prejavom veľkej nespravodlivosti, prečo zrušiť milosť a potenciálne vystaviť trestnému stíhaniu človeka, ktorý bol podozrivý z návodu na podvod, ale podvodníkov trestnému konaniu nevystaviť. To proste nemá žiadnu logiku, ani štipku spravodlivosti.
Povedali ste, že ideme rozhodovať o vine a nevine a že z toho robíme cirkus. No, houby staré! Prezumpcia neviny platí, platí aj pre Lexu, aj pre mladého Kováča, aj pre Kočnera, my tu nerozhodujeme o vine a nevine, my tu rozhodujeme o tom, či tú vinu, alebo nevinu môžu posúdiť nezávislé súdy. Voči každému platí prezumpcia neviny. Ale keď sa vy na to pozeráte tak, že my tu robíme teda cirkus a že robíme z toho rozhodnutie o vine a nevine, tak ak prijmem túto optiku, tak voči mladému Kováčovi teda môžme robiť rozhodnutie o vine a nevine a voči ostatným nie. To je proste podľa mňa nespravodlivé, nelogické.

Pán poslanec Číž, vy ste právnik, takže asi to viete, nemyslím to teraz ako poučovanie, ale my tu v sále máme iba trestnoprávnu imunitu, pokiaľ viem, a ak som niekoho ľudské práva porušil, tak nech ma zažaluje civilnou žalobou, voči tomu nemáme imunitu.
A čo sa týka tých milostí, neviem, o akých stovkách hovoríte, ale predpokladám, že nie v kauze Technopol, ale stovky možno všetkých milostí, ktoré boli pripravené. Ja hovorím, že v kauze Technopol mám z prezidentskej kancelárie priamo oficiálne informáciu anonymizovanú, že tých milostí bolo šesť, nie sú skartované a nie je žiadny problém sa k nim dostať, ak je vôľa. Ak nie je vôľa, ako hovorí Mikuláš, nie je cesta.

A môžem pokračovať?
Dobre. Nebudem to komentovať, každopádne argument o skartovaní, či sa nám to páči, alebo nie, neobstojí.
A druhý argument, ktorý koalícia používa, tiež veľmi nie, a síce, že problémová je iba tá milosť, ktorá bola prezidentom udelená svojmu rodinnému príslušníkovi. Ale tak porovnajme to opäť s amnestiami udelenými v kauze únos. Viete, dámy a páni, že v tej kauze sa amnestie netýkali iba zamestnancov štátneho orgánu? Že zrušením Mečiarových amnestií nejdeme rušiť amnestie iba voči bývalým príslušníkom SIS, ale aj voči súkromným osobám, aj voči ľuďom, ktorých si vtedy vedenie SIS najalo na špinavú robotu na únos Michala Kováča mladšieho. Všetci, proste všetko alebo nič.
Piati obžalovaní v kauze únosu Michala Kováča mladšieho boli súkromné osoby. Pri týchto piatich ľuďoch sa asi dá iba veľmi ťažko hovoriť o zneužití štátneho orgánu voči vlastnému občanovi, oni nemali s tým štátnym orgánom žiaden vzťah, a predsa sa ich dotkne prípadné zrušenie Mečiarových amnestií. Preto ja hovorím, že skutok a páchatelia sa jednoducho nedajú len tak nasilu oddeliť. Preto je pre mňa nepochopiteľné, že v kauze Technopol robíte takúto selekciu, hoci Kováčove milosti nie sú skartované a všetky sú dostupné v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky.
A teraz by som si dovolil prečítať pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Grendela k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/92 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 483). Vládny návrh ústavného zákona sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I doterajšom bode 6 v čl. 154f ods. 1 sa slová, citujem, "pod číslom 214/1998 a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k 3573/96-72-2417" nahrádzajú slovami, citujem, "pod číslom 214/1998, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996, číslo konania 153/96-72-940, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996, číslo konania 1616/96-72-980, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997, číslo konania 1712/96-72-1108, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997, číslo konania 3573/96-72-2417, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997, číslo konania 4951/97-72-3773, a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997, číslo konania 7254/95-72-1748".
Odôvodnenie: Navrhuje sa doplniť čl. 154f Ústavy Slovenskej republiky tak, že toto ustanovenie sa bude vzťahovať aj na ďalších päť rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky o udelení milosti, a to konkrétne - rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky, nebudem ich opätovne čítať, zazneli už dvakrát v tomto pléne. Ide o rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky udelené v tzv. kauze Technopol, tej istej, v akej bola udelená milosť aj pre Michala Kováča mladšieho z 12. decembra 1997 obsiahnutá vo vládnom návrhu zákona. Máme za to, že tieto milosti majú byť zrušené voči všetkým obvineným v tejto kauze.
2. V čl. I v doterajšom bode 6 v čl. 154f ods. 2 sa slovo "milosti" nahrádza slovom "milostí".
Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Takže toľko môj pozmeňujúci návrh. Dámy a páni, budem veľmi rád, ak ho podporíte. Myslím si, že má svoju logiku. Buď všetko, alebo nič. Tak ako v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho všetci alebo nikto. Tak to nakoniec dopadne. A takisto by to malo byť aj v kauze Technopol. V opačnom prípade to bude... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, už ste mimo rokovacieho poriadku, lebo povedali ste pozmeňovací návrh, ktorý sa hovorí úplne na konci, a už nemáte právo vystupovať v rozprave. Takže... (Reakcie z pléna.) Nie. Včera sme to práve rozoberali, že je rozprava a na koniec rozpravy sa prečíta pozmeňujúci návrh a potom už rozprava nepokračuje.

Grendel, Gábor, poslanec NR SR
Dobre. Však to podstatné už zaznelo, pokojne mi vypnite mikrofón, robte si, čo chcete... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, keďže nemám informácie o tom, čo sa dohodlo alebo nedohodlo na grémiu, tak chcem predložiť pozmeňujúci návrh v tejto rozprave, ale ak bude dohoda iná, tak, samozrejme, ju budem rešpektovať a potom sa zariadime aj s kolegami, nemáme s tým najmenší problém.
Vážené dámy, vážení páni, ideme zrušiť Mečiarove amnestie kvôli osobám alebo kvôli skutku? Považujeme Mečiarove amnestie za nemorálne kvôli tomu, že boli udelené Ivanovi Lexovi, Gejzovi Valientovi, Robertovi Beňovi, Milanovi Lovichovi, Petrovi Skrútekovi, Romanovi Kuciakovi, Igorovi Kurtišovi, Michalovi Hrbáčkovi, Ľubošovi Kosíkovi, Martinovi Lieskovskému, Miroslavovi Šegitovi, Jozefovi Zošákovi a Igorovi Majtanovi, alebo preto, že boli udelené za únos syna slovenského prezidenta, že boli udelené za zneužitie štátneho orgánu voči vlastnému občanovi? Správna odpoveď podľa mňa je, že aj - aj. Že nemožno oddeliť skutok od páchateľov.
Asi by sme neriešili amnestie, keby ich títo ľudia dostali za krádež v potravinách. Rovnako podľa môjho názoru nie je možné oddeliť milosti prezidenta Kováča v kauze Technopol. Vy tvrdíte, že problémom je len jedna milosť, a to tá, ktorú prezident Kováč udelil svojmu vlastnému synovi, a to preto, že išlo o udelenie milosti vlastnému rodinnému príslušníkovi. Čo je podľa vás amorálne.
Tento pohľad má podľa môjho názoru niekoľko slabín.
Po prvé, ja som si doteraz myslel, že to, či je nejaká milosť alebo amnestia amorálna, má podľa vášho názoru posudzovať Ústavný súd a nie my. Vy však teraz ako keby ste nechceli umožniť Ústavnému súdu, aby posudzoval morálnosť či nemorálnosť všetkých milostí v kauze Technopol, iba jednej, o ostatných ste sa rozhodli, že morálne boli. Pri tejto optike však nastáva situácia, že v kauze niekoľkomiliónového podvodu chcete rušiť milosť pre človeka, ktorý bol podozrivý z návodu na podvod, ale pre ľudí, ktorí samotný podvod spáchali, chcete milosť ponechať. To je aký prejav spravodlivosti?
Počul som od koaličných poslancov aj ďalší argument, prečo Michal Kováč mladší áno a ostatní podozriví nie. Vraj preto, lebo nikto vlastne nevie, koľko milostí prezident Kováč v kauze Technopol udelil a dnes sú už tieto milosti skartované, takže sa to nedá ani zistiť. Tak ja vám teraz ukážem, ako vyzerajú tieto skartované milosti aj s dátumami, aj s číslami rozhodnutí.
- Skartovaná milosť zo 17. júla 1996, číslo konania 1531/96-72-940. (Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.) Skartovaná milosť proti osobe, obvinenému M. S. M.
- Skartovaná milosť zo 17. júla 1996, číslo konania 1616/96-72-980, voči obvinenému M. K. (Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.) To nie je Michal Kováč, ale to je Marián K., nie Kováč. Druhá skartovaná milosť.
- Skartovaná milosť číslo 3 z 12. decembra ´97, číslo konania 3573/96-72-2417, voči M. K. ml., to je Michal Kováč mladší. (Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.)
- Ďalšia skartovaná milosť z 12. decembra ´97, číslo konania 7254/95-72-1748. (Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.)
- Piata skartovaná milosť, udeľuje prezident republiky 12. decembra ´97, číslo konania 4951/9772-3773, voči obvinenému R. V. D. W. (Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.) To bol Holanďan podľa všetkého, preto toľko písmen v tejto skartovanej milosti.
- A posledná skartovaná milosť z 12. decembra 1997, číslo konania 1712/96-72-1108, proti obvinenej L. R.
Takže toto je tých šesť skartovaných milostí (rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu), ktoré sa už nikde nedajú zohnať. Sú uložené v archíve kancelárie pána prezidenta, predpokladám, že nebude problém si ich vyžiadať, ak bude vôľa, ak nebude vôľa, tak, samozrejme, to problém asi bude.
Argumen... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Ja by som chcel pripomenúť členom výboru na kontrolu činnosti SIS dnešné rokovanie v obvyklom čase na obvyklom mieste.

Ďakujem za slovo. Martin, páči sa mi tvoja viera, že sa všetko dá, až teraz som zistil, že sme rovnaká generácia, aj ja som mal v 1989. deväť rokov, čiže aj ja by som mal byť z tej generácie, ktorá verí, že všetko sa dá. A áno, ja verím tomu, že ak by to bolo na Lucii Žitňanskej, na Bélovi Bugárovi, Petrovi Kresákovi a Františkovi Šebejovi, tak by tie amnestie zrušené boli.
Ale zároveň som z generácie, ktorá vníma trochu realitu, a zdá sa mi, že toto by bolo možné len v prípade, že by sme Luciu Žitňanskú, Petra Kresáka, Bélu Bugára a Františka Šebeja zvolili za ústavných sudcov. (Smiech v sále.) A ešte by ich aj prezident vymenoval.

Zo všeličím súhlasím, väčšinou s Ondrom Dostálom takmer so všetkým, ale predsa len k tým hruškám a jablkám by som chcel povedať toto. Prejavom akej spravodlivosti by bolo zrušiť milosť pre Michala Kováča ml., v tom čase podozrivého z návrhu na podvod, a ponechať milosti pre tých, ktorí boli v tom čase podozriví zo samotného páchania podvodu?
Keď sa pozeráme na to touto optikou, tak hrušky a jablká sú aj v tých Mečiarových amnestiách. Aj tam sú dve kategórie obžalovaných. Sú tam ľudia, ktorí boli príslušníkmi SIS, a potom sú tam ľudia, ktorí boli súkromnými osobami, ktorých si naverbovali na túto, s prepáčením, špinavú robotu. Nie všetci obžalovaní boli príslušníkmi SIS. Čiže ak nám na amnestiách vadí, a, samozrejme, že to nám vadí, zneužitie štátneho orgánu voči vlastnému občanovi, tak nie všetci tí obžalovaní boli predstaviteľmi toho štátneho orgánu.
A urobím ešte jednu analógiu. Ak by prezident Kováč nevydal individuálne milosti, ktorých bolo šesť, sú všetky riadne zaarchivované v Kancelárii prezidenta aj s číslami konania, kompletné rozhodnutia sú zaarchivované. Čiže ak by nevydal individuálne milosti, ale kolektívnu amnestiu pre tých 6 podozrivých, tak sme presne tam, kde s amnestiami v súvislosti s únosom Michala Kováča ml., že proste sú tam tie hrušky a jablká v jednom.
Ale to z môjho pohľadu nebráni parlamentu v tom, aby sme dali buď všetky milosti zrušiť, alebo ani jednu.

Ďakujem za slovo. Na dohodu treba dvoch. Zmyslom tých požiadaviek opozície bolo ani nie že odstránenie tých pochybností, lebo oni sa nikdy neodstránia na 100 %, ale aspoň ich zmäkčenie. Preto ťažko sa nám bude hlasovať dnes v prvom čítaní bez odpovedí na otázku, ako ste sa rozhodli, a bude to mať vplyv na naše hlasovanie, tak ako to povedal Igor Matovič, ale dvere sú stále otvorené a do štvrtka je času dosť, len nám dajte vedieť, či trváte na svojom, ale ste ochotní s nami diskutovať. Lebo ak nie, tak potom prípadné neschválenie ústavného zákona bude vaša zodpovednosť, nie naša.

Pán poslanec Krajniak povedal, budem parafrázovať, že aj obžalovaní sa môžu kedykoľvek obrátiť na Ústavný súd, a tak skôr či neskôr Ústavný súd vstúpi do tohto deja, ale ja v tom predsa len vidím istý rozdiel.
Ak Ústavný súd na základe tohto koaličného návrhu povie, že amnestie nie je možné zrušiť, tak tí obžalovaní sa môžu do konca života tváriť, že s únosom nemali nič spoločné. Ale ak by sme prijali návrh Jána Budaja a amnestie zrušili my v parlamente, tak tí obžalovaní by sa museli aktívne prihlásiť na Ústavný súd a protestovať, čím by de facto priznali, že únos spáchali a je im blbé, resp. sa boja súdneho procesu. V tom vidím ten rozdiel.

Ďakujem za slovo. Čo sa týka milostí pána exprezidenta Kováča, či vieme, alebo nevieme, koľko ich vlastne bolo, a tak ďalej, no vieme. V kauze Technopol ich bolo 6, všetkých 6 je riadne zaarchivovaných v prezidentskej kancelárii v archíve, ja som si ich vyžiadal, nie je problém, vieme uviesť dátum, kedy boli udelené, čísla konania, takže všetky informácie sú riadne, riadne k dispozícii a dajú sa zapracovať do tohto návrhu na zrušenie amnestií a milostí, ak bude vôľa.