Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dnes sa ideme pozrieť trošku, obzrieť za rokom 2015, je to vlastne také zhodnotenie. Pred časom sme sa tu alebo pred dvomi týždňami sme sa tu bavili o rozpočte na rok 2017, takže ja sa skúsim opäť tak pozrieť možno z takého pohľadu makroekonomického na ten rok 2015, na to, ako vlastne bol aj ten rok trošku plánovaný, nechcem hovoriť dlho, pretože dnes už nemá význam...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dnes sa ideme pozrieť trošku, obzrieť za rokom 2015, je to vlastne také zhodnotenie. Pred časom sme sa tu alebo pred dvomi týždňami sme sa tu bavili o rozpočte na rok 2017, takže ja sa skúsim opäť tak pozrieť možno z takého pohľadu makroekonomického na ten rok 2015, na to, ako vlastne bol aj ten rok trošku plánovaný, nechcem hovoriť dlho, pretože dnes už nemá význam plakať nad rozliatym mliekom. Ja by som ten rozpočet aj na základe toho, čo sme tu hovorili o rozpočte v roku 2017, tak si myslím, lebo spomínali sme tu vtedy už aj rok 2015, tak je to, len to obhliadnutie len znovu potvrdí, by som povedal, taký ten výrok, že tie rozpočty rok za rokom sú rozpočty premrhaných príležitostí.
Prečo to hovorím? Myslím si alebo teda však sa tu aj vládna moc, vláda sa tým aj pýši, že máme tu výborný hospodársky rast, aj toho roku sme dosiahli najvyšší, a ekonomika nám šlape, príjmy nám rastú, dokonca nám rastú nielen v našich prognózach, ale nám rastú aj nad naše prognózy a o tom tiež chvíľočku budem hovoriť v súlade s rokom 2015. Ale chcel by som začať, alebo teda aby som dokončil tú myšlienku. Vidíme, že zase vláda je schopná to dobiehať, tieto rastúce príjmy, tieto úrodné roky, tých biblických sedem úrodných rokov je schopná vyčerpať na max, dokonca vyčerpať nad max a neodkladať nič na sedem neúrodných rokov, ktoré môžu nastať, pretože aj história ekonomických cyklov ukazuje, že takéto veci sa dejú.
Takže ja by som možno len na úvod zacitoval z práve príhovoru pána ministra Kažimíra, keď ho tu dnes nemáme, ale tak verím, že pán podpredseda ho veľmi dobre zastúpi. Ale dovolím si zacitovať, teda prečítať vám, ak ste si pozreli súhrnnú výročnú správu za rok 2015, tak je tam vlastne taký príhovor pána ministra a ja keď som ho čítal, tak pri pár výrokoch som sa tak pozastavil a povedal som si, že toto chcem trošku korigovať.
Prvý ten výrok je práve v druhom odseku, kde pán minister hovorí, že: "Druhý rok po sebe ťahal ekonomiku domáci dopyt, v rámci neho najmä investície vo verejnom sektore, ktorým výrazne pomohlo zrýchlené čerpanie európskych fondov. Najväčšiu radosť mám však zo slušného rastu spotreby domácností, ktorú považujem za hlavný makroekonomický indikátor životnej úrovne."
Áno, z toho môžme mať radosť všetci. Nepochybne určite pomohlo aj zrýchlené čerpanie eurofondov, vďakabohu, že sa ich podarilo zrýchlene vyčerpať a dosiahnuť úroveň 97,5 percenta. Škoda, že sa nepodarilo 100 %, predsa tých pár sto miliónov eur, ktoré sme mohli dočerpať z eurofondov, nám uniklo, ale vďakabohu aj za tých 97,5, pretože videli sme, že to čerpanie zo začiatku bolo veľmi pomalé. Čelíme tomu aj teraz tak, ale snáď – poučení z tej prvej fázy – budeme schopní vyčerpať 100 % z tej druhej nádielky, ktorú máme nachystanú.
Ale teda čo by som chcel povedať práve pri tom slušnom raste spotreby domácností. Neskôr tu ešte pán minister hovorí, že "klesajúca nezamestnanosť a tvorba nových pracovných miest je najlepším dôkazom, že za zlepšovaním spotreby domácností sú štrukturálne a nie cyklické faktory". Toto by som chcel trošku vysvetliť a uviesť na správnu mieru, podľa môjho názoru, pretože áno, vidíme, že nezamestnanosť nám klesá, a vidíme, že ekonomika nám rastie. Tu by som však poopravil toto tvrdenie a dovolil by som si tvrdiť, že nezamestnanosť neklesá ani tak nejakým zásahom vlády, ale klesá práve tým rastom našej ekonomiky, čiže vplyvom cyklických faktorov a nie štrukturálnych. Toto mi tu proste nesedí a myslím, že naozaj môžeme vďačiť práve podnikateľskému prostrediu, by som povedal, už ekonomike, ktorá dosahuje svoj "peak", má najväčší podiel na tom, že tu máme tvorbu nových pracovných miest. Ale tu je ešte jedno tvrdenie, ktoré hovorí, že práve tým, že máme tvorbu nových pracovných miest, že nám klesá nezamestnanosť, tak ako by sme chceli povedať, že ľudia sa majú lepšie, čo je prirodzené, majú prácu, majú príjem a zvyšujú svoju spotrebu.
Ja by som len tak ešte na doplnenie toho obrazu, lebo keď sa chceme pozrieť na zvýšenie spotreby, musíme sa pozrieť aj na to, ako nám narastá zadlženosť obyvateľstva v našej krajine. A ten, postupne budem do roku 2015 a môžem ísť od roku 2013. Keď si pozreme úvery domácností a pozreme si úvery spolu, tak v roku 2013 to bolo 20 miliárd 550 miliónov. V 2014 to bolo 23 miliárd 50 miliónov a v roku 2015 to bolo 25 miliárd 906 miliónov.
Mám tu aj takú ešte; rozdrobenie na ďalšie podpoložky, aby možno sme videli, kde to tak najviac stúplo. Lebo čo tým chcem povedať? Tieto úvery, to, že sa zadlžujeme, je tiež prejav toho, že ľudia míňajú viac. Ale pán minister tu hovorí, že tá kvalita životnej úrovne je spôsobená tou klesajúcou nezamestnanosťou. Áno, určite, do určitej miery, ale myslím si, že čo je omnoho väčší faktor a preberali sme to tu aj pri zákonoch, ktoré prišli tohto roku sem do pléna v súvislosti s hypotékami a s úvermi, že ľudia podľahli alebo podľahujú, ak to tak môžem správne po slovensky, neviem, či sa tak povie, povedať tomu pokušeniu, že máme tu nízke úrokové miery, poďme to využiť a zadlžme sa viac. A už všímame si, že aj Národná banka Slovenska na to poukazuje, už sa robia opatrenia do budúceho roku, aby sa táto logika u ľudí zabrzdila, pretože ak tie úrokové miery budú spätne narastať, tak im to môže, ľudovo povedané, zlomiť kríže.
Čiže ja by som tu nedával úplne takýto priamy súvis, ak to tak pán minister myslel, ale určite by som tu bol v tom trošku opatrný pri tom vyjadrení, že to, že máme klesajúcu nezamestnanosť, tak nám vlastne zlepšuje spotrebu a zlepšenie spotreby znamená, že ľudia majú väčšie, viac peňazí. No, myslím si, že viac peňazí nemajú, teda áno, majú o trošku viac peňazí, ale nemajú toľko, ako míňajú, pretože idú hlbšie do vrecka vďaka tomu, že sú úrokové miery nižšie, a môžme to vidieť aj na spotrebiteľských úveroch napríklad, ktoré, z roku 2013, kde boli 3 miliardy 782 miliónov, v roku 2014 4 miliardy 276 miliónov a v 2015 4 miliardy 795 miliónov. Hypotéky narástli ešte výraznejšie, teda úvery na bývanie, tam to išlo skokom dvoch miliárd ročne.
Rád by som to aj, som tak rozmýšľal, či to dám možno aj do nejakých grafov alebo nejakej vizuálnej pomôcky, ale už sa snažím si zvykať na nový rokovací poriadok a je to proste, vidíte, je to náročné. Čísla vám tu musím sypať. Je to proste, no, ťažko sa na to zvyká. Však posúďte sami, že či je to aj pre vás príjemné. Ale dobre, poďme späť k téme.
Takže tu som len chcel poukázať na to, že buďme opatrní v tých výrokoch, že, a myslím si, že ľudia sami by to potvrdili, že nie sme nejako, ľudia nám nejako výrazne nezbohatli tým, že majú prácu, a že to, že míňajú, nie je preto, že teraz by cítili, že áno, ovplývame, máme dostatok, poďme, pustime sa. A zároveň tým by som chcel aj trošku vyvrátiť to tvrdenie, že toto je spôsobené štrukturálnymi faktormi. Práve naopak, myslím si, že to je spôsobené práve tými cyklickými faktormi, tým, že nám tu rastie ekonomický rast a že ekonomika produkuje všetko to dobro na tú vlnu, na ktorej sa aj vláda vezie. A je veľká škoda, ja musím povedať, že ma to veľmi mrzí a je to veľká škoda, že rok čo rok vidíme, že ekonomika naozaj z podchladenej sa dostáva pomaly do prehriatej a vláda to proste nevyužije na to, aby konsolidovala, aby využila týchto sedem úrodných rokov na to, aby sme mohli jednak znížiť náš dlh nielen percentuálne, lebo áno, tuto pán minister opäť hovorí, že znižujeme verejný dlh. Áno, v pomere k HDP znižujeme, ale absolútne nám stále rastie. A mohli by sme ho znižovať omnoho viac, ale nedeje sa to. Nesnažíme sa nejakým spôsobom dostať z toho pásma prvého, v ktorom sme, hoci by sme mohli.
A za chvíľočku, keď budeme hovoriť aj o tých príjmoch, tak – v roku 2015 – bude tam vidieť, že áno, bola tu tá príležitosť, a preto si dovolím povedať, že tento rozpočet tiež považujem za rozpočet premrhaných príležitostí. Takže... Idem ďalej, lebo nechcem dlho rozprávať.
Dobre. Posledné ešte, čo tuto v tom príhovore pána ministra je, sám to tu vlastne potvrdzuje, to, čo som teraz povedal, a hovorí, že zdravý ekonomický rast, ktorý generuje viac daňových príjmov a znižuje výdavky spojené s nezamestnanosťou, je v dlhodobom horizonte ten najlepší konsolidátor verejných financií. Čiže vidíme, že sám pán minister hovorí, áno, máme tu ekonomický rast. Ten nám veľmi pomáha konsolidovať financie. A ja si tu kladiem otázku: A dobre a kde je teda to úsilie vlády? Prečo sa k tomu nepridá aj to úsilie vlády na to, aby toto skĺbila dokopy a mohli sme z toho vyťažiť ešte viac?
Teraz by som chcel na chvíľočku zacitovať Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a ich správu, ktorá je už dlho na trhu, poviem, práve k roku 2015. Kde je; a prečo to hovorím? Pretože toto je, myslím si, že veľmi dobrá inštitúcia, ktorá vznikla zmysluplne a poukazuje na určité veci a poukazuje aj na riziká a poukazuje na ne každý rok. A nejakým spôsobom nepožíva až takú dôveru vlády na to, aby prihliadala na tie riziká, na ktoré poukazuje. A vidíme, že rok čo rok sa tie riziká naplnia, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prognózuje v tých oblastiach, ktoré vymenujem. A ako by sa vláda z toho nechcela poučiť.
Prvé, čo by som práve v tom zhrnutí, keď si pozriete tú správu, tak hneď v prvom odstavci vidíte veľmi, veľmi dobrý postreh, že hrubý dlh klesol. Musíme povedať, že klesol. A klesol viac, ako mal, čo teda by sme za to mohli pochváliť úsilie, ale vidíme, že sa to podarilo vďaka jednorazovým príjmom. Tie jednorazové príjmy boli práve pokles hodnoty podnikov s majetkovou účasťou štátu, práve sme, pretože sme odpredali akcie Slovak Telekom a ďalších. Alebo bolo to otvorením druhého dôchodkového piliera, ktoré sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť označuje za zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, čo je, myslím si, že je dôležitý faktor a treba na to, treba to mať na zreteli.
Ďalej Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukazovala na riziká. A poukazovala na ne aj na rok 2017, ale poukazovala na ne už v roku 2015 a hovorila: pozor, pozor, keď rozpočtujete, podhodnocujete pár oblastí. Prvé, čo podhodnocujete, je zdravotníctvo. V zdravotníctve si podhodnocujete výdavky a vyskočia vám na vyššie. A takto aj oproti rozpočtu vzrástli výdavky vrátane nárastu záväzkov zdravotníckych zariadení o 251 mil. eur. Čiže vidíme, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa snaží robiť dobre svoju robotu. Poukazuje a varuje ministerstvo financií. Ministerstvo financií na to nejakým spôsobom neprihliada a prognóza sa napĺňa. A nakoniec boli prekročené tieto výdavky o 251 miliónov.
Ďalšia dôležitá vec alebo ďalší dôležitý ten údaj, kde opäť Rada pre rozpočtovú zodpovednosť niečo poukazovala, bola v oblasti financovania obcí a VÚC, resp. prebytkov, kde áno, počítala, aj ministerstvo financií počítalo s prebytkami, avšak počítalo s prebytkami vyššími, aké v skutočnosti boli. A opäť tam prišlo k výpadku príjmov pri obciach 80,5 mil. eur, pri vyšších územných celkoch 65,7 mil. eur. Môžme si povedať, okej, chybička se vloudila, stane sa. Vďakabohu v tomto príbehu vidíme, že príjmy, ktoré boli narozpočtované, prognózy, ktoré boli dané, prekročili. A môžme povedať, že vláda alebo teda ministerstvo financií, ktoré tento rozpočet pripravilo, malo to šťastie, že ich nedobehli tieto chyby a mohli to vykryť z vyšších príjmov.
Ale opäť, tu by som prečítal jednu dôležitú pasáž, ktorá tu je a myslím si, že je veľmi výpovedná: "Z pohľadu príspevku k dlhodobej udržateľnosti verejných financií je dôležité upraviť výsledky hospodárenia o faktory, ktoré majú dočasný vplyv na rozpočet." Toto zvykol pán Mikloš, jak som si tak pozeral, robiť. A myslím si, že veľmi, veľmi múdro, pretože takto môžme naozaj vidieť aj to úsilie konsolidačné alebo teda môžme vidieť to štrukturálne saldo. Pretože keď očistíme práve rozpočet o tie jednorazové vplyvy a vplyv cyklického vývoja ekonomiky, pretože to sú tie, ktoré sú dočasné a vlastne v ďalších rokoch vymiznú, tak takto očistené saldo, tzv. štrukturálne, ukazuje, či to saldo prispelo k zlepšeniu alebo k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti. A keď si pozreme štrukturálne saldo, ja som to pri rozpočte na rok 2017 ukazoval, tak je taký pekný graf, v ktorom je vidieť, v ktorom je vidieť práve to, že to saldo dosiahlo štrukturálne 2,6 % a oproti predchádzajúcim rokom pokleslo o 0,1 % a predtým bolo, čiže bolo, v 2013. bolo 2,4 to saldo. V roku 2014 bolo 2,5 a teraz bolo 2,6. Čo vidíme, že nám klesá, že vlastne tie opatrenia vlády spôsobujú, že my máme ešte horšie výsledky, čiže vláda vyčerpáva viacej a práve tie jednorazové vplyvy a ten cyklický vývoj sa pomáha tomu, aby ten deficit bol lepší. Ale keby sme toto nemali, tak vidíme, že práca vlády je alebo spôsobuje vlastne zhoršovanie výkonnosti ekonomiky alebo by sme mohli povedať teda ani nie ekonomiky, ale skôr spravovania verejných financií.
Takže vidíme, že vďaka tomu, že sme mohli mať tie jednorazové vplyvy, že sme mali ten cyklický vývoj ekonomiky a jeho vplyv, sa nám darilo dosahovať lepšie výsledky. A z tohto vyplýva, že sme sa nedostali, neprekročili sme tú hranicu troch percent HDP a vlastne ostali sme, naplnili sme požiadavky aj Európskej únie. Ale vidíme, že napriek tomu, že sa darilo, že sú tu proste, že ekonomika generuje príjmy, tak vidíme, že neboli prijímané dostatočné opatrenia na dosiahnutie rozpočtových cieľov. Toto sú slová Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, s ktorými ja úplne súhlasím.
Rovnako tu uvádza, že platí, že neočakávané pozitívne vplyvy, ktoré sa ukázali v priebehu roka a ukázali sa aj v roku 2015, ukázali sa aj v roku 2016, predpokladám, že sa ukážu aj v roku 2017, neboli premietnuté do zlepšenia hospodárenia.
Keby sme sa pozreli na konsolidačné úsilie, ktoré je práve ten dobrý ukazovateľ, toto je ten graf práve, kde môžme vidieť, ako nám klesá to štrukturálne saldo. (Rečník ukázal plénu graf.) Tak keby sme sa pozreli na konsolidačné úsilie, a tu čerpám priamo zo súhrnnej výročnej správy, tak konsolidačné úsilie v roku 2013, a to bol práve ten rok, kedy som ešte aj hovoril pred dvomi týždňami pánovi ministrovi, že sa držal toho svojho výroku, že budeme míňať na to, na čo máme, a nebudeme míňať na to, na čo nemáme. V roku 2013 to určite platilo, lebo to konsolidačné úsilie bolo 1,8, čo je vysoké číslo. Pozrime sa na rok 2014, mínus 0,2. Je vidieť, že záujem proste klesá. A v roku 2015 je to plus 0,1. V porovnaní s rokom 2013 je to 1,8. Vidíme, že proste toto číslo je veľmi nízke a ukazuje to úsilie, ktoré by tu mohlo byť.
A ja naozaj sa snažím a apelujem aj teraz na pána podpredsedu vlády, aby tie schopnosti, ktoré máte, a tú ekonomiku, ktorá vám produkuje tieto príjmy, aby boli použité v prospech ľudí a v prospech aj budúcnosti. Pretože myslím si, že to je tiež dôležitý rozmer. Takže tu vidíme, že to konsolidačné úsilie hovorí samo za seba a nepotrebuje ďalší komentár. Takže tuto len možno dodám k tomu, že práve tieto veci hovoria o tom, že prekračujeme príjmy, ktoré dostávame. Nereflektujeme na riziká, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukazuje.
A teraz by som na chvíľočku prešiel k príjmom. Vidíme, keď si pozrieme aj zo súhrnnej výročnej správy na strane 15, tak máme tam tabuľku, kde vidíme, ako boli vlastne sa vyvíjali príjmy podľa metodiky ESA 2010. A vidíme, že samotné príjmy boli rozpočtované s nárastom 12,9 percent. Čiže vidíme, že v roku 2014 boli príjmy plánované 29 miliárd 854 miliónov a v roku 2015 boli plánované na 33 miliárd. To je samotný nárast 12,9 miliárd, pardon, 12,9 percent. Tam nehovorím ešte o neočakávanom príjme, ktorý prišiel navyše, ale toto bolo naozaj rozpočtované. Čo sú 4 miliardy v príjmoch navyše plánované, ktoré opäť si hovorím, úžasné. Ale vláda má ten dar, že vie využiť všetky navyše príjmy a vie využiť aj tie, ktoré počas roka prídu. To, že to robí aj formou, aby neprekročila to zdanlivé 1 %, podmienku výdavkov, že to robí cez rezervy vo všeobecnej pokladničnej správe, to už sú techniky, ktoré sú dostupné. Myslím si, že nie sú úplne korektné, ale určite zatiaľ sú legálne. Takže z hľadiska nás ako parlamentu nám to dáva menšiu možnosť kontroly nad tým, kam tieto výdavky idú. A potom už len môžme na konci roka alebo teda takto o rok skonštatovať, že aha, dobre. Mysleli sme, že pôjdu niekam inam, vy ste si to dali do rezerv. Použili ste to, ako ste chceli. Čo s tým môžme my urobiť?
Takže tuto sú také pekné grafy a je vidieť, že naozaj tie dodatočné príjmy, ktoré prišli, a toto je asi taký možno najlepší graf, ktorý keď vám takto ukážem, tak vám to veľa nepovie, lebo je to malé. (Rečník ukázal plénu ďalší graf.) Ale hovorím, to len tak, teda vyslovene som si chcel dať záležať na tom, že skúsim to bez pomôcok. Ale opíšem vám to.
Vidíme, že pozitíva v roku 2015 priniesli 519 miliónov eur. Mali sme navyše. A výdavky, práve tie negatívne vplyvy, boli vo výške 737 miliónov eur. Čiže vláda opäť, to len potvrdzuje tie slová, ja sa opakujem a nechcem sa veľa opakovať, ale hovorí to o tom, že vláda keby nezvyšovala výdavky, tak už sme na tom omnoho lepšie. Ale proste je to tu pokušenie. Nateká nám viac peniažkov. Miňme ich. Miňme ich podľa svojich predstáv.
A myslím si, že jedna z takých absurdností alebo ja to nazývam absurdnosť, ale kde vidíme ten nárast výdavkov a ktorý neni podľa mňa opodstatnený, je položka medzispotreba. A práve táto narástla od roku 2014 do roku 2015 o 400 miliónov eur. Štyristo miliónov eur! To sú proste peniaze, ktoré sú naozaj podľa mňa neni opodstatnené. A kde by sme mohli ako prvé siahať a vyžadovať od všetkých ministerstiev a subjektov, aby tuto nenavyšovali svoje náklady, lebo neni na to dôvod. Takže. To je veľká položka. To je položka, ktorá nás, ktoré nás budú stáť, trošku menšia ako nás budú stáť alebo teda čo požadovali učitelia na svoje zvýšenie platov. Čiže, alebo na čokoľvek iné. Ako vidíme, že naozaj táto položka je veľmi veľká.
Takže to len na demonštráciu toho, že aj v tom roku 2015 príjmy boli, prichádzali, vyčerpali sa, skonzumovali sa, spapali sa a nemysleli sme na budúcnosť, aby sme mohli túto krajinu naozaj dostať ešte do lepších, do lepšieho stavu. Ako nám to práve to, ten ekonomický rast ponúka.
Takže ja týmto by som asi aj skončil. Ešte som rozmýšľal, že vám ukážem také porovnanie, lebo aj pán podpredseda vlády vlastne ukazoval a hovoril, pardon, o tom, že o koľko, že na koľkatom sme, na koľkatej priečke sme v súvislosti so zadlženosťou a aj s, áno, hrubým dlhom a so saldom verejnej správy. To je na strane 13 veľmi pekná tabuľka, kde si môžte pozrieť vlastne také krajiny ako napríklad Česká republika, alebo si tam môžme pozreť také krajiny ako napríklad Rumunsko. Dobre, keby sme sa chceli inšpirovať Luxemburskom, to už je taká vyspelejšia krajina, ale môžme sa inšpirovať napríklad Litvou, Estónskom, kde vidíme, že keď sa chceme teda porovnávať, tak Estónci majú hrubý dlh verejnej správy 10 percent. Majú, už od roku 2014 majú pozitívne saldo, teda, nemajú teda deficit, ale majú prebytok rozpočtu. Alebo napríklad Bulharsko, ktoré má 26 % verejný dlh. Takže, to už len na záver, ako sa dá pozerať aj na tie štatistiky a čím sa dá inšpirovať.
Takže ja len by som chcel, lebo pred sebou máme ďalší schválený rozpočet na rok 2017. Ten už je nastavený, ale myslím si, že ten rok 2017 ponúka ešte dosť príležitostí na to, aby vláda mohla venovať úsilie práve do konsolidácie výdavkov. Lebo toto tu naozaj postrádame od začiatku vládnutia pána premiéra, či už prvej alebo druhej vlády, a myslím si, že tie možnosti tu sú, myslím si, že aj schopnosti tu sú. Zatiaľ tu nevidím to, to úsilie alebo ten záujem a môžme len dúfať, že sa to v najbližších rokoch zmení práve aj vplyvom možno ďalších subjektov, ktoré do koalície vstúpili a budú tam prinášať nejaký taký pozitívnejší vplyv. Ak nie, tak to ostane na ďalšie roky, kde bude treba si vyhrnúť rukávy o to viac.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis