Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Ústava Slovenskej republiky v čl. 40 hovorí: "Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon." V zmysle uvedeného vyplýva, že štát ako garant práva a sociálneho zabezpečenia nie len pre najzraniteľnejšie skupiny ľudí by mal byť schopný zabezpečiť bezplatnú zdravotnú starostlivosť od začiatku až do skončenia jej trvania. To znamená, od potrebného zákroku lekárom až po užívanie liekov, ktoré lekár pacientovi predpíše.
Väčšina starobných dôchodcov bola v minulosti zamestnaná a poctivo si platila dane a sociálne poistenie. Robili to s vedomím, že na jeseň ich života sa štát ako sociálny garant o nich postará a zabezpečí im takú opateru, ktorú potrebujú. Nemôžu za to, že vďaka nezodpovedným vládam sa sprivatizovalo a vykradlo takmer všetko, vrátane slovenského zdravotníctva. Dnes trpia a platia na nezodpovednosť tých, ktorí tento stav docielili. Častokrát sa tak rozhodujú medzi tým, či si kúpia jedlo, ošatenie, zaplatia dane či poplatky za energie alebo si kúpia lekárom predpísané lieky.
Treba si uvedomiť, že sa aj dnes vyplácajú dôchodky dôchodcom vo výške almužien. Aj keď dôchodcovia poctivo pracovali, pracovali veľakrát za nižšie mzdy, čo sa im dnes odzrkadľuje na výške ich dôchodkov. Rovnakú situáciu zažívajú aj invalidní dôchodcovia. Častokrát sú odkázaní na pomoc svojich blízkych, aby ako-tak prežili. Napriek ich zdravotnému postihu sa vo väčšine prípadov snažia zamestnať a rovnako začleniť do spoločnosti. Preto nie je dôvod znevažovať ich aktívny prístup a zaťažovať ich ďalšími výdavkami na predpísané lieky či iné pomôcky a potraviny.
Poslednou kategóriou poistencov, ktorí by nemali platiť doplatky za predpísané lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, sú deti v predškolskom veku a deti so zdravotným postihnutím do dvanásteho roku života. Predmetným oslobodením poistencov od platenia doplatkov za lieky, pomôcky a potraviny sa docieli to, že peniaze, ktoré rodičia musia na lieky vynaložiť, použijú na kvalitnejší a lepší život pre svoje deti.
Tento návrh bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, zároveň bude mať pozitívny vplyv na kvalitu života detí, invalidných a starobných dôchodcov a zlepší im finančnú situáciu, ktorá im umožní využiť finančné prostriedky napríklad na kvalitnejšiu stravu alebo bývanie. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť a zároveň vás prosím o podporu nášho návrhu zákona.

Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Ján Kecskés, Jana Nehézová, Natália Grausová predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 363/2011 Z. z. o rozsahu, o podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženej novely zákona je snaha o efektívne využívanie prostriedkov z verejného zdravotného poistenia na úhradu liekov pre deti, zdravotne znevýhodnené deti a starobných dôchodcov. V navrhovanej novele sa rušia limity spoluúčasti pre predmetné skupiny poistencov, z čoho vyplýva, že títo poistenci nebudú doplácať za lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny absolútne nič. Toľko na úvod a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Politický systém Slovenskej republiky je založený na parlamentnej demokracii. Najvyšším zákonodarným orgánom štátu je parlament, Národná rada Slovenskej republiky, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zvolení občanmi Slovenskej republiky. Kandidátov na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky však do volieb môžu nominovať výlučne politické strany, politické hnutia a volebné koalície týchto strán a hnutí. Voliči si teda vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vyberajú len z kandidujúcich subjektov. Ak chcú prostredníctvom preferenčných hlasov podporiť jednotlivých kandidátov, môžu tak urobiť len tým spôsobom, že odovzdajú svoj hlas jednému z kandidujúcich subjektov.
Vzhľadom na to, že občania Slovenskej republiky sú zastupovaní práve poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, voliči prirodzene očakávajú, že počas celého obdobia trvania mandátu poslanca bude poslanec reprezentovať politickú stranu, politické hnutie alebo volebnú koalíciu, za ktoré bol zvolený vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
V priebehu volebného obdobia však často dochádza k situáciám, keď poslanec vystúpi z poslaneckého klubu politickej strany, za ktorú ho občania Slovenskej republiky zvolili, alebo do takého klubu ani nevstúpi a začne reprezentovať úplne opačné záujmy, program a ideológiu ako tento poslanecký klub. Stáva sa tak nezaradeným poslancom alebo vstúpi do poslaneckého klubu inej politickej strany. Takýto poslanec tak v podstate neguje primárne rozhodnutie voliča o výbere politickej strany a jej volebného programu, za ktorú svoj poslanecký mandát získal.
Cieľom návrhu ústavného zákona je odstránenie takéhoto správania poslancov, ktoré občania Slovenskej republiky oprávnene vnímajú ako zradu voličov a často aj ako bezcharakterné korupčné správanie poslancov. Z tohto dôvodu predkladáme návrh ústavného zákona, ktorý prostredníctvom straty mandátu poslanca, ktorý sa sám vzdal členstva v pôvodnom poslaneckom klube alebo do tohto klubu nevstúpi, zamedzuje takémuto konaniu. V záujme demokratických princípov návrh ústavného zákona nezavádza imperatívny mandát. Vystúpenie z poslaneckého klubu alebo nevstúpenie do poslaneckého klubu a tým aj strata mandátu je totiž vlastným rozhodnutím poslanca.
Navrhovaná úprava ústavného zákona sa nevzťahuje na prípady, ak je poslanec vylúčený z poslaneckého klubu, práve preto, aby nebol obmedzený výkon jeho mandátu. Predkladaný návrh ústavného zákona prinesie zodpovednejší a stabilnejší výkon mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a tým sa zlepší vnímanie Národnej rady širokou verejnosťou.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Cieľom predmetnej novely je úprava straty mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v prípade jeho vystúpenia alebo nevstúpenia do poslaneckého klubu. Toľko na úvod a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Ďakujem za slovo. Stanko, vo svojom vystúpení si sa dotkol aj teda štátneho dlhu, ktorý v súčasnosti predstavuje zhruba hodnotu okolo 46 mld. eur, alebo resp. niečo pred 46 mld. eurami. A ja pochádzam z takého praktického, z praktického života a rád by som teda ľuďom vysvetlil, čo to znamená tento štátny dlh, lebo je to len nejaké pomyselné číslo.
No pre každého obyvateľa Slovenskej republiky, pre každého Slováka, či je to malé dieťa, či je to dôchodca, alebo človek v produktívnom veku života, je to zhruba 8-tisíc eur. Pre takú klasickú štvorčlennú rodinu to predstavuje 32-tisíc eur. A keď si predstavíme, že ľudia dnes sa musia zadlžovať, majú svoje hypotéky, tak k tomuto všetkému si musia pripočítať to, že štát vďaka jeho nezodpovedným vládam, alebo resp. rozhodnutiam vlád, ktoré tu boli, tak vďaka tomu ešte niekomu pomyselnému, niekomu zahraničnému dlžia 32-tisíc eur na rodinu. A presne toto riešime v našom návrhu zákona, aby štátne rozpočty boli vyrovnané, inak by boli protiústavné a takýmto vyrovnaným a zodpovedným rozpočtom by sme predišli ďalšiemu zadlžovaniu Slovenskej republiky.
Ďakujem ti.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem za slovo. Vlastnícke právo a právo vlastniť majetok je v intenciách moderných dejín proklamované ako základné ľudské právo. Toto základné a nescudziteľné ľudské právo je obsiahnuté v mnohých medzinárodných dokumentoch, rovnako je zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky, a to v druhej hlave v čl. 20, ktorý stanovuje nasledovné: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.“
Odvolávajúc sa na judikatúru EĽSP, Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že každý zásah do práva na pokojné užívanie majetku musí byť sprevádzaný procedurálnymi garanciami umožňujúcimi jednotlivcom rozumnú možnosť predložiť ich vec pred orgán verejnej moci pre účely efektívneho domáhania sa preskúmania zásahu. Napriek tomu, že právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právo svoj majetok držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky, právo vecou disponovať a rovnako tak právo na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva, v mnohých prípadoch tieto ústavné práva nie sú rešpektované.
Aj napriek existencii vlastníckych práv občanov Slovenskej republiky k pozemkom pod nelegálne postavenými čiernymi stavbami nemajú ich majitelia dodnes možnosť svoj majetok držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a týmto vlastníkom je takisto mnohokrát odopreté právo na ochranu proti neoprávnenému zásahu do ich vlastníckych práv.
Netreba zabúdať na to, že majiteľom pozemkov vyplýva z právneho poriadku Slovenskej republiky ďalší rad povinností. Zo zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vyplýva vlastníkovi povinnosť platiť pravidelne miestnu daň z nehnuteľnosti. Ďalej zo zákona vyplýva, že ten, kto má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo užíva nehnuteľnosť, je povinný platiť miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Vlastník pozemku je navyše za svoju nehnuteľnosť zodpovedný, to znamená, že v prípade ohrozenia ľudského života, zdravia či majetku iných by si poškodená osoba mohla voči vlastníkovi uplatniť nárok na náhradu spôsobenej škody. Do úvahy prichádza aj vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči vlastníkovi nehnuteľnosti.
Prípadov, kedy je občanom Slovenskej republiky odopretý výkon svojho práva vlastniť majetok, je mnoho. Jedná sa najmä o regióny, v ktorých je zastúpenie asociálnej časti obyvateľov najväčšia. Disproporčne vysoká pôrodnosť asociálov v porovnaní so slušným obyvateľstvom indikuje predpoklad neustáleho sa rozširovania osád na ďalšie pozemky, a teda vznik podobných problémov s vymožiteľnosťou vlastníckeho práva majiteľov ďalších, teda okupovaných parciel. Postup štátnych orgánov jasne v prípade ochrany vlastníkov pozemkov pod nelegálnymi stavbami poukazuje na nedostatočnú legislatívnu oporu, ktorú majitelia pozemkov okupovaných asociálmi v snahe o pokojný a bezpečný výkon svojich vlastníckych práv potrebujú. Súčasná legislatíva totiž v praxi neumožňuje majiteľom pozemkov odstrániť zo svojich parciel čierne stavby, ktoré stoja najčastejšie na poľnohospodárskej pôde, a zosúladiť tak tieto pozemky s ich evidenciou na katastri nehnuteľností. Aj napriek tomu, že majitelia za tieto pozemky musia platiť dane, nemôžu využívať svoje ústavné práva iba preto, že si asociáli postavili svoje čierne stavby na ich pozemkoch.
V mnohých obciach východného a stredného Slovenska už dnes asociáli tvoria väčšinu obyvateľstva, čo z nich v komunálnych voľbách robí najdôležitejšiu voličskú skupinu. Starostovia vedení obavami zo straty potenciálnych voličských hlasov tak častokrát nepovoľujú takéto likvidácie čiernych stavieb a majitelia pozemkov nemajú reálne možnosti, ako sa domôcť svojich vlastníckych práv. V horšom prípade dokonca starosta pochádza práve z radov asociálnych obyvateľov obce a koná úmyselne proti majiteľom takýchto pozemkov v prospech ostatných asociálov.
Aj napriek tomu, že vláda v minulom volebnom období prijala novelu stavebného zákona, ktorá mala vyriešiť problém s čiernymi stavbami, v skutočnosti sa situácia opäť len zhoršila. Od uvedenia novely do platnosti sa počet nelegálnych osád asociálov a protiprávne okupovaných parciel iba zvýšil.
V predkladanom zákone proti čiernym stavbám preto zavádzame povinnosť Policajného zboru Slovenskej republiky poskytnúť efektívnu súčinnosť vlastníkovi pozemku pri odstraňovaní nelegálnej stavby v rámci plnenia jeho zákonnej povinnosti, čiže usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri, ak o to Policajný zbor vopred písomne požiada. Odstraňovanie nelegálnych stavieb na pozemkoch nachádzajúcich sa pod osadami asociálnym obyvateľom totiž častokrát súvisí s ohrozením zdravia alebo života majiteľov takýchto parciel. Mnohé prípady ukázali, že snaha o zosúladenie vecného stavu pozemkov s údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností vyvoláva u asociálov agresívne správanie, vyhrážanie sa a fyzické útoky. Policajný zbor teda v rámci svojej asistencie zabezpečí pokojný priebeh takejto likvidácie a zamedzí možným trestným činom asociálov v snahe o zabránenie odstránenia nelegálnej stavby alebo stavieb.
Sme presvedčení, že aplikácia nami predkladaného zákona proti čiernym stavbám pomôže zlepšiť lepšiu ochranu ústavných práv občanov Slovenskej republiky, ako aj zároveň vymožiteľnosti práva a navrátenie princípov právneho štátu v otázkach nelegálnych stavieb budovaných aj asociálnymi obyvateľmi. Zákon rovnako pomôže zmierňovať sociálne napätie medzi majoritným slušným obyvateľstvom a asociálmi, vychádzajúce z nerovnakého prístupu štátnych orgánov k zákonným povinnostiam asociálnej časti obyvateľstva.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Milan Mazurek, Stanislav Drobný a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Toľko na začiatok, skončil som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Každá vláda by sa mala prostredníctvom nástrojov demografickej a sociálnej politiky snažiť podporovať pôrodnosť obyvateľstva tak, aby bola zabezpečená najmä prirodzená reprodukcia ekonomicky aktívnej časti obyvateľstva. Materské ako nemocenská dávka sa v súčasnosti vypláca tým matkám alebo otcom, ktorí boli v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa nemocensky poistení najmenej 270 dní, teda boli ekonomicky aktívni. Výška materskej predstavuje 75 % denného vymeriavacieho základu poberateľa a väčšinou trvá šesť mesiacov.
Po skončení tohto obdobia matka, resp. otec dieťaťa poberá rodičovský príspevok, ktorý je dnes fixne daný a pohybuje sa na úrovni 220,70 eur. Práve táto extrémne nízka cena rodičovského príspevku odrádza množstvo potenciálnych rodičov od toho, aby mali vlastné dieťa. Rodičovský príspevok je navyše vyplácaný rovnako slušnému pracujúcemu občanovi, ako aj asociálovi bez vzdelania a ochoty pracovať.
V dôsledku zle nastavenej sociálnej politiky štátu prichádza k potupnému a postupnému odďaľovaniu rodičovstva do čoraz vyššieho veku. Slušné mladé ženy sú demotivované mať dieťa, pretože im štát nedokáže poskytnúť dostatočnú sociálnu zábezpeku. Preto sa musia najskôr venovať práci a kariére, aby sa finančne pripravili na obdobie, keď si budú môcť dovoliť mať dieťa. Tento fenomén sa prejavuje aj v rastúcom veku pôrodu prvého dieťaťa. Kým v roku 1993 bol priemerný vek prvorodičky 23 rokov, tak v roku 2016 to bolo už 27 rokov.
Demografická kríza na Slovensku je teda spôsobená nielen tým, že rodiny majú málo detí, ale aj tým, že deti majú neskoro. Kým v niektorých etnických minoritách sa rodí nová generácia v priemere aj každých 18 rokov, tak v majoritnej časti obyvateľstva je to každých 27 až 30 rokov.
V záujme zvýšenia motivácie mladých žien stať sa matkami preto v predkladanej novele zákona navrhujeme priznať materské aj ženám, ktoré neboli nemocensky poistené, teda doposiaľ nepracovali, ale majú ukončené minimálne stredné vzdelanie. Hoci takéto ženy doposiaľ nepracovali, práve vďaka ukončenému strednému vzdelaniu je u nich predpoklad, že v budúcnosti, po skončení materskej, budú ekonomicky aktívne. Pre úspešné ukončenie stredoškolského štúdia je podľa školského systému v Slovenskej republike totiž potrebné preukázať schopnosť vzdelávať sa vo všeobecných a odborných témach a zároveň dokázať osvojenie si základov telesnej, mravnej a etickej výchovy. Miera nezamestnanosti stredoškolsky vzdelaných ľudí je totiž historicky oveľa nižšia ako miera nezamestnanosti ľudí len so základným vzdelaním.
V predloženej novele zákona zároveň predlžujeme dobu poberania materskej na celé tri roky. Okrem toho navrhujeme upraviť hodnotu nároku na materské na 90 % z vymeriavacieho základu matky, pokiaľ bola zamestnaná alebo pracovala. V prípade, ak matka nepracovala alebo má ukončené minimálne stredné odborné vzdelanie, navrhujeme, aby jej bolo materské vyplácané vo výške 90 % z minimálnej mzdy. Týmto návrhom chceme docieliť, aby sa ženy mohli počas materskej naplno venovať výchove dieťaťa a zároveň aby mohli poberať materskú aj tie matky, ktoré sa pred pôrodom nestihli zamestnať alebo aspoň ukončili strednú školu.
Na druhej strane však stále zostane zachovaný princíp zásluhovosti. To je ženy, ktoré pred pôrodom pracovali, budú mať vždy vyššiu materskú ako tie, ktoré nepracovali. Aby sa predišlo negatívnemu dopadu na životné podmienky pre už narodené a počaté deti, tak účinnosť tejto novely zákona sa navrhuje až od 1. januára 2020, aby si perspektívni budúci rodičia vedeli zodpovedne naplánovať tehotenstvo a rodičovstvo.
Predložený návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Presný dopad na štátny rozpočet však nie je možné kvalifikovať, keďže nie je možné dopredu určiť, ako sa vyvinie pôrodnosť obyvateľstva po nadobudnutí účinnosti tejto novely zákona.
Ďakujem, skončil som.