Ďakujem pekne. Kolegovia, ústavným základom výkonu poslaneckého mandátu je ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon". Mali by sme urobiť všetko pre to, aby sme plnili to, čo tam, mysliac programové vyhlásenie, máme napísané a nestrácali čas v parlamente opozičnými návrhmi a debatami, ktoré k ničomu nevedú, povedal pán Adamčík, v tomto roku, samozrejme. Ak by tieto slová zazneli ku koncu minulého storočia, asi by to vzhľadom na vtedajší vládny systém na Slovensku nikoho neprekvapilo. Veď samotný Mečiar v roku 1990 v jednom zo svojich vystúpení vyhlásil, že je potrebné prestať politizovať a začať pracovať. Ale ak tieto slová zaznejú z úst poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016, tak je namieste si opäť klásť otázku, do akej miery sa na Slovensku demokracia a aj jej uplatnenie v praxi berú vážne.
I samotný podpredseda Národnej rady Andrej Hrnčiar uznal, že, citujem, "demokracia je o tom, aby sme opozícii umožnili prejaviť svoj názor". Bude to ale aj po avizovanej plánovanej novele zmeny rokovacieho poriadku naozaj možné? Aký dosah budú mať na opozíciu tieto zmeny? Aký dosah na koalíciu? Ako vieme, iniciátorom zmeny rokovacieho poriadku je samotný predseda Národnej rady Andrej Danko, ktorý od toho očakáva, citujem, "zlepšenie kvality procesov, úctu medzi kolegami". Tie chce dosiahnuť práve novelou rokovacieho poriadku, ktorú pripravovala ním zriadená pracovná skupina v priebehu parlamentných prázdnin. Pán Danko tak reagoval na schôdze o odvolávaní premiéra Fica a ministra vnútra Kaliňáka pre kazu Bašternák, ktorá dodnes nebola vyšetrená. A pravdepodobne ani tak skoro nebude. Že? I keď mám teda spolu so šéfom ústavnoprávneho parlamentného výboru Róberta Madeja zato, že nový poriadok skultivuje parlament, ja sa stále pýtam, či je skutočne jediný dôvod, ktorý vedie k týmto zmenám, alebo je za tým niečo viac. Napríklad snaha o znefunkčnenie parlamentu, o ututlanie kauzy Bašternák, o obmedzení slobodu prejavu, ako aj o posilnenie právomoci predsedu Národnej rady.
Dámy a páni, máme tu comeback mečiarizmu. S akými zmenami vlastne prichádza predseda parlamentu? Jednu z najväčších zmien predstavujú obmedzenia týkajúce sa vystúpení poslancov. Po novom by mal byť čas v rozprave limitovaný. Ako vieme, vystúpenia poslancov by nemali presiahnuť 20 minút a zároveň by mal možnosť sa poslanec prihlásiť do rozpravy ku každému bodu iba raz, písomne alebo ústne, i keď doteraz to bolo možné dvakrát. Vystúpenie zástupcu poslaneckého klubu, to sa plánuje obmedziť na 30 minút. Časový limit sa nevzťahuje ale na predsedu a podpredsedov Národnej rady, prezidenta republiky, členov vlády, spravodajcu a navrhovateľa. Takisto by boli časovo neobmedzení predseda Ústavného súdu, predseda Najvyššieho súdu, predseda Najvyššieho kontrolného úradu, generálny prokurátor a guvernér Národnej banky Slovenska, pokiaľ by o to požiadali. Ešte predtým však musí byť im udelené slovo na základe súhlasu Národnej rady.
V praxi to znamená, že napríklad minister či premiér by mohli rečniť k tomu istému bodu neobmedzene, zatiaľ čo poslanci maximálne 20 minút. Už na prvý pohľad je zjavné, nevyváženosť tohto opatrenia, pretože vláda, resp. koalícia by vďaka tomuto pravidlu bola značne znevýhodnená. Tento dvojaký meter je podľa mňa obrovský problém práve preto, že to parlament kontroluje vládu, nie naopak. Už to tu bolo povedané. Opakujem, parlament má kontrolovať vládu. Je to postavené na hlavu, ak je to takto. A postráda to podľa mňa akokoľvek logiku.
Pán Danko uvádza, že myšlienka tohto obmedzenia diskusie vychádza jednak z praktických skúseností, ako aj z praxe súčasných rokovacích systémov vo svete. Tak sa pozrime, ako je to napríklad v takom susednom Rakúsku, ktorým sa okrem iného nechala pracovná skupina inšpirovať. Podľa platného rokovacieho poriadku v Rakúsku sa majú možnosť poslanci prihlásiť do rozpravy ku každému bodu maximálne dvakrát. Čo sa týka obmedzenia dĺžky rečníckeho prejavu, nesmú rakúski poslanci v Národnej rade rozprávať dlhšie ako 20 minút. Ale ak čítame § 57 ods. 1 rakúskeho rokovacieho poriadku ďalej, môže predseda Národnej rady po dohode s členmi grémia predložiť návrh na dlhšie rečnícke časy pri obzvlášť významných diskusiách. Čo sa týka zástupcu poslaneckých klubov, rozhodne politické grémium o dĺžke rečníckeho času, pričom sú stanovené, tak ako aj v slovenskom rokovacom poriadku, určité limity. To znamená, že predseda Národnej rady môže po porade s grémiom stanoviť rečnícky čas, ktorý sa nesmie prekročiť. Na členov vlády, štátnych tajomníkov a prezidenta sa v Rakúsku spravidla tieto časové obmedzenia nevzťahujú. Pokiaľ ale vládny člen, a teraz pozor, alebo štátny tajomník rozprávajú dlhšie ako 20 minút v rozprave, ktorú predseda parlamentu v zmysle § 57 ods. 3, 4, 5 časovo obmedzil, môže sa každý poslanecký klub, ktorý zastáva odlišné stanovisko, dožadovať o dodatočný rečnícky čas v rozsahu prekročeného časového limitu zo strany vládneho člena alebo štátneho tajomníka. Inými slovami povedané, získa klub za uvedených podmienok k dobru všetok čas, ktorý presiahli spomínané osoby, napríklad ak rozpráva minister 35 minút, môže si klub nárokovať ďalších 15 minút v rozprave navyše.
Pán Danko sa vyjadril, že, citujem, "v návrhu rokovacieho poriadku nenájdete nič, čo by nemali parlamenty". Obhajuje napríklad určenie času vystúpenia poslancov, ktorý chce skrátiť na 20 alebo 30 minút. Tak to majú napríklad v Rakúsku, hovoril pre Denník N. V podstate má teda predseda Národnej rady pravdu, inšpiráciu poskytli zahraničné rokovacie poriadky, ale čo je smutné, že boli vybrané z nich iba tie pasáže, ktoré sa mu práve hodili.
Nové pravidlá neobídu ani zisťovanie prítomnosti poslancov v rokovacej sále Národnej rady. K tomuto kroku viedla pána Danka posledná mimoriadna sporná schôdza venovaná odvolávaniu Roberta Fica, ktorú podpredsedníčka parlamentu otvorila údajne nezákonne. Nakoľko sa koaliční poslanci snažili obštrukciou zmariť otvorenie schôdze a tým aj možnosť odvolať premiéra, rozhodla sa otvoriť 8. schôdzu Národnej rady na základe prezenčnej listiny, na ktorej figurovalo 94 podpisov koaličných a opozičných poslancov, ako aj následnom spočítaní prítomných poslancov v rokovacej sále. V tom čase ich bolo 82. Toto konanie jej umožnil ešte stále platný rokovací poriadok, v ktorom je v § 23 ods. 4, ako aj v Ústave Slovenskej republiky v čl. 84 ods. 1 ustanovené nasledovné: "Národná rada je schopná uznášať sa, ak je na schôdzi prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov." Z tohto paragrafu je teda zrejmé, že v sále musia byť prítomní minimálne 76 poslanci. Nikde však nie je uvedené, akým spôsobom sa počet poslancov zisťuje, resp. má zisťovať. To sa má zmeniť novelou rokovacieho poriadku, ktorý sa má doplniť nasledovnými slovami: "Prítomnosť poslancov sa zisťuje prostredníctvom technického zariadenia v rokovacej sále." Touto plánovanou zmenou je priamo potvrdené, že podpredsedníčka parlamentu neporušila zákon, ako to tvrdil napríklad pán Madej, nakoľko aktuálny rokovací poriadok nešpecifikoval spôsob zisťovania prítomnosti poslancov. Hlavne pán Madej ako predseda ústavnoprávneho parlamentného výboru, ktorý považoval Nicholsonovej konanie za závažné porušenie rokovacieho poriadku, by nemal zabúdať aj na čl. 3 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, kde je ustanovené, citujem: "Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá." Pre porovnanie, v Rakúsku je ustanovené v § 49 ods. 1, že predseda parlamentu otvára schôdzu v stanovenej hodine bez ohľadu na počet prítomných poslancov a vykoná ďalšie úkony vyplývajúce z jeho funkcie, napríklad oznámi mená ospravedlnených. Je veľká škoda, že sa predseda parlamentu nenechal inšpirovať napríklad aj týmto paragrafom z rokovacieho poriadku. Predišiel by tak situácii zo 7. júna 2016 a myslím si, že na zmenu ústavy by získal potrebnú podporu opozičných poslancov.
Ešte späť k technickým zariadeniam. Ak sa teda v budúcnosti plánuje posudzovať účasť prostredníctvom technického zariadenia, kto zaručí jeho funkčnosť? Vzhľadom na negatívne skúsenosti z minulosti je táto otázka podľa mňa plne legitímna. Zabezpečí Národná rada kontrolu pred každým zasadnutím aj v jeho priebehu neustále? Ako budú ošetrené v rokovacom poriadku nezrovnalosti vzniknuté prípadnou poruchou? Bude sa z dôvodu technickej poruchy opakovať hlasovanie? Toto všetko zaváňa možnosťou manipulácie. Ako sa chce nový rokovací poriadok vysporiadať s prípadom, že sa poslanci budú snažiť obštrukciou prezentovania mariť otvorenie schôdze alebo hlasovanie? Toto tiež nie je v súlade s kultúrou parlamentu, lebo v prípade neprezentovania sú teda vlastne neprítomní v rokovacej miestnosti a to spôsobí chaos. Ako plánuje nový rokovací poriadok zabrániť takýmto manipuláciám? Sú doterajšie možnosti na určenie, neurčenie účasti poslancov naozaj nepostačujúce?
Po novom by sa mal rečník zaobísť pri svojom prejave bez zvukovej, obrazovej či obrazovo-zvukovej prezentácie. Inými slovami povedané, ak by poslanec použil počas svojho prejavu napríklad tabuľky, porušil by tým rokovací poriadok. Pýtam sa, je to nutné? Lebo niekedy k diskusii k návrhom zákona môžu poslanci chcieť použiť grafy či tabuľky. Ďalšie, resp. nové zákazy sú integrované do § 32, ktoré zároveň vedú k posilneniu kompetencií predsedu Národnej rady. Citujem: "Poslanca, ktorý neuposlúchne výzvu, na základe ktorej sa mu odobralo slovo, predsedajúci vyzve zachovať poriadok. Predsedajúci vyzve zachovať poriadok aj poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti, alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom dni. Ak predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály, poslanec je povinný opustiť rokovaciu sálu. Ak ani po opätovnej výzve predsedajúceho poslanec neopustí rokovaciu sálu, predsedajúci preruší schôdzu Národnej rady na ním určený čas a rozhodne o tom, že poslanci prítomní v rokovacej sále opustia jej priestor. Vykázaný poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch."
V ďalšom bode. "Do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia, zbrane, výbušniny a paralyzujúce prístroje a látky. Do rokovacej sály je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie šíriace reklamu. Do rokovacej sály je ďalej zakázané vnášať jedlo. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa ods. 2." Čiže horalka na úrovni zbrane. V ďalšom bode. "Ak poslanec opakovane narúša poriadok na schôdzi Národnej rady podľa tohto ustanovenia, predseda Národnej rady podá návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 135 písm. e)."
Na základe týchto odsekov si je potrebné položiť nasledovné otázky: Do akej miery bude zachovaná sloboda prejavu garantovaná Ústavou Slovenskej republiky po týchto zmenách? Ústava v čl. 26 hovorí: "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom, ale aj iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon."
Článok 31, zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl demokratickej spoločnosti. Ako budú môcť poslanci zodpovedne vykonávať svoj mandát, ktorý im dali voliči? Prečo sa zmeny vzťahujú len na poslancov a nie aj na ostatné osoby, ktoré sú oprávnené vystúpiť v rokovacej sále? V týchto prípadoch pôjde o porušenie základného práva rovnosti pred zákonom. Ak by pán Danko postupoval v prípade, ako by pán Danko postupoval v prípade, ak by sa zopakovala situácia napríklad z roku 2008, keď vtedajší minister spravodlivosti pán Harabin označil pána Lipšica za, citujem, "hajzla"? Alebo ako by postupoval sám voči sebe v prípade, keby úplne náhodou použil vulgarizmus, ako to spravil Gašparovič v roku 1996, keď označil vtedajšiu hlavu štátu za "starého chuja"?
Do akej miery, respektíve bude vôbec ustanovený čl. 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom stojí, že, citujem, "poslanci sú zástupcovia občanov, mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi"? Ako plánuje postupovať voči poslancom, ktorí budú opití počas schôdze Národnej rady Slovenskej republiky? Nemala by byť aj táto skutočnosť zaradená do balíčka opatrení pre skultivovanie parlamentu? Na základe čoho bola určená výška pokút a v ktorom štáte sa podobne postupuje voči poslancom? Ak by poslanec napriek výzvam predsedu neopustil rokovaciu sálu, došlo by k prerušeniu schôdze na ním určený čas. Prečo v tomto prípade nie je uvedené, na aký dlhý čas by bola schôdza prerušená? Aké dôsledky by to malo v praxi?
A takto by sme mohli pokračovať donekonečna. Mnohí vidíme práve za týmito zmenami snahy o ututlanie kauzy Bašternák, ktorú sa stále nedarí napriek značnému úsiliu upratať pod koberec. Žeby transparenty, nápisy na tričkách či iné formy vizualizácie naozaj mali taký silný efekt, ktorý vedie k týmto zmenám?
Opätovne mi nedá vrátiť sa k rakúskemu parlamentu, kde v júli 2015 došlo k nasledovnej situácii. Poslanci Národnej rady vytiahli makety v podobe peňaženky, aby tým poukázali na pozitíva spojené s daňovou reformou, ktorá bola ešte v ten istý deň schválená. Boli podľa vás za to napomenutí predsedom parlamentu? Prekročili tým hranicu slušnosti? Správnu odpoveď asi tušíme všetci.
Aj oblečenie poslancov Národnej rady bolo tŕňom v oku predsedu parlamentu a tak neprekvapuje, že si zaumienil zaviesť pravidlo obliekania pod zámienkou skultivovania parlamentu. Citujem: "Slušné správanie, čisté a protokolárne oblečenie by mali byť absolútne etalónom správania sa v pléne parlamentu." To, že si dá niekto oblek a kravatu, dámy a páni, ale ešte neznamená, že sa stane kultivovaným človekom. Čím sa bude určovať hranica, čo je slušné a čo nie, keď neexistuje k tomuto žiaden kódex? Kto to bude objektívne kontrolovať? Kto bude riešiť spory takto vzniknuté?
A otázka na záver. Quo vadis slovenský parlament? Doteraz som sa snažila vecne argumentovať k návrhu novely rokovacieho poriadku a teraz poviem niečo tak od srdca. Pán Danko je tu aj s cestou šesť mesiacov, z toho dva mesiace boli prázdniny. Je podľa mňa po takej krátkej dobe dôležitý asi ako Slota v Harley. Ale skôr mi pripomína toho Slotu, čo močil z balkóna. Mám taký pocit, že nám tu všetkým kolegom močí na hlavu a tým aj ľuďom, ktorí nás volili, a nemyslím si, že toto je práve ten obraz, ktorý chce, aby o ňom mali ľudia, a vôbec už si nemyslím, že práve toto je teda nejakým spôsobom kultúrne.
Myslí si, že si to môže dovoliť z toho nejakého dočasného piedestálu, ale opakujem, toto je naozaj dočasné. Ale my máme snahu o kultúrne jednanie. Ja preto by som sama za seba veľmi rada pánovi Dankovi darovala toto tričko a samozrejme horalku ako symbol toho, že sa rada vzdám týchto vecí pre skultúrnenie parlamentu. A na revanš by som ho veľmi pekne chcela poprosiť, aby on ako symbol toho, že tiež chce skultúrniť parlament, sa vzdal ministra Kaliňáka. Pretože on takisto do slušného parlamentu nepatrí.
Ďakujem veľmi pekne. (Slabší potlesk.)
