Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Martin, ja už ani neviem, či toto je doplnenie, možno skôr potvrdenie tvojich slov. Povedal si veľmi, veľmi pádnu formulku "zvýšená potreba regulácie", ktorú nejakým spôsobom reprezentuje tzv. jasličkový zákon. Ale ja si uvedomujem, že táto potreba regulácie alebo táto regulácia samotná vyplýva v podstate z dobrej veci alebo z dobrého úmyslu. Tam naozaj prišlo k vážnym pochybeniam v konkrétnych prípadoch, len opäť sa deje to, čo sa často; taká hysterická reakcia, čo sa často deje, no tak teraz potrestajme všetkých, dajme, udajme strašne, zadajme strašne, ja neviem, prísne pravidlá pre všetkých rovnako. A zaujímavé je, že tie veci, ktoré sú v jasličkovom zákone, by neznamenali, že by predišli tým situáciám, ktoré sa stali, aj to je zaujímavé, ale dobre, ale okej. Zvýšená potreba regulácie, ktoré v podstate pramení z dobrého úmyslu.
A povedal si, no tak tento zákon na ňu reflektuje a nejakým spôsobom dáva možnosť tým zariadeniam stať sa kvalitnejšími, lebo to sú dobré veci napríklad, aby bolo, aby bol kvalifikovaný personál, aby teda bolo menej detí na jednu učiteľku a podobné veci. Fajn, okej, však čím kvalitnejšie zariadenie, dobre. Tento zákon na ne reflektuje, takže vlastne my máme možnosť spraviť dve dobré veci súčasne.
Pri jasličkovom zákone budeme sa baviť zvlášť o konkrétnych veciach, čo je dobré a čo dobré nie je, ale niečo z toho určite áno, to som pomenovala. Ale teraz máme šancu zariadiť to, aby zariadenia boli kvalitnejšie a zároveň nemusia to zaplatiť rodičia. Môžu dostať pomoc od sociálnej vlády a od Európskej únie takým spôsobom, že budú súhlasiť s naším návrhom zákona, ktorý naozaj, si myslím, je pre týchto rodičov a aj pre vaše deti a vaše vnúčatá, kolegovci, bude sa vás to naozaj bytostne týkať. Myslím si, že toto je vec, ktorá naozaj je životne dôležitá až doslova.
Ďakujem pekne.

Lucia, ďakujem ti za tvoju reč. Myslím si, že veľmi zodpovedajúcu realite. Hovorila si o matkách, ktoré teda potrebujú túto službu. A ja by som chcela okrem toho, že teda naozaj si myslím, že to, čo si hovorila, do bodky sedí.
Ešte možno máličko sa zastavím pri tom, že niektorí máme tendenciu nejakým spôsobom diktovať iným rodinám, ženám, rodičom, akým spôsobom sa majú starať o svoje deti, lebo my to vieme najlepšie a možno máme tendenciu uvažovať, že veď tá matka musí zostať doma a nemala by. Prosím vás pekne, skúsme v týchto konotáciách vôbec neuvažovať a skúsme to nechať na tých rodičov. Myslím si, ja neviem, či vy, ale ja naozaj nepoznám rodičov, ktorí by nechceli pre to svoje dieťa to najlepšie a že si to dobre zvážia.
Ale o inom chcem hovoriť. Hlavne by som chcela hovoriť o tých deťoch, ktoré sa to týka. Ja teda prevádzkujem jasle a škôlky od roku 2009. To už je teda poriadny čas. Prešli mi kvázi rukami desiatky až teda viac ako sto detí, myslím, že už viac ako dvesto a celé ich rodiny. A ja vám chcem jednu veľmi dôležitú vec zdôrazniť, čo sa mi overilo v praxi. To dieťa, keď má nejaké dva roky, tak nech je sebelepší, sebeobetavejší rodič, ten rodič nikdy nenahradí ten kolektív, nikdy! To dieťa, keď príde do kolektívu, ono sa obkukávaním, opozerávaním učí od ostatných detí, ako má papať, ako sa má obliekať, ako má fungovať v spoločnosti. A jednoducho, keď je sám doma s rodičom, nech je tá matka sebeobetavejšia, sebelepšia, nikdy nenahradí tú interakciu s tými rovesníkmi, tú hru a to, čo sa od tých rovesníkov naučí. Čiže aj z pohľadu tých detičiek si myslím, že je dobré, ak je táto možnosť, aby do tých jasličiek išli. Mnoho matiek aj keď nepracuje, len na chvíľu aspoň dá to dieťa do jaslí, aby si zvykli na ten kolektív, lebo v troch rokoch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Natália, je len krátko, chcem teda potvrdiť tvoje slová, že naozaj náklady na stravu, vynechala som to, ale tvoria podstatnú časť starostlivosti o tieto deti a čím je tá strava, samozrejme, bohatšia a kvalitnejšia, dokonca istú dobu my sme si dokonca prizvali odborníka, ktorý nám radil, akým spôsobom tieto malé deti stravovať, lebo naozaj bavíme sa o detičkách už, ja neviem, my sme brali deti už od osem mesiacov, ktorí majú úplne iné návyky. Čiže tam je naozaj rádovo sú tam vyššie náklady aj na stravu. Takže áno, potvrdzujem, nie je to teda tak, ako som menovala, len nájom, energie, mzdy, odvody, vybavenie, zariadenie, opravy, koníčky, dane, školenia, prípadný zisk, účtovníčka, povinnosti pre podnikateľov, pripojme si k tomu, k týmto 1 400 eurám, do ktorých sa musíme zmeniť, pridajme k tomu ešte aj stravu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja by som len v skratke, aby sme si vedeli predstaviť, čo toto znamená, čo tento návrh zákona znamená a na čo reaguje. V podstate kolegyňa Blahová už povedala, že tento zákon navrhuje zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa na 400 euro a má byť reakciou na tzv. jasličkový zákon. Mnohí viete, že teda ja som sa donedávna živila práve tým, že som prevádzkovala zariadenia, a dodnes tieto zariadenia fungujú, ktoré sa starajú o deti do troch a do šesť rokov, a niekoľko rokov sa stretávam s rodičmi a s takýmito deťmi a mám teda úplne jasnú predstavu o tom, čo to znamená prevádzkovať takéto zariadenie. A aby ste nemali, keď sa len slovne povie, že tie prevádzky nebudú schopné ďalej fungovať, tak by som vás chcela v číslach a z praxe povedať, čo to znamená 280 euro, keď dostane ten rodič ako príspevok a následne teda tie jasle alebo škôlka, alebo nejaké súkromné centrum, a čo to znamená, keď to bude 400 euro.
Pri 280 eurách, ktoré momentálne je príspevok na starostlivosť o dieťa, ktoré ako správne kolegyňa povedala, zdôrazňujem, sú zo 75 % hradené z fondov Európskej únie, tak pri súčasnom jasličkovom, tzv. jasličkovom zákone je tam teda návrh, že jedna učiteľka sa bude môcť starať o maximálne päť detí. Tak si teraz predstavme 280 euro krát päť, ak dobre počítam, tak je to 1 400 euro dostane to zariadenie za päť detí, o ktoré sa bude starať. Z tohoto, z týchto 1 400 euro musí zaplatiť v prvom rade mzdu učiteľke. Neviem ako vy, ale ja by som teda nechcela, aby sa o moje dieťa starala učiteľka s najnižšou možnou mzdou, ktorá bude frustrovaná z toho, že nie je poriadne odmenená. Čiže musí zaplatiť mzdu naozaj šikovnej učiteľke, ktorá bude mať pocit, že je odmenená. Samozrejme, odvody s tým súvisiace. V prípade, keď ešte je až tak skvelá, že naozaj ako sa to často napríklad v mojich zariadeniach stávalo, naozaj prekvapila svojím prístupom k deťom, tak často a rada som vyplácala aj odmeny.
Takže z 1 400 euro zaplatíme mzdu, zaplatíme prípadné odmeny, zaplatíme odvody. Takisto treba zaplatiť nájom za konkrétnu prevádzku. Treba zaplatiť energie. Treba zaplatiť vybavenie, v prípade, ak sa niečo pokazí, nejaké technické opravy, úpravy, treba zaplatiť koníčky pre deti. Neviem ako vy, ja by som nechcela, aby moje dieťa v jasliach alebo v škôlke celý deň len sedelo a nič nerobilo. Treba zaplatiť možno angličtinárku, možno plávanie, možno nejaký tenis, ktorý tieto deti majú radi, tanečnú. Je to jedno, ale naozaj tieto veci v škôlkach a jasličkách doteraz boli bežné a bežne sa ponúkali bez toho, aby si rodič musel priplácať. Minimálne u nás to tak bolo. Myslím si, že je to tak správne, že toto deti dostávali.
Takisto napríklad jazyk sme ich učili, angličtinu, angličtinára by bolo dobré zaplatiť. Bavme sa o tom, keď už sa stane skutočnosťou splnený sen, že zostane z tých 1 400 euro po zaplatení tohto všetkého ešte nejaký zisk, to už je teda nonsens, a keby náhodou, treba zaplatiť dane. Treba zaplatiť školenia pre tie učiteľky, aby naozaj nejakým spôsobom neskostnateli, ale aby išli s dobou a aby sa učili nové veci. Takže je dobré, keď aj toto. A popri tomto všetkom, samozrejme, sme podnikatelia, musíme predsa viesť účtovníctvo a musíme spĺňať mnohé povinnosti a mnohé z tých mnohých povinností úplne nezmyselné, platiť rôzne pokuty pri každom jednom zakopnutí, nehovoriac o tom, že garantujeme zdravie a výchovu a budúcnosť malých stvorení.
Takže priatelia, ja vás chcem poprosiť, aby ste sa vy zamysleli nad tým, hlavne teda vy, kolegovia, z vládnej koalície, či vy by ste dali svoje dieťa do jaslí, ktoré dostanú 1 400 euro na takúto prevádzku v podstate za päť detí. Je to nereálne. Ja si myslím, že aj 400 euro na jedno dieťa je teda, ako dobre, je to, myslím si, veľmi nízka kvázi hodnota, ale dá sa za ňu aspoň minimálne prežiť a dá sa tým deťom dať viac. Lebo stane sa jedine to, že tieto zariadenia začnú šetriť, pretože nemajú inú možnosť. Buď skrachujú, alebo začnú šetriť, možno oboje naraz. A to, čo sa stane, tí rodičia buď zaplatia vyššiu cenu; pri vašej sociálnej politike toto asi nie je to, čo chcete.
Ja verím tomu, že zámer toho jasličkového zákona je dobrý, ale keď to súvisí s týmto, ak ho teda schválime, tak potom nechajme tú Európsku úniu nech zaplatí to zvýšenie štandardu, okej, lebo inak deti prídu o dobré učiteľky, deti prídu o možnosti nejakých ďalších koníčkov, deti prídu o vybavenie, budú mať chudobnejšie priestory, budú mať hračky. Ich učiteľky možno nedostanú každý rok kurz prvej pomoci alebo nejaký montessori kurz, nebudú tam chodiť angličtinári, nič z tohoto si prevádzkovatelia nebudú môcť dovoliť.
Ja zdôrazňujem ešte raz a prosím vás o to, aby ste si uvedomili, že týchto 400 euro zo 75 % platí Európska únia. Tieto peniaze idú na dobrú vec. A bez ohľadu na to, kto je navrhovateľom tohto zákona, aké politické tričko má, bude sa to týkať všetkých detí a všetkých rodín na celom Slovensku a vy im tým, že budete súhlasiť s týmto zákonom, vy im s tým môžte veľmi pomôcť.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Nedá mi, veľmi dobrá poznámka, pán Budaj. Ale, Igor, aby som reagovala na teba. Ďakujem ti teda za tú reč. Urobila som si viac poznámok, ale v prvom rade musím povedať, že si miestami trošku provokoval, ako je pre teba typické. A síce, nie s tým vždy súhlasím, ale som presvedčená, že práve to je dôvod, prečo ťa ľudia volia. Myslím si, že nikdy nebolo v parlamente tak veľa, nazvime nás rebelov, ako je dnes. A je to také malé parlamentné perpetuum mobile, lebo obávam sa, že sa nebudú chcieť zbaviť len tých transparentov a voľného prejavu, ale aj teba samotného a všetkých, ktorých ich teda nejakým spôsobom vyrušujú a ktorí priamo poukazujú na to, čo robia a hovoria teda rečou bežných ľudí. A práve preto si myslím, že presne, ako hovoril pán Budaj, dokazujú si tým iba svoju malosť a svoj strach. Čím väčším bičom práskajú, tým viac dokazujú, akí sú malí a aký veľký strach majú.
A tak isto si myslím, že toto konanie je v súlade s vývojom na Slovensku, v súlade s vývojom v krajine, lebo čím viac moci majú komunisti a diktátori, tak tým menej práv majú obyčajní ľudia, ich zástupcovia. A práve tí si znova budú voliť o to viac rebelov parlamentu. Čiže myslím si, že touto zmenou si z dlhodobého hľadiska vôbec nepomôžu, dosadia alebo zabezpečia to, že ľudia opäť zvolia podobných, Igor, ako si ty, máme tu, prvýkrát v živote máme tu Kotlebu, máme tu Borisa Kollára, sú tu mnohí kolegovia, ktorí sú evidentne prejavom nejakej rebélie. Ľudia sa už nemôžu pozerať na tých beztrestných, ktorí si robia, čo chcú, a chcú tu ľudí, ktorí im to povedia priamo do očí. Takže myslím si, týmto si nepomôžu, dokážu iba to, akí sú malí a aký majú strach.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v mojom vystúpení by som vám všetkým trošku chcela osviežiť pamäť.
Za prvej vlády sa premiér Robert Fico vyjadril nasledovne: "Do troch minút odvolám každého člena vlády, u ktorého sa ukáže iba náznak korupcie a klientelizmu." Pri mene terajšieho ministra vnútra však platí iná časomiera napriek tomu, že slová ako korupcia či klientelizmus sa skloňujú pri jeho mene skoro dennodenne. Pri jeho osobe naďalej dochádzalo aj dochádza ku konfliktu záujmov, ktoré podľa ministerstva vnútra definovaný nasledovne: "Konflikt záujmov je situácia, kedy z dôvodov osobných alebo iných obdobných vzťahov zainteresovaných osôb je alebo mohol byť narušený alebo ohrozený záujem na nestrannom a objektívnom výkone funkcie a plnení úloh. Za tieto osobné alebo obdobné vzťahy sa považujú priateľské, súkromné, ale aj ekonomické a akékoľvek podobné."
V celej spoločnosti rezonuje nedošetrená kauza Bašternák, ktorá je doteraz nevyšetrená a prekročila už aj hranice Európskeho parlamentu. Samotná francúzska europoslankyňa Eva Joly verejne zapochybovala, že slovenská polícia pod Kaliňákovým vedením dokáže kauzu riadne vyšetriť. Vyjadrila sa nasledovne: "Ladislav Bašternák prevádzal peniaze na vaše účty. Teraz ho vyšetruje polícia. Ako môžeme veriť, že to vyšetrenie bude nezávislé, keď ste ministrom vnútra?" Dokonca naznačila, že by bolo najlepšie, keby minister Kaliňák odstúpil.
Občania totiž už teraz podľa jej slov neveria politikom a korupčné kauzy túto dôveru ešte viac znižujú, na čo upozornil aj prezident Slovenskej republiky v správe o stave republiky na pôde parlamentu 16. júna tohto roku. Prezident v správe poukázal na prieskum zameraný na dôveru v štátne inštitúcie, ktoré vykazovali nové minima. Čomu za to asi vďačíme?
Zároveň už spomínaná europoslankyňa vyzvala Kaliňáka na odstúpenie zo svojej funkcie. Povedala, citujem: "Pán Kaliňák, prosím, prevezmite zodpovednosť a dokážte, že viete byť príkladom, aby sa boj proti korupcii neobmedzoval len na pekné slová."
Prejavom jeho politickej kultúry by bolo, keby sa vzdal svojej funkcie. Dokonca aj vlastní europoslanci kritizovali zotrvanie Kaliňáka vo funkcii. Čo viac ešte treba, aby bol odvolaný alebo aby odstúpil? Koľko hanby ešte musíme zažiť?
Neustále zmeny zákona o verejnom obstarávaní sa dejú podľa potrieb ministra, aby nebolo možné kontrolovanie finančných tokov. Sústavné škandalizovanie ľudí, ktorí sa snažia dopátrať pravdy, odpútavanie pozornosti upriamením sa na iné témy, často umelo vytvárané kauzy posledných udalostí v kauze Galanta ukázali, ako polícia nečinnosťou v prvých dňoch vyšetrovania zneužívania neplnoletých detí pomohla zamiesť pod koberec problém, lebo samotné vyšetrovanie políciou začalo až 19. septembra 2016, kedy časť dokumentov a dôkazov zmizla z povrchu zemského. Zásahy detskej ombudsmanky Tomanovej, poslanca Erika Tomáša za SMER do celej kauzy dávajú tušiť, do akých výšok tento problém siaha. Kde je polícia? Prečo tu bola polícia taká pomalá? Ale v iných prípadoch, napríklad v prípade Filipa Rybaniča, ktorý si dovolil nazrieť na Kaliňákove účty, bola až neuveriteľne promptná. Na rozdiel od situácie, ktorá sa stala v resocializačnom centre v Galante, kde sa ani vyšetrovateľ, ani príslušníci neunúvali prísť do centra cez víkend, ale až o niekoľko dní po zverejnení, týmto konaním poskytli čas na manipuláciu s možnými dôkazmi, ktoré usvedčili páchateľov.
Nemožno takisto nespomenúť kauzy Chovanec a daňové priznanie Matovič. V demokratických spoločnostiach za takýchto okolností berú politici zodpovednosť za takéto prešľapy. U nás sa to stáva len vo výnimočných prípadoch. Ako napríklad Iveta Radičová v roku 2009, keď zahlasovala za svoju kolegyňu Rosovú, Juraj Liška v roku 2006 odstúpil po havárii lietadla, kde zomrelo 42 vojakov, alebo Radoslav Procházka a Andrej Hrnčiar sa vzdali mandátov v roku 2014 po tom, čo sa dostali na kandidátku inej strany.
A, vy pán minister, kedy budete brať politickú zodpovednosť? Dnes sme tu mali príklad Daniela Lipšica, ja by som ešte na záver chcela povedať taký svoj osobný dojem nováčika. Naozaj bol spontánny ten potlesk Danovi Lipšicovi. Myslím si, že sme sa všetci spontánne postavili a chceli sme vzdať úctu nielen jemu, ale tomu veľkému gestu, ktoré spravil, nikto ho nemusel nútiť, nikto ho, nemá na krku žiadne trestné stíhanie, nikto ho nežaluje, ale ľudsky odstúpil, dal gesto, jednoducho veľké politické gesto a tomu sme my všetci tlieskali.
Nato prišlo hlasovanie, neodvolali sme premiéra Fica a vy ste sa postavili, alebo teda koaliční, ani nie koaliční, lebo SNS a MOST nestáli, ale smerácki poslanci ste sa postavili a tlieskali ste človeku, ktorý je až po uši zašpinení kauzami a krytím ľudí. Vy ste zrovnali tieto dve skutočnosti. Pre mňa to bol veľmi smutný moment.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán Danko, hovorili ste mi, opakovali ste mi tu slovo prešťal, ktoré som použila slengovo. Ja by som vám tiež rada opakovala nechutné slová ako Kaliňák, Bašternák, Kaliňák, Bašternák, len ste mi to zakázali. Tak len tak pre porovnanie. Nemýľte si moju priamosť s neslušnosťou. Ja vám to hovorím tak, ako to ľudia cítia, ako si to myslia, cítim to tak jednoducho aj ja, ale aspoň si nedám kravatu a nekryjem zlodejov, keď to hovorím, hej.
A čo sa týka tých mítingov, ktoré spôsobili skrvavenie ľudí, ako ste povedali, opäť, to skrvavenie ľudí alebo tie mítingy, dôvod, prečo ľudia idú do ulíc, to predsa nie je pravda preto, že my sme luskli a zavolali ich. Dôvod, prečo oni išli do ľudí, je presne to, čo robíte vy. Nemyslím teraz vás konkrétne, pán Danko, ale aj vás. Myslím celú vládu. Vy tu kryjete zlodejov. A toto je presne dôvod. Vy vravíte SaS-ka, vás ide roztrhnúť, lebo to a hento. Áno, nás ide roztrhnúť. Viete, z čoho nás ide roztrhnúť? Že keby ste v tej vláde boli s nami, tak tých zlodejov zatvárate a nemusíte ich kryť. Z toho nás ide roztrhnúť, je to škoda.
A ešte problém, celkovo teda z tohoto vyplýva, som chcela povedať, že problémom sú teda hlavne zlodeji v politike a nie tí, ktorí na nich upozorňujú akýmkoľvek spôsobom. Aj keď sa vám to nepáči, nemôžte to predsa len tak zakázať, lebo vy ste teraz dočasne na nejakom piedestále.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
No, pán Erik Tomáš, ako dlho vy ste v parlamente, ako dlho boli ste predtým hovorcom? Ja si myslím, že od vás je celkom nefér nejakým spôsobom sa vyjadrovať k tomu, že ja čítam. Ja som tu pol roka aj s cestou a učím sa robiť túto prácu. Tie myšlienky, môžte mi veriť, sú moje. Ak mi neveríte, prečítajte si blogy, ktoré píšem už niekoľko rokov. Samozrejme, že keď hovorím dvadsať minút o konkrétnych paragrafoch, tak dám si to na papier, áno. Neviem, akože mea culpa. Ale myslím si, že od vás voči žene a voči mladšej kolegyni je toto chrapúnstvo takýmto spôsobom argumentovať. A ešte vám chcem pripomenúť, že ak sa pokúsite ponížiť niekoho iného, vy nebudete lepší a väčší a už vôbec nie, keď ste členom SMER-u, takže tichučko.
A čo sa týka teda nejakým spôsobom toho, že dvanásť, tam, tam to obmedzenie práva hovoriť, ktorý, ktorý mal teda pán Sulík dať a, a to, čo tu veľmi často argumentujete, aj Martin sa k tomu vyjadroval. Pokiaľ ja mám teda správne informácie, išlo o ustanovenie, ktoré je aj momentálne súčasťou rokovacieho poriadku, a bude úplne v poriadku, ak ho napríklad pán Danko využije, a to je o tom, že predsedajúci môže obmedziť na dvanásť hodín rozpravu. Tam sa hlásilo do rozpravy 60 poslancov SMER-u, ktorí, ktorí teda sľúbili, že sa prihlásia ešte raz. Jediné, čo sa spravilo, bolo, že sa existujúce ustanovenie použilo na to, aby rozprava netrvala dlhšie, a rozdelilo sa, ten čas medzi kluby, SMER dostal vtedy najviac, nakoniec využil iba 30 minút a nevyužil ani teda ten najväčší čas, ktorý mal. Čiže tam išlo o jednoznačnú obštrukciu a vás iba štve, že Sulík bol chytrejší ako vy a že váš prešťal. To je jedna vec. (Ruch v sále.)
Druhá. Pani, pani Antošová, toto je to, že som drzá a podobné tieto moje výrazy, no nehnevajte sa, ja teda pózy nerobím, som, aká som. Neviem, čo vás naštvalo, zrejme tie posledné vety, dovtedy som sa snažila byť vecná. Nemám veľmi čo k tomu povedať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Kolegovia, ústavným základom výkonu poslaneckého mandátu je ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon". Mali by sme urobiť všetko pre to, aby sme plnili to, čo tam, mysliac programové vyhlásenie, máme napísané a nestrácali čas v parlamente opozičnými návrhmi a debatami, ktoré k ničomu nevedú, povedal pán Adamčík, v tomto roku, samozrejme. Ak by tieto slová zazneli ku koncu minulého storočia, asi by to vzhľadom na vtedajší vládny systém na Slovensku nikoho neprekvapilo. Veď samotný Mečiar v roku 1990 v jednom zo svojich vystúpení vyhlásil, že je potrebné prestať politizovať a začať pracovať. Ale ak tieto slová zaznejú z úst poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016, tak je namieste si opäť klásť otázku, do akej miery sa na Slovensku demokracia a aj jej uplatnenie v praxi berú vážne.
I samotný podpredseda Národnej rady Andrej Hrnčiar uznal, že, citujem, "demokracia je o tom, aby sme opozícii umožnili prejaviť svoj názor". Bude to ale aj po avizovanej plánovanej novele zmeny rokovacieho poriadku naozaj možné? Aký dosah budú mať na opozíciu tieto zmeny? Aký dosah na koalíciu? Ako vieme, iniciátorom zmeny rokovacieho poriadku je samotný predseda Národnej rady Andrej Danko, ktorý od toho očakáva, citujem, "zlepšenie kvality procesov, úctu medzi kolegami". Tie chce dosiahnuť práve novelou rokovacieho poriadku, ktorú pripravovala ním zriadená pracovná skupina v priebehu parlamentných prázdnin. Pán Danko tak reagoval na schôdze o odvolávaní premiéra Fica a ministra vnútra Kaliňáka pre kazu Bašternák, ktorá dodnes nebola vyšetrená. A pravdepodobne ani tak skoro nebude. Že? I keď mám teda spolu so šéfom ústavnoprávneho parlamentného výboru Róberta Madeja zato, že nový poriadok skultivuje parlament, ja sa stále pýtam, či je skutočne jediný dôvod, ktorý vedie k týmto zmenám, alebo je za tým niečo viac. Napríklad snaha o znefunkčnenie parlamentu, o ututlanie kauzy Bašternák, o obmedzení slobodu prejavu, ako aj o posilnenie právomoci predsedu Národnej rady.
Dámy a páni, máme tu comeback mečiarizmu. S akými zmenami vlastne prichádza predseda parlamentu? Jednu z najväčších zmien predstavujú obmedzenia týkajúce sa vystúpení poslancov. Po novom by mal byť čas v rozprave limitovaný. Ako vieme, vystúpenia poslancov by nemali presiahnuť 20 minút a zároveň by mal možnosť sa poslanec prihlásiť do rozpravy ku každému bodu iba raz, písomne alebo ústne, i keď doteraz to bolo možné dvakrát. Vystúpenie zástupcu poslaneckého klubu, to sa plánuje obmedziť na 30 minút. Časový limit sa nevzťahuje ale na predsedu a podpredsedov Národnej rady, prezidenta republiky, členov vlády, spravodajcu a navrhovateľa. Takisto by boli časovo neobmedzení predseda Ústavného súdu, predseda Najvyššieho súdu, predseda Najvyššieho kontrolného úradu, generálny prokurátor a guvernér Národnej banky Slovenska, pokiaľ by o to požiadali. Ešte predtým však musí byť im udelené slovo na základe súhlasu Národnej rady.
V praxi to znamená, že napríklad minister či premiér by mohli rečniť k tomu istému bodu neobmedzene, zatiaľ čo poslanci maximálne 20 minút. Už na prvý pohľad je zjavné, nevyváženosť tohto opatrenia, pretože vláda, resp. koalícia by vďaka tomuto pravidlu bola značne znevýhodnená. Tento dvojaký meter je podľa mňa obrovský problém práve preto, že to parlament kontroluje vládu, nie naopak. Už to tu bolo povedané. Opakujem, parlament má kontrolovať vládu. Je to postavené na hlavu, ak je to takto. A postráda to podľa mňa akokoľvek logiku.
Pán Danko uvádza, že myšlienka tohto obmedzenia diskusie vychádza jednak z praktických skúseností, ako aj z praxe súčasných rokovacích systémov vo svete. Tak sa pozrime, ako je to napríklad v takom susednom Rakúsku, ktorým sa okrem iného nechala pracovná skupina inšpirovať. Podľa platného rokovacieho poriadku v Rakúsku sa majú možnosť poslanci prihlásiť do rozpravy ku každému bodu maximálne dvakrát. Čo sa týka obmedzenia dĺžky rečníckeho prejavu, nesmú rakúski poslanci v Národnej rade rozprávať dlhšie ako 20 minút. Ale ak čítame § 57 ods. 1 rakúskeho rokovacieho poriadku ďalej, môže predseda Národnej rady po dohode s členmi grémia predložiť návrh na dlhšie rečnícke časy pri obzvlášť významných diskusiách. Čo sa týka zástupcu poslaneckých klubov, rozhodne politické grémium o dĺžke rečníckeho času, pričom sú stanovené, tak ako aj v slovenskom rokovacom poriadku, určité limity. To znamená, že predseda Národnej rady môže po porade s grémiom stanoviť rečnícky čas, ktorý sa nesmie prekročiť. Na členov vlády, štátnych tajomníkov a prezidenta sa v Rakúsku spravidla tieto časové obmedzenia nevzťahujú. Pokiaľ ale vládny člen, a teraz pozor, alebo štátny tajomník rozprávajú dlhšie ako 20 minút v rozprave, ktorú predseda parlamentu v zmysle § 57 ods. 3, 4, 5 časovo obmedzil, môže sa každý poslanecký klub, ktorý zastáva odlišné stanovisko, dožadovať o dodatočný rečnícky čas v rozsahu prekročeného časového limitu zo strany vládneho člena alebo štátneho tajomníka. Inými slovami povedané, získa klub za uvedených podmienok k dobru všetok čas, ktorý presiahli spomínané osoby, napríklad ak rozpráva minister 35 minút, môže si klub nárokovať ďalších 15 minút v rozprave navyše.
Pán Danko sa vyjadril, že, citujem, "v návrhu rokovacieho poriadku nenájdete nič, čo by nemali parlamenty". Obhajuje napríklad určenie času vystúpenia poslancov, ktorý chce skrátiť na 20 alebo 30 minút. Tak to majú napríklad v Rakúsku, hovoril pre Denník N. V podstate má teda predseda Národnej rady pravdu, inšpiráciu poskytli zahraničné rokovacie poriadky, ale čo je smutné, že boli vybrané z nich iba tie pasáže, ktoré sa mu práve hodili.
Nové pravidlá neobídu ani zisťovanie prítomnosti poslancov v rokovacej sále Národnej rady. K tomuto kroku viedla pána Danka posledná mimoriadna sporná schôdza venovaná odvolávaniu Roberta Fica, ktorú podpredsedníčka parlamentu otvorila údajne nezákonne. Nakoľko sa koaliční poslanci snažili obštrukciou zmariť otvorenie schôdze a tým aj možnosť odvolať premiéra, rozhodla sa otvoriť 8. schôdzu Národnej rady na základe prezenčnej listiny, na ktorej figurovalo 94 podpisov koaličných a opozičných poslancov, ako aj následnom spočítaní prítomných poslancov v rokovacej sále. V tom čase ich bolo 82. Toto konanie jej umožnil ešte stále platný rokovací poriadok, v ktorom je v § 23 ods. 4, ako aj v Ústave Slovenskej republiky v čl. 84 ods. 1 ustanovené nasledovné: "Národná rada je schopná uznášať sa, ak je na schôdzi prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov." Z tohto paragrafu je teda zrejmé, že v sále musia byť prítomní minimálne 76 poslanci. Nikde však nie je uvedené, akým spôsobom sa počet poslancov zisťuje, resp. má zisťovať. To sa má zmeniť novelou rokovacieho poriadku, ktorý sa má doplniť nasledovnými slovami: "Prítomnosť poslancov sa zisťuje prostredníctvom technického zariadenia v rokovacej sále." Touto plánovanou zmenou je priamo potvrdené, že podpredsedníčka parlamentu neporušila zákon, ako to tvrdil napríklad pán Madej, nakoľko aktuálny rokovací poriadok nešpecifikoval spôsob zisťovania prítomnosti poslancov. Hlavne pán Madej ako predseda ústavnoprávneho parlamentného výboru, ktorý považoval Nicholsonovej konanie za závažné porušenie rokovacieho poriadku, by nemal zabúdať aj na čl. 3 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, kde je ustanovené, citujem: "Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá." Pre porovnanie, v Rakúsku je ustanovené v § 49 ods. 1, že predseda parlamentu otvára schôdzu v stanovenej hodine bez ohľadu na počet prítomných poslancov a vykoná ďalšie úkony vyplývajúce z jeho funkcie, napríklad oznámi mená ospravedlnených. Je veľká škoda, že sa predseda parlamentu nenechal inšpirovať napríklad aj týmto paragrafom z rokovacieho poriadku. Predišiel by tak situácii zo 7. júna 2016 a myslím si, že na zmenu ústavy by získal potrebnú podporu opozičných poslancov.
Ešte späť k technickým zariadeniam. Ak sa teda v budúcnosti plánuje posudzovať účasť prostredníctvom technického zariadenia, kto zaručí jeho funkčnosť? Vzhľadom na negatívne skúsenosti z minulosti je táto otázka podľa mňa plne legitímna. Zabezpečí Národná rada kontrolu pred každým zasadnutím aj v jeho priebehu neustále? Ako budú ošetrené v rokovacom poriadku nezrovnalosti vzniknuté prípadnou poruchou? Bude sa z dôvodu technickej poruchy opakovať hlasovanie? Toto všetko zaváňa možnosťou manipulácie. Ako sa chce nový rokovací poriadok vysporiadať s prípadom, že sa poslanci budú snažiť obštrukciou prezentovania mariť otvorenie schôdze alebo hlasovanie? Toto tiež nie je v súlade s kultúrou parlamentu, lebo v prípade neprezentovania sú teda vlastne neprítomní v rokovacej miestnosti a to spôsobí chaos. Ako plánuje nový rokovací poriadok zabrániť takýmto manipuláciám? Sú doterajšie možnosti na určenie, neurčenie účasti poslancov naozaj nepostačujúce?
Po novom by sa mal rečník zaobísť pri svojom prejave bez zvukovej, obrazovej či obrazovo-zvukovej prezentácie. Inými slovami povedané, ak by poslanec použil počas svojho prejavu napríklad tabuľky, porušil by tým rokovací poriadok. Pýtam sa, je to nutné? Lebo niekedy k diskusii k návrhom zákona môžu poslanci chcieť použiť grafy či tabuľky. Ďalšie, resp. nové zákazy sú integrované do § 32, ktoré zároveň vedú k posilneniu kompetencií predsedu Národnej rady. Citujem: "Poslanca, ktorý neuposlúchne výzvu, na základe ktorej sa mu odobralo slovo, predsedajúci vyzve zachovať poriadok. Predsedajúci vyzve zachovať poriadok aj poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti, alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom dni. Ak predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály, poslanec je povinný opustiť rokovaciu sálu. Ak ani po opätovnej výzve predsedajúceho poslanec neopustí rokovaciu sálu, predsedajúci preruší schôdzu Národnej rady na ním určený čas a rozhodne o tom, že poslanci prítomní v rokovacej sále opustia jej priestor. Vykázaný poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch."
V ďalšom bode. "Do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia, zbrane, výbušniny a paralyzujúce prístroje a látky. Do rokovacej sály je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie šíriace reklamu. Do rokovacej sály je ďalej zakázané vnášať jedlo. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa ods. 2." Čiže horalka na úrovni zbrane. V ďalšom bode. "Ak poslanec opakovane narúša poriadok na schôdzi Národnej rady podľa tohto ustanovenia, predseda Národnej rady podá návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 135 písm. e)."
Na základe týchto odsekov si je potrebné položiť nasledovné otázky: Do akej miery bude zachovaná sloboda prejavu garantovaná Ústavou Slovenskej republiky po týchto zmenách? Ústava v čl. 26 hovorí: "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom, ale aj iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon."
Článok 31, zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl demokratickej spoločnosti. Ako budú môcť poslanci zodpovedne vykonávať svoj mandát, ktorý im dali voliči? Prečo sa zmeny vzťahujú len na poslancov a nie aj na ostatné osoby, ktoré sú oprávnené vystúpiť v rokovacej sále? V týchto prípadoch pôjde o porušenie základného práva rovnosti pred zákonom. Ak by pán Danko postupoval v prípade, ako by pán Danko postupoval v prípade, ak by sa zopakovala situácia napríklad z roku 2008, keď vtedajší minister spravodlivosti pán Harabin označil pána Lipšica za, citujem, "hajzla"? Alebo ako by postupoval sám voči sebe v prípade, keby úplne náhodou použil vulgarizmus, ako to spravil Gašparovič v roku 1996, keď označil vtedajšiu hlavu štátu za "starého chuja"?
Do akej miery, respektíve bude vôbec ustanovený čl. 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom stojí, že, citujem, "poslanci sú zástupcovia občanov, mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi"? Ako plánuje postupovať voči poslancom, ktorí budú opití počas schôdze Národnej rady Slovenskej republiky? Nemala by byť aj táto skutočnosť zaradená do balíčka opatrení pre skultivovanie parlamentu? Na základe čoho bola určená výška pokút a v ktorom štáte sa podobne postupuje voči poslancom? Ak by poslanec napriek výzvam predsedu neopustil rokovaciu sálu, došlo by k prerušeniu schôdze na ním určený čas. Prečo v tomto prípade nie je uvedené, na aký dlhý čas by bola schôdza prerušená? Aké dôsledky by to malo v praxi?
A takto by sme mohli pokračovať donekonečna. Mnohí vidíme práve za týmito zmenami snahy o ututlanie kauzy Bašternák, ktorú sa stále nedarí napriek značnému úsiliu upratať pod koberec. Žeby transparenty, nápisy na tričkách či iné formy vizualizácie naozaj mali taký silný efekt, ktorý vedie k týmto zmenám?
Opätovne mi nedá vrátiť sa k rakúskemu parlamentu, kde v júli 2015 došlo k nasledovnej situácii. Poslanci Národnej rady vytiahli makety v podobe peňaženky, aby tým poukázali na pozitíva spojené s daňovou reformou, ktorá bola ešte v ten istý deň schválená. Boli podľa vás za to napomenutí predsedom parlamentu? Prekročili tým hranicu slušnosti? Správnu odpoveď asi tušíme všetci.
Aj oblečenie poslancov Národnej rady bolo tŕňom v oku predsedu parlamentu a tak neprekvapuje, že si zaumienil zaviesť pravidlo obliekania pod zámienkou skultivovania parlamentu. Citujem: "Slušné správanie, čisté a protokolárne oblečenie by mali byť absolútne etalónom správania sa v pléne parlamentu." To, že si dá niekto oblek a kravatu, dámy a páni, ale ešte neznamená, že sa stane kultivovaným človekom. Čím sa bude určovať hranica, čo je slušné a čo nie, keď neexistuje k tomuto žiaden kódex? Kto to bude objektívne kontrolovať? Kto bude riešiť spory takto vzniknuté?
A otázka na záver. Quo vadis slovenský parlament? Doteraz som sa snažila vecne argumentovať k návrhu novely rokovacieho poriadku a teraz poviem niečo tak od srdca. Pán Danko je tu aj s cestou šesť mesiacov, z toho dva mesiace boli prázdniny. Je podľa mňa po takej krátkej dobe dôležitý asi ako Slota v Harley. Ale skôr mi pripomína toho Slotu, čo močil z balkóna. Mám taký pocit, že nám tu všetkým kolegom močí na hlavu a tým aj ľuďom, ktorí nás volili, a nemyslím si, že toto je práve ten obraz, ktorý chce, aby o ňom mali ľudia, a vôbec už si nemyslím, že práve toto je teda nejakým spôsobom kultúrne.
Myslí si, že si to môže dovoliť z toho nejakého dočasného piedestálu, ale opakujem, toto je naozaj dočasné. Ale my máme snahu o kultúrne jednanie. Ja preto by som sama za seba veľmi rada pánovi Dankovi darovala toto tričko a samozrejme horalku ako symbol toho, že sa rada vzdám týchto vecí pre skultúrnenie parlamentu. A na revanš by som ho veľmi pekne chcela poprosiť, aby on ako symbol toho, že tiež chce skultúrniť parlament, sa vzdal ministra Kaliňáka. Pretože on takisto do slušného parlamentu nepatrí.
Ďakujem veľmi pekne. (Slabší potlesk.)

Ďakujem pekne. Tak ja tiež v tlači 173, ja som sa teda pre zmenu zdržala, ale vykazuje ma ako za, tak poprosím o opravu na zdržať sa.
Ďakujem.