Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán Zelník, začnem tak, že vás veľmi, že vás pochválim, dokonca veľmi pochválim. Pochválim vás za live prenos na zdravotníckom výbore, to viete, ktorý sa dá povedať, že som si vydupala, a veľmi chválim, že ste pochopili, že je tu niečo, niečo, čo je pre verejnosť a pre nás všetkých nakoniec dobré. A spomínam to práve preto, lebo tie live prenosy alebo tá moja motivácia robiť live prenosy bola práve v tom, že sme dostávali pravidelne takéto pozmeňujúce návrhy, to dobre viete, vo veľkom množstve na poslednú chvíľu a nedalo sa na to reagovať. A ja som potrebovala, aby to videla hlavne odborná verejnosť a vedela na to reagovať, a teda povedať mi aj z ich pohľadu, čo si o tom myslia, keďže boli vynechaní z pripomienkového konania.
Vy poviete, že my sme odišli demonštratívne. My sme demonštratívne odišli preto, lebo k tomuto zákonu bolo najprv nejakých 20, 26 pripomienok, potom to bolo tuším 56 a nakoniec to bolo 93. Na každom jednom výbore ste sľubovali, že sa to nestane.
Vy tvrdíte, že tam bola malá časť zmenená. Medzi, tá malá časť je 40 pozmeňovacích návrhov navyše bez vyznačenia, ktoré to boli. Čiže netvárme sa, že to bolo v poriadku. Vy sám ste tu nedokázal, že sa to dá, a ja som vám zmenila iba jednu jedinú vec. Takže netvárme sa, že toto je v poriadku, to namieta aj prezident.
Pán Kotleba, čo sa týka minimálnej mzdy a zoštátnenia zdravotných poisťovní, tam sa jednoducho nezhodneme ideologicky alebo, ale teda myslím si, že toto je na diskusiu a nie je to vec, ktorú si teraz akože ideme oplieskavať o hlavu.
Myslím si, že naozaj tu je dôležité to, že neprebehla diskusia k takto dôležitému zákonu. A samotná diskusia, ktorá prebieha teraz, tá, ktorá prebiehala na výbore, je dôkazom toho, že je potrebná. Ja len chcem, aby sme tolerovali verejnosť, tolerovali spoločnosť, aby ste sa vy naučili tolerovať opozíciu a aby ste tolerovali aj prezidenta republiky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážení kolegovia, dnes sme tu preto, aby sme nastavili zrkadlo tomu, ako vládna koalícia chápe demokraciu, ako chápe podporu malých podnikov, vyrovnávanie regionálnych rozdielov. A tak pekne vám to pôvodne išlo, milí kolegovia. Poslanci vládnej väčšiny stláčali gombíky presne podľa pokynov, 80 pozmeňovákov, palec hore, hlasujete za. (Ruch v sále.) Ja chvíľočku počkám, dobre, nech sa dorozprávate. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
11.
Poprosím o kľud v rokovacej sále. Pán poslanec, jaj, netelefonujete, ja som myslel, že telefonujete, ospravedlňujem sa. Ospravedlňujem sa.
Nech sa páči.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
12.
Ďakujem za kolegiálne správanie.
Tak ešte raz, pekne vám to išlo, milí kolegovia, poslanci vládnej väčšiny stláčali gombíky presne podľa pokynov, 80 pozmeňovákov, palec hore, hlasujete za, potom 2 pozmeňováky, palec dole, hlasujete proti. Schválne, pamätáte si niekto, prečo ste vlastne odmietli svoj vlastný pozmeňujúci návrh? Nebojte sa, nešlo o nič zásadné, proste legislatívnotechnická pripomienka. Ďalších 10 pozmeňovákov, palec hore, hlasujete za, zákon ako celok, palec hore, hlasujete za.
Viete vy, kedy sa v tomto všetkom hlasovalo o 30-eurovej priamej platbe v doplnkových ordinačných hodinách za prácu ambulantných lekárov? Viete, v ktorom z týchto 92 pozmeňujúcich návrhov sa hlasovalo o nízkej platbe za poistencov štátu? Viete, kde sa hlasovalo o zrušení odvodovej odpočítateľnej položky, a teda o zásadnom navýšení ceny práce? Viete, že ste hlasovali o zvýšení regionálnych rozdielov? Že ste hlasovali za zdraženie zamestnávania práve v regiónoch, kde pracovné miesta ťažko vznikajú? Že ste hlasovali za skomplikovania zamestnávania práve malým a stredným podnikom, ktoré budú mať výrazný problém sa prispôsobiť? Tobôž takto nárazovo? Viete, že to, že sme im nedali ani šancu na novú situáciu sa pripraviť, ich prinúti hľadať iné riešenia, ktoré sa nakoniec vždy dotknú práve nízkopríjmových zamestnancov? Takto ich vy chránite?!
Dajme si trochu čísel. Odvodová odpočítateľná položka sa uplatňuje do výšky 570 eur. Takže ide skutočne o najmenej zarábajúcich ľudí. Umožňuje zníženie nákladov pri tvorbe takýchto miezd a zároveň zvyšuje príjem aj samotnému zamestnancovi. Nejde pritom o málo ľudí. Pod hranicou 570 eur je pol milióna pracovných miest. (Ruch v sále. Zaznenie gongu.)
Rastie nám aj počet ľudí, ktorí majú príjem pod minimálnou mzdou. Ešte v roku 2013 to bolo 12 % populácie, teraz je to už 17 %, 310-tisíc ľudí má minimálnu mzdu a menej. Pýtali sme sa my a teraz sa vás pýta aj prezident, ako je vôbec možné, že opatrenie s takýmto dopadom prešlo cez parlament bez väčšej diskusie či bez poriadnych prepočtov? Väčšie podniky s veľkými ziskami si zrejme s novou situáciou poradia. Ale čo tie malé? Čo v regiónoch, kde je ťažké sa uživiť, v odvetviach, kde sa nezarába veľa, čo podniky, ktoré sa v takýchto regiónoch práve rozbiehajú? Kde majiteľ ešte pár mesiacov bude mať výplatu menšiu ako jeho zamestnanci, ak vôbec.
Podľa výročnej správy štátnej agentúry na podporu malých a stredných podnikov na konci decembra 2015 malé a stredné podniky tvorili súhrnne 99,7 % na celkovom počte podnikov právnických osôb. V roku 2015 tvorili malé a stredné podniky 73,6-percentný podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike a skoro 60-percentný podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve Slovenskej republiky. Pre tieto malé podniky platí, že majú podiel mzdových nákladov významne vyšší ako u veľkých podnikov.
A čo zrušenie odpočítateľnej položky spraví? No, ešte navýši tieto už tak vysoké mzdové náklady malých podnikov. Malé a stredné podniky tvorili 33,9-percentný podiel na tržbách v priemysle a viac ako tri štvrtiny z celkovej stavebnej produkcie v roku 2015. V malo- a veľkoobchode robia malé a stredné podniky 77 % tržieb. Na malé podniky teda padne väčšina, 70, možno 80 % z tohto očakávaného balíka pre zdravotníctvo. Títo to budú musieť zaplatiť. Presne to nevieme koľko, pretože analýzy sa spraviť tak rýchlo nestihli.
Pán minister sucho povie, že to má dopad na zdravotníctvo, to je dôvod, prečo to musíme zaviesť. No áno, má, v tomto súhlasím, politika podpory trhu práce by sa nemala robiť cez zdravotné odvody. Myslím si, že by sme mali nájsť inú cestu, ako podporiť zamestnávanie ľudí s nízkou kvalifikáciou v rizikových regiónoch, ale kým tento spôsob nájdeme, zamyslíme sa. Ak dopad odvodovej odpočítateľnej položky cíti zdravotnícky rozpočet, do ktorého štát dáva skoro 4-krát menej za svojho nepracujúceho poistenca a ako pracujúci odvádzajú za seba, ako veľmi to pocítia zamestnávatelia, tí nemajú väzobné príjmy v podobe stále vyššieho zdaňovania a zaťažovania ľudí. Od roku 2013 vzrástla hrubá mzda, z ktorej platia zamestnanci svoje odvody, o viac ako 12 %. Za ten istý čas stúpli ešte aj tie smiešne malé platby štátu za svojich poistencov len o 6 %. A štát teraz opäť nastavuje ruku a opäť tým, ktorí vytvárajú hodnoty.
Čo bude ďalej? Zrušíme nezdaniteľnú časť základu dane? Lebo aj tá znižuje príjmy štátu. Prestaneme sa pozerať na jej význam pre ľudí s nízkymi príjmami? Veď práce je dosť. Poviete to ľuďom aj v Bardejove, kde v roku 2016 bola priemerná mzda 658 eur? Nie všetci žijú v Bratislave, vážení kolegovia.
Ako povedal pán Ďurana z INESS-u, tých pol milióna pracovných miest s nízkou mzdou sú práve zaostávajúce regióny. Tieto dostanú tú nepríjemnú správu, pokiaľ tento návrh zákona prejde parlamentom.
Boli ste to vy, strana SMER a váš premiér, ktorý v súvislosti so zavedením v roku 2014 sľuboval, že zavedenie odvodovej položky bude kompenzovať sumou 152 mil. eur formou navýšenia platieb za poistencov štátu. Teda kompenzácia mala ísť z už stanovených a priebežne vyberaných daní a dnes opäť raz historicky znižujete platbu za poistenca štátu, rušíte stropy odvodov, snažíte sa donútiť tých, ktorí do zdravotného poistenia prispievajú najviac, aby si platili za kompletné vyšetrenia bez účasti poisťovne, používate peniaze pracovne aktívnych na nekonečné oddlžovanie zlé hospodáriacich štátnych nemocníc, poisťovní a teraz navyše enormne zvyšujete cenu práce, čo pocítia najmä v regiónoch, kde má SMER najväčšiu podporu. Pretože ste im sľúbili, ako ich ochránite. Toto je tá ochrana?
Malé a stredné podniky sú základ našej ekonomiky, nie sú to naši nepriatelia, ani to nie sú zlí zamestnávatelia, ktorí žmýkajú svojich zamestnancov, pretože sumu, ktorú dostane pracujúci v čistom, skoro takú istú sumu posiela zamestnávateľ za neho štátu, za každého z vás, vážení pracujúci, posiela váš zamestnávateľ súdruhovi Ficovi a spol. takú istú sumu, ktorú dostane vy za svoju mesačnú prácu. Uvážte sami, akej sa vám dostáva protihodnoty. A teraz sa odvody za zamestnancov zase o niečo zvýšia.
Nie sú to zamestnávatelia, ktorí žmýkajú svojich zamestnancov, je to sociálna vláda, ktorá vie dokola len stále brať a prerozdeľovať a najnovšie o tom neplánuje už ani diskutovať s tými, ktorým to berie, proste vám to, milí pracujúci, milí zamestnávatelia, prikáže.
Malé a stredné podniky pomáhajú riešiť dlhodobú nezamestnanosť. Namiesto podpory tejto ich úlohy v málo rozvinutých okresoch, namiesto toho, aby vláda dodržala svoj sľub a kompenzovala výpadok svojho sociálneho balíčka, namiesto toho vláda ide z malých podnikov vziať ďalších 100 mil. eur. Bez prepočtov, bez analýz, bez diskusie, proste sa rozhodla.
Vraj pracovných miest je dosť, no tak verím, že s týmto argumentom sa uspokoja aj ľudia z Prešovského či Košického kraja. Tých 100 mil. mohlo byť vyplatených v roku 2018 ako koncoročné odmeny, ako odmeny pred letnou dovolenkou, malé firmy za to mohli zlepšiť pracovné prostredie zamestnancov, mohli prijať ďalších zamestnancov, zvýšiť platy, mohli sa rozvíjať. Za tých 100 mil. bude mať spoločnosť čo? Koľko pracovných miest zanikne? Koľko nevznikne, koľko už existujúcich miest sa zníži? Koľko úväzkov sa skráti? Koľko tých malých a stredných doslova hrdinov podnikajúcich v našom legislatívnom prostredí, v byrokracii, v právnej neistote, ktorí dokázali napriek všetkému zamestnávať, ktorých potrestáme doslova z mesiaca na mesiac vyššími nákladmi? Nevieme to, lebo analýzy sa nestihli urobiť, pretože zákon opäť raz nešiel normálnym legislatívnym procesom s diskusiou, ktorá by na tieto otázky odpovedala. Ale išiel, ako sme si už všimli, nenápadne cez pozmeňujúci návrh.
Tento zvyk si už všimol aj samotný prezident republiky a namieta presne to, čo sme namietali aj my, násilný až arogantný spôsob pretlačenia takýchto zákonov bez akejkoľvek diskusie. Tak a čo teraz? Budeme po tom, ako sme ignorovali verejnosť, opozíciu, ignorovať už aj prezidenta? Pán Drucker, zdá sa vám to správne? Adekvátne? Ste až taký neomylný, že si nikoho nepotrebujete vypočuť?
Diskusia má prebiehať počas štandardného legislatívneho procesu. Možno sa kolegovia zo SMER-u teraz prihlásia do rozpravy a budú obhajovať, ako treba malým podnikom zvyšovať ich odvodové povinnosti, aby mohol štát viac prerozdeľovať. Keď už vám dal prezident možnosť konečne diskutovať, nech sa páči, využite to.
Páni poslanci za SMER, vo výbore pre zdravotníctvo boli ste si istí, že stačí odhlasovať a bude pokoj, ešte stihnete aj olovrant, že v tej záplave 92 pozmeňovákov si občania nevšimnú, že ste umožnili stav, keď vyšetrenie onkologického pacienta si tento pacient naplno zaplatí zo svojho vrecka. Áno, páni poslanci koalície SMER, MOST a SNS, tak, ako ste nastavili priame platby v doplnkových hodinách, sa pokojne môže stáť, že aj keď zákon jasne hovorí, plne hradí poisťovňa, pacient, ktorý chce mať istotu vybavenia v konkrétnom čase, by musel za ošetrenie platiť, nie za nejaké služby okolo ošetrenia. Vy ste hlasovali za priamu platbu z peňaženky za zdravotnú starostlivosť aj za choroby zahrnuté v prioritnom balíku. 92 pozmeňovákov, pozmeňováky pozmeňovákov a hlasujte ihneď.
To vážne, pýtala som sa opakovane na zdravotníckom výbore, to vážne máme za dve minúty skontrolovať rozdiely v 20- a viacstranovom právnickom dokumente? Na poslednej schôdzi som pánovi ministrovi aj pánovi Zelníkovi dala do rúk kópiu tých istých pozmeňovákov zo zdravotníckeho výboru a poprosila som ich, aby sa vyjadrili k malej zmene, čo som v nich urobila. Poprosila som ich počas môjho vystúpenia, ani jeden z nich však nedokázal reagovať a nedokázal tak, že sa to vôbec dá. Diskutovali sme tu o tom zákone celý deň a ani v záverečnom slove som sa nedozvedela, kde som urobila zmenu a čo si o nej myslia. Pretože to jednoducho nie je možné.
Takéto zrkadlo som vám nastavovala od 21. novembra, kedy sa konalo verejné zasadnutie verejného výboru pre zdravotníctvo a umožnila som verejnosti vidieť, o čom je vašich niekoľko desiatok pozmeňovacích návrhov. Občania a aj vaši voliči vďaka tejto medializácii začali aj vám hovoriť, že navrhujete pre nich zlé riešenia. Takéto zrkadlo vám teraz nastavil aj prezident republiky. A nakoniec, veď vám to vysvetlil aj váš pán predseda, takže pamätajte, on nemieni chodiť po Slovensku a vysvetľovať, že SMER zaviedol nejaké nové poplatky. Načo by to robil? On sám vám odkázal, radšej prijmime rozhodnutie, zrušíme to a bude svätý pokoj. Možno rovnako nebude chcieť predseda strany SMER vysvetľovať, prečo beriete najmenej zarábajúcim ich príspevky zamestnávateľa na dovolenku či vianočné príspevky v malých a stredných firmách. Máte teraz jedinečnú šancu svoju chybu napraviť, kolegovia z vládnej koalície, a získať naspäť dôveru svojho predsedu. Nakoniec, od neho a nie od verejnosti záleží vaše miesto na kandidátke v najbližších voľbách.
Ešte pár slov k priebehu z výboru, ktorý sa teraz pred pár minútami skončil, zdravotníckeho výboru, kde teda konečne tá očakávaná diskusia prebehla v nejakom čase a kde padli určité argumenty. Rada by som ešte v tomto čase teda reagovala vopred, aby sme k tej diskusii neprišli znova.
Prvé, čo chcem povedať, súhlasím s tézou, že odvodová odpočítateľná položka je nesystémový krok. Nemyslím si, že je správne riešiť politiku trhu práce za peniaze, ktoré sú určené na zdravotníctvo. S týmto súhlasím. Avšak to, čo namieta prezident, a to, čo namietame dlhodobo aj my, je jednoducho to, že tá potrebná diskusia k takto veľkému zásahu do ekonomiky, do životov ľudí, do životov firiem, ktoré zamestnávajú, jednoducho je to potrebné prediskutovať a hlavne je potrebné dať im čas na to, aby mohli reagovať.
Bolo povedané na zdravotníckom výbore, že ak budeme hlasovať za pripomienky prezidenta, je to priame ohrozenie pacientov. Ja by som váženým kolegom z koalície MOST, SNS a SMER veľmi rada pripomenula, čo bolo reálne ohrozenie pacientov. Bolo to vaše hlasovanie za menej peňazí do zdravotníctva, za položku vo výške 3,71 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, na ktorú ste znížili príspevok za poistenca štátu. Znamená to to, čo som už hovorila, že pracujúci za seba odvádza 14 % zo svojej mzdy. Štát za svojich nezamestnaných poistencov do zdravotníctva by mal defaultne prispievať 4 %. Boli ste to vy, vážení kolegovia, ktorí, ktorí opakovane znížili túto sadzbu štátu napriek tomu, že daňovo-odvodové príjmy sú naozaj historicky najvyššie. A teraz tento argument, že veď do zdravotníctva išlo málo, za čo ste vy zodpovední, tak tento argument teraz používate pri pýtaní si peňazí od zamestnávateľov v naozaj zaostávajúcich regiónoch? To vám nie je hanba? Veď stačilo nehlasovať za takýto rozpočet, stačilo nehlasovať za zníženie tej sadzby.
Pán kolega Zelník mi pripomenul na zdravotníckom výbore, on za to nebol. Prečo vás nebolo viac, vážení kolegovia? Potom by sme tu nemuseli stáť a nemuseli by sme pýtať peniaze opäť od tých, ktorí vytvárajú hodnoty, ako sme si už zvykli.
Takisto je treba povedať, naozaj, čo sa týka toho, zamestnanosti, nezamestnanosti, výška mzdy, v Prešovskom kraji 14 % ľudí zarába, má mzdu do 501 eur, vyše 23 % ľudí má mzdu do 650 eur. Čiže naozaj my sa tam bavíme summa summarum o 40 % ľudí, ktorí zarábajú do 650 eur. Nežijú všetci v Bratislave. Kolegovia, zasahujete do najcitlivejších regiónov, do najzložitejších životov vy, ktorí ste týmto ľuďom sľubovali ochranu.
Ďalšia vec, ktorá padla od kolegu Rašiho. Čo je to za náklad? 50 eur ročne, veď to neni viacej, 50 eur ročne, viac ho nebude stáť, takého zamestnávateľa, takéto opatrenie. Prečo, aký má dôvod vôbec reagovať negatívne? Tak mám pre vás novinku, kolega Raši. Vy ste schválili aj zvýšenie minimálnej mzdy a toto dokopy robí náklad na zamestnanca s minimálnou mzdou 88 eur. Ako mi určite kolega Jožko Mihál potvrdí, ak som správne pochopila, tak z týchto 88 eur ide 29 eur zamestnancovi a zvyšok ide štátu. Ja si nemyslím, že toto je opatrenie pre ľudí.
Hovorili ste na zdravotníckom výbore, ako to, že prezident nenamietal doplnkové ordinačné hodiny. No, ja vám, ak vám smiem pripomenúť, možno to bolo preto, lebo to namietal sám váš predseda. Možno by ste si z toho mohli vziať ponaučenie, aby sa vám nestalo, že za dva dni vám na tlačovej konferencii povie, že ste nehlasovali správne a že on rozhodol inak a vy všetci budete musieť zas raz poslúchať. Mohli by ste tomu napríklad v tomto prípade predísť.
Takisto bolo povedané, že je dôležitý celkový objem finančných prostriedkov do zdravotníctva pri tej sume 3,71 %. Áno, je pravda, že v konečnom čísle je, je tá suma vyššia. Pretože jednoducho tých ľudí je viacej, ale takisto je tá suma vyššia od zamestnaných ľudí a od zamestnávateľov. Takže nehrajme sa tu, že, že ten štát vlastne dáva dosť. Od roku 2013 stúpla hrubá mzda, ktorá je vymeriavacím základom pre odvody do zdravotníctva, stúpla o 12 %. Za ten istý čas od roku 2013 štát zvýšil svoj príspevok na poistenca štátu len o 6 %. Čiže aj tú úplne malú, smiešnu, štvornásobne nižšiu sumu, ešte, ešte ani tú jednoducho nevalorizuje tak, ako sú valorizované mzdy a odvody.
Pán kolega Zelník povedal doslova, ak zahlasujeme proti týmto pripomienkam, teda ak zahlasujeme za tieto pripomienky, vezmeme peniaze zo zdravotníctva. Ja, niekoľkokrát povedal na výbore, ako je dôležité, že my sme predsa zdravotnícky výbor a ako sú dôležité peniaze do zdravotníctva, ja s vami súhlasím, vy to viete. Preto som tak veľmi orodovala proti zníženiu tej sadzby. Tam bol ale priestor na túto diskusiu. Nie je to fér teraz. To, čo sme my nezvládli, nielen, nielen štátny rozpočet, ale aj my politici, nedokázali ste ani vy ako koalícia zmeniť toto rozhodnutie a urobiť s tým niečo, aby do toho zdravotníctva išlo viac peňazí, a vaše riešenie teraz je, no, zaplaťte to, zamestnávatelia, zaplaťte to, zamestnanci. V tých najchudobnejších regiónoch? Toto je správne riešenie?
Ja si to teda nemyslím a chcem vám povedať, pán Zelník, keď zahlasujeme proti pripomienkam prezidenta, vezmeme tie peniaze zamestnávateľom, ktorí dokážu v tejto byrokracii vo vymožiteľnosti práva, akú na Slovensku máme v regiónoch, kde je ťažké sa zamestnať, ktorí tam doslova sa stávajú hrdinami a dokážu zamestnávať. Tak radšej tie peniaze vezmeme im, ako by sme chceli od ministerstva financií, aby bolo zodpovedné? A aby sa k zdravotníctvu chovalo konečne ako k zodpovednému? (Reakcia spravodajcu.) No, to je riešenie, nech to zaplatí ministerstvo financií, ale práve tým, že ste odhlasovali 3,71, ste mu dali priestor, aby všetky tie ostatné, tie milióny peňazí, kde my sa tu bavíme o veľkom rozdiele medzi 3,71 a 4 %, odvod za poistenca štátu, tých poistencov štátu je väčšina, je to okolo 3 mil., aby, aby ľudia mali predstavu. A za týchto ľudí platí jednoducho štát menej a potom robí všelijaké opatrenia, otvára štadióny a jednoducho politická strana SMER si kupuje voličské hlasy za tie peniaze, ktoré mali ísť do zdravotníctva.
A vy tu dnes stojíte a poviete, no, do zdravotníctva išlo málo. No išlo tam málo, lebo ste za to hlasovali. A teraz poviete, zamestnávatelia, vy to zaplatíte opäť raz. Podľa mňa skúšate ľudí. Čo myslíte, dokedy to vydržia? Dokedy? Vy zrušíte odvodové stropy, odpočítateľnú položku, zvyšujete hrubú mzdu, komplikujete legislatívu, robíte jednoducho zle tým ľuďom, ktorí vytvárajú hodnoty, doslova a dopísmena vyháňate ich z tohoto systému. A ja sa vás potom pýtam, kto vám, kto potom sa postará o tých, ktorí to naozaj potrebujú, ak tých, ktorí vytvárajú hodnotu, vyženiete z nášho solidárneho zdravotného systému, daňového systému? Kto potom to tu bude?
A posledná vec, ktorú by som chcela veľmi dôrazne, na ktorú by som chcela veľmi dôrazne upozorniť. Prebehne tu diskusia o tom, že či, či odvodová odpočítateľná položka je dobrá, nie je dobrá, aké bude mať následky, či je to správne riešenie a tak ďalej. Ja som povedala svoje argumenty k tejto veci.
Ale to, čo je podstatné, pripomienka prezidenta predsa nie je o tom, či je, alebo nie je odvodová položka dobrá. Pripomienky prezidenta sú o tom, že k takto dôležitej téme s obrovským ekonomickým dopadom, k takejto téme neprebehla žiadna diskusia. Nebol tam normálny legislatívny návrh. Účastníci sa nemali, ani, ani odborná, laická verejnosť, nikto sa nemohol k tomu vyjadriť. Je samozrejmým právom opozície hovoriť ústami svojich občanov a podávať nejaké zmeny, návrhy a tak ďalej. Nám to bolo predložené, ako viete, v poslednej chvíli, v nejakom zmätku 92 pozmeňujúcich návrhov, medzi inými aj tento. Nedalo sa o tom hlasovať. My sa tu bavíme o pol milióne pracovných miest, o pol milióne ľudí reálnych, ktorým sa môže možno znížiť mzda, ktorým sa môže skrátiť úväzok, ktorým môže jednoducho padnúť pracovné miesto alebo ďalšie nebude vytvorené v regiónoch, kde naozaj majú problém.
Skúsme trošku vystúpiť alebo vstúpiť si do svedomia. Skúsme si uvedomiť, že Slovensko nie je len Bratislava, a skúsme počúvať naozaj aj, aj pripomienky verejnosti, opozície a teraz už aj samotného prezidenta republiky. Už, ja už neviem, čo vám môže byť väčšou výstrahou ako takto vrátený zákon, a neviem, čo môže byť väčšou hanbou, ak zahlasujete opäť tak, ako ste hlasovali predtým.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán Budaj, ja len teda v krátkosti. Hovorili ste, že ste očakávali väčšie haló okolo toho 3,7 %, presne 3,71. Tak ja chcem teda povedať, že som okolo toho haló sa snažila robiť a hlavne teda o tú, ide mi o tú kombináciu a ide mi o tú kombináciu, tak potvrdím vaše slová, kedy sociálna vláda povie, no, že, prepáčte, ľudia, nemáme viac na zdravotníctvo, preto znižujeme odvod za poistenca štátu. A na druhej strane povie tým istým ľuďom, ktorí sú pracovne aktívni, lebo práve od tých sa očakáva, že teda zrejme na to budú mať, tým istým ľuďom povie, viete čo, keď chcete ísť k lekárovi, skôr ako o 4 mesiace, tak si to zaplaťte, aj poplatok za objednanie na termín a aj samotné vyšetrenie, aj keď si už raz zaplatili poistné. No a potom tie peniaze, ktoré teda nemusí použiť na zdravotníctvo, môže použiť štát na iné skvelé nápady, ako napríklad vlaky zadarmo, čo už som viackrát hovorila, tak si myslím, že také plošnejšie riešenia by boli asi lepšie. Tak len toľko k tým 3,7.

Zuzka, ja ťa doplním, ako sme im týmto pomohli? Nič sa pre nich nezmenilo. A teraz za seba.
Pán Bastrnák, vy mi tak leziete na nervy, také sprostosti, čo rozprávate, to je, prvú polovicu vyplakávate, jak vám ubližuje tá zlá opozícia napriek tomu, že máte v rukách vládnu väčšinu, máte vo výbore väčšinu a vy tu idete akože všetko zlé, za všetko môže opozícia, lebo si dovolila povedať, že sa jej nepáči, po prvé, jednanie a po druhé, návrh zákona. Potom poviete ďalšiu sprostosť, ale normálne, že do neba bijúcu, že keby ste prišli za nami. To ste vážne takýto namyslený, vy ste sa s koňom zrazili? To mám prísť so všetkými zákonmi a zákon po zákone čítať, že prosím vás, tuto náhodou pozmeňovák, nemáte, tuto nemáte, tuto nemáte, haló? Neni to náhodou tak, ten, kto predkladá nejaký pozmeňujúci návrh zákona, nemal by prísť povedať, že veď sme kolegovia vo výbore, ktorý by mal byť odborný, tak odborne navrhujeme toto, podiskutujme, páči sa, máte na to nejaký čas a sadneme si vo výbore a budeme diskutovať. Nie, vy sa sem postavíte a vy idete rozprávať, že my sme spravili chybu, že sme sa sťažovali a nieže sťažovali rovno na kamery, my sme sa sťažovali týždeň predtým a sťažovali sme sa výbor predtým a vďaka tým mojim videám, je to aj nahrané, jak sme sa sťažovali a nič sa nezmenilo.
Zmenilo sa iba to, že na prvom, prvýkrát to bolo 27 pozmeňovákov k tejto tlači, druhýkrát 33, a tretíkrát 73. A vy mi tu idete vyplakávať, že my sme za vami nedošli. No na čo asi by sme chodili? A s tým vaším strašením ľudí, jak im krivdíme, no ja som tie pozmeňováky odfotila a presne tak som ich dala verejnosti. To, že sa verejnosť vystrašila, možno to bude tými pozmeňovákmi a ich obsahom. A čo všetko vám vadí, už sa k tomu ani nedostaneme, ale sú to také somariny, demografia znižuje aj počet pacientov, nielen počet lekárov, sprostosti rozprávate.

Ďakujem pekne, ja budem stručná. Miro, ja ťa chcem len pochváliť a chcem ti verejne poďakovať najprv za to, že si sa, že si ocenil to verejné, ten prenos výboru, aj že si o tom napísal, že sa to deje, za to ti ďakujem, bola to, bola to, poviem pravdu, príjemná podpora, ale hlavne podľa mňa potrebná podpora, aj vďaka tomu sa pohli ľady a dnes tu máme prísľub live-vysielania, za čo som rada. Zvlášť by som ocenila tú prvú časť tvojho vystúpenia, keď si hovoril práve o tom, ako sú "potrestaní" tí, ktorí zlyhali v zdravotníctve a myslím si, že toto naozaj je vyslovene morálny hazard a práve toto je jedna z najväčších škôd, ktoré sa v zdravotníckom manažmente robia a pána ministra ako manažéra, krízového manažéra a toho najvyššieho manažéra v zdravotníctve by som na to chcela zvlášť upozorniť a bolo by fajn, keby sa tieto veci začali meniť a neboli by odmeňovaní tí, čo zlyhali iným často ešte lepším flekom alebo minimálne flekom, kde majú svätý pokoj.
A k tvojmu návrhu poviem len toľko, že ja som pripravená ho podporiť, myslím si aj, že moji kolegovia ho podporia rovnako, je to rozumný návrh a je to presne jeden z tých, o ktorých sme hovorili aj my. Pán Tomáš hovoril, že sme nedali návrhy, dali sme dva konkrétne a jeden z nich bol aj takýto, aj keď nie teda v paragrafovom znení, ale stotožňujeme sa s ním a považujem ho za veľmi rozumný.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja to urobím tak, že ja sa prihlásim do ústnej, pretože tých pripomienok bolo tak veľa. Veľmi rada by som na všetky odpovedala. Jediné, na čo odpoviem s úsmevom, je pán Janckulík. Ste normálny? Práve ste udal sám seba, že ste dali zlý pozmeňovák a mne za to nadávate. Ja len tak akože mimochodom. A k tým ostatným relevantným veciam. Ja sa prihlásim do ústnej a na každú jednu odpoviem, lebo boli k veci. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. (Reakcia spravodajcu.) Som zvedavá, či budete aj potom milý na mňa. Dobrý deň, kolegovia.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi teda vyjadriť sa nejak komplexne k tejto tlači 707, ktorá nás tu už pár týždňov máta. Začnem tým, že ešte minulý týždeň by to bol len taký obyčajný vládny návrh zákona, ktorý má v Národnej rade väčšinu a tak si môže navrhnúť, keďže tu má vláda väčšinu, tak si môže navrhnúť čokoľvek a po prechode vládneho návrhu legislatívnym procesom dôjde ku schváleniu väčšinou poslancov vládnej koalície. Ešte minulý týždeň by sme sa tu zaoberali novými návrhmi v oblasti ošetrovateľstva. Ešte minulý týždeň by sme sa zaoberali novými návrhmi v oblasti ladenia pravidiel pre ich zdravie. Ešte minulý týždeň by sme sa zaoberali tým, že systém e-Healtu sa pripravuje už koľko? Tri, päť, viac rokov. Vynaložilo sa desať, dvadsať, päťdesiat, sto miliónov eur a dnes, dva mesiace pred plnou, v podstate mesiac už pred plnou prevádzkou zisťuje vláda, že omylom zaradila psychológov medzi lekárov s prístupom ku kompletným záznamom. Teraz zisťuje, že lekári mali prístup aj k nákupným cenám liekov a podobne, že to treba opraviť. Naozaj je e-zdravie pripravené?
Samo ministerstvo predpokladá, že počas roka 2018 sa podarí napojiť päťdesiat až šesťdesiat percent ambulantných poskytovateľov. Súčasne títo poskytovatelia to budú mať podľa zákona povinné a budú v riziku, že na nich doľahnú sankcie. K dnešnému dňu NCZI rozoslalo len niekoľko pár percent z čipových profesných kariet a pinov k nim. Ešte minulý týždeň by sme sa zaoberali novými návrhmi v oblasti urgentov. Dookola tu počúvame, aký je zisk poisťovní nemorálny, ale opäť sme svedkami toho, že namiesto toho, aby ministerstvo naložilo poisťovniam ďalšie a ďalšie povinnosti a tak mohlo kontrolovať schopnosť poisťovní nakupovať zdravotnú starostlivosť takú, akú si prajú občania, namiesto siahania na zisk s argumentom "neplníte požiadavky, nebude zisk", nám tu predkladá ministerstvo svoje detailné predstavy a postupy a riešenia.
Je úlohou poisťovní zabezpečiť zazmluvnenými poskytovateľmi kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. Tým, že ministerstvo v predkladanej novele do detailu špecifikuje ešte aj pomaly farbu na stenách urgentov, berie na seba plnú zodpovednosť. A naopak, štát tu sám seba oberá o možnosť zatlačiť na hospodárenie poisťovní, zatlačiť na kvalitu vstupných brán pri akútnych zmenách zdravotného stavu. Po prijatí takto filozoficky nastavenej pevnej úpravy bude môcť poisťovňa oprávnene povedať pacientovi, nepáči sa vám systém urgentov, no my by sme to pre vás urobili lepšie, ale museli sme počúvať ministerstvo. Na príklade urgentov by som tu ešte pred týždňom hovorila o tom, ako sa salámovou metódou naše zdravotníctvo mení na ten najmenej efektívny model centrálne direktívne riadeného.
Potiaľto by to bol vládny návrh zákona ako každý iný. Politické strany pripravili ideu, nasledovala legislatívna práca ministerstva, vytvorili paragrafové znenie, dali toto paragrafové znenie do medzirezortného pripomienkového konania, verejnosť či už odborná alebo laická sa k tomu vyjadrila. Následne sa k pripomienkam verejnosti, teda občanov tohto štátu vyjadrilo ministerstvo a zapracovalo alebo nezapracovalo pripomienky. Návrh schválila vláda. Vládny návrh zákona prišiel do parlamentu a my, zástupcovia občanov, lebo stále máme v Slovenskej republike zastupiteľskú demokraciu, máme možnosť ovplyvniť znenie zákona.
Ale tentokrát bolo všetko inak. Prišli pozmeňovacie návrhy. Devätnásteho novembra v nedeľu večer poslalo ministerstvo zdravotníctva e-mailom predsedovi zdravotníckeho výboru paragrafové znenie akýchsi návrhov o Jánskeho plaketách, o doplnkových ordinačných hodinách za 50 eur, o zrušení odpočítateľnej položky a teda navýšení ceny práce za vyše sto miliónov eur a ešte ďalšie, ďalšie ako e-zdravie a nejaké iné bežné opravy a formálne doladenia. Dvadsiateho novembra v pondelok o 10.04 hod. e-mailom rozoslalo vedenie zdravotníckeho výboru členom tieto návrhy, ktoré sa začali šmahom ruky tváriť ako poslanecké pozmeňovacie návrhy. Ani nie za dvadsaťštyri hodín o tom mali 21. novembra minulý utorok na svojom riadnom zasadnutí rokovať poslanci v gestorskom výbore.
Navrhované okruhy nie sú len také nejaké legislatívne opravy, sú to zásadné zmeny fungovania práce, zásadné zmeny fungovania poskytovateľov ambulantnej starostlivosti. V prípade zrušenia odpočítateľnej položky ide okrem iného aj o zrušenie volebných sľubov druhého sociálneho balíčka, ktoré s takou slávou, ak si pamätáte, odškrtával na tabuli pán premiér a predseda strany SMER. Možno aj preto sa vláda Roberta Fica snažila rukami poslanca strany MOST - HÍD urobiť všetko pre to, aby sa o týchto zásadných zmenách nedozvedela verejnosť alebo dozvedela čo najneskôr, prípadne dozvedela, až keď budú schválené. Prejednávanie vo výbore prebieha na verejnej schôdzi, kam má prístup každý občan, citujem: "do naplnenia kapacity". Preto sa zrejme zdravotnícky výbor koná v tak malej miestnosti. Kapacita je naozaj malá, aj novinári sú pravidelne za dverami. Predseda výboru sa rôznymi spôsobmi snažil poprieť platnosť § 51 rokovacieho poriadku Národnej rady, ktorý hovorí, citujem: "Zverejnenie vystúpenia poslanca na verejnej schôdzi výboru nemožno obmedziť." Snažil sa znemožniť zverejnenie vystúpení poslancov na verejnej schôdzi cez Facebook.
Urobili sme s mojím asistentom záznam na mobil a zverejňovali ho online na Facebook-u, keďže rokovania výborov vedenie Národnej rady verejne nevysiela. Je 21. storočie, tak som len naplnila podstatu slova verejné. Vďaka tomu a len vďaka tomu sa podarilo dostať tieto poza bučky domontované návrhy na verejnosť, ktorú tu v tejto Národnej rade zastupujeme. Len vďaka vytvoreniu záznamu mali občania tohto štátu možnosť aspoň týždeň a niečo diskutovať o návrhoch sociálnej vlády Roberta Fica, o ďalšom navýšení ceny práce a o absurdnom návrhu na plnú úhradu výkonov v ambulancii lekárov až do výšky 50 eur za jednu návštevu. Minulý týždeň nám opozičným poslancom bolo prisľúbené, že predkladanie pozmeňujúcich návrhov s komplexnou zmenou systému zdravotníctva sa už nebude opakovať.
Prešiel týždeň. V utorok 28. novembra 45 minút po oficiálnom plánovanom začiatku výboru predložili v čisto papierovej podobe viac ako 70 pozmeňujúcich návrhov a pokyn znel jasne: hlasovať treba hneď teraz. Náš návrh na odloženie bol zamietnutý. Ako sa dá hlasovať o návrhoch bez aspoň základného porovnania, čím sa návrhy líšia? Tentokrát navrhli, že to nebude už 50, ale už len 30 eur. Za to dostali lekári úľavu, že stačí teda, keď objednajú pacienta do 20 dní, už nie 15, ako predtým. Navyše pribudol akýsi štátny objednávkový softvérový systém, o ňom týždeň predtým nikto nič nepočul, to sú len také, že v rýchlosti, čo som si všimla, keď som tie papiere dostala do ruky. Aj tá sama vec, že pred pár dňami ministerstvo navrhovalo ešte 50 eur, dnes už je to len 30. Možno ešte keď chvíľočku vydržíme a budeme ešte hlasnejšie protestovať, že to už bude len 20 centov. Zaujímali by ma tie analýzy, na základe čoho dávame takéto kompetentné návrhy.
Poďme k samotným pozmeňovacím návrhom. K doplnkovým ordinačným hodinám sa chcem vyjadriť ako k posledným, takže to preskočím a poďme k ďalšej veľmi vážnej veci. Je tu Jožko Mihál? Je tu. Toto bude jeho téma, myslím si, že sa toho chytí, ale tak ja v skratke.
Zrušenie odpočítateľnej položky pre zamestnávateľa. Zvýšenie odvodov, to znamená zdraženie ceny práce ako celkový súhrn nákladov, ten narastie. Narastie o vyše 100 miliónov a bez diskusie so zamestnávateľmi. V súvislosti so zavedením odpočítateľnej položky v novembri 2014 som si dovolila, si dovolím citovať nasledovné. Denná tlač v roku 2014 písala: "Kompenzujú sa tak zvýšené mzdové náklady zamestnávateľov spôsobené zvýšením minimálnej mzdy." Skrátené konanie v roku 2014 obhajovala vláda Roberta Fica práve tým, že je potrebné, aby sa odvodová úľava dostala do účinnosti spolu s nárastom minimálnej mzdy, inak by hrozili veľké ekonomické škody v podobe prepúšťania a hospodárskych ťažkostí podnikov. V nadväznosti na zavedenie odpočítateľnej položky sa zvýši sadzba za poistencov štátu. Tá bude kompenzovať výpadok príjmov zdravotných poisťovní, ktoré im spôsobí odvodová úľava. To bolo zdôvodnenie a komentár vlády Roberta Fica na sklonku roku 2014 pri návrhoch.
No ale čas letí, na veľa vecí sa zabudne. Spomeňme si, pripomeňme si sadzbu za poistencov štátu v priebehu času. V roku 2015 to bolo 4,3 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov a na posledné dva mesiace roka stúpla na 5,85 % z priemernej mzdy na Slovensku. V roku 2016 to bolo 4,3 % z vymeriavacieho základu, od 1. novembra 2016 do 31. decembra 2016 je sadzba poistného pre štát 4,96 % z vymeriavacieho základu. V roku 2017 (reakcie z pléna), v roku 2017 sadzba poistného pre štát bola 3,78 % z vymeriavacieho základu, od 1. novembra 2017 do 31. decembra 2017 je sadzba poistencov štátu 5,67 % z vymeriavacieho základu. Je to plus 100 miliónov eur, lebo pôvodný návrh bol 4,73 % z vymeriavacieho základu, ale opäť raz jedným pozmeňovákom sme ho navýšili o 100 miliónov bez diskusie.
Predvolebné sľuby hodené do koša. Robert Fico v marci 2016 na programovom sneme svojej strany mal už pripravený tretí sociálny balíček s desiatimi opatreniami za miliardu eur. Malo v ňom byť aj zníženie zdravotných odvodov, byty pre mladých a učiteľov, rekonštrukcia internátov, viac peňazí pre opatrovateľov postihnutých detí a dôchodcov, obnova regionálnych ciest, viac policajtov či autobusy zadarmo. Škoda, že nesmiem použiť vizuálne pomôcky, lebo mohli by sme si pustiť aj video z Nitry.
Teraz si dovolím vrátiť sa k najviac diskutovanému pozmeňujúcemu návrhu, a to sú teda doplnkové ordinačné hodiny lekárov. V prípade, že lekár vytvorí obštrukcie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti, zdravotnej starostlivosti počas - Kde mám ten čas? To je môj čas, že? Dobre. - počas klasických ordinačných hodín, napríklad primerane dlhým časom vyšetrenia vyžiadaným medicínskymi dôvodmi tak, aby naplnil limity dané zmluvou so zdravotnou poisťovňou, pacient absolútne nedobrovoľne bude musieť, po prvé, zavolať si 112 a navštíviť urgent, následná starostlivosť bude okamžite a na úhrady poisťovne, maximálne za 10 eur. Pamätáte? Minulý mesiac sa to schvaľovalo. Alebo bude musieť čakať a čakať a čakať a čakať na voľné klasické ordinačné hodiny a trpieť a trpieť a trpieť a trpieť. Alebo si zaplatí plnú cenu zdravotných výkonov až do sumy 30 eur - už som sa skoro pomýlila a skoro som povedala 50, to tu letí rýchlo - za jednu návštevu v jeden deň. Neprídete aj zajtra na dokončenie vyšetrenia za 30? Lebo dneska som to nestihol. Myslíte, že si vymýšľam?
Z komentárov občanov, ktoré vznikli len a len preto, že rokovanie na verejnom výbore bolo konečne naozaj verejným, vzišli takéto komenty. Človek zavolá lekárovi a sestrička mu povie, že najbližší voľný termín na jeho vyšetrenie je o tri mesiace, alebo sa môže objednať na zajtra popoludní a zacálovať si to. Hádajte, čo si vyberie nešťastník, ktorý má problémy napríklad s trávením a bolesťami žalúdka alebo echtovnými, ale echtovnými (povedané so smiechom). Alebo ďalšia perla, doplnkové hodiny môžu začať najskôr od 13.00 hodiny. A čo ak sú v daný deň klasické ordinačné hodiny odpoludnia? Čo ak by bol takýto, takýto progresívny lekár? To, to mu akože zakazujeme, hej?
K tým doplnkovým ordinačným hodinám by som ešte, by som nejak zhrnula, čo mi na tom najviac vadí. Samozrejme spôsob predloženia, ktorý som tu teraz dosť jasne opísala. Veľmi mi vadí, že tu nie je žiadna spoluúčasť štátu, že pracujúci občan spolu, spolu so zamestnávateľom platí zo svojej mzdy odvody vo výške 14 %, zdravotné odvody vo výške 14 %, zatiaľ čo za poistenca štátu sa podľa, aj v ďalšom návrhu rozpočtu máme sumu, alebo teda percento 3,7 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Čiže chcem povedať, chcem povedať konkrétny príklad, aby to bolo hmatateľnejšie. Deje sa to, že Eugen mi včera rozprával o známej, ktorá sa mu sťažovala, dúfam, že odpustíš, že tento príklad použijem, ale je taký ozajstný, ktorá sa mu sťažovala, že práve ona je tá, ktorá ako pracujúca za seba odvádza teda 14-percentné odvody dokopy a ona sama platí 600 eur zdravotný odvod. Pamätáte, zrušili sme stropy pre najlepšie zarábajúcich, čiže môžu platiť donekonečna. Tak táto pani platí 600 eur zdravotný odvod. A viete čo? Práve preto, že pracuje a chce pracovať a chce byť aktívna, nemôže si dovoliť vyčkávať 9 hodín, ako priemerne vyčkáva občan, slovenský, v ordinácii a povedala, že si, ona si zaplatí aj tých 50 eur, lebo musí. Ale ani len za tých 600 euro jej ten štát a tá poisťovňa nepreplatí ani len ten zdravotný výkon? Ona si musí zaplatiť ešte aj ten zdravotný výkon, to naozaj nestačí, že dala toto?
Ono sa nám totiž deje to, že zakaždým, keď je viacej ekonomicky aktívnych ľudí a odrazí sa to na číslach v zdravotníctve a plánuje sa s vyššími príjmami, zakaždým štát zníži, to už som tu čítala, zakaždým zníži ten poplatok za poistenca štátu s tým, že peňazí je málo. A potom dá Robert Fico vlaky zadarmo. To ako vážne? Teraz ja, ja len chcem dať do kontrastu tie priority. Ja chápem, že je to stále jeden balík, ktorými, kde tie peniaze môžeme použiť, sú spoločné, nebudú väčšie ani menšie, stále to platia ľudia, stále to platia tí ekonomicky aktívni, je mi to jasné. Len nerozumiem tomu, prečo štát sťahuje, sťahuje zo zdravotníctva svoj podiel, necháva to zaplatiť v plnej miere práve tých pracovne aktívnych a keď príde na zdravotnú starostlivosť, tak bez hanby im povie, moji zlatí, zaplaťte si aj tú zdravotnú starostlivosť. A dôvod? No nechcete čakať? Musíte.
Takže a mimochodom aj to, čo veľmi často spomínate, pán minister, že ono to je ďalšia možnosť. No ďakujem pekne za takúto možnosť, lebo ja túto možnosť považujem za vydieranie, lebo keď som chorá a môžem sa na nejakú diagnostiku, na nejaké vyšetrenie dostaviť, keď mi to lekár vie dať teda až za štyri mesiace, lebo má proste naplnené kapacity, tak jednoducho to nie je možnosť voľby. To je vydieranie. Ja som prinútená zaplatiť tieto peniaze. A tak isto, ak môžem, spomeniem tých ľudí, ktorí dnes o tretej ráno čakajú na poradové lístky, to akože oni čo? Nemajú čo robiť, tak chodia do nemocnice čakať? Lebo oni majú možnosť voľby, tak sa postavia o tretej do nemocnice a však čo sa budú doma v posteli nudiť, ne? Tak takto isto na výber budú mať vlastne ľudia, ktorí budú musieť platiť 30 eur a práve tí lekári, ktorí dnes od tretej rána nechajú čakať svojich pacientov, budú môcť tieto peniaze od nich pýtať, pretože jednoducho tam nie je konkurencia medzi tými lekármi, ten pacient nemá kam ísť.
Čo by som ešte spomenula, je to, že toto nie je objednanie na čas. Je správne povedané, je to v doplnkových hodinách, ale to, za čo si tu občan platí, to, čo my akože teraz sa ideme tváriť, že je nadštandard, tak to je preto, lebo nieže ja poviem, že dnes som v práci, nemôžem prísť, nemôžem prísť, prosím vás, pán doktor, objednajte ma zajtra na jedenástu, alebo teda v prípade tohto zákona až po jednej, tak na štrnástu, ale je to, že lekár povie pacientovi, ja vás neviem ošetriť, takže mám voľno ja zajtra vtedy a vtedy, ale musíte si to celé zaplatiť. Toto nie je objednávanie na čas, toto je, že jednoducho tomu pacientovi to nevie zdravotný systém zabezpečiť a on si musí zaplatiť, aby mu to vedel zabezpečiť? Tiež celé zlé.
Tak isto si myslím, aby to neznelo, že myslím si, že zdravotný systém potrebuje viac peňazí, aj súkromných peňazí. Bola by som aj za objednávanie na čas, vadí mi tam ale to, že nie je tam tá spoluúčasť poisťovne. A jeden z dôvodov, okrem toho, čo som spomenula, je aj to, že to môže byť málo pre samotných lekárov. Veď aj zástupcovia lekárov to hovoria. My týmto návrhom zákona vylučujeme z vyšetrení úplne všetkých, ktorí budú mať vyšetrenie drahšie ako 30 eur. Tí nemajú na výber. Vylučujeme z tohto všetkých lekárov, ktorí robia vyšetrenia drahšie ako 30 eur. A myslím si, že častokrát ani 30 eur nemusí byť pre toho lekára dosť. Ja nerozumiem tomu, prečo nemôže mať vyšetrený výkon hradený zo zdravotného poistenia, tak z toho, ktorý si všetci platíme, a potom za ten, keď už teda ideme považovať za nadštandard to objednávanie na čas, tak za to nech, samozrejme ak chce, nech si zaplatí pacient.
No a ešte jednu poznámku by som dala. Tridsať eur, ak som to dobre vypočítala, je 45-krát viac ako Zajacove 20 korunáčky. To bolo 67 centov. Ja nechcem jatriť rany, ale viete si predstaviť, čo by ste robili, vážení kolegovia, hlavne zo strany SMER, čo by ste robili, keby sme takýto návrh predložili my? Toto akože beriete nám našu parketu, len my by sme to urobili trochu lepšie. Takže k tomu toľko.
A ja by som si ešte dovolila, ak sa nenahneváte, vážení kolegovia, mám ešte deväť minút dokonca, ja by som si dovolila vám dať tieto pozmeňujúce návrhy. Pán Zelník pre vás a pán minister, pripravila som si aj pre vás, nech sa páči. Urobila som tam malinké zmeny. Nebojte sa, 99 % je rovnakých. Keď teraz dohovorím, ja vás poprosím, keby ste vo faktických poznámkach mi povedali, čo si o tých zmenách, ktoré som v tých návrhoch zákonov urobila, sú to presne tie vaše, je ich 73, sú to presne tie, ktoré ste nám dali. Ja by som vás poprosila, keby ste mi povedali, čo si o tých zmenách myslíte.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Zuzka, výborné vystúpenie, súhlasím s jeho veľkou časťou, dovolila by som si ťa len doplniť. Pri tomto oddlžení ešte zabúdame hovoriť o dodávateľoch, ktorí majú byť vyplatení a sú v podstate svojím spôsobom tiež tak trochu potrestaní, lebo títo dodávatelia dlhé roky suplovali štát, kvázi bránili kolapsu tej zdravotnej starostlivosti tým, že dodávali špeciálny zdravotnícky materiál a tak ďalej, dodávali v podstate bez nejakej záruky úhrady a nemocniciam, ktoré boli už dávno veľmi zadlžené. Títo dodávatelia sa teraz majú vzdať časti nejakého zisku, úrokov a tak ďalej, veci, s ktorými súhlasili preto, lebo druhá možnosť je, že nedostanú nič. Ja súhlasím aj s tým, že toto nie je fér k ľuďom, ktorí to doteraz ťahali za štát. Tak len toľko by som doplnila, že aj tí dodávatelia samotní, ktorí majú byť oddlžení, sú nespokojní s oddlžením.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja budem kratučká. Ja som, neviem, kde som si to napísala, ale postrehla som, že si teda hovoril o účte tejto vlády 585 miliónov. No ja ťa len chcem poopraviť. Dokopy sme už oddlžovali za miliardu a pol. Takže ten účet je oveľa väčší a práve o tomto to je, že sa stále dokola zvyšuje tým istým spôsobom. Tuším Einstein to bol, kto povedal, že nečakaj iné výsledky, keď ten proces je rovnaký, niečo v tomto zmysle. No a asi, asi bol chytrejší, ako sme my alebo teda tuto pán minister, pri všetkej úcte, v tomto prípade.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, už som to zvládla teraz.
Pán Mazurek, s časťou vášho vystúpenia súhlasím, s časťou nie. Ale to, k čomu by som sa rada vyjadrila opäť, však ja to rada, zasa som na tenkom ľade. Ale myslím, že máme, robíme jednu veľkú spoločenskú škodu, ak ľuďom hovoríme, že zdravotníctvo je zadarmo. Ústava síce garantuje zdravotnú starostlivosť zadarmo, ale iba v rozsahu zákona, ktorý tu vlastne my schvaľujeme.
Ale nie preto to hovorím, že nechcem, aby ľudia mali zdravotníctvo zadarmo, ale práve naopak, ja si myslím, že zdravotný systém s nami má byť solidárny, keď to naozaj potrebujeme, keď máme vážny problém a nie vtedy, keď potrebujeme pár centov na lieky. Ja viem, že to niektorým pomôže, ale my tu máme obrovský problém s tým, že to zdravotníctvo nestačí, finančne nestačí, veď sami poznáte tie príbehy ľudí, pretože v skutočnosti nič nie je zadarmo. Zadarmo neexistuje! To znamená len to, že to zaplatí niekto iný. Takže toto je proste fáma, ktorá neexistuje.
A čo sa týka odbornej spôsobilosti manažérov, tiež som sa nad tým zamyslela. To, ako takú nejakú osobnú zodpovednosť za to, čo narobia pri tom kradnutí, keď nakradnú cétečká a podobne. Jasné, mali by sme ich všetkých pozatvárať. Ale to nie je len v nemocniciach. To predsa my s touto vymožiteľnosťou práva, lebo my máme zákony, že nekradnite, len sa nedodržujú. A toto je úplne iný level, pretože ten nejaký manažér nemocnice zas napríklad nespraví nič s populistickými opatreniami a nespraví nič práve napríklad s tým, keď je, keď nie je dosť peňazí v zdravotnom systéme. Čiže toto by bolo na diskusiu, že ako na to. Ale teda súhlasím s tou časťou, že to nejaké potrestanie vinníkov a hlavne vo verejnom priestore je viac ako žiaduce.
Ďakujem.