Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, pravdupovediac povediac neviem, kde sa vo vás vzala tá dramatická prísnosť za tých posledných niekoľko dní odvtedy, ako sme sedeli s ministrom kultúry. Chcem pre všetkých len povedať jednu poznámku, že programové vyhlásenie na výbore pre kultúru a média prešlo ústavnou väčšinou a pán Viskupič nebol proti nemu. Podľa tohto, čo tu dnes čítal, ja s tým, samozrejme, nebudem polemizovať, hoci mám na množstvo vecí úplne odlišný názor ako on, budem o tom hovoriť trošku vo svojom príhovore, nebol proti nemu. Tam vládla jedna priateľská atmosféra, ba až nadštandardná. Pán poslanec Viskupič, prečo ste toto všetko nepovedali pánovi ministrovi kultúry do očí a tak dramaticky, ako ste to tuná hovorili pred touto... (Ruch v sále.) Nevykrikujte, pán poslanec Viskupič z miesta, nepatrí sa to, pán poslanec Viskupič, pán podpredseda. Prečo ste to nepovedali pánovi ministrovi kultúry do očí? Prečo to hovoríte tuná v pléne a takýmto spôsobom, úplne neprístojne dramaticky. Preto, nehnevajte sa, potom to vyznieva celé ako veľmi falošne z vašej strany. Ja mám na to svedkov na tom výbore. A neboli ste proti programovému vyhláseniu, tak ste to aj prezentovali tam na tom výbore. Tie dopyty, čo ste mali ohľadne programového vyhlásenia, to nebolo ani nič z toho, čo ste tuná dneska rozprávali. Škoda, mohli ste si to s pánom ministrom vyjasniť zoči-voči a určite by to bolo korektnejšie, preto, lebo takto to vyše vystúpenie vzhľadom na výbor, na ktorom sme skutočne všetci boli, no aby som sa vyjadril veľmi zmierlivo, vyznieva tak trošku falošne. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Petrák, ja sa tak isto chcem veľmi pekne poďakovať za tú analýzu vôbec toho ako nielen programového vyhlásenia, ale vôbec školského systému, ktorý u nás existuje. A povedal si to ty, ale povedala to aj pani poslankyňa Remišová, aby som teda nejakým spôsobom zdôvodnil, prečo vlastne trošku porušujem rokovací poriadok, reagujem na teba, ale povedala to aj pani poslankyňa Remišová. Jednoducho to školstvo naozaj treba odpolitizovať, nejaká politika tuná nemá čo hľadať, lebo to môžu len pokaziť a deformovať, a všetci sa o to musíme snažiť. A ten tvoj prejav bol presne taký, že to bolo odpolitizované a že sme skutočne zbytočne; skutočne zbytočne si nebil do nejakých politických avantúr tej alebo ktorej vlády.
To školstvo má jednu strašnú nevýhodu, ešte väčšiu ako ostatné rezorty, že vlastne to staré už neplatí a to nové stále hľadá. A toto medziobdobie vlastne spôsobuje všetky tieto turbulencie, všetky tie aj protesty, aj všetko to nevyjasnené, čo v tom školstve existuje, školské osnovy, a to je jedno úplne, či sú to základné školy, stredné školy alebo vysoké školy. To školstvo je stále v štádiu hľadania, hoci teda od roku ´93 už nejaký ten rôčik uplynul, a myslím si, že aj takto to treba chápať. A keď sa dohodneme na tom, že aspoň toto všetci pochopíme, tak tá odpolitizácia určite príde.
Ešte raz ďakujem veľmi pekne za tie slová, ktoré si pri tom pulte povedal.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, myslím, že patrí sa, aby zaznel hlas aj z druhej strany.
Ja chcem tiež poďakovať pánovi poslancovi za vecný tón, akým viedol svoj monológ. Chcem mu poďakovať za to, že sa nenechal strhnúť nejakými ideologickými hlúposťami, aby tlačil na pílu. A chcem sa mu vôbec poďakovať za to, že takto by malo nejako vyzerať parlamentná debata, preto, lebo je komu vecne oponovať, je na čo oponovať. Proste takto to, takto by to malo vyzerať v parlamente.
Až, ak by som sa mohol čohosi dotknúť v rámci toho, čo ste hovorili, pán poslanec, to je ten strach, o ktorom ste hovorili. Mám taký pocit, že je to trošku prehnané. Aj sa tuná v tomto zmysle trošku tlačí na pílu. Moja mama tiež bola učiteľka za toho bývalého režimu. Nikdy som si neuvedomil, že by mala strach. A nebola partajná, bola normálna učiteľka na strednej škole. Bola to čestná učiteľka, ktorá vždy si vedela povedať to, čo si povedať mohla. Možnože na východe, o ktorom vy hovoríte, je to inak, ja som z Bratislavy, neviem.
Snáď iba otázka, vidíte niečo dobrého na programovom vyhlásení vlády? Lebo zatiaľ ste mali len teda veľmi kritický tón, s ktorým sa, samozrejme, dá polemizovať veľmi slušne, tak ako ste vy hovorili o týchto veciach. No a, máte pocit, že toto programové vyhlásenie vlády je iné, ako bolo programové vyhlásenie vlády napríklad Ivety Radičovej?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, dámy a páni, ja myslím, že už je to jasné po týchto pár hodín, ako to celé bude vyzerať. Opozícia len haní, haní, haní a haní programové vyhlásenie vlády, samozrejme. Domáca úloha – poprosil by som pána Poliačika, aby sa venoval pravej strane – domáca úloha bola jasne daná a domáca úloha je aj plnená. Je splnená každým. Naposledy tuná pánom poslancom Galkom, pánom exministrom Galkom. Ja by som ho v tejto chvíli vyzval zo svojho miesta, aby už konečne prestal žiarliť. Proste vládu sa mu, vládu sa im nepodarilo zostaviť. Už rodinné oslavy frčali v plnom tempe. Pán exminister určite tiež dostal nejakú postavičku v tej vláde, či už nejakého štátneho tajomníčka alebo niečo iného. Predseda Národnej rady takisto bol už daný. Predseda vlády takisto daný. Karty boli rozdané, až na jeden malý, taký malý, dôležitý, veľmi dôležitý kúsok, že sa to jednoducho nepodarilo. Preto tá vláda bola zostavená inými ľuďmi, ktorí ju vedeli zostaviť, na rozdiel od tejto strany, ktorá aj, ktorú, mám česť sedieť vedľa nej teda, hej.
Domáca úloha bola splnená. A vy ste tuná citovali – temné tváre, cynizmus, sebareflexia, tisíce občanov to cítia rovnako, morálne konanie, nemorálne konanie. Pán poslanec, to isté by som mohol napísať ja, keby som hodnotil vaše programové vyhlásenie vlády alebo vás. Veď sú to kydy. Ešte raz, domáca úloha bola splnená, budeme to tu počuť ešte viacejkrát, je to presne rozdelené. Opozícia dostala domácu úlohu kydať, no tak kydá. A bude tu teraz kydať – ešte koľko je prihlásených? – no tak ja neviem koľko desiatok poslancov. To tu bude trvať ešte pár dní. Potom programové vyhlásenie bude schválené a život pôjde ďalej. Toto je, o tomto je tento parlament a otrávení občania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Prosím kolegov z výboru pre kultúru a médiá, je to rokovacia miestnosť č. 32. Budeme mať dva výbory, teda dve schôdze. Prvá schôdza bude ustanovujúca a zhruba po 30 minútach budeme prerokovávať programové vyhlásenie vlády. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, dámy a páni, ja si myslím, že obsahovo sme sa z tohto posledného príspevku pána poslanca Matoviča nič nedozvedeli, to musí byť každému jasné, o čom by tu už nebola reč a toto vystúpenie malo len jediný, jeden jediný dôvod, formálne to bola absolútne len a len a len jedna tupá a primitívna provokácia. Dokonca na základe osobnej nenávisti tento pán tu vniesol do tohto parlamentu princípy osobných nenávistí. Toto celé tuná budeme počúvať, samozrejme, ďalšie štyri roky, pokiaľ si niekto z nás neuvedomí aj na strane koalície aj na strane opozície, že takto nie. Jednoducho tento pán chce rozvrátiť parlament a túto nenávisť chce vnášať prostredníctvom médií do celej spoločnosti. Iný záujem nemá.
Ja chápem, že teda neukojená politická nemravnosť z jeho strany, funkcie už boli dávno rozdelené, opäť títo páni, ktorí nám tuná prezentujú čosi, boli politicky neukojení a všetko, všetko robia preto, aby sa mstili, aby sa mstili voličom, často aj svojim, že ich bolo tak málo. No a vysmievať sa z niekoho, že teda má nejaké tuná kiksy verbálne, tak to už je naozaj jedna absolútna úbohosť preto, lebo každý z nás, kto vystúpi v tomto parlamente, nehovorí presne spisovne po slovensky. A takisto aj pán poslanec Matovič, veď jeho by sme mohli opravovať na každej, pri každej vete, hej? Čo to tuná sú za nezmysly?
No a viete, naozaj si dajme pozor na tohto pána, to je chodiaca nenávisť sama o sebe, neukojená nenávisť. Veľký pozor, preto lebo toto tuná budeme počúvať ďalšie štyri roky, pokiaľ sa neohradíme. (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)