Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte mi, aby aj ja som mohol niekoľkými vetami ohodnotiť programové vyhlásenie vlády, ktorého sme všetci tuná súčasťou. A v podstate už niekoľko dní debatujeme o jeho podstate, a teda aj obsahu.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, sme dnes svedkami a spoluaktérmi skutočne historického okamihu. V dejinách nášho štátu po prvý raz vzniká...
Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte mi, aby aj ja som mohol niekoľkými vetami ohodnotiť programové vyhlásenie vlády, ktorého sme všetci tuná súčasťou. A v podstate už niekoľko dní debatujeme o jeho podstate, a teda aj obsahu.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, sme dnes svedkami a spoluaktérmi skutočne historického okamihu. V dejinách nášho štátu po prvý raz vzniká vláda, ktorej program nie je pretavením predstáv iba pravice alebo iba ľavice o správe vecí verejných. S trochou zveličenia možno povedať, že dnes máme možnosť byť pri tom, ako vzniká vláda a vládny program, ktorý chce byť projekciou toho objektívne v súčasnosti najlepšie možného spravovania štátu. A treba skutočne veľmi zodpovedne povedať, že je to istým spôsobom historická udalosť, keď dianie v tejto republike už nie je o pravici alebo o ľavici, ale výlučne o existencii tohto štátu. Sú oblasti, v ktorých dospieť k dohode nebolo veľmi komplikované, pretože niektoré ciele sú, skrátka, objektívne podstatné a dôležité, počnúc jasne artikulovanou geopolitickou orientáciou Slovenskej republiky cez naliehavé ekonomické úlohy, znižovanie nezamestnanosti, rozvoj vytipovaných území, odstránenie či aspoň minimalizácia škôd spôsobovaných korupčným správaním jednotlivcov, skvalitnenie zdravotníctva, justície a školstva, dobudovanie diaľničnej siete a podobne až po podporu cestovného ruchu.
Chcem sa však pristaviť pri oblasti, v ktorej sa profesijne pohybujem po celý život, teda kultúre.
Ja si na rozdiel od niekoľkých svojich predrečníkov, ktorí sa venovali kultúre, dovolím tvrdiť, že minulé volebné obdobie bolo obdobím veľmi úspešným, že to bol veľmi úspešný príbeh Slovenskej republiky v oblasti kultúry a hlavne v porovnaní s inými ministrami kultúry aj kultúra rástla po stránke aj formálnej. A myslím si, že už len to ohodnotenie, že počas tých štyroch rokov nebola zrušená jedna jediná kultúrna inštitúcia spravovaná nad štátom, je hodné obdivu. Porovnajte tieto obdobia napríklad s obdobím Milana Kňažka alebo pána ministra Chmela. O týchto dvoch ministroch hovorím náročky, preto, lebo to boli tí tzv. zaradení pravicoví ministri, koľko inštitúcií za ich vlády bolo zrušených, koľko inštitúcií za ich vlády prestalo existovať. A nemám na mysli len veľké inštitúcie, ale aj komorné telesá, ktoré sú v každom prípade súčasťou kultúrneho diania každej vyspelej republiky. Jednoducho dnes môžeme konštatovať, že takéto čosi za posledné štyri roky sa nestalo.
Som veľmi rád, že programové vyhlásenie deklaruje obraz kultúry ako jednu zo základných strategických zložiek rozvoja slovenskej spoločnosti. V dobe neobyčajnej akcelerácie migračných pohybov a globalizovanej ekonomiky si tento fakt musíme uvedomiť obzvlášť naliehavo, pretože národy a štáty bez kultúrneho ukotvenia môžu v tomto veľkom mlyne veľmi rýchlo prísť o svoju identitu a jednoducho sa rozpustiť, tak ako sa historicky vytratilo množstvo svojho času dôležitých a veľkých národných spoločenstiev, spomeňme, hoci z čias dávnych Skýtov a z čias relatívne nedávnych, Lužických Srbov.
Musíme si uvedomiť, že kultúra nie je len súčasná umelecká tvorba, ale aj vzťah k hodnotám našej minulosti, ochrana toho, čo sme zdedili po svojich otcoch a dedoch. Programové vyhlásenie vlády hovorí, citujem: „Kultúra má schopnosť humanizovať, kultivovať a estetizovať život, rozvíjať v ľuďoch tvorivosť a originalitu.“ V posledných decéniách akoby sme zabúdali, že kultúra má nielen výrazný vplyv na tých, ktorí kultúrne hodnoty sami tvoria, ale aj schopnosť ovplyvňovať aj širšie vrstvy obyvateľstva a je teda aj vhodným prostriedkom pre výchovu cez reflexiu historických skúseností či artikuláciu mravných problémov doby. Tu je veľký priestor nielen pre súčasnú tvorbu, ale aj pre naše pamäťové inštitúcie, v prvom rade Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici alebo Múzeum holokaustu v Seredi.
Trvalým problémom vo všetkých postsocialistických štátoch je vynímanie kultúry ako sektora, ktorý je „neproduktívny“, ktorý odčerpáva verejné zdroje, ale ktorý neprináša do príjmových kapitol rozpočtu dostatok peňazí. Programové vyhlásenie vlády s touto tézou polemizuje poukazom na vyššiu kvalitu spoločenských vzťahov, bolo by ale možné pripomenúť aj viacero zahraničných analýz, ktoré jasne dokázali, že investície do viacerých oblastí kultúry dokážu vygenerovať veľmi efektívny ekonomický pohyb v naviazaných sektoroch, najmä v oblasti služieb. Pred niekoľkými rokmi, keď som tuná takto stál, sme si pripomínali rakúsku štúdiu, z ktorej vyplýva, že dotácia operného divadla sa mestu Viedeň bohato vracia cez ubytovacie, stravovacie, dopravné a ďalšie služby. Kto si myslí, že návštevníci divadla pricestujú autobusom na devätnástu hodinu a po predstavení utekajú na najbližší spoj domov, tomu odporúčam prejsť sa medzi 17.30 hodinou a 24. hodinou po nákupnom centre pri novostavbe Slovenského národného divadla a skutočne tam uvidíte plné kaviarničky ľudí, ktorí debatujú, ktorým sa ešte nechce ísť tzv. domov a rozoberajú všetko to, vrátane tých umeleckých zážitkov, ktoré v tých dvoch divadlách, tých dvoch scénach, respektíve troch scénach národného divadla, ktoré občas hrajú aj spoločne, mohli vidieť.
Mimochodom, dodnes som nezaregistroval jediný ospravedlňujúci výrok spomedzi tých, ktorí novostavbu Slovenského národného divadla označovali za bieleho slona a podporovali zámer druhej Dzurindovej vlády predať ju a premeniť ju na nákupnú galériu. Nebolo by možno márne, keby na znak istého spoločenského zmierenia, ktoré reprezentuje aj vznik tejto koaličnej vlády a prijímanie jej programu, také priznanie si omylu zaznelo, hoci je fakt, že hlavní iniciátori tohto hanebného kšeftu, teda páni okolo pána Ruska a Mikloša a ani strany, ktoré reprezentovali túto pochybnú teóriu a filozofiu, tu už nie sú. Iste si pamätáme na to pamätné stretnutie, keď sa muselo meniť parlamentom uznesenie vlády, ktoré už rozhodlo o novostavbe Slovenského národného divadla. Rozhodlo hanebným spôsobom, že z istej časti národného divadla tuším tam, kde bola činohra, mali byť garáže a v tej ďalšej časti mali byť okrem iného televízne štúdio Markízy, okrem iného tam mali byť nákupné centrá a tak ďalej a tak ďalej. Proste tento tzv. biely slon mal byť absolútne vykynožený z mapy divadiel na Slovensku. Našťastie vďaka parlamentu, ktorý toto uznesenie vlády zmenil, respektíve dal návrh na zmenu vládneho uznesenia, ktoré, pochopiteľne, nemalo šancu v tomto parlamente prejsť, sa stalo, že novostavba Slovenského národného divadla bola dokončená, no a dnes presne aj tí, ktorí boli proti tomuto, proti tejto novostavbe Slovenského národného divadla, sa v tomto národnom divadle veľmi dobre cítia. A ja som veľmi rád, že tomu tak je. Ale, viete, žiada sa mi aspoň to jediné, aby títo ľudia povedali, že: „No, prepáčte, mýlili sme sa.“ Totiž toto divadlo dnes dokazuje každým dňom opodstatnenosť svojej existencie.
Dámy a páni, nazdávam sa, že treba jasne pri tejto príležitosti povedať, že v rezorte kultúry sa faktom široko koaličnej vlády nič zásadne nemení. Od nástupu pána ministra Maďariča do čela tohto rezortu je totižto jeho prvoradým zámerom kultúru vnímať ako priestor, ktorý občanov štátu spája, kde idú bokom parciálne stranícke záujmy.
Nedá mi, aby som sa nedotkol prejavu pána Viskupiča, ktorý, keď tu stál za týmto pultom, hovoril o straníckosti výberu riaditeľov divadiel, ktoré patria pod ministerstvo kultúry. Myslím si, že toto je hlboký omyl a je to obyčajné klamstvo, preto, lebo kto z týchto riaditeľov je stranícky nominant SMER-u? Je to pán Himič v Košiciach, ktorý tam je niekoľko rokov, bol dávno predtým, ako SMER sa ujal vedenia, alebo hádam pán riaditeľ Hromada v Banskej Bystrici, kde môžem zopakovať pri jeho mene to isté, alebo pán Polák v Činohre Slovenského národného divadla, alebo pán Chudovský, generálny riaditeľ? Pán poslanec Viskupič, ja by som veľmi pekne poprosil, aby ste si doplnili vedomosti v tomto slova zmysle, lebo naozaj pracujete možno s nejakými informáciami, ktoré vám niekto napísal, ale vedomosti z tejto oblasti sú niekde inde.
Dôkazom toho, že je to tak, je rozpočet. A nie je náhoda, že na rozdiel od dávnejšej minulosti sa oblasti kultúry vyhli všetky eskalácie spoločenského napätia, ktorých najmä v uplynulých mesiacoch nebolo málo. Neznamená to, samozrejme, že by v rezorte vládla úplná spokojnosť. Veď úroveň odmeňovania prevažne vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaných slovenských knihovníkov, pracovníkov múzeí a galérií, hercov, hudobníkov, organizačných pracovníkov je nesmierne biedna, určite biednejšia ako našich zdravotných sestier či učiteľov, vítam preto zámer vlády, citujem, zlepšiť sociálne postavenie kultúrnych pracovníkov v spoločnosti, prostredníctvom zvýšenia rozpočtov jednotlivých kultúrnych inštitúcií v rezorte ministerstva kultúry zlepšiť ich mzdové ohodnotenie.
V tejto súvislosti by som rád vyjadril aj spokojnosť so zámerom uskutočniť významný krok k diverzifikácii disponibilných zdrojov v rezorte kultúry aktivovaním súkromných finančných zdrojov. Je pochopiteľné, že tieto zdroje môžu veľmi efektívne pomôcť pri naliehavých úlohách v oblasti rekonštrukcie pamiatkových objektov, ale časom ich možno pocítia aj tvorcovia novovznikajúcich kultúrnych a umeleckých hodnôt, napokon už v medzivojnovom období bolo ambíciou každej zreteľa hodnej bankovej inštitúcie mať vo svojich priestoroch verejne prístupnú a pravidelne aktualizovanú výstavu vynikajúcich diel súdobých umelcov, no tak by bolo fajn podobné tradície zachovávať a rozvíjať.
Čaká nás teda všetkých spoločne ešte úloha efektívne skončiť veľkolepý projekt digitalizácie kultúrneho dedičstva, ktorý bol prioritou minulého volebného obdobia a vyžiadal si nemálo úsilia i finančných zdrojov. Všetko dôležité dnes jestvuje v digitalizovanej podobe. Teraz bude dôležité, aby sa zabezpečilo sprístupnenie týchto obsahov verejnosti. Nie je to len úloha organizačná. Ale viacerých správcov nášho kultúrneho dedičstva bude potrebné presvedčiť, že sú len jeho správcami, nie majiteľmi a že s digitalizovanými obsahmi nemajú podnikať ako so zdrojom svojich perspektívnych príjmov, ale musia si uvedomiť, že verejnosti slúžia, teda neobchodujú s ňou.
Vážim si zámer vlády zrekonštruovať v tomto volebnom období areál Slovenskej národnej galérie, ale na okraj pripomínam, že túto úlohu si vytýčila kedysi druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Realizácia vtedy široko medializovaného zámeru zostala na tejto vláde.
Vítam aj vôľu a odhodlanie začať s komplexnou rekonštrukciou historickej budovy Bratislavského mestského divadla, teda pôvodnej budovy Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí, ktorá 55 rokov po predchádzajúcich opravách je už značne poznačená časom a intenzívnym využívaním.
Vážené kolegyne a kolegovia, nemôžem nespomenúť, že po Audiovizuálnom fonde začal v tomto roku fungovať aj Fond na podporu umenia a vládny program predpokladá aj vytvorenie Fondu pre financovanie menšinových kultúr. Skúsenosti hovoria, že tieto kroky odstraňujúce priamy vplyv štátu na rozdeľovanie podporných zdrojov sú efektívne, hoci istú mieru subjektivizmu v rozhodovaní odstrániť asi nie je možné. Vždy bude časť žiadateľov nespokojných, pretože ich projekty neuspeli. Vždy bude diskutabilné, prečo žiadať o prostriedky ten subjekt môže a iný nemôže. Rozhodne ale tento trend zodpovedá praxi, obvyklej vo vyspelých demokratických spoločnostiach, kde však je tiež obvyklé, že ten, kto projekty posudzuje, sa správa nezaujato a objektívne. Azda aj k tomu smerujeme a raz dospejeme. Tu ťažko čakať nejaký zásah od ministerstva kultúry, keďže ide skôr o obyčajnú mravnosť tých oných konkrétnych ľudí, ktorí majú možnosť v rozhodujúcom grémiu vysloviť svoj názor.
Nezávideniahodná úloha čaká ministerstvo kultúry v súvislosti so zabezpečovaním funkčnosti médií verejnej služby.
Bude nevyhnutné riešiť výšku takzvaných koncesionárskych poplatkov, ktoré sa už vyše desaťročia nemenili a nezodpovedajú súčasným potrebám.
Je jasné, že televízia verejnej služby potrebuje akútne tretí program, aby uspokojila nároky divákov najmä v oblasti športových prenosov, ale aj aby dôslednejšie a efektívnejšie plnila svoje povinnosti voči menšinovým spoločenstvám divákov, ktorí sa ich oprávnene dožadujú. Je len na vedení televízie, akým spôsobom a kde a ako bude tretí program zameraný a akej oblasti sa tretí program Slovenskej televízie bude venovať.
Televízia verejnej služby sa musí znova zapojiť aj do nepriamych výchovných aktivít. Veď uvidíme, aký zhubný vplyv majú tie takzvané vzory správania šírené komerčnými vysielateľmi najmä na hodnotové preferencie mladých občanov. Proti rozličným smotánkovým celebritám by mala televízia verejnej služby postaviť programy propagujúce reálne hodnoty a ich konkrétnych predstaviteľov a nositeľov.Rozhlas a televízia verejnej služby musia ďalej pokračovať v úsilí o poskytovanie objektívnych a vyvážených informácií. Mali by nájsť vnútorné mechanizmy garantujúce názorovú pluralitu a zabraňujúce prenikaniu straníckych vplyvov do ich vysielania. Bude preto dôležité pripraviť kvalitnú informačnú kampaň, aby občan už v predstihu vedel, čo médiá verejnej služby chcú ponúknuť v prípade, že k úprave výšky úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska príde.
V tejto súvislosti treba tiež spomenúť potrebu nových legislatívnych aktivít v oblasti regulácie mediálneho priestoru, keďže prax ukazuje, že doteraz prijaté právne predpisy majú isté medzery. Určujúci je tu vplyv spoločnej európskej legislatívy, ktorú ako členská krajina postupne zapracúvame do našich zákonov.
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, považujem predložený program vlády za dokument neobyčajne ambiciózny. Základným predpokladom pre jeho naplnenie bude schopnosť nás politikov presvedčiť verejnosť, že v tomto parlamente nenašli útočisko nejakí stroskotanci a samozvanci, ale že sme zástupcami našich voličov, že naozaj vážne počúvame, o čom si ľudia hovoria, že vnímame ich problémy a starosti a hlavne sa ich usilujeme aj riešiť. Migračná hrozba je veľká, viditeľná, paneurópska, medializovaná, ale malé tragédie našich spoluobčanov musia byť pre nás rovnako znepokojujúce. Budeme teraz pol roka na očiach celej Európy. Máme dve možnosti, buď sa predstavíme ako normálny, vyspelý, demokratický štát, ktorý vie riešiť si svoje vnútorné diskusie a dospieť k dohode, alebo sa všetkým predvedieme ako rozhašterené klbko do seba zahľadených egoistov, ktorí svoje nenaplnené ambície prenášajú na medzinárodné fóra a zaťažujú ostatných tým, čo si majú riešiť sami.
Vláda svojím programom vyslovila vôľu ísť tou prvou cestou. A verím a dúfam, že ju v tom väčšinovo nielen podporíme, ale aj budeme nasledovať. Preto sa z tohto programového vyhlásenia vlády úprimne teším a držím mu palce, aby sa realizovalo, predpokladám, aj spolu s vami, bez ohľadu na to, či ste v koalícii alebo v opozícii. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
