Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, pán podpredseda. Ak dovolíte, ja by som nadviazal v prvom rade na to, o čom hovoril pán Dostál. Inak ja naozaj, skutočne nechcem, aby táto debata sa dostala do nejakého konfrontačného tónu. Myslím, že ani Dubček, ani Hurban si to nezaslúžia. A nezaslúžime si to ani my pri schvaľovaní alebo neschvaľovaní eventuálne tejto štátnej ceny preto, lebo napríklad o Dubčekovi bolo niekoľko konferencií po roku ´89, Dubček z každej tejto konferencie vyšiel ako istý symbol novodobých dejín, pozitívny symbol novodobých dejín, veľká osobnosť Slovenska, veľká osobnosť Československa, veľká osobnosť európska. O tom by sme sa hádam mohli porozprávať aj s Talianmi v Bologni a tak ďalej, a tak ďalej. Bolo veľa konferencií, ktoré Dubčeka v tom dobrom slova zmysle, v úvodzovkách, prepierali aj z jednej, aj z druhej strany.
Ja sa chcem ale dotknúť toho, o čom hovoril pán poslanec Dostál, a náročky vystupujem v rozprave, aby ste na mňa eventuálne mohli, mohli reagovať, lebo si myslím, že je to korektné, ktorý povedal o dvoch problémoch. Spomenul problém politický a problém ústavnoprávny. Ten problém politický tuná bude vždy preto, lebo sme tu z rôznych politických strán, máme rôzne politické názory. A tak ďalej a tak ďalej. Čiže ten problém politický tu bude vždy, dobre, že o ňom hovoríme, presviedčame sa navzájom o pozitívach a snažíme sa rešpektovať, v úvodzovkách, negatíva.
Ten problém ústavnoprávny je určite tiež načrtnutý problém, ktorý sa objavil v novinách. Avšak si nemyslím, že je to problém, pre ktorý by, ktorým, by sme sa mali nejak vážnejšie zaoberať preto, lebo ja už som, inak ja som, pán Dostál, aj predkladateľom novelizácie zákona o štátnych vyznamenaniach, kde som predkladal návrh, ktorý prešiel, spolu s profesorom Mamojkom vtedy, o medaile prezidenta republiky, ak sa nemýlim, hej, čo teda sme tiež tuná akceptovali, aby teda mohol prezident samostatne udeľovať medailu, svoju medailu jednak občanom, občanom Slovenskej republiky, ale aj občanom iných štátov za zásluhy v rámci svojho vlastného rozhodnutia.
Ja by som sa odvolal ale v rámci toho tzv. ústavnoprávneho problému na zákon o štátnych vyznamenaniach Slovenskej republiky, konkrétne na § 2, ktorý pomenúva a istým spôsobom hodnotí štátne vyznamenania. A teda v tom paragrafe 2 sa hovorí: Štátne vyznamenania sú – Rad bieleho dvojkríža, Rad Andreja Hlinku, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Pribinov kríž, zriaďuje sa medaila prezidenta Slovenskej republiky ako štátne vyznamenanie, o čom som hovoril, a bod 3, prosím, aby ste si to pozreli, sú iné vyznamenania, iné vyznamenania podľa osobitných predpisov. To znamená, tento zákon je osobitným predpisom, je osobitný predpis, ak prejde. Čiže neporušujeme nič.
Samozrejme, môžeme sa ešte sporiť o tom, že či štátna cena je klasickým vyznamenaním, alebo nie je. Myslím si, že kritériá, kritériá štátneho vyznamenania z tohto zákona jednoducho táto štátna cena táto štátna cena nespĺňa preto, lebo, preto, lebo tie vonkajšie atribúty tejto ceny, keď už teda o inom nehovoríme, nespĺňajú kritériá, ja neviem, gombík a stužky, medaily, a tak ďalej a tak ďalej. Táto štátna cena je, to sú len peniaze a dekrét s podobizňou či už Hurbana alebo alebo Dubčeka.
Ďalej ste hovorili o tej cene, že sa teda bude týkať ďalšia cena predsedu Národnej rady. No táto cena má v parlamente, iste si pamätáte, veľkú tradíciu, je to cena, ktorú dávali aj predchodcovia pána súčasného predsedu Národnej rady, čiže v podstate nadväzujeme na akúsi tradíciu, ktorá tuná, ktorá tuná vždy bola, teda vždy nie, ale posledné roky. No a dostáva sa táto tradícia do nejakej legislatívnej podoby zákona.
Ďalšia otázka z vašej strany bola, prečo teraz a prečo nie pred desiatimi rokmi. Veľmi jednoducho. Tá ekonomická situácia je dnes taká, že myslím si, že táto spoločnosť si to môže dovoliť, oceniť takýmto spôsobom ľudí práce. To je jedna vec. A druhá vec je, táto cena nie je nároková. Môže sa stať 3, 4, 5 rokov, alebo ona vôbec nemusí byť udelená, tu sa čaká na významný čin, ktorý bude posudzovať spoločnosť, novinári, poslanci, všetci. Všetci budú spoločne, či už chváliť alebo kritizovať tých, ktorí tie ceny budú dávať, resp. nebudú dávať. To je cena kolektívov, jednotlivcov, tam to, to poňatie je nesmierne širokospektrálne a nehľadajte v tom stále nejaký zlý úmysel. Neexistuje ten zlý úmysel žiadny. Vôbec sa to netýka napríklad vyznamenaní, ktoré dáva, pri všetkej úcte, pán prezident, nech by dával akékoľvek vyznamenania. Toto s tým nemá vôbec nič spoločného.
Takže hľadajme skôr to, čo nás spája, ako to, čo nás rozdeľuje, lebo hovorím, vyznamenania, resp. táto štátna cena, či už jedna alebo druhá, to neni proti nikomu, to je pre niekoho.
Ďakujem za pozornosť.
