Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, pani kolegyňa, veľmi ste sa teda nevyznamenali týmto vystúpením a je mi veľmi ľúto, že vám to musím povedať, lebo zneužívate tento návrh zákona na vlastné zviditeľnenie, na vlastné zviditeľnenie v rámci tej vašej kampane, ktorú robíte. A robte si ju za vlastné, nie za naše! Buďte taká láskavá, lebo toto je náš návrh. A keď budete taká dobrá, tak vy hovorte o tom, čo chcete dokázať v tom vašom kraji, kde kandidujete, a nie tu zneužívate parlament na svoju sebaprezentáciu na základe tohoto návrhu zákona. Preto lebo pre vás je úplne jedno, či to je tento návrh zákona, alebo akýkoľvek iný.
Môžete ma počúvať, budete taká láskavá, hovorím k vám!
Čiže je to vaša prezentácia úplne toho najtrápnejšieho politického v tom najtrápnejšom politickom slova zmysle. Preto lebo nech by tu bol akýkoľvek návrh zákona, budete hovoriť presne to isté, čo ste hovorili teraz len preto, aby ste sa zviditeľnili v rámci vašej, opakujem to desiatykrát, kampane. Čiže uvidíme, ako dopadnete vy v rámci vašeho kampaňovania, a uvidíme, čo bude o tri, o štyri roky s touto cenou. Predpokladám, že o vás už nikto nebude ani vedieť, ani počuť, ale zase na druhej strane táto cena bude žiť ďalej.
A je mi to skutočne veľmi ľúto, to, že vy hovoríte o nejakej protiústavnosti. No tak kde beriete tú odvahu, vy ste rozhodli o tom, že je to protiústavné, pani kolegyňa?! Vy?! Nemáte trošku pocit, že by ste mali počkať na nejaké orgány, ktoré o tom rozhodujú z ústavy, ktorú vy, ako hovoríte, rešpektujete? A to si hovoríte kandidátka vo vašom kraji na vašu funkciu?! Nech sa páči, prihláste sa niekde inde, ja skončím, aby ste sa mohli prihlásiť a na mňa reagovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Budaj, nie je to celkom tak, že by pán prezident mal oklieštené právomoci, z ústavy má za istých okolností možnosť rozpustiť parlament, čiže ako nie je to taká slabá figúrka, ktorá dáva iba nejaké metále, ako ste o tom hovorili.
Ja by som sa vrátil k tej cene, jednej aj druhej. Ja by som opäť odcitoval, aby sme si teda spomenuli, o čom to celé je.
"Cena Miloslava Hurbana je pre jednotlivca alebo kolektív za jeho mimoriadne významné zásluhy, výsledky práce alebo pôsobenie v oblasti legislatívy, práva, rozvoja demokracie alebo ústavnosti v Slovenskej republike.
Udelením štátnej ceny Alexandra Dubčeka oceňuje vláda Slovenskej republiky jednotlivca alebo kolektív," a teraz počúvajte, či je to rovnaké, alebo nie je, "ktorý sa významne zaslúžil o rozvoj v oblasti hospodárstva, vedy a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu, v sociálnej oblasti alebo v inej oblasti spoločenského života alebo za významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí."
Dva absolútne odlišné obsahy, preto dvaja ústavní činitelia, ktorí majú k takémuto zneniu návrhov štátnej ceny najbližšie.
O čom to tuná sa bavíme? Toto nie je o pánovi prezidentovi, toto nie je vôbec o nejakom revanši na pána prezidenta a už vôbec nie o tom, že by niekto týmto chcel pánovi prezidentovi brať. Toto je úplne nový zákon, ktorý, ak bude schválený v tomto parlamente, vôbec nebude narážať na nič okrem nevôle pána prezidenta. No a z akého dôvodu, to už nech si zdôvodní on sám.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Simon, toto je nejaký iný Zsolt Simon, aký bol pred dvoma rokmi. Nemôžem si pomôcť. Nepoznávam, nepoznávam, skutočne aj tá rétorika je úplne iná, proste stratil sa ten finančný drive, ktorý bol u toho bývalého Zsolta Simona a ktorý by sa na toto určite nebol pýtal, lebo by vedel, že takáto cena je za prácu. Toto neni o názve, toto je o práci. Toto je o tom 25-násobku, čo si bude ten človek, ktorý celý život dre kdesi v kancelárii, kdesi vo výskumnom ústave, kdesi v Slovenskej akadémii vied, to je pre týchto ľudí, ktorí si tie peniaze ani neuvedomujú. Pre nich to je taká malá slovenská Nobelova cena. Tu ide o tie peniaze, ktoré títo ľudia dostanú ako istú vďaku štátu, že pre ten štát pracujú nadštandardne. Veď si to už konečne uvedomte.
Politikárčenie z toho robíte vy a tento problém by vás mal trápiť iba po tejto stránke, že či títo ľudia naozaj si to zaslúžia. A ja by som sa vôbec nečudoval, keby ste sa pýtali, no aké sú kritériá a čo si predstavujete od tej nadpráce, od toho nadštandardného konania týchto ľudí? Ale to vás vôbec nezaujíma! O tomto tuná nebola jedna jediná veta - a to je trápne, pán Zsolt Simon.

Ďakujem. Ja začnem tak trošku ľahšie, toto bol taký županský prejav. Ale vážne teraz, hej?
V prvom rade nikto neodpisuje pána prezidenta, pán prezident sa odpisuje sám, to je prvá vec, ktorá tuná ako musí zaznieť. Odmietanie pohľad nejakého parlamentného revanšu, vôbec to s tým nemá nič spoločného. Politický trapas z toho robia naši kolegovia z opozície, nie my, plus pán prezident, hej, ktorého sa tam čosi dotklo.
No a budúcnosť ukáže, čo si bude občan pamätať z tejto debaty. Ja by som len v tejto chvíli otočil tú situáciu trošku, a iste si pamätáte na situáciu okolo predaja novostavby Slovenského národného divadla. No kto si pamätá tých všetkých Dostálov, ktorí vtedy vystúpili a ktorí chceli privatizovať novostavbu Slovenského národného divadla? Kto si pamätá tých Dostálov? Nikto. Dneska Slovenské národné divadlo stojí so všetkými scénami, hrá, normálne funguje a je to bežná záležitosť, dokonca ešte aj tí Dostálovia tam chodia a páči sa im tam. Toto presne budúcnosť ukáže.
O niekoľko rokov budeme všetci radi, že takáto cena existuje, preto, lebo hovorím ešte raz, toto nie je proti nikomu, táto cena, vážené dámy a páni z opozície, vážený pán prezident, toto je pre niekoho a takto berte túto cenu. Nie nejaký politický boj opozície a koalície, to je zvrhlosť, to je doslova politická perverznosť, že to takto niektorí berú. To takto proste, to je čosi, čo ma v živote nenapadlo, že niekto bude z tohto vytĺkať nejaký politický kapitál a odvolávať sa ešte, má toľko drzosti niekto, že tuná spomína štátnu cenu Klementa Gottwalda a schvaľovanie Ústredným výborom KSS alebo KSČ. A na toto vám je ten Klement Gottwald dobrý, to je zaujímavé, ale inak mu neviete prísť na meno, páni Dostálovia!
Ďakujem za pozornosť. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja sa, pán poslanec Dostál, odosobním od tých vašich vyrývačiek a tých hlúpostí, ktoré sú spojené s tým, čo ste práve hovorili k obsahu tohto návrhu zákona. To, že ste na to vy upozornili a že vám dal pán prezident za pravdu, to ešte neznamená, že máte pravdu, lebo o protiústavnosti alebo neprotiústavnosti rozhoduje v prvom rade Ústavný súd, ani nie vy a už vôbec nie pán prezident, ktorý dnes už nie je tou autoritou, ktorá by mohla hovoriť o tom, čo je ústavné, alebo čo je protiústavné. A bližšie sa k tomu vyjadrím možno v rozprave v ďalšom kole, alebo možno aj nie, však o tom nakoniec všetci vedia.
Hovorím, o týchto veciach rozhodne Ústavný súd, pravda, ak sa náhodou pánovi prezidentovi nepodarí Ústavný súd úplne zlikvidovať a stačí, aby nevymenoval ďalších ústavných sudcov, čo z ústavy tiež mal spraviť podľa môjho názoru, však. Alebo podľa vás nemusel preto, lebo pán prezident z hľadiska svojho vzdelania, svojej praxe, svojej funkcie a neviem čoho ešte rozhodol o tom, že jednoducho ústavní právnici, ktorí boli schválení Národnou radou Slovenskej republiky, nespĺňajú kritériá pána prezidenta Slovenskej republiky. Takže keď to takto pôjde ďalej, tak za chvíľu nebudeme mať žiadny Ústavný súd a potom som zvedavý, kto bude hovoriť o ústavnosti a kto ju bude vlastne prakticky napĺňať.

Ďakujem pekne. Nie je to pán poslanec Petrák, ale som to ja. Bohužiaľ, musím rozprávať cez mikrofón pána poslanca Petráka, lebo mi nefunguje hlasovacie zariadenie.

Ďakujem veľmi pekne pánovi kolegovi pánovi poslancovi Vašečkovi a môžem to tuná povedať úplne verejne, práve keď sme rozmýšľali o tejto cene, nás inšpirovalo Krištáľové krídlo preto, lebo myslím si, že som sa zúčastnil zatiaľ každého ročníka Krištáľového krídla, je to skutočne cena, ktorá má svoju obrovskú spoločenskú autoritu. A práve po rozhovoroch aj s držiteľmi Krištáľového krídla, aj s kandidátmi, aj s ľuďmi, ktorí sa okolo tejto ceny točia a ktorí naozaj spravili obrovský kus práce, sme prišli k názoru, že predsa je to len súkromná iniciatíva. A naozaj už je načase, aby aj štát zaujal istý postoj k takto ohodnoteným ľuďom, výnimočne ohodnoteným ľuďom s tým, ešte raz hovorím, preto to nadsadenie, v úvodzovkách, tej finančnej odmeny, preto, lebo jedná sa o výnimočné činy. To znamená, aj tá odmena je výnimočná, a preto sa o nej takto tuná bavíme ako o výnimočnej odmene. Môže sa úplne kľudne stať, že táto cena nebude udelená dva-tri roky, niekoľko rokov, lebo jednoducho nebude za čo, tá výnimočnosť nebude existovať. To neznamená, že teda s veľkou pompou budeme čakať na udelenie takejto ceny. Možno táto cena naozaj jednoducho nebude.
Takže naozaj táto spoločnosť, si myslím, že je natoľko vyspelá v tejto chvíli, že dokáže aj na základe takejto ceny oceniť tých výnimočných a že ich nemusí v tejto chvíli zaskakovať súkromná spoločnosť, hoci to robí skvele a fantasticky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne aj za tieto faktické poznámky, ale, páni, azda uznáte aj vy, že toto sú naozaj tak subjektívne veci, o ktorých hovoríte. Áno, áno, áno (reakcie z pléna), preto, ale ja si cez to všetko myslím, samozrejme, aj my, hej, jasné, jasné, ale ja si cez to všetko aj tak myslím, že tieto dve osobnosti sú, skutočne patria k najviac rešpektovaným osobám v rámci súčasnej spoločnosti a v rámci súčasného, no nazvem to tak škaredo, aj rozbitého politického spektra. Lebo aj, aj pán Dostál a iní poslanci, s ktorými za normálnych okolností by si asi nerozumel, sa dnes na istých veciach zhodnú, hej. Takže ako, hovorím nehľadajme v tejto chvíli to, čo nás rozdeľuje, ale hľadajme to, čo by nás eventuálne mohlo aj spojiť.
A ešte raz hovorím, tieto štátne ceny, ak prejdú, veď to je taká malá slovenská nobelovka, hej. Pre každého, pre každého, kto teda, preto je aj tá, aj tá suma taká, ako tam v tejto chvíli je a naozaj ide o to, že tá ekonomická situácia je taká, že tá spoločnosť tieto veci už prijme. Keby sme o tom hovorili pred tými 10 rokmi v čase krízy, no tak by asi tá spoločnosť sa nám skutočne vysmiala, a právom, že hovoríme o takýchto veciach v súvislosti s peniazmi, keď tá spoločnosť naozaj bojuje o prežitie. 
Takže áno, je to, je to skutočne aj v tom, že tá, tá spoločenská situácia je dnes taká, aká je a je, je absolútne iná ako bola pred 10 rokmi a dúfam, že taká aj dlho zostane.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, pán podpredseda. Ak dovolíte, ja by som nadviazal v prvom rade na to, o čom hovoril pán Dostál. Inak ja naozaj, skutočne nechcem, aby táto debata sa dostala do nejakého konfrontačného tónu. Myslím, že ani Dubček, ani Hurban si to nezaslúžia. A nezaslúžime si to ani my pri schvaľovaní alebo neschvaľovaní eventuálne tejto štátnej ceny preto, lebo napríklad o Dubčekovi bolo niekoľko konferencií po roku ´89, Dubček z každej tejto konferencie vyšiel ako istý symbol novodobých dejín, pozitívny symbol novodobých dejín, veľká osobnosť Slovenska, veľká osobnosť Československa, veľká osobnosť európska. O tom by sme sa hádam mohli porozprávať aj s Talianmi v Bologni a tak ďalej, a tak ďalej. Bolo veľa konferencií, ktoré Dubčeka v tom dobrom slova zmysle, v úvodzovkách, prepierali aj z jednej, aj z druhej strany.
Ja sa chcem ale dotknúť toho, o čom hovoril pán poslanec Dostál, a náročky vystupujem v rozprave, aby ste na mňa eventuálne mohli, mohli reagovať, lebo si myslím, že je to korektné, ktorý povedal o dvoch problémoch. Spomenul problém politický a problém ústavnoprávny. Ten problém politický tuná bude vždy preto, lebo sme tu z rôznych politických strán, máme rôzne politické názory. A tak ďalej a tak ďalej. Čiže ten problém politický tu bude vždy, dobre, že o ňom hovoríme, presviedčame sa navzájom o pozitívach a snažíme sa rešpektovať, v úvodzovkách, negatíva.
Ten problém ústavnoprávny je určite tiež načrtnutý problém, ktorý sa objavil v novinách. Avšak si nemyslím, že je to problém, pre ktorý by, ktorým, by sme sa mali nejak vážnejšie zaoberať preto, lebo ja už som, inak ja som, pán Dostál, aj predkladateľom novelizácie zákona o štátnych vyznamenaniach, kde som predkladal návrh, ktorý prešiel, spolu s profesorom Mamojkom vtedy, o medaile prezidenta republiky, ak sa nemýlim, hej, čo teda sme tiež tuná akceptovali, aby teda mohol prezident samostatne udeľovať medailu, svoju medailu jednak občanom, občanom Slovenskej republiky, ale aj občanom iných štátov za zásluhy v rámci svojho vlastného rozhodnutia.
Ja by som sa odvolal ale v rámci toho tzv. ústavnoprávneho problému na zákon o štátnych vyznamenaniach Slovenskej republiky, konkrétne na § 2, ktorý pomenúva a istým spôsobom hodnotí štátne vyznamenania. A teda v tom paragrafe 2 sa hovorí: Štátne vyznamenania sú – Rad bieleho dvojkríža, Rad Andreja Hlinku, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Pribinov kríž, zriaďuje sa medaila prezidenta Slovenskej republiky ako štátne vyznamenanie, o čom som hovoril, a bod 3, prosím, aby ste si to pozreli, sú iné vyznamenania, iné vyznamenania podľa osobitných predpisov. To znamená, tento zákon je osobitným predpisom, je osobitný predpis, ak prejde. Čiže neporušujeme nič.
Samozrejme, môžeme sa ešte sporiť o tom, že či štátna cena je klasickým vyznamenaním, alebo nie je. Myslím si, že kritériá, kritériá štátneho vyznamenania z tohto zákona jednoducho táto štátna cena táto štátna cena nespĺňa preto, lebo, preto, lebo tie vonkajšie atribúty tejto ceny, keď už teda o inom nehovoríme, nespĺňajú kritériá, ja neviem, gombík a stužky, medaily, a tak ďalej a tak ďalej. Táto štátna cena je, to sú len peniaze a dekrét s podobizňou či už Hurbana alebo alebo Dubčeka.
Ďalej ste hovorili o tej cene, že sa teda bude týkať ďalšia cena predsedu Národnej rady. No táto cena má v parlamente, iste si pamätáte, veľkú tradíciu, je to cena, ktorú dávali aj predchodcovia pána súčasného predsedu Národnej rady, čiže v podstate nadväzujeme na akúsi tradíciu, ktorá tuná, ktorá tuná vždy bola, teda vždy nie, ale posledné roky. No a dostáva sa táto tradícia do nejakej legislatívnej podoby zákona.
Ďalšia otázka z vašej strany bola, prečo teraz a prečo nie pred desiatimi rokmi. Veľmi jednoducho. Tá ekonomická situácia je dnes taká, že myslím si, že táto spoločnosť si to môže dovoliť, oceniť takýmto spôsobom ľudí práce. To je jedna vec. A druhá vec je, táto cena nie je nároková. Môže sa stať 3, 4, 5 rokov, alebo ona vôbec nemusí byť udelená, tu sa čaká na významný čin, ktorý bude posudzovať spoločnosť, novinári, poslanci, všetci. Všetci budú spoločne, či už chváliť alebo kritizovať tých, ktorí tie ceny budú dávať, resp. nebudú dávať. To je cena kolektívov, jednotlivcov, tam to, to poňatie je nesmierne širokospektrálne a nehľadajte v tom stále nejaký zlý úmysel. Neexistuje ten zlý úmysel žiadny. Vôbec sa to netýka napríklad vyznamenaní, ktoré dáva, pri všetkej úcte, pán prezident, nech by dával akékoľvek vyznamenania. Toto s tým nemá vôbec nič spoločného.
Takže hľadajme skôr to, čo nás spája, ako to, čo nás rozdeľuje, lebo hovorím, vyznamenania, resp. táto štátna cena, či už jedna alebo druhá, to neni proti nikomu, to je pre niekoho.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som v stručnosti uviedol druhé čítanie nášho návrhu zákona. Cieľom predkladaného návrhu zákona je ustanoviť každoročné udeľovanie štátnej ceny, poviem to takto všeobecne, ktorou vláda Slovenskej republiky oceňuje činy a aktivity jednotlivých alebo spoločných kolektívov, ktoré boli mimoriadne prínosné pre rozvoj jednotlivých sfér spoločenského, kultúrneho a ekonomického života v Slovenskej republike za uplynulý kalendárny rok.
To je všetko, ďakujeme veľmi pekne, skončil som.