Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi začať tým, čo tu už bolo spomenuté, a teda to je fakt, že tento zákon sa prijíma účelovo. Prijíma sa účelovo na to, aby mohli pokračovať v tejto oblasti eurofondy a ich čerpanie a tomu teda zodpovedá aj celkový návrh toho zákona, ktorý sa prácne opravuje aj tu v parlamente a ktorý nie je dostatočne premyslený, aj keď má aj teda svoje svetlé stránky, o ktorých sa aj tu už hovorilo. Ako dôsledok to teda bude mať naozaj nárast byrokracie a v praxi tá implementácia nebude taká, ako by pri serióznom mienení takéhoto zákona mohla byť. Keď som sa na finančnom výbore pýtal teda predkladateľa, akým spôsobom je navrhnutý plán implementácie tohto zákona, lebo toto nie je iba taký zákon, toto je zákon, ktorý by si vyžadoval veľmi rozsiahly plán implementácie, lebo sa týka prakticky celého toho súkolia fungovania štátnej správy. Keď som sa teda pýtal na konkrétny plán implementácie, tak mi bolo povedané, že štátna správa bude mať na implementáciu pol roka, to je celý plán. Skrátka, sa to schváli a štátna správa bude mať na implementáciu pol roka. To je všetko. To znamená, toto ilustruje veľmi názorne účelovosť toho zákona.
Jedna vec napríklad, len keď ju vypichnem, ktorá by sa mohla zdať drobnosťou, tak je, že sa tam spraví databáza teda zamestnancov štátnej správy, bude tam databáza nadbytočných zamestnancov, atď., a tak ďalej. V súčasnej dobe ani mnohé ministerstvá nevedia, koľko zamestnancov verejnej správy pod nich patrí. Napríklad ministerstvo školstva vám nevie povedať, koľko máme na Slovensku učiteľov, ani teda verejne zamestnaných, nie súkromných učiteľov. Sú minimálne dve databázy a každá hovorí úplne iné číslo. A tento zákon len tak úplne, úplne, úplne mimochodom hovorí, že spraví sa, že bude teda komplexná, komplexná databáza všetkých zamestnancov verejnej správy a s rôznymi podkategóriami a tak ďalej. Veď to je jeden obrovský, rozsiahly IT a iný projekt, ktorý treba dobre naplánovať a dať dokopy. Skrátka zo stavu, že ani jednotlivé ministerstvá nevedia, koľko majú pod sebou zamestnancov, chceme dospieť do stavu, kedy máme prehľad o celej štátnej, resp. štátnej správe, možno verejnej správe, je náročný, náročný proces, ktorý treba dobre pripraviť. A toto je iba malá časť toho zákona, len malá časť toho zákona.
Poďme na takú časť, ako je napríklad spomínané hodnotenie zamestnancov. No, hodnotenie zamestnancov, je mi jasné, že v praxi to bude, že sa tam nakliká, ja neviem, desať bodov, tam bude a, b, c, d v nejakých všeobecných kategóriách. Ale toto neni reálne hodnotenie, to ani netreba robiť, ak to má byť takto aplikované do praxe. Jednoducho keď chceme spraviť hodnotenie zamestnancov, tak daná organizácia musí predovšetkým vedieť svoje vlastné ciele, ktoré chce dosiahnuť. Predpokladám, že to hodnotenie bude ročné, takže aj tá organizácia si musí vedieť zadefinovať svoje ročné ciele, tieto ciele budú musieť byť špecifické, merateľné, atď., aby mali nejaký význam.
No dnes jednotlivé organizácie štátnej správy takéto ciele ročné, štvorročné zadefinované jednoducho nemajú. Takže ako vyhodnotíme toho zamestnanca, či jednoducho podľa schválených cieľov sa dopracovával k výsledku a aká bola jeho miera dopracovania sa k výsledku? Bude tam také, že bol usilovaný, a teraz ho jeho nadriadený alebo niekto bude hodnotiť, že áno, nebol. Ale čo keď robil na tom, čo keď vynachádzal koleso, ktoré už je vynájdené? Tak aká je reálna efektivita potom takéhoto zamestnanca?
Čiže máme tu ďalšiu časť tohto zákona, ktorá teda by si pri serióznej aplikácii vyžadovala radikálne zmeny v štátnej správe, zadefinovať ciele, potom merať výsledky, to znamená, že spraviť si teda celý projekt na to, ako v ktorej organizácii, keďže štátna správa je tiež rozľahlá a určite učiteľa nebude merať tak isto ako niekoho, kto spracováva eurofondy na životnom prostredí, tak jeden obrovský rozsiahly projekt na to, akým spôsobom sa merajú výsledky a spracováva sa dosiahnutie cieľov jednotlivých štátnych organizácií.
A toto sú len také dve časti toho zákona, pričom každá z nich by si vyžadovala jeden obrovský, rozsiahly, tak by som povedal, že prevratný, prevratný projekt. Takže je úplne zjavné, akým spôsobom do toho pol roka tento zákon bude aplikovaný. Bude aplikovaný preto, aby sa čerpali eurofondy, a bude aplikovaný tak, že nejako formálne skúste spĺňať v každej jednej štátnej organizácii literu tohto zákona, aby sme niečím mohli zalepiť oči Európskej komisii, že to akože, akože robíme. Bohužiaľ, ani len teoreticky mi na finančnom výbore nevedel predkladateľ povedať, aspoň nejakú osnovu akéhokoľvek, akéhokoľvek plánu. Pritom na štátnu správu sa je treba pozrieť komplexne.
Za súčasnej situácie sú oveľa závažnejšie veci, ktoré treba prednostne vyriešiť v štátnej správe, a taká tá najväčšia je, že jednoducho máme rozsiahlu a slabo platenú štátnu správu, Aj tento samotný zákon rieši tabuľkové platy, pričom tie tabuľky, čo uvádza v dvoch kategóriách, sú pod úroveň 500 euro v hrubom. To znamená, 500 eur je podľa premiéra Roberta Fica minimálna mzda, akú chce súčasná vláda v blízkom čase dosiahnuť, ale zároveň tá istá vláda plánuje dve kategórie platov pod 500 eur. Takže aj to s tou minimálnou mzdou nie je mienené seriózne, pretože tie reálne plány sú iné.
Keď len sme spomínali to hodnotenie, či vôbec má byť tabuľkové, nemá byť alebo ako tabuľkové má byť, tak si myslím, že namiesto toho tzv. neporiadku v tabuľkách by sme si skôr mali identifikovať organizácie, kde jednoducho tabuľkové platy vôbec netreba. Napríklad je tam Kancelária prezidenta. No asi v Kancelárii prezidenta netreba zadefinovávať nejaké tabuľkové platy, stačí dať rozpočet a už teda vedúci kancelárie nech si zamestná, keď chce za ten istý rozpočet 5 ľudí, keď chce za ten istý rozpočet 30 ľudí, akokoľvek to považujú za efektívne, pretože tam nie sú miesta pri okienkach ako niekde v Sociálnej poisťovni, kde, kde sa vyžaduje nejaká kontinuita, nejaké ovládanie nejakých dlhodobých procesov alebo nejakých sociálnych zákonov. Čiže keď chceme odstrániť aspoň časť toho neporiadku, tak si identifikujme organizácie štátnej správy, kde vieme zrušiť tie tabuľkové platy úplne.
Čo treba najprv teda so štátnou správou spraviť? Neefektivita je veľmi, je veľmi dôležitou črtou. Máme druhú najbyrokratickejšiu správu, štátnu správu v Európe, po Luxembursku, čo je miniatúrna krajina, takže tých by sme asi nevedeli predbehnúť, aj keby sme veľmi chceli. A je to podľa Medzinárodnej organizácie práce, nie je to, nie sú to nejaké moje výpočty. Zostalo nám to dedičstvo z komunizmu, v istých sférach sa tá štátna správa ešte ďalej rozmnožovala, rozširovala a v súčasnosti jednoducho máme absolútne nadbytočnú štátnu správu. Takže najprv je si treba identifikovať, ktoré zákony sú nadbytočné, ktoré funkcie štátu sú nadbytočné, koľko vecí robíme, že robíme jednu vec desiatimi spôsobmi, desiatimi zákonmi atď. a zredukovať, zredukovať tieto procesy.
Poviem príklad úplne taký jednoduchý, idete si zaregistrovať auto. Ťažko si je predstaviť jednoduchšiu operáciu ako registrácia auta, proste jeden jediný úkon. Ale vy si zoberiete technický preukaz, na ktorom je pečiatka ministerstva dopravy, to znamená, že ministerstvo dopravy všetky údaje z technického preukazu toho auta má v databáze. Čo musíte spraviť, zobrať ten technický, ktorý je teda z ministerstva dopravy, vyplniť si žiadosť na polícii na dopravnom inšpektoráte, vyplniť si žiadosť, kde tie isté údaje, ktoré jedno ministerstvo už má v databáze, znova, znova vypĺňate do papierovej žiadosti a následne to odovzdáte polícii a táto polícia to znova, to, čo už má štát v databáze, znova na základe vašej písomnej žiadosti to nahadzuje do nejakej svojej databázy, tie isté údaje. No, úplne jednoduchý úkon a koľko úradníkov navyše, navyše zamestnáva. A teraz si predstavte, celú tú rozsiahlu štátnu správu, kde takýchto neefektívnych procesov, a toto pritom je taký proces, ktorý je užitočný, lebo každý si asi potrebujeme, kto si kúpime auto, zaregistrovať to auto, toto je aspoň užitočný proces, aj ten sa robí úplne neefektívne. Ale keď bol audit na ministerstve financií, tak sa zistilo, že nielenže užitočné procesy sa robia neefektívne, ale že sa robia procesy, ktoré niekde začínajú, vzniká to nejakým papierom, ten papier putuje, niečo sa k nemu pridáva, pripisuje, odpisuje a na konci toho procesu to skončí nikde. To znamená, že to je proces, ktorý je nejakým zákonom, predpisom definovaný, ale on niekde začína, nemá žiaden reálny význam, prejde celým ministerstvom a končí niekde na konci bez akéhokoľvek výstupu, lebo však aj tak to nikto, taký proces alebo jeho výsledok, nepotrebuje. A takýchto procesov na tom len jednom jedinom ministerstve, ktoré si dovolím povedať, že je možno najefektívnejšie riadené zo všetkých ministerstiev, tak takých tam našli desiatky, ak to neboli stovky takýchto úplne nezmyslených procesov, ktoré niekde vznikajú niekde zanikajú, nemajú žiaden reálny, žiadne reálne opodstatnenie a žiadne reálne výstupy.
Čiže toto je najprv treba si zadefinovať a potom možno zistíme, že nám stačí desatina štátnej správy, pretože nemusí jeden úradník vypisovať do technického preukazu údaje na ministerstve dopravy, potom to nemusí prejsť žiadateľom a potom to nemusí niekto nahadzovať na polícii, ktoré patrí, ktorá patrí pod ministerstvo vnútra.
Čiže zadefinujme si najprv toto a potom zistíme, že pred tým, ako budeme vytvárať rozsiahle databázy, ucelené, zamestnancov a tak podobne, tak tých zamestnancov bude oveľa, oveľa, oveľa menej a celá tá štátna správa bude oveľa, oveľa jednoduchšia a tým pádom aj takýto zákon sa bude dať spraviť oveľa kvalitnejší a implementácia toho zákona následne na štíhlu a efektívnu štátnu správu bude neporovnateľne ľahšia a pri tomto zákone potom nebudeme musieť debatovať o toľkých eventualitách a detailoch.
Dám ako príklad napríklad aj Škandináviu, lebo Škandinávia sa vždy uvádza ako nejaký, ako nejaká oblasť s bezbrehým socializmom, ktorá zázračne, napriek bezbrehému socializmu, funguje. No, sú tam vysoké dane z príjmu fyzických osôb. Keď sa pozrieme na firemné dane, tie sú také ako u nás, v Nórsku je vyššia daň a napríklad vo Fínsku je nižšia daň firemná, ale čo sa týka štátnej správy, tak tam sú veci, ktoré aj inde na Západe patria pod štátnu správu, tak tam sú outsourcované súkromným firmám databázy aj štátnych zamestnancov a veľa procesov zo štátnej správy je outsourcovaných, je to elektronizované a outsourcované súkromným firmám. Čiže opäť, ak chceme naozaj spraviť tú štátnu správu efektívnou, spravme si jej porovnanie, spravme si aj porovnania. A možno niečo také budem robiť cez Parlamentný inštitút, porovnanie toho, aké zákony a teda akým spôsobom je outsourcovaná štátna správa v Škandinávii, vo Švédku a v ďalších krajinách a implementujme niečo z toho. A opäť budeme potrebovať oveľa menší počet štátnych zamestnancov a oveľa menej problémov s tým spojených budeme musieť vyriešiť.
U nás bola takou premárnenou šancou tá reforma ESO, ktorá nám, bohužiaľ, zvýšila náklady na administratívu, lebo teraz sú vyššie, ako boli pred ňou, zvýšila nám počet štátnych zamestnancov. A pri tejto príležitosti opäť raz spomeniem to, čo som hovoril na začiatku, pretože keď sme sa ministra Kaliňáka, za ňu zodpovedného ministra, pýtali, že aký bol počet štátnych a verejných zamestnancov pred a aký po, a teda ak tvrdí, že reforma zefektívnila, tak o koľko zredukovala štátnych zamestnancov a verejných zamestnancov, odpoveďou bolo, že po prvé, efektivita sa nemusí dosahovať iba redukciou počtu zamestnancov a po druhé, absolútne sa nedá povedať preto, že sa menili kategórie zamestnancov, nejakú databázu má ministerstvo vnútra, nejakú databázu svoju má ministerstvo financií a tak ďalej. Čiže týmto chcem ešte poukázať v praxi na to, že tento zákon, tento návrh zákona nie je mienený seriózne, je to veľmi účelový návrh zákona, pretože len taký projekt, ako danie si dokopy toho, koľko vlastne máme zamestnancov a ich presná evidencia roztriedi do kategórií, by si vyžadovalo veľký projekt, ktorý sa vôbec nechystá, pretože tá štátna správa má podľa vyjadrenia predkladateľa nejako implementovať do pol roka ten zákon.
Takže ešte raz len zhrniem, veľa iných vecí sa dá urobiť so štátnou správou tak, aby sme mali štíhlu, efektívnu štátnu správu. A to neznamená horšie služby ľuďom, naopak, keď je štíhla a procesy sú efektívne, tak s materskou netreba behať, keď sa vybavuje, od jedného úradu k druhému, ale sa jednoducho jedným alebo teda pár klikmi vybaví od počítača, a prinajhoršom keď teda nechce robiť s počítačom, tak si to na jednom mieste vybaví veľmi, veľmi ľahko a nemusí behať od jedného úradu k druhému. Takže toľko k tomu. Rozmýšľajme nad tým, ako implementovať veci, ktoré vedú k reálnej efektivite, a takýto účelový zákon, si myslím, že je lepšie nepredkladať.
Ďakujem pekne za pozornosť.