Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.11.2016 o 11:37 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem kolegom za všetky pripomienky. Asi začnem odzadu. Pani Vaľová, veľmi sa teším, že Humenné naozaj môže ísť príkladom, ak je to tak, ako hovoríte v poskytovaní služieb pre svojich občanov. Samozrejme toto je cesta. Ja som hovorila o zariadení, ktoré majú výslovne v zákone stanovené, že ZpS-ky, ZOS-ky berú finančný príspevok z ministerstva práce. A tam som hovorila o tom, že tieto zariadenia naozaj nebudú vedieť sa vyfinancovať, lebo už čerpajú niekoľko rokov zo svojich rezerv, ktoré sú skrátka minuté. A teším sa na nový zákon, len sa bojím, že či naozaj nebude v podobnom duchu, ako bol v roku 2008 upravený práve vami, ktorý spôsoboval veľké problémy. Ale buďme optimisti a čakajme, že čo vláda pripraví. Chcem veriť, že to bude zákon, ktorý vyrieši systém poskytovania sociálnych služieb.
Pani poslankyňa, že otvoríte si niekedy štatistiky, prosím vás, kým niečo poviete? Je pravdou, včera povedali, že najviac Slovákov, z OECD, odchádza študovať do zahraničia. A odkedy je vláda pána Fica pri vláde alebo odkedy je funkčná vláda SMER – SD, zdvojnásobil sa počet mladých ľudí, ktorí nieže odchádzajú len študovať, odchádzajú za prácou. O tomto som hovorila. Prosím vás, nájdite si štatistiky a pozrite si to.
Samozrejme, teším sa znižovaniu percenta nezamestnanosti. Zabúdate povedať, že toto je proste celosvetový, celoeurópsky trend, chvalabohu. A zabudli ste dodať, že neznižoval sa, doteraz sa neznižoval ten počet nezamestnaných tak rýchlo ako v iných krajinách. Ale tešme sa, že máme nezamestnaných. A ešte, keď ste sa toho dotkli, ja som predsa hovorila, že máme až dve tretiny dlhodobo nezamestnaných, dlhodobo nezamestnaných, a na tých sa robí naozaj veľmi málo programov a používajú sa v službách zamestnanosti neefektívne programy. Takže teším sa, že či okrem toho, že budú vyraďovať ľudí z databázy nezamestnaných, poskytnú aj nejaké nové služby.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.11.2016 9:57 - 9:57 hod.
Erika JurinováĎakujem pekne.
Ďuriš Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR
Evidovala som, pardon, prepáčte, pani poslankyňa, myslím, že pán poslanec Goga sa prihlásil až potom, keď som uviedla, že evidujem jednu faktickú poznámku od pani poslankyne Jurinovej.
Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Veľakrát...
Ďakujem pekne.
Ďuriš Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR
Evidovala som, pardon, prepáčte, pani poslankyňa, myslím, že pán poslanec Goga sa prihlásil až potom, keď som uviedla, že evidujem jednu faktickú poznámku od pani poslankyne Jurinovej.
Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Veľakrát sme už hovorili o tom, že medzi také základné tri ohrozenia rodiny patrí práca, bývanie a málo služieb. Práca v zmysle, že mladí necítia istotu v tom zotrvaní na pracovisku a možno neistotu v tom, že nájdu rovnako kvalitné pracovné miesto, bývanie, o ktorom sa pani kolegyňa Verešová vlastne, abo na ktoré sa zamerala vo svojom príspevku v tom, že nemajú, cítia sa, že nemajú dostatok finančných zdrojov a často to spôsobuje aj tým, ako je nastavená naša spoločnosť, že preferuje naozaj vlastníctvo bytov alebo domov, tak im je potom zaťažko aj možno, alebo je zhoršená mobilita za prácou. A nedostatok služieb. To sú tri ohrozenia, ktoré ovplyvňujú to, že naši mladí ľudia nechcú jednak prichádzať do zväzkov a nechcú rodiť deti podľa toho, ako by si ich v mladosti priali.
Veľmi sa mi páči, akým spôsobom ste sa zamerali na tému bývania. Pre mňa je dôležité memento pre Slovensko to, že naozaj štát musí robiť takú politiku, aby mladí ľudia, aby dal možnosť mladým ľuďom existovať v prenajatých bytoch. Ale nieže prenajatý v súkromnej sfére, ale aby naozaj štát vytvoril politiku, ktorá by stavala byty pre mladých, akoby rozbehové byty. Možnože tým by sa zlepšila situácia práve aj v migrácii za prácou, ľudia by sa prestali cítiť zviazaní, ja neviem, so svojím pôvodným bývaním.
Takže ďakujeme veľmi pekne za taký komplexný príspevok v oblasti bývania.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.11.2016 9:21 - 9:23 hod.
Erika JurinováA znova si pomôžem príkladom z Maďarska, tam za päť rokov, ako spustili také rôzne prorodinné opatrenia z rôznych oblastí, teda cez školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, výstavbu, ja neviem, ešte čo všetko, zvýšila sa im za päť rokov pôrodnosť alebo natalita ženy, teda jedna žena porodí, 1,23 bolo v roku 2010 a dnes 1,46. Dostali sa síce stále len na úroveň našej krajiny, ale za päť rokov takto zvýšiť natalitu, to je podľa mňa sila. A budem sa tešiť, že príde raz vláda, ktorá tú skutočnú rodinnú politiku urobí.
Sociálne služby, to je oblasť, v ktorej sa orientuješ, v ktorej vlastne celý život pracuješ a asi ako jedna z mála máš úplný prehľad o tom, aké potreby sú v jednotlivých regiónoch alebo medzi ľuďmi a aké možnosti sú štátu. Sociálne služby budú fungovať, len ak sa urobí skutočná, úplne totálna reforma sociálnych služieb. A štát sa musí veľmi rýchlo zamýšľať nad touto reformou. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.11.2016 11:37 - 11:39 hod.
Erika JurinováPani poslankyňa, že otvoríte si niekedy štatistiky, prosím vás, kým niečo poviete? Je pravdou, včera povedali, že najviac Slovákov, z OECD, odchádza študovať do zahraničia. A odkedy je vláda pána Fica pri vláde alebo odkedy je funkčná vláda SMER – SD, zdvojnásobil sa počet mladých ľudí, ktorí nieže odchádzajú len študovať, odchádzajú za prácou. O tomto som hovorila. Prosím vás, nájdite si štatistiky a pozrite si to.
Samozrejme, teším sa znižovaniu percenta nezamestnanosti. Zabúdate povedať, že toto je proste celosvetový, celoeurópsky trend, chvalabohu. A zabudli ste dodať, že neznižoval sa, doteraz sa neznižoval ten počet nezamestnaných tak rýchlo ako v iných krajinách. Ale tešme sa, že máme nezamestnaných. A ešte, keď ste sa toho dotkli, ja som predsa hovorila, že máme až dve tretiny dlhodobo nezamestnaných, dlhodobo nezamestnaných, a na tých sa robí naozaj veľmi málo programov a používajú sa v službách zamestnanosti neefektívne programy. Takže teším sa, že či okrem toho, že budú vyraďovať ľudí z databázy nezamestnaných, poskytnú aj nejaké nové služby.
Vystúpenie v rozprave 24.11.2016 10:37 - 11:25 hod.
Erika JurinováZaujala ma, a to už idem priamo k rozpočtu, a to, čo ma zaujalo, aj použijem v pozmeňovacom návrhu, ktorý máme pripravený, vysoká hodnota rezervy. Je naozaj veľmi vysoká. Je to položka, ktorá je nie celkom jasne zadefinovaná, resp. nie celkom jasne zadefinovaná z pohľadu poznania dôvodov a využitia. Z môjho pohľadu dávame často podľa nie priorít, ale politicky výhodne. Aj preto sme sa rozhodli s kolegyňami použiť časť tejto rezervy na zachránenie situácie v oblasti sociálnych služieb a to vo vykrytí deficitu vo financovaní poskytovateľov a zariadení pre seniorov, zariadení opatrovateľskej služby. Máme totiž za to, že práve toto je rozumné využitie časti rezervy. Ide o jednorazové navýšenie, lepšie povedané, dofinancovanie sociálnych služieb, ktoré dlhší čas upozorňujú, že už ďalej nedokážu tieto svoje činnosti vyfinancovať, pretože ich situácia je dlhodobo neriešená. Nepomôže im budúci rok nový zákon, ktorý je hudbou až nasledovného obdobia. Ak chceme, aby vykonávali službu aj tento rok, a vieme, že vyčerpali všetky svoje finančné rezervy, východisko vidím jedine v navýšení sumy na sociálne služby. Áno, v rozpočte je suma na sociálne služby už navýšená, ale len vzhľadom na novely zákona, ktoré boli predložené. A práve dofinancovanie služieb ZPS a ZOS v tom zahrnuté nie sú.
Vláda predkladá teda, ako som spomenula, novely zákonov o sociálnych službách i novely zákona o kompenzáciách. Tam budeme dávať pozmeňovacie návrhy. Ale je jasné, že ak by boli prijaté, tak bez toho, aby malo ministerstvo zabezpečené finančné krytie, nie je možné uplatňovať navýšenie rozpočtu kapitoly ministerstva práce. Práve preto podávame pozmeňovák, ktorým chceme zabezpečiť presun financií z kapitoly predsedu, rezervy vlády do oblasti poskytovania sociálnych služieb v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pripomínam, že tým neriešime problematiku dlhodobej starostlivosti, tá nás tak či tak dobehne. Dlhodobá starostlivosť, povedzme si teda, buď na čo máme a zadefinujme to, ale nevieme vyfinancovať systém tak, ako je dnes nastavený. A apelujem teda na ministerstvo, aby hľadalo ten najspravodlivejší systém, možno aj nový poistný systém, ktorým by sme túto dlhodobú starostlivosť vedeli vyfinancovať. Včera večer som o tejto téme s pánom ministrom stratila slovo a chápem, že toto je oblasť, ktorá nie je jeho, a jeho pohľad ako pohľad človeka dohľadu nad financiami taký, že, že potrebuje to veľa peňazí a veľa peňazí nie je. Áno, ale práve preto treba vymyslieť taký systém, ktorý bude ufinancovateľný a nebude diskriminačný v možnostiach klientov.
Dovolím si teraz prečítať samotný pozmeňovací návrh, ktorý rieši nič iné iba dofinancovanie sociálnych služieb na tento rok, a podávame ho z tohto dôvodu, lebo existuje vážna obava, že poskytovatelia nedokážu ďalej poskytovať služby, ku ktorým sa klientom zaviazali.
Takže pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Anny Verešovej, Silvie Shahzad a Soni Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017, tlač 230.
Vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2017 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov celkom "3 442 793 925" nahrádza sumou "3 408 865 605" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ "3 442 793 925" sa nahrádza sumou "3 408 865 605".
V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "2 221 285 720" nahrádza sumou "2 255 214 040" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov Európskej únie "2 018 391 312" sa nahrádza sumou "2 052 319 632".
2. V prílohe č. 4 v kapitole 48 – Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu "3 442 793 925" nahrádza sumou "3 408 865 605".
V prílohe č. 4 v kapitole 22 – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa suma výdavkov spolu za kapitolu "2 221 285 720" nahrádza sumou "2 255 214 040" a suma výdavkov na program 07C0A Podpora sociálnych služieb (to je kód a názov programu) "88 000 000" sa nahrádza sumou "121 928 320".
Odôvodnenie: Navrhuje sa zvýšenie výdavkov v kapitole č. 22 – Ministerstva práce na dofinancovanie sociálnych služieb. Tieto prostriedky sa odoberú z kapitoly č. 48 – Všeobecná pokladničná správa, vzhľadom k výške rezervy na rok 2017 v objeme 100 000 000 eur.
Toto je celý pozmeňovací návrh, ktorý, ktorého, o podporu žiadam celé plénum aj pána ministra. Vysvetlila som, myslím, že dostatočne jasne, prečo existuje naozaj možnosť, že nie každému klientovi, ktorý dnes poberá túto službu, bude umožnené túto službu poberať aj naďalej, len z dôvodu, že nedokážu niektoré zariadenia túto službu poskytovanie tejto služby len z finančných dôvodov udržať. Pripomeniem, že ide o to, že finančný príspevok pre, a nejde len o neverejných poskytovateľov, pozor, ide aj o verejných poskytovateľov, príspevok sa od roku 2008 nemenil v žiadnej forme. Je stanovený na 320 euro na klientov. Jedna vec je počet zazmluvnených klientov pre zariadenie, ale druhá vec je, že aj keď príspevok dostanú, vzhľadom na zvyšujúce sa náklady nedokážu poskytovatelia vyfinancovať všetky povinnosti, ktoré z toho plynú. Vieme, že sa zvyšuje minimálna mzda, každoročne vieme, že platia personálne, personálne normatívy, takže je to naozaj a pádne riešenie problému sociálnych služieb na rok 2017. A ja budem stále veriť, že na ďalší rok už bude platiť nový zákon o sociálnych službách, ktorý bude systém, ktorý vytvorí systém, ktorý nepoškodí ani jedného klienta.
Dovoľte mi teda prejsť k ďalším bodom, ktoré sa týkajú rozpočtu. Vybrala som si niekoľko možno drobností a jednu väčšiu kapitolu ministerstva práce, sociálnych vecí, takže postupne budem prechádzať tak, ako som to nachádzala v rozpočte a ako som prichádzala k novým informáciám. Priznám sa, že keď som prichádzala na túto schôdzu, veľmi ma prekvapila novela zákona, kompetenčného zákona. Už som to tuná spomenula vo faktickej poznámke, nastáva veľká zmena. Podľa mňa je to veľká zmena pre ministerstvo dopravy, ktoré už stráca nielen názov ministerstvo regionálneho rozvoja, ale stráca v podstate kompetencie, ktoré s tým súvisia, a celá kapitola sa presúva, celá kapitola regionálnej politiky sa presúva na Úrad vlády. Možno by sme sa mali tešiť, že naozaj minister dopravy sa bude odteraz venovať len doprave, nič iné mu tam nebude akoby zavadzať. Ale mne sa možnože skôr nepáči ten presun na Úrad vlády, pretože stále beriem tento orgán ako ten, ktorý by mal plniť špecifické úlohy a nie zaoberať sa samotným výkonom.
Agenda regionálneho rozvoja prechádza teda, beriem to viac politicky, agenda regionálneho rozvoja prechádza od MOST-a – HÍD k SMER-u. Úrad vlády získa vplyv najmä na priamu pomoc zaostalejším regiónom. Je pravdou, že toto bola taká vlajková loď minulej vlády SMER-u, kedy vládli sami, tak možnože naozaj politicky rozumiem, len stále mi tam do toho nepasuje, že tomu Úradu vlády dávame stále viac a viac povinností a kompetencií, ako keby sme ho pomaly menili na nejaké ministerstvo. Úrad vlády samozrejme získava aj veľkú časť zdrojov alebo teda všetky zdroje na túto oblasť. Splnomocnencom pre najmenej rozvinuté regióny je Anton Marcinčin a prejdú teda zároveň na Úrad vlády aj asi dve desiatky zamestnancov sekcie a bude môcť pracovať s približne so sumou 200 mil. eur. Uznáte, že je to naozaj veľmi vysoký balík peňazí. A tuná vôbec nechcem povedať, že by Marcinčin, že by pán Tóno Marcinčin bol v tejto otázke pre mňa nedôveryhodný, možnože práve naopak, každopádne považujem za zvláštnu tú tichosť, ktorá lepšie pasuje k tomu, k tomu potvrdeniu, že ide len a len o politické oddelenie peňazí, my sa vám nebudeme miešať do vašich kšeftov, vy sa nám nemiešajte do našich. Len budem dúfať, toto používam veľmi často, budem len dúfať, že nejde len o kazenie si vzájomných kšeftov.
Druhá vec, ktorá ma prekvapila, že tento rok opäť narastá počet zamestnancov štátnej správy. A to som vlastne v úvode hovorila, že možno tuná sú kryté tie rezervy štátneho rozpočtu, ktoré nejakým spôsobom alebo veľmi málo reflektujú na, na sťahovanie výšky výdavkov, na šetrenie, o ktorom aj pán minister hovoril, že bude rád, keby sa naozaj začne, pred chvíľkou o tom hovoril práve v sekcii zdravotníctva. A oblasť narastania zamestnancov štátnej správy mi akosi nezapadá do konceptu, ktorý prednedávnom predstavil. Teda pred nedávnom? Teda tri roky dozadu, štyri roky už tomu budú, ktorý predstavil minister Kaliňák v rámci reformy ESO. Tam sme sa mali dočkať znižovania počtu a zefektívnením štátnej správy. Nedeje sa to, naozaj sa to nedeje a nie som z toho nijako nadšená. Aj keď nejde o výrazné číslo, predsa len ide o trend, ktorý tiež nemá pre mňa veľmi pozitívnu výpoveď. Každoročne sa aj napriek tomu, že každoročne sa hovorí o znižovaní výdavkov verejnej a štátnej správy, tak každoročne sa tento počet zamestnancov, štátnych zamestnancov, zamestnancov verejnej správy navyšuje. A vlastne po tom, ako končí predsedníctvo, by som očakávala, lebo minulý rok som to chápala možno tak, že naozaj budú potrebné, navýšiť počet zamestnancov kvôli predsedníctvu. Budúci rok predsedníctvo už nemáme a počet štátnych zamestnancov sa nám stále navyšuje.
Takže očakávam, pán minister, konsolidáciu počtu zamestnancov a tým dôjde aj ku konsolidácii financií vo výdavkovej časti, možno nie tak závažnej a silnej, ale predsa len. Budem rada, keď už nastúpi trend znižovania počtu zamestnancov a zvyšovania úrovne a kvality týchto zamestnancov. V tejto súvislosti iba pripomeniem, že máme v druhom čítaní zákon o štátnej službe, a práve v súvislosti s týmto mi pripadá, či to navýšenie opäť nebude súvisieť len so zabetónovaním zamestnancov na svojich pozíciách. A to sa nechcem dotknúť žiadneho úradníka, lebo si uvedomujem, že ich podmienky sú naozaj často tiež nezávideniahodné. Predsa len však ešte stále platí, že dostať sa v regióne do štátnej správy znamená mať veľa známych na správnych miestach. Ale ešte raz, nechcem sa týmto nikoho dotknúť a chcem veriť, že výberové konania nebudú len fraškou tak, ako sa to po regiónoch hovorí. A tuná by som možno rada povedala, že práve na ministerstvách na nižších pozíciách sa táto výčitka väčšinou netýka.
Včera kolega ukazoval graf, na ktorom ma zaujalo zopár vecí. Išlo o grafické znázornenie schvaľovania daňových zákonov. Ten graf som si zabudla, teraz som si ho zabudla vypýtať, aby som si to overila, ale prekvapilo ma, že práve v roku 2015 bolo prijatých najviac zmien v daňových zákonoch. Veď takéto konanie rozkývava celý daňový systém. Jasné, že dôvod na to bol jednoznačný, zvýšiť príjem do rozpočtu úpravou daní. Ale ten paradox, že chceme viac daní, zavedieme viac poplatkov, zvýšime dane, zaťažíme prácu, dáme viac povinností namiesto toho, aby sme rovnako, ako postihujeme bežných občanov, o to viac postihovali tých, o to viac postihovali tých, ktorých štát na týchto daniach okrádajú, sa mi zdá čudné. Aby sa po Slovensku naozaj nemuselo hovoriť, že chránite zlodejov. Áno, je mi jasné, že Finančná správa sa snaží, rozkrýva mnohé prípady, ale stále takí tí jasní obabrávači sa zdajú neohrození.
Teraz chvíľočku k eurofondom. Ešte ukážem teda ten graf, o ktorom som hovorila. V tom poslednom stĺpci je počet noviel prijatých za rok 2015. Naozaj je to extrémny nárast a myslím, že to skutočne spôsobuje potom jednak, že nestíhajú sa ľudia oboznamovať s tými novými povinnosťami, ktoré majú, a zároveň spôsobuje to nestabilitu celého systému na Slovensku. Ďakujem pánovi kolegovi. Eurofondov sa dotknem len veľmi stručne. Najvyšší kontrolný úrad chcel kontrolovať – toto hovorím čerstvú správu z priebehu, ja neviem, pred dvoma dňami alebo včera, ako sa čerpajú nové eurofondy – no zistil, že sa vlastne ešte poriadne ani nečerpajú. Preto kontrolu, ktorú si naplánoval vopred, nakoniec zrušil. Máme dva roky od začiatku nového programového obdobia a z balíka eurofondov v sume 14 mld., a to je bez programu rozvoja vidieka, zatiaľ vyčerpalo iba 1,62 percenta. To je stav k 4. novembru. Je to o to viac alarmujúce, že ide o posledné obdobie, kedy môžeme čerpať eurofondy. Ja verím tomu, že vláda sa nechce opäť spoliehať na to, že nám bude táto lehota predĺžená, ako to bolo pri poslednom programovacom období.
Podpredseda vlády Pellegrini by mal zanalyzovať, prečo sa fondy čerpajú tak pomaly a predstaviť plán, ako čerpanie zrýchliť. Bolo by mi veľmi ľúto, ak by sme takéto konanie mali považovať za šetrenie, ktorým vylepšujeme výsledky Slovenska. Lebo jasné, keďže nečerpáme eurofondy, nie, nečerpáme ani spoluúčasť Slovenska na týchto fondoch alebo na týchto projektoch. Takže nechcela by som sa dožiť, toto, aby toto bol zdroj šetrenia. V čase, kedy naozaj eurofondy môžu naštartovať mnohé investície. A ďalšia obava, ktorá z toho vyplýva, a pre mňa je to viac ako jasné, že na konci opäť príde obdobie, kedy sa bude veľmi rýchlo súťažiť o získavanie eurofondov a odmenou za to pre Slovensko bude nič horšie, ako vracanie eurofondov, lebo rýchlo často znamená zbrklo. Ale ak sa vrátim, v podstate tým, že nečerpáte, naozaj šetríte rozpočet, ale to verím, že vašou snahou nechce byť.
Včera som si prečítala kratučkú správu. Malta ako nastupujúca predsednícka krajina predstavila svoje logo na tlačovej besede. To len na margo tlačovej besedy pána premiéra, včerajšej tlačovej besedy pána premiéra s ministrom Lajčákom. U nás za státisíce veľkolepé akcie, na Malte tlačovkou. Každý samozrejme podľa toho, na čo má alebo podľa rozumu. Pán minister opäť preto na vás apelujem, aby ste si skutočne dobre strážili svojich blízkych spolupracovníkov, lebo zdroj neefektívnosti môže byť veľmi blízko vás, a nie len neefektívnosti, ale aj korupčníctva a klientelizmu. Dbajte na to, nech sa skutočne šetrí. No a tak ma vlastne táto správa navodila do oblasti ministerstva zahraničných vecí, ktoré doteraz spravovalo kapitolu podpory a ochrany ľudských práv. Asi stýkrát spomeniem, ale veľmi rada to spomeniem, že sa teším, že celá oblasť ochrany a podpory ľudských práv a od nasledujúceho roka už aj dotačná schéma s tým súvisiaca je presunutá na ministerstvo spravodlivosti, ktoré dostalo túto oblasť do svojej kompetencie. Tam tiež už niekoľkýkrát pochválim pani ministerku Žitňanskú, že sa zhostila tejto témy naozaj zodpovedne a aj tím ľudí, ktorí na týchto témach pracuje, sú pre mňa znakom, že to začala brať vážne.
Pristavím sa krátko pri podpore zahraničných Slovákov, čo je položka rozpočtovaná práve v tejto kapitole. Iste všetci viete, že táto podpora ide cez Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí. A ešte niekedy dávno sa vláda uznesením zaviazala poskytovať vyšší finančný balík pre túto inštitúciu a teda zároveň pre podporu Slovákov žijúcich v zahraničí a samotná vláda Roberta Fica sa to zaviazala a doteraz to, bohužiaľ, nebolo uskutočnené. Áno, môžme opäť hovoriť o tom, že teda nemôžme rozširovať míňanie, lebo chceme šetriť, ale dávam na zváženie, že bolo by dobré možno sa pozastaviť aspoň na prerozdeľovaní tohto jedného zdroja, z ktorého sa podporujú Slováci žijúci v zahraničí, pretože dnes už nemáme len jednu skupinu zahraničných Slovákov, ktorí žijú na Balkáne, ale pribudli aj migranti politickí zo šesťdesiatych rokov alebo socialistickí. A dnes vieme, že nám migrujú do zahraničia mladí ľudia, ktorí ak nechceme, aby stratili identitu alebo ak by bolo niečo, čo by ich vedelo opäť ťahať, tak aj toto je jeden zo spôsobov udržiavania kultúry, udržiavania spätosti so svojou pôvodnou materskou krajinou. Takže preto možno apel aj na ministra financií, ale hlavne na Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí, aby obracali svoju pozornosť aj na tieto skupiny.
Dovoľte mi presunúť sa v krátkosti ešte k ministerstvu spravodlivosti. Tam ma zaujíma iba jedna oblasť a to téma obetí. Je to téma, ktorú otváram často. Viem, že nie je veľmi zaujímavá pre mnohých ľudí, viem, že to často spomínam, ale inak to nejde, aby sme pochopili dôležitosť témy a následnej pomoci. Dovolím si ešte v skratke vsunúť aj Centrum právnej pomoci, ktorému začne nová éra po nastúpení novej riaditeľky, to je tiež správa čerstvá pár dní. A rovnako vkladám do nej veľké nádeje ako som síce vkladala aj do predchádzajúceho riaditeľky, ktorá tiež vzišla z výberového konania. Tu však začína už byť jasné, že bez financií sa zázraky robiť dajú len veľmi ťažko. A tiež ma zaujíma debata, ktorá sa viedla, možnože bude teraz alebo teraz ustane, o rozšírení kompetencií tohto úradu aj na pomoc pri trestných konaniach. Doteraz sme Centru právnej pomoci, obmedzené vlastne svoju pôsobnosť a kompetencie len na občianske spory. Len podotýkam, ak táto debata bude pokračovať, aj keď by bola debata o ľudí, ktorí sú takisto v hmotnej núdzi alebo v sociálne zlej situácii, takáto služba Centra právnej pomoci sa do budúcna nezaobíde bez finančného krytia. Vieme, že už dnes práve kvôli aj nízkym platom je veľká fluktuácia v týchto centrách právnej pomoci a ani nestíhajú plniť agendu, ktorá im vyplýva vlastne z ich kompetencií.
V októbri 2012 začala platiť smernica Európskeho parlamentu, ktorá stanovuje minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, a mala byť transponovaná do 16. novembra 2015, čo bolo pred rokom. U nás sme stihli len veľmi symbolickú transpozíciu, ktorou sme doplnili čiastkové úpravy Trestného zákona, a rada to pripomínam, lebo je to úplne choré, cez zákon o anabolických látkach. Uznáte sami, že takto urobená transpozícia je nielen nedôstojná, ale je jasné, že nemala šancu ani byť urobená dôsledne. K skutočnej transpozícii, som si to zmenila, skutočnej transpozícii sa pristupuje až teraz, keď ministerka Žitňanská obnovila, chvalabohu, činnosť pracovnej skupiny, ktorá má pripraviť samostatný zákon o obetiach, načo by mali nadväzovať zmeny a doplnky niektorých zákonov. Treba však povedať, že to nie je všetko, čo smernica od členských štátov vyžaduje. Práve v súvislosti s prípravou štátneho rozpočtu sa chcem pýtať už teraz, alebo prosím pána ministra, aby si to niekde poznačil, že aj s ohľadom na toto nabudúce sa zvýšia nároky ministerstva spravodlivosti na oblasť ochrany obetí. A tak, ako sú pripravené podmienky pre implementáciu smernice predovšetkým v rezorte spravodlivosti v súvislosti so zabezpečením dostatočných zdrojov, tak bude vznikať otázka, odkiaľ tie zdroje prídu. Ešte raz hovorím, že tu vám hovorím už teraz pripomienku do budúcoročného rozpočtu, ktorý bude musieť ministerstvo spravodlivosti abstrahovať, pretože je nevyhnutné na túto oblasť hľadať zdroje. Naše povinnosti si napríklad vyžadujú, aby členské štáty viac investovali do personálu, vybavenia alebo aj zariadení. Ide aj o zmeny v budovách, súdnych budovách, aby boli oddelené čakárne pre obete, čakárne pre obvinených. Je potrebné zabezpečiť technológie na videospojenia a videozáznamy pre zaznamenávanie výsluchov zvlášť zraniteľných obetí. Najmä detí, obetí sexuálnych útokov a podobne. Je potrebné plánovať a financovať celoplošnú systematickú a kontinuálnu odbornú prípravu personálu a je mi jasné, že práve ministerstvo spravodlivosti, ale aj prokuratúra na tomto pracujú. Tie ich vzdelávacie programy sú na dobrej úrovni, takže budú sa len vlastne rozširovať. V niektorých prípadoch dokonca viem, že už prebiehajú školenia v tejto oblasti, za čo ich chválim. A čo je dôležité, smernica vyžaduje zabezpečenie podporných psychosociálnych služieb vrátane poskytovania právnych informácii, ku ktorým musia mať prístup všetky obete, niektoré obete majú právo aj na bezplatnú právnu pomoc. A tu je ešte otáznik, kto bude niektorým ohrozeným skupinám poskytovať túto právnu službu. Hovorila som o tom v súvislosti s Centrom právnej pomoci, že usudzuje sa alebo uvažuje sa, že možnože časť kompetencií prejde aj práve na nich. A na toto všetko, pán minister, bude treba hľadať zdroje.
Dovoľte mi posunúť sa ku kapitole sociálnych vecí. Pri uvedomení si toho, že ide o druhú najväčšiu kapitolu, mi je úplne jasné, že ťahanie peňazí do nej je pre ministra financií možno nepochopiteľné, ale, pán minister, treba si naozaj uvedomiť, že častokrát práve zmeny v daňových zákonoch a poplatkoch, ich navyšovanie, vyháňajú nie len peniaze z vrecák ľudí, ale i mnohých jednotlivcov, ba celé rodiny doháňajú na pokraj a často aj do chudoby. A vtedy musí práve nastúpiť štát. Ďalší problém je, že mnohé dávky sú naviazané na jeden parameter. Myslím napríklad výšku dávky často naviazanú na životné minimum, ktoré neumožní len tak ľahko jednotlivcovi sa vymaniť zo zlej situácie. Pritom vôbec nie som zástancom zvyšovania dávok len tak. Len tak za nič, ale jednoznačne som za povinnosť štátu sprevádzanie ľudí v časoch ich zlej situácie. Možno tak by sa nám nestalo, že v skupine nezamestnaných máme až dve tretiny dlhodobo nezamestnaných. Chýba mi rozvinuté sociálne podnikanie, nie však také, ako pred pár rokmi predstavila pani Tomanová a pani Vaľová.
Ak som si pozrela úvodnú rozpočtovú tabuľku kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, prekvapilo ma, že plusy majú len výdavky typu vianočný príspevok a sociálne služby. Ostatné položky vzhľadom k tomu, že sa trendovo znižuje počet poberateľov viacerých dávok, to pripúšťam, sú mínusové. Z toho mi však vyplýva, že štát uznal akoby starostlivosť o jednu skupinu starších spoluobčanov a zdravotne znevýhodnených občanov. Preto musím zopakovať dlhodobo nevyriešený problém, ktorý hovorí o tom, že treba nielen navýšiť systém, ale najmä zreformovať a nanovo nastaviť poskytovanie. Nasledujúci rok bude však pre mnohé zariadenia prelomový, pretože ak vláda neprijme opatrenie, o ktorom som už hovorila, možno aj vo forme nášho pozmeňováku, stane sa, že mnohí z 18-tisíc ľudí, ktorým je poskytovaná starostlivosť, sa môžu ocitnúť na ulici a bez pomoci. Preto náš pozmeňovák, a vláda, preto teda dávame ten náš pozmeňovák, a budem chcieť, aby vláda riešila nový a spravodlivejší systém, ktorý začne platiť od roku 2018.
Z ďalších položiek stálych výdavkov sa navyšuje oblasť kompenzácií. Vzhľadom na novelu, ktorá je v druhom čítaní, je to pochopiteľné, hej, lebo tam sa navyšujú nároky vzhľadom na zmenu zákona. Ale upozorňujem, že neustále poukazujeme na to, že kompenzácie sa poskytujú a posudzujú často neobjektívne. Česť výnimkám. A ak by som chcela byť vulgárna, niekedy mám pocit, že toho čierneho Petra v podobe neschválenia príspevku musí proste vždy niekto dostať. Skrátka, príspevok nemôže dostať každý. Takto to často vnímam od úradov, ktoré tieto príspevky schvaľujú, že proste nemôže mať každý nárok. Áno, pokiaľ je posúdený, spravodlivo posúdený, som za to. Tá selekcia samozrejme musí byť. Ale ak vidíte, že človek, ktorý má rovnakú diagnózu, neprichádzajú žiadne iné vplyvy, alebo že máte klientov alebo ľudí, ktorí žiadajú o kompenzáciu, majú rovnakú možno finančnú situáciu, majú rovnaké zdravotné postihnutie, nemajú pridané žiadne iné obmedzenia, tak vidíte, že jeden človek to dostane a druhý človek, lebo už asi úrad práce zvažuje, že už dosť bolo, tak ten príspevok nedostane. A, bohužiaľ, s týmto sa naozaj stretávam. Ja viem, že to znie zle. A chcem veriť, že práve aj zmenou posudzovania sa toto obmedzí. Je to dôležité, aby sa posudzovanie zosúladilo, aby sa zo štyroch posudzovaní stal, vytvoril jeden orgán, ktorý bude posudzovať pre všetky druhy, ktoré sú, alebo na posúdenie na všetky úkony. To jeden z hlavných princípov, ktoré budeme žiadať, aby sa do zákona dostali. Máme informácie, že jedná sa o tom, pripravuje sa systém, a je veľmi dôležité, aby bol tento princíp jednotného posudzovania v ňom použitý.
Neustále poukazujeme, ako neopatrne sa narába s najväčším potenciálom krajiny, a to sú rodiny. Vždy ma irituje, keď si prečítam v rozpočte program podpora rodín. Vždy mám samozrejme na mysli podpora rodín, ale z rôznych uhlov pohľadu, ale už teraz viem, už to ani nepripomienkujem, že prečo táto kapitola neustále klesá. Lebo nám klesá počet ľudí, ktorí túto podporu požívajú. Že toto nie je žiadna prevencia, toto nie je nič, toto je len holé odovzdávanie príspevku. Keďže nám klesá počet detí, tak táto kapitola nepotrebuje žiadne navýšenie, tak sa znižuje aj výdavková oblasť v tejto kapitole. Dobre, hej, už som to pochopila. Už to ani neberiem, proste sú to len dávky, ktoré má povinnosť zo zákona ministerstvo odovzdávať, tak ich odovzdáva a teší sa z toho, že tých ľudí je stále menej. A tunak sa mi zdá, že ide o strašné mrhanie s kapitálom, ktorý práve v podpore rodín by Slovenská republika mohla mať.
Hovorím si, že či naozaj si minister Richter myslí, že či robí jeho ministerstvo, vlastne aj všetky ministerstvá, lebo je to prierezová téma, či robí všetko na zlepšenie demografie a odvrátenie katastrofy na Slovensku v podobe chýbajúcej pracovnej sily a nárastu výdavkov na sociálne služby, ale i z pohľadu Sociálnej poisťovne, nárastu dôchodkov, či naozaj urobili dosť preto, aby sa situácia, ktorá je z pohľadu demografie hrozivá, nejakým spôsobom otočila. Mňa by určite oveľa viac ako prídavok na dieťa potešil konečne ucelený program rodinnej politiky. Napríklad i taký, aký majú v susednom Maďarsku. Viem, že túto krajinu neradi používame ako príklad, ale tam som s stretla s tým, že rodinnú politiku robia naozaj prierezovo. Oni sa nehrajú, že toto je len v gescii ministerstva práce, toto je v gescii ministerstva financií, toto je v gescii ministerstva dopravy, oni nahliadajú na problém celistvo. Majú vytvorenú koncepciu podpory rodín, ktorá zahŕňa zmeny v oblastiach všetkých ministerstiev, ktoré sa toho týkajú. A ešte možno taká zaujímavosť, že už len to, že my máme ministerstvo práce, sociálnych vecí, zvlášť, ministerstvo školstva, zvlášť, ministerstvo zdravotníctva, áno, sú to, veľmi veľké rezorty, ale u nich to urobili tak, že majú jeden rezort – ministerstvo ľudských zdrojov, myslím, že tak sa volá, ktorý zahŕňa len tieto tri najdôležitejšie naše ministerstvá, ktoré vstupujú do programu.
Pripomeniem, že v oblasti rodinnej politiky sme konštatovali tri ohrozenia – práca, byty a služby. A toto je dôvod, prečo sa naše rodiny boja uzatvárať zväzky a rodiť deti. Prosím vás, začnite pripravovať celistvú rodinnú politiku.
V závere tejto kapitoly sa pristavím pri aktívnych politikách trhu práce. Už som spomenula sociálne podnikanie. Rada by som povedala, že v zákone o službách v zamestnanosti máme už dnes množstvo nástrojov, z ktorých tie zložitejšie, ale v iných štátoch využívané ako efektívnejšie, vôbec nerozvíjame. Tým sa oberáme konečne možno aj o úspechy, ktoré, by sme takýmito opatreniami pri zamestnávaní rizikových skupín vedeli uspieť. Áno, viem, pripravujú sa zmeny, ale zatiaľ som vyrozumela, že len v spôsobe vyraďovania z úradov práce, z vyraďovania, teda vyraďovania nezamestnaných z úradov práce. Neviem, prečo sa tak ministerstvo bráni podporovať službu napríklad podporovaného zamestnávania, čo je služba aktívnej prípravy a hľadania pracovného miesta pre znevýhodnených. Prečo ministerstvo ustúpilo od inkluzívneho zamestnávania, čo je tiež druh sociálneho podnikania? Prečo podporujete neefektívne programy podpory zamestnávania, ktoré sa už ukazujú ako nie veľmi efektívne? Aj keď nám boli predstavované ako vyhodnotené možno jeden z najlepších v rámci Únie. Nie je sa potom čomu čudovať, že tí, ktorí dlho nerobia, tých neviete priviesť k zmene návykov, a opodstatnene, a nechcete im venovať zdroje, a tých, ktorí si ešte ani nestihli privyknúť na prácu, teda mladých, vyháňate týmto konaním do zahraničia. Uvedomujete si, že počas vašich vlád za posledných pár rokov sa zdvojnásobil počet mladých ľudí, ktorí zo Slovenska utiekli? Len preto, že sa boja začínať na Slovensku. Lebo nevidia perspektívu, lebo vidia, že aj keď sa vrátia a upozornia na nekalé praktiky, sú zosmiešňovaní, udupávaní. Je to zlé aj z tohto pohľadu, pán minister.
A zopakujem jednu vetu, ktorú som už povedala. Nie je čudné, pán minister, že z programu ľudské zdroje napríklad nebola vypísaná ešte ani jedna výzva? Sme dva roky v novom programovacom období a z tohto programu nebola vypísaná ani jedna výzva. A zopakujem, verím, že nie kvôli tomu, že šetríme zdroje Slovenskej republiky. Obávam sa, že tu je problém inde, že nie je ministerstvo práce teraz konkrétne, ale predpokladám, že aj iné rezorty, dostatočne pripravené na toto programovacie obdobie.
Skončím problematikou týkajúcou sa ľudských práv. Úrad vlády má dva podprogramy, činnosť Úradu vlády a politika národnostných menšín. A už som spomínala, že vlastne na Úrad vlády prichádza aj jedna celá nová zložka ministerstva dopravy. Predpokladám, že to budú odteraz tiež o činnosti vlády. Čo ma však tiež trochu zaráža, a vlastne ani nieže zaráža, pozitívne to hodnotím, ako som si prechádzala jednotlivé položky z Úradu vlády, potom aj organizácie, ktoré sú napojené priamo na všeobecnú pokladničnú... Jak sa to volá? Kni...? Všeobecnú pokladničnú správu, či ako? Áno, tak tam dochádza k navýšeniam tak približne okolo 3 percenta. A veľmi potešilo, že práve v programe národnostných menšín je navýšenie 16 percent. Verím tomu, že toto je spôsobené alebo že takto pozitívne sa pristúpilo hlavne kvôli tomu, že súčasťou koalície je strana MOST – HÍD. A za toto im ďakujem. Priznám sa, že trošku som sa obávala, či nepôjde o také jednostranné navýšenie v tejto oblasti len pre niektorú národnostnú skupinu, ale naozaj prezrela som si, ako je postavená výzva, a musím konštatovať, že všetky národnostné skupiny sú rovnomerne o 16 % navýšené. Takže to je taká druhá potešujúca správa. Popri tom som si všimla, že tých 16 % navýšenia má aj profesionálne teleso Ifjú Szivek. Som milovníčka folklóru, takže aj to ma teší, len teda škoda, že nemáme viac takýchto štátom podporovaných telies, ktoré ukazujú aj na iné kultúry národnostných menšín.
No a čo sa týka rezervy premiéra, nejdem sa zaoberať jednak výškou 1,3 milióna. Len budeme dúfať, že ju bude používať rozvážne bez náznakov pomoci svojim, ako sme to včera počuli. Lebo toto priamo od neho a od jeho kolegov už niekoľkokrát vyšlo z úst.
Rozpočty inštitúcií, ktoré som spomenula, že sú uvedené v kapitole pokladničnej, Všeobecnej pokladničnej správy, sú navýšené teda zhruba okolo 2 %, a zarazilo ma, že len pri národnom stredisku pre ľudské práva je to navýšenie o 0,92 percenta. Asi. Že proste ani nie 1 percento. Aj keď sa mi to snažil pán štátny tajomník na výbore vysvetliť, že došlo k navýšeniu kvôli, minulý rok kvôli nejakým technickým veciam, obnovovali, aj tak som si nie istá, že či to nie je, poviem, škodlivé práve pre toto zariadenie. Aj keď v minulosti by som možno, že bola súhlasila s takýmto nízkym navýšením, ale za tieto posledné roky, ako sa tam ustálila situácia, už nevidím toľko alebo nepočujem toľko negatívnych správ na túto inštitúciu.
Skôr by som sa pozastavila pri kancelárii, verejnej ochrankyni práv, ktorá vzhľadom na to, že sme mali možnosť len ju posúdiť s predchádzajúcim ombudsmanom, je mimoriadne, vzhľadom na to, čo sme tu mali predtým, mimoriadne aktívna práve v skúmaní, preverovaní situácií štátnych inštitúcií, čo pred tým naozaj nebolo zvykom. A to, že jej sa neustále hádžu prekážky pod nohy a úrad aj napriek tomu všetkému vykonáva svoju činnosť, niekedy nad ich sily, si zaslúži minimálne ústnu podporu. A ja budem veriť, že raz sa dožijú aj toho, aj možno navýšenia zdrojov na, teda kvôli ľudským zdrojom, aby mohli v slušných finančných podmienkach pracovať zamestnanci a rovnako aby mohli obsiahnuť kompletnú agendu, ktorou je ombudsmanka poverená. Lebo takisto to množstvo podnetov, ktoré prichádza vzhľadom na nedodržiavaní niektorých inštitúcií, nedodržiavania ľudských práv zo strany našich štátnych orgánov, bohužiaľ, rok od roku narastá.
No, pán minister... A ešte predsa len. Dovolím si tunak pripomenúť aj Ústav pamäti národa, ktorý, ja to beriem, že po dvoch rokoch zažíva akoby mocenských zápas o úlohy Ústavu pamäti národa. Je asi zbytočne hovoriť o tom, ako dlho hľadali priestory po vypovedaní, teda po ukončení zmluvy s ministerstvom dopravy, s týmito peripetiami sa vyše roka trápili, neviem, či aj možno dva. Nakoniec majú priestory po dvoch rokoch hľadania, vystal iný problém nespokojnosti s vedením. Áno, nech sa prešetria veci, ktoré nemajú byť, ktoré nie sú kóšer, alebo ak ich niekto považuje za kóšer, za nie správne. Toto bude úloha národného kontrolného úradu. Ale ja si dovolím podčiarknuť, že ja tam vidím mocenský zápas o túto inštitúciu, a to nie je dobrým znakom. Nielen pre ÚPN-ko, ale ani pre našu spoločnosť.
No, pán minister, máte naozaj ťažkú inštitúciu, pozíciu, aj ťažkú inštitúciu, aj ťažkú pozíciu a je veľmi zlé, že pri rozpočte tu sedíte sám a nemáte tu ministrov, ktorým sú venované jednotlivé kapitoly, aby si mohli ponosy vlastne na svoje kapitoly sami vypočuť. Beriem to, že ste tu takým hromozvodom a bútľavou vŕbou, ktorá nedokáže ovplyvniť niektoré politiky rezortov. Ale ste ten, ktorý nemôže dopustiť, aby kapitoly neuvážene rástli, a ste ten, ktorý musí dodržiavať stanovenie cieľov a priorít. A mne je len ľúto, že ciele stále posúvate a priority sa často menia. Teraz nemyslím zase vás konkrétne, ale na jednotlivých ministrov. Ale i tak ste jeden z pár ministrov, ktorý máte rešpekt nielen u kolegov, ale myslím, že aj na celom Slovensku. Držím vám palce, nepokazte si to, aj keď s niektorými vecami neviem súhlasiť, viem, že k príprave tohto zákona roka vždy pristupujete veľmi zodpovedne.
A prosím ctených kolegov o podporu nášho pozmeňovacieho návrhu, ktorý, pripomeniem, rieši dofinancovanie sociálnych služieb, ktoré, pravdepodobne mnohé z nich, na budúci rok nebudú vedieť fungovať a poskytovať služby, ktoré sa svojimi zmluvami zaviazali poskytovať.
Ďakujeme veľmi pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.11.2016 10:23 - 10:23 hod.
Erika JurinováNo a na záver iba, že som presvedčená o tom, že len dobrými rozhodnutiami, ktoré zatiaľ som nevidela u pána ministra, je možné opravovať cesty, budovať novú infraštruktúru. Jednoducho pán minister nedostatočne hľadá zdroje, ktoré by boli využité práve aj na budovanie R3. Ako bolo mi až zle, keď som si prečítala, koľko bude stáť úsek kilometra cesty na Kysuciach. Predčí to naozaj všetko, všetku normálnosť, ktorá sa dá v tomto nejako uplatniť. Ja budem držať pánovi Janckulíkovi palce, aby sa mu podarilo vylobovať, v úvodzovkách, čo najviac na to, aby sa dostavali plán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.11.2016 11:24 - 11:25 hod.
Erika JurinováĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 22.11.2016 17:58 - 18:19 hod.
Erika JurinováMinule som pozitívne vyzdvihla, že vláda si osvojila riešenie, ktoré sme použili aj my pri predkladaní novely, podobný systém vylúčených osôb navrhoval pán poslanec Kadúc, pán poslanec Pollák, boli aj iné spôsoby riešenia, z ktorých čiastky sa ocitli tiež v tejto novele, ktoré sme navrhovali spolu s Evou Horváthovou alebo pani poslankyňou Jankou Šipošovou,...
Minule som pozitívne vyzdvihla, že vláda si osvojila riešenie, ktoré sme použili aj my pri predkladaní novely, podobný systém vylúčených osôb navrhoval pán poslanec Kadúc, pán poslanec Pollák, boli aj iné spôsoby riešenia, z ktorých čiastky sa ocitli tiež v tejto novele, ktoré sme navrhovali spolu s Evou Horváthovou alebo pani poslankyňou Jankou Šipošovou, takže som rada vlastne, že pán minister po troch rokoch uznal, že požiadavka vytvorenia registra vyučených osôb je naozaj opodstatnená a aj spôsob zabránenie osobám, ktoré poberajú príjmy alebo sociálne dávky od štátu, je dôvod na to, aby sa regulovala oblasť hazardu aj takýmto spôsobom.
V tomto smere s novelou veľmi súhlasím aj fandím jej a rovno poviem, aby som sa potom k tomu už nevracala, že do istej miery v tomto moja radosť končí, pretože čakala som, že bude možno viac ústretovejší aj k pripomienke, ktorú, myslím, že už bol ten pozmeňovací návrh prečítaný, že kde sa dostáva do registra vyučených osôb aj podmienka, žeby mohla do tohto registra osôb navrhovať aj partnerov. To sa mi zdá veľmi, aby, teda neviem celkom pochopiť tú argumentáciu, prečo by partner nemohol zasahovať takýmto spôsobom do veci, pokiaľ to spôsobuje problém naozaj rodine, nielen samotnému človeku, je mi jasné, že on bude nešťastný alebo nebude sa mu to páčiť, lebo mu zakážu niečo, po čom túži a baží, ale na druhej strane nechá možnosť ďalších viac osôb máchať sa v tej špine, ktorá z toho plynie.
Zabudla som ešte jedno potešenie pri tom registri uviesť, že som veľmi rada, že bol prijatý je pozmeňovák pána poslanca Mira Sopka, ktorý hovorí o tom, že študenti, ktorí poberajú sociálne štipendium, budú zaradení, budú môcť byť zaradení do tohto registra vyučených osôb.
Vo svojom pozmeňováku, ktorý predkladáme aj spolu s kolegyňou Veronikou Remišovou, by sme boli rady, keby sa doplnila ešte jedna skupina ľudí, a to sú ľudia, ktorí majú na svojej hlave, tak to poviem, exekúcie. Kolegyňa už hovorila s vami, pán minister, a verím, že nájdete možno spôsob, alebo teda ešte zvážite preto podporu aj tohto nášho pozmeňovacieho návrhu, ktorý môže opäť zachrániť rodiny širšieho okruhu ľudí.
V závere teda si dovolím vám pozmeňovací návrh prečítať. Téma hazardu je skutočne pre naše hnutie kľúčová už len z toho pohľadu, že vnímame, tak ako v Bratislave existuje veľmi veľká skupina hráčov, vnímame, že práve aj v zaostalejších oblastiach Slovenska, najmä teda v oblastiach, kde je väčšia rómska komunita, hazard kradne ľuďom ich životy. Podporuje teda gamblerstvo aj, gamblerstvo podporuje zároveň aj užívanie alkoholu, drog a celkovo o tom sa tu už veľa rozprávalo a určite si uvedomujú viacerí, že liečba z týchto závislostí si určite vyžaduje aj ďalšie a ďalšie náklady pre spoločnosť, ktoré však často ľudia postihnutí gamblerstvom nemajú šancu ani dostať.
Takže opäť som pri tom, že na jednej strane štát získava peniaze z hrania, na druhej strane neposkytuje dostatočnú pomoc tým, ktorí prepadnú gamblerstvu. Na jednej strane si opäť môžme povedať, že čo s tým má ministerstvo financií, ale, bohužiaľ, je to široký okruh, ktorý, a nemôžme sa tváriť, že je to len finančníkov práve preto, že je to možno z pohľadu príjmov veľmi dôležitá kategória, tak sa musíme snažiť vyselektovať tých, ktorí na to jednak nemajú financie a jednak to, že spôsobujú škody nielen sebe, ale aj svojim blízkym, svojim rodinám. Zopakujem, že každý jeden gambler ovplyvní svojím spôsobom života a svojou zhoršenou situáciou ďalších desať až pätnásť ľudí. Nevraviac na to, že podľa štúdie, ktorá prišla z Čiech alebo ktorá je, ktorá bola vytvorená v Čechách, alebo vyskúmaná v Čechách, tak na 1 euro, ktoré príde do rozpočtu, sa štát podieľa ďalšími 4 eurami na sanáciu škôd. Takže o nejakom prílive do štátneho rozpočtu je tiež veľmi ťažko, alebo veľmi ľahko môžeme pochybovať o tom, že to má naozaj pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Keďže je to neviditeľná časť, teda vplyv na sekciu zdravotníctva a sociálnych služieb v tom nedokážeme postrehnúť.
Može to tak by bola taká pripomienka pánovi ministrovi Kažimírovi, že by stálo skutočne za to, aby si dal vypracovať takúto štúdiu aj svojimi inštitúciami. Možnože by aj Inštitút finančnej politiky v spolupráci s Inštitútom práce a rodiny z ministerstva práce, sociálnych vecí, alebo ktorý je pri ministerstve práce, by sa do toho mohli pustiť. A verím, žeby to otvorilo oči v mnohých smeroch, može by to zmenilo aj nahliadanie na práve na reguláciu hazardu.
Dávam teda kvôli tomu, čo som už povedala, dávam do pozornosti všetky pozmeňováky, ktoré predkladali kolegovia z nášho hnutia, aby ste zvážili podporu, ich podporu. Nejde nám o to, aby sme len ničili, zničili hazard, tak ako to, sme to počuli od niektorých zamestnancov alebo ľudí, ktorí prevádzkujú tento hazard, našou snahou je, aby sme ochránili tých, ktorí s hazardom v živote majú problémy. Tých, ktorí nemajú na to a hrajú a tým ohrozujú nielen svoje zdravie, ale aj zdravie psychické, ale aj fyzické svojich ľudí.
Kolegyňa Remišová poukazovala, teraz neviem, či to bolo v tomto príspevku, alebo niekde inde, poukázala na to, že zvyšuje sa, u gamblerov je jednak väčší sklon k sebazničeniu, počet sebevrážd je oveľa vyšší práve v tejto skupine, ale rovnako aj u, samovraždy partnerov sa vyskytujú vo väčšej miere ako pri iných rôznych dôvodoch.
Príjem do štátneho rozpočtu za minulý rok bol okolo 170 mil. euro a tuná by som znova chcela pripomenúť to, že nie je to príjem do štátneho rozpočtu, je to možno naoko príjem, ktorý vidíme vo forme príspevkov, poplatkov, skôr daní a poplatkov, ktoré z hazardu plynú, ale nikde nemáme zdokladované, koľko štát vydáva na sanáciu problémov s tým vzniknutých.
Chcela by som tiež pochváliť reguláciu zahraničných nelicencovaných poskytovateľov ohľadom hazardných hier, čo je určite vhodné z hľadiska výberu daní, no znova nedostačujúce, pokiaľ ide o lepšiu ochranu ľudí a najmä mladistvých.
Do tretice by som chcela ešte pochváliť samotného ministra Kažimíra, ktorý veľmi ústretovo reagoval v predchádzajúcom, teda v prvom čítaní v rozprave a prejavil veľkú snahu a ochotu urobiť všetko pre to, aby rozumné veci boli podporené, a zároveň povedal, že urobí všetko pre to, aby petíciu, ktorá bola zbieraná v Bratislave, aby nevyšla nazmar. Nemám to tu presne poznačené, aké slová použil, ale viem, že ma to veľmi nadchlo. A zatiaľ teda viem, že pani kolegyňa Pfundtner predložila pozmeňovací návrh teraz, prednedávnom, dúfam, že získa podporu, ale na druhej strane možnože s takou malou, lebo určite ten pozmeňovak podporíme aj v našom klube, na druhej strane s takou malou obavou, že či zasa neprídu poskytovatelia hazardných hier, alebo teda tí, ktorí pracujú v tomto biznise, či neprídu s návrhom na Ústavný súd o pozastavenie tohto ustanovenia, pretože ho môžu napadnúť ako diskriminačné. Kiež by sa tak nedialo.
Ale preto si myslím, že oveľa čistejšie riešenie by bolo mať zrušenie povinností a vytvárať petíciu, ktorá by práve v tejto chvíli vedela práve Bratislave pomôcť s celou kauzou, ktorá traumatizuje 136-tisíc ľudí, ktorí sa pod petíciu proti hazardu v Bratislave podpísali.
Takže, pán minister, verím, že tie slová, z ktorých sme sa tešili, naozaj dôjdu k naplneniu, niektoré už vlastne sa naplnili aj prijatím pozmeňovacích návrhov cez výbory, a budem veriť, že ešte niektoré z pozmeňovacích návrhov, ktoré budú prečítané v pléne, bude nad nimi rozmýšľané a chcem veriť, že budú aj podporené, pretože majú veľký potenciál v tom, v ochrane slabších.
Dovoľte mi teda, aby som prečítala pozmeňovací návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej, Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
1. bod. K čl. I k doterajšiemu bodu 68 § 35a ods. 2: V čl. I v doterajšom bode 68 v § 35a sa odsek 2 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:
"d) ktorí študujú na verejnej vysokej škole, súkromnej vysokej škole alebo štátnej vysokej škole v dennej forme štúdia, v študijnom programe prvého stupňa, v študijnom programe druhého stupňa alebo v študijných programoch spojeného prvého a druhého stupňa a zároveň im bolo priznané sociálne štipendium,
e) voči ktorým je vydaný exekučný príkaz na zápis do registra fyzických osôb vylúčených z hrania hazardných hier18ac)."
Poznámka pod čiarou k odkazu 18ac) znie: "18ac) § 179b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č.../2016 Z. z."
Doterajšie odkazy 18ac) až 18ah) a poznámky pod čiarou k odkazom 18ac) až 18ah) sa označujú ako odkazy 18ad) až 18ai) a poznámky pod čiarou k odkazom 18ad) až 18ai).
2. bod. K čl. I k doterajšiemu bodu 68 (§ 35a ods. 5). V čl. I v doterajšom bode 68 sa v § 35a ods. 5 na konci pripája táto veta: "Údaje do registra vylúčených osôb podľa odseku 4 písm. a) a b) o fyzických osobách, ktoré študujú na verejnej vysokej škole, súkromnej vysokej škole alebo štátnej vysokej škole v dennej forme štúdia, v študijnom programe prvého stupňa, v študijnom programe druhého stupňa alebo v študijných programoch spojeného prvého a druhého stupňa a zároveň im bolo priznané sociálne štipendium, poskytuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky do 20. dňa kalendárneho mesiaca a údaje podľa odseku 4 písm. a), b) a d) o fyzických osobách, voči ktorým je vydaný exekučný príkaz na zápis do registra fyzických osôb vylúčených z účasti na hazardných hrách18ac), poskytuje exekútor."
3. bod. Za čl. II sa vkladá čl. III, ktorý znie:
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona, v znení zákonov, sa mení a dopĺňa takto:
1. bod. V § 34 ods. 3 poslednej vete sa vypúšťa slovo "a" a na konci sa vkladajú tieto slová "a správca registra fyzických osôb vylúčených z účasti na hazardných hrách".
Bod 2. V § 63 sa odsek 1 dopĺňa písmenom h), ktoré znie: "h) príkazom na zápis do registra fyzických osôb vylúčených z hrania hazardných hier."
3. bod. Za § 179a sa vkladá § 179b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"Ôsmy diel
Exekúcia príkazom na zápis do registra fyzických osôb vylúčených z hrania hazardných hier
§ 179b
(1) Exekútor môže vydať príkaz na zápis do registra fyzických osôb vylúčených z hrania hazardných hier na návrh oprávneného.
(2) Exekučný príkaz na zápis do registra fyzických osôb vylúčených z hrania hazardných hier exekútor doručí správcovi registra fyzických osôb vylúčených z hrania hazardných hier elektronicky bezodplatne; k exekučnému príkazu priloží aj fotokópiu poverenia súdu na vykonanie exekúcie.
(3) Exekútor exekučný príkaz doručí oprávnenému aj povinnému. Povinnému sa príkaz doručí do vlastných rúk.
(4) Ak pominú dôvody exekúcie, exekútor bezodkladne požiada o výmaz povinného z registra fyzických osôb vylúčených z hrania hazardných hier a upovedomí o tom povinného."
Doterajšie čl. III až IX sa označujú ako čl. IV až X.
A teraz odôvodnenie: Za účelom ochrany rodín, ktorých finančná situácia je v dôsledku záľuby člena rodiny v hazardných hrách nestabilná, kritická, často až neúnosná, sa navrhuje, aby sa do registra fyzických osôb vylúčených z účasti na hazardných hrách zapisovali aj také fyzické osoby, na majetok ktorých je vedená exekúcia. Osobou oprávnenou na zápis do tohto registra je exekútor, ktorý tak koná len na návrh oprávneného. Vychádza sa pritom z predpokladu, že oprávnený je osobou, ktorá má vedomosť o záľube povinného v hazardných hrách, v dôsledku čoho povinný nie je schopný uspokojiť pohľadávku oprávneného v exekučnom konaní. Príkaz na zápis do registra fyzických osôb vylúčených z účasti na hazardných hrách je koncipovaný podobne, ako je to v prípade príkazu na zadržanie vodičského preukazu, ktorý patrí medzi úspešné spôsoby vykonania exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekučný príkaz na zápis do registra vylúčených osôb už obsahuje označenie povinného, preto nie je potrebné v Exekučnom poriadku výslovne uvádzať povinnosť exekútora poskytovať správcovi registra údaje o povinnom, ako je to napr. v prípade poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý diagnostikoval fyzickej osobe chorobu patologického hráčstva a na základe toho je táto osoba zapísaná do registra vylúčených osôb.
Pokiaľ ide o zápis niektorých študentov vysokých škôl do registra, sociálne štipendium je určené pre študentov vysokých škôl, ktorí pochádzajú z ekonomicky slabších sociálnych pomerov. Do skupiny najviac ohrozených skupín ľudí, ktorých chce novela zákona o hazarde cez register vylúčených osôb ochrániť, by preto mali patriť aj študenti vysokých škôl, ktorým bolo priznané sociálne štipendium, pretože primárnym účelom poskytnutia tohto druhu príspevku je pokrytie nákladov spojených so štúdiom na vysokej škole.
Ak by som mohla v skratke zhrnúť to, o čo žiadame týmto pozmeňujúcom návrhom. Ide o možnosť zapísať do registra vylúčených osôb aj ľudí, na ktorých sú uvalené exekúcie. Ten mechanizmus, akým by sa mohli do registra dostať, je stanovený jasne alebo je stanovený veľmi podobne, ako je to pri exekúciách cez odobratie vodičského preukazu. Nevymýšľame teplú vodu. Ten mechanizmus existuje, len je doplnený. A bola by som veľmi rada, ak by ministerstvo financií uznalo aj takýto dôvod, že ľudia, ktorí sú postihnutí exekúciou a vlastne nedokážu tým pádom ani splácať svoje pohľadávky, budú do skupiny ohrozených ľudí alebo vylúčených z ich hrania zaradení. Podľa mňa by to bolo ďalším dobrým signálom, že ministerstvo chce túto oblasť riešiť reálne a v prospech ohrozených skupín.
To, že sa v tomto pozmeňujúcom návrhu opäť rozpráva o sociálnom štipendiu, je spôsobené len tým, bodu spoločnej správy, alebo teda upravujeme rovnaký bod, ktorý sa už raz nachádza v spoločnej správe, preto týmto žiadam pána spravodajcu, aby vyňal na samostatné hlasovanie body 33 a 34 zo spoločnej správy, ktoré vlastne kolidujú s týmto pozmeňujúcim návrhom.
Pán minister, teraz mi napadá už len dodať, že naozaj vo vašich rukách je to a v rukách poslancov vládnej koalície je to, akým spôsobom sa vysporiada celá koalícia s bratislavskou petíciou. Či necháme, aby vyhrali opäť zlodeji petícií alebo tí, ktorí sa nespravodlivo obohatili o petičné hárky, alebo necháte vyhrať ľudí, ktorí jednak odhodlane na jednej strane zbierali petíciu, ľudí, ktorí majú nedobrú skúsenosť práve s hazardným hraním. Ak sa toto podarí vyriešiť, tak verím, že tá snaha, ktorá vychádza od vás z toho, čo sme od vás počuli, je naozaj úprimná a reálna.
Ďakujem veľmi pekne za podporu pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.11.2016 17:33 - 17:34 hod.
Erika JurinováAle prekvapil si ma tým, že...
Ale prekvapil si ma tým, že si povedal, že nesúhlasíš s tým, aby boli teraz platy zmrazené. Bola by to, podľa mňa by to bol taký signál nedobrý, pokiaľ nevyjdeš s nejakým zavrhnutým novým systémom, že neviem, že či by to každý jeden z nás rozchodil.
Takže súhlasím s tým, že je to úplne dehonestujúce, takýmto spôsobom každoročne robiť divadielko, na druhej strane z tvojej strany mi chýba práve ten systémový krok, ktorý tu bol predstavený Mirom Beblavým. Ale keďže vieme, ako táto koalícia funguje, že ťažko, ťažko, veľmi ťažko je predstaviteľné, žeby prešiel opozičný, takýto opozičný návrh, podľa mňa nie je dobré hlasovať proti zmrazovaniu platov.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 22.11.2016 16:56 - 16:56 hod.
Erika JurinováSvoj záujem o túto tému podkladám stretom s niekoľkými rodinami v minulosti, ktorých hazard priamo zasiahol. Spôsobil ich rozpad a veľké sociálne zničenie. Deti, ktoré o pár rokov podľahli iným vplyvom, ako je alkohol, drogy, jeden, podobne ako otec, sa stal gamblerom a ktoré boli samé schopné udať ako dôvod svojej situácie zlyhanie otca, s ktorým sa nevedeli vyrovnať. Pre nich to bolo akoby prekliatie rodiny tým, že ich otec sa stal gamblerom.
Minule som v úvode spomenula, že v Bratislave je vraj viac prevádzok herní ako lekární. Už to svedčí o tom, že hazard, ktorý si má právo každý štát Európskej únie regulovať, nemáme regulovaný dostatočným spôsobom. Je smutné, že štátu doteraz záleží viac na príjme do štátneho rozpočtu, ako na ochrane ľudí, ktorí gamblerstvom alebo inými závislosťami trpia. Takže veci vnímam tak, že štát umožňuje a zatiaľ stále podporuje prekvitanie gamblingu. Na druhej strane nevidím, že by sa peniaze, ktoré sa takýmto spôsobom získajú, použili na sanovanie nešťastí, ktoré gamblingom vzniknú.
Dávam si otázky, aké služby pre závislých ľudí štát vlastne podporuje? Dáme ich na psychiatriu a to je všetko? Kde je sprevádzanie ľudí? Kde sú sprevádzania rodín? Uvedomuje si vláda, že s každým jedným človekom, ktorý podľahne takémuto typu závislosti, súvisí ďalších desať až pätnásť ľudských osudov, ktoré sú akýmkoľvek iným spôsobom postihnuté spolu s osobou gamblerom? Alebo inak povedané, jeden gambler ovplyvňuje životy ďalších desiatich až pätnástich ľudí.
Ako dôležitú vec som minule vyzdvihla, že vláda si osvojila náš návrh, ktoré hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti už niekoľkokrát predkladalo v minulom volebnom období. Iniciátorom bol pán poslanec, vtedy pán poslanec Miro Kadúc a Peter Pollák. Tento rok už bol tiež návrh na pretrase (sústavný ruch v sále, zaznenie gongu) a som veľmi rada, že sa dostal ako možnože taký základný alebo jeden zo základných pilierov novely vládneho zákona.
Som rada, že pán minister po asi troch rokoch uznal, že požiadavka vytvorenia registra vylúčených osôb je odôvodnená a ide o spôsob zabránenia osobám, ktoré poberajú dávky v hmotnej núdzi alebo sú v sociálnej núdzi, hrať, keďže dostávajú, je im zabránené hrať, keďže dostávajú peniaze z verejných zdrojov. Podľa mňa toto je argument, ktorý je naozaj namieste. (Neustály ruch v sále. Zaznenie gongu.) Takže som rada, že do vládnej novely zákona sa dostala práve táto dôležitá časť.
Rovno poviem, aby som sa potom neskôr k tomu už nevracala, že tu aj moja radosť na druhej strane končí... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, veľmi nerada vás prerušujem, ale je päť hodín, mali by sme hlasovať. Chcem sa vás iba opýtať, že či to máte ešte nadlho, či to môžme prerušiť. (Reakcia rečníčky.) Dobre. Veľmi pekne ďakujem za ústretovosť.
Dáme si minútovú prestávku, aby stihli všetci prísť do rokovacej sály a budeme hlasovať.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)