Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Ja by som chcela upozorniť Národnú radu, že pri tlači 243, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, chcem uviesť, že som podala dva pozmeňovacie návrhy. Dva pozmeňovacie návrhy sú síce uvedené pri mojom mene alebo pri hlasovaní, ale mal byť uvedený ako prvý iný pozmeňovací návrh. Takže, prosím vás, nech sa preverí, že či bolo hlasované naozaj o všetkých pozmeňovacích návrhoch, a ak áno, tak nech sa dá do súladu so stránkou Národnej rady, kde sú tie pozmeňovacie návrhy uvedené. Hej? Lebo je možné, že bol prednesený a nebolo hlasované. Neviem to presne zistiť a porovnať.

Ďakujem pekne.
Takisto teda pozdravujem žiakov z Oravy ako ich, ako ich, alebo ako tá, ktorá pochádza z Oravy. Áno, ako vaša rodáčka. Ale o inom.
Pán poslanec Marosz tunak hovoril o tom, že aj inde sú reštrikcie. Samozrejme, že viem, že sú reštrikcie rôzneho druhu, ktoré platia v parlamentoch už dlhé roky. Možnože takýmto spôsobom už tie parlamenty aj vytvorili regulácie hneď na začiatku.
U nás sa to deje po dvadsiatich piatich rokoch, kedy nemám pocit, že nastala situácia taká, že je zablokované parlamentu, že sa nedá ďalej pohnúť, že rokujeme nepretržite mesiac v kuse, nemáme čas stretnúť sa s rodinami, nie, nie, nie. Pozor! Toto sa vlastne nikdy nedialo.
Pripomeniem len, kedy sa rokuje napríklad v noci. Keď podá opozícia návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, zásadne sa rokuje v noci. Zásadne. Začne sa, ja neviem, o druhej, o druhej a povedia "do dorokovania". To znamená, že ak my naozaj chceme reálne rozprávať o téme, tak aby sme boli schopní povedať niečo k veci, nezostane nám nič iné, iba začať obštrukciou v snahe rozprávať čo najdlhšie, aby sa kolegovia dostatočne mali čas pripraviť.
Áno, takže vy spôsobujete sami to, čo sa tu deje. Sama koalícia spôsobuje stav, ktorý nazývate neúnosný a ktorý nazývate hanlivo všelijakými menami. Prosím vás, uvedomte si to, že nie opozícia spôsobuje takéto veci, ale neriešenie káuz, ktoré vy takýmto spôsobom kryjete.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia... (krátky rozhovor rečníčky so spravodajkyňou.)
Tak dovoľte, aby som pokračovala v tom, čo som začala pred obedom. Zhrnula som možno spôsoby, ktoré sa nepáčia, práve tie spôsoby sa nepáčia opozícii, akým; spôsoby, ktorými ste tento zákon pripravili. Hovorila som o tom práve v tom predpoludňajšom mojom vstupe. A neviem ani, ako pokračovať.
Vládna koalícia sa nevie podľa mňa vyrovnať so vzťahmi svojho ministra s človekom podozrivým z daňových podvodov. A preto namiesto riadneho vyšetrenia a vyšetrovania tejto kauzy prichádza s návrhom, aby poslanci radšej nemohli slobodne hovoriť v parlamente, aby mali obmedzený čas, aby predseda parlamentu mohol disciplinárne stíhať svojich oponentov, aby ich mohol trestať pokutami. No a takáto zmena rokovacieho poriadku je podľa mňa jednoznačne určená na a len na umlčiavanie opozície. V konečnom dôsledku toto priznal aj sám premiér, keď povedal, už to tu bolo aj minule niekoľkokrát citované, že dúfa, že pán Danko konečne urobí poriadok s opozíciou.
Ja len podotýkam, my nie sme deti pána Danka, s ktorými by mal robiť poriadok. Pýtam sa, že čo je toto za motiváciu na zmenu rokovacieho poriadku, že čo to vlastne znamená – urobiť poriadok s opozíciou. Podľa toho, ako tá novela vyzerá, poriadok s opozíciou urobí vtedy, keď zmení rokovací poriadok tak, aby nám zatvoril ústa, aby sme mali čo najviac obmedzené možnosti v prejavoch. A znova pripomeniem, že, páni, vy si uvedomte, že za toto všetko môžete sami svojou nečinnosťou voči kauzám, ktoré sa na verejnosť predierajú.
Na vašej novele ma veľmi prekvapilo, ako negatívne ste pristúpili k novým zobrazovacím metódam a materiálom. Žiaden obrázok, teda hovorím obrázok, nieže zakážete plagáty veľké, ale zakážete akékoľvek zobrazovacie prvky. Žiaden obrázok, žiaden graf, nič, len reč. Niekedy suchú, niekto má ten prejav lepší, len reč. Žiadne nové technológie nevsúvate, ba práve naopak. Použijem pero, ktoré dokáže ukazovať, nahrávať alebo fotiť, ja ho síce použijem na písanie, ale ako to vyhodnotíte vy, vládna väčšina, že som chcela klamať a budete ma za to disciplinárne stíhať? Mobil, ktorý mám položený na lavici a dokáže aj fotiť, aj nahrávať, opäť budete sledovať, či ho mám na lavici, či som nehala alebo či ho mám vypnutý, či som ho nehala v salóniku?
Bola by som rada, ak by rokovací poriadok obsahoval iné zmeny, ktoré by fungovaniu parlamentu prospeli. K lepšiemu fungovaniu parlamentu prospeli, a to napr. povinnosť vo zvolanom čase odrokovať mimoriadnu schôdzu, ktorá často, veľmi často vychádza práve z aktuálnej situácie a je zasadená do daného času zvolania, že to nie je samoúčelné.
Ak je raz v rokovacom poriadku, že do siedmich dní je predseda povinný zvolať schôdzu, mimoriadnu schôdzu, prečo sa nezasadíte o to, aby sa takáto mimoriadna schôdza nielen mala povinnosť zvolať, ale bola povinnosť ju aj odrokovať? To čo je, že presuniete dôležité témy o dva-tri mesiace neskôr, kedy to vyhovuje vládnej koalícii?! Je to hanba a prznenie parlamentu! Ešte raz zopakujem, toto je hanbou parlamentu, že dokážete dôležité témy odsúvať a odsúvať a čakať, že zapadnú prachom.
Ministri často zneužívajú to, že vystupujú iba v záverečnom slove. Česť výnimkám! Pamätám si výnimku ministra Kažimíra včera pri službách, pri sociálnych službách ministra Richtera, ale opäť, jak keby sa báli odpovedať na všetky položené otázky. Prečo neriešite skôr toto? Prečo nedáte povinnosť radšej ministrom zodpovedať na otázky položené poslancami priamo v rozprave? Toto vás netrápi? Naozaj máloktorý reaguje na rozpravu. A ak si spomínate na to, aké ovácie vlastne zožal minister Kažimír za to, že sa dal do komunikácie s opozíciou, tak určite, ak by ste si na toto spomenuli, tak by ste si povedali, že áno, je to opodstatnené a je veľmi dobré, ak dokáže minister odpovedať. Ibaže by ste mali takých ministrov, ktorí sa boja odpovedať, pretože nie sú dostatočne podkutí.
Dokonca sme sa dozvedeli aj to od ministra Kažimíra, čo by bol ochotný prijať v zákone o hazarde od opozície. Takže takto by sme si mohli predstavovať aj budúcu komunikáciu ministra s plénom.
Takže ešte raz otázka: Prečo neriešite takéto veci v novele rokovacieho poriadku?
Alebo možnosť vystúpiť na požiadanie všetkým ústavným činiteľom. Predsa len sme tu už boli svedkami toho, že ombudsmanka žiadala o vystúpenie v Národnej rade a poslanci, poslanci jej to neumožnili. Je to hanba, pretože išlo o ústavného činiteľa. Ombudsmanka nie je, úrad ombudsmana nie je vytvorený obyčajným zákonom. Ombudsmanka je ústavný činiteľ.
Čo tak zrušiť formalizované odpovede členov vlády a snažiť sa o to, aby priamo odpovedali na otázky položené ministrom? Mám na mysli hodinu otázok a i interpelácie. Častokrát tu počúvame úplne formalizované odpovede, častokrát ani nerozumieme, prečo nám odpovedajú tak, ako odpovedajú, pretože my sme sa pýtali na úplne iné veci. Toto vás tak isto zrejme netrápi.
Čítali ste si niekedy odpoveď na interpeláciu svojho ministra? Náhodne možno práve pri opozičných. Stalo sa mne osobne, že zo šiestich položených otázok som nedostala odpoveď ani na jednu otázku. Ale dostala som päť strán písomného textu. Sami uznáte, že toto asi veľký zmysel nemá. Obávam sa, že ani tieto inštitúty, ktoré sú práve mienené na kontrolnú činnosť opozícii, ako jeden z nástrojov opozície, aby sa mohla dopytovať, u nás nefungujú normálnym spôsobom.
Vás netrápi napríklad, že často vy sami koaliční poslanci spochybňujete kontrolnú funkciu parlamentu poslancov a nemáte záujem ani toto riešiť? Hovorilo sa o vsunutí ustanovení, ktoré vopred rátajú s rôznymi druhmi postihov alebo hendikepov, spomínala to kolegyňa Shahzad. Viete, že existujú rôzne načúvacie zariadenia, áno, dnes nás tu nemusí trápiť, lebo dnes tu nemáme takú kolegyňu, ktorá by takéto zariadenie potrebovala. Ale aj toto do budúcna môže spôsobiť problémy. Aj toto je dôvod, prečo nemôžeme byť moderným parlamentom.
Pán Danko si v novele rokovacieho poriadku navrhol nové právomoci. Navrhol si právomoci dať podnet na disciplinárne konanie proti svojim kolegom, právomoc udeliť neposlušným poslancom pokuty. No z krátkeho pôsobenia Andreja Danka na čele Národnej rady vidíme, že na poslancov nepoužíva rovnaký meter. Rozumiete tomu, že pri takto nastavenom zákone opoziční poslanci nemajú dôveru vo vedenie, ktoré je nastavené proti opozícii? Pritom vo výboroch, viete, že máte sami väčšinu. Nie je vám trápne brať si na seba osobovanie si rozhodnutia o kolegoch, ktorých nemáte radi? Máte väčšinu, takže sú opodstatnené obavy, že novela rokovacieho poriadku, tak ako je navrhnutá, aj s právomocami, ktoré ste dali predsedovi Národnej rady, sa budú zneužívať na potrestanie opozičných poslancov.
Na túto parlamentnú schôdzu kolegyňa Remišová ohlásila a bola aj predložená novela ústavy, kde žiadame, aby už pán Danko, ak chce robiť sudcu a chce mať nové právomoci, chce poslancov súdiť, dávať pokuty, navrhovať disciplinárne konania, tam, kde sa navrhuje, aby po vzore naozaj iných krajín musel byť nestranný, aby mal povinnosť byť nestranný.
Pán Danko sa odvolával, že táto novela rokovacieho poriadku len sleduje prax, ktorá je zavedená v iných krajinách s parlamentnou demokraciou. No a keďže pán Danko sa chce riadiť Veľkou Britániou, odtiaľ si tak isto vybral zopár hrozienok. Poďme to urobiť tak, ako je to skutočne vo Veľkej Británii. Navrhujeme teda, aby pán predseda Národnej rady bol nestraník presne tak, ako je tomu vo Veľkej Británii, aby vystúpil z politickej strany pred tým, ako sa ujme funkcie. A toto obmedzenie vo Veľkej Británii platí aj po skončení funkcie. Takže nielen vyberať si hrozienka, ktoré vám vyhovujú, ale ak, tak sa poďme, to poďme urobiť do dôsledkov. Ak chce pán predseda nové právomoci, nech máme naozaj istotu, že sa bude správať nadstranícky, a nie stranícky.
Namiesto transparentov, bankoviek by bolo vhodné riešiť práve problematiku prílepkov, ktoré častokrát trápia našu legislatívu. Možno aj skráteného legislatívneho konania a jeho opodstatnenosti, ktoré hneď vlastne na prvých dvoch schôdzach Národnej rady v tomto volebnom období boli predstavené. Takže nie normálne zákony, ale skrátené legislatívne konania bolo to, čím ste sa predstavili. Práve takáto prax je na škodu parlamentarizmu a na škodu hlbšej diskusie o danej problematike.
Predseda rád hovorí, že chce do parlamentu zaviesť slušnosť. Na volebných bilbordoch mal "hrdo, odborne a slušne". Ale zabúda, že slušnosť neni o tom, či má niekto oblek, či nechodí v tričku, alebo či má na ruke 10-tisícové hodinky. Slušnosť je to a bolo by to, bola by to, keby sa pán, keby pán Kaliňák už nebol na svojom poste, že ho vy nebudete kryť za kauzy DPH, že tendre na výstavbu diaľnic a opravy ciest nebudú predražené a nebudú s vesmírnymi províziami.
Slušnosť je o tom, že v tejto krajine sa nebudú trestať slušní a čestní prokurátori. Slušnosť je aj to, keď najväčšie korupčné kauzy budú potrestané. Toto všetko je slušné. A slušné je aj to, ak firma, ktorá dokončila dielo od štátu, za to aj dostane zaplatené a nebude zastavená firmami, ktoré sú nalepené na štátne organizácie, ktoré jej financie ani neposunú. A financie za prácu, ktorú firma vykonala, zostanú práve v tej sprostredkovateľskej firme. Takže toto všetko by bolo slušné, ak by sa podarilo naplniť. A zdá sa, že poslancom vládnej koalície, žiaľ, o takúto slušnosť nejde. Tu ide len o to, aby sme tu chodili a moc nerozprávali a moc neriešili. Ale o skutočnú politickú kultúru a o slušnosť v tejto krajine, žiaľ, vôbec nejde.
Takmer každý rečník vyzýva vládnu koalíciu, aby návrh stiahla, aby ste prijali pripomienky prezidenta a, tak ako povedal pán poslanec Budaj, aby ste neotvárali márnicu, v ktorej je smrad mečiarovskej doby. Myslím si, že tento rokovací poriadok, táto novela bude veľmi dlho hanbou koalície. Určite dlhšie ako toto volebné obdobie bude trvať.
Na záver si už dovolím len citovať slová pána prezidenta: "Postup, aký zvolili predkladatelia schváleného návrhu zákona znamená len tlak aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente zameraný na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. Takýto účel zákona však nie je dovolený. Odporuje princípom právneho štátu a čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd (sem patrí aj zákon o rokovacom poriadku) a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl, ako základný princíp demokratickej spoločnosti. V kontexte politickej súťaže to znamená, že väčšina by mala ponechať dostatočný priestor na prezentáciu názorov menšiny a tak zachovať a podporovať politický pluralizmus."
Ešte mi dovoľte pár poznámok k vystúpeniu; nie je tu pán poslanec; pána poslanca Číža, ktoré som nestihla povedať vo faktickej poznámke. Veľmi rád používa termín, že práve vláda Ivety Radičovej alebo parlament pod vedením Richarda Sulíka použil jediný raz televízory. A práve o to ide, že použila televízory na skrátenie alebo na regulovanie času vystúpenia poslancov jediný raz. A vy to idete urobiť na každom zasadaní, pri každom jednom vystúpení a pri každom jednom poslancovi. Zrejme nie ste schopní pochopiť ten rozdiel.
Pán Číž sa vyjadroval, že pán predseda nechce zneužívať svoje postavenie. Ale my sme sa o tom zatiaľ nemali možnosť presvedčiť. Stále sa presviedčame len o opaku. Ja sa neviem ubrániť dojmu, že to, ako si začal prisvojovať túto budovu, túto ustanovizeň, je mi proti srsti a nechcem, aby to takto pokračovalo. Národná rada patrí všetkým občanom – tak ako jemu, tak aj všetkým ostatným poslancom a obyvateľom, občanom Slovenska.
Veľmi radi sa ohrádzate tým, že je zlé, ak poslanci čítajú telefónne zoznamy. Ja si nepamätám, že by niekedy poslanci čítali zoznamy alebo čokoľvek iné, ktoré nesúviseli s predkladanou témou. Ak aj čítali, čítali len témy, ktoré súvisia s bodom, ktorý sa práve prerokovával. A najviac ma irituje to, keď sa idete tváriť, že vy naozaj budete schopní posúdiť, či rozprávame k veci alebo nie. Častokrát viete, ak rozprávate o problematike zoširoka, zájdete do rôznych oblastí, ale v konečnom dôsledku vždy sa to zbehne len pri jednom. To, že napríklad korupcia sa nachádza v každom jednom príspevku, je úplne logické, lebo korupciou zväčša všetko začína a všetko končí.
Dovoľte mi teda poslednýkrát, aby som vyzvala poslancov koalície, aby podporili pripomienky prezidenta a aby vrátili tento návrh zákona už nieže z kratšej cesty, z tejto dlhej cesty, ale aby si nerobili do budúcna zbytočne hanbu. Je veľa vecí, ktoré by bolo dobré opraviť v rokovacom poriadku. Bohužiaľ, ani vy sami ste sa nemohli toho ujať, pretože ste sami pri predkladaní nemali dostatok času, aby ste urobili poriadnu novelu rokovacieho poriadku. A to je na škodu veci nielen pre opozíciu, ale aj pre vás. Takže žiadam vás o neschválenie tohto zákona.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda tretíkrát sa už vyjadriť k novele rokovacieho poriadku.
Najskôr, začala by som výzvou vládnej koalícii, ktorá je tu vo veľmi chabom zastúpení, aby ste nepristúpili na túto hru, aby ste sa vrátili z tejto cesty a aby ste prijali pripomienky prezidenta, to znamená, stiahli celý návrh novely zákona o rokovacom poriadku. Mala to byť totiž výkladná skriňa Národnej rady a obávam sa, že jedine, čo z toho vznikne, tak je bič na opozičných poslancov.
Od začiatku som napádala spôsob prípravy daného zákona. Ako by ste od začiatku nechceli počuť, že takéto normy sa patrí robiť spoločne, prierezovo, so všetkými, tak, aby bola do pohody i do nepohody. Ide o vážnu normu pre procesy a fungovanie Národnej rady. Napadám to, že ste si ešte ani sami pre seba nenechali čas, aby ste si poriadne premysleli detaily, veď svedčí o tom i to, že samotní predkladatelia si upravovali vlastný zákon nie preto, že chcú dodať niečo nové, ale preto, že potrebovali poopravovať svoje, s prepáčením, hlúpe nápady. Ale uisťujem vás, že neodstránili ste všetky tieto svoje úžasné alebo hlúpe nápady, koniec koncov dôkazom toho je i reakcia pána prezidenta.
Vo svojom vystúpení som viackrát spomenula, že ste si, že pán predseda si privlastnil vlastne celú Národnú radu, robí to dodnes. Veľmi rád si privlastňuje to, čo patrí všetkým občanom Slovenskej republiky.
A hovorila som i o tom, že koalícia má tému rokovacieho poriadku ako najhlavnejšiu tému svojho polročného pôsobenia a to je, priznajte si, žalostne málo. Veď ak sa hanbíte za to, čo dokážu kryť niektorí ministri, a potrebujete to prekryť inými silnými témami, začnite konečne tie dôležité témy pre ľudí jednoducho otvárať. Vašou najväčšou polročnou starosťou bolo zapchať ústa a čo najmenej toho od opozície počuť. Len si uvedomte, keby ste prestali s takýmto krytím, keby ste reagovali na výzvy, na to, aby sa naozaj a skutočne vyšetrovali kauzy, nič také, o čom tuná aj dnes rozprával pán Číž, by sa neudialo. Sami by ste videli, ako by sa zmenila kultúra v parlamente. Takže vy ste na rade, vy by ste mali reagovať v prvom rade na kauzy, ktoré takmer dennodenne otvárame v parlamente.
To znamená, že vaším nekonaním sa v parlamente dialo a deje to, čo sa naozaj deje. A novelu rokovacieho poriadku prijímame sami so strachom v podvedomí, či naozaj nie je hlavný dôvod to, a ja si teda myslím, že hlavný dôvod prijatia novely rokovacieho poriadku je prekryť kauzy, za ktoré sa aj samotní koaliční poslanci hanbia. Jednoducho prekryť kauzy, ktoré rastú ako huby po daždi a našu spoločnosť ochudobňujú o mnohé milióny eur. Tie by sa mohli použiť určite na oveľa správnejšie ciele. A vy len v strachu, aby sa o tom všetkom nedozvedela z akýchkoľvek zdrojov spoločnosť, aby ste to mali čím prekrývať, prichádzate s takouto trápnou novelou rokovacieho poriadku, ktorá má viaceré znaky autoritárskeho režimu.
Pán kolega Budaj pekne podotkol, že by bolo dobré, aby sa tu smrad z márnice mečiarovskej demokracie viac nerozširoval. Áno, toto je naša zbožná túžba, lebo znovu začíname mať pocit, že začína hon na opozíciu, že začína kriminalizácia opozície, tak ako to bolo práve za čias mečiarizmu.
Teraz by som vám povedala, čoho by sa mala týkať novela rokovacieho poriadku. Napríklad povinnosti odrokovať mimoriadne schôdze a neodsúvať ich až na vtedy, keď prehrmí ten najdôležitejší čas. Alebo nastaviť nanovo hodinu otázok, aby ministri naozaj len formálne neodpovedali. Nastaviť interpelácie tak, aby opäť sa dostali poslancom odpovede na otázky, skutočné odpovede na otázky, na ktoré sa pýtajú, aby to neboli len formálne odpovede, aby sa zbytočne nezavádzal časový cenzus, aby bola možnosť zriaďovať aj vyšetrovacie výbory, aby bolo možné skutočne, aby dopriali riešiť kauzy, aby dopriali opozícii priestor možno aj nominovať do rôznych komisií svojich členov.
Som presvedčená o tom, že došlo k chorobe z oplašenosti. Pán predseda sa rozhodol a celé plénum sa teraz musí postaviť do pozoru a robiť podľa toho, ako sa páči jemu. Pre mňa už spôsob prípravy bol od začiatku čudný a nečestný.
A som presvedčená o tom, že pre vás existuje jediná cesta a tou je prijať pripomienky prezidenta a vrátiť zákon ako celok. Obávam sa inak, že toto zostane ešte veľmi dlhý čas biľagom na vašom vedení parlamentu, na koalícii, ktorá pri tej príležitosti s návrhom rokovacieho poriadku prišla. Takmer každý z poslancov, ktorý vystupoval, vám v dobrom odporúčali, aby ste sa takouto cestou pobrali, aby ste zvolili štandardné postupy, ktoré sa pri takto závažných novelách používajú, aby ste začali rokovať s opozíciou a nielen vykrikovali, že opozícia nechce spolupracovať. Chceme spolupracovať, ale tak ako sa patrí.
Zaskočila ma ešte iná vec. A to bol pozmeňovací návrh, ktorý sme počuli z úst pána poslanca predkladateľa. Išlo o drobné úpravy. Nič moc. Ale zaujalo ma, že v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu upravoval jeden bod, ktorým sa upravuje spôsob podávania pozmeňujúcich návrhov. A čuduj sa svete, tento človek, ktorý žiada Národnú radu, aby prijala nové opatrenie, že pozmeňovacie návrhy musia byť už vopred zverejnené, s čím ja osobne súhlasím, si nedal ani len tú námahu, aby on sám, ktorý ten pozmeňovák predstavoval, už týmto novým svojím spôsobom aj predstavil. To znamená, my ostatní, ktorí sme v pléne počúvali, sme sa k tomu pozmeňovaciemu návrhu dostali možno necelú hodinu po tom, ako bol prednesený. Tomu sa hovorí, vodu káže, víno pije.
A rovnaký príklad sme mali aj teraz. Pán poslanec Číž, ktorý sa tunak netajil tým, že aj vystupuje akoby za poslanecký klub, nám hovoril, ako dôležité je dodržiavať časový cenzus 20 minút, a sám dokonca rozprával 40 minút. Takže naozaj nám idete veľkým príkladom!
Povinnosťou sa pre všetkých podľa vašej novely stane, že i procedurálne návrhy budeme predkladať v písomnej forme. Je to milé, najmä ak si pomyslím, že často procedurálne návrhy sú výsledkom aktuálnej činnosti. Lepšie povedané procesu, ktorý sa aktuálne deje a nie je možné mať vopred niečo napísané a pripravené. Ide často o reakciu na dianie počas rokovania. Existuje teda netajená obava, že čochvíľu si upravíte, budete chcieť upraviť podmienky tak, že bude chcieť mať k dispozícii vopred naše rozpravy, aby mohol niekto posúdiť, či s tým alebo oným môžme vôbec vystúpiť. Dúfam, že k tomuto nikdy nedôjde.
A dovoľte mi opäť pripomenúť okolnosti, za ktorých ste prišli s takouto novelou. A je vcelku zaujímavé, že návrhy novely rokovacieho poriadku priniesol pán Danko do parlamentu práve vtedy, keď vládna koalícia zažívala najväčšie kauzy. Dvojnásobné odvolávanie Roberta Fica, odvolávania Roberta Kaliňáka, kauza Bašternák, ktorá je jedna z tých najväčších káuz tejto vlády. Nečudujem sa Andrejovi Dankovi, že pri takýchto kauzách, ktoré vládna koalícia má, mu veľmi vadí, že poslanci v pléne môžu slobodne rozprávať. Môžu – zatiaľ, koľko len chcú, rozprávať a slobodne upozorňovať na všetky prešľapy a kauzy tejto vlády. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa vás opýtať, je dvanásť hodín, či ešte máte toho viac.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Áno.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tak dobre, tak sa dohodnime, radšej prerušíme a potom budete pokračovať ďalej. Ďakujem pekne.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Ďakujem. (Reakcia spravodajkyne.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Číž, ja by som sa chcela spýtať teda, akým spôsobom je porušený riadny chod parlamentu, lebo na toto ste sa odvolávali hneď od začiatku svojho vystúpenia. Hovorili ste o tom v podstate, ako ste vďačný pánovi predsedovi Dankovi, že demaskoval problémy. Aké problémy demaskoval?
Pravidelné obštrukcie sa tu dejú a chcete tomu zabrániť. Čím sa dejú tie obštrukcie? Tým, že chceme rokovať o aktuálnych témach? Toto sa vám zdá ako pravidelné obštrukcie, že to treba obmedziť?
Hovorili ste o tom, že zneužíva opozícia svoje právo. Opäť, čím zneužívame svoje právo? Tým, že vy odsuniete priebeh schôdze, mimoriadnej schôdze o tri mesiace? My zneužívame svoje právo? Uvedomte si, že to právo zneužívate častokrát vy z pozície moci, z ničoho iného. Častokrát ide naozaj o reakcie na aktuálne témy, ktoré opäť spôsobujú vaši nominanti, vaši ľudia.
Pán Číž, zaujímalo by ma, kto bude posudzovať, lebo vy sa ako vždy pasujete do toho, ktorý stále hovoríte, my rozprávame o somarinách a o nepodstatných veciach. Kto bude, prosím vás, posudzovať to, či sme oprávnení o tom alebo o niečom inom rozprávať v rámci rozpravy? Predsa my si pripravujeme príspevky na základe prerokúvanej veci a ak vnímame ako dôležité povedať možno aj niečo z nejakých káuz, tak to povieme. Zaujíma ma, kto bude teda posudzovať, ako sme oprávnení a o čom rozprávať. Vy tu naozaj ste tí, ktorí nastoľujete témy, a my sme tí, ktorí reagujeme na to, čo vy a vaši nominanti spôsobujú.
Opäť veľmi rád používate televízory. Vždy každú situáciu pripomeniete, ale teraz ste toto, televízory ste dali pre každého, pre každého obmedzujete, nie jednorazovo, ale na celý čas rokovaní.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela iba podporiť kolegyňu Soňu Gaborčákovú a zároveň aj pána ministra pri rozhodovaní o tom, že ktorý a či vôbec nejaký pozmeňovací návrh podporí ministerstvo a koaliční poslanci. Osobne si myslím, že tento, ktorý bol práve prečítaný, naozaj nijakým spôsobom nezasahuje do nejakého, ja neviem, do finančného zázemia ministerstva. Myslím si, že ide nám o to všetkým, aby sme možno uľahčili život rodinám, ktoré opatrujú dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa mňa tak ako sú nastavené niektoré ustanovenia zákona o kompenzáciách, tak vytvárajú bič na rodičov, a toto je možnože skrátenie biča pre rodičov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegyni za upresnenie. Ja som ešte zabudla v rámci rozpravy povedať, že prosím vyňať alebo teda prosím hlasovať samostatne o bodoch 1, 2, 3 a 8, o bodoch 4, 5, 6, 7 spoločne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňovací návrh. Ja v krátkosti ich vysvetlím. Tak pán spravodajca ma nabáda k tomu, aby som zodpovedne narábala s časom všetkých. (Povedané so smiechom.) Budem sa snažiť.
Na úvod hlavne poviem k novele, tak ako sme podporili túto novelu v prvom čítaní, podporíme ju aj v druhom čítaní, pretože aj keď nie sme spokojní s celkovým riešením, berieme to ako krok vpred, posun dobrým smerom a už len dúfame, že sa tá situácia v oblasti opatrovateľského, opatrovania, hej, bude, bude zlepšovať, že štát si naozaj uvedomí, že v domácom prostredí opatrovanie je to najlepšie aj pre klienta a zároveň aj lacnejšie, lacnejšia alternatíva pre štát.
Pripravené máme v podstate štyri pozmeňujúce návrhy. Kolegyňa Shahzad bude predstavovať, kolegyňa Gaborčáková a dokonca aj mne sa ušlo niečo. V úvode znova už len poviem, že, pán minister, ja vás veľmi prosím, aby ste sa zaoberali tými pozmeňovacími návrhmi, lebo naozaj nevieme, a tunák zase je jeden, minimálne jeden pozmeňovací návrh, o ktorom sa zdalo, že sú ochotní uvažovať na ministerstve, ale teda nedostali sme žiadne stanovisko k tým našim pripomienkam. Preto vás prosím, aby ste sa nám potom vyjadrili k pozmeňovacím návrhom.
Teda keďže mám byť, keďže mám rýchlo postupovať, tak dovolím si vás, si vám rovno prečítať pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Grendela, Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 243). Takže pozmeňovací návrh znie takto:
1. V čl. I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
14. V § 40 ods. 18 tretia veta znie:
"Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa nezníži podľa prvej a druhej vety, ak fyzická osoba vykonávala opatrovanie počas pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení, ústavnej zdravotnej starostlivosti, v školskom zariadení typu školy v prírode, na rehabilitačnom pobyte alebo na rekreačnom pobyte."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby sa v prípade, že opatrovateľ poskytuje svoju starostlivosť a pomoc aj pri hospitalizácii u ťažko zdravotne postihnutého opatrovaného, táto skutočnosť nemala vplyv na výšku vyplácaného peňažného príspevku na opatrovanie.
K tomuto by som už iba dodala, že aj tento pozmeňovací návrh vychádza z podnetu, ktorý si mali, mala možnosť, malo možnosť celé Slovensko prečítať v Denníku, ale nie preto sme s ním prišli. Je to záležitosť, ktorá už niekoľko rokov, dlhé roky traumatizuje mnoho rodičov, najmä opatrovateľov detí, ktoré sú, žijú so zdravotným znevýhodnením, a dochádza vždy pri problémoch, keď toto dieťa, či už ide o leukémiu alebo proste ťažké, ťažké ochorenia, ktoré celá rodina zvláda ťažko, keď dieťa ide do nemocnice, rodičia tam v podstate vykonávajú stálu opatrovateľskú službu, tak to poviem, hej, pretože sú mu na pomoci vo dne v noci, odľahčujú zároveň personál nemocnice a ich odmenou je nakoniec to, že prídu o rodičovský, o opatrovateľský príspevok alebo teda o kompenzáciu na opatrovanie. Pre mňa je toto taký nespravodlivý stav a dehonestujúci možno celkovo tú tému opatrovateľstva. A nepochopiteľné je, že sa za tie roky s týmto nič neurobilo. Jedná sa naozaj iba o to, že ten rodič je častokrát konfrontovaný s tým, že buď nechá dieťa napospas v nemocnici a nebude mu krátený príspevok, alebo mu bude, teraz neviem, či som povedala, vidíte, ako to, pán spravodajca, tak sa náhlim, že už ani neviem, čo rozprávam, že rodič je často konfrontovaný s tým, že, že aj keď v dobrej viere chce pomôcť ošetrovateľom v nemocnici, tak rodina je postihnutá tým, že im je krátený alebo úplne zrušený opatrovateľský príspevok, keďže bolo dieťa dlhodobo hospitalizované. Ja rovnako podobne to vidím aj v, pri rôznych výletoch alebo školských akciách, ktoré trvajú niekoľko dní, no tak podľa mňa je na mieste, aby sa uvažovalo, aby ministerstvo zvážilo naozaj možnosť výnimky pre takéto, pre takéto konanie, a rodičom by takýto príspevok nebol odnímaný alebo krátený. No a konkrétne prípad, ktorý naposledy sme počuli, súvisel s úmrtím syna, kde úrad práce vlastne spätne žiadal od rodičov vrátenie príspevku za čas, kedy bol syn v nemocnici.
Ďalší pozmeňovací návrh by som rozdelila do takých dvoch častí. V jednej časti sa venujeme posudzovaniu príjmu pri sirotskom, pri výživnom a zvláštna kategória je valorizácia invalidných dôchodkov. To je taká jedna skupina, budú novelizované tri body. A druhá časť pozmeňovacieho návrhu, body 4, 5, 6, 7 súvisia už, aj s možnože už tunák predkladanými zvýšeniami opatrovateľského príspevku alebo príspevku na opatrovanie.
Naša filozofia je, že pokiaľ sa bavíme o opatrovateľskom príspevku, tak nevidíme dôvod, prečo by nemal byť aspoň vo výške minimálnej mzdy. No a rovnako v podobnom duchu dvíhame ešte aj ochranu príjmu, ktorá je už novelou síce zdvihnutá z 1,4 na 1,7, máme za to však, že ochrana príjmu na 1,8-násobku životného minima by zahrnula alebo postihla všetkých ľudí, ktorí poberajú invalidný, priemernú výšku, aj priemernú výšku invalidného dôchodku. Takže to je na vysvetlenie, prečo chceme 1,8-násobku ako ochranu príjmu, a teda dovolím si prečítať jednotlivé body pozmeňovacieho návrhu.
Pozmeňovací, doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gáborčákovej, Silvie Shahzad a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447 /2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 243). Vládny návrh zákona 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 sa vkladá nový bod 2, ktorý znie:
2. V § 18 ods. 1 písm. c) sa za slovo "predpisu" vkladajú slová "okrem príjmu prijatého v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, podľa osobitného predpisu 15a obdobného plnenia poskytovaného zo zahraničia."
Poznámka pod čiarou k odkazu 15a znie:
15a) Napríklad zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Doterajšie body sa následnej prečíslujú.
Odôvodnenie poviem o chvíľku.
2. V čl. 1 v bode 2 v § 18 ods. 3 písm. i) sa na konci pripájajú tieto slová:
„sirotský dôchodok^25a),“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 25a znie:
"25a) § 76 a § 77 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov."
K týmto dvom bodom, ktoré som prečítala, by som si dovolila uviesť, že našou snahou je začleniť vyživovaciu povinnosť, to znamená výživné, ktoré platí rodič, ktorý nežije s dieťaťom v domácnosti, a rovnako sirotský dôchodok medzi tie príjmy, ktoré sa spolu neposudzujú pri určení výšky nároku na výšku opatrovateľského príspevku. Máme za to, že práve tieto dva príjmy, to znamená výživné a sirotské, to dieťa nijakým spôsobom nedokáže ovplyvniť. Jednak ak mu zomrie rodič, tak rodina je už postihnutá tým, že, tým, že rodina prichádza alebo teda že má iba náhradu príjmu za člena rodiny, a mi príde, že pokiaľ ešte je v tej rodine aj telesné postihnutie alebo zdravotné postihnutie, tak to dieťa je akoby možnože dvakrát postihnuté, tým, že stratou rodiča, a ešte tým, že ak uvažuje rodič o opatrovateľskom, tak do príjmu sa mu zahŕňa práve aj tá výška sirotského dôchodku.
Podobne možno je to aj pri výživnom, že takisto dieťa nemôže za to, že tá situácia u rodičov sa vyvŕbila tak, že jeden rodič odišiel z rodiny, a hlavne toto že majme na zreteli, že existuje množstvo rodín, keď, kde si, kde si práve ten druhý rodič vôbec neplní tú vyživovaciu povinnosť. Že neexistuje páka, ktorá by ho donútila na to, aby to výživné platil, a vlastne toto je taký ix-násobný postih dieťaťa alebo teda rodiča, kedy okrem zdravotného postihu sa ešte aj vlastne odpočítava alebo zahŕňa do príjmu aj to, čo nikdy, nieže nikdy, ale že čo, čo ten rodič, ktorý platí výživné, nezaplatí. A to sa nám nezdá spravodlivé.
Tretí bod pozmeňovacieho návrhu:
3. V čl. 1 sa vkladá nový bod 6, ktorý znie:
Ods. 6. V § 18 ods. 12 sa na konci pripája táto veta:
"Pri prehodnocovaní príjmu a pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na opatrovanie sa neprihliada na zmeny podmienok, v dôsledku ktorých dôjde k zmene výšky príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu. 29a): V kalendárnom roku, za ktorý sa prehodnocuje príjem podľa ods. 8, ak zmena týchto podmienok vyplýva z osobitných predpisov. 29b.
Poznámky pod čiarou s odkazom 29a a 29b znejú:
29a) § 65 až 69a a § 70 až 73 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29b) Napríklad § 293 d, q zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 285/2016 Z. z. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
V niektorých prípadoch sa nám javí ako nespravodlivé – toto už je odôvodnenie –, ak k zníženiu peňažného príspevku na opatrovanie dôjde len preto, že sa príjem, príjem osôb, bez ich vlastného pričinenia navýši o určitú sumu, a máme tu na mysli valorizácia dôchodkov. V bode, ktorý som prečítala, je to presne vyšpecifikované a súvisí to s tým, čo tuná už častokrát opakujeme, zdá sa nám nespravodlivo nastavený systém váh. To znamená, že ak sa vám zdvihne valorizácia, ktorú vy neviete sám zo svojej pozície alebo ako občan ovplyvniť, jednoducho je to stanovené zákonom, ale na druhej strane vám tým pádom klesá výška opatrovateľského príspevku. Takže moja výška invalidného ovplyvní niečiu výšku opatrovateľského príspevku. Zdá sa nám to nie správne nastavené, a preto takisto žiadame, aby tento, toto navýšenie príjmu, teda nehovoríme len o výške invalidného, ale o tom navyšovaní. To prvotné posúdenie nech prebehne za aktuálnych podmienok, ale následne ak sa prepočítava znova alebo posudzuje príjem dotyčného teda s invalidným dôchodkom, aby už do toho nevstupovala valorizácia, ktorú naozaj ten človek nedokáže ovplyvniť. A ak chceme hovoriť o tom, že nechceme, aby nám množstvo ľudí spadalo do chudoby, tak toto je podľa mňa spôsob, ako ich postupne z tej chudoby, kde naozaj veľakrát opatrovaný, často aj s opatrovateľmi vstúpia, ak sú v rodine, ak sú v spoločnej domácnosti, ak teda vstúpia do pásma chudoby, tak ich odtiaľ nevieme vymaniť. Takže prosím vás o podporu týchto troch pozmeňovacích bodov.
Teraz nastupujú body, ktoré sa týkajú úpravy výšky opatrovateľského príspevku.
4. V čl. 1 bode 10 § 40 ods. 7 sa slová "125 %" nahrádzajú slovami "179,22%" a slová "162,1 %" sa nahrádzajú slovami "216,32%".
5. V čl. 1 bode 11 v § 40 ods. 8 sa slová "112,1%" nahrádzajú slovami "166,23 %" a slová "152,83 %" sa nahrádzajú slovami "207,05 %".
6. V čl. 1 bode 12 v § 40 ods. 9 sa slová "158,39 %" nahrádzajú slovami "212,61 %".
7. V čl. 1 bode 13 v § 40 ods. 12 sa slová "1,7 násobok" nahrádzajú slovami "1,8 násobok".
Odôvodnenie týchto bodov 4, 5, 6, 7:
Tak ako som hovorila, zmyslom týchto bodov je nastaviť výšku opatrovateľského príspevku na výšku, čistú výšku minimálnej mzdy. Je to naša možno utkvelá predstava, ale myslíme si, že tam je cesta, a budeme do budúcna hľadať spôsoby, ako túto, tento opatrovateľský príspevok nejakým spôsobom pretransformovať na spôsob klasického zamestnaneckého pomeru. Viem, že s tým sa otvára viacero vecí, teraz ich nechcem ani vysvetľovať, ani obhajovať, skrátka teraz dávam pozmeňujúci návrh, aby výška opatrovateľského príspevku, samozrejme, má to viacej odtienkov, ktoré sú v jednotlivých bodoch pomenované, bola teda v základnej forme stanovená ako výška čistej minimálnej mzdy a s tým súvisí aj zmena ochrany príjmu na 1,8-násobok životného minima. To som už vysvetľovala v úvode. Myslíme si, že takto sa ochráni alebo zabezpečí najväčšia skupina poberateľov invalidného dôchodku, ktorý je stanovený na 353 euro aj nejaké drobné. Teda myslím ten priemerný invalidný dôchodok.
Posledný bod, č. 8:
8. V čl. 1 sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
14. § 40 sa dopĺňa ods. 25, ktorý znie:
(25) Ak v kalendárnom roku, za ktorý sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, nedôjde k zmene výšky príjmu fyzickej osoby, výška peňažného príspevku na opatrovanie podľa ods. 7 a 9 nemôže byť nižšia ako suma peňažného príspevku na opatrovanie vyplatená v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa príspevok na opatrovanie poskytuje. Ak by suma peňažného príspevku na opatrovanie mala byť podľa ods. 7 a 9 nižšia, vyplatí sa v rovnakej výške ako za predchádzajúci kalendárny rok. Doterajšie body sa následne prečíslujú. Tento bod je možnože taký doplnkový a súvisí s bodmi 1, 2, 3, ktoré hovoria aj o valorizácii a o nezapočítavaní niektorých príjmov pri posudzovaní. Ide o to, aby sa zabezpečilo, že ak by náhodou sa stalo, že situácia dospeje k tomu, že sa zníži suma, tak aby bola aj zákonná ochrana a aby sa tento peňažný príspevok neznižoval. Viem, že v zákone je to nateraz ošetrené. Toto ustanovenie je pre prípad, ak by sa tá situácia zmenila. Proste s právnikmi sme sa uzhodli, že, že to akoby pritvrdíme.
To je k tomuto pozmeňovaciemu návrhu a budem veriť, že budete sa aspoň zamýšľať, a dávam do pozornosti aj pozmeňovacie návrhy kolegýň, ktoré prečítajú, a verím, že aspoň niektoré nájdu pochopenie u pána ministra.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Len veľmi krátko, som si nestihla ani poznámky robiť pri tom všetkom, čo ste hovorili.
Ja sa možno len dotknem len časti, kedy ste hovorili o tých denných stacionároch, a došli ste až k tomu, že v podstate ten systém financovania nie je nastavený najlepšie, že proste beriem to, a súhlasím s vami, že by mal zároveň, že by sa malo na financovaní spolupodieľať rovnaká, rovnako aj samospráva. To je v poriadku, ale v zákone sme toto vôbec neriešili, my, čo sme namietali, tak sme hovorili len o tom, že voľakedy boli alebo aj doteraz boli podmienky veľmi široko a otvorene nastavené. Rozumiem, že musí prísť koniec takejto benevolencii, ale hovorím o tom, že tak, ako ich nastavujete teraz alebo ako ich ministerstvo nastavuje teraz, spôsobí naozaj existenčné problémy slušným a odborným prevádzkovateľom denných stacionárov. Potom ak zistí štát, že na takúto službu nemá, tak je možnože vhodné ju buď zrušiť, alebo nejak pretransformovať na niečo iné, lebo v tom prípade mi to pripomína aj niečo podobné ako projekt domácej opatrovateľskej starostlivosti, národný projekt, čo bol, neviem, či som vám presný názov povedala, ale takisto v prvom kole bola výzva, nabralo sa more ľudí, boli šťastní všetci opatrovatelia, že sa im na chvíľku situácia zlepší, a keď malo prísť to druhé kolo, nové kolo, podmienky sa stanovili tak, že vlastne boli nešťastní aj tí opatrovatelia, ale aj nielen domáci, ktorých sa vôbec nemalo podľa mňa týkať, ale aj tí, ktorí skutočne poskytovali tú službu ambulantne akoby, takže v tomto prípade sa mi zdá podobne, že môžu byť postihnutí aj tí, ktorí reálne prácu vykonávajú a vykonávajú dobre. Preto sme si dovolili pripomienkovať tie podmienky, ktoré sú nastavené podľa mňa až likvidačne.
Ale bola by som veľmi rada, keby sa možnože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v druhom čítaní vyjadriť sa k novele zákona o sociálnych službách, kde teda prednesiem pozmeňovák. V klube sme pripravili k tomuto návrhu dva pozmeňovacie návrhy, ja prečítam taký kratší, druhý, taký obšírnejší, prečíta kolegyňa Soňa Gáborčáková, ale dovoľte mi teda v úvode zopár slov.
Myslím, že všetko dôležité k tomuto návrhu zákona som povedala už v prvom čítaní, ale predsa len. Čo z toho vyplynulo, že ste prišli s novelou zákona o sociálnych službách, ktorý, ktorý zlým spôsobom ošetruje jasle? Prišli ste s novelou zákona o sociálnych službách, ktorým dôjde k likvidácii stacionárov, a prišli ste s novelou zákona o sociálnych službách, ktorá bude slúžiť možno aj na likvidáciu sociálnych služieb ako takých. Pán minister, vy ste vo svojom vystúpení, ktoré teraz prebehlo, povedali, že hovorili kolegyne na, na svojej tlačovej besede o nejakom kolapse, že to absolútne odmietate, alebo niečo v tom duchu. No môžete to odmietať, ale pokiaľ sa neupravia naozaj alebo neurobíte niečo, ja to nazvem gestom, tento rok, tak je naozaj vysoké podozrenie z toho, že tie zariadenia to nebudú vedieť dofinancovať tento rok, a bude na vašej zodpovednosti každý jeden klient, ktorý sa ocitne na ulici. Povedala som to prehnane, expresívne, ale naozaj tá situácia je vážna a iba ako perličku poviem.
Rokovanie výboru pre sociálne veci, na ňom som nemohla byť prítomná, ale už predtým sme vás žiadali o stretnutie, kde sme chceli prebrať všetky pozmeňovacie návrhy a, samozrejme, aj to financovanie sociálnych služieb. Takže až po výbore sme mali možnosť stretnúť sa so štátnym tajomníkom. Predostreli sme mu všetky návrhy a naozaj, hovorím aj o službách zam..., aj o kompenzáciách, aj o sociálnych službách s tým, že nám povedia stanovisko, lebo vtedy to nevedeli presne, pán štátny tajomník, ako by mohli reagovať. Zdalo sa, že na niektoré by reagoval aj pozitívne, mal so sebou aj riaditeľa odboru sociálnych vecí pána Szaba. Do dnešného dňa sme nedostali žiadne vyrozumenie, žiadne. A tu nás nabádate k tomu, aby sme rokovali, aby sme nepredkladali pozmeňováky len do pléna, ale aby sme išli rokovať na ministerstvo. Takže nestáli sme ani za to, aby sme dostali odpoveď aspoň na tie veci, ktoré vyzerali, že je šanca na to, aby sa upravili. To je taká moja jedna smutná výčitka, pretože chcete od nás, aby sme spolupracovali, a keď prejavíme náznak toho, že chceme ísť na ministerstvo, chceme rokovať o našich pozmeňovákoch, nedostaneme ani žiadnu odpoveď. A rovnako, pán minister, mi nedá pripomenúť aj list, ktorý som vám posielala, už je tomu možno aj dva mesiace, vášmu sekretariátu. Týkal sa opäť inej veci, týkal sa rodičovských práv zdravotne ťažko postihnutej. Aj ste mi povedali, že buďte trpezlivá, v zákonnej lehote to bude vybavené. No nebolo to, dva mesiace prešli, len odpoveď, odpoveď na list som dodnes nedostala. Takže takýto máte prístup asi k opozičným poslancom, čo mi je ľúto.
Vo svojom vystúpení ste hovorili o mimoriadnej, alebo teda kolegyňa Nicholsonová, pani podpredsedníčka, hovorila, že počula, že mimoriadnou vládnou dotáciou budete sanovať tie služby krízovej intervencie alebo sociálnej služby. Práveže toto neviem, ja som rozumela, že len služby krízovej intervencie, a priznám sa, že nezareagoval, nepočula som, že či ste vôbec reagovali na toto jej hodnotenie, alebo ste povedali, že vlastne ten obnos tých financií bude jednoznačne súvisieť s tým navýšením výberu daní VÚC-iek alebo to celkovo na ZMOS-e. Hej, že dôjde k navýšeniu, alebo teda ste si sľúbili, že využijete alebo že VÚC-ky využijú to zvýšenie naozaj na to, aby pokryli poskytovanie sociálnych služieb. Takže to by som vás, ak by ste mohli odpovedať na to, že či teda sa aj uvažuje o mimoriadnej vládnej dotácii, lebo ak áno, tak sa pýtam, že ak budete takto sanovať službu krízovej intervencie, že či naozaj nebudete hovoriť o navýšení rozpočtu v oblasti sociálnych služieb, ktoré sú ale financované nie z VÚC-ky, ale z ministerstva, a jedná sa naozaj o zariadenia pre seniorov a zariadenia ošetrovateľskej služby. Tieto dve, dva typy zariadenia nemajú s VÚC-kou nič a je jedno, či ide o verejných alebo neverejných poskytovateľov, faktom zostáva, že aj jedni, aj druhí živoria, akurát tí verejní poskytovatelia majú lepšie v tom, že ich potom dosanuje akoby rozpočet samosprávy.
Takže s plnou vážnosťou potvrdzujem slová, ktoré sme povedali na tlačovej konferencii o tom, že ak sa neurobia nejaké akútne opatrenia v oblasti poskytovania finančných príspevkov, práve pre služby, ktoré som spomenula, teda ZPS-ky, ZOS-ky, tak myslíme si, že môže dôjsť ku kolapsu. Nechceme maľovať čerta na stenu a verím, že ešte premyslíte svoje možno aj vyjadrenia v tejto oblasti. Bohužiaľ, keď sa rozprávalo o rozpočte, neboli ste, neboli ste... alebo nemala som možnosť sa s vami stretnúť. Dávali sme pozmeňovací návrh na navýšenie v oblasti sociálnych služieb a práve pre spomínané zariadenia o veľmi veľkú sumu. Priznám sa, 34 mil., je to veľká suma, ale stále hovorím, že je lepšie využiť rezervu vlády na konkrétny, presne stanovený cieľ, ktorý istým spôsobom napĺňa aj ústavné právo každého jedného občana, ako na nejaké ciele, ktoré môžu byť koniec koncov ladené politicky. V tomto prípade by bolo úplne jasné, že o žiadne politické ambície nejde, ide o starosť, o starostlivosť o starých a zdravotne znevýhodnených.
Takže kolegyňa ten pozmeňovák bude čítať, ale v prvom rade chcem povedať, že k tomu, aby nedošlo práve ku kolapsu v oblasti sociálnych služieb, si myslím, že je veľmi dôležité zmeniť spôsob financovania. Budem sa veľmi tešiť novému zákonu, ktorý pripravujete, ale bolo by dobré, keby ho naozaj, keby ste ho pripravovali v spolupráci so všetkými zainteresovanými, teda odborníkmi, a nielen na vašom ministerstve. Pretože viem, že povolanie do skupín mali mnohí, ale pracovná skupina, ak mám teda správnu vedomosť, zasadala teraz po trištvrte roku prvýkrát alebo jedenkrát, neviem, možno mám nesprávne informácie, ale skrátka takmer trištvrte roka bola táto skupina nefunkčná.
A tu vyvstáva otázka, že či vlastne tá pracovná skupina, ktorá bude robiť alebo má robiť na zákone, dostane už celý zákon spracovaný, vypracovaný, alebo teda hrubo, v hrubých črtách vypracovaný a oni budú môcť pripomienkovať a ťažko povedať, že či tie pripomienky budú zohľadnené, alebo sa ten materiál bude tvoriť naozaj na základe aj skúseností jednotlivých odborníkov.
Takže, pán minister, apelujem na vás, na vaše ministerstvo, aby ste veľmi zodpovedne zobrali túto úlohu a aby ste celý rok venovali, ja by som povedala, že celý rok venujte naozaj príprave tohto zákona, aby od roku 2018 sme mali jeden dobrý a kvalitný zákon. Nie taký, aký vyšiel z dielne ministerstva v roku 2008. A ešte keď sa vrátim k tomu zákonu z roku 2008, počula som od viacerých ľudí povedať, že ten zákon bol veľmi dobre nastavený, ale, bohužiaľ, zase prácou niektorých poslancov, lepšie povedané, poslankýň, sa zákon stal taký, že sa v ňom neorientuje ani..., že sa v ňom orientuje málokto. Aby som nemusela, aby som, áno, nemusela používať expresívne slová, tak naozaj že je veľmi ťažko sa v ňom orientovať, je veľmi náročný a okrem toho je veľmi nespravodlivý.
No, takže to je hudba budúcnosti, nový zákon o sociálnych službách, alebo teda veľká novela bude musieť byť naozaj obrovská, aby ste spracovali tie celé zmeny. Preto predpokladám, že pôjde o nový zákon o sociálnych službách skôr. Ale vráťme sa k tomuto nasledujúcemu rok. Rok 2017, viem, že mi možnože budete hovoriť, že ste navýšili položku v sociálnych službách o 10 mil. Áno, súhlasím, že je to tak. V návrhu štátneho rozpočtu je položka rozpočtu je navýšená o 10 mil. Ale aj napriek tomu toto vôbec nereflektuje na potreby spoločnosti. Ak by sme sa bavili s odborníkmi, koľko miliónov by sme potrebovali na dofinancovanie alebo na vytvorenie systému, ktorý bude spravodlivo pokrývať všetky zložky, všetky služby, samozrejme, v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, dostali by sme sa k číslu 230 mil. eur, 230 miliónov. Je to veľmi veľká suma a je mi jasné, že len veľmi ťažko budete presviedčať ministra financií, aby vám takto akoby pustil žilou v úvodzovkách v ďalšom štátnom rozpočte, a je to proste vec, s ktorou sa bude treba vysporiadať.
No a teda rok 2017. Pán minister, ja vás chcem poprosiť, aby ste reagovali možno aspoň vo faktickej potom v závere, akým spôsobom ten deficit, ktorý ohlasujú poskytovatelia sociálnych služieb, najmä ZPS-ky a ZOS-ky majú tento rok fungovať. Ak naozaj mám pocit, z toho, čo hovorili, využili všetky zdroje, ktoré mohli, všetky rezervy, ktoré mohli, poobchádzali všetkých donorov, ktorých mohli, a už nemajú kde. Tak či je pre vás riešenie, aby to zavreli, a myslíte si, že štát prevezme teda to bremeno zodpovednosti za ľudí, ktorí sú zatiaľ v týchto centrách, alebo akým spôsobom to majú riešiť.
Druhá vec, ktorú budú, bude kolegyňa v pozmeňováku čítať, sa týka, týka vyslovene denných stacionárov, nie, sa týka poskytovania ambulantnej sociálnej služby. Je to vec, práve na ktorú pán štátny tajomník reagoval viac-menej pozitívne. Ide o to, že ak hovoríme o neobsadenosti, ak hovoríme o neobsadenosti miesta, tak vieme, že do denných stacionárov sa podľa vládnej novely budú môcť, budú môcť chodiť alebo budú môcť navštevovať takéto zariadenia, denný stacionár, klienti od stupňa odkázanosti III. Takže III, IV a vyššie. Teda tam už je ten, teda pri vyššej odkázanosti, samozrejme, asi bude veľký problém, aby navštevovali takéto zariadenia. Ale skrátka, ten počet hodín, ktorý je nastavený na určenie obsadenosti miesta, je stanovený na 80 hodín.
Tunák si myslíme, že vzhľadom k tomu, že tá odkázanosť je zvýšená, to znamená, že do zariadenia, do stacionárov, denných stacionárov budú prichádzať ľudia, ktorí sú na tom zdravotne horšie alebo majú ťažšiu situáciu zdravotnú, že môže naozaj nastávať problém pri poskytovateľoch, ako to miesto, ak vám ochorie, náhodne ochorie klient, ako ho vykryť. Viete, že keď máte vyššiu odkázanosť, naozaj častejšie ste konfrontovaný s rôznymi chorobami, a preto si myslíme, že je úplne opodstatnené a správne zmierniť im pri zachovaní jedných parametrov práve túto obsadenosť miest na nie, teda nie ponechať na 80 hodín mesačne, ale znížiť na, na 60 hodín mesačne. A opäť to vysvetľujem tým, že ide o ľudí, ktorí sú v stupne odkázanosti III a vyššie.
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu, ktorým vám ja prečítam o chvíľočku, našou snahou bolo, aby teda všetky zariadenia sociálnych služieb mali východiskové parametre veľmi podobné alebo rovnaké. A tuná sa nám zdá, že predsa len tie stacionáre sú akosik zaznávané ministerstvom. Už sme sa bavili v prvom čítaní o tom, že mnohé stacionáre boli zriadené špekulatívne. Áno, služba sa zneužívala, treba povedať, že takto nastavilo podmienky ministerstvo, teraz ich pritvrdzuje, aby sa oddelilo zrno od pliev. Toto je úplne pochopiteľné, legitímne, správne. Ale v niektorých veciach, sa mi zdá, že idete už za hranu. Ako keby ste nemali pri rozhodovaní o, o denných stacionároch so sebou žiadnych odborníkov, ktorí, alebo prevádzkovateľov, ale poctivých prevádzkovateľov, ktoré, ktorí túto službu reálne poskytujú a reálne aj robia a vykonávajú. To by bolo to oddelenie zrna od pliev.
Jednak sa mi nepáči, že personálne aj, aj štandardy kvality, proste všetky štandardy musia platiť takmer okamžite, teda od začiatku roku 2017 alebo od marca roku 2017, kdežto v iných zariadeniach existujú výnimky, že pre zariadenia, ktoré už existujú, ktoré už vznikli, je, existuje posun, posun pri splnení týchto štandardov od roku 2018. Takže to opäť bude súčasťou pozmeňovacieho návrhu, ktorý prečíta kolegyňa, a apelujem na vás, aby ste zvažovali možno jednotlivé body týchto pozmeňovacích návrhov pri hlasovaní a zamysleli sa nad tým, že tie návrhy, ktoré predkladáme, naozaj nie sú populistické ani nemajú za cieľ ošetriť tých, ktorí zneužívali systém tým pôvodným nastavením stacionárov, ale ide nám o to, aby sme s vodou nevyliali aj to dieťa. To znamená, aby sme, aby táto novela neslúžila na likvidáciu en bloc veľkej väčšiny zariadení, ktoré chcú poskytovať takúto službu, chcú ju poskytovať odborne, kvalitne a dobre.
Nevraviac o tom, že to som spomenula v minulom príspevku, ak hovoríme o zariadeniach ambulantného typu, teda konkrétne o tých denných stacionároch, tak som sa vás, pán minister, pýtala a neodpovedali ste mi, že ako predpokladáte, že sa bude riešiť tá situácia ľudí s odkázanosťou II, že tí nebudú mať prístup do denného stacionára, takže akým spôsobom predpokladáte, že sa dá sanovať, že či naozaj kluby, teraz neviem ani názvy, presný názov, neni to klub dôchodov... dôchodcov... (Reakcia z pléna.) Prosím? No nie, denné centrum, čo boli voľakedy kluby dôchodcov, že či sú pripravené na to, že či takisto v rámci toho, tej rozpravy z VÚC-kami a so samosprávami bolo aj napríklad navýšenie takejto aktivity samosprávy. Lebo však tam tiež ide financovanie. Dovoľte mi teda prečítať náš pozmeňovací návrh, ktorý sa týka veci, o ktorej som zatiaľ ešte nehovorila, a jeho snahou je zvýšiť počet ľudí, o ktorých sa stará zamestnanec v dennom stacionári, zo 6 na 9. Potom vám to vysvetlím, prečo o to žiadame, na príklade z praxe, ktorý presne popisuje hodnoty alebo finančné sumy a odôvodnenie, prečo tak žiadame.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Silvie Shahzad a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242). Takže navrhujeme vládny návrhu zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení ďalších predpisov meniť a dopĺňať takto:
V čl. I bode 59 v prílohe č. 1 v riadku s označením "denný stacionár" sa slovo "šesť" nahrádza slovom "deväť".
Odôvodnenie:
Navrhuje sa zvýšiť maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca v dennom stacionári zo 6 prijímateľov na 9 prijímateľov. Takáto právna úprava je nevyhnutná pre zachovanie denných stacionárov, ktoré v súčasnosti poskytujú sociálne služby, keďže inak náklady denného stacionára prevyšujú jeho príjmy, čo nezadržateľne vedie k zrušeniu a likvidácii denných stacionárov.
Mnohí poskytovatelia sociálnej služby v dennom stacionári budovali túto službu s nemalým úsilím a vynaložením potrebných finančných prostriedkov. Stále hovorím o tých, ktorí tú službu poskytujú spravodlivo, a nie tie špekulantské zariadenia. A registráciu denných stacionárov. Z ekonomického hľadiska je však zrejmé, že ak príjmy denného stacionára budú pozostávať z finančných príspevkov len na 6 prijímateľov a platby len od 6 prijímateľov, tieto príjmy nepokryjú výdavky denného stacionára pozostávajúce čo i len z nevyhnutných mzdových a prevádzkových nákladov prepočítaných na 6 prijímateľov sociálnej služby, keďže dennému stacionáru vznikne finančná strata približne vo výške 680 eur mesačne. Pritom dbajme alebo hovorme o tom, že predsa len v týchto zariadeniach, v denných stacionároch chceme, aby bola poskytovaná odborná služba a aby poskytovali všetky činnosti, ktoré majú zákonom stanovené. Majú štyri činnosti. Nebudem ich teraz vymenovávať. Ale chceme, aby všetky štyri činnosti, ktoré sú stanovené v zákone, boli, boli poukazované klientom tak, aby sa má správne, dobre, aby dochádzalo k zlepšeniu stavu klientov.
A tuná si vám dovolím povedať alebo prečítať možno zdôvodnenie, ešte také konkrétne zdôvodnenie, prečo žiadame zmenu počtu ľudí, v ktorých, v ktorých starostlivosti budú klienti. Jednoznačne máme zato, že aby boli vôbec takéto náklady finančne udržateľné, nie je možné, aby bola služba ufinancovaná pre jedného odborného zamestnanca a šiestich klientov. Takže ak finančný príspevok na šesť prijímateľov, teraz, bohužiaľ, nestihla som si pripraviť nejaký väčší názorný prostriedok, nejaký plagátik, kde by to bolo možno krajšie viditeľné, zreteľné a bolo by vám to jasné, takže budete musieť vydržať chvíľku, že vám budem čísla iba čítať.
Vieme, že príjmy akoby toho denného stacionáru sa skladajú z dvoch zložiek, finančný príspevok, ktorý dostáva od štátu vyslovene od ministerstva, je stanovený na 184 eur mesačne a platby od prijímateľov, tie sú zväčša stanovené na 22 alebo teda na euro. Euro denne, takže zhruba 22 eur mesačne. Pri šiestich prijímateľoch je komplet suma, teda aj to, čo dostane zariadenie od štátu, aj to, čo vyberie od klientov, 1 236 eur mesačne. Takže príjmy zariadenia od štátu aj od klienta spolu sú 1236 eur.
A teraz k tým nákladom denného stacionára. Hovoríme o jednom zamestnancovi. Základná mzda, hovoríme o minimálnej mzde, tento rok štyristo..., teda rok 2017, myslím tento rok, už som v budúcnosti, je stanovená na 435 eur. K tomu pripočítame odvody, k tomu pripočítame zákonné nároky zamestnanca, spolu nám vyjde, že mzdové náklady denného stacionára na jedného zamestnanca spolu činia 695,89 eura mesačne.
Teraz sa pozrime na prevádzkové náklady. Nájom, spotreba energií, ostatné prevádzkové náklady, stravné na jedného zamestnanca, stravné na šiestich prijímateľov sociálnych služieb. Keď to všetko zrátame a vynásobíme počtom dní v zariadení pre šiestich prijímateľov sociálnej služby, spolu sú tieto náklady 1 220 eur mesačne. To znamená, že príjmy, sme si povedali, 1 236 eur, náklady zariadenia denného stacionára pre šiestich poberateľov sociálnej služby sú tie mzdové náklady a plus prevádzkové náklady, to je dokopy 1 915,89 eur, 1 915,89 eur. Takže summa summarum ak dáme tieto dve sumy vedľa seba a porovnáme ich, tak zistíme, že ten denný stacionár zostane v mínuse takmer 700 eur mesačne, keď hovoríme o šiestich klientoch.
Verím tomu, že ani jeden z nás by toto, takéto zariadenie asi nedokázal ufinancovať pri akejkoľvek dobrej snahe o zabezpečenie služby, a aj pri tom, že to beriete ako svoje poslanie, celoživotné poslanie v starostlivosti o starších, chorých, slabších. Jednoducho ak ste mesačne pri šiestich klientoch v strate 700 euro, tak asi systém nie je nastavený celkom správne a už vôbec nemôžme povedať korektne. Takže to je možno také praktické zdôvodnenie návrhu, ktorým žiadame ministerstvo, aby prijal náš pozmeňovací návrh, v ktorom chceme upraviť počet klientov na jedného zamestnanca denného stacionára. V zákone je nastavené financovanie na šesť klientov na jedného zamestnanca, my navrhujeme len kvôli tomu, aby sa, aby dokázalo fungovať zariadenie bez strát, navrhujeme na deväť zamestnancov. Toľko k našim pozmeňovákom, ktoré predkladáme k sociálnym službám.
Hovorila som v úvode, že vidím tu také tri hlavné otázniky nad novelou zákona, ktorá prišla z našich dielní. Hovorila som o kolapse sociálnych služieb, alebo že je to zákon na likvidáciu sociálnych služieb, vysvetlila som dôvody. Pokiaľ nedôjde k akútnemu dofinancovaniu sociálnych služieb na rok 2017, hovorila som o likvidácii stacionárov, kde vlastne aj kolegyňa predstaví pozmeňovací návrh, ktorý, ktorý upraví nastavenie podmienok pre poskytovanie služby v dennom stacionári podľa mňa oveľa spravodlivejšie.
A kratučko sa dotknem tej časti, ktorá sa týka jaslí. Jasle padli na váš stôl, pán minister, museli ste sa s tým nejako vysporiadať. A znova len zopakujem to, čo som už hovorila. Myslím, že ste sa s tým vysporiadali, ako vaše ministerstvo sa s tým vysporiadalo asi v najhoršej forme, ako sa dalo. Možnože bol krátky čas, ale stále som presvedčená o tom, že tak ako je spracovaná časť týkajúca sa jasiel, jaslí, nemá čo robiť v zákone o sociálnych službách. Náš zákon o sociálnych službách v prvom rade sanuje to nedobré, čo sa v spoločnosti deje. Rieši situácie, kde sa, do ktorej sa dostávajú občania z rôznych situácií, či zdravotných, alebo sociálnych, alebo vylúčenia sociálneho, a my tam vsunieme zdravé deti a starostlivosť o ne.
Je mi ľúto, že nedošlo k dohode s ministerstvom školstva, s ministerstvom zdravotníctva a neurobila sa jedna drobná prierezová novela. Vyhli by sme sa mnohým problémom. Preto sme sa aj rozhodli, že, že túto časť ani nemá zmysel opravovať. Povedali ste si, že chcete sprísniť a zregulovať poskytovanie opatrovania v jasliach, že chcete vychádzať v ústrety mladým rodinám a rodičom malých detí, ale ja sa bojím, že spôsobíte veľmi veľké komplikácie všetkým poskytovateľom. Opäť odstránite tie najflexibilnejšie spôsoby opatrovania detí. A je mi ľúto, že kladiete také podmienky, ktoré mnohí terajší poskytovatelia nedokážu v krátkej, krátkom čase ani splniť.
Na záver ma, mi ešte napadla jedna poznámka, s ktorou sme sa obracali na štátneho tajomníka. Vyzývali sme ho a prosili sme ho, aby, aby ministerstvo intervenovalo v súvislosti s prijatou vyhláškou, zdravotníckou vyhláškou o, o priestoroch, kde sa poskytujú sociálne služby aj, aj iné služby, pretože sa nám zdá veľmi nespravodlivé, že práve táto vyhláška má v sebe zakomponované množstvo prechodných ustanovení, ktoré zjemňujú pôsobenie tejto vyhlášky. Ale práve tie denné stacionáre sa akosi záhadným spôsobom z týchto prechodných ustanovení opäť vytratili.
Je mi jasné, že ministerstvo práce nemá priamy vplyv na vyhlášku ministerstva zdravotníctva. Len nerozumiem, prečo ste sám zo svojej pozície, keď sa vyhláška pripomienkovala, keď ju pripomienkovali aj mnohé subjekty, ktorých sa dotýka, teda poskytovatelia sociálnych služieb, prečo ste dostatočne neintervenovali v prospech zariadení poskytujúcich sociálne služby.
Podľa mňa týmto ste dali signál, na čom vám skutočne záleží, pretože opäť je to, teda v niektorých prípadoch ide o podmienku, ktorá je likvidačná aj pre tých, ktorí službu poskytujú dnes na vysokej, kvalitatívnej úrovni. A verím tomu, že oddychová miestnosť s plným počtom lôžok alebo tých rozkladacích, rozkladacích čo, kresiel nijakým spôsobom nezvýši ani nezlepší kvalitu poskytovania takejto služby. Takže nerozumiem a celkovo túto novelu, aj keď som ju chcela vnímať pozitívne a je tam, a sú tam niektoré ustanovenia, ktoré si zaslúžia podporu, celkovo po preštudovaní, po tom, ako sa ministerstvo postavilo k našim pripomienkam, alebo teda ako sa nepostavilo ministerstvo k našim pripomienkam, musím konštatovať, že, že som sklamaná.
A už len budeme dúfať, že o rok alebo teda do roka sa všetci stretneme pri, pri posudzovaní novej normy o sociálnych službách, ktorá bude spravodlivejšia a lepšie nastavená.
Ďakujem veľmi pekne.