Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, tak rada by som tiež povedala niekoľko poznámok k návrhu zákona, ktorý tu nie je ani prvýkrát, a obávam sa, že po vystúpení pána poslanca Číža je to asi jasné, že ani poslednýkrát.
Gastrolísty, samotné gastrolístky považujem za zbytočnosť. Je to skutočne iba také sekundárne obeživo, ktoré supluje peniaze v situáciách, kde by tieto peniaze mali, suplovať nemalo, a kde jednak znepríjemňuje podnikanie majiteľom reštaurácií, gastronomických prevádzok.
Spomínam si na zopár ľudí, ktorí reagovali dosť negatívne až emocionálne na to, keď sa začalo prvýkrát hovoriť o zrušení alebo zdobrovoľnení týchto gastronomických poukážok. Alebo straveniek. Bola to asociácia emitentov gastrolístkov, bola to pani Tomanová, ktorá možno ako jediná z poslancov veľmi vehementne obhajovala tieto gastrolístky. A ten dôvod je asi úplne zrejmý. Ono to bolo najmä preto, lebo za jej čias sa gastrolístky do systému vlastne dostali. Takže jej vlastne ani nič iného nezostáva ako obhajovať. A to, akým spôsobom to obhajovala, to už tuná tiež bolo spomínané niekoľkokrát, väčšina dnešných poslancov, kolegov neprijíma. Hovoriť o tom, že ak nebudeme mať gastrolístky, nedokážeme sa najesť, je úplne scestné a možno by si človek pomyslel, že by to potrebovalo aj nejaké odbornejšie vyšetrenie.
Ale pripustím jednu vec. Pred iks rokmi, keď sa začalo rozprávať o spôsobe využívania gastrolístkov, lebo gastrolístky by bola aj jedna z foriem k tomu, aby ľudia sa začali zdravšie stravovať, to možno mohlo mať pozitívny vplyv, možno aj na počet reštaurácií, ktoré, je pravdou, že po zavedení gastrolístkov začali vznikať, ale verím, že toto nebol jediný stimul, ktorý podporil vznik reštaurácií. Po čase však došlo akoby k nasýteniu a dnes považujem mať v peňaženke gastrolístok za úplnú hlúposť a zbytočnosť. Jediný, kto sa z toho tešia alebo čo sa prevažne z toho tešia, sú deti rodičov, ktorí im sem-tam nejaký gastrolístok podhodia. Nevraviac o tom, čo už spomínali viacerí kolegovia, že dnes sa gastrolístky úplne míňajú účinku. Ich hlavný dôvod prečo vznikli, malo byť, aby ich ľudia využívali na platenie stravy, teplej stravy. A viete, že krátko po zavedení gastrolístkov sa začali používať pri platení zo začiatku potravín, ale viete, že ani dnes v Tescu, ani v Lidli, ani v Bille nerobia s tým žiaden problém. Kúpite si za to čokoľvek. Aj drogériu. Takže opodstatnenosť opäť takmer rovná nule.
Gastrolístky dnes používa asi 750-tisíc zamestnancov. To je údaj, ktorý povedal analytik Ján Dinga. Priemerná hodnota gastrolístkov je 3,5 eura. Ak teda štandardný zamestnanec pracuje približne 20 pracovných dní v mesiaci, dostane každý mesiac stravné lístky v hodnote približne 70 eur. Je to niektoré mesiace 22 pracovných dní, niektoré mesiace dokonca 23 pracovných dní. Na týchto nákladoch sa podľa zákona, podľa zákonných pravidiel delí so svojím zamestnávateľom, keď 45 % sa strhne zamestnancovi z čistej mzdy a 50 % zaplatí zamestnávateľ nad rámec superhrubej mzdy.
Existencia gastrolístkov skutočne komplikuje život takmer všetkým. Sú to ceniny, ktoré vyžadujú špeciálny režim. A spomínam si, ako kolega Zajac v minulom volebnom období upozornil na takú zaujímavosť, že najväčším zákazníkom gastrofiriem je vlastne štát. A to znamená, že ak by niektorý z týchto emitentov skrachoval, tak štát v podstate končí s bezcennými papierikmi, ktoré nakúpil. Inak povedané, zamestnanci dostávajú časť výplaty vo forme účelovo viazaných stravných lístkov, čo jednoznačne obmedzuje spôsob nakladania s ich vlastnými peniazmi. A na mieste je otázka, prečo dávame takto účelovo viazané príspevky na stravu, prečo napríklad ich nedávame aj na iné potrebné veci pre ľudí.
Gastrolísky zvyšujú náklady reštauráciám i obchodom, lebo tie gastrolístky, ktoré získajú, potom vymieňajú za hotovosť a robia to u emitentov lístkov a robia to samozrejme za poplatok, už to tu bolo povedané, za poplatok 2 až 6 percent. Takže jediný, kto má prospech z gastrolístkov okrem spomínaných detí, rodičov, ktorí používajú alebo ktoré dostávajú od svojich zamestnávateľov gastrolístky, sú štátom licencované spoločnosti, od ktorých zamestnanci prostredníctvom zamestnávateľov musia gastrolístky nakupovať. Tieto gastráče sa nakoniec vždy vrátia k ich licencovanému vydavateľovi, ktorý ich preplatí za eurá, no až po odrátaní svojej provízie. A ako som už hovorila, tá provízia je dnes 2 až 6 percent.
Gastrofirmy majú garantované príjmy takmer 20 mil. eur a tieto príjmy pochádzajú z miezd zamestnancov, no a teda to nie sú nejaké peniaze, ktoré padajú zo stromov. Jednoducho je to suma, o ktorú menej dostanú zamestnanci. A zisk týchto spoločností, bohužiaľ, často prevyšuje viac ako milión eur ročne. Zisková marža tu môže dosahovať dokonca až 30 %, uvádzajú niektoré médiá.
Poukázala by som na jeden prípad z minulého roka. Igor Matovič už hovoril o tom, že naozaj to zdobrovoľnenie tých gastrolístkov bolo na dosah. Bohužiaľ, vtedy sa to nepodarilo, ale taká pozitívna informácia prešla médiami aj v máji minulého roku, v máji roku 2016, kedy sa začalo hovoriť o tom, dokonca odpovedal na tieto otázky aj minister, teda hovorca ministerstva práce pán Stužka, alebo Sociálnej poisťovne, a on vtedy prejavil takú celkom dobrú vôľu, že je to téma, o ktorej by sa malo diskutovať. Vtedy sa vyjadroval aj predseda Bugár, vyjadroval sa aj predseda, bývalý predseda SIET-e, boli to všetko strany, ktoré vo svojich volebných programoch mali rušenie gastrolístkov.
Bohužiaľ, časy sa zmenili a vieme, že dnes už teda o týchto témach znova nerozprávame. Ale pripomeniem, že ten stimul na nejaké prehodnotenie médiami tejto otázky nastal vtedy, keď Protimonopolný úrad povedal, že došlo ku kartelovej dohode. A vtedy dali dokonca, myslím, že maximálnu pokutu 3 mil., dali pokutu jednotlivým spoločnostiam. Tých spoločností je na trhu päť, ak som si dobre prešla, nie štyri, ale päť, ktoré sa mali o toto podeliť. A odvolali sa, samozrejme, spoločnosti sa odvolali a neviem už výsledok, že či potom tá povinnosť zaplatiť zostala, ale každopádne treba si uvedomiť, že protimonopolný úrad skúmal previazanosť jednotlivých spoločností stravovacích a dospel k záveru, že pravdepodobne došlo ku kartelovej dohode. To znamená, jednoducho povedané, formou zrozumiteľnou ľudskej reči je, že stravovacie spoločnosti sa vopred dohodli na rozdelení trhu.
Takže aj to je ďalší dôvod, prečo opodstatnenosť takýchto spoločností, ktoré umelo zamestnávajú ľudí a umelo oberajú ľudí o svoje platy, by mala skončiť. Verím tomu, že ak to nebude dnes, bude to opäť o pol roka, kedy znova budeme predkladať tento návrh, ale nádej zomiera posledná. Ja verím, že nájde silu dostatočný počet poslancov, ktorí takýto návrh zákona podporia, pretože je to návrh nie na podporu spoločností, ktoré obchodujú s takýmito ceninami, sekundárnymi ceninami, ale je to návrh, ktorý podporí aj zvýšené platy ľudí.
Ďakujem pekne.
