Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Povedali ste tu viac takých vážnych argumentov, z ktorých najdôležitejší je pre mňa alebo aj pre mnohých, ktorí o tejto novele hovoríme pozitívne, že peniaze stále získavajú vlastní, tí, ktorí pracujú s gastrolístkami, hej. To znamená, firmy, ktoré poskytujú tieto gastrolístky. Ja len teda pripomeniem, že trh alebo biznis, nie trh, ale biznis týchto gastrofiriem neustále rastie. Ziskovosť firiem neustále rastie každý rok. Každý jeden rok. Neviem to rýchlo nájsť, ten správny graf, ale našla som, nie nenašla som ten správny. Len firma DEJEUNER LE CHEHQUE v roku 2015 mala čistý zisk 12 545 415 eur. Len jedna firma. Takto tu máme ďalšie firmy, ktorých, naozaj, ak sa pozriete na tie grafy rozvoja ich biznis plánu, skutočného ale, vychádza, že stále rastú. Dokiaľ budú rásť? Dokedy im neháme takúto príležitosť a možnosť? Sú to peniaze, ktoré sa strácajú v systéme alebo sú len pre určených ľudí. A ako som povedala, naozaj sú indície, že častokrát ide o previazanosť týchto firiem s ľuďmi z politiky. Aspoň vo viacerých firmách to tak je.
Pripomeniem takisto, že ziskovosť týchto firiem dosahuje aj 30 percent. Povedzte mi, že ktoré biznis modely takúto maržu majú možnosť získať, 30 percent. A možnože tí, ktorí varia, varia za maržu 5 % a sú radi, že vedia prežiť. Je to podľa mňa naozaj zverstvo a zbojníctvo, ktoré dopustil tento štát. Je... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

Ďakujem pekne. Mňa vždy prekvapí, kolegyňa Soňa, že vždy nájdeš v tom návrhu niečo, na čo naozaj mnohí nemyslia. Mňa teda veľmi zaujalo to, ako si porovnala inštitút gastrolístka s inštitútom osobitného príjemcu. A úplne súhlasím, sedí mi to a možno, že toto by bolo veľmi dobré, keby si vypočul náš kolega Bublavý, pretože my robíme z ľudí naozaj takých sociálne slabých ľudí, ktorí nie sú schopní rozhodovať o tom, čo za svoje peniaze sú schopní si kúpiť.
Chcela by som ešte možno podotknúť a zdôrazniť, že v tomto návrhu zákona, ktorý predkladá kolega Matovič, je možnosť pre zamestnanca, aby mohli vytvoriť alebo ošetriť zmluvou aj to, že dostanú peniaze za stravné od zamestnávateľa k svojej mzde a sú nezdanené rovnako ako aj gastrolístky. Takže aby nedošlo k nedorozumeniu. Tento návrh nehovorí o tom úplne zrušiť gastrolístky, ale nehať zamestnancom možnosť, aby sa mohli rozhodnúť, akou formou, akú formu si sami zvolia. Ja osobne predpokladám, že väčšina ľudí veľmi rada prijme peniaze plus k výplate.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec síce odišiel, ale odkazujem mu, že nepozná vôbec realitu. Pán Bublavý, neviem, do akých obchodov vy chodíte. Alebo teda vidno, že poslanci nemajú gastrolístky, keby ste sa porozprávali s pár ľuďmi z vašej dediny, tí by vám jasne povedali, čo si môžete za stravné lístky kúpiť. Fakt je, že si môže, môže sa občan dostať ku čomukoľvek za stravný lístok. Nenahovárajte si to, môže. Taká bola snaha, ale skutočnosť je taká, že dnes môžete veľmi ľahko obísť.
Podľa mňa éra stravných lístkov už mala dávno skončiť. Urobili svoju úlohu, tú nepopieram, určite je možné, že spôsobila nejaký nárast, že ľudia začali sa stravovať, ale nerobme z nich, prosím vás, ovce. Veď každý vie, čo je pre jeho organizmus najlepšie. Vy mi chcete povedať, že keby ľudia nedostali do vrecka gastrolístok, tak by sa nešli naobedovať teplého obeda? Prosím vás, nebuďte smiešny! Naozaj, verím tomu, že tá zamestnanosť by nejakým spôsobom neklesla. Nijakým spôsobom by neklesla. Dokonca už aj dnes sú niektorí, niektorí prevádzkovatelia reštaurácií, ktorí odmietajú gastrolístky, lebo je to pre nich oveľa nákladnejšie. Im nikto nepreplatí lístok, ktorý je poškodený. Bohužiaľ, býva to pre nich oveľa nákladnejšie.
Takže zopakujem to, čo som povedala v úvode, to, pre koho tento biznis funguje. Len pre emitentov a obávam sa, že tí emitenti sú častokrát napojení práve na predstaviteľov vládnych politických strán.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, tak rada by som tiež povedala niekoľko poznámok k návrhu zákona, ktorý tu nie je ani prvýkrát, a obávam sa, že po vystúpení pána poslanca Číža je to asi jasné, že ani poslednýkrát.
Gastrolísty, samotné gastrolístky považujem za zbytočnosť. Je to skutočne iba také sekundárne obeživo, ktoré supluje peniaze v situáciách, kde by tieto peniaze mali, suplovať nemalo, a kde jednak znepríjemňuje podnikanie majiteľom reštaurácií, gastronomických prevádzok.
Spomínam si na zopár ľudí, ktorí reagovali dosť negatívne až emocionálne na to, keď sa začalo prvýkrát hovoriť o zrušení alebo zdobrovoľnení týchto gastronomických poukážok. Alebo straveniek. Bola to asociácia emitentov gastrolístkov, bola to pani Tomanová, ktorá možno ako jediná z poslancov veľmi vehementne obhajovala tieto gastrolístky. A ten dôvod je asi úplne zrejmý. Ono to bolo najmä preto, lebo za jej čias sa gastrolístky do systému vlastne dostali. Takže jej vlastne ani nič iného nezostáva ako obhajovať. A to, akým spôsobom to obhajovala, to už tuná tiež bolo spomínané niekoľkokrát, väčšina dnešných poslancov, kolegov neprijíma. Hovoriť o tom, že ak nebudeme mať gastrolístky, nedokážeme sa najesť, je úplne scestné a možno by si človek pomyslel, že by to potrebovalo aj nejaké odbornejšie vyšetrenie.
Ale pripustím jednu vec. Pred iks rokmi, keď sa začalo rozprávať o spôsobe využívania gastrolístkov, lebo gastrolístky by bola aj jedna z foriem k tomu, aby ľudia sa začali zdravšie stravovať, to možno mohlo mať pozitívny vplyv, možno aj na počet reštaurácií, ktoré, je pravdou, že po zavedení gastrolístkov začali vznikať, ale verím, že toto nebol jediný stimul, ktorý podporil vznik reštaurácií. Po čase však došlo akoby k nasýteniu a dnes považujem mať v peňaženke gastrolístok za úplnú hlúposť a zbytočnosť. Jediný, kto sa z toho tešia alebo čo sa prevažne z toho tešia, sú deti rodičov, ktorí im sem-tam nejaký gastrolístok podhodia. Nevraviac o tom, čo už spomínali viacerí kolegovia, že dnes sa gastrolístky úplne míňajú účinku. Ich hlavný dôvod prečo vznikli, malo byť, aby ich ľudia využívali na platenie stravy, teplej stravy. A viete, že krátko po zavedení gastrolístkov sa začali používať pri platení zo začiatku potravín, ale viete, že ani dnes v Tescu, ani v Lidli, ani v Bille nerobia s tým žiaden problém. Kúpite si za to čokoľvek. Aj drogériu. Takže opodstatnenosť opäť takmer rovná nule.
Gastrolístky dnes používa asi 750-tisíc zamestnancov. To je údaj, ktorý povedal analytik Ján Dinga. Priemerná hodnota gastrolístkov je 3,5 eura. Ak teda štandardný zamestnanec pracuje približne 20 pracovných dní v mesiaci, dostane každý mesiac stravné lístky v hodnote približne 70 eur. Je to niektoré mesiace 22 pracovných dní, niektoré mesiace dokonca 23 pracovných dní. Na týchto nákladoch sa podľa zákona, podľa zákonných pravidiel delí so svojím zamestnávateľom, keď 45 % sa strhne zamestnancovi z čistej mzdy a 50 % zaplatí zamestnávateľ nad rámec superhrubej mzdy.
Existencia gastrolístkov skutočne komplikuje život takmer všetkým. Sú to ceniny, ktoré vyžadujú špeciálny režim. A spomínam si, ako kolega Zajac v minulom volebnom období upozornil na takú zaujímavosť, že najväčším zákazníkom gastrofiriem je vlastne štát. A to znamená, že ak by niektorý z týchto emitentov skrachoval, tak štát v podstate končí s bezcennými papierikmi, ktoré nakúpil. Inak povedané, zamestnanci dostávajú časť výplaty vo forme účelovo viazaných stravných lístkov, čo jednoznačne obmedzuje spôsob nakladania s ich vlastnými peniazmi. A na mieste je otázka, prečo dávame takto účelovo viazané príspevky na stravu, prečo napríklad ich nedávame aj na iné potrebné veci pre ľudí.
Gastrolísky zvyšujú náklady reštauráciám i obchodom, lebo tie gastrolístky, ktoré získajú, potom vymieňajú za hotovosť a robia to u emitentov lístkov a robia to samozrejme za poplatok, už to tu bolo povedané, za poplatok 2 až 6 percent. Takže jediný, kto má prospech z gastrolístkov okrem spomínaných detí, rodičov, ktorí používajú alebo ktoré dostávajú od svojich zamestnávateľov gastrolístky, sú štátom licencované spoločnosti, od ktorých zamestnanci prostredníctvom zamestnávateľov musia gastrolístky nakupovať. Tieto gastráče sa nakoniec vždy vrátia k ich licencovanému vydavateľovi, ktorý ich preplatí za eurá, no až po odrátaní svojej provízie. A ako som už hovorila, tá provízia je dnes 2 až 6 percent.
Gastrofirmy majú garantované príjmy takmer 20 mil. eur a tieto príjmy pochádzajú z miezd zamestnancov, no a teda to nie sú nejaké peniaze, ktoré padajú zo stromov. Jednoducho je to suma, o ktorú menej dostanú zamestnanci. A zisk týchto spoločností, bohužiaľ, často prevyšuje viac ako milión eur ročne. Zisková marža tu môže dosahovať dokonca až 30 %, uvádzajú niektoré médiá.
Poukázala by som na jeden prípad z minulého roka. Igor Matovič už hovoril o tom, že naozaj to zdobrovoľnenie tých gastrolístkov bolo na dosah. Bohužiaľ, vtedy sa to nepodarilo, ale taká pozitívna informácia prešla médiami aj v máji minulého roku, v máji roku 2016, kedy sa začalo hovoriť o tom, dokonca odpovedal na tieto otázky aj minister, teda hovorca ministerstva práce pán Stužka, alebo Sociálnej poisťovne, a on vtedy prejavil takú celkom dobrú vôľu, že je to téma, o ktorej by sa malo diskutovať. Vtedy sa vyjadroval aj predseda Bugár, vyjadroval sa aj predseda, bývalý predseda SIET-e, boli to všetko strany, ktoré vo svojich volebných programoch mali rušenie gastrolístkov.
Bohužiaľ, časy sa zmenili a vieme, že dnes už teda o týchto témach znova nerozprávame. Ale pripomeniem, že ten stimul na nejaké prehodnotenie médiami tejto otázky nastal vtedy, keď Protimonopolný úrad povedal, že došlo ku kartelovej dohode. A vtedy dali dokonca, myslím, že maximálnu pokutu 3 mil., dali pokutu jednotlivým spoločnostiam. Tých spoločností je na trhu päť, ak som si dobre prešla, nie štyri, ale päť, ktoré sa mali o toto podeliť. A odvolali sa, samozrejme, spoločnosti sa odvolali a neviem už výsledok, že či potom tá povinnosť zaplatiť zostala, ale každopádne treba si uvedomiť, že protimonopolný úrad skúmal previazanosť jednotlivých spoločností stravovacích a dospel k záveru, že pravdepodobne došlo ku kartelovej dohode. To znamená, jednoducho povedané, formou zrozumiteľnou ľudskej reči je, že stravovacie spoločnosti sa vopred dohodli na rozdelení trhu.
Takže aj to je ďalší dôvod, prečo opodstatnenosť takýchto spoločností, ktoré umelo zamestnávajú ľudí a umelo oberajú ľudí o svoje platy, by mala skončiť. Verím tomu, že ak to nebude dnes, bude to opäť o pol roka, kedy znova budeme predkladať tento návrh, ale nádej zomiera posledná. Ja verím, že nájde silu dostatočný počet poslancov, ktorí takýto návrh zákona podporia, pretože je to návrh nie na podporu spoločností, ktoré obchodujú s takýmito ceninami, sekundárnymi ceninami, ale je to návrh, ktorý podporí aj zvýšené platy ľudí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vnímam všetky problémy, ktoré ste, pani kolegyňa, tunák popísali a predstavili, je naozaj veľký problém neúplných rodín najmä s vymožiteľnosťou výživného. Mladé rodiny, mladí ľudia, neúplné rodiny sa dostávajú veľmi často do ohrozenia chudobou. Aj spôsob, ktorým ste sa rozhodli riešiť, vnímam veľmi pozitívne, aj ho podporujem. Na druhej strane si kladiem otázku, či v takejto forme, ako to navrhujete, bude naozaj realizovateľné štátom, že k tomu by sme možnože potrebovali aj nejaké zhodnotenie odborníkov, ktorí sa tomu venujú. Hej, lebo naozaj, nie som právnik. Tie návrhy v riešení sa mi veľmi páčia, podporujem ich, zahlasujem za ten návrh zákona, ale mám tam takú obavu, že či to fakt štát v takejto forme dokáže tú vymožiteľnosť zabezpečiť. V tomto som teda zatiaľ skeptik, ale myšlienka veľmi dobrá.
Ja len pripomeniem, že rovnako sme aj my na nedávnej schôdzi sa snažili minimálne o to, aby sa zvýšilo minimálne výživné, ktoré štát určuje, keď sa nevedia rodičia dohodnúť. To sa mi zdá úplne až strašné, že niekomu dokáže štát vyrubiť 21 eur výživné, náhradné výživne, nie náhradné výživné, ale minimálne výživné. To sa mi zdá úplne scestné. A nebola tu vôľa v tomto parlamente ho zvýšiť ani na 40 eur, čo sa mi zdá takisto choré.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. No práve na to ja poukazujem. Dobre, v roku 2012 prišla nová platná legislatíva, ale predtým sa stalo, že proste práva, práva firmy, ktorá bola nástupnícka firma aj so všetkými týmito negatívami. To znamená, že zobrala na seba, pôvodná nástupnícka firma zobrala na seba nástupnícke práva aj v oblasti envirozáťaže a zrazu sa stalo v tom roku, neviem, ´98 alebo ´96, nepamätám si, že tie práva nástupnícke prešli na štát. A mne sa zdá naozaj nespravodlivé, ak tá firma je stále s tými istými ľuďmi, s rôznymi názvami, že tú zodpovednosť musí prebrať štát. Že toto sa mi zdá úplne choré a nespravodlivé. A aj to, že teraz hovoríte, že bude sa sanovať stará skládka z roku 1966. A hovorím to, že na nej od roku 2000 je ďalšia skládka firmy, ktorá v podstate je nástupnícka tej pôvodnej OFZ-ky. To, že sa volá inak, na to nepozerajme, lebo sú to tí istí ľudia. Ale že opäť, že teraz budeme sanovať aj túto skládku novú? Lebo ona je navrchu položená.
Nevraviac o tom, že táto firma má opäť žiadosť na možnosť doplnenia komunálneho odpadu opäť na túto starú environmentálnu záťaž. To už dúfam teda, že naozaj ministerstvo nepovolí, keďže je už rozbehnutý projekt na sanáciu. Ale ona sa stále oháňa tým, že proste má na to právo, lebo to je iná skládka, že tá spodná skládka ju nezaujíma, a to sa mi zdá choré. Je to to isté.
A ešte jedna kratučká vec. Ak viete, že za to, že si dovolil jeden občan Dolného Kubína upozorniť na problém vytekania arzénu, je dokonca touto firmou žalovaný. Ja by som bola veľmi rada, keby možnože len ministerstvo potom, keď k tomu príde, že bude zasadať, že bude už vytýčené pojednávanie, aby sa tohoto občana zastalo v zmysle... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Áno, viem, že táto skládka priemyselného odpadu je od roku 1966, aj to, že bola podľa platnej legislatívy. Problémom je, že tá skládka je naozaj vysoko objemná. A ja ako najväčší problém vidím, že navrch tejto skládky sčasti je vytvorená nová skládka, na ktorú dalo povolenie už aj ministerstvo životného prostredia, teraz si nepamätám ten rok. Možnože tie ďalšie otázky budú k tomu smerovať, alebo minimálne jedna ešte, na ktorú odpovedáte. Takže pre mňa je úplnou záhadou, že vlastne firma, ktorá pokračovala v budovaní novej skládky, nemala absolútnu povinnosť, alebo teda mala povinnosť, ale nikto neprišiel na to, že nerobila na základe toho rozhodnutia príslušných úradov, tak ako je; bolo povedané. To znamená, že starú skládku nezasanovala, urobila len čističku odpadových vôd, ktorá absolútne nespĺňa objem, ktorý by potrebovalo na vyčistenie to územie alebo proste aj tá stará skládka. Takže tam ja vidím problém.
Takže ma zaujíma, ako sa ministerstvo aj k tomuto, že prečo vlastne nástupnícka firma nie je stanovená ako firma, že kde sa stala chyba, že tie nástupnícke práva prešli na štát, keď je evidentné, že rovnaká firma tú skládku prevádzkuje možno pod inými menami, ale stále sú za tým tie isté osoby.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, myslím, že ste veľmi zoširoka popísali všetky opatrenia, ktoré máte pripravené, ktoré vyplynuli zo stratégie zamestnanosti, a len jednu vec, jednej veci nerozumiem. Vyzeralo to naozaj, že máte veľa, veľa aktivít nachystaných. Že čo sa robilo na tom ministerstve päť rokov? Veď proste dlhodobá nezamestnanosť je problém, ktorý tu je už iks rokov, a teraz mi príde, keďže kopírujeme, možnože v trochu lepších číslach, ale stále len kopírujeme znižovanie nezamestnanosti okolitých krajín. Tak prečo vláda nepripravila tie aktivity už skôr? Prečo ste sa nezamerali na túto skupinu už skôr a prečo ste už aj v tomto zákone neponúkli niektoré nástroje, ktoré reálne vedia pomôcť skupine nezamestnaných?
Aj to, keď ste hovorili, že už dnes existuje, existujú sociálne podniky v nie v takej forme, ako chcete presadiť, tak skrátka 85 podnikov, mi z toho vyplýva, že funguje len tak v lufte, vo vzduchu? Že podľa mňa, že už aj to, že rozprávate o tom, ako idete zavádzať sociálne podnikanie, tak proste ten zákon tu už mal byť veľmi dávno.
Ďakujem.

Ja by som iba chcela poprosiť vedenie, aby mi potvrdilo informáciu, že bod programu, mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv bude prerokovaný podľa poradia. Lebo včera vznikol mylný dojem pri hlasovaní, alebo pri zmenách v programe, že bude uvedený zajtra spolu so správou, neviem akou, 87. bod. Hej, takže to len vedenie prosím, aby, aby dalo informáciu na správnu mieru, lebo sa ma chodia poslanci pýtať, prečo nebola prerokovaná mimoriadna správa na výbore. My máme dohodnutý termín 6. januára (pozn. red.: správne má byť "februára").

Ja teda iba ocením váš prístup, že ste umožnili pánovi ministrovi dovystupovať, a bola by som rada, keby vedenie Národnej rady postupovalo rovnako v takýchto prípadoch. Poviem konkrétny prípad, stalo sa mi, že zostala som s jedinou faktickou poznámkou k jedinému vystupujúcemu a pán predsedajúci mi to neumožnil s tým, že nebude on sám porušovať rokovací poriadok. Ja si osobne myslím, že riešenie, ktoré ste vy zvolili, je v tomto prípade oveľa lepšie.
Ďakujem.