Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Už som sa nemohol dočkať. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Na tomto mieste by som chcel povedať, že predkladatelia urobili kus kvalitnej práce a nech už akokoľvek dopadne hlasovanie, podľa môjho názoru tieto materiály sa ešte stanú súčasťou a možno aj podkladom, kvalitným, budúcich diskusií o reštrukturalizácii verejnej správy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.
Nech sa páči, pán predsedajúci, pokračujte v programe.

Ďakujem pekne.
Veľmi dobré vystúpenie. Ono sa hovorí, že lepšie raz vidieť, než stokrát počuť. Iní zase hovoria, že je lepšie raz pochopiť, než stokrát vidieť, ale u teba je vidno aj na základe toho úvodu, že si nielen začínala s VÚC-kami a že si to mnohokrát počula, čo sa tam hovorí, videla si to, ale aj rozumieš tej problematike. Jedine možno, čo mi chýbalo, že si nehovorila o Bratislavskej integrovanej doprave, tak tu ťa teda chcem poprosiť, aby si niečo k tomu povedala. (Smiech v sále.)
Veľmi ma zaujala tá tvoja poznámka ku kolenačkovej politike. Ja si tiež myslím, že to, a teraz prosím, aj viem, že mám reagovať na predrečníka, ale tak trocha teda zahrniem do toho aj predkladateľa. Iste aj predrečník aj všetci ostatní chápu, že toto je taká troška brainstormingová časť našej dnešnej debaty, ktorá hovorí aj o tom, kam by sa tieto návrhy predkladané mohli ďalej posúvať.
Čiže k tomu poviem, že chýba nám vyššia autonómia samospráv. Vychádza to aj z analýzy OECD, ktorá hovorí, že ju máme veľmi nízku a že teda, a to už ja dodávam k tej štúdii interpretačne, že sa stáva, že samosprávy sú skôr motivované zavolať si k sebe vládu na výjazdové rokovanie, lebo tam cítia, že príde viac peňazí, než že by vťahovali a priťahovali súkromných investorov na svoje územie, pretože nemajú na ich daniach, na ich bohatstve, tých súkromných investorov, dostatočne veľký podiel.
Tak to je všetko z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Aj ja budem stručný.
Vážený pán predseda, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu, ktorá sa ho týka.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené, uvedený návrh prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017. Nenavrhnem odporučiť rozpravu, lebo bude zlúčená rozprava.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo spomínaného zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.
Pán predsedajúci, prosím, teraz už môžete otvoriť rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Samozrejme som za návrh zákona, podporím ho, dobrá robota. Poznámku chcem ale povedať o transakčných nákladoch. Znie to hrôzostrašne, je to koncept, ktorý vyvinul Ronald Coase, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok ´91. V podstate hovorí to, že keď si kúpim pizzu v reštaurácii, tak pizzeria má moje peniaze a ja mám tú pizzu. Nevznikli žiadne ďalšie náklady. Akonáhle štát povie, že na takúto transakciu je potrebná tristostranová zmluva overená u notára, tak to sú náklady, ktoré sú zbytočné. Nemusia byť. To je bohatstvo spoločnosti vyhodené do kýbla. A túto poznámku mám ku gastrolístkom. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Mne by nevadilo, keby parlament zakázal pracovať napríklad cez sviatky alebo nedele, možno aj soboty, keby som za tým nevidel tie negatívne dopady. Dobre, keď zakážeme pracovať desať dní v roku, bude menej pracovných príležitostí, menej ľudia zarobia adekvátne desiatim dňom. Keby to bolo päť, nie je to taký dopad. Keby to bolo sto, ten dopad je katastrofálny. Ale desať dní, dvanásť dní, ako to chcete, neznamená nulový dopad, ten dopad bude nenulový. A teraz nie sme na tom tak ako Rakúsko alebo Nemecko, jednoducho od nás za 15 rokov odišlo 300-tisíc ľudí. Tí ľudia neodchádzajú preto, lebo by boli u nás otvorené obchody cez sviatky, odchádzajú za vyššími platmi a za tým, že na Západe je viac džobov. Čiže ak my budeme prijímať zákony, ktoré budú obmedzovať možnosť zarobiť si, tak ľudia sa budú naďalej presúvať, to je veľmi vážna vec.
Ja na rozdiel od vás neargumentujem ideologicky. Tie predkladateľské argumenty boli takmer všetky ideologické, lebo to bolo o ochrane rodiny, o ochrane ľudí. No tak dobre, keď teda chceme chrániť rodinu, tak ju chráňme aj v nedeľu, aj vo štvrtok, aj v piatok, aj v sobotu a to isté aj s ľuďmi. Ide o tú mieru. Nemám nič proti tomu, že máme nejaké sviatky. Samozrejme, že áno a nech sú to dni pokoja. Ale ide o tú mieru. Vy ju chcete posúvať a my to nechceme, lebo vidíme tie negatívne dopady.
Ešte mám poznámku k tomu, že nie je pravda, že ten počet ľudí bude nejakých 300-tisíc, alebo aj 200, ktorých sa to dotkne. Každopádne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Viete, na sociálny, národný a ľudský rozmer návrhov sa dá pozerať aj z iného uhla. Vy hovoríte, že ten váš je správny. My to vidíme inak.
Dve poznámky.
K podpore vidieckeho spôsobu života. Slovensko má veľmi veľa dlhodobo nezamestnaných ľudí. A veľkí zamestnávatelia sa totiž zhlukujú v okolí veľkých miest, pričom veľa Slovákov ostáva bývať na ďalekom vidieku. V mestách nad 100-tisíc obyvateľov žije na Slovensku 12 % obyvateľov, v Česku 22, v Poľsku 29, v Nemecku 32 a vo Fínsku 35. Takmer trikrát viac. To im umožňuje dostať sa k lepším pracovným príležitostiam. Vy im to nechcete umožniť. Čo je sociálnejšie? Čo je ľudskejšie?
Druhá poznámka. K zákazu predávať pôdu, lebo je to pod cenu. A nielen pôdu máme my u nás lacnejšiu než na Západe. Aj ľudskú prácu máme lacnejšiu než na Západe. A ľudia robia pre zahraničné firmy u nás za mzdy nižšie, než sú v zahraničí. Tak keď chcete zakázať predávať pôdu, tak zakážte predávať aj ľudskú prácu pod cenu. Ak je pôda živiteľka národa, tak ľudská práca je ešte dôležitejšou živiteľkou národa. Teraz sa zamyslite, čo je ľudskejšie, čo je sociálnejšie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
V politike sa robia populárne príjemné kroky, kde politici a ich strany získavajú hlasy voličov. Ale robia sa aj nepopulárne kroky, ktoré sa musia urobiť a tie treba zodpovedne pretláčať a vysvetľovať, ak hovoríme o štátnikoch, nielen o marketingových odborníkoch. Pokiaľ to tak nerobia politici, tak hrozí, že sa šíria konšpiračné teórie a ich nositelia prichádzajú do parlamentu. Pokiaľ sa to nevysvetľuje, tie zložité, ťažké kroky nepopulárne, tak takéto sú dopady.
A Robert Fico jednoznačne ukazuje, že pokiaľ ide o nepríjemné, ale potrebné kroky, tak to necháva napríklad na ministra Druckera; pri všetkej úcte, pán minister; ale na ministra zdravotníctva necháva predseda vlády aj vyslanie vojakov do zahraničia, 500-miliónovú sekeru v nemocniciach, vyriešenie poriadku v nemocniciach, spoplatnenie čiastočné zdravotníctva, definícia základného balíka, no už chýba len to, aby naňho preniesol aj nízke platy v školstve a rómsku problematiku a Robert Fico sa pred kamerami bude voziť vo vlaku zadarmo. Nie je to takto zdravé. Nie je to zdravé. Musí vysvetľovať aj tie nepríjemné veci, ktoré sú potrebné, lebo hovorím, hrozí potom, že tie konšpirácie sa šíria a získavajú silu v spoločnosti.
Čiže toto, čo sa tu stalo, kde aj vlastne môžeme povedať, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, dámy a páni. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ľudia radi dosahujú rekordy a verím, že mne sa jeden osobný podarí dnes vytvoriť, a síce najkratším vystúpením v rozprave v mojej histórii.
Pán minister, vy ste v minulosti už v pléne hovorili o tom, že chcete zaviesť viac transparentnosti do celého daňového systému. Tuto máme celkom príležitosť. My možno nie, ale minimálne v debate na pôde Bruselu by sa mohla nastoliť tá téma, či tie správy, ktoré budú zástupcovia nadnárodných spoločností posielať na finančné správy jednotlivých národných štátov, či by sa časti tých správ nemohli zverejňovať. Myslím si, že by to bolo užitočné a aj celkom zaujímavé pre verejnosť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dve poznámky o minimálnej mzde a odchode do zahraničia. Pán minister, my tiež chceme, aby ľudia viac zarábali aj na východnom Slovensku. Ibaže vy veríte, že mzdy sa dajú nariadiť zákonom, že to, aby ľudia viac zarábali, to sa dá zákonom dosiahnuť. Veríte tomu oveľa viac než my. Ak by to bola pravda, tak nariaďte aj priemernú mzdu na východnom Slovensku, aby bola taká ako v Bratislave, pretože ste to takto vysvetľovali. A viete dobre, že to tak nefunguje. Viete to aj z toho, že naši kamionisti, keby mali mať minimálne mzdy západné, tak jednoducho tam to nebude fungovať. Čiže viete, viete, čo by sa stalo, keby sme zo zákona nariadili priemernú mzdu rovnakú na Slovensku. A podobné dopady to má aj pri tej minimálnej mzde, že sa stane, že niektorí ľudia jednoducho na tú minimálnu mzdu nedosiahnu.
Pokiaľ ide o odchody do zahraničia, tak tam ste hovorili, že teda niektorí ľudia odchádzajú aj a možnože aj na celý život. Vedeli by sme oveľa viac, keby ste vašu databázu spojili s databázou ministerstva školstva, vedeli by sme, z ktorých škôl, z ako drahých škôl odchádzajú, vysokých, stredných, a či sa vracajú, lebo vy to viete zo Sociálnej poisťovne, minimálne to viete zistiť zo Sociálnej poisťovne, či odchádzajú a či sa tí ľudia vracajú. No a všetci by sme vedeli viac a vedeli by sme s tým problémom lepšie narábať.